Rýchle správy

sloboda

Zo strany predstaviteľov vládnej koalície stále pokračujú osobné útoky na zamestnancov RTVS. Vláda najprv znížila pre RTVS rozpočet a potom začali koaliční predstavitelia kričať, že s tým menším rozpočtom nerobí RTVS dostatok. Teraz sme sa dočkali toho, že namiesto opravy budov a modernizácie techniky vidíme, že chcú inštitúciu ovládnuť a meniť funkcie a nálepky, konštatuje Miriam Lexmann spolu s predstaviteľmi KDH.

Prvým problémom je, že Čína zneužíva svoje postavenie na geopolitické ciele komunistického totalitného režimu. Druhým, že prostredníctvom praktík, ktoré podkopávajú voľný trh (ako sú masívne štátne dotácie), zaplavuje náš trh lacnými výrobkami, konštatovala Miriam Lexmann na verejnom diskusnom fóre o vzťahoch s Čínou.

V KDH sme vyzvali vládu SR, aby sa Slovensko ako členská krajina EÚ jasne postavila proti pretláčaniu tzv. ,,práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ, ku ktorému dnes v prijatom uznesení vyzval Európsky parlament. KDH po celý čas v Bruseli dôrazne chráni ľudskú dôstojnosť a výlučné právomoci členských štátov a bude aj naďalej bojovať proti tejto absurdnej požiadavke.

,,KDH vždy stálo na strane základnej hodnoty celej slobodnej civilizácie, ktorou je ochrana ľudského života. Sme zdesení, že dnes, keď Slovensko, ale aj celá EÚ, čelí mimoriadnym výzvam, sledujeme nezmyselné útoky na túto najvyššiu hodnotu – hodnotu života a slobodu svedomia, myslenia a vierovyznania. Vyzývame vládu SR, aby toto bezprecedentné konanie jasne odsúdila“, uviedol predseda KDH Milan Majerský.

„Prijaté uznesenie je nielen pošliapaním ľudskej dôstojnosti a základného ľudského práva na život, ale i hrubým zásahom do výlučných právomocí členských štátov. Počas celého svojho mandátu na pôde Európskeho parlamentu sa dôrazne ohradzujem voči množstvu iniciatívnych správ, vrátane známej správy Matić, ktoré prekračujú európske právomoci. Stačilo. Toto si neprajú ani občania, ktorí to jasne dali najavo„, zdôraznila Miriam Lexmann, europoslankyňa KDH a líderka eurokandidátky, ktorá aj tentokrát spolupredkladala pozmeňovací návrh s jasným odkazom na výlučné právomoci členských štátov. Žiaľ, nezískal potrebnú väčšinu.

K otázke ochrany ľudského života a dôstojnosti sa vyjadrila aj Alena Novotná, ktorá za KDH taktiež kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu: „Pokusy o ustanovenie tzv. „práva na potrat“ vnímam ako ohrozenie života a jeho dôstojnosti. Skutočným riešením je vytvárať podporu ženám i rodinám. Preto namiesto tzv. ,,práva na potrat“ budujme kultúru práva na život a podporu každej žene, matke. Podpora pre matku a aj otca vedie k zachovaniu života počatého dieťaťa,“ uzatvára Novotná. 

Mladých ľudí európska politika príliš nezaujíma, aj preto si Miriam Lexmann vždy cení možnosť viesť kultivovaný dialóg práve s nimi a priblížiť im jej fungovanie. Aj vďaka mladým ľuďom zorientovaným v témach, ktoré sa dotýkajú celej spoločnosti, môžeme pristupovať k výzvam, ktorým čelíme. Uviedlo to slovenská europoslankyňa po stretnutí so zástupcami Študentskej rady stredných škôl.

Je to krok k neslobode, ktorú dobre poznáme z čias totality, ale i z čias mečiarizmu, hovorí Miriam Lexmann o aktuálnej snahe vlády ovplyvniť verejnoprávnu RTVS.

