18. augusta 2023
Po zničení kostola a zatknutí kňaza musí medzinárodné spoločenstvo a Slovensko urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku, hovorí Miriam Lexmann.
Rýchle správy
Po zničení kostola a zatknutí kňaza musí medzinárodné spoločenstvo a Slovensko urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku, hovorí Miriam Lexmann.
Po júnovom zničení protestantského kostola v Minsku buldozérmi tento týždeň vtrhli bezpečnostné sily Lukašenkovho režimu so samopalmi do domu protestantského pastora Vjačeslava Gončarenka a zatkli ho spolu s jeho zaťom Iljom Budaiom.
Miriam Lexmann ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom, ktorá sa situácii v krajine dlhodobo aktívne venuje, hovorí, že tomuto činu predchádzali roky šikanovania veriacich, zákazy slávenia svätej omše či vyhnanie rímskokatolíckych veriacich zo svetoznámeho minského Červeného kostola, ako aj nedávny návrh zákona o náboženstve, ktorý sa snaží zvýšiť kontrolu režimu nad náboženstvom a cirkvami.
„Toto je len niekoľko nedávnych príkladov zhoršovania slobody náboženského vierovyznania a presvedčenia, ako aj ďalších základných ľudských práv v Bielorusku,“ hovorí Lexmann. „V Bielorusku je dnes takmer 1500 politických väzňov. Nielenže sa ich počet zvyšuje, ale ich situácia sa zhoršuje. Napríklad môj priateľ a spolupredseda bieloruských kresťanských demokratov Pavel Sevyarynets strávil s prestávkami takmer 10 rokov v Lukašenkových väzniciach. Bol tiež držaný v malej mrazivej väzenskej cele a nesmel čítať ani Bibliu. Ďalšia politická väzenkyňa, mama dvoch malých chlapcov Palina Sherenda-Panasiuk, schudla viac ako 20 kg, je v izolácii držaná v strašných podmienkach a je jej odopretá akákoľvek lekárska pomoc. Medzi politickými väzňami je množstvo mladých ľudí, rodičov detí a každý jeden príbeh znamená nesmierne utrpenie nielen pre prenasledovanú osobu, ale aj pre celú rodinu.“
Podľa Lexmann, medzinárodné spoločenstvo a Slovensko musia urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku. „Dúfam, že po septembrových voľbách bude nová slovenská vláda klásť väčší dôraz na spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri ochrane ľudských práv v Bielorusku a všade vo svete, kde sú potláčané autoritárskymi režimami,“ dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.
Titulná foto: evangelicalfocus.com
Výsledok stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ďalšími predstaviteľmi totalitného režimu bol podľa europoslankyne za KDH Miriam Lexmann premárnenou príležitosťou ukázať rozhodujúcu jednotu a odhodlanie medzi európskymi a ďalšími demokratickými krajinami.
Čínska komunistická strana (ČKS) je čoraz agresívnejšia voči svojim susedom, vrátane Taiwanu, používa rôzne metódy vplyvu na podkopávanie demokratických krajín a snaží sa prepísať medzinárodné normy a zákony. Tieto kroky stupňujú bezpečnostnú a ekonomickú hrozbu aj voči členským štátom EÚ. Čína naďalej odmieta odsúdiť ruskú agresiu voči Ukrajine a zároveň tvrdí, že s Ruskom má „bezhraničné priateľstvo“. Rovnako alarmujúce je aj hrubé porušovanie ľudských práv a genocída, ktorú podľa dôveryhodných zdrojov ČKS pácha v provincii Sin-ťiang.
Macron svojím unilaterálnym a nekoordinovaným krokom doslova spochybnil spoločný európsky postup.
„Neexistuje žiadna tretia cesta: buď chceme bezmedzne spolupracovať s totalitným režimom, ktorý ohrozuje naše záujmy, alebo pokračovať v spolupráci s našimi demokratickými spojencami v rámci EÚ či mimo nej,“ povedala poslankyňa EP a expertka KDH pre zahraničnú a európsku politiku Miriam Lexmann, na ktorú tamojší režim uvalil v roku 2021 sankcie, pričom pôsobí aj ako spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC).
Lexmann zároveň kritizuje Macrona za to, že si zatvára oči pred celou škálou priamych geopolitických hrozieb.
