Rýchle správy

subsidiarita

Robert Fico o suverenite Slovenska doma veľmi rád rozpráva. Dnes odchádza do Bruselu na summit a preto sa ho ráno na zasadnutí Výboru pre európske záležitosti v NR SR Miriam Lexmann pýtala, či sa tam tak bude aj správať a proaktívne hájiť slovenské záujmy napríklad pri bezprecedentnom uznesení Európskeho parlamentu, ktorým hrubo zasahuje do právomocí členských štátov výzvou na zaradenie tzv. “práva na potrat” do Charty základných práv EÚ.

Miriam Lexmann otvorila 25. ročník medzinárodnej konferencie Vyber si život organizovanú Fórom života. Pripomenula o. i. slová pápeža Františka z dokumentu Dignitas infinita: upriamuje našu pozornosť na bezpodmienečné rešpektovanie nekonečnej ľudskej dôstojnosti. Hovorí nielen o práve na život od počatia po prirodzenú smrť, ale aj o mnohých ďalších závažných fenoménoch vrátane drámy chudoby, vojny, obchodovaní s ľuďmi, náhradnom materstve, sexuálnom zneužívaní či digitálnom násilí.

V KDH sme vyzvali vládu SR, aby sa Slovensko ako členská krajina EÚ jasne postavila proti pretláčaniu tzv. ,,práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ, ku ktorému dnes v prijatom uznesení vyzval Európsky parlament. KDH po celý čas v Bruseli dôrazne chráni ľudskú dôstojnosť a výlučné právomoci členských štátov a bude aj naďalej bojovať proti tejto absurdnej požiadavke.

,,KDH vždy stálo na strane základnej hodnoty celej slobodnej civilizácie, ktorou je ochrana ľudského života. Sme zdesení, že dnes, keď Slovensko, ale aj celá EÚ, čelí mimoriadnym výzvam, sledujeme nezmyselné útoky na túto najvyššiu hodnotu – hodnotu života a slobodu svedomia, myslenia a vierovyznania. Vyzývame vládu SR, aby toto bezprecedentné konanie jasne odsúdila“, uviedol predseda KDH Milan Majerský.

„Prijaté uznesenie je nielen pošliapaním ľudskej dôstojnosti a základného ľudského práva na život, ale i hrubým zásahom do výlučných právomocí členských štátov. Počas celého svojho mandátu na pôde Európskeho parlamentu sa dôrazne ohradzujem voči množstvu iniciatívnych správ, vrátane známej správy Matić, ktoré prekračujú európske právomoci. Stačilo. Toto si neprajú ani občania, ktorí to jasne dali najavo„, zdôraznila Miriam Lexmann, europoslankyňa KDH a líderka eurokandidátky, ktorá aj tentokrát spolupredkladala pozmeňovací návrh s jasným odkazom na výlučné právomoci členských štátov. Žiaľ, nezískal potrebnú väčšinu.

K otázke ochrany ľudského života a dôstojnosti sa vyjadrila aj Alena Novotná, ktorá za KDH taktiež kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu: „Pokusy o ustanovenie tzv. „práva na potrat“ vnímam ako ohrozenie života a jeho dôstojnosti. Skutočným riešením je vytvárať podporu ženám i rodinám. Preto namiesto tzv. ,,práva na potrat“ budujme kultúru práva na život a podporu každej žene, matke. Podpora pre matku a aj otca vedie k zachovaniu života počatého dieťaťa,“ uzatvára Novotná. 

Vyjadrenie europoslankyne a líderky kandidátky KDH v eurovoľbách Miriam Lexmann k rozprave Európskeho parlamentu k téme Začlenenia práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ

„Chcem zdôrazniť, že základným ľudským právom a piliermi našej slobodnej civilizácie sú právo na život a sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania. Nie tzv. „právo na potrat“, po ktorom volajú progresívci a sociálni demokrati na európskej úrovni celé roky. Tentokrát to však zašlo priďaleko.

Všetci veľmi dobre vieme, že kultúrno-etické otázky patria do výlučnej právomoci členských štátov. Len im prináleží regulovať problematiku, o ktorej sme dnes v pléne Európskeho parlamentu museli opäť diskutovať. Toto hrubé podkopávanie európskych zmlúv a dohodnutých kompetencií je neprijateľné. Tak, ako som ho odmietala po celý čas, odmietam ho aj dnes.

Pretláčať túto agendu v čase závažných hospodárskych a geopolitických výziev, v čase narastajúcej chudoby a mnohých ďalších problémov, navyše považujem za obrovský hazard. Aj vzhľadom na takéto absurdné kroky Bruselu hrozí v eurovoľbách nárast hlasov pre populistov, extrémistov a antisystémové strany. Občania totiž prestanú veriť európskemu projektu, ktorého cieľom je chrániť ľudskú dôstojnosť, mier, bezpečnosť a prosperitu.