V Európskom parlamente sme tento týždeň prijali nariadenie na posilnenie ochrany a slobody médií, ktoré zaväzuje členské štáty chrániť nezávislosť médií pred vládnymi, politickými, ekonomickými alebo súkromnými zásahmi. Zároveň zavádza jasné pravidlá na ochranu novinárov, slobody a plurality médií, ako aj transparentnosť ich vlastníctva a financovania.

Chrániť slobodu médií znamená chrániť demokraciu a slobodu.

Na Slovensku sme svedkami úplne opačného konania. Ministerstvo kultúry SR predstavilo návrh zákona, ktorým by boli verejnoprávne médiá doslova podriadené politickej moci vládnej koalície. Je to krok k neslobode, ktorú dobre poznáme z čias totality, ale i z čias mečiarizmu.

Stojím pri RTVS!

Zdroj foto: rtvs.sk

Europoslanci dnes na plenárnom zasadnutí prijali dlhoočakávaný Akt o umelej inteligencii. Je to prelomový a zásadný krok pri úprave tejto rýchlo sa rozvíjajúcej technológie. Téme sa dlhodobo intenzívne venuje aj Miriam Lexmann, ktorá v roku 2022 k otázkam dobrého využívania umelej inteligencie v spoločnosti na Slovensku usporiadala aj medzinárodnú konferenciu.

„Mojou hlavnou prioritou pre rokovania bol silný humanocentrický prístup. To znamená, že technológia umelej inteligencie musí byť vždy zameraná na človeka, jeho dobro a ochranu jeho dôstojnosti a práv. Jednoducho musí byť dobrým sluhom a nie zlým pánom.

Na základe tohto nariadenia bude umelá inteligencia posudzovaná podľa rizika, ktoré predstavuje pre ľudí, základné ľudské práva a demokraciu a následne bude jej vývoj podliehať prísnejším alebo menej prísnym pravidlám a požiadavkám.

Akt o umelej inteligencii považujem za obrovský úspech Európskej únie, ktorý ochráni našich občanov a podporí naše podniky a inovácie, keďže im dá jasné pravidlá a tým aj právnu istotu. Zároveň tiež pôsobí ako príklad pre ďalšie krajiny, keďže umelá inteligencia nepozná hranice a na to, aby sme zmiernili jej riziká a využili jej plný potenciál, musíme spolupracovať s našimi demokratickými partnermi. Účinnosť bude nadobúdať postupne, v plnom rozsahu bude uplatniteľný od roku 2026.“

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: rejoy.sk

KDH vždy stálo na strane základnej hodnoty celej slobodnej civilizácie, ktorou je ochrana ľudského života. Sme zdesení, že dnes, keď Slovensko, ale aj celá EÚ, čelí mimoriadnym výzvam, sledujeme nezmyselné útoky na túto najvyššiu hodnotu – hodnotu života. Pokus zaviesť tzv. „právo na potrat“ sa začal už na Káhirskej konferencii OSN v roku 1994, kde bol aj vďaka KDH napokon pôvodný návrh zmietnutý zo stola.

Pozrite si diskusiu, v ktorej odborníci približujú, ako bude vyzerať implementácia prvého európskeho zákona o umelej inteligencii. Jeho finálnu podobu budú na pôde Európskeho parlamentu schvaľovať už o pár dní. Je dobré, že túto tému otvára Európsky parlament – Kancelária na Slovensku aj širokej verejnosti. Všetko podstatné sa dozviete: https://www.youtube.com/watch?v=xeLu016a_dc

V tento deň, presne pred 103 rokmi, bola prijatá Ústava Československej republiky, ktorá právne zakotvila v parlamentnú demokraciu a rozdelila moc vo vtedajšom Československu. Viac ako storočie, ktoré od tohto momentu uplynulo ukázalo, že sloboda a demokracia sú krehké a treba si ich vždy vážiť, napísala k rozhodnutiu Ústavného Súdu SR Miriam Lexmann. Celé vyjadrenie si prečítajte tu.