„To, čo sa deje na Taiwane alebo na Ukrajine, je pre nás životne dôležité, pretože to má priamy vplyv na našu bezpečnosť – či ide o zastavenie vojny proti našej susednej krajine, alebo o zníženie našej závislosti v kritických sektoroch i zabezpečenie našej hospodárskej stability a konkurencieschopnosti. EÚ potrebuje sebavedomú, principiálnu a jednotnú zahraničnú politiku. Aj Slovensko má povinnosť ju aktívnejšie vytvárať. Je to v našom národnom záujme,“ dodala Miriam Lexmann.
Foto: ilustračné
Počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu Európsky parlament rokuje o uznesení, ktoré vyzýva Európsku úniu, aby spolupracovala s medzinárodnými partnermi na zriadení tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine. Rozprava a uznesenie Európskeho parlamentu nasleduje po výzve predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej na vytvorenie takéhoto tribunálu.
„Ruská agresia a spôsob vedenia vojny proti Ukrajine je jasným porušením Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru, nech to bude trvať akokoľvek dlho. Spravodlivosť musí zvíťaziť, v neposlednom rade preto, aby obetiam priniesla aspoň určitú mieru zadosťučinenia aj keď, žiaľ, vyhasnuté životy už nikdy nevráti a spôsobené traumy nezvráti.
Snahou Európskeho parlamentu je už teraz podporiť vytvorenie úradu dočasnej prokuratúry, ktorý dokáže zhromaždiť potrebné dôkazy a pripraviť príslušný tribunál. V tejto súvislosti by som rada pripomenula slová sudcu Roberta Jacksona na otvorení Norimberského procesu v roku 1945: ‚Nikdy nesmieme zabudnúť, že to, na základe čoho súdime týchto obžalovaných, je tým, podľa čoho nás budú zajtra súdiť dejiny‘,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/SNK).
Titulný obrázok: mind.ua
Miriam Lexmann vyzvala všetky európske politické strany a frakcie, aby poskytli podporu svojim bieloruským členom. Urobila tak počas prijatia rezolúcie EP k Bielorusku, ktorú vyjednávala, a kde sa zaviazal k podpore bieloruského ľudu v jeho boji za slobodu a demokraciu.
Bola to strategická chyba Únie. Je naše zlyhanie, najmä z bezpečnostného hľadiska, že sme susedské krajiny EÚ vystavili vplyvu tretích nedemokratických krajín, ktoré nielen ovplyvnili verejnú mienku, ale uchopili krajiny aj investične, hovorí v podcaste portálu aktuality.sk europoslankyňa Miriam Lexmann.
Svedectvá o útočení na kandidátov s cieľom donútiť ich odstúpiť; rôzne formy nátlaku na zamestnancov štátu; zneužívanie administratívnych právomocí; enormná finančná nerovnováha medzi jednotlivými kandidujúcimi subjektmi. Aj tieto skutočnosti zaznamenala Miriam Lexmann spolu s členmi misie EP počas dohliadania na komunálne voľby v Gruzínsku.
Počas tohto víkendu som sa ako členka pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu (EP) zúčastnila komunálnych volieb v Gruzínsku, ktoré sa konali v sobotu 2. októbra.
Voľby do miestnych zastupiteľstiev boli spravidla dobre zorganizované, ale uskutočnili sa na pozadí vleklej politickej krízy, keď vládna strana vystúpila z dohovoru, ktorým sa pod vedením Európskej únie (EÚ) politické strany dohodli na konkrétnych reformných krokoch. Voľby boli charakterizované zvýšenou polarizáciou:
– Objavili sa mnohé svedectvá o útočení na kandidátov s cieľom donútiť ich odstúpiť,
– rôzne formy nátlaku zažívali aj zamestnanci štátu,
– bolo zaznamenané zneužívanie administratívnych právomocí,
– politickú „súťaž“ sťažovala aj enormná finančná nerovnováha medzi jednotlivými subjektmi.
Na boj s týmito javmi bude slúžiť aj takzvaný Jean Monnet dialóg. Do tejto iniciatívy som bola nominovaná ako zástupkyňa najväčšej frakcie Európskeho parlamentu – Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom je aj slovenské KDH.
Spolu so mnou sa na tomto dialógu podieľajú aj dve významné postavy európskej politiky a poslankyne EP:
– Marina Kaljurand, bývalá estónska ministerka zahraničných vecí,
– Viola von Cramon, bývalá poslankyňa nemeckého parlamentu.