Táto iniciatíva nikdy nezíska podporu všetkých členských štátov. Vážne však naruší našu tak prepotrebnú a krehkú jednotu. Spoločne s konzervatívcami a kresťanskými demokratmi opätovne zdôrazňujem – Vráťme Európe hodnoty, na ktorých bola založená.“

Zdroj foto: Vaticannews.va

Únia musí robiť to, čo má a nezasahovať tam, kde na to nemá právomoci. Potrebujeme oveľa viac zabrať v riešení naliehavých ekonomických, geopolitických či bezpečnostných otázok a nie riešiť vnútropolitickú situáciu v iných krajinách zdôraznila Miriam Lexmann v diskusii televízie Joj.

Miriam Lexmann nesúhlasí, aby EÚ odoberala členskej krajine právo veta na základe toho, že sa jej nepáči, ako ho používa. Preto nepodporila pozíciu Európskeho parlamentu v dnešnom, tentokrát voči Maďarsku, v dnešnom hlasovaní odmietla. „Áno, staviam sa veľmi kriticky voči zahraničnej politike Maďarska a niektorým krokom premiéra Orbána. To ale nemôže byť dôvodom podkopávania zmlúv, na ktorých sme sa dohodli,“ uviedla slovenská europoslankyňa.

Európsky parlament počas plenárneho zasadnutia hlasoval o správe, v ktorej vyzval na rozšírenie zoznamu trestných činov v EÚ o nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti. Túto správu Miriam Lexmann nepodporila, keďže dlhodobo poukazuje na hroziace závažné negatívne dôsledky takéhoto kroku.

„Je absolútne samozrejmé, že nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti nemajú v našej spoločnosti miesto a je potrebné proti nim dôsledne zakročiť. Na to v konečnom dôsledku má každý členský štát svoje trestné právo, ktoré stíhanie takýchto činov upravuje,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa.

Vnímanie nenávistných prejavov či trestných činov z nenávisti môže byť v rôznych členských krajinách aj vzhľadom na historicko-spoločenský kontext rôzne. Neexistuje jednotná definícia a som presvedčená, že vytvorenie takejto definície ani nie je možné. Odborníci zároveň vyjadrujú veľké obavy, že zahrnutie týchto trestných činov medzi tie najzávažnejšie činy na európskej úrovni by prinieslo obmedzovanie práva na slobodu prejavu a strach občanov z možných dôsledkov vyjadrenia presvedčenia, postoja či názoru.

„Opakovane hovorím, že na riešenie niektorých problémov stačí iba dôsledne uplatňovať tú legislatívu a nástroje, ktoré už máme a nesnažiť sa zalepiť nedostatky v uplatňovaní prijímaním nových pravidiel. Som presvedčená, že aj stíhanie týchto trestných činov patrí medzi spomínané prípady. Preto verím, že aj Slovenská republika sa v Rade postaví proti rozširovaniu zoznamu európskych trestných činov o tieto skutky,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Zdroj: sita.sk/gettyimages.com

Miriam Lexmann odmieta návrh nariadenia o uznávaní rozhodnutí vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve

Už od predstavenia kontroverzného návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva v celej EÚ neustále zdôrazňovala jeho rozpor s princípom subsidiarity. Rodinné právo je totiž výlučnou právomocou členských štátov.

„Opakovane som otvorene poukazovala na závažný zásah do národného práva, s ktorým sa táto legislatíva vôbec nevysporiadala. V jeho dôsledku by sme totiž museli rozšíriť právne účinky vzťahu medzi rodičom a dieťaťom aj na iné formy rodín, ktoré naše právo neuznáva. Stretla som sa s vtedajším ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom a požiadala ho o to, aby pozícia Slovenskej republiky k tomu návrhu v Rade bola odmietavá,“ približuje slovenská europoslankyňa.

Návrh okrem iného nepriamo podporuje prax tzv. náhradného materstva, ktorá je v absolútnom rozpore s právami detí a podieľa sa na reprodukčnom vykorisťovaní žien.

Dôrazne som komunikovala aj túto otázku, a to vrátane pozmeňovacích návrhov, ktoré sme spoločne s kolegami predložili. Mrzí ma, že v pléne skutočná podpora ľudskej dôstojnosti v odmietnutí komercializácie a komodifikácie človeka nenašla dostatočnú podporu,“ dodáva M. Lexmann.

Európsky parlament tento týždeň síce uvedené nariadenie odobril, no táto pozícia je nezáväzná. Prijatý text má teraz v rukách Rada EÚ, a teda členské štáty, pričom schválený musí byť jednomyseľne.

„Pevne verím, že Slovensko bude svoje jasné odmietavé stanovisko tak ako Poľsko či Maďarsko komunikovať aj naďalej,“ dodáva Lexmann.

Zdroj foto: Georgia Today

KDH ostro kritizuje uznesenie o návrhoch na zmenu zmlúv, ktoré dnes na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijal Európsky parlament (EP). Zaoberať sa pokusmi o otváranie zmlúv, ktoré by znamenalo ďalšie oslabovanie suverenity členských štátov, považuje hnutie za absurdné.