Priatelia,

ešte raz sa chcem vrátiť k včerajšiemu rozhodnutiu Ústavného súdu SR, ktoré považujem za veľmi dobrú správu pre demokraciu a právny štát na Slovensku. A to aj napriek tomu, že Úrad špeciálnej prokuratúry, žiaľ, bude zrušený. Pozastavenie účinnosti častí hanebnej novely trestného zákona vnímam ako výsledok našej vytrvalej práce a vás, tisícov občanov, ktorí ste stáli na námestiach a nenechali sa odradiť.

Spoločne sa nám podarilo zabrzdiť bezprecedentnú aroganciu vládneho valca.

Chcem zdôrazniť ešte dve veci. Po prvé, nie opozícia, či opoziční europoslanci v Bruseli, ktorých ešte do včera hanlivo urážal Robert Fico a poslanci vládnej koalície, ale práve vláda ohrozením spravodlivosti vyvolala pochybnosti EÚ inštitúcií o právnom štáte, čím ohrozili eurofondy určené pre zlepšenie života ľudí na Slovensku. Okrem toho sa ukázalo, že príslušné ministerstvá v súvislosti s novelou trestného zákona ani neposlali Európskej komisii potrebné informácie. Dôvod? Zlyhanie strategickej komunikácie vládnych úradníkov.

Po druhé, KDH bolo po celý čas proti zaťahovaniu boja o právny štát a spravodlivosť na Slovensku na pôdu Európskeho parlamentu. Dnes sa ukázalo, že tento postoj bol správny, kedže pomohla funkčná sieť kontrolných inštitúcií moci v štáte.

Priatelia, v tento deň, presne pred 103 rokmi, bola prijatá Ústava Československej republiky, ktorá právne zakotvila v parlamentnú demokraciu a rozdelila moc vo vtedajšom Československu. Viac ako storočie, ktoré od tohto momentu uplynulo ukázalo, že sloboda a demokracia sú krehké a treba si ich vždy vážiť. Nie sú stále a ani trvalé.

Som preto hrdá na to, že sme v týchto náročných chvíľach, keď bola spravodlivosť pre všetkých vážne ohrozená, nezlyhali.

Zdroj Foto: Róbert Hakl

Smrť Alexeja Navaľného alebo väznenie Vladimíra Karamurzu podľa M. Lexmann dokazuje, že Putinov režim nie je len hrozbou pre mier a bezpečnosť v Európe, ale v konečnom dôsledku aj pre ruský ľud, vyhlásila pri príležitosti 2. výročia ruskom rozpútanej vojny na Ukrajine.

Smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je obrazom, čoho sú schopní ľudia v bezhraničnej chamtivosti. Čo všetko dokáže napáchať zlo a nenávisť, povedala Miriam Lexmann počas spomienky na zavraždených snúbencov, ktorých zabili presne pred šiestimi rokmi

Naša cesta za slobodou je dláždená mnohými boľavými osudmi. Hovorme o nich. Nahlas. Aby nezmizli z našej historickej pamäte. Sloboda nie je samozrejmosť. Je veľmi krehká, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti výročia popravy troch členov Bielej légie: Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých komunisti popravili po politickom procese v roku 1951.

Čierny deň pre spravodlivosť na Slovensku. Miriam Lexmann označila novelu trestného zákona za hanebnú a zrušenie UŠP za vrchol arogancie moci vládnej koalície, ktorá kvôli krytiu „svojich“ ľudí bezprecedentne ohrozuje bezpečnosť Slovenska.

Náš dnešný zápas o spravodlivosť zvádzame, pretože nám na našej krajine záleží. Nenecháme sa odradiť. Prítomnosť ľudí na protestoch je aj pre nás, politikov, obrovskou podporou v tomto spoločnom boji – ako na námestiach a v uliciach mnohých miest, tak aj na pôde nášho parlamentu, uviedla Miriam Lexmann počas košického protestu proti návrhu novej trestnej legislatívy.

Únia musí robiť to, čo má a nezasahovať tam, kde na to nemá právomoci. Potrebujeme oveľa viac zabrať v riešení naliehavých ekonomických, geopolitických či bezpečnostných otázok a nie riešiť vnútropolitickú situáciu v iných krajinách zdôraznila Miriam Lexmann v diskusii televízie Joj.

Miriam Lexmann sa zúčastnila otvorenia výstavy venovanej vzácnemu a hrdinskému príbehu rodiny Ulmowej postavenom na hlbokej viere v Boha. Otca Jozefa, matku Viktóriu, ich šesť detí a jedno nenarodené bábätko vyvraždili nacisti. Ich previnením bolo, že pomáhali Židom. Vo svojom malom príbytku ich viac ako rok ukrývali osem. Minulý rok bola táto rodina blahorečená.

Miriam Lexmann na tom, aby sa Ľuboš Blaha verejne ospravedlnil, odstránil obraz Che Guevaru a vrátil vlajku EÚ na svoje miesto. „Pán Blaha, zachovajte sa ako chlap. Z úcty k Slovensku, k nám, z úcty k všetkým, ktorých ideály presiahli váš myšlienkový svet,“ uviedla slovenská europoslankyňa za KDH.

Stupňuje sa snaha premiéra Fica a ďalších zástupcov koalície, aby očiernili europoslankyňu Miriam Lexmann a KDH, a tak ich oslabili v zápase za spravodlivosť pre všetkých.

Ja osobne, ako aj KDH dlhodobo robíme všetko pre to, aby boli eurofondy efektívne čerpané a rozvíjali naše regióny, mestá a obce. Silno si uvedomujeme, že akékoľvek ohrozenie čerpania európskych zdrojov by v súčasnej situácii viedlo k vážnym sociálno-ekonomickým problémom, ktoré by si odniesli občania, čo je pre nás neprijateľné. To, že odobratie eurofondov nemôže byť použité ako forma trestania členských štátov a ich občanov komunikujem už od začiatku svojho mandátu.

Akokoľvek v KDH nesúhlasíme s predloženým vládnym návrhom na zrušenie špeciálnej prokuratúry a osobitne s formou jeho schvaľovania, zásadne sa dištancujeme od prenášania tejto vnútropolitickej témy na európsku pôdu.

Bol to sám premiér Fico, ktorý išiel svoj útok na spravodlivosť konzultovať do Bruselu ako prvý a práve Róbert Fico má kľúč k vyriešeniu celej tejto situácie,“ reaguje Miriam Lexmann.

„Naša dnešná sloboda stála veľa obetí, a preto je hodná ochrany. Nenávisť a neochota viesť konštruktívny dialóg o tom, ako viesť našu krajinu, je varovným prstom a my sa musíme voči tomu postaviť,“ povedala Miriam Lexmann na opozičnom proteste proti rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry v Bratislave.

Lexmann odmieta zrušenie špeciálnej prokuratúry a ďalšie zásahy do trestnej oblasti. Spolu s ľuďmi na námestiach trvá na spravodlivosti pre všetkých.

Krátka reakcia europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na dnešné slová premiéra SR Roberta Fica o rozvíjaní spolupráce s Čínskou ľudovou republikou a plánovaní návštevy tejto krajiny.

Reakcia europoslankyne Miriam Lexmann (KDH):

„EÚ a celý demokratický svet konečne pochopili, akú hrozbu predstavuje totalitný komunistický režim v Číne pre našu slobodu, bezpečnosť a hospodárstvo. Počas tohto mandátu sme na Európskej úrovni schválili množstvo legislatívy, ktorá má za cieľ chrániť naše ekonomické záujmy pred tlakom Číny a na tvorbe ktorej som sa aj ja aktívne podieľala. Zdá sa, že len premiér Fico chce svojou históriou priateľstva s komunistickými autokratmi zapredať naše národné záujmy. Ak chceme chrániť našu ekonomiku a živobytie ľudí, musíme znížiť našu závislosť od Číny, nie ju ešte viac posilňovať.“

Miriam Lexmann znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť podľa nej zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Viac v článku.