Jean Monnet dialóg sa snaží rozvíjať medzistranícku diskusiu a zlepšiť politickú klímu. Je to proces, ktorý EP podporuje vo viacerých strategických krajinách, hlavne v susedstve EÚ. Jeho cieľom je napomáhať krajinám ako Gruzínsko v demokratizačnom procese a viesť kultivovaný a cielený proreformný dialóg naprieč politickými stranami, ktorý má jasné pravidlá a ktorý „dostane za jeden stôl“ politických partnerov aj oponentov.
Vyššia účasť vo voľbách ukazuje, že obyvatelia Gruzínska chcú mať slovo v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú ich bezprostredného života. Preto sa teším na ďalšiu spoluprácu s politickými lídrami z celého Gruzínska s cieľom zaistiť, aby sa krajina stala úspešnou, stabilnou a prosperujúcou demokraciou.
Zdroj foto: 24news.ge
Miriam Lexmann je členkou pozorovateľskej volebnej misie EÚ počas nadchádzajúcich komunálnych volieb v Gruzínsku.
Najsilnejšia frakcia Európskeho parlamentu EĽS prijala rezolúciu s konkrétnymi krokmi požadujúcu pomoc EÚ pre ľudí v Bielorusku v ich zápase za slobodu. Rezolúciu iniciovali slovenské KDH aj prostredníctvom Miriam Lexmann a české KDU-ČSL.
Miriam Lexmann podpísala list s požiadavkou o podporu pre siedmich zadržaných bieloruských opozičných aktivistov. Spolu 26 poslancov EP ho adresovalo vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničnú politiku Josepovi Borellovi.
Cielené osobné sankcie voči predstaviteľom režimu Aleksandra Lukašenka nie sú dostatočné na jeho zastavenie. Je čas na odvetvové hospodárske sankcie, podmienené prepustením všetkých politických väzňov a ukončením všetkých represií zo strany štátnej moci, v pléne EP parlamentu to počas vystúpenia uviedla Miriam Lexmann.
Porušovanie základných ľudských práv a slobôd v totalitných režimoch je pre nás veľkým mementom pre našu vlastnú historickú skúsenosť s neslobodou. Je našou morálnou povinnosťou nebyť ticho, keď nevinných vedú do žalára, reagovala Miriam Lexmann na sedem ročný trest odňatia slobody pre spolupredsedu bieloruských kresťanských demokratov, aktivistu v boji za slobodu a osobného priateľa Pavla Seviarynetsa.
Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať, uviedla Miriam Lexmann v reakcii na bieloruské prinútenie pristátia civilného lietadla na trase z Atén do Vilniusu.
Zinscenovanie nastraženej bomby pre uväznenie opozičného novinára nie je nič iné ako štátny terorizmus v živom prenose. Európska únia musí odpovedať tvrdo a rázne, tvrdí KDH.
„Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať,“ vyhlásila europoslankyňa a odborníčka KDH na zahraničnú politiku Miriam Lexmann.
Europoslankyňa, ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre zahraničie i delegácie pre vzťahy s Bieloruskom, ďalej žiada prijať rázny postoj aj k ďalším krokom Lukašenkovho režimu v uplynulom období.
„Žiadam tiež preskúmanie smrti aktivistu Vitolda Ašuraka, ktorý zomrel počas uplynulého víkendu vo väzení v Šklove po tom, čo bol v januári odsúdený na päť rokov v trestaneckej kolónii. Znovu zdôrazňujem nevyhnutnosť prepustiť všetkých bieloruských politických väzňov, vrátane lídra Bieloruských Kresťanských Demokratov Pavla Seviarynetsa,“ apeluje Lexmann.
Europoslankyňa očakáva, že dnešné mimoriadne stretnutie Európskej rady prinesie okamžité opatrenia a sankcie EÚ voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu. Dôrazné odsúdenie bezprecedentného činu bude žiadať aj na pôde Európskeho parlamentu formou prijatia urgentnej rezolúcie na najbližšom plenárnom zasadnutí.
Zdroj foto: Európsky parlament
Miriam Lexmann víta a oceňuje odtajnenie materiálov z vyšetrovania výbuchu jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle z 26. apríla 1986. Medzi zverejnenými dokumentmi je aj správa riaditeľa elektrárne o výbuchu, prepis rozhovorov operátorov v čase havárie, ako aj správy o evakuácii takmer 45-tisíc obyvateľov Pripjate a priľahlých oblastí.
