Rýchle správy

Po rokoch komplikovaného a nejasného procesu súvisiaceho s čerpaním eurofondov sa od júla Úrad pre verejné obstarávanie stane jedinou inštitúciou pre výkon kontroly verejného obstarávania. Prijímatelia eurofondov tak budú mať konečne istotu, že ak im jeden štátny úrad verejné obstarávanie odobrí, iný ho už nemôže spochybniť. Miriam Lexmann víta toto rozhodnutie, pretože sama na fatálne zlyhania štátu v tejto oblasti opakovane poukazovala.

EÚ a jej inštitúcie by mali pracovať na otázkach, ktoré patria do ich kompetencií a v ktorých našim občanom prinesú najviac dobra. To je totiž podstata princípu subsidiarity, ktorý spočíva v zabezpečí prijímania rozhodnutí čo najbližšie k občanom, aby sa predišlo totalite moci zhora. Kresťanskí demokrati, ktorí stáli pri zrode dnešného európskeho integračného projektu, ustanovili princíp subsidiarity za jeden z jeho oporných pilierov. Miriam Lexmann preto spoločne s ďalšími kresťanskodemokratickými kolegami neustále vyvíja aktivity, aby sa EÚ vrátila k rešpektovaniu tohto základného princípu svojho fungovania.

Vláda i EÚ sa musia zo všetkých síl venovať riešeniu zdražovania a hroziacej chudoby, nie ideologickým a politickým hádkam. Ľudia to odkazujú úplne jasne. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) v súvislosti s prieskumom, ktorý pre ňu a Európsku ľudovú stranu vykonala agentúra Focus. Podľa neho majú až tri štvrtiny obyvateľov Slovenska strach, že pri aktuálnom zdražovaní si neporadia.

„Niektorú z odpovedí „zdražovanie“ alebo „nebudeme mať dostatok peňazí na pokrytie bežných výdavkov“ uviedlo celkovo až 70 % obyvateľov Slovenska. Preto sa téma súvisiaca s bežnými mesačnými výdavkami a znižujúcou sa životnou úrovňou stáva najväčšou obavou väčšiny obyvateľov,“ uviedol Martin Slosiarik z agentúry Focus.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že 53 % obyvateľov Slovenska sa v súvislosti so svojou rodinou obáva najmä prudkého rastu cien. Zároveň viac ako 35 % má strach z nárastu chudoby, nadmerného zadlženia sa a neschopnosti splácať úver.

„Veľká väčšina obyvateľov Slovenska uvádza medzi tri svoje najväčšie obavy v súvislosti s vlastnou rodinou aktuálny nárast cien potravín, energií, pohonných látok alebo možný nedostatok peňazí v domácnosti. Je to jasný signál našej vláde aj Európskej únii, čím sa majú prioritne zaoberať a v čom je potrebné ľuďom okamžite pomôcť,“ hodnotí Miriam Lexmann výsledky prieskumu agentúry Focus. Ten bol zrealizovaný na vzorke 1008 respondentov.

Teraz Vám prečítam niekoľko obáv, o ktorých iní ľudia povedali, že ich v súčasnosti majú. Vyberte TRI z nich, ktorých sa Vy, respektíve Vaša rodina, dnes najviac obávate. Uveďte ich v poradí od Vašej najväčšej obavy.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.


Keby mali ľudia na Slovensku rozhodnúť, ktorým témam sa má prioritne venovať Európska únia, boli by to rastúce ceny energií, podpora ekonomiky a zamestnanosti, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, ale aj obrana EÚ a bezpečnostné otázky.

Slovenská vláda by sa podľa výsledkov prieskumu mala venovať prioritne cenám energií, zdravotníctvu a zdraviu občanov, poľnohospodárstvu a potravinovej bezpečnosti, podpore ekonomiky a zamestnanosti, ale aj podpore sociálne slabších a rodín.

„Vo výsledkoch je zreteľný odkaz ľudí naprieč regiónmi Slovenska, čo sú ich skutočné problémy. Je primárnou povinnosťou politikov ako v Bruseli, tak aj v Bratislave, prichádzať s riešeniami týchto výziev. Obyvateľov totiž vôbec nezaujímajú politické šarvátky, otváranie zmlúv o EÚ či lacné populistické ťahy alebo povrchné riešenia, ktorými sa niektorí politickí lídri často zaoberajú. Na lokálnej, národnej alebo európskej úrovni, každý politik a inštitúcia má ponúkať riešenia v rámci svojich právomocí. Ľudia nutne potrebujú odpovede na výzvy, s ktorými musia denne reálne zápasiť. Iba tak môžeme byť úspešní pri správe obce, regiónu, krajiny, či celej EÚ,“ apeluje Lexmann.

Ktorým témam by sa mala dnes prioritne venovať Európska únia?

Vyberte 3 najdôležitejšie. Uveďte ich v poradí od najdôležitejšej témy.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.

Ktorým témam by sa mala dnes prioritne venovať vláda na Slovensku?

Vyberte 3 najdôležitejšie. Uveďte ich v poradí od najdôležitejšej témy.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.

Prieskum odhalil aj ďalší zásadný aspekt o vzťahu Slovenska a jeho obyvateľov s Európskou úniou. Bezmála 60 % oslovených obyvateľov Slovenska nevie uviesť, čo konkrétne pre nich Európska únia v poslednom čase urobila.

„Od vstupu do Únie v roku 2004 až do roku 2020 je celková čistá finančná pozícia Slovenska voči EÚ na úrovni 16,2 miliardy eur. Aj napriek pretrvávajúcim problémom a neschopnosti SR čerpať tieto prostriedky, už dnes máme vďaka eurofondom opravené mnohé cesty a železničné úseky, budujeme infraštruktúru – vodovody, kanalizácie, cyklocesty, zdravotnícke a komunitné zariadenia, študenti cestujú na Erasmus pobyty, modernizujeme školy či škôlky.

Napriek tomu ľudia túto podporu z EÚ nevnímajú a nedokážu ju vo svojom okolí identifikovať. Aj toto poukazuje na zlyhávania komunikácie nielen zo strany Únie, ale hlavne našich politických predstaviteľov,“ zdôrazňuje europoslankyňa s tým, že aj tu vidí dôvody nízkej účasti v eurovoľbách či rozšírenosti dezinformácií o EÚ.

Vedeli by ste povedať, čo konkrétne Európska únia urobila v poslednom čase v prospech ľudí, ako ste Vy? Spontánne odpovede, možnosť viacerých odpovedí.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.

Lexmann pripomína vlastný prieskum z roku 2021, ktorý odhalil, že obyvatelia Slovenska takmer vôbec nepoznali Plán obnovy a jeho bezprecedentnú možnosť posunúť Slovensko dopredu a urobiť našu krajinu odolnou voči budúcim krízam.

Z aktuálneho prieskumu vyplýva, že situácia sa nezmenila a o Pláne obnovy stále nikto nevie.

„Prešiel rok a my naďalej vidíme, že vláda SR o pomoci z Európskej únie nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Ak toto nastavenie nezmeníme a nebudeme s občanmi komunikovať aktívnejšie, nedokážeme byť úspešní pri využívaní tejto formy pomoci z EÚ. Napokon, informovanosť občanov je aj určitá forma kontroly a vytvára prirodzený tlak na zefektívnenie čerpania,“ uzatvára europoslankyňa Miriam Lexmann.

Za byrokratické zaťaženie pri čerpaní eurofondov si môžeme sami. Je dôležité, aby vláda začala brať Plán obnovy a odolnosti ako aj čerpanie eurofondov za absolútnu prioritu, a to nielen pri čerpaní a využívaní týchto zdrojov, ale aj pri komunikácií s obyvateľmi. Inak nemôžeme byť úspešní, uviedla to Miriam Lexmann v rozhovore pre televíziu TA3.

Veľká väčšina obyvateľov Slovenska uvádza medzi tri svoje najväčšie obavy v súvislosti s vlastnou rodinou aktuálny nárast cien potravín, energií, pohonných látok alebo možný nedostatok peňazí v domácnosti. Je to jasný signál našej vláde aj Európskej únii, čím sa majú prioritne zaoberať a v čom je potrebné ľuďom okamžite pomôcť, hodnotí Miriam Lexmann výsledky prieskumu agentúry Focus.

Je nevyhnutné, aby sme financie z Plánu obnovy využili čo najefektívnejšie a aby boli dostupné rýchlo a bez zbytočných administratívnych prekážok. Zároveň by podľa Miriam Lexmann členské štáty mali mať dostatočnú flexibilitu a možnosť zmeniť plán obnovy tak, aby dokázali reagovať na meniacu sa situáciu, napríklad aj v súvislosti s dopadmi vojny na Ukrajine, uviedla to dnes v pléne Európskeho parlamentu.

Miriam Lexmann víta rozhodnutie vedúcich predstaviteľov EÚ udeliť Ukrajine, Moldavsku a podmienečne aj Gruzínsku štatúty kandidátskych krajín. Ich vstup do EÚ si vyžiada čas a úsilie a budú musieť splniť všetky potrebné kritériá. Len spoločne však môžeme riešiť mnohé z globálnych a predovšetkým bezpečnostných výziev.

Namiesto inštitucionálnych otázok Európskej únie je oveľa dôležitejšie riešiť v súčasnej dobe dôsledky pandémie, prebiehajúcej vojny na Ukrajine, energetickej krízy a stúpajúcej inflácie, čo spôsobuje reálne problémy ľudí,“ vyzýva europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Európsky parlament má za sebou hlasovanie o uznesení, ktoré obsahuje výzvu na zvolanie konventu za účelom revízie zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ). Ide o reakciu na závery z Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE), kde zazneli aj odporúčania na nahradenie jednomyseľného hlasovania v Rade EÚ väčšinovým a ďalšie odporúčania na revíziu platných zmlúv o EÚ.

Závery Konferencie o budúcnosti Európy nie sú reprezentatívne

„Nepovažujem závery Konferencie za reprezentatívne, keďže ako som viackrát upozornila, do úvahy boli vzaté iba názory občiansky panelov zo šiestich členských štátov. Občania zo zvyšných 21 štátov tak nemajú v týchto záveroch svoje zastúpenie, a preto považujem za kľúčové pokračovať v riadnom hodnotení záverov a diskusiách, a teraz nerobiť predčasné závery,“ zdôvodňuje svoj nesúhlasný postoj k otváraniu zmlúv Miriam Lexmann a dodáva, že vylúčenie 21 členských štátov považuje za procedurálne zlyhanie konferencie, kvôli čomu nemožno brať jej závery ako záväzné.

Slovenská europoslankyňa upozorňuje, že otázka v diskusiách s občanmi neznela, či chceme otvárať zmluvy o EÚ, ale akú Európu chceme mať. Navyše viaceré okruhy, pri ktorých ľudia odpovedali na otázky ako chcú, aby fungovali – napríklad zdravotníctvo či sociálne veci – vôbec nie sú v kompetencií EÚ, ale národných štátov.

„V súčasnosti je oveľa dôležitejšie riešiť namiesto inštitucionálnych otázok konkrétne problémy občanov v dôsledku pandémie, vojny na Ukrajine a inflácie. Ľudia od nás teraz očakávajú najmä efektívne riešenia energetickej krízy vzhľadom na nevyhnutnú diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a mnohých iných sociálno-ekonomických problémov, ktoré dopadajú aj na našich občanov,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.

EÚ má dostatok kompetencií na riešenie problémov. Musí byť efektívnejšia

Mnohé problémy by sa podľa nej dali vyriešiť v rámci existujúcich zmlúv, kompetencii a pravidiel, ktoré má EÚ k dispozícii.

„Problémom dnešnej EÚ totiž je, že rieši mnoho otázok, na ktoré nemá právomoci a naopak neprináša dostatočné riešenia v oblastiach, kde právomoci má. Ak je niečo potrebné zmeniť, je to efektivita prinášania riešení v rámci stanovených kompetencií európskych inštitúcií,“ dodáva najvplyvnejšia slovenská europoslankyňa za uplynulý rok.

Hoci bol návrh uznesenia Európskym parlamentom na zvolanie konventu prijatý, nejde o legislatívny návrh. Jeho odporúčania teda nie sú právne záväzné.

Zdroj: defensenews.com/kamisoka/Getty Images

Europoslankyňa Miriam Lexmann a KDH vyzývajú vládu SR aby trvala na prepracovaní návrhov EÚ k ochrane pracovníkom platforiem. Súčasné znenie smernice totiž môže v konečnom dôsledku zničiť súčasný model fungovania platforiem a tým ohroziť pracovné miesta a podnikanie mnohých malých a stredných podnikateľov.

O doručenie potravín, hotového jedla či kvetov, ale aj o prepravu ľudí sa starajú aj firmy ako Uber, Bolt, Wolt, Deliveroo a mnohé ďalšie. Ide o príklady digitálnych platforiem, ktorých pracovníci by mohli v týchto ťažkých časoch prísť o prácu.

Smernica ničí flexibilitu pracovníkov platforiem

Smernica pripravovaná v Bruseli má za úlohu chrániť práva pracovníkov platforiem, ktorí mnohým z nás dennodenne doručujú zásielky alebo jedlo až k dverám domu. Lenže jej návrh môže spôsobiť presný opak a zničiť to, čo si na tomto inovatívnom modeli cenia najviac jeho pracovníci, ale aj spotrebitelia.

„Oceňujem snahy EÚ vytvoriť pre pracovníkov platforiem lepšie podmienky, ale aktuálne návrhy im skôr ublížia, a preto ich treba zmeniť. Ak by prešli súčasné znenia návrhov, platformy na Slovensku by stratili flexibilitu a tisícky pracovníkov, ako aj spotrebitelia zasa dodávané služby a ich bezpečnosť,“ vysvetľuje Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá sa v téme dlhodobo angažuje.

Dôsledkom smernice je totiž takmer automatická rekvalifikácia pracovníkov platforiem na zamestnancov, čo by zasiahlo do časovej flexibility vykonávania tejto práce, ktorá je pre nich jej najväčším lákadlom. Množstvo spotrebiteľov využívajúcich tieto služby by tak tento servis stratili alebo si museli výraznejšie priplatiť.

Vo Francúzsku podobný experiment nevyšiel

„Podobný experiment rekvalifikovať pracovníkov na zamestnancov sa uskutočnil vo Francúzsku. Po uplatnení tohto opatrenia prišlo k poklesu pracovných pozícií vytvorených platformami o 75 percent,“ približuje ekonomický expert KDH Jozef Hajko.

„Preto z KDH spolu so zástupcami platforiem vysielame vláde jasný apel, aby Slovensko v spolupráci s EÚ žiadalo návrhy prepracovať a zároveň určiť jasnú jednotnú pozíciu na záchranu pracovných miest a slobody podnikania,“ dodáva členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Miriam Lexmann tento apel tlmočila spolu so zástupcami platforiem aj na rokovaní na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Foto: ilustračná snímka, zdroj: breakinglatest.news

Na Konferencii o budúcnosti Európy sme sa občanov pýtali aj na témy, ktoré nepatria do kompetencie EÚ. Dnes ich odpovede vyhodnocujeme, že tieto témy majú byť kompetenciou EÚ, lebo ľudí to trápi. Na závery sa pozrime tak, že celá škála politikov: európskych, národných a lokálnych má riešiť problémy, ktoré občania uviedli, uviedla Miriam Lexmann v diskusii Silnejšia Európa – ako na to?

Ako tieňová spravodajkyňa pre nový legislatívny návrh nástroja na riešenie ekonomického nátlaku zo strany nedemokratických režimov zdôraznila Miriam Lexmann dnešnom stretnutí k tejto navrhovanej legislatíve potrebu rýchlej a odradzujúcej reakcie proti tým, ktorí ohrozujú náš jednotný trh EÚ a oslabujú našu konkurencieschopnosť. Ekonomický nátlak Číny voči Litve ukázal, prečo je potrebná jednotná a jasná reakcia Európskej únie.

Tisíce ľudí na Slovensku môžu prísť o prácu a platformy, kde títo ľudia pracujú, budú musieť zmeniť spôsob podnikania, ak prejde v hlasovaní nový návrh smernice. Miriam Lexmann a KDH preto vyzývajú vládu SR, aby sme zmenili našu pozíciu v rámci rokovaní Európskych inštitúcií a skutočne chránili flexibilnú prácu pracovníkov v platforiem.

„Je absurdné zaoberať sa na európskej pôde témou, ktorou zasahujeme do justičného procesu inej demokratickej krajiny,“ upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH) priamo v pléne Európskeho parlamentu na poslednom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.

Do programu júnového rokovania Európskeho parlamentu sa opäť dostala aj diskusia o potratoch. Tentokrát v súvislosti s očakávaným rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu v prípade Roe verzus Wade. Podľa uniknutých informácií sa sudcovia chystajú zrušiť rozhodnutie z roku 1973, ktoré hovorí o práve na potrat v USA ako o ústavnom práve.

„Považujem za absurdné nielen znova a znova sa zaoberať na európskej pôde témami výlučnej kompetencie členských štátov, no v tomto prípade navyše i zasahovať do justičného procesu inej demokratickej krajiny. Je to ďalší dôkaz, kedy sa EÚ nevenuje tomu, čo dnes ľudí v dôsledku vojny či pandémie skutočne trápi, ale opäť rieši to, na čo nemá kompetenciu,“ uviedla vo svojom vystúpení v pléne EP Miriam Lexmann, ktorá sa zasadzovala aj o to, aby tento bod vôbec nebol na programe rokovania parlamentu.

Zastavme dovoz produktov vyrábaných novodobými čínskymi otrokmi

Slovenská europoslankyňa tiež vystúpila v diskusii k trom zahraničnopolitickým ľudskoprávnym debatám, ktoré, naopak, majú vplyv na EÚ. Jednou z nich je ohrozenie ľudských práv a správanie sa Číny nielen voči vlastným obyvateľom. „Dnes už niet pochýb o systematických zločinoch proti ľudskosti a genocíde páchanej týmto totalitným režimom. V EÚ si nemôžeme zatvárať oči a musíme prijať jasný zákaz na produkty vyrábané novodobými otrokmi v pracovných lágroch,“ povedala Lexmann v druhom svojom vystúpení pred europoslancami.

Sloboda médií je jedným zo základných pilierov každej demokratickej spoločnosti, obzvlášť, ak sa uchádza o vstup do Európskej únie. „Porušovanie slobody médií a bezpečnosti novinárov v Gruzínsku je nezlučiteľné s ambíciou stať sa kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Záleží mi na európskej budúcnosti tejto krajiny, a preto je dôležité upozorniť na nedostatky,“ hovorí líderka dialógu s Gruzínskom za Európsky parlament a členka delegácie EURONEST pre partnerstvo s východnými krajinami Európy.

Štyri vystúpenia za jeden deň

„Celým svetom otriasol minulotýždňový chladnokrvný masaker kresťanov v Nigérii. Vyjadrujem hlbokú ľútosť nad týmto dianím. Je, žiaľ, ďalším z mnohých skutkov, ktoré svedčia o zhoršujúcom sa stave náboženskej slobody vo svete. Aj preto, pevne verím, bude už čoskoro obsadený post osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, za čo sa dlhodobo a vytrvalo zasadzujem,“ pripomenula vo štvrtom zo svojich vystúpení v pléne EP slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zdroj foto: Európsky parlament

Vo svojom vystúpení počas rozpravy v EP Miriam Lexmann opätovne razantne vyzvala Komisiu, aby splnila sľub predsedníčky Ursuly von der Leyenovej a zaviedla zákaz dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou, vrátane Ujgurov v Číne. Tovar spod ich rúk končí aj v našich obchodoch. Európsky parlament v rezolúcii perzekúciu Ujgurov v Číne označil za genocídu.

Miriam Lexmann považuje za absurdné znova a znova sa zaoberať na európskej pôde témou výlučnej kompetencie členských štátov a v prípade hlasovania o budúcom rozhodovaní Najvyššieho súdu USA o potratoch navyše i zasahovať do justičného procesu inej demokratickej krajiny. Je to ďalší dôkaz, kedy sa EÚ nevenuje tomu, čo dnes ľudí v dôsledku vojny či pandémie skutočne trápi, ale opäť rieši to, na čo nemá kompetenciu.

Je správne, že Európska komisia ukázala veľkorysosť, schválila pre Poľsko peniaze z Plánu obnovy, ale podmienila to a požaduje za to do určitého času splnenie svojich požiadaviek – prijatie nového zákona a znovu zamestnanie prepustených sudcov, uviedla to Miriam Lexmann v reakcii pre RTVS.

Počas mája som v službe občanom zrealizovala aj tieto aktivity:

  • Nesúhlasím a hlasovala som proti prijatej Správe o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery, pretože používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti. Viac v mojom blogu,
  • vyzvala som Európsku Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov EÚ, o čom hovorí aj nová Správa o umelej inteligencii v digitálnom veku,
  • odmenila som spoločne s Európskou iniciatívou na podporu osôb s Downovým syndrómom EU for Trisomy 21 najlepšie európske iniciatívy realizujúce pomoc osobám s Downovým syndrómom,
  • oceňujem, že riešenie nespravodlivo vyplácaných vdovských dôchodkov pre vdovy a vdovcov s jedným dieťaťom, na ktoré už dlhodobo upozorňujem, by mohlo byť čoskoro na stole. V odpovedi na moju výzvu, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zriadilo expertnú skupinu, ktorá už začala pracovať a má za úlohu toto riešenie pripraviť,
  • upozorňujem, že Konferencia o budúcnosti Európy síce bola dobrou príležitosťou pre občanov EÚ, aby vyjadrili názor na smerovanie Európy, ale 800 vybraných občanov z celej Únie však netvorí dostatočnú vzorku na to, aby sme výsledky konferencie považovali za záväzné. Aj kvôli komplikovanosti procesov nemohlo v závere prezentovať svoje výsledky 21 členských štátov, a preto treba vnímať výsledky konferencie ako poradné,
  • zastupujem Konferenciu Biskupov Slovenska ako členka Komisie pre vonkajšie vzťahy EÚ pri Biskupských konferenciách EÚ (COMECE), kde sme sa na poslednom stretnutí zhodli, že Európska únia musí mať ambíciu byť zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom v dnešnom globalizovanom svete tak, aby skutočne chránila ľudské práva a prispievala k celosvetovej prosperite, 
  • v relácii Rádia Lumen Karmel som upozornila, že ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, slobody myslenia, sloboda slova, princíp subsidiarity – aj to sú hodnoty na ktorých stojí Európska únia. Princíp subsidiarity určuje vzťah občana a štátu, pričom vyšší celok má podporovať ten nižší za účelom ochrany dobra človeka. Ak tento princíp začneme porušovať, ohrozujeme naše spoločenstvo a slobodu človeka,
  • podieľala som sa na návrhu balíka hospodárskej pomoci – vrátane ekonomických, rozpočtových a legislatívnych prvkov – pre podniky a podnikateľov, ktorý sme pripravili v Európskej ľudovej strane a má pomôcť zmierniť dopady vojny a inflácie,
  • upozornila som, že nakladanie so spismi z čias komunizmu je dôležité pre odhalenie pravdy, ale aj pre budúcnosť spoločnosti. Vo výzve adresovanej ministrovi vnútra R. Mikulcovi sme spolu s KDH upriamili pozornosť na fakt, že závažné, vedome a cielené zahmlievanie pravdy by znamenalo pošliapanie princípov spravodlivosti a vyspelej demokratickej krajiny,
  • nástup digitálnej éry nás zastihol nedostatočne pripravených a my nesmieme dopustiť rovnaký scenár pri vývoji metaverza. Prvým zaváhaním sme totiž v dôsledku šírenia dezinformácií vystavili vážnemu ohrozeniu demokraciu. Ak zaváhame dnes, deštrukčne negatívnym vplyvom na duševné zdravie môžu čeliť celé generácie, píšem v komentári o metaverze spoločnosti Facebook,
  • počas stretnutia so zástupcami pracovníkov platforiem som zdôraznila nutnosť zachovania flexibility, v rámci ktorej si môžu vybrať kedy pracujú, ale aj možnosť pracovať pre viac platforiem zároveň. Nutnosť podpory tohto inovatívneho spôsobu zamestnávanie je nevyhnutná aj zo strany Európskej Komisie a Európskeho parlamentu,
  • na plenárnej schôdzi EP som vyzvala k prehodnoteniu prístupu EÚ k potravinovému zabezpečeniu, celkovému zníženiu závislosti na dovoze potravín a zvýšení odolnosti potravinového reťazca – týka sa to aj Slovenska, ktoré pokrýva len 40 percent svojho dopytu,
  • ako tieňová spravodajkyňa EP pre multilateralizmus vítam zriadenie Medzinárodnej vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva a zahájenie vyšetrovania vojnových zločinov proti ľudskosti na Ukrajine Medzinárodným trestným súdom a apelujem na prevzatie zodpovednosti zo strany všetkých politických predstaviteľov a najmä medzinárodných organizácií pre dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva, pretože Rusko preukázateľne, priamo a verejne podnecuje ku genocíde na ukrajinskom národe,
  • apelujem na vládu SR, aby bezodkladne konala vo veci čerpania prostriedkov programu EU4HEALTH, ktoré sú vyčlenené aj na boj proti rakovine, zvýšili sme počet preventívnych prehliadok a edukácie,
  • diskutovali sme sa so zástupcami Únie centier a poradní pre rodinu, ktorá splnila podmienky a stala sa členom Federácie katolíckych prorodinných asociácií v Európe (FAFCE), s ktorou v Bruseli veľmi intenzívne spolupracujem,
  • verejne som sa zastala a spoluorganizovala medzinárodnú podporu na oslobodenie zatknutého kardinála Zena a ďalších obvinených, ktorých v máji zadržala čínska vláda v Honkongu,
  • počas odhalenia tabule novej časti ulice pomenovanej po zavraždenom opozičnom politikovi Borisovi Nemcovovi som prečítala list od uväzneného ruského politika Vladimíra Kara-Murzu,
  • vo vyjadrení pre TASR som zdôraznila, že namiesto inštitucionálnych otázok budúcnosti EÚ je teraz oveľa dôležitejšie, aby sme riešili konkrétne problémy občanov súvisiace s následkami pandémie, infláciou a dopadmi vojny na Ukrajine,
  • podporujem kampaň MINIdigi od eRka pre deti, ktorá cieli na nadmerné využívanie digitálnych technológií u detí v školskom veku,
  • pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“.

Pred tromi rokmi, 27. mája som dostala takmer 30-tisíc hlasov v Európskych voľbách. Veľmi si vážim každý jeden váš hlas, ktorý je pre mňa veľkým záväzkom a prejavom dôvery! Tento výsledok však nebol iba môj, ale všetkých ľudí, ktorí mi v kampani pomohli akýmkoľvek spôsobom! Stále vám patrí moja najúprimnejšia vďaka a snaha o spoločné dobro.

Svoju víziu kreatívnej integrácie Ukrajiny, ako aj ďalších asociovaných a kandidátskych krajín predstavila Miriam Lexmann na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC, kde sa stretla s predstaviteľmi rôznych štátov Európy či USA. Europoslankyňa získala podporu pre integráciu Ukrajiny už aj v Európskom parlamente.

Transatlantická spolupráca a jej dimenzie, hlavne v súvislosti s geopolitickým výzvami, akými sú vojna na Ukrajine a komunistický režim v Číne, ale aj sociálne postavenie a riešenia pre pracovníkov online platforiem boli témami vystúpení Miriam Lexmann na kongrese Európskej ľudovej strany v holandskom Rotterdame.

Budúcnosťou spoločnej Európy sa musia zaoberať nielen predstavitelia EÚ, ale aj domáci politici na úrovni členských štátov. Občania totiž očakávajú konkrétne riešenia, ktoré musia hľadať a prinášať všetci aktéri v rámci svojich právomocí či už na lokálnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni, hodnotila Miriam Lexmann na stretnutí ku záverečným výsledkom Konferencie o budúcnosti Európy na pôde MZV SR. Viac si prečítate v rozhovore s Miriam Lexmann.

Rýchle jedlo či zásielka až domov, kuriéri na bicykloch, skútroch či kolobežkách, a ako ponúkaný benefit – často nulová uhlíková stopa. Moderný a inovatívny spôsob donáškovej služby cez platformy si obľúbilo množstvo Európanov. Tieto výhody môžu razom zmiznúť, ak z ľudí pracujúcich v tejto službe urobíme proti ich vôli zamestnancov.

Súčasná legislatíva nedokáže účinne pokryť tento inovatívny spôsob práce, čo vyvoláva celú škálu problémov.

„Komisia sa snaží problém riešiť, ale predložený návrh smernice by pre mnohých týchto pracovníkov mohol znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility,“ opakovane upozorňuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP mala v posledných týždňoch niekoľko stretnutí so zástupcami platforiem, zúčastnila sa odbornej konferencie na túto tému a pripravuje pozmeňovacie návrhy k zneniu smernice.

Nerobme z flexibilných pracovníkov zamestnancov

„Ochrana pracovníkov platforiem a zlepšenie ich pracovných podmienok, čo je základný cieľ smernice, jednoznačne podporujem. Zverejnený návrh však k tomuto cieľu neprispieva,“ argumentuje Lexmann a vysvetľuje aj prečo je podľa nej potrebné návrh upraviť: Musíme si uvedomiť, že práca cez platformy nie je tradičným obchodným modelom, naopak, spojila sa v ňom kreativita a digitálne možnosti. Nesnažme sa ho preto zošnurovať do starých noriem, nesnažme sa za každú cenu spraviť z pracovníkov – ktorí si najviac cenia flexibilitu – zamestnancov.“

Pracovníci platforiem, na ktorých služby sme si tak zvykli najmä počas posledných dvoch rokov pandémie, očakávajú a zaslúžia si sociálne výhody a lepšie podmienky, no nemôžeme zničiť najväčší benefit, pre ktorí sú ochotní túto prácu robiť – časovú flexibilitu.

„Práve tá umožňuje pracovníkom platforiem, ktorí robia vonku, často v zlom počasí a rôznych hodinách dňa zariadiť si čas tak, aby sa vedeli postarať o deti, príbuzných, alebo sa venovať vlastnému podnikaniu, a práve tieto benefity sú pre nich motivačné,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Zdroj foto: gettyimages.com/EPP Group

Miriam Lexmann v hodnotení Konferencie o budúcnosti Európy pre TASR upozornila, že namiesto inštitucionálnych otázok je v súčasnosti dôležitejšie, aby EÚ riešila konkrétne problémy občanov súvisiace s pandémiou koronavírusu a najnovšie aj vojnou na Ukrajine a dopadmi inflácie.

Je potrebné aj naďalej vyvíjať na Peking a hongkonskú vládu maximálny možný tlak na oslobodenie kardinála a ďalších obvinených v tomto i iných prebiehajúcich vykonštruovaných procesoch proti demokratickej opozícii. Miriam Lexmann apeluje na medzinárodné inštitúcie i na Svätú stolicu, aby pomohli k oslobodeniu kardinála Zena.

Vláda musí bezodkladne konať v čerpaní prostriedkov programu EU4HEALTH, ktoré sú vyčlenené aj na boj proti rakovine. Potrebujeme ľudí aktívne pozývať na prehliadky a edukovať ich. Potreba štátu a je programov je kľúčová, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti začiatku Európskeho týždňa boja proti rakovine.

Miriam Lexmann dnes navštívila Úniu centier a poradní pre rodinu, ktorá splnila podmienky a stala sa členom Federácie katolíckych prorodinných asociácií v Európe (FAFCE), s ktorou v Bruseli veľmi intenzívne spolupracuje. Ich spolupráca tak dostane intenzívnejšie možnosti realizácie.

Výmena skúseností ako najlepšie pomôcť a zvládnuť ťažkú situáciu s utečencami z Ukrajiny a zároveň eliminovať sociálne dopady na obyvateľstvo krajín, ktoré utečencom z Ukrajiny pomáhajú. To boli témy spoločného stretnutia Miriam Lexmann s kolegyňou Annou Fotygou z Poľska a Ivannou Klympush-Tsintsadze, predsedníčkou európskeho výboru Ukrajinskeho parlamentu.

Miriam Lexmann víta zriadenie Medzinárodnej vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva a zahájenie vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti Medzinárodným trestným súdom. Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre multilateralizmus sama vyzývala na to, aby medzinárodne organizácie prevzali zodpovednosť za to, na čo majú mandát, a to najmä za dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva, a to aj počas ruskej vojny na Ukrajine.

Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším podielom dovozu – domáca produkcia pokrýva len 40 % dopytu. Zvýšiť aj našu potravinovú sebestačnosť je dôležité nielen z ekologického, ale i bezpečnostného hľadiska. To sa týka rovnako našej podpory farmárov, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann.

Naliehavo musíme prehodnotiť prístup EÚ k potravinovému zabezpečeniu, znížiť celkovú závislosť potravinového systému na dovoze a zvýšiť odolnosť potravinového reťazca, povedala Miriam Lexmann počas plenárneho zasadnutia v Bruseli, kde sa europoslanci hovorili aj o pripravovanej rezolúcii k sociálnym a hospodárskym dôsledkom ruskej vojny na Ukrajine pre EÚ – posilnenie akcieschopnosti EÚ.

Smernica o pracovníkoch platforiem musí zachovať flexibilitu, v rámci ktorej si môžu vybrať kedy pracujú, ale aj možnosť pracovať pre viac platforiem zároveň. Preto Miriam Lexmann aj počas dnešného stretnutia so zástupcami platforiem zdôraznila nutnosť sociálnej podpory tohto inovatívneho spôsobu zamestnávania aj zo strany EÚ komisie a parlamentu.

Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete, uviedla Miriam Lexmann po zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy EÚ v rámci združenia Biskupských konferencií Európskej únie COMECE.

„Európska únia musí mať ambíciu byť zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom v dnešnom globalizovanom svete tak, aby skutočne chránila ľudské práva a prispievala k celosvetovej prosperite,“ uviedla členka Komisie pre vonkajšie vzťahy EÚ pri Biskupských konferenciách Európskej únie (COMECE) Miriam Lexmann (EĽS/KDH) po jej poslednom zasadnutí koncom minulého týždňa. Stretnutiu dominovala aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Aj keď v mnohých častiach sveta roky prebiehajú ozbrojené konflikty a vojny, pričom sa za posledných 30 rokov objavili aj priamo v Európe, členské štáty Európskej únie (EÚ) často neboli schopné nájsť potrebnú jednotu, aby sa zhodli na adekvátnych prístupoch a prostriedkoch na presadzovanie efektívnej politiky „preventívneho budovania mieru“. 

Za agresiou Ruska na Ukrajine sú aj naše morálne zlyhania

„Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete,“ stručne zhrnula europoslankyňa a členka uvedenej komisie COMECE Miriam Lexmann základné príčiny nedostatočnej odpovede EÚ na globálne geopolitické výzvy, ktoré má výrazne negatívny dopad na konkrétne životy rodín i jednotlivcov.

V súvislosti s agresiou Ruskej federácie na Ukrajine europoslankyňa dodala, že „musíme skúmať naše morálne zlyhania, ktoré síce neviedli priamo, no umožnili toto donebavolajúce ľudské utrpenie na Ukrajine. Jedine poznanie našich zlyhaní a ponaučenie môže vytvoriť pevný základ, ktorý zabezpečí to, že EÚ bude skutočne zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom.“

Miriam Lexmann počas zasadnutia Výboru COMECE. Zdroj: archív M. L.

Komisia COMECE pod vedením litovského biskupa Rimantasa Norvila pracuje na odporúčaniach pre EÚ ako presadzovať zefektívnenie štruktúry medzinárodných organizácií, vrátane OSN, NATO, OBSE ako aj foriem ich spolupráce.

„EÚ by mala zohrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní reformy riadenia a samotnej práce OSN. Na rozhodovacích procesoch musia mať účasť všetky krajiny bez výnimky, bez uprednostňovania parciálnych záujmov niektorých štátov a v prospech účinnejšieho a spravodlivého riešenia globálnych výziev v otázkach mieru, prosperity a bezpečnosti. Inými slovami, nemôžeme viac dovoliť, aby nedemokratické a totalitné štáty dokázali vetovať a zvrátiť tak akékoľvek riešenia v prospech ochrany ľudských práv a mieru vo svete,“ vysvetľuje ďalšie z odporúčaní zasadnutia komisie COMECE slovenská europoslankyňa, ktorá je v súčasnosti tieňovou spravodajkyňou k správe o multilateralizme.

EÚ musí byť majákom stability, prosperity a mieru

Súčasťou diskusie bolo aj hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s bezpečnosťou a obranou, kde komisia apeluje na dodržiavanie princípu proporcionality ako aj rešpektovanie ľudských práv, medzinárodných dohovorov a etických štandardov.

Komisia otvorila tiež otázky hybridného spôsobu vedenia vojny a skúmala možnosti ako sa brániť pred jej socioekonomickými dopadmi. Jednou z foriem hybridných hrozieb je aj naša ekonomická závislosť na nedemokratických režimoch. Na to, ale aj ľudskoprávnu dimenziu tejto závislosti europoslankyňa upozorňuje už dlhodobo, čoho dôsledkom bolo napríklad i uvalenie sankcií zo strany Číny na jej osobu.

„EÚ si po pandémii a počas vojny na Ukrajine musí konečne uvedomiť, aká kľúčová je jej úloha ponúkať maják stability, prosperity a mieru pre svoje susedstvo a svet. Dokážeme to, ak budeme doma aj v zahraničí konať v súlade s hodnotami, na ktorých bola Únia založená a budeme chrániť dôstojnosť každého človeka,“ uzatvorila po stretnutí v Bruseli členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP. 

Foto: ilustračné, yourreadvantage.com

Nástup digitálnej éry nás zastihol nedostatočne pripravených a my nesmieme dopustiť rovnaký scenár pri vývoji metaverza. Prvým zaváhaním sme totiž v dôsledku šírenia dezinformácií vystavili vážnemu ohrozeniu demokraciu. Ak zaváhame dnes, deštrukčne negatívnym vplyvom na duševné zdravie môžu čeliť celé generácie, píše Miriam Lexmann v komentári o metaverze spoločnosti Facebook.

Európska iniciatíva na podporu osôb s Downovým syndrómom EU for Trisomy 21 a slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) ocenili najlepšie európske iniciatívy zamerané na pomoc osobám s Downovým syndrómom (DS).

Tri ocenené iniciatívy vzišli z celoeurópskeho hlasovania spomedzi projektov, ktoré sa zapojili do kampane Svetového dňa DS 2022, ktorý bol 21. marca. Išlo o organizácie a ľudí, ktorí prichádzajú s nápadmi, ako čo najviac a najkreatívnejšie pomôcť osobám s DS zaradiť sa do spoločnosti a naplno využívať svoj talent.

„Mojou dlhodobou prioritou je zabezpečiť potrebnú inklúziu osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých aspektoch života a čo najplnohodnotnejšie ich začleniť do spoločnosti. Aj preto podporujem a vítam aktivity či kampane, ktoré zvyšujú povedomie o potrebách osôb s Downovým syndrómom,“ hodnotila Miriam Lexmann tohtotýždňové prijatie a bruselský čas strávený s predstaviteľmi víťazných iniciatív.

Pre europoslankyňu za KDH bolo stretnutie o to výnimočnejšie, že jej prvá väčšia poslanecká podporná aktivita po vstupe do europarlamentu mala byť v marci 2020 venovaná práve výstave pri príležitosti svetová dňa DS.

Na stretnutí s ľuďmi, ktorí sa naplno venujú podpore, rozvoju a vzdelávaniu osôb s Downovým syndrómom. Zdroj: archív ML

„Termín marec 2020 vám asi napovie, že k výstave a ani osobným stretnutiam už zo známych príčin neprišlo,“ spomína Miriam Lexmann na prvé týždne v Európskom parlamente, ktoré poznačil začiatok pandémie koronavírusu. „Dnes som preto o to rostnejšie privítala zástupcov „Skvelých iniciatív“, organizácie EU for Trisomy 21, s ktorou od začiatku veľmi rada spolupracujem a špeciálne našu česko-slovenskú delegáciu. Spoločne sme diskutovali o tom, čo by sme vedeli zlepšiť a ako dosiahnuť inklúziu pre osoby s Downovým Syndrómom vo vzdelávaní a na trhu práce,“ približuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP.

Downov syndróm je trizómiou chromozómu 21 – to znamená, že namiesto kópie 21. mužského a ženského chromozómu a ich spojenia dôjde k nahromadeniu genetického materiálu a vzniku troch chromozómov. Táto trizómia chromozómu 21 je podstatou Downovho syndrómu, a preto sa aj medzinárodný deň tohto ochorenia pripomína 21. 3.

Foto: Stretnutie s iniciatívami na podporu osôb s Downovým syndrómom. Zdroj: archív Miriam Lexmann.

Tohtoročný Deň Európy si pripomíname zoči-voči hrozbám, akým európske spoločenstvo nečelilo doslova od skončenia od druhej svetovej vojny. Musíme sa pýtať sami seba do akej miery nesieme zodpovednosť za tento vývoj my sami, nakoľko sme rozvíjali ekonomické vzťahy s nedemokratickými režimami bez dôsledného trvania na hodnotách a princípoch.

(viac…)

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov EÚ, o čom hovorí aj nová Správa o umelej inteligencii v digitálnom veku.

„Aby sme uľahčili ľuďom možnosti nájsť si prácu aj v iných členských štátoch EÚ, než kde majú bydlisko, je potrebné, aby sme komplexne preskúmali legislatívne prekážky práce na diaľku a riešili ich v ďalších legislatívnych návrhoch,“ približuje M. Lexmann návrh, na ktorý sama ako členka Výboru pre zamestnanosť (EMPL) opakovane upozorňuje, a teraz sa dostal aj do Správy o umelej inteligencii v digitálnom veku, schválenej Európskym parlamentom počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.

Hlavným cieľom správy Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) je navrhnúť plán EÚ pre oblasť umelej inteligencie (AI). Európa sa chce stať lídrom pri nastavení globálnych pravidiel pre AI, čo sa už deje práve prostredníctvom navrhnutého a schváleného aktu.

Európa hľadá princípy a hodnoty pre vývoj a používanie umelej inteligencie

„Pre Európu a Európanov je kľúčové, aby sme my stanovili princípy a hodnoty, na základe ktorých má byť AI dizajnovaná, vyvíjaná a používaná. Vysoko nastavené štandardy sa potom prirodzene stanú nielen motiváciou, ale postupne i nevyhnutnosťou pre ostatné krajiny. Digitálna transformácia sa totiž týka celého sveta,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa venujúca sa téme od svojho nástupu do Európskeho parlamentu.

Podrobná správa vznikala 18 mesiacov a zaoberá sa výhodami i rizikami, ktoré AI prináša. Dopady rozdeľuje do niekoľkých hlavných oblastí, kde sa budeme s AI najčastejšie stretávať: zdravie, životné prostredie, politika a bezpečnosť, konkurencieschopnosť a pracovný trh, ale aj budúcnosť demokracie. Zaoberá sa tiež zneužívaním AI zo strany autoritárskych režimov, najmä Čínou.

Výsledkom správy by mala byť dynamická tvorba legislatívy a riadenia témy AI v členských krajinách s cieľom podporiť inovácie, spoluprácu, vzdelávanie a zručnosti obyvateľov v AI. Naopak, vyhnúť sa chce prílišnej regulačnej záťaži, ktorá by mohla brzdiť napredovanie vývoja umelej inteligencie.

Foto: ilustračné/restlessabandon.com

Európsky parlament prijal počas májového plenárneho zasadania Správu o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery. Materiál, ktorého prvotným cieľom bolo prispieť k ochrane náboženskej slobody vo svete sa však stal predmetom kritiky, a to pre jeho výsledné znenie, ktoré má viacero nedostatkov.

Ideologický postoj k náboženstvu ako problému

„Táto správa mala upriamiť pozornosť na ťažkú situáciu náboženských menšín vo svete a zasadiť sa o lepšiu ochranu slobody myslenia, svedomia a vierovyznania. Som však sklamaná, že namiesto toho sme sa stali svedkami prijatia rozporuplného textu,“ poukazuje na problémy prijatej správy poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann.

Konkrétne výhrady zhrnula do niekoľkých základných bodov: „správa používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti.“

Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania, čo je základné právo s tromi integrálnymi rozmermi. Lexmann však upozorňuje, že v posledných rokoch sa objavujú pokusy oddeliť slobodu myslenia od slobody svedomia a slobody náboženského vyznania.

Kto verí, nemá vraj rozum

„Je to veľmi nebezpečný trend, pretože môže viesť až k tomu, že sa skonštatuje, že buď človek verí, alebo používa rozum. Toto úplne absurdne vytesňuje z rozhodnutia veriť rozmer intelektu. Ak by sme prijali takúto logiku, došli by sme k presvedčeniu, že ten, kto verí a vyznáva svoju vieru, nepoužíva rozum. Tým by sa vytvoril priestor pre ďalšiu dehonestáciu a marginalizáciu náboženstva,“ vysvetľuje dôsledky prijatej správy Miriam Lexmann.

Správa podľa slovenskej europoslankyne akoby pozabudla na dôležitý aspekt slobody vierovyznania, ktorým je výhrada vo svedomí. Spomína len jediný prípad, keď ide o povinnú vojenskú službu. Je nepredstaviteľné, aby napríklad lekári či zdravotné sestry, ktoré v rámci svojho náboženského presvedčenia odmietajú niektoré zákroky, nemali v takejto správe ani jednu zmienku,“ hovorí Lexmann pričom upozorňuje, že krok k odmietnutiu výhrady vo svedomí urobil Európsky parlament už aj schválením tzv. správy Matić.

Viac si prečítajte v komentári, ktorý Miriam k prijatiu textu tejto správy napísala pre Denník Postoj.

Foto: Ilustračné/Thedailyguardian.com

V apríli som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity:

  • Aktívne som v Európskom parlamente z pozície tieňovej spravodajkyne EP pre multilateralizmus vyzvala na zdokumentovanie zločinov Kremľa voči ukrajinským civilistom. Rada OSN pre ľudské práva a komisár OSN pre ľudské práva musia zdokumentovať násilné deportácie, tvrdú rusifikáciu, ale aj mučenie a vraždy, ktorými praktiky Putina prerážajú morálne dno, devastujú ľudskú dôstojnosť a porušujú medzinárodné dohody;
  • Poznáte ľudí, ktorí sa kvôli opatrovaniu blízkeho vzdali práce, voľného času či svojho pohodlia? Predložila som pozmeňovacie návrhy k novej Európskej stratégií pre oblasť starostlivosti, ktorých cieľom je prispieť k riešeniu podpory neformálnych opatrovateľov, ich sociálnej ochrany či poskytovania odľahčovacích služieb;
  • Odmietam znenie prijatej Správy o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery. Správa používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti;
  • Podporujem sankcie EÚ a našich transatlantických partnerov v snahe zastaviť financovanie Putinovej agresie voči Ukrajine. Európa platí Rusku miliardy eur mesačne za ropu, uhlie a plyn. Spoločne s obmedzením vstupu ruských firiem na náš trh a do verejných súťaží napríklad v IT oblastiach ide o kľúčový krok v snahe pomôcť Ukrajine a chrániť našu slobodu a demokraciu;
  • Vyzývam na jednotný postoj západného sveta v prístupe k spoločným európskym a národným sankciám voči Rusku a iným krajinám porušujúcim ľudské práva, ako aj zavedenie systému monitoringu ich dodržiavania a vymáhania;
  • Vysvetľujem, čo sú Európske hodnoty: Je to ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, sloboda iniciatívy človeka, sloboda myslenia, sloboda prejavu, sloboda slova. V Rádiu Lumen so však musela aj skonštatovať, že v EÚ sa nevieme zhodnúť, čo je ochrana a čo podkopávanie týchto hodnôt;
  • Schvaľujem prijatie uznesenia, ktorým žiadame od výrobcov dostupnosť spotrebiteľských informácií, ľahšiu dostupnosť servisu a ekonomickú rentabilnosť opravy výrobkov. Prispejeme tým k ekologickejšiemu prostrediu a efektívnejšiemu využitiu našich prírodných zdrojov;
  • Vítam širokú podporu