Rýchle správy

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k rozhodnutiu EÚ uvaliť clá na čínske elektromobily.

Čína dlhodobo porušuje princípy voľného trhu, čo vyústilo do dnešného rozhodnutia Európskej komisie. Nemôžeme sa nečinne prizerať tomu, ako podkopáva voľný trh a musíme pristúpiť k tejto ochrane našich spoločností, a teda našej ekonomickej bezpečnosti. Pre krajiny ako Slovensko s viac ako 250 000 pracovnými miestami spojenými s automobilovým priemyslom je to absolútne kľúčové. Ide totiž o ochranu hospodárskej konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku aj o živobytie ľudí. Dlhodobo konám kroky na ochranu našej ekonomiky pred čínskym ekonomickým nátlakom a znižovanie našej závislosti na tomto režime v kľúčových sektoroch, ako aj podporu našich spoločností a inovácií. S tým úzko súvisí aj prehodnotenie zákazu spaľovacích motorov, za ktoré sa intenzívne zasadzujem aj v rámci najväčšej frakcie Európskej ľudovej strany.

Miriam Lexmann bola ako členka Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) spravodajkyňou Aktu o prístupe ku kritickým surovinám a tieňovou spravodajkyňou pre mechanizmus proti ekonomickému nátlaku.

Zdroj foto: Getty images/Investopedia

Európska komisia nedávno začala vyšetrovanie so zameraním na to, či TikTok zhromažďuje a spracováva nezákonné údaje o deťoch a či dostatočne chráni maloletých používateľov pred škodlivým obsahom. Teraz si posvieti novú aplikáciu TikTok Lite a jej návykový dizajn vzhľadom na systém “odmeňovania”. Deje sa tak aj vďaka tlaku a neustálemu pripomínaniu Miriam Lexmann o potrebe kontroly, a to nielen tejto aplikácie.

Celoslovenská rada KDH dnes schválila program hnutia vo voľbách do Európskeho parlamentu. Jeho piliermi sú silné Slovensko, bezpečná Európa a dôstojný život.

  • KDH je jednoznačne za zachovanie práva veta a rešpektovanie suverenity Slovenska.
  • Zasadzujeme sa tiež za spravodlivý mier v Európe. Oceňujem, že KDH otvára diskusiu o potrebe eurokomisára pre bezpečnosť a obranu.
  • Európa sa musí postarať o potravinovú a ekonomickú bezpečnosť. Zelené ciele nesmú ísť na úkor živobytia ľudí a priemyslu.
  • Chceme podporiť rodiny, seniorov, mladých a zdravotne znevýhodnených. Aj naďalej budem rada hlasom ochrany ľudskej dôstojnosti doma i vo svete.

KDH za podstatné považuje, aby sa europarlament vrátil k tomu, čo potrebuje občan. Viac sa zaujímať o jeho problémy a  bezpečnosť. Hlavne v čase, keď jedna kríza strieda druhú a občania majú pochybnosti, čo bude ďalej.

,,Prinášame jasné riešenia problémov, s ktorými sa ľudia na Slovensku stretávajú, akými sú ⁠strach z vojny a nezvládnutej migrácie, ⁠obava z chudoby, obava z toho, že sa Slovensko dostane do izolácie a nikto si nás nevšimne. Obava z nasilu vnucovaných ideologických experimentov a útokov na kultúrnu identitu, ⁠či strach z prehnaných zelených zmien, ktorým ľudia nerozumejú a ohrozujú konkurencieschopnosť, potravinovú bezpečnosť a živobytie ľudíEurópske inštitúcie nesmú prijímať rezolúcie, ako bola tá posledná o tzv. práve na potrat,“ spresňuje europoslankyňa KDH Miriam Lexmann. 

Je to v našich rukách. Už 8. júna rozhodneme, v akej Európe chceme žiť.

Robert Fico o suverenite Slovenska doma veľmi rád rozpráva. Dnes odchádza do Bruselu na summit a preto sa ho ráno na zasadnutí Výboru pre európske záležitosti v NR SR Miriam Lexmann pýtala, či sa tam tak bude aj správať a proaktívne hájiť slovenské záujmy napríklad pri bezprecedentnom uznesení Európskeho parlamentu, ktorým hrubo zasahuje do právomocí členských štátov výzvou na zaradenie tzv. “práva na potrat” do Charty základných práv EÚ.

Eurofondy sú absolútne kľúčové pre rozvoj našich regiónov, miest a obcí a urobím všetko pre to, aby nám neboli odobraté. Preto sme sa dnes v KDH listom obrátili aj na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. To, či nám odoberú eurofondy je však v rukách vlády SR, informovala Miriam Lexmann.

KDH je jediná politická strana, ktorá dlhodobo konzistentne odmieta, aby sa odoberanie eurofondov používalo ako nástroj trestania členských štátov. Preto som z dôvodu možnej politizácie na pôde Európskeho parlamentu nepodporila zavedenie tzv. mechanizmu podmienenosti eurofondov. Je zaujímavé, že europoslanci za Smer a PS tento mechanizmus zhodne podporili.

KDH malo a má vážne výhrady k zmenám v trestných kódexoch a k rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorú sme žiadali zachovať, ale nemôže súhlasiť s tým, aby sa Slovensku na základe tohto kroku vlády odobrali eurofondy, keďže to nie je kompetencia EÚ.

Eurofondy sú absolútne kľúčové pre rozvoj našich regiónov, miest a obcí a urobím všetko pre to, aby nám neboli odobraté. Preto sme sa dnes v KDH listom obrátili aj na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. To, či nám odoberú eurofondy je však v rukách vlády SR.

Prvým problémom je, že Čína zneužíva svoje postavenie na geopolitické ciele komunistického totalitného režimu. Druhým, že prostredníctvom praktík, ktoré podkopávajú voľný trh (ako sú masívne štátne dotácie), zaplavuje náš trh lacnými výrobkami, konštatovala Miriam Lexmann na verejnom diskusnom fóre o vzťahoch s Čínou.

Miriam Lexmann sa v priestoroch Domu Európskej únie na Slovensku stretla s ôsmimi víťaznými tímami súťaže Euroscola. Jednotlivé školy sa v súťaži venovali najmä nadchádzajúcim voľbám do Európskeho parlamentu. Študenti organizovali modelové zasadnutia, diskusie a workshopy s europoslancami a taktiež kvízy o Európskej únii. Celkovo sa do súťaže zapojilo 27 stredných škôl zo všetkých kútov Slovenska. Teší ma, že je množstvo mladých, ktorým nie je ľahostajný osud Slovenska, uviedla Miriam Lexmann.

V KDH sme vyzvali vládu SR, aby sa Slovensko ako členská krajina EÚ jasne postavila proti pretláčaniu tzv. ,,práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ, ku ktorému dnes v prijatom uznesení vyzval Európsky parlament. KDH po celý čas v Bruseli dôrazne chráni ľudskú dôstojnosť a výlučné právomoci členských štátov a bude aj naďalej bojovať proti tejto absurdnej požiadavke.

,,KDH vždy stálo na strane základnej hodnoty celej slobodnej civilizácie, ktorou je ochrana ľudského života. Sme zdesení, že dnes, keď Slovensko, ale aj celá EÚ, čelí mimoriadnym výzvam, sledujeme nezmyselné útoky na túto najvyššiu hodnotu – hodnotu života a slobodu svedomia, myslenia a vierovyznania. Vyzývame vládu SR, aby toto bezprecedentné konanie jasne odsúdila“, uviedol predseda KDH Milan Majerský.

„Prijaté uznesenie je nielen pošliapaním ľudskej dôstojnosti a základného ľudského práva na život, ale i hrubým zásahom do výlučných právomocí členských štátov. Počas celého svojho mandátu na pôde Európskeho parlamentu sa dôrazne ohradzujem voči množstvu iniciatívnych správ, vrátane známej správy Matić, ktoré prekračujú európske právomoci. Stačilo. Toto si neprajú ani občania, ktorí to jasne dali najavo„, zdôraznila Miriam Lexmann, europoslankyňa KDH a líderka eurokandidátky, ktorá aj tentokrát spolupredkladala pozmeňovací návrh s jasným odkazom na výlučné právomoci členských štátov. Žiaľ, nezískal potrebnú väčšinu.

K otázke ochrany ľudského života a dôstojnosti sa vyjadrila aj Alena Novotná, ktorá za KDH taktiež kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu: „Pokusy o ustanovenie tzv. „práva na potrat“ vnímam ako ohrozenie života a jeho dôstojnosti. Skutočným riešením je vytvárať podporu ženám i rodinám. Preto namiesto tzv. ,,práva na potrat“ budujme kultúru práva na život a podporu každej žene, matke. Podpora pre matku a aj otca vedie k zachovaniu života počatého dieťaťa,“ uzatvára Novotná. 

Nový migračný pakt, ktorý dnes prijal Európsky parlament (EP), nerieši podľa M. Lexmann zásadné tlaky na vonkajších hraniciach Európskej únie (EÚ), pridáva administratívne bariéry a vytvára právnu neistotu. Preto hlasovala proti kľúčovým aspektom migračného balíka, na ktorom sa po 10 rokoch konečne dohodli členské štáty EÚ, no aj po toľkých rokoch je podľa slovenskej europoslankyne skôr premárnenou príležitosťou. 

,,Súčasná dohoda migračného balíka navyše zavádza takzvanú povinnú solidaritu, ktorú nepovažujeme za spravodlivú. V plnej miere totiž nezohľadňuje migračné tlaky v jednotlivých členských štátoch a solidaritu, ktorú napríklad aj Slovensko prejavilo voči odídencom z Ukrajiny,“ podotkla Miriam Lexmann.

Systém každoročného prehodnocovania relokácií znamená pre členské štáty právnu neistotu, keďže sa už teraz absurdná minimálna suma 20 – tisíc eur za jednu odmietnutú osobu v rámci relokácie môže nepredvídateľne navýšiť.  

Podľa líderky eurokandidátky a europoslankyne KDH Miriam Lexmann ,,je absurdné, že súčasný migračný pakt ani po 10 rokoch rokovaní nerieši zásadné výzvy ochrany našich vonkajších hraníc, ako aj základné príčiny migrácie, v dôsledku ktorej ľudia sú nútení opustiť svoje domovy a často za cenu ohrozenia vlastných životov sa pokúšajú nelegálne prekročiť hranice EÚ.“

Lexmann upozorňuje, že EÚ má viac ako 140 delegácií v tretích, väčšinou rozvojových krajinách a má najväčší rozvojový rozpočet na svete,,Ja sa preto pýtam, prečo ich nevyužívame na efektívnejšiu rozvojovú pomoc a ekonomickú a bezpečnostnú spoluprácu. Všetci si uvedomujeme, že strategickým riešením migrácie je dosiahnuť to, aby ľudia svoje domovy nemuseli vôbec opustiť.“  

Zdroj foto: https://www.britannica.com

Európska ekonomika prestáva byť konkurencie schopná. Je to výzva, pri ktorej musíme prehodnotiť ciele politiky zvanej Green Deal, a či sme ich schopní dosiahnuť ich tak, aby to nebolo na úkor nášho priemyslu a hospodárstva. Je dôležité, aby sme zelené ciele spojili s našimi ekonomickými a bezpečnostnými záujmami, potravinovou bezpečnosťou, uviedla Miriam Lexmann v televíznom vystúpení.

Mladých ľudí európska politika príliš nezaujíma, aj preto si Miriam Lexmann vždy cení možnosť viesť kultivovaný dialóg práve s nimi a priblížiť im jej fungovanie. Aj vďaka mladým ľuďom zorientovaným v témach, ktoré sa dotýkajú celej spoločnosti, môžeme pristupovať k výzvam, ktorým čelíme. Uviedlo to slovenská europoslankyňa po stretnutí so zástupcami Študentskej rady stredných škôl.

Ide o úmyselný útok na našu demokraciu, akt kybernetickej špionáže a nadnárodnej represie, ktorý sa zameriava na zákonodarcov vrátane tých, ktorých ČĽR sankcionuje za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby, uviedla Miriam Lexmann v súvislosti s informáciou o kybernetickom útoku z Číny cieleného aj voči jej osobe.

Čína podnikla kybernetické útoky proti desiatkam poslancov a ministrov vlád naprieč Európou. Medzi nimi sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), český minister zahraničných vecí Jan Lipavský či britská ministerka pre ekonomickú bezpečnosť Nus Ghaniová.

Útoky vykonala hackerská skupina, známa v komunite kybernetickej bezpečnosti ako Advanced Persistent Threat 31 (APT31 Group), ktorá bola súčasťou kyberšpionážnej skupiny riadenej Ministerstvom štátnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky (ČĽR). Zamerala sa na zákonodarcov, úradníkov, novinárov a akademikov. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti sa skupina v roku 2021 „zacielila na e-mailové účty politikov, ktorí boli súčasťou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC)“, vrátane „všetkých jej členov z Európskej únie“.

„Ide o úmyselný útok na našu demokraciu, akt kybernetickej špionáže a nadnárodnej represie, ktorý sa zameriava na zákonodarcov vrátane tých, ktorých ČĽR sankcionuje za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby, hovorí Miriam Lexmann (KDH), ktorá tiež patrí medzi politikov na čínskom sankčnom zozname a je členkou Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) a spolupredsedníčkou IPAC.

Vyšetrovanie možného dopadu kybernetických útokov stále prebieha. Americké ministerstvo spravodlivosti členov hackerskej skupiny obvinilo a Spojené kráľovstvo na nich uvalilo aj sankcie. Podľa Lexmann je však absurdné, že odhalenia o týchto útokoch prichádzajú po takmer 3 rokoch zo Spojených štátov a nie z našich vlastných spravodajských agentúr.

„Od ekonomického nátlaku cez špionáž, kybernetické útoky až po škodlivý obsah poskytovaný našim deťom prostredníctvom sociálnych aplikácií, ako je TikTok; tieto najnovšie útoky opäť ukazujú, že totalitný režim v Číne predstavuje dnes najkomplexnejšiu hrozbu pre našu slobodu a bezpečnosť. Potrebujeme ráznu reakciu a ochranu našich demokratických inštitúcií i spoločnosti. Preto musíme pokračovať v znižovaní našej závislosti od tohto režimu v kľúčových sektoroch a posilňovať tak našu odolnosť i sebestačnosť,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Zdroj ilustračnej foto: livemint.com

Miriam Lexmann považuje prieťahy vo veci vyšetrovania a vyvodzovania spravodlivosti belgickými orgánmi vo veci smrti Slováka Jozefa Chovanca za neakceptovateľné. Ide o bránenie spravodlivému konaniu bez zbytočných prieťahov, v dôsledku ktorého sa nemôžu dostať k spravodlivému záveru ani rodinní príslušníci zomrelého ani ostatní občania Slovenska, uviedla slovenská europoslankyňa.

Pred viac ako šiestimi rokmi zomrel v Belgicku po neprimeranom zásahu polície slovenský občan Jozef Chovanec. Žiaľ, ani viac ako šesť rokov od tejto tragédie nevidíme, že by vec mohla byť v dohľadnej dobe spravodlivo rozhodnutá.

Podľa najnovších informácií belgický súd dokonca vec opäť odložil, a teda nerozhodol ani len o tom, či bude predložená nezávislému trestnému súdu. Ak dôjde k ďalším prieťahom a belgické orgány nebudú riadne konať, vyzývame slovenské Ministerstvo spravodlivosti, aby čo najskôr iniciovalo konania pred Európskym súdom pre ľudské práva.

V záujme spravodlivého prešetrenia príčin a spôsobu smrti slovenského občana už podnikala mnoho krokov europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann: „Rešpektujem nezávislosť justičných orgánov Belgicka, avšak zo všetkých dostupných informácií považujem tieto ďalšie prieťahy za neakceptovateľné. Už od začiatku prípad sprevádza množstvo otáznikov. Z môjho pohľadu ide o bránenie spravodlivému konaniu bez zbytočných prieťahov, v dôsledku ktorého sa nemôžu dostať k spravodlivému záveru ani rodinní príslušníci zomrelého ani ostatní občania Slovenska.“

Téme sa intenzívne venuje aj súčasný podpredseda KDH Viliam Karas, ktorý ešte ako minister spravodlivosti žiadal o doplnenie vyšetrovacích úkonov v tejto veci. „Ak nebudú riadne konať belgické orgány, neostáva Slovenskej republike nič iné, ako iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva. Verím, že tejto téme sa bude naďalej zodpovedne venovať aj naše Ministerstvo spravodlivosti, prípadne štátne orgány, a využijú všetky dostupné možnosti, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť.“

Zdroj foto: istockphoto.com

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.

„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.

Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.

„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.

Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.

Ekonomickú bezpečnosť nesmieme podceňovať

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.

„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.

Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.

„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.

Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.

Región Náhorný Karabach ukrýva dôležité arménske kresťanské kultúrne dedičstvo, ktoré pozostáva z viac ako 4000 starobylých kultúrnych a náboženských budov, vrátane 370 kostolov a chrámov, 119 hradov a pevností, tisícov krížových kameňov a iných historických predmetov. Väčšina starovekých kostolov pochádza zo 4. storočia a je dôležitou súčasťou nášho spoločného európskeho kresťanského dedičstva.

Naša europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann iniciovala otvorený list európskym lídrom, v ktorom  poslanci žiadajú, aby Európska únia aktívne podnikla kroky na ochranu ako arménskych kresťanov, tak aj  tohto kresťanského dedičstva. Ďalej komentuje Miriam Lexmann: 

„V dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu proti Náhornému Karabachu v rokoch 2020 a 2023 boli jednak arménski kresťania vyhnaní zo svojich domovov a tisícročie staré arménske kresťanské kultúrne dedičstvo sa stalo bezprostredne ohrozeným, pričom časť z neho bola zničená a znesvätená.

Preto som iniciovala otvorený list európskym lídrom, v ktorom s viac ako 40 europoslancami, ktorí sa pridali žiadame, aby Európska únia okrem podpory trpiacim arménskym kresťanom, podnikla aktívne kroky na  ochranu ich kresťanského dedičstva. Tento list nasleduje po medzinárodnej konferencii, ktorú som na túto  tému zorganizovala v januári.

Okrem iného list vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby zabezpečili ochranu arménskeho kresťanského  kultúrneho a náboženského dedičstva a to aj stanovením termínu, dokedy má azerbajdžanský režim povoliť vstup misii UNESCO do regiónu; zabezpečiť právo na návrat Arménov z Náhorného Karabachu do ich vlasti; a uvaliť sankcie proti azerbajdžanskému režimu za hrubé porušenie záväzných rozhodnutí Medzinárodného súdneho dvora v tejto veci.

Nedá mi v tejto súvislosti nevytknúť vláde SMERu ich dvojtvárnosť. Práve bývalá vláda SMERu predala  Azerbajdžanu zbrane, ktoré boli v roku 2020 použité na etnické čistky arménskych kresťanov. KDH je ostro  proti týmto krokom, ktoré sú v rozpore nielen s našimi hodnotami ale národno-bezpečnostnými záujmami.“

Miriam Lexmann iniciovala list podpísaný 40 europoslancami, kde vyzývajú EÚ, aby okrem podpory trpiacim arménskym kresťanom podnikla aktívne kroky na ochranu kresťanského kultúrneho a náboženského dedičstva. Viac tu.

Niektoré látky budú v detských hračkách úplne zakázané, bude posilnená sledovateľnosť výroby výrobkov a súlad s legislatívou bude pri vstupe do EÚ prísne kontrolovaný, uviedla Miriam Lexmann k novej legislatíve sledujúcej prísnejšie pravidlá ochrany detí, ktorú tento týždeň prijal Európsky parlament.

Vyjadrenie europoslankyne a líderky kandidátky KDH v eurovoľbách Miriam Lexmann k rozprave Európskeho parlamentu k téme Začlenenia práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ

„Chcem zdôrazniť, že základným ľudským právom a piliermi našej slobodnej civilizácie sú právo na život a sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania. Nie tzv. „právo na potrat“, po ktorom volajú progresívci a sociálni demokrati na európskej úrovni celé roky. Tentokrát to však zašlo priďaleko.

Všetci veľmi dobre vieme, že kultúrno-etické otázky patria do výlučnej právomoci členských štátov. Len im prináleží regulovať problematiku, o ktorej sme dnes v pléne Európskeho parlamentu museli opäť diskutovať. Toto hrubé podkopávanie európskych zmlúv a dohodnutých kompetencií je neprijateľné. Tak, ako som ho odmietala po celý čas, odmietam ho aj dnes.

Pretláčať túto agendu v čase závažných hospodárskych a geopolitických výziev, v čase narastajúcej chudoby a mnohých ďalších problémov, navyše považujem za obrovský hazard. Aj vzhľadom na takéto absurdné kroky Bruselu hrozí v eurovoľbách nárast hlasov pre populistov, extrémistov a antisystémové strany. Občania totiž prestanú veriť európskemu projektu, ktorého cieľom je chrániť ľudskú dôstojnosť, mier, bezpečnosť a prosperitu.

Táto iniciatíva nikdy nezíska podporu všetkých členských štátov. Vážne však naruší našu tak prepotrebnú a krehkú jednotu. Spoločne s konzervatívcami a kresťanskými demokratmi opätovne zdôrazňujem – Vráťme Európe hodnoty, na ktorých bola založená.“

Zdroj foto: Vaticannews.va

Europoslanci dnes na plenárnom zasadnutí prijali dlhoočakávaný Akt o umelej inteligencii. Je to prelomový a zásadný krok pri úprave tejto rýchlo sa rozvíjajúcej technológie. Téme sa dlhodobo intenzívne venuje aj Miriam Lexmann, ktorá v roku 2022 k otázkam dobrého využívania umelej inteligencie v spoločnosti na Slovensku usporiadala aj medzinárodnú konferenciu.

„Mojou hlavnou prioritou pre rokovania bol silný humanocentrický prístup. To znamená, že technológia umelej inteligencie musí byť vždy zameraná na človeka, jeho dobro a ochranu jeho dôstojnosti a práv. Jednoducho musí byť dobrým sluhom a nie zlým pánom.

Na základe tohto nariadenia bude umelá inteligencia posudzovaná podľa rizika, ktoré predstavuje pre ľudí, základné ľudské práva a demokraciu a následne bude jej vývoj podliehať prísnejším alebo menej prísnym pravidlám a požiadavkám.

Akt o umelej inteligencii považujem za obrovský úspech Európskej únie, ktorý ochráni našich občanov a podporí naše podniky a inovácie, keďže im dá jasné pravidlá a tým aj právnu istotu. Zároveň tiež pôsobí ako príklad pre ďalšie krajiny, keďže umelá inteligencia nepozná hranice a na to, aby sme zmiernili jej riziká a využili jej plný potenciál, musíme spolupracovať s našimi demokratickými partnermi. Účinnosť bude nadobúdať postupne, v plnom rozsahu bude uplatniteľný od roku 2026.“

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: rejoy.sk

KDH vždy stálo na strane základnej hodnoty celej slobodnej civilizácie, ktorou je ochrana ľudského života. Sme zdesení, že dnes, keď Slovensko, ale aj celá EÚ, čelí mimoriadnym výzvam, sledujeme nezmyselné útoky na túto najvyššiu hodnotu – hodnotu života. Pokus zaviesť tzv. „právo na potrat“ sa začal už na Káhirskej konferencii OSN v roku 1994, kde bol aj vďaka KDH napokon pôvodný návrh zmietnutý zo stola.

Miriam Lexmann sa spoločne s viacerými kolegami z KDH zúčastnila v týchto dňoch predvolebného stretnutia európskych ľudovcov – EPP v rumunskej Bukurešti.

„Diskutovali sme o výzvach, ktorým Európa čelí v kontexte našich priorít na najbližších päť rokov, zameraných hlavne na boj s rastúcou chudobou v Európe, bezpečnosť, a to aj v online priestore, podporu malých a stredných podnikateľov, farmárov a ďalších skupín, znižovanie byrokracie, hľadanie mierových riešení na Ukrajine, zreálnenie cieľov Green Deal-u, ale aj hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti EÚ a ochrane pred nekalými praktikami totalitných režimov, čo sú oblasti, ktorým sa intenzívne venujem,“ priblížila obsah rozhovorov líderka kandidátky KDH vo voľbách do Európskeho parlamentu Miriam Lexmann.

„Mnohé stretnutia s lídrami krajín a európskych štruktúr, ktoré sme na kongrese absolvovali dokazujú, že KDH je rešpektovanou a spoľahlivou stranou v zahraničí. Je našim cieľom, aby Európska únia zostala zoskupením silných štátov a regiónov. Aj o tom som hovorila napríklad s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovićom a podpredsedom vlády ČR Marianom Jurečkom.

V úspešnom presadzovaní hodnôt a podpory Slovenska z Bruselu by som chcela pokračovať s vašou podporou aj naďalej,“ dodala na záver stručného opisu diania v Bukurešti Miriam Lexmann.

Foto: Facebook Miriam Lexmann

Vo februári som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity:

  • S vďakou za podporu Rady KDH a za všetky vaše povzbudenia chcem oznámiť, že sa 8. júna budem o vašu dôveru uchádzať vo voľbách do Európskeho parlamentu s číslom 1 na kandidátke KDH. Aj naďalej chcem byť konzervatívnym hlasom, a tak ochraňovať hodnoty, na ktorých bola Európska únia založená.

  • Dlhodobo upozorňujem, že niektoré zelené požiadavky zo strany európskych inštitúcií vytvárajú obrovský tlak na farmárov, čo má negatívny dopad aj na ceny potravín. Preto žiadam ich prehodnotenie. Budem sa naďalej zasadzovať za to, aby potravinová bezpečnosť bola jednou z kľúčových priorít európskych inštitúcií tak, ako to občania požadujú. Zároveň spolu s KDH vyzývame ministra pôdohospodárstva, aby sa prestal skrývať za protesty. Práve on je najkompetentnejší rokovať v Bruseli o čo najlepších podmienkach pre slovenských farmárov.

  • V spolupráci s platformou Konzervatívne ženy, ktorú som na jeseň založila, a Kresťanskodemokratickou mládežou Slovenska som iniciovala petíciu predstaviteľom vládnych strán, kde sme žiadali okamžitú nápravu nehorázneho zníženia premlčacích dôb pri znásilnení a sexuálnom násilí a aby sa verejne ospravedlnili obetiam, ktorým sa pri svojich vyjadreniach doslova vysmiali do tváre. Tiež sme ich vyzvali, aby v zmysle vlastného Programového vyhlásenia vlády aktívne zlepšili ochranu osôb pred násilím.

  • Mala som možnosť byť na viacerých protestoch proti návrhu novej trestnej legislatívy, a tiež sa aj prihovoriť obyvateľom Košíc. Prítomnosť ľudí na protestoch je aj pre nás, politikov, obrovskou podporou v tomto spoločnom boji – ako na námestiach a v uliciach mnohých miest, tak aj na pôde nášho parlamentu.

  • Členské štáty vytvoria tzv. peňaženku digitálnej identity, ktorá bude obsahovať rôzne dokumenty, občiansky či vodičský preukaz, alebo diplomy. Tá pomôže minimalizovať množstvo fyzických kartičiek a administratívnych úkonov, a tiež uľahčí pobyt v zahraničí, keďže tieto doklady budú automaticky uznávané v iných členských štátoch. Rada som jeden z ďalších dobrých zámerov EÚ podporila.

  • Dlhodobo upozorňujem na to, že ak v službách starostlivosti neurobíme systémové zmeny, čaká nás kolaps. V KDH prichádzame s riešeniami. Na tlačovej konferencii sme vyzvali na odpustenie odvodov pre poskytovateľov opatrovateľských služieb, ako krízové riešenie, keďže financovanie z eurofondov je aj naďalej veľmi zle nastavené. Naši seniori, ktorí si celý život platia odvody majú predsa nárok na kvalitnú opatrovateľskú starostlivosť.

  • V Bruseli som pri príležitosti 34. výročia KDH privítala viacerých návštevníkov. Boli medzi nimi aj dobrovoľníci, ktorí pred voľbami venovali množstvo času a úsilia, aby sa KDH opäť dostalo do parlamentu. Ich angažovanosť je pre mňa veľkým povzbudením. Je úžasné sledovať, že KDH má aj po 34 rokoch v sebe toľko energie a verím, že spoločne aj na európskej úrovni pomôžeme posunúť našu krajinu k lepšiemu.

  • Hlasovala som proti nariadeniu o rastlinách získaných novými genómovými technikami. Nie je možné, aby sme bez riadnych dôkazov, že tieto rastliny neprinášajú riziká pre život a zdravie ľudí, upustili od doterajších prísnych podmienok ich získavania. Rozhodne tiež nesúhlasím s tým, aby sme odstránili označenie prítomnosti geneticky modifikovaných rastlín v potravinách. Spotrebitelia jednoducho musia mať možnosť vybrať si, či takéto výrobky chcú alebo nechcú kupovať.

  • Na pôde Európskeho parlamentu som zorganizovala medzinárodnú konferenciu o prenasledovaní kresťanov. Vedeli ste, že takmer 4 miliardy ľudí v 26 krajinách sveta trpia porušovaním náboženskej slobody? Preto od začiatku môjho mandátu aktívne pracujem na pomoci všetkým prenasledovaným pre vieru. V týchto dňoch som o konkrétnej podpore trpiacich kresťanov z Náhorného Karabachu diskutovala aj na osobnom stretnutí s honorárnym konzulom Arménska na Slovensku pánom Bagratom Hakobyanom.

  • Aký bude dlhodobý prínos čínskej baterkárne? Číňania nemajú povesť kvalitných zamestnávateľov, ani nemôžeme počítať s transferom technológií na Slovensko. Čínske spoločnosti sú dnes hlavnými konkurentmi nášho automobilového priemyslu a namiesto podpory vlastného priemyslu dávame dotácie našim konkurentom. Prečítajte si v rozhovore pre Denník N.

  • Opätovne som vyzvala predstaviteľov štátu a pripomenula, že je zásadne dôležité, aby sa Slovenská republika jasne postavila za svojho tragicky zosnulého občana Jozefa Chovanca a konala kroky v prospech dôsledného, spravodlivého a transparentného vyšetrenia celého prípadu vrátane potrestania vinníkov.

  • Uplynuli dva roky neprestávajúcej hrôzy na Ukrajine, ktorá si vyžiadala mnoho životov. Všetci túžime po mieri, ktorý skutočne nastane vtedy, keď sa ruské vojská stiahnu z Ukrajiny. Vo februári sme si pripomenuli aj chladnokrvnú vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. A to len pre ich snahu o Slovensko bez podvodov a korupcie. Pripomenuli sme si aj smrť veľkých hrdinov Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára, ktorých komunistický režim zabil, lebo odkrývali jeho pravú tvár. Všetky tieto udalosti nám ukazujú, že sloboda a mier nie sú samozrejmosťou a treba ich chrániť.

Priatelia, prajem vám veľa úspechov vo všetkom, čo robíte.

Záujem o európsku politiku je čoraz väčší, konštatovala s radosťou Miriam Lexmann počas návštevy skupiny Slovákov v Európskom parlamente. Dokazuje to množstvo otázok, s ktorými prichádzajú, ale aj prehľad v súvislostiach, ktoré o dianí v Únii majú, konštatovala slovenská europoslankyňa.

Pozrite si diskusiu, v ktorej odborníci približujú, ako bude vyzerať implementácia prvého európskeho zákona o umelej inteligencii. Jeho finálnu podobu budú na pôde Európskeho parlamentu schvaľovať už o pár dní. Je dobré, že túto tému otvára Európsky parlament – Kancelária na Slovensku aj širokej verejnosti. Všetko podstatné sa dozviete: https://www.youtube.com/watch?v=xeLu016a_dc

EÚ rieši otváranie zmlúv, aby riešila efektívnejšie potreby občanov. Počas Konferencie o budúcnosti EÚ vygenerovali občania približne 330 požiadaviek ako chcú, aby im EÚ pomohla. Analýza Českého predsedníctva EÚ hovorí, že 300 z nich by sme vyriešili v rámci EÚ bez otvárania zmlúv. Vyhrňme si rukávy riešme tie a nie nové zmluvy, uviedla Miriam Lexmann vo video rozhovore pre denník SME.

Členské štáty vytvoria tzv. peňaženku digitálnej identity, ktorá bude obsahovať rôzne dokumenty, občiansky či vodičský preukaz, alebo diplomy. Tá pomôže podľa Miriam Lexmann minimalizovať množstvo fyzických kartičiek a administratívnych úkonov, a tiež uľahčí pobyt v zahraničí, keďže tieto doklady budú automaticky uznávané v iných členských štátoch.

M. Lexmann dlhodobo upozorňuje, že niektoré zelené požiadavky zo strany európskych inštitúcií vytvárajú obrovský tlak na farmárov, čo má negatívny dopad na dostupnosť potravín a spôsobuje aj ďalšie problémy. Preto žiada ich prehodnotenie a vyzýva európske inštitúcie, aby potravinová bezpečnosť bola jednou z ich kľúčových priorít tak, ako to občania požadujú.

Viac ako 140-tisíc arménskych kresťanov muselo opustiť svoju historickú vlasť v Náhornom Karabachu, ich kultúrne a náboženské dedičstvo systematicky ničí azerbajdžanská diktatúra, zatiaľ čo režim sa Arménsku naďalej vyhráža.

Aj o tom, a ako posilniť vzťahy medzi EÚ a Arménskom dnes diskutovala Miriam Lexmann s honorárnym konzulom Arménska na Slovensku pánom Bagratom Hakobyanom.

„Za veľké strategické a morálne zlyhania považujem nedostatok diplomatickej činnosti EÚ na južnom Kaukaze, zvyšovanie našej energetickej závislosti od Azerbajdžanu či predaj zbraní azerbajdžanskej distatúre bývalou vládou Roberta Fica, v ktorej sedelo aj SNS, a naďalej vyzývam na najvyšších miestach na zmenu politík SR a EÚ voči regiónu,“ apeluje členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Už v minulosti sa Lexmann obrátila na vysokého predstaviteľa EÚ Josepa Borrella a predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorých žiadala, aby politika EÚ bola principiálna, neutíchala podpora arménskych kresťanov a zároveň nepodkopávala našu bezpečnosť spoluprácou s azerbajdžanskou diktatúrou.

„Arménsko robí jasné prodemokratické a ekonomické reformy a približuje sa k Európskej únii. Je potrebné rozvíjať naše vzťahy a podporovať demokratických partnerov, nie predávať zbrane diktátorom, ktorí zabíjajú kresťanov,“ dodala Lexmann.

„Ďakujem pánovi Hakobyanovi za dnešné stretnutie a teším sa na spoluprácu pri rozvíjaní našich bilaterálnych vzťahov,“ uviedla na záver slovenská europoslankyňa.

Abdulbaqui je držaný vo väzení len pre to, že je kresťan. On a mnohí další v Jemene čelia smrti iba kvôli ich láske k Ježišovi.

Podľa Pápežskej nadácie Pomoc trpiacej Cirkvi žijú takmer 4 miliardy ľudí (alebo 51 % celej svetovej populácie) v 26 krajinách, ktoré najviac trpia porušovaním náboženskej slobody. Odhaduje sa, že 80 % obetí sú kresťania.

Aj to je dôvod, prečo od začiatku mandátu Miriam Lexmann aktívne pracuje na podpore kresťanov a iných náboženských skupín prenasledovaných pre svoju vieru.

Sloboda náboženského vyznania a viery je základným ľudským právom a tiež dôležitým ukazovateľom širšieho stavu ľudských práv a rozvoja v tretích krajinách. Dnes som preto na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli zorganizovala medzinárodnú konferenciu o prenasledovaní kresťanov na celom svete,“ hovorí Miriam Lexmann.

Takmer polovica krajín, z ktorých ľudia utekajú pred prenasledovaním a nestabilitou, sú v Afrike. Aj preto je podpora slobody náboženského vyznania a viery kľúčová pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým čelíme, vrátane masovej migrácie.

Som obzvlášť vďačná, že sa konferencie zúčastnil osobitný vyslanec EÚ pre slobodu vierovyznania – Frans van Daele, aj vzhľadom na to, že za znovuobsadenie tohto postu som sa dlhodobo zasadzovala.

Priatelia, počas Popolcovej stredy, kedy sme pozvaní vojsť do ticha a počúvať, spomeňme si aj na tých, ktorých hlas je násilím umlčaný a aj dnes trpia pre svoju vieru,“ dodáva Lexmann.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content