Vzhľadom na nekorektné a zavádzajúce informácie, ktoré sa šíria k hlasovaniu Miriam Lexmann k správe o Kosove, považuje europsolankyňa za dôležité vysvetliť svoje rozhodnutie správu v záverečnom hlasovaní podporiť. Čítať ďalej.
Existuje veľké riziko, že západný Balkán bude „kúpený“ čínskymi spoločnosťami. EÚ zatvára oči a pokračuje vo svojej politike úzkej spolupráce s Čínou, pretože má z toho okamžitý ekonomický profit. Z dlhodobého hľadiska to však prináša politickú stranu západného Balkánu, ekonomicky utrpia európske firmy a dochádza k značnej ekologickej ujme, pretože čínske spoločnosti nehľadia na životné prostredie, uviedla to Miriam Lexmann v diskusii Globsec o rozšírení, partnerstve a hodnotách EÚ.
Ľudia by si mali aj na príklade zápasu Bielorusov uvedomiť, aká cenná je sloboda a ako ťažko je za ňu bojovať, povedala Miriam Lexmann v rámci online diskusie Sacharovova cena 2020: Európsky parlament a ľudské práva.
Europoslanci z viacerých politických skupín vyjadrili znepokojenie a obavy nad opakujúcimi sa správami o bezpečnostných incidentoch v jadrovej elektrárni Astravyets, ktorú začiatkom novembra spustili v Bielorusku. Miriam Lexmann spolu s kolegami žiadajú EK o zvýšenie pozornosti a oficiálne vyžiadanie si informácií od bieloruských úradov o situácii v elektrárni.
Misia EP by mala prispieť k zastaveniu násilia, pomôcť pri prepustení politických väzňov a vytvoriť prostredie pre národný dialóg, ktorý môže viesť k novým slobodným a spravodlivým voľbám, argumentovala v prospech zriadenia misie EÚ v Bielorusku Miriam Lexmann počas vystúpenie v pléne EP. Podľa europoslankyne je dôležité, aby na podporu bieloruského ľudu a demokracie použil parlament všetky svoje dostupné nástroje.
Miriam Lexmann verejne zablahoželala novej moldavskej prezidentke Maii Sanduovej. Bývalá premiérka a víťazka víkendových volieb je proeurópsky zameraná, pričom jej agendou je boj proti korupcii a oligarchizácii spoločnosti. Sanduovú čaká veľa práce, ale EÚ jej musí byť nápomocná pri riešení mnohých problémov a pri úsilí o lepšiu budúcnosť Moldavska, povedala Lexmann ako členka východoeurópskeho partnerstva EURONEST, ktoré funguje pri EP.
Rozširovanie Únie nevnímajme ako nutnosť deliť sa s ďalšími chudobnými krajinami, ale strategicky. O Balkán a najmä Srbsko má záujem Čína, ale aj ďalšie krajiny, ktoré si tam už dnes budujú strategické pozície, a to priamo na našich hraniciach, čo je pre EÚ veľká bezpečnostná otázka. Pripomenula to Miriam Lexmann v Novinách TV Joj v súvislosti s témou rozširovania EÚ.
Eskalácia konfliktu v Náhornom Karabachu, ale aj nedávno dohodnuté prímerie je zlyhaním diplomacie Európskej Únie, reaguje Miriam Lexmann na aktuálny vývoj konfliktu na Kaukaze. Ukazuje to na absenciu stratégie EÚ pri riešení konfliktov v zahraničnej politike, ale najmä v krajinách, ktoré sú s nami v najbližšom susedstve.
EÚ nemôže pri svojich ambíciách – a snahe chrániť hodnotový svet, na ktorom vznikla – zostávať nemým pozorovateľom konfliktov. Už vôbec nie, ak sa dejú v krajinách, s ktorými má rozvinuté rozmanité projekty spolupráce s potenciálom aktívne tieto konflikty riešiť.
Zastavenie nepriateľských vojenských akcií v Náhornom Karabachu a jeho okolí je pozitívna správa, ale spôsob, ako k nemu došlo, už menej. Príliš veľa ľudí zomrelo na oboch stranách konfliktu, a to nielen za ostatných pár týždňov. Predošlé tri desaťročia si vyžiadali mnoho nevinných životov či už cez otvorenú vojnu, občasné ostreľovanie, delostreleckú paľbu, ale aj etnické čistky.
Tri desaťročia trvajúci konflikt je zložitý. Má hlbšie korene v politike „rozdeľuj a panuj“ niekdajšieho Sovietskeho zväzu, ktorý bol z času na čas, no opakovane, využívaný a zneužívaný politickými silami v Arménsku aj Azerbajdžane a naposledy aj geopolitickými hráčmi, ako sú Rusko či Turecko.