„Totalitný režim čínskej komunistickej strany predstavuje veľkú bezpečnostnú a ekonomickú hrozbu a je potrebné aby EÚ mala jasný a zásadový prístup k tomuto režimu“, varuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v kontexte tohtotýždňového summitu lídrov EÚ s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

„Tohtoročný summit v Pekingu opäť dokazuje, že totalitný režim v bilaterálnych a multilaterálnych vzťahoch čoraz viac zohráva skôr deštruktívnu než konštruktívnu úlohu,“ upozorňuje spolupredsedníčka medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) a členka zahraničného výboru Európskeho parlamentu (AFET) Miriam Lexmann.

Lexmann, ktorá je medzi piatimi europoslancami, na ktorých v roku 2021 čínsky režim uvalil sankcie za ich postoj proti rastúcej represii režimu doma a agresivite v zahraničí tiež pripomína, že komunistická strana zhoršuje represie voči obyvateľom Číny, čoraz hlasnejšie sa vyhráža vojenským útokom proti Taiwanu a vykonáva ekonomický nátlak na tretie krajiny vrátane krajín Európskej únie. Existujú tiež závažné podozrenia, že obchádza sankcie EÚ.

Hrozba tohto režimu má podľa Lexmann viacero rozmerov: „Veľkú výzvu pre našu ekonomiku predstavuje zaplavenie nášho trhu lacnými čínskymi elektromobilmi.“ Okrem toho prináša aj morálne otázky, ako vidíme na príklade našej závislosti od čínskych solárnych panelov, ktoré sú podľa viacerých zdrojov vyrábané nútenou prácou.

„Obzvlášť ma však znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Je nevyhnutné mať jasný a zásadový prístup, ktorý ochráni našu ekonomickú bezpečnosť. Ide predsa aj o ochranu živobytia ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.

Zdroj foto: wilsoncenter.org; Josep Borrell

Koľkých dnes prenasledujú, väznia, nadávajú im, bijú ich, nedajú im prácu, zhabú majetok a vyháňajú z vlastných domovov len preto, lebo si „dovolili“ prejaviť vieru a presvedčenie?

Každé dve hodiny zomrie vo svete jeden kresťan len pre svoju vieru! Denne je 12 kresťanov neprávom zatknutých alebo uväznených a priemerne 5 kresťanov je unesených kvôli svojej viere.

Neuveriteľných 360 miliónov kresťanov vo svete je prenasledovaných, diskriminovaných, nenávidených a trpiacich len preto, lebo nežijú v krajine, kde uznávajú náboženské slobody alebo uznávajú len jednu vieru – tú svoju.

Toto sú milióny často neviditeľných obetí nepotrestaných zločinov, pred ktorými si nemôžeme zatvárať oči.

Aj vďaka svetlu svedectva môjho prenasledovaného prastrýka pátra Mikuláša Lexmanna neprestávam neustále zdôrazňovať, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd.

Za posledné obdobie som na pôde Európskeho parlamentu predložila desiatky pozmeňujúcich návrhov, iniciovala rezolúcie o prenasledovaní na základe náboženstva v Pakistane, Indii či Nigérii či rezolúciu s výzvou na oslobodenie kardinála Zena v Hongkongu, rokovala s predstaviteľmi Svätej stolice o konkrétnej pomoci prenasledovaným kresťanom v Číne, predsedala podujatiu s účasťou nigerijského právnika, ktorý zastupuje obete tzv. zákonov o rúhaní. Opakovane vyzývam na prepustenie väznených lídrov bieloruských kresťanských demokratov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Čoskoro bude pod mojou záštitou v EP predstavená každoročná správa organizácie Open Doors o stave prenasledovaných pre vieru. Na dojímavé osobné stretnutia a svedectvá nikdy nezabudnem.

Post osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ bol minulý rok znovuobsadený aj vďaka mojej dlhodobej intenzívnej aktivite a rovnako som sa zasadila o vznik tohto úradu v roku 2022 aj na Slovensku.

Dennodenne sa usilujem urobiť aspoň maličké kroky na pomoc kresťanom a všetkým prenasledovaným pre vieru, a o to viac ma trápi, že nová slovenská vláda tieto skutočnosti ignoruje. Považujem jej rozhodnutie o zrušení úradu splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia za obrovskú chybu.

Hranica medzi slobodou a neslobodou je veľmi krehká a ak si nedáme pozor, zostaneme ľahostajní a nebudeme za ňu neustále bojovať, môžeme ju ľahko stratiť.

Toto je hlavné posolstvo dnešnej Červenej stredy.

Priatelia, spojme sa dnes všetci v modlitbe za našich trpiacich bratov a sestry na celom svete.

Titulná foto: acnslovensko.sk

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k hlasovaniu (22. 11.) o Správe o návrhoch Európskeho parlamentu na zmenu zmlúv:

„Vychádzajúc z klasickej zásady „zachovaj poriadok a poriadok zachová teba“, odmietam opakované pokusy tlačiť na zmenu zmlúv tzv. salámovou metódou a zdôrazňujem neprijateľnosť porušovania princípu subsidiarity, ako aj dôsledkov takýchto krokov. Dlhodobo poukazujem na to, že Európska únia musí efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie plytvať časom a energiou na zasahovanie do oblastí mimo jej právomocí. O to viac v čase závažných geopolitických výziev, považujem diskusie o otváraní zmlúv namiesto ich riadneho dodržiavania za absurdné. Aj na pôde Európskeho parlamentu často upozorňujem na konkrétne riešenia, ktoré vyplývajú z riadnej implementácie základných zmlúv. Správu preto v predloženom znení určite nepodporím.“

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: euractiv.com

„Ak ľudia stratia vieru v Boha, neurobí ich to veriacimi v nič, naopak, začnú veriť čomukoľvek,“ napísal Gilbert Keith Chesterton na ktorého slová reaguje pri príležitosti 17. novembra Miriam Lexmann: Sloboda je krehká a nie je samozrejmá … hľadajme pravdu a nedovoľme ju pokriviť relativizmom. Nesieme v sebe veľkú zodpovednosť.

Odvolací súd zamietol všetky obvinenia proti fínskej poslankyni Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Súdu čelili čelili kvôli svojim kresťanským postojom vychádzajúcim z Biblie. Toto dnešné víťazstvo je významným symbolom a precedensom ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia, ale i slobody slova, teší sa z rozhodnutia Miriam Lexmann

Podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann v čase, keď vo svete narastá násilie voči kresťanom a iným náboženským skupinám, je ochrana slobody náboženského vyznania a presvedčenia dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Jej podpora je totiž kľúčová aj pri riešení mnohých bezpečnostných výziev, ktorým EÚ čelí, vrátane masovej migrácie. Lexmann tak reagovala na zrušenie Úradu splnomocnenca pre ochranu viery o ktorého vznik sa sama pričinila.

Je neakceptovateľné, že sa podpredseda NR SR Ľuboš Blaha vyhráža Ústavu pamäti národa a historikovi Patrikovi Dubovskému za podanie trestného oznámenia pre podozrenie na spáchanie trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Absurdita činov Ľ. Blahu je podľa M. Lexmann ešte viac zarážajúca v tomto čase pripomínania si udalostí novembra 89.

Je našou povinnosťou neustále poukazovať na nové hrozby, ktoré akýmkoľvek spôsobom zasahujú do ľudskej dôstojnosti, slobody a identity. Nedopustime, aby sebecké ideológie znova prevýšili hodnoty dobra, dôstojnosti človeka a demokracie, uviedla v deň pripomenutia si 85. výročia začiatku protižidovského pogromu – tzv. Krištáľovej noci, Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann sa spolu s Romanom Jochom v diskusii Denníka Postoj zamýšľala nad bezprostrednou budúcnosťou konzervatívcov na Slovensku. Opozičná rola, v ktorej sa ocitlo KDH, nie je jednoduchá, no má veľký zmysel pôsobiť aj ako kontrolný mechanizmus politickej situácie, uviedla v debate M. Lexmann.

Dnešný pamätný deň nám pripomína, aká vie byť sloboda krehká a nie samozrejmá. Samizdat zohral dôležitú úlohu v boji proti totalite a utláčaniu pravdy. Je preto potrebné neustále o týchto udalostiach hovoriť a vysvetľovať ich, poukazuje Miriam Lexmann v Deň samizdatu.

Čínska komunistická strana čoraz viac využíva ekonomickú závislosť tretích krajín od Číny, aby ich prinútila konať v súlade so záujmami tohto totalitného režimu. Po de facto zákaze litovských výrobkov v Číne navrhla Európska únia nový právny nástroj na ochranu členských štátov EÚ a jednotného trhu pred čínskym hospodárskym nátlakom.

„Osobitne vítam hlasovanie Európskeho parlamentu v prospech prijatia jednotných pravidiel obchodnej a ekonomickej obrany, ktoré som dlhodobo presadzovala aj ako tieňová spravodajkyňa. Sú našim ďalším dôležitým nástrojom proti politicko-obchodnému nátlaku, ktorý Čína neustále vyvíja nielen voči svojim susedom, ale aj tretím krajinám a aj voči EÚ – ako sa to ukázalo v prípade Litvy“, hovorí Miriam Lexmann, členka Zahraničného výboru Európskeho parlamentu. 

„Som presvedčená, že len náš jednotný a vytrvalý postup môže zabrániť bezprecedentnému pokračovaniu čínskej politiky v štýle „rozdeľuj a panuj“. Toto je nesmierne dôležité aj pre Slovensko vzhľadom na našu sekundárnu závislosť od Číny, napríklad prostredníctvom automobilového priemyslu, čo vytvára vysoké riziko pre ekonomickú bezpečnosť“, tvrdí Miriam Lexmann, ktorá je spolupredsedníčkou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu a dlhodobo poukazuje na hrozby, ktoré predstavuje totalitný režim čínskej komunistickej strany.

Nástroj proti ekonomickému nátlaku je súčasťou komplexného súboru legislatívnych a nelegislatívnych nástrojov, ktoré Európska únia pripravila na riešenie mnohorozmernej hrozby čínskeho totalitného režimu, vrátane preverovania zahraničných investícií, ochrany kritickej infraštruktúry, zabezpečenia prístupu ku kritickým surovinám pre náš priemysel alebo obmedzenie exportu kritických technológií, akými sú mikroelektronika či technologické systémy umelej inteligencie.

„Kľúčom k riešeniu čínskeho ekonomického nátlaku z dlhodobého hľadiska je zároveň naliehavá potreba znížiť našu závislosť od Číny v kľúčových sektoroch a diverzifikovať naše dodávateľské reťazce tak, aby sme eliminovali hrozby totalitných režimov, ktorých cieľom je oslabiť našu ekonomickú konkurencieschopnosť a demokraciu“, dodala Miriam Lexmann.

Foto: shutterstock.com

Fragmentované či nejasné pravidlá členských štátov týkajúce sa médií spôsobovali mnohé problémy vrátane nedostatočnej informovanosti užívateľov, ale aj nižších záruk nezávislosti pre médiá a novinárov. Nezávislé médiá sú však základom demokracie, a preto bolo potrebné prijať minimálne spoločné štandardy. Slúži na to Európsky akt o slobode médií, ktorý podľa Miriam Lexmann nastavuje jasné pravidlá pre vlastníctvo médií, ochranu zdrojov, editoriálnu nezávislosť a transparentnosť informácií.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content