Rýchle správy

ľudská dôstojnosť

Smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je obrazom, čoho sú schopní ľudia v bezhraničnej chamtivosti. Čo všetko dokáže napáchať zlo a nenávisť, povedala Miriam Lexmann počas spomienky na zavraždených snúbencov, ktorých zabili presne pred šiestimi rokmi

Naša cesta za slobodou je dláždená mnohými boľavými osudmi. Hovorme o nich. Nahlas. Aby nezmizli z našej historickej pamäte. Sloboda nie je samozrejmosť. Je veľmi krehká, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti výročia popravy troch členov Bielej légie: Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, ktorých komunisti popravili po politickom procese v roku 1951.

Abdulbaqui je držaný vo väzení len pre to, že je kresťan. On a mnohí další v Jemene čelia smrti iba kvôli ich láske k Ježišovi.

Podľa Pápežskej nadácie Pomoc trpiacej Cirkvi žijú takmer 4 miliardy ľudí (alebo 51 % celej svetovej populácie) v 26 krajinách, ktoré najviac trpia porušovaním náboženskej slobody. Odhaduje sa, že 80 % obetí sú kresťania.

Aj to je dôvod, prečo od začiatku mandátu Miriam Lexmann aktívne pracuje na podpore kresťanov a iných náboženských skupín prenasledovaných pre svoju vieru.

Sloboda náboženského vyznania a viery je základným ľudským právom a tiež dôležitým ukazovateľom širšieho stavu ľudských práv a rozvoja v tretích krajinách. Dnes som preto na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli zorganizovala medzinárodnú konferenciu o prenasledovaní kresťanov na celom svete,“ hovorí Miriam Lexmann.

Takmer polovica krajín, z ktorých ľudia utekajú pred prenasledovaním a nestabilitou, sú v Afrike. Aj preto je podpora slobody náboženského vyznania a viery kľúčová pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým čelíme, vrátane masovej migrácie.

Som obzvlášť vďačná, že sa konferencie zúčastnil osobitný vyslanec EÚ pre slobodu vierovyznania – Frans van Daele, aj vzhľadom na to, že za znovuobsadenie tohto postu som sa dlhodobo zasadzovala.

Priatelia, počas Popolcovej stredy, kedy sme pozvaní vojsť do ticha a počúvať, spomeňme si aj na tých, ktorých hlas je násilím umlčaný a aj dnes trpia pre svoju vieru,“ dodáva Lexmann.

Netolerujeme nezmyselnú úpravu, ktorá novelou trestného zákona skrátila premlčaciu dobu pri trestnom čine znásilnenia a sexuálneho zneužívania maloletých o polovicu. Ako členka platformy Konzervatívne ženy podporuje spoločnú iniciatívu s Kresťanskodemokratickou mládežou Slovenska a Citizen Go, ktorá zbiera podpisy pod petíciu proti tomuto rozhodnutiu.

Mnoho seniorov v dnešnej dobe čelí rôznym výzvam, ale i digitálnym nástrahám. Miriam Lexmann dlhodobo v tejto súvislosti upozorňuje na dôležitosť je posilňovania vzdelávania v každom veku, vrátane získavania digitálnych zručností. O svojich doterajších krokoch v EP informovala počas vystúpenia na celoeurópskom stretnutí seniorov.

Vyjadrenie poslankyne Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH/EĽS) k medzištátnej sťažnosti zo strany SR v prípade smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku.

„Považujem za neakceptovateľné, že tento prípad sa naťahuje už šiesty rok, a to aj vinou našej krajiny, ktorá sa nie vždy a včas postavila za práva svojho občana. Spravodlivosti musí byť učinené za dosť. Zaslúži si to zosnulý Jozef Chovanec a má na to nárok predovšetkým jeho manželka a celá rodina. Považujem preto za neakceptovateľné, že podľa predchádzajúcich stanovísk belgickej prokuratúry nehodlajú vyvodiť žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť za hanebné správanie sa belgických policajtov.

Už pred niekoľkými rokmi som sa obrátila na Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí dohliadla na dovyšetrovanie tohto prípadu. Na pôde Európskeho parlamentu som iniciovala zahrnutie prípadu do kapitoly o právnom štáte v Belgicku. Apelovala som aj na riadne vypočutie priameho svedka zatknutia a vyvlečenia Jozefa Chovanca z lietadla na letisku v Charleroi. Romana Behúla však ako priameho účastníka diania belgická polícia nebrala na vedomie.

Spolupracovala som s bývalým ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom, aby Slovensko požiadalo belgickú stranu o ďalšie nevyhnutné expertízne úkony. Naši forenzní experti po preskúmaní dôkazov spochybnili postupy a závery belgickej strany, ale belgická strana všetky tieto podnety ignorovala.

Je zásadne dôležité, aby sa Slovenská republika jasne postavila za svojho tragicky zosnulého občana a konala kroky v prospech dôsledného, spravodlivého a transparentného vyšetrenia celého prípadu vrátane potrestania vinníkov.“ 

Zdroj foto: Charleroi Police CCTV

Miriam Lexmann sa zúčastnila otvorenia výstavy venovanej vzácnemu a hrdinskému príbehu rodiny Ulmowej postavenom na hlbokej viere v Boha. Otca Jozefa, matku Viktóriu, ich šesť detí a jedno nenarodené bábätko vyvraždili nacisti. Ich previnením bolo, že pomáhali Židom. Vo svojom malom príbytku ich viac ako rok ukrývali osem. Minulý rok bola táto rodina blahorečená.

Kresťanskí demokrati stáli pri zrode Európskej únie. Do jej základov vložili hlbokú úctu pre to, čo spolu v Európe zdieľame, ale i to, čím sa líšime. Spoločne tak dokážeme chrániť mier a bezpečnosť i vytvárať podmienky pre prosperitu všetkých.

Kľúčom k našej jednote je však vernosť hodnotám a princípom. Jedným z nich je rešpektovanie výlučných právomocí členských štátov. Aj preto sa KDH pri našom vstupe do EÚ zasadilo za prijatie Deklarácie o zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach.

Pre kresťanských demokratov je zásadné, aby sa zachovala sloboda členských štátov rozhodovať o vlastnej vnútornej politike a vnútornom usporiadaní, prirodzene za predpokladu zachovávania právneho štátu. Preto je dôležité, aby malo Slovensko možnosť samé sa vysporiadať s otázkami prípadnej zmeny trestnej legislatívy a nebolo nútené formou finančných trestov. Navyše, minulosť ukázala, že takýto spôsob politiky prináša veľký odpor u občanov a znižuje dôveru v európske inštitúcie.

Milan Majerský: „Celé roky kritika Európskej komisie a Európskeho parlamentu v kontexte ochrany právneho štátu príliš často smerovala do politík, ktoré patria do výlučnej kompetencie členských štátov. Tento aktivizmus presadzovať rovnaké videnie sveta, žiaľ, nahlodal legitimitu a autoritu Európskej únie. KDH sa od začiatku stavalo proti tomu, aby sa otázka rušenia ÚŠP a súvisiacich zmien prenášala na európsku úroveň. Preto považujeme za kontraproduktívne, aby Európsky parlament v súčasnosti k tejto téme prijímal akúkoľvek rezolúciu.

KDH tiež ako strana silná v regiónoch dlhodobo presadzuje, aby Slovensko oveľa efektívnejšie.využívalo eurofondy na to, na čo sú určené – na zlepšenie života ľudí.

Miriam Lexmann: „Nedávne obvinenia zo strany premiéra Fica, ministra Tarabu a ďalších, že som akýmkoľvek spôsobom otvorila otázku prípadného odňatia eurofondov pre Slovensko sú nehoráznym klamstvom. Dobre vedia, že som sa ako jedna z mála v Európskom parlamente vždy dôrazne zasadzovala za striktné dodržiavanie základných zmlúv a teda, aby sa odoberanie eurofondov nepoužívalo ako nástroj trestania členských štátov. Tak to bolo v prípade Poľska či Maďarska, o to viac to platí, keď ide o Slovensko.“

Viac k téme si vypočujte tu: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11340/2199941

tu: https://www.lumen.sk/archiv-play/174344

alebo prečítajte: https://www.teraz.sk/slovensko/lexmann-europsky-parlament-urobil-vyz/748500-clanok.html

či pozrite v nasledovnom linku: https://www.hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96124558-lexmann-z-kdh-fico-nas-hrubo-osocuje-kroky-ktore-kritizuje-pritom-robi-sam

Miriam Lexmann na tom, aby sa Ľuboš Blaha verejne ospravedlnil, odstránil obraz Che Guevaru a vrátil vlajku EÚ na svoje miesto. „Pán Blaha, zachovajte sa ako chlap. Z úcty k Slovensku, k nám, z úcty k všetkým, ktorých ideály presiahli váš myšlienkový svet,“ uviedla slovenská europoslankyňa za KDH.

Ako signatárka Deklarácie z Casablancy, ktorá vyzýva na celosvetový zákaz surogátneho materstva, si tieto dnešné slová Svätého Otca Františka veľmi vážim. Na rozpor fenoménu náhradného materstva s ľudskými právamipoukazujem dlhodobo a v EP sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie. Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Obeťami takéhoto reprodukčného vykorisťovania sú ako chudobné ženy predovšetkým z rozvojových krajín, tak aj samotné deti.

Miriam Lexmann odmieta návrh nariadenia o uznávaní rozhodnutí vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve

Už od predstavenia kontroverzného návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva v celej EÚ neustále zdôrazňovala jeho rozpor s princípom subsidiarity. Rodinné právo je totiž výlučnou právomocou členských štátov.

„Opakovane som otvorene poukazovala na závažný zásah do národného práva, s ktorým sa táto legislatíva vôbec nevysporiadala. V jeho dôsledku by sme totiž museli rozšíriť právne účinky vzťahu medzi rodičom a dieťaťom aj na iné formy rodín, ktoré naše právo neuznáva. Stretla som sa s vtedajším ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom a požiadala ho o to, aby pozícia Slovenskej republiky k tomu návrhu v Rade bola odmietavá,“ približuje slovenská europoslankyňa.

Návrh okrem iného nepriamo podporuje prax tzv. náhradného materstva, ktorá je v absolútnom rozpore s právami detí a podieľa sa na reprodukčnom vykorisťovaní žien.

Dôrazne som komunikovala aj túto otázku, a to vrátane pozmeňovacích návrhov, ktoré sme spoločne s kolegami predložili. Mrzí ma, že v pléne skutočná podpora ľudskej dôstojnosti v odmietnutí komercializácie a komodifikácie človeka nenašla dostatočnú podporu,“ dodáva M. Lexmann.

Európsky parlament tento týždeň síce uvedené nariadenie odobril, no táto pozícia je nezáväzná. Prijatý text má teraz v rukách Rada EÚ, a teda členské štáty, pričom schválený musí byť jednomyseľne.

„Pevne verím, že Slovensko bude svoje jasné odmietavé stanovisko tak ako Poľsko či Maďarsko komunikovať aj naďalej,“ dodáva Lexmann.

Zdroj foto: Georgia Today

Až štvrtina obyvateľov Európy sa potýka s nejakým typom zdravotného znevýhodnenia. Miriam Lexmann sa ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci dlhodobo venujem zlepšovaniu situácie osôb so zdravotným znevýhodnením a ich rodín, ako aj opatrovateľov. Intenzívne pracuje aj na najnovšom návrhu Európskeho preukazu osôb so zdravotným postihnutím, uviedla pri príležitosti Týždňa práv osôb so zdravotným znevýhodnením.

Koľkých dnes prenasledujú, väznia, nadávajú im, bijú ich, nedajú im prácu, zhabú majetok a vyháňajú z vlastných domovov len preto, lebo si „dovolili“ prejaviť vieru a presvedčenie?

Každé dve hodiny zomrie vo svete jeden kresťan len pre svoju vieru! Denne je 12 kresťanov neprávom zatknutých alebo uväznených a priemerne 5 kresťanov je unesených kvôli svojej viere.

Neuveriteľných 360 miliónov kresťanov vo svete je prenasledovaných, diskriminovaných, nenávidených a trpiacich len preto, lebo nežijú v krajine, kde uznávajú náboženské slobody alebo uznávajú len jednu vieru – tú svoju.

Toto sú milióny často neviditeľných obetí nepotrestaných zločinov, pred ktorými si nemôžeme zatvárať oči.

Aj vďaka svetlu svedectva môjho prenasledovaného prastrýka pátra Mikuláša Lexmanna neprestávam neustále zdôrazňovať, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd.

Za posledné obdobie som na pôde Európskeho parlamentu predložila desiatky pozmeňujúcich návrhov, iniciovala rezolúcie o prenasledovaní na základe náboženstva v Pakistane, Indii či Nigérii či rezolúciu s výzvou na oslobodenie kardinála Zena v Hongkongu, rokovala s predstaviteľmi Svätej stolice o konkrétnej pomoci prenasledovaným kresťanom v Číne, predsedala podujatiu s účasťou nigerijského právnika, ktorý zastupuje obete tzv. zákonov o rúhaní. Opakovane vyzývam na prepustenie väznených lídrov bieloruských kresťanských demokratov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Čoskoro bude pod mojou záštitou v EP predstavená každoročná správa organizácie Open Doors o stave prenasledovaných pre vieru. Na dojímavé osobné stretnutia a svedectvá nikdy nezabudnem.

Post osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ bol minulý rok znovuobsadený aj vďaka mojej dlhodobej intenzívnej aktivite a rovnako som sa zasadila o vznik tohto úradu v roku 2022 aj na Slovensku.

Dennodenne sa usilujem urobiť aspoň maličké kroky na pomoc kresťanom a všetkým prenasledovaným pre vieru, a o to viac ma trápi, že nová slovenská vláda tieto skutočnosti ignoruje. Považujem jej rozhodnutie o zrušení úradu splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia za obrovskú chybu.

Hranica medzi slobodou a neslobodou je veľmi krehká a ak si nedáme pozor, zostaneme ľahostajní a nebudeme za ňu neustále bojovať, môžeme ju ľahko stratiť.

Toto je hlavné posolstvo dnešnej Červenej stredy.

Priatelia, spojme sa dnes všetci v modlitbe za našich trpiacich bratov a sestry na celom svete.

Titulná foto: acnslovensko.sk

„Ak ľudia stratia vieru v Boha, neurobí ich to veriacimi v nič, naopak, začnú veriť čomukoľvek,“ napísal Gilbert Keith Chesterton na ktorého slová reaguje pri príležitosti 17. novembra Miriam Lexmann: Sloboda je krehká a nie je samozrejmá … hľadajme pravdu a nedovoľme ju pokriviť relativizmom. Nesieme v sebe veľkú zodpovednosť.

Európsky parlament vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci prijal svoju pozíciu k návrhu Nariadenia o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Ide o dlhoočakávanú legislatívu, ktorej cieľom je efektívnejšie zakročiť proti šíreniu vizuálneho materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí online. Slovenska pritom patrí k trom krajinám s najväčším množstvom hostingových domén s detskou pornografiou.

Odvolací súd zamietol všetky obvinenia proti fínskej poslankyni Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Súdu čelili čelili kvôli svojim kresťanským postojom vychádzajúcim z Biblie. Toto dnešné víťazstvo je významným symbolom a precedensom ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia, ale i slobody slova, teší sa z rozhodnutia Miriam Lexmann

Podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann v čase, keď vo svete narastá násilie voči kresťanom a iným náboženským skupinám, je ochrana slobody náboženského vyznania a presvedčenia dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Jej podpora je totiž kľúčová aj pri riešení mnohých bezpečnostných výziev, ktorým EÚ čelí, vrátane masovej migrácie. Lexmann tak reagovala na zrušenie Úradu splnomocnenca pre ochranu viery o ktorého vznik sa sama pričinila.

Je neakceptovateľné, že sa podpredseda NR SR Ľuboš Blaha vyhráža Ústavu pamäti národa a historikovi Patrikovi Dubovskému za podanie trestného oznámenia pre podozrenie na spáchanie trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Absurdita činov Ľ. Blahu je podľa M. Lexmann ešte viac zarážajúca v tomto čase pripomínania si udalostí novembra 89.

Je našou povinnosťou neustále poukazovať na nové hrozby, ktoré akýmkoľvek spôsobom zasahujú do ľudskej dôstojnosti, slobody a identity. Nedopustime, aby sebecké ideológie znova prevýšili hodnoty dobra, dôstojnosti človeka a demokracie, uviedla v deň pripomenutia si 85. výročia začiatku protižidovského pogromu – tzv. Krištáľovej noci, Miriam Lexmann.

Do trialógu k smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania ide Európsky parlament (EP) so svojou pozíciou posilnenou aj o ochranu zraniteľných žien a detí zneužívaných v procese tzv. náhradného materstva. Pričinila sa o ňu slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, ako aj vážne porušenie ľudských práv. Cieľom uvedenej smernice je posilniť predchádzanie tejto trestnej činnosti, ktorej obeťou sú v špecifickom kontexte zvlášť ženy a deti. Ide o prostitúciu či iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, ako aj žobrania, otroctva, odoberania orgánov, nútených sobášov, nelegálnych adopcií či ďalších kriminálnych činov. K týmto trestným činom teraz Európsky parlament pridáva aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva. Ich spoločným menovateľom je komercializácia a komodifikácia človeka, ktorá je neakceptovateľná.

„Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Obeťami takéhoto reprodukčného vykorisťovania sú ako chudobné ženy predovšetkým z rozvojových krajín, tak aj samotné deti. Na rozpor fenoménu náhradného materstva s ľudskými právami poukazujem dlhodobov EP sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie. Som preto veľmi rada, že z mojej iniciatívy sa nám spoločne s niekoľkými kolegami podarilo do pozície EP k tejto smernici presadiť medzi trestné činy aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva“, hovorí europoslankyňa Lexmann.

Smernica bude teraz v legislatívnom procese predmetom medziinštitucionálnych rokovaní pod vedením španielskeho predsedníctva Rady EÚ.

Titulný obrázok: https://www.thehansindia.com

O sťahovaní a blokovaní dezinformácií na sociálnych sieťach, ale aj regulácii algoritmov, ktoré svojím nastavením a šírením škodlivého a negatívneho obsahu ohrozujú zdravie nielen našich detí dnes diskutovala Miriam Lexmann s Věrou Jourovou. Česká podpredsedníčka Komisie ubezpečila, že EK bude vo vzťahu k veľkým online platformám rázne konať. Rovnako ja sa budem aj naďalej zasadzovať za to, aby si sociálne siete svoj podiel povinností na boji proti dezinformáciám riadne plnili, uviedla M. Lexmann.

Prevážanie a vystavovanie ľudských tiel ako komerčných výstavných exponátov je znakom dehumanizácie, nie pokroku a je v úplnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Navyše existujú dôvodné pochybnosti o pôvode získaných ľudských tiel, ktoré neboli nikdy dostatočne vyvrátené. Preto sa M. Lexmann pridala k výzve KDH voči členom vlády, aby sa zasadili za dôsledné prešetrenie a zastavenie výstavy pod názvom Body Worlds.

Dnešný pamätný deň nám pripomína, aká vie byť sloboda krehká a nie samozrejmá. Samizdat zohral dôležitú úlohu v boji proti totalite a utláčaniu pravdy. Je preto potrebné neustále o týchto udalostiach hovoriť a vysvetľovať ich, poukazuje Miriam Lexmann v Deň samizdatu.

Ste hrdinovia našich dní. Ste to často práve vy, ktorí dodáte chuť žiť, ukážete správny smer, poradíte alebo venujete láskavý úsmev či priateľstvo. Vaše dobré srdce je vzorom pre nás všetkých, uviedla Miriam Lexmann ako porotkyňa Národnej ceny starostlivosti s názvom Dobré srdce. To každoročne oceňuje výnimočných pracovníkov v oblasti sociálnych služieb.

Vážim si odbornosť, s akou Fórum života pristupuje k riešeniu témy ochrany rodiny, opierajúc sa pritom o reálne dáta. Najnovší Prieskum národných hodnôt Slovenska, ktorý na sneme Fóra v sobotu odprezentoval Martin Slosiarik totiž znova potvrdil, že hodnoty Slovákov sa nemenia a rodina stále zostáva na prvom mieste, uviedla podpredsedníčka Fóra Miriam Lexmann

Neformálni opatrovatelia si zaslúžia našu maximálnu podporu. Ich námaha musí byť dostatočne ocenená a nadobudnuté schopnosti zúročiteľné aj ďalej, na trhu práce. Stať sa neformálnym opatrovateľom nemôže byť nevyhnutnosťou a výsledkom neexistencie iných možností, ale voľbou, pripomína Miriam Lexmann v Európsky deň opatrovateľov, pre ktorú patrí táto agenda k jednej z kľúčových na pôde Európskeho parlamentu.

Fragmentované či nejasné pravidlá členských štátov týkajúce sa médií spôsobovali mnohé problémy vrátane nedostatočnej informovanosti užívateľov, ale aj nižších záruk nezávislosti pre médiá a novinárov. Nezávislé médiá sú však základom demokracie, a preto bolo potrebné prijať minimálne spoločné štandardy. Slúži na to Európsky akt o slobode médií, ktorý podľa Miriam Lexmann nastavuje jasné pravidlá pre vlastníctvo médií, ochranu zdrojov, editoriálnu nezávislosť a transparentnosť informácií.

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k tragickej situácii kresťanských Arménov utekajúcich z Náhorného Karabachu.

„Je neakceptovateľné, aby EÚ vzhľadom na súčasnú bezprecedentnú situáciu stále považovala Azerbajdžan za strategického partnera. Ak by EÚ pristupovala k zahraničnej politike principiálne, nemohla by však zmluvu o strategickom partnerstve ani len uzavrieť, v stave Azerbajdžanom spôsobenej humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu a zhoršujúcej sa ľudskoprávnej situácie v tejto krajine.

Zastávam názor, že ak by EÚ bola skutočným lídrom a naplno využila svoju strategickú pozíciu v regióne, tomuto veľkému ľudskému utrpeniu sme mohli predísť. Opakovane som v posledných rokoch adresovala najvyšším predstaviteľom EÚ naliehavé výzvy na revíziu našich vzťahov s diktátorským režimom v Azerbajdžane a na podporu arménskej demokracie a celkového úsilia Arménska na dosiahnutie mieru a bezpečnosti.

To, čo dnes vidíme, sú etnické čistky kresťanského arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu zo strany azerbajdžanského režimu. Vyše dve tretiny obyvateľstva už utiekli, ďalší odchádzajú každý deň, zanechávajú za sebou domov a všetok svoj majetok. Ide o obrovskú humanitárnu katastrofu, kde je momentálne urgentnou výzvou pre EÚ poskytnúť humanitárnu pomoc.“

Titulná foto: Evakuácia civilistov v Náhornom Karabachu. Zdroj: profimedia.sk

Chrániť naše hranice – to je odpoveď Miriam Lexmann na migračnú krízu. V relácii Zaostrené pripomenula, že nepomôžu papierové formuláre alebo policajti na vstupe z Maďarska. Máme analytické oddelenia sledujúce pohyb migrantov, máme Frontex, niekde sú vhodné fyzické bariéry, ktoré by mala financovať EÚ, pokiaľ sa jedná o spoločnú ochranu hraníc. Najviac však pomôže aktuálne 80 miliónový nástroj rozvojovej pomoci, ktorý by sme mali použiť včas, v dostatočnej výške a priamo tam, odkiaľ ľudia z krajín odchádzajú.

Pomôcť získať prioritný prístup alebo asistenciu, zabezpečiť voľný vstup alebo aspoň znížiť cenu vstupenky napríklad do múzeí v inom členskom štáte bez nedôstojných skúseností s overovaním  národných preukazov ŤZP. To sú hlavné ciele Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorého návrh prichádza do legislatívneho konania.

„Európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím je dlhoočakávanou iniciatívou, ktorá zavádza nediskriminačný prístup všetkých držiteľov k rôznym zľavám, asistenčným službám či prednostnému vstupu vo všetkých členských krajinách EÚ,“ vysvetľuje Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ktorá sa bude aj prostredníctvom svojej práce vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zasadzovať za čo najrýchlejšie prijatie tejto legislatívy.

„Žiaľ, doteraz osobám so zdravotným postihnutím pri cestovaní nie vždy uznali národný preukaz a často žiadali od nich dôkaz o zdravotnom postihnutí, najmä, ak nie je priamo viditeľné. Toto mi mnohí z nich opísali ako veľmi nedôstojný zážitok,“ opisuje Miriam Lexmann skúsenosti ľudí so zdravotným postihnutím.

Návrh smernice predpokladá, že osoby so zdravotným postihnutím budú mať okrem národného aj jednotný európsky preukaz, na základe ktorého sa dostanú k rovnakým zľavám či výhodám, aké daný členský štát poskytuje svojim občanom. Toto im uľahčí mobilitu počas cestovania za prácou či oddychom. Únia zároveň navrhuje aj vylepšenie jednotného európskeho parkovacieho preukazu.

„Pre ich úspešné zavedenie sa musíme zamerať na tri kľúčové oblasti: povzbudiť členské štáty k maximálnemu možnému rozšíreniu výhod poskytovaných na základe týchto kariet, doručiť informáciu o existencii a spôsobe získania kariet všetkým osobám so zdravotným postihnutím a zároveň urobiť všetky procesy pre ich získanie čo najjednoduchšie a najprístupnejšie,“ upozorňuje slovenská europoslankyňa na nevyhnutné kroky pre ich úspešné zavedenie.

Európsky preukaz si v rámci pilotného projektu už vyskúšali ľudia v ôsmich členských štátoch Únie. Podnety k jeho zriadeniu mohli posielať aj občania Slovenska. Aj ich názory sa zohľadnili pri vyhodnocovaní pilotnej fázy projektu. Na tomto základe Európska komisia pripravila legislatívu, ktorá smeruje do Európskeho parlamentu.

Foto: https://www.usmevpredruhych.sk

Po rokoch diplomatického zanedbávania zo strany Európskej únie vítame vašu rastúcu rolu a úsilie o nastolenie mieru a stability na južnom Kaukaze. V rovnakom čase sme však my, dolupodpísaní poslanci Európskeho parlamentu, sme čoraz viac znepokojení pokračujúcimi pokusmi Azerbajdžanu zmariť tieto ciele, a tak pôsobiť proti záujmom Únie.

Od decembra 2022 Azerbajdžan naďalej blokuje prístup do Náhorného Karabachu cez Lachinský koridor. Napriek vašim osobným pokusom a pokračujúcim výzvam medzinárodného spoločenstva je populácia Náhorného Karabachu na pokraji vyhladovania a stala sa rukojemníkom Alijevovho režimu.

Azerbajdžan naďalej blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, voda a palivo sú čoraz vzácnejšie, čo má za následok výpadky prúdu, dlhé rady na už aj tak nedostatkové jedlo, či ťažkosti nemocníc pri liečbe pacientov.

Teraz režim spustil novú, ohavnú vlnu vojenskej agresie proti Náhornému Karabachu, ktorá viedla k ďalším stratám nevinných životov a ničeniu majetku ľudí. Okrem toho obnovenie dodávok ruského plynu do Azerbajdžanu vyvoláva vážne otázky týkajúce sa životaschopnosti Memoranda o porozumení a o stratégii Partnerstvo v oblasti energetiky podpísané medzi EÚ a Azerbajdžanom.

Je jedno, či Azerbajdžan reexportuje ruský plyn do Európy cez Južný koridor alebo ho využíva na zásobovanie svojho domáceho trhu, aby uvoľnil svoj plyn a uspokojil tak záväzky memoranda, všetky tieto kroky sú v rozpore s politickým zámerom Memoranda o porozumení. To bolo dohodnuté konkrétne na zvýšenie objemov azerbajdžanského plynu prúdiaceho do Európy tak, aby pomohlo EÚ znížiť jej závislosť od ruského plynu. Zatiaľ čo Azerbajdžan poskytuje humanitárnu pomoc Ukrajine, cynicky ťaží aj z ruskej agresie.

Nemôžeme tiež mlčať o pokračujúcom potláčaní základných ľudských práv azerbajdžanského ľudu zo strany Alijevovho režimu, vrátane zatýkania a zadržiavania stúpencov opozície a aktivistov za ľudské práva. Najnovšie bol zatknutý ekonóm a vládny kritik Dr. Gubad Ibadoghlu na základe vykonštruovaných obvinení.

Režim nielenže pokračuje v porušovaní medzinárodného práva a základných ľudských práv, ale zapája sa do vojenskej agresie namiesto toho, aby prispieval k riešeniu konfliktov, pričom je tiež v rozpore s existujúcimi dohodami s Európskou úniou.

Preto naliehavo vyzývame:

1) Okamžite vykonať testovanie zemného plynu, ktorý sa dostáva do Európskej únie cez Južný koridor, aby sa zistilo, či Azerbajdžan reexportuje Ruský plyn do EÚ,

2) Zaviesť sankcie v dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu,

3) Dočasne pozastaviť bilaterálne vzťahy, kým sa Azerbajdžan opätovne nezaviaže – slovami aj skutkami – k hľadaniu mieru, úcty k základným právam človeka a dodržiavaniu medzinárodného práva a dohôd.

Ďalej vás vyzývame, aby ste vláde Arménska poskytli všetku potrebnú podporu pri presadzovaní trvalého regionálneho mieru a bezpečnosti.

Podpísaní: Miriam Lexmann europoslankyňa (EPP, Slovensko), Nathalie Loiseau europoslankyňa (Obnova, Francúzsko), Viola von Cramon-Taubadel (Zelení/EFA, Nemecko), Reinhard Bütikofer, (Zelení/EFA, Nemecko), David Lega (EPP, Švédsko), Bernard Guetta (Obnova, Francúzsko), Rasa Juknevičienė (EPP, Litva), François-Xavier Bellamy (EPP, Francúzsko), Charlie Weimers (ECR, Švédsko), Andrius Kubilius (EPP, Litva), Riho Terras (EPP, Estónsko), Anja Haga (EPP, Holandsko), Petras Auštrevičius (Obnova, Litva), Markéta Gregorová (Zelení/EFA, Česko), Fabio Massimo Castaldo (NI, Taliansko), Tomáš Zdechovský (EPP, Česko), Thijs Reuten (S&D, Holandsko).

Titulná fotografia: Ilustračná foto z roku 2022, Zdroj: FRANCOIS LENOIR/consilium.europa.eu

Od decembra čelí viac ako 100 000 kresťanských Arménov vrátane žien a detí de facto etnickým čistkám v Náhornom Karabachu. Obyvateľstvo je na pokraji vyhladovania. Azerbajdžanská diktatúra Alijeva blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, zatiaľ čo voda a palivo sú čoraz vzácnejšie.

Tento režim po desaťročiach vojny marí pokusy Európskej únie o sprostredkovanie mieru v regióne a zároveň denne porušuje ľudské práva vlastných obyvateľov. Naša priama skúsenosť s totalitou a bojom nášho národa za slobodu nás všetkých zaväzuje postaviť sa za tých, ktorí sú takýmito režimami utláčaní, chrániť ich a pomáhať im.

Pán Kollár, ako predseda Národnej rady SR ste jedným z najvyšších ústavných činiteľov demokratickej krajiny.

V máji tohto roku ste navštívili Azerbajdžan. Pýtame sa, čo dnes znovu robíte v Azerbajdžane? V čase, keď Alijevov režim bráni mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud?

Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH

František Mikloško, ex-predseda SNR

Pavol Hrušovský, ex-predseda NR SR

Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA). Znamená to, že 19 najväčších svetových platforiem ako Google, Meta, TikTok, Youtube, Apple, Booking a ďalšie, ktoré v súčasnosti dosahujú mesačne viac ako 45 miliónov aktívnych používateľov, podlieha prísnejším pravidlám a regulácii.

„Dnešný deň považujem za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ktorá sa intenzívne zasadzuje za zlepšenie ochrany a bezpečnosti v online priestore, a to práve s dôrazom na tých najmladších používateľov. „Platformy ako Meta prevádzkujúca Facebook či Instagram alebo Youtube, Google či TikTok od dnes napríklad nebudú môcť využívať reklamu na základe našich citlivých osobných údajov a zakázaná bude aj reklama zameraná na deti. Nezákonné bude aj používanie tzv. temných vzorcov, ktoré nás manipulovali na udelenie súhlasu s podmienkami, ktorý by sme inak neudelili,“ vysvetľuje Lexmann, ktorá sa téme ochrany a bezpečnosti detí a mládeže v online  priestore dlhodobo venuje.

Oddnes platformy musia tiež bez zbytočných prieťahov stiahnuť nezákonný obsah, vrátane zobrazovaní sexuálneho zneužívania detí online. Zároveň budú musieť brániť šíreniu dezinformácií či kybernetickému obťažovaniu. Novinkou sú tiež posilnené podmienky pre transparentnosť, a to najmä vo využívaní údajov a zobrazovaní reklám, vrátane kontroly systémov algoritmov.

Algoritmy by tak napríklad nemali viac odporúčať videá o diétach dospievajúcim dievčatám, sledovať online aktivitu detí s cieľom prispôsobiť im reklamy či vypnúť automatické prehrávanie ďalšieho videa. Dohliadať na to bude Európska komisia s pomocou audítorskej spoločnosti a poverených výskumníkov. Na rok 2024 je plánované vydanie Kódexu správania sa v online priestore pre platformy, ktorý bude odstupňovaný podľa veku mladistvých.

„Tieto opatrenia sú nesmierne potrebné, dokonca životne dôležité. Ide totiž o duševné i fyzické zdravie. V EÚ, ale aj na Slovensku rastú štatistické čísla osamelosti a duševných porúch. Pokiaľ ide o mladistvých, do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete príde 22 percent detí už vo veku 11 rokov. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých. Som presvedčená, že implementácia tohto európskeho zákona nám významne pomôže chrániť aj naše deti pred škodlivým online obsahom,“ priblížila opodstatnenosť fungovania DSA Miriam Lexmann.

Pokuta za nedodržanie nariadenia v EÚ predstavuje v maximálnej výške až 6 percent ročného obratu firmy. Od konca februára 2024 budú musieť DSA dodržiavať aj všetky ostatné online služby a platformy podnikajúce v EÚ.

Bezpečnejší online priestor predovšetkým pre deti

Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA). Znamená to, že 19 najväčších svetových platforiem ako Google, Meta, TikTok, Youtube, Apple, Booking a ďalšie, ktoré v súčasnosti dosahujú mesačne viac ako 45 miliónov aktívnych používateľov, podlieha prísnejším pravidlám a regulácii.

„Dnešný deň považujem za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ktorá sa intenzívne zasadzuje za zlepšenie ochrany a bezpečnosti v online priestore, a to práve s dôrazom na tých najmladších používateľov. „Platformy ako Meta prevádzkujúca Facebook či Instagram alebo Youtube, Google či TikTok od dnes napríklad nebudú môcť využívať reklamu na základe našich citlivých osobných údajov a zakázaná bude aj reklama zameraná na deti. Nezákonné bude aj používanie tzv. temných vzorcov, ktoré nás manipulovali na udelenie súhlasu s podmienkami, ktorý by sme inak neudelili,“ vysvetľuje Lexmann, ktorá sa téme ochrany a bezpečnosti detí a mládeže v online  priestore dlhodobo venuje.

Oddnes platformy musia tiež bez zbytočných prieťahov stiahnuť nezákonný obsah, vrátane zobrazovaní sexuálneho zneužívania detí online. Zároveň budú musieť brániť šíreniu dezinformácií či kybernetickému obťažovaniu. Novinkou sú tiež posilnené podmienky pre transparentnosť, a to najmä vo využívaní údajov a zobrazovaní reklám, vrátane kontroly systémov algoritmov.

Algoritmy by tak napríklad nemali viac odporúčať videá o diétach dospievajúcim dievčatám, sledovať online aktivitu detí s cieľom prispôsobiť im reklamy či vypnúť automatické prehrávanie ďalšieho videa. Dohliadať na to bude Európska komisia s pomocou audítorskej spoločnosti a poverených výskumníkov. Na rok 2024 je plánované vydanie Kódexu správania sa v online priestore pre platformy, ktorý bude odstupňovaný podľa veku mladistvých.

„Tieto opatrenia sú nesmierne potrebné, dokonca životne dôležité. Ide totiž o duševné i fyzické zdravie. V EÚ, ale aj na Slovensku rastú štatistické čísla osamelosti a duševných porúch. Pokiaľ ide o mladistvých, do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete príde 22 percent detí už vo veku 11 rokov. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých. Som presvedčená, že implementácia tohto európskeho zákona nám významne pomôže chrániť aj naše deti pred škodlivým online obsahom,“ priblížila opodstatnenosť fungovania DSA Miriam Lexmann.

Pokuta za nedodržanie nariadenia v EÚ predstavuje v maximálnej výške až 6 percent ročného obratu firmy. Od konca februára 2024 budú musieť DSA dodržiavať aj všetky ostatné online služby a platformy podnikajúce v EÚ.

Foto: parentmap.com

Dnešný deň považuje Miriam Lexmann za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa v súvislosti s tým, že veľké online platformy musia oddnes uviesť do praxe prísnejšie povinnosti, ktoré im ukladá zákon o digitálnych službách (DSA)

Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.

Podľa iných zdrojov, každý deň zomrie v priemere 13 kresťanov za ich vierovyznanie, 12 kostolov a iných kresťanských budov je napadnutých, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom.

„Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu,“ približuje význam slobody náboženského zmýšľania europoslankyňa Miriam Lexmann.

Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku.

„Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta,“ dodáva slovenská europoslankyňa za KDH.

V jednom z posledných vyhlásení upozorňuje Lexmann aj na rapídne sa zhoršujúci stav náboženskej slobody v Bielorusku.

Aj tentokrát Miriam Lexmann opäť apeluje na kompetentné slovenské orgány, aby intenzívne trvali na náležitom objasnení dôvodov a spôsobu úmrtia Jozefa Chovanca a následnom spravodlivom rozsudku. Robí tak v súvislosti so Správou o ukončení vyšetrovania a zverejnenou informáciou, že návrhy zástupcov poškodených boli v konaní o náhradu škody zamietnuté. Výsledky vyšetrovania budú na základe spisu v priebehu septembra 2023 preskúmané belgickým súdom.

M. Lexmann stojí pri arménskych kresťanoch

Viac ako 140 000 tisíc arménskych kresťanov muselo opustiť svoju historickú vlasť v Náhornom Karabachu, ich kultúrne a náboženské dedičstvo systematicky ničí azerbajdžanská diktatúra, zatiaľ čo režim sa Arménsku naďalej vyhráža.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content