Zatiaľ čo sa rozsah ľudských a materiálnych škôd, ako aj podmienky nového prímeria stávajú verejne známymi, zrejmé tiež je, že spôsob, akým došlo k zloženiu zbraní, poukazuje na zlyhanie Európskej únie (EÚ). Je pravda, že EÚ nie je súčasťou Minskej skupiny OBSE – ktorej spoločne predsedajú USA, Rusko a Francúzsko – a ktorá je od roku 1992 hlavným diplomatickým prostriedkom na riešenie konfliktu.
Čo je však nadmieru znepokojúce, je absencia európskej diplomacie počas posledného vzplanutia bojov a aktuálne dohodnutého prímeria. Európska únia sa usiluje byť globálnym hráčom a Východné partnerstvo, ktorého sú obe krajiny súčasťou, je považované za náš strategický projekt v regióne, ale i geopoliticky.
Strávila som mnoho rokov podporou a prácou na podpore demokracie a slobody človeka v krajinách východného a južného susedstva. Preto vidím pozitívnu úlohu, ktorú môže Únia hrať v regióne, keď sa angažuje v proaktívnej zahraničnej politike založenej na hodnotách.
Riešenie korupcie, presadzovanie demokracie a právneho štátu, posilňovanie cezhraničných kontaktov medzi ľuďmi, vytváranie ekonomických podmienok, ktoré generujú pracovné miesta a hmatateľné výhody pre obe strany, to všetko sú pozitívne a zrealizované kroky, na ktoré môže byť EÚ hrdá.
Existujú však aj zlyhania, ako napríklad mlčanie o porušovaní ľudských práv v Azerbajdžane alebo predaj zbraní bojujúcim stranám napriek embargám – a tu je priamo zodpovedná aj Slovenská republika ešte z čias predchádzajúcej vládnej garnitúry. Tieto zlyhania EÚ ako takej alebo jej členských štátov majú spoločného menovateľa, ktorým je odklon od vlastných hodnôt.
Ďalším zdrojom zlyhaní je absencia stratégií pre rôzne potenciálne modelové situácie. Okrem neschopnosti promptne zareagovať na nedávne obnovenie otvoreného konfliktu v Náhornom Karabachu je ďalším dôkazom, že EÚ nemá vypracované takéto stratégie, naša ťažkopádna pomoc Bielorusku zmietajúcom sa v ťažkom zápase za slobodu a demokraciu.
V tomto však treba povedať, že Európsky parlament si do veľkej miery plní svoju úlohu a vytvára tlak na európskych lídrov, aby konali. Popri spoločnom úsilí som urobila niekoľko osobných intervencií, verejných aj súkromných, vyzývajúcich európskych lídrov k akcii. Bohužiaľ, Európska diplomacia mlčala a dôsledky sú vážne.
Aj keď bolo zrejmé, že minská skupina OBSE neplní svoje ciele, EÚ sa ani nepokúsila hľadať alternatívne spôsoby, ako spojiť bojujúce strany, a to ani v rámci už spomenutého Východného partnerstva a naopak, do veľkej miery sme prenechali Rusku a Turecku (krajinám, ktoré konflikt živia pre svoje vlastné geopolitické účely), aby určili podmienky ukončenia. Ak EÚ chce hrať prím ako globálny hráč, toto bola fatálna chyba.
Ak chceme zmierniť trvalé následky súčasného prímeria, EÚ by mala urýchlene spraviť niekoľko krokov. Mala by si vyjednať možnosť nasadenia misie EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky na monitorovanie línie konfliktu. Potrebujeme si definovať jasnú a dlhodobú stratégiu pre región ako taký, ale aj s konkrétnym zameraním na tento konflikt.
Táto stratégia by okrem celkovej spolupráce pri podpore demokracie, právneho štátu, ako aj podpory ekonomického rastu nemala opomenúť ani spoluprácu v oblasti bezpečnosti – zahrnujúc všetky jej rozmery, ako sú ozbrojené sily, kybernetická bezpečnosť a oblasť spravodajských služieb. Okrem toho musíme mať v zálohe stratégie na modelové situácie ďalšieho vývoja.
EÚ musí byť zároveň pripravená využiť značnú diplomatickú silu v prospech vybudovania trvalého mieru, v ktorom budú môcť susedia – bez ohľadu na ich náboženstvo a etnickú príslušnosť – žiť vedľa seba. V opačnom prípade premrháme šancu byť reálnym globálnym hráčom a priestor ponechávame krajinám, ktoré nezdieľajú hodnoty, na ktorých bola postavená EÚ a ktoré majú tvoriť základ aj pre našu zahraničnú politiku.
Režim Alexandra Lukašenka v Bielorusku nesmie dostať žiadnu finančnú pomoc z EÚ. Namiesto toho by mali byť financie poskytnuté na podporu obyvateľov Bieloruska. Spolu s ďalšími 60 europoslancami k tomu vyzvala Miriam Lexmann komisára pre susedské vzťahy a rozširovanie Únie Olivera Varhelyiho.
Odvážni bieloruskí muži a ženy túžia žiť v slobodnej, demokratickej, prosperujúcej a zvrchovanej krajine. Sacharovovu cenu za slobodu myslenia si zaslúžia ešte viac preto, aby sa ich ašpirácie naplnili. Musíme aj naďalej podporovať ich boj za slobodu a postaviť sa proti útlaku, reagovala M. Lexmann na ocenenie pre demokratickú bieloruskú opozíciu.
Režim v Bielorusku pokračuje v represiách a počty zatknutých, považovaných za politických odporcov, rastú. Miriam Lexmann v pléne EP privítala, že Rada prijala cielené sankcie voči zodpovedným za represálie na bieloruskom obyvateľstve. Zdôraznila však nastávajúcu úlohu Komisie, ktorá by mala zabezpečiť, že žiadna podpora z EÚ pre Bielorusko sa nedostane do rúk režimu Alexandra Lukašenka, ale naopak, podporení budú ľudia volajúci po slobodnom, demokratickom a prosperujúcom Bielorusku.
Každý Európan, ale aj rôzne organizácie a združenia EÚ môžu pomôcť situácii v Bielorusku už len tým, že vo svojom okolí vyjadria pochopenie a solidaritu so snahou bieloruských obyvateľov vybojovať si vo svojej krajine slobodu. V medzinárodnej diskusii Bielorusko – nová demokracia v procese formovania to povedala europoslankyňa Miriam Lexmann.
Nemôžeme nazývať Sviatlanu Cichanovskú víťazkou volieb, ak krajiny EÚ prezidentské voľby v Bielorusku neuznávajú. Aj preto bude kľúčové, ako sa budeme spoločne voči režimu správať po 6. novembri, kedy by mal byť Alexander Lukašenko na základe týchto volieb opätovne inaugurovaný za prezidenta, povedala v medzinárodnej online diskusii o porušovaní ľudských práv v Bielorusku slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
K pripravovanej správe EP k Bielorusku Miriam Lexmann okrem iného požaduje podporu dialógu sprostredkovaného cirkvami pre mierovú zmenu režimu a ústavné reformy, ktoré pripravia pôdu pre slobodné a demokratické voľby v krajine. Apeluje pozmeňovacími návrhmi. V spolupráci s bieloruskou kanceláriou Konrad Adenauer Stiftung tiež zorganizovala online diskusiu k aktuálnemu vývoju.
Miriam Lexmann vyzvala na okamžité prepustenie politických väzňov a všetkých zadržaných v súvislosti s voľbami v Bielorusku. Len tak môže začať akýkoľvek dialóg s bieloruským režimom. Úlohou Únie je tiež zabezpečiť presne cielené sankcie proti všetkým zodpovedným za násilie a represie v krajine. Povedala na mimoriadnom zasadnutí Výboru pre zahraničné veci pričom apelovala na európskych predstaviteľov aby stáli pri bieloruských občanoch pri ich snahe o slobodnú, demokratickú a suverénnu krajinu.
„Prepustenie politických väzňov musí byť predpokladom pre akýkoľvek budúci dialóg,“ zdôraznila slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann k aktuálnej situácii v Bielorusku pre portál Euractiv.
Zo Slovenska je iniciátorkou vyhlásenia europoslankyňa Miriam Lexmann. Podporili ho aj viacerí poslanci Národnej rady Slovensky republiky (NR SR).
Takmer 70 politických lídrov zo štrnástich krajín sveta vyjadrilo solidaritu s predsedom senátu parlamentu Českej republiky Milošom Vystrčilom v súvislosti s jeho návštevou Taiwanu, ktorá je naplánovaná na prelome augusta a septembra 2020. Spoločné vyhlásenie politikov, ktoré bolo prijaté na podnet europoslanca Alexandra Vondru (EKR, Česká republika) a europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH, Slovenská republika) a v spolupráci s projektom MapInfluenCE, ďalej odsudzuje nátlak, ktorému Miloš Vystrčil čelí zo strany Čínskej ľudovej republiky.
Návšteva samosprávneho ostrova Taiwanu českou delegáciou by bola prvou návštevou na najvyššej politickej úrovni za posledné desaťročia. Pôvodne ju plánoval na február 2020 ešte Vystrčilov predchodca Jaroslav Kubera. V januári tohto roku však náhle zomrel. Krátko pred smrťou obdržal list od čínskeho veľvyslanectva v Prahe, ktorý obsahoval hrozby, vrátane negatívnych dôsledkov pre tri české spoločnosti pôsobiace v Číne, v prípade, že sa návšteva delegácie uskutoční. Napriek pokračujúcim snahám čínskeho veľvyslanectva v Prahe zmariť návštevu Taiwanu, novozvolený predseda senátu Miloš Vystrčil oznámil, že má v úmysle plánovú návštevu uskutočniť. Poukázal pritom na skutočnosť, že pôjde o vyjadrenie rešpektu k slobode a demokracii, ku ktorým sa Česká republika hlási.
„Česká republika má právo rozvíjať ekonomickú a kultúrnu spoluprácu s Taiwanom a predseda senátu Vystrčil, ktorý je druhým najvyšším ústavným činiteľom Českej republiky, nepotrebuje povolenie Čínskej ľudovej republiky na to, aby mohol Taiwan navštíviť,“ uvádzajú politici v spoločnom vyhlásení.
„Chceli by sme poďakovať politickým lídrom demokratických krajín za to, že vyjadrili solidaritu s predsedom senátu Vystrčilom, a že podporujú nezávislé právo európskych krajín na rozvíjanie vzťahov s Taiwanov v súlade s ich národnými záujmami a spoločnými hodnotami demokracie a ochrany ľudských práv,“ uvádzajú na záver listu europoslanci Lexmann a Vondra.
| European Parliament | |
| Alexandr Vondra MEP (Czech Republic) | Miriam Lexmann MEP (Slovakia) |
| Anna Fotyga MEP (Poland) | David Lega MEP (Sweden) |
| Michael Gahler MEP / Chair of the EP Taiwan Friendship Group (Germany) | Christophe Hansen MEP (Luxembourg) |
| Sandro Gozi MEP (France) | Dorien Rookmaker MEP (Netherlands) |
| Andrius Kubilius MEP (Lithuania) | Rasa JuknevičienėMEP (Lithuania) |
| Eugen Jurzyca MEP (Slovakia) | Ivan Štefanec MEP (Slovakia) |
| Tomáš Zdechovský MEP (Czech Republic) | Michaela Šojdrová MEP (Czech Republic) |
| Petras Auštrevičius MEP (Lithuania) | Veronika Vrecionová MEP (Czech Republic) |
| Charlie Weimers MEP (Sweden) | Vladimír Bilčík MEP (Slovakia) |
| Luděk Niedermayer MEP (Czech Republic) | RaphaëlGlucksman MEP (France) |
| Salima Yenbou MEP (France) | Markéta Gregorová MEP (Czech Republic) |
| Mikuláš Peksa MEP (Czech Republic) |
| German Bundestag | |
| Marcus Faber |
| French Parliament | |
| Senator Olivier Cadic |
| US Congress | |
| Senator Marco Rubio | Representative Mike Gallagher |
| Representative Ted Yoho |
| Parliament of Canada | |
| Senator Thanh Hai Ngo | James Bezan MP |
| Parliament of Australia | |
| Senator Eric Abetz | George Christensen MP |
| Senator Kimberley Kitching | Andrew Hastie MP |
| UK Parliament | |
| Timothy Loughton MP |
| Seimas of Republic of Lithuania | |
| Gabrielius Landsbergis MP | Stasys Šedbaras MP |
| Ingrida Šimonytė MP | Gintaras Steponavičius MP |
| Žygimantas Pavilionis MP | Audronius Ažubalis MP |
| Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė MP | Jurgis Razma MP |
| Arvydas Anušauskas MP | Vytautas Juozapaitis MP |
| Monika Navickienė MP | Kęstutis Masiulis MP |
| Paulė Kuzmickienė MP | Bronislovas Matelis MP |
| Aistė Gedvilienė MP | Gintaras Vaičekauskas MP |
| Mantas Adomenas MP | Andrius Kupčinskas MP |
| Rasa Petrauskienė MP |
| National Council of the Slovak Republic | |
| Ondrej Dostál MP | Rastislav Jílek MP |
| Jana Žitňanská MP | Peter Osuský MP |
| Radovan Kazda MP | Andrej Stančík MP |
| Dominik Drdul MP | Monika Kozelová MP |
| Miroslav Kollár MP | Tomáš Valášek MP |
| Parliament of Estonia – Riigikogu | |
| Vilja Toomast MP | Kalle Laanet MP |
| Madis Milling MP | Paul Puustusmaa MP |
| Jüri Jaanson MP |
Foto: depositphotos.com/BlackSpring1
Okamžité zastavenie represii, bezpodmienečné prepustenie zadržiavaných politických väzňov a obnovenie prístupu na internet pre občanov. Žiada to v spoločnom stanovisku 21 poslancov EP vrátane Miriam Lexmann. Apelujú tiež na EÚ, aby vyvodila sankcie voči predstaviteľom bieloruského režimu, ktorí zmanipulovali voľby a sú aj za aktuálnym násilím a represiami voči občanom.
EÚ musí urobiť všetko pre naplnenie túžby Bieloruska v jeho zápase za slobodu, reaguje europoslankyňa Lexmann na prezidentské voľby v Bielorusku. To musí podľa nej zahŕňať jasnú požiadavku na zopakovanie volieb podľa demokratických štandardov, uvalenie sankcií na predstaviteľov režimu a všetkých zodpovedných za marenie volieb a za bezprecedentný násilný zásah voči pokojným demonštrantom, ako aj zmrazenie akejkoľvek finančnej podpory, z ktorej by mohol profitovať politický režim.
V rámci zahraničnej politiky EÚ Lexmann opätovne apelovala na potrebu obrany slobody a dodržiavania základných ľudských práv v krajinách Východného partnerstva. Uviedla to v spoluautorskom článku pre visegradinsight.eu.
EÚ v minulosti Bielorusku veľmi pomohla a je pripravená poskytnúť mu ďalšiu pomoc z Fondu pre trvalo udržateľný rozvoj, od prezidenta Lukašenka však žiada slobodné a demokratické voľby v krajine. V rozhovore pre bieloruské vysielanie Rádia Slobodná Európa to zdôraznila členka Delegácie pre vzťahy s Bieloruskom Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann iniciovala spolu s bývalým litovským premiérom, dnes europoslancom, Andriusom Kubiliusom otvorený list bieloruskej verejnosti. Vyjadrili jej obdiv nad odvahou a odhodlaním, ktoré prejavila počas hrozby ochorenia COVID-19. Po zľahčovaní a prehliadaní hrozby tamojšou vládou sa Bielorusi aplikovaním viacerých dobrovoľných opatrení a vzájomnou pomocou sami dokázali zmobilizovať.
Únia patrila počas koronakrízy k najdôležitejším darcom krajín tzv. Východného partnerstva, ktoré chcú spolupracovať s EÚ. Podľa zahraničného výboru EP Miriam Lexmann musí Únia túto príležitosť využiť a zdvojnásobiť úsilie pre podporu občianskej spoločnosti, ktorá je nádejou na vybudovanie odolných susedov a partnerov EÚ na jej východných hraniciach.
Na zasadnutí pracovnej skupiny EĽS pre zahraničné veci M. Lexmann upozornila, že je naďalej potrebné podporovať suverenitu Ukrajiny. Steinmeierov plán, ktorý má Ukrajine priniesť slobodné voľby, nefunguje. Preto vyzvala k jasnej transatlantickej koordinácii, ktorá nášmu východnému susedovi pomôže zabezpečiť územnú integritu a zvrchovanosť. Pri domácich výzvach nesmieme zabudnúť, že za našimi východnými hranicami chýba mier. Európsky parlament k téme pripravuje rezolúciu do ktorej je aktívne zapojená aj Lexmann.
Europoslanci v liste iniciovanom Miriam Lexmann navrhujú Komisii, aby dočasne pozastavila bilaterálne vzťahy s Azerbajdžanom.
Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.
Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci europoslankyňa Miriam Lexmann.
Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.
Vyjadrenie Miriam Lexmann, Františka Mikloška a Pavla Hrušovského k návšteve predsedu parlamentu v Azerbajdžane.
Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA).
Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda. Podľa
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!