Správa EP v predloženom znení vyzýva okrem iného aj na reformu rozhodovania EÚ v niektorých oblastiach z doterajšej jednomyseľnosti na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou či dokonca jednoduchou väčšinou, čo by v praxi znamenalo odobratie práva veta členským štátom aj v zásadných otázkach. Tiež je ohrozené výlučné právo členských štátov určovať si svoj energetický mix. Tieto snahy zároveň automaticky povedú k oslabovaniu menších členských štátov v prospech väčších. Pre hnutie je tiež neprijateľné zavádzanie nového jazyka, ktorý nahrádza rovnosť medzi mužmi a ženami pojmom rodová rovnosť.

„Prehlbovanie centralizácie na úkor právomocí členských štátov je pre nás neakceptovateľné.  Subsidiarita je základným pilierom európskej integrácie. Tak, ako sú v rámci štátu najbližšie k ľuďom mestá, obce a regióny, v rámci EÚ sú to jednotlivé členské štáty. Pre KDH je dôkladné dodržiavanie princípu subsidiarity na národnej i európskej úrovni kľúčom ku skutočnej prosperite a dobru pre všetkých občanov“, hovorí predseda KDH Milan Majerský.

Zmeny navrhnuté Európskym parlamentom s odôvodnením, že potrebujeme zareagovať na dôsledky ruskej agresie voči Ukrajine a tiež implementovať závery Konferencie o budúcnosti Európy, považuje KDH za neúprimné. Podľa právnej analýzy Európskej rady možno totiž veľkú väčšinu (300 z 326) odporúčaní občanov vyplývajúcich z Konferencie o budúcnosti Európy realizovať už v rámci existujúcich ustanovení zmlúv a kompetencií.

Na efektívnejšie využívanie súčasných právomocí EÚ dlhodobo upozorňuje aj europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann a dodáva: Čelíme množstvu vnútorných výziev a vonkajších hrozieb ako napríklad vysoká inflácia, nárast chudoby, ohrozenie konkurencieschopnosti našich firiem či rastúca asertivita totalitnej čínskej komunistickej strany. Dlhodobo na pôde európskych inštitúcií zdôrazňujem, že EÚ musí na ich riešenie efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie podkopávať jednotu a akcieschopnosť zasahovaním do právomocí členských štátov.“

KDH bude tak ako doposiaľ, aj naďalej apelovať na predstaviteľov každej vlády SR, aby sa dôrazne postavila proti otváraniu európskych zmlúv a neoslabovala tak suverenitu Slovenska.

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: Getty Images/iStockphoto

Čelíme množstvu vnútorných výziev a vonkajších hrozieb ako napríklad vysoká inflácia, nárast chudoby, ohrozenie konkurencieschopnosti našich firiem či rastúca asertivita totalitnej čínskej komunistickej strany. EÚ musí na riešenie problémov ľudí efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie plytvať časom a energiou na zasahovanie do oblastí mimo jej právomocí. Zaoberať sa pokusmi o otváranie zmlúv, ktoré by znamenalo ďalšie oslabovanie suverenity členských štátov, považuje preto Miriam Lexmann za absurdné.

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k hlasovaniu (22. 11.) o Správe o návrhoch Európskeho parlamentu na zmenu zmlúv:

„Vychádzajúc z klasickej zásady „zachovaj poriadok a poriadok zachová teba“, odmietam opakované pokusy tlačiť na zmenu zmlúv tzv. salámovou metódou a zdôrazňujem neprijateľnosť porušovania princípu subsidiarity, ako aj dôsledkov takýchto krokov. Dlhodobo poukazujem na to, že Európska únia musí efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie plytvať časom a energiou na zasahovanie do oblastí mimo jej právomocí. O to viac v čase závažných geopolitických výziev, považujem diskusie o otváraní zmlúv namiesto ich riadneho dodržiavania za absurdné. Aj na pôde Európskeho parlamentu často upozorňujem na konkrétne riešenia, ktoré vyplývajú z riadnej implementácie základných zmlúv. Správu preto v predloženom znení určite nepodporím.“

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: euractiv.com

Balíček bol nateraz prijatý členskými štátmi v Rade EÚ. Dohodu v tejto chvíli čakajú ďalšie rokovania medzi inštitúciami EÚ, medzi ktoré patrí aj Európsky parlament a priority Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v tomto ohľade sú jasné:

  • Zatiaľ dohodnutú sumu finančného príspevku do tzv. Fondu solidarity považujem za neakceptovateľnú,
  • pomoc a podporu musia dostať všetky dotknuté členské štáty a je veľmi dôležité pri nej zachovať spravodlivosť a zohľadniť situáciu v tých členských štátoch, ktoré prejavujú solidaritu prijímaním odídencov z Ukrajiny – vrátane Slovenska,
  • budem podporovať, aby sme sa vrátili ku konceptu vytvorenia zón pre migrantov v bezpečných tretích krajinách, ako aj efektívnejšie uplatňovali politiku návratu,
  • zvýšenie investícií do ochrany vonkajších hraníc EÚ a posilnenie boja proti organizovanému zločinu vrátane prevádzačstva,
  • efektívnejšie používanie rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov na prevenciu a riešenie príčin migrácie v tretích krajinách tak, aby ľudia viac nemuseli za dôstojným a bezpečným životom masovo utekať.

„Solidarita je oporným pilierom našej európskej spolupráce, ktorý je postavený na kresťanských základoch. Musí však byť spravodlivá a reflektovať realitu vo všetkých európskych krajinách. Zároveň musí aj komplexne riešiť problém tam, kde vzniká. Preto zostávam ja, aj KDH, v otázke migračnej a azylovej politiky konzistentná a dohodu, ako je teraz na stole nepodporím. Verím však, že ďalšie rokovania zohľadnia všetky spomínané aspekty,“ predstavuje svoj postoj k problematike Miriam Lexmann.

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: fuf.se

Inštitúcie EÚ nepochopiteľne míňajú zdroje a energiu na dlhé debaty o otázkach patriacich do výlučných kompetencií členských štátov namiesto toho, aby sa zamerali na to, čo je ich primárnou úlohou – efektívne riešenia pre spoločný trh, ekonomickú stabilitu, bezpečnosť a odolnosť v čase kríz či hybridných hrozieb, nevynímajúc rýchly rozvoj umelej inteligencie, píše Miriam Lexmann pre časopis .týždeň.

Univerzálne platný systém medzinárodného práva chráni právo na život. Zvlášť v poslednom čase sme však svedkami čoraz väčšieho zasahovania európskych inštitúcií do výlučných kompetencií členských štátov v hodnotových otázkach. Chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť je pre Miriam Lexmann neodmysliteľná súčasť politickej práce a aj preto prevzala záštitu nad každoročným podujatím Týždeň za život organizovaným medzinárodnou federáciou Jeden z nás (One of Us).

Nevyvážené a jednostranné je podľa Miriam Lexmann uznesenie, ktorým Európsky parlament reaguje na výročnú správu Komisie o stave právneho štátu. Správa spomína len krajiny strednej a východnej Európy a nevenuje sa problémom v iných členských štátoch. Významným nedostatkom je aj prehliadnutie prípadu nevyšetrenej smrti Jozefa Chovanca na letisku v Belgicku, ku ktorej došlo v roku 2018.

Miriam Lexmann kritizuje rozhodnutie poslancov Európskeho výboru NR SR, ktorí schválili nariadenie o cezhraničnom uznávaní rodičovstva pre páry rovnakého pohlavia. Takáto úprava doslova otvára dvere pre legalizáciu vo väčšine krajín nezákonnej praxe tzv. náhradného materstva. Dieťa sa tak stáva subjektom komerčného kontraktu, čo je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou, argumentuje Lexmann. Viac tu.

Na nezákonnosť fenoménu tzv. náhradného materstva apelujem dlhodobo a v Európskom parlamente sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie.

Tlak na jeho postupné prijímanie pod rúškom rôznych iných iniciatív či dokonca „altruizmu” kladie na spoločnosť deštrukčné a neprijateľné etické, právne či medicínske bremeno. Neexistuje žiadne „právo na deti”, ktoré by dospelým umožňovalo získavať ich, a to dokonca obchodnými kontraktmi. Je to v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou.

Jednoznačne sa preto pripájam k prijatej Deklarácii z Casablancy Declaration for the Universal Abolition of Surrogacy, kde sa na ilegalite tejto praxe reprodukčného vykorisťovania zhodli desiatky odborníkov z celého sveta.

Človek sa nikdy nemôže stať komoditou. Plne podporujem toto naše spoločné úsilie na prijatí medzinárodnej právnej úpravy pre celosvetový zákaz surogácie.

Znenie deklarácie nájdete na: http://declaration-surrogacy-casablanca.org/…/internat…/

Viac o tomto fenoméne sa dočítate aj v mojom pôvodnom článku: https://blog.postoj.sk/…/dieta-nie-je-tovar-ktory-ma…

Titulná foto: ilustračná, zdroj: https://www.onmanorama.com

Európska komisia predstavila prednedávnom kontroverzný návrh nových pravidiel na uznávanie rodičovstva v celej EÚ. O príprave tohto návrhu som vás už informovala, podrobnosti boli do poslednej chvíle nejasné a preto je potrebné sa s nimi dôkladne oboznámiť.

Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rodičia dieťaťa sú predsa vždy jeho rodičmi bez ohľadu na členskú krajinu, tento návrh otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva, ktoré v rámci rodinného práva spadajú do výlučných právomocí členských štátov. Žiaľ, v niektorých členských krajinách je totiž prax „nadobúdania detí“ rôzna, pričom mám na mysli práve tzv. náhradné materstvo, ku ktorému som sa už vyjadrila napríklad aj na svojom blogu.

Pevne verím, že aj Slovensko zaujme k tomuto návrhu už čoskoro jasnú pozíciu o to viac, že sa týka výlučných právomocí členských štátov. Momentálne majú jednotlivé členské štáty čas na formuláciu svojich stanovísk. Poľsko tak už urobilo a predloženú iniciatívu odmietlo. A práve jednomyseľnosť je predpokladom pre ďalší postup v tomto procese, ktorý už od svojho počiatku vyvoláva obrovské množstvo otáznikov.

Ilustračné foto – zdroj: pravnenoviny.sk

Byť konzervatívny znamená byť verný princípom, na ktorých je postavená naša spoločnosť, a to aj v momentoch, keď to neprináša okamžitý, či krátkodobý prospech. Jadro konzervativizmu tvorí aj princíp subsidiarity. EÚ je projekt, ktorý prináša mnoho dobra, no musíme však dbať o to, aby tento projekt nezasahoval do výlučných kompetencií členských štátov, lebo práve tak uchránime tieto dobrá, pripomenula počas Konzervatívneho summitu Miriam Lexmann.

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) získala prestížne medzinárodné ocenenie Svätej Matky Terezy za jej principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v Európskom parlamente (EP). Čestné ocenenie jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN).

Kresťanskodemokratická europoslankyňa Miriam Lexmann získala na konci augusta cenu udeľovanú kresťanským lídrom, ktorí obhajujú hodnoty dôstojnosti ľudského života. Čestné ocenenie Svätej Matky Terezy za je principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v EP, jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN). 

„Beriem to ako ocenenie kresťanských demokratov na Slovensku, ale aj celého môjho pracovného tímu i všetkých občanov, ktorých dôveru a podporu si pri vykonávaní svojho mandátu nesmierne vážim,“ reagovala na udelenie ocenenia Miriam Lexmann. 

Členka najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente svoje postoje konzistentne komunikuje a presadzuje. V súčasnosti je to predovšetkým dôkladná obhajoba princípu subsidiarity, ktorý európske inštitúcie opakovane porušujú a venujú sa témam, ktoré nie sú v ich kompetencii. Jednou z tých najviditeľnejších je presadzovanie tzv. práva na potrat pre každého, ktoré Lexmann kritizuje. Okrem iného sa tiež neúnavne zasadzuje aj za lepšie zabezpečenie v oblasti sociálnej starostlivosti, vrátane pracovných podmienok v sektore sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva či školstva na Slovensku. Na medzinárodnej úrovni dlhodobo háji ochranu prenasledovaných za vieru alebo presvedčenie, a to predovšetkým v nedemokratických a totalitných režimoch.

„Považujem za osobný záväzok nielen v súkromnom, ale aj pracovnom živote neustále napĺňať svoje poslanie: chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť“, dodala Lexmann, ktorá na Slovensku pôsobí aj ako členka predsedníctva Fóra života. 

ICLN združuje kresťanské organizácie a lídrov z celého sveta bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Jej cieľom je podporovať kresťanských politikov, ktorí obhajujú dôstojnosť života a sú verní učeniu cirkvi o človeku, a to aj v časoch morálneho relativizmu a materializmu. Samotná ICLN sa nezapája do lobingu ani politického aktivizmu a funguje na nestraníckych princípoch a pravidlách. 

EÚ a jej inštitúcie by mali pracovať na otázkach, ktoré patria do ich kompetencií a v ktorých našim občanom prinesú najviac dobra. To je totiž podstata princípu subsidiarity, ktorý spočíva v zabezpečí prijímania rozhodnutí čo najbližšie k občanom, aby sa predišlo totalite moci zhora. Kresťanskí demokrati, ktorí stáli pri zrode dnešného európskeho integračného projektu, ustanovili princíp subsidiarity za jeden z jeho oporných pilierov. Miriam Lexmann preto spoločne s ďalšími kresťanskodemokratickými kolegami neustále vyvíja aktivity, aby sa EÚ vrátila k rešpektovaniu tohto základného princípu svojho fungovania.

Namiesto inštitucionálnych otázok Európskej únie je oveľa dôležitejšie riešiť v súčasnej dobe dôsledky pandémie, prebiehajúcej vojny na Ukrajine, energetickej krízy a stúpajúcej inflácie, čo spôsobuje reálne problémy ľudí,“ vyzýva europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Európsky parlament má za sebou hlasovanie o uznesení, ktoré obsahuje výzvu na zvolanie konventu za účelom revízie zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ). Ide o reakciu na závery z Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE), kde zazneli aj odporúčania na nahradenie jednomyseľného hlasovania v Rade EÚ väčšinovým a ďalšie odporúčania na revíziu platných zmlúv o EÚ.

Závery Konferencie o budúcnosti Európy nie sú reprezentatívne

„Nepovažujem závery Konferencie za reprezentatívne, keďže ako som viackrát upozornila, do úvahy boli vzaté iba názory občiansky panelov zo šiestich členských štátov. Občania zo zvyšných 21 štátov tak nemajú v týchto záveroch svoje zastúpenie, a preto považujem za kľúčové pokračovať v riadnom hodnotení záverov a diskusiách, a teraz nerobiť predčasné závery,“ zdôvodňuje svoj nesúhlasný postoj k otváraniu zmlúv Miriam Lexmann a dodáva, že vylúčenie 21 členských štátov považuje za procedurálne zlyhanie konferencie, kvôli čomu nemožno brať jej závery ako záväzné.

Slovenská europoslankyňa upozorňuje, že otázka v diskusiách s občanmi neznela, či chceme otvárať zmluvy o EÚ, ale akú Európu chceme mať. Navyše viaceré okruhy, pri ktorých ľudia odpovedali na otázky ako chcú, aby fungovali – napríklad zdravotníctvo či sociálne veci – vôbec nie sú v kompetencií EÚ, ale národných štátov.

„V súčasnosti je oveľa dôležitejšie riešiť namiesto inštitucionálnych otázok konkrétne problémy občanov v dôsledku pandémie, vojny na Ukrajine a inflácie. Ľudia od nás teraz očakávajú najmä efektívne riešenia energetickej krízy vzhľadom na nevyhnutnú diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a mnohých iných sociálno-ekonomických problémov, ktoré dopadajú aj na našich občanov,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.

EÚ má dostatok kompetencií na riešenie problémov. Musí byť efektívnejšia

Mnohé problémy by sa podľa nej dali vyriešiť v rámci existujúcich zmlúv, kompetencii a pravidiel, ktoré má EÚ k dispozícii.

„Problémom dnešnej EÚ totiž je, že rieši mnoho otázok, na ktoré nemá právomoci a naopak neprináša dostatočné riešenia v oblastiach, kde právomoci má. Ak je niečo potrebné zmeniť, je to efektivita prinášania riešení v rámci stanovených kompetencií európskych inštitúcií,“ dodáva najvplyvnejšia slovenská europoslankyňa za uplynulý rok.

Hoci bol návrh uznesenia Európskym parlamentom na zvolanie konventu prijatý, nejde o legislatívny návrh. Jeho odporúčania teda nie sú právne záväzné.

Zdroj: defensenews.com/kamisoka/Getty Images

Na Konferencii o budúcnosti Európy sme sa občanov pýtali aj na témy, ktoré nepatria do kompetencie EÚ. Dnes ich odpovede vyhodnocujeme, že tieto témy majú byť kompetenciou EÚ, lebo ľudí to trápi. Na závery sa pozrime tak, že celá škála politikov: európskych, národných a lokálnych má riešiť problémy, ktoré občania uviedli, uviedla Miriam Lexmann v diskusii Silnejšia Európa – ako na to?

„Je absurdné zaoberať sa na európskej pôde témou, ktorou zasahujeme do justičného procesu inej demokratickej krajiny,“ upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH) priamo v pléne Európskeho parlamentu na poslednom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.

Do programu júnového rokovania Európskeho parlamentu sa opäť dostala aj diskusia o potratoch. Tentokrát v súvislosti s očakávaným rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu v prípade Roe verzus Wade. Podľa uniknutých informácií sa sudcovia chystajú zrušiť rozhodnutie z roku 1973, ktoré hovorí o práve na potrat v USA ako o ústavnom práve.

„Považujem za absurdné nielen znova a znova sa zaoberať na európskej pôde témami výlučnej kompetencie členských štátov, no v tomto prípade navyše i zasahovať do justičného procesu inej demokratickej krajiny. Je to ďalší dôkaz, kedy sa EÚ nevenuje tomu, čo dnes ľudí v dôsledku vojny či pandémie skutočne trápi, ale opäť rieši to, na čo nemá kompetenciu,“ uviedla vo svojom vystúpení v pléne EP Miriam Lexmann, ktorá sa zasadzovala aj o to, aby tento bod vôbec nebol na programe rokovania parlamentu.

Zastavme dovoz produktov vyrábaných novodobými čínskymi otrokmi

Slovenská europoslankyňa tiež vystúpila v diskusii k trom zahraničnopolitickým ľudskoprávnym debatám, ktoré, naopak, majú vplyv na EÚ. Jednou z nich je ohrozenie ľudských práv a správanie sa Číny nielen voči vlastným obyvateľom. „Dnes už niet pochýb o systematických zločinoch proti ľudskosti a genocíde páchanej týmto totalitným režimom. V EÚ si nemôžeme zatvárať oči a musíme prijať jasný zákaz na produkty vyrábané novodobými otrokmi v pracovných lágroch,“ povedala Lexmann v druhom svojom vystúpení pred europoslancami.

Sloboda médií je jedným zo základných pilierov každej demokratickej spoločnosti, obzvlášť, ak sa uchádza o vstup do Európskej únie. „Porušovanie slobody médií a bezpečnosti novinárov v Gruzínsku je nezlučiteľné s ambíciou stať sa kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Záleží mi na európskej budúcnosti tejto krajiny, a preto je dôležité upozorniť na nedostatky,“ hovorí líderka dialógu s Gruzínskom za Európsky parlament a členka delegácie EURONEST pre partnerstvo s východnými krajinami Európy.

Štyri vystúpenia za jeden deň

„Celým svetom otriasol minulotýždňový chladnokrvný masaker kresťanov v Nigérii. Vyjadrujem hlbokú ľútosť nad týmto dianím. Je, žiaľ, ďalším z mnohých skutkov, ktoré svedčia o zhoršujúcom sa stave náboženskej slobody vo svete. Aj preto, pevne verím, bude už čoskoro obsadený post osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, za čo sa dlhodobo a vytrvalo zasadzujem,“ pripomenula vo štvrtom zo svojich vystúpení v pléne EP slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zdroj foto: Európsky parlament

Miriam Lexmann považuje za absurdné znova a znova sa zaoberať na európskej pôde témou výlučnej kompetencie členských štátov a v prípade hlasovania o budúcom rozhodovaní Najvyššieho súdu USA o potratoch navyše i zasahovať do justičného procesu inej demokratickej krajiny. Je to ďalší dôkaz, kedy sa EÚ nevenuje tomu, čo dnes ľudí v dôsledku vojny či pandémie skutočne trápi, ale opäť rieši to, na čo nemá kompetenciu.

Konferencia o budúcnosti Európy ako priestor pre reflexiu a pripomienky k budúcnosti EÚ o pár dní vyvrcholí. Miriam Lexmann v pléne EP opätovne vyzvala na zapojenie a zdôraznila, že jedným z pilierov európskej integrácie, za ktorý sa neustále zasadzuje je princíp subsidiarity – rozhodovanie sa má realizovať na úrovni, ktorá je najbližšie ľuďom.

Ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, slobody myslenia, sloboda slova, princíp subsidiarity – aj to sú hodnoty na ktorých stojí Európska únia. Princíp subsidiarity určuje vzťah občana a štátu, pričom vyšší celok má podporovať ten nižší za účelom ochrany dobra človeka. Ak tento princíp začneme porušovať, ohrozujeme naše spoločenstvo a slobodu človeka, hovorí Miriam Lexmann v relácii Rádia Lumen Karmel.

Keď hovoríme o otázke právneho štátu, tak pokiaľ sa to netýka korupcie a zneužívania finančných prostriedkov, na čo bola zameraná aj odpoveď Súdneho dvora, tak treba hľadať odpovede pri pokojnom dialógu za okrúhlym stolom a nie na súde v ostrých hádkach, kde sa tento princíp často zneužíva na ideologické zápasy, vysvetľuje Miriam Lexmann svoj postoj k téme právneho štátu a mechanizmu podmienenosti.

Obrovský sociálny a humanitárny rozmer krízy, ktorú vyvoláva vojna na Ukrajine, musíme zvládnuť. Je našou morálnou povinnosťou byť tu teraz pre tých, ktorí utekajú pred vojnou. Pre zastavenie strašnej tragédie je potrebná súčinnosť nielen všetkých našich síl a schopností, ale aj cirkevná angažovanosť, hovorí po dvojdňovej návšteve Vatikánu a diskusiách s viacerými čelnými predstaviteľmi pápežských rád Miriam Lexmann.

Na Slovensku majú MAS-ky, žiaľ, nesmierne ťažký prístup k finančným príspevkom, aby mohli rozvíjať naše regióny. Bráni im v tom rozsiahla byrokracia a problematicky nastavený systém. Napríklad v Českej republike tieto skupiny môžu čerpať prostriedky aj z Európskeho sociálneho fondu, a tak riešiť nárast chudoby spôsobený pandémiou, priblížila Miriam Lexmann v diskusii o subsidiarite a vzájomných vzťahoch členských štátov s EÚ.

Miriam Lexmann spoločne s ďalšími europoslancami iniciovala vysvetlenie od Európskej komisie, prečo z pripravovanej legislatívnej iniciatívy vyplýva, že dosiaľ ilegálna prax tzv. náhradného materstva by mohla postupnými krokmi dostať v celej EÚ „zelenú“, čím sa deti stávajú predmetom obchodovania.

Hlasovania poslancov Európskeho parlamentu a vysvetlenia k nim sú verejne dostupné na oficiálnej webovej stránke. Z nich je zrejmé, že správu nepodporili aj ďalší poslanci naprieč politickými skupinami Európskeho parlamentu.

Poľsko nie je jediné, kto v nejakom bode odmietol nadradenosť práva EÚ

Pri výkone svojho mandátu vždy hlasujem podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dlhodobo verejne komunikujem hodnoty, ktorými sa riadim. Príbeh mojej rodiny, ktorá v ohrození života bojovala tak proti fašistickému, ako aj proti komunistickému režimu, je dobre známy. Uvedené spojenie je za čiarou a nemám dôvod sa mu zvlášť venovať.

Uznesenie o kríze právneho štátu v Poľsku a nadradenosti práva EÚ bolo ďalším z uznesení, ktorými sa v ostatnom období zaoberáme takmer na každom plenárnom zasadnutí.

Tak ako pri iných uzneseniach o Poľsku, ani toto neobsahovalo konštruktívne hľadanie dialógu, ale vzťahy s Poľskom opäť skôr ideologizovalo a vyhrocovalo. Treba zdôrazniť, že Poľsko nie je ani prvým, ani jediným štátom, ktorého ústavný súd rozhodol o prednosti národnej ústavy pred právom EÚ.

Riešením nie je nátlak a vyhrážky, ale konštruktívna európska debata

Hlasovala som na základe úprimnej snahy chrániť európsky projekt, preto som nepodporila tendencie rozširovať právomoci EÚ. Som za to, aby EÚ rešpektovala rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi a Európskou úniou, ktoré sú dohodnuté od začiatku. V otázke bezpodmienečnej prednosti práva EÚ pred kolidujúcim vnútroštátnym aj ústavným právom, ktorú spochybňovali ústavné súdy členských štátov, je riešením jedine úprimná, otvorená a konštruktívna debata. Tá je zároveň kľúčová a existenčná pre spoločnú Európu.

Dohodnuté rozdelenie právomocí však musí byť obojstranne zachovávané a rešpektované tak, aby neboli porušované európske právo a princíp subsidiarity ako základné piliere EÚ. Odpoveď podľa mňa treba hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorá predpokladá konštantný dialóg a udomácňovanie medzi úrovňou členských štátov a úrovňou EÚ. Uznesenie však nič z tohto nereflektovalo. Preto som hlasovala proti.

Foto: windeurope.com

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:

– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,

– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,

– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,

– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,

– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.

– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,

 – zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia

– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,

– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.

– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,

– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,

– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,

– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,

– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,

– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,

– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,

– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,

– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,

– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?“,

– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Princíp subsidiarity znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí. V prípade EÚ to znamená presné vymedzenie a rešpektovanie dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a Bruselom, uviedla to Miriam Lexmann na fóre európskej federácie Jeden z nás v Lisabone, ktorého témou bola ochrana ľudskej dôstojnosti v každom okamihu života.

V rozhodnutí poľského ústavného súdu vidí Miriam Lexmann vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora. Píše o tom v najnovšom vyjadrení po schválení uznesenia EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ.

Dnešné hlasovanie o uznesení EP „o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ“ považujem za ďalšiu ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov.

Dlhodobo a jasne sa proti takýmto iniciatívam vymedzujem.

Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie poľského súdu nie je naprieč členskými štátmi EÚ ojedinelé. V konkrétnych, individuálnych prípadoch rozhodli o nadradenosti domácej ústavy a práva nad európskym aj Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Litva, Česká republika či Dánsko.

V samotnom rozhodnutí poľského ústavného súdu vidím vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Som presvedčená, že odpoveď je potrebné hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorý predpokladá konštantný dialóg a zosúlaďovanie úrovní členských štátov a európskou úrovňou namiesto pretláčania jednoduchej prednosti práva EÚ.

Toto dianie považujem za jasný moment pre otvorenú a konštruktívnu diskusiu o dodržiavaní princípu subsidiarity. Práve prebiehajúca Konferencia o budúcnosti Európy je pre to výbornou príležitosťou.

Zdroj: Európsky parlament /Daina Le Lardic

Transatlantické vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete na všetkých úrovniach mimoriadne dôležité – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody, demokracie a v neposlednom rade aj prosperitu.

Text prijatej správy vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel zavedených napríklad na európsku oceľ či hliník a ďalších jednostranných obchodných opatrení, čo je mimoriadne podstatný spoločný postoj.

Osobne ma teší, že navrhovaný text zahŕňa aj viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšej spolupráci pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete.

Zákon o tlkote srdca nie je záležitosťou europarlamentu

Zároveň vyjadrujem hlboké poľutovanie nad tým, že do nelegislatívnej správy, ktorá sa zameriava na budúcnosť transatlantických vzťahov sa dostala aj jednovetová zmienka, v ktorej EP prejavuje znepokojenie nad rozhodnutím texaských zákonodarcov, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca. Vďaka tomuto ustanoveniu chránia v americkom štáte Texas život v tele matky od momentu, kedy je možné zaznamenať tlkot srdca dieťaťa.

Vyvinula som všetko úsilie, aby sa táto zmienka absolútne nesúvisiaca s predmetom správy nedostala do finálneho textu a, samozrejme, hlasovala som proti danému pozmeňovaciemu návrhu. V žiadnom prípade nesúhlasím s pranierovaním USA vo veci, ktorá aj v rámci EÚ patrí do výlučnej právomoci členských štátov EÚ.

Zasahujeme do záležitostí iného štátu

Samotná nelegislatívna správa EP aj s prijatým odsúdením tohto konania, samozrejme, nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť dianie v americkom štáte Texas. Keďže snaha o neustále formovanie a zlepšovanie vzťahov medzi EÚ a USA je však pre Európu aj prostredníctvom tejto správy veľmi dôležitá, rozhodla som sa ju napriek tejto jednej problematickej zmienke v záverečnom hlasovaní ako celok podporiť.

Zároveň prirodzene aj naďalej pokračuje moja snaha, aby sme vo štvrtok 7. októbra 2021 neprijali v pléne samostatnú správu, ktorá sa dostala na rokovanie EP a jej témou je výlučne odsúdenie spomínaného zákona o tlkote srdca v Texase. Takéto zasahovanie do vnútorných záležitostí demokratického štátu, ktoré ani nie sú v rozpore s medzinárodným právom, jasne odmietam.

Zdroj foto: irishtimes.com

Presadzovanie suverenity členských štátov v rámci EÚ a zároveň zachovanie ich spolupráce, uplatňovanie princípu subsidiarity so zachovaním právomoci členov EÚ a spoľahlivej ochrany slobody svedomia jednotlivca alebo realizácia konzervatívnych a kresťansko-demokratických princípov. Aj to boli témy Konzervatívneho summitu do ktorého sa zapojila i Miriam Lexmann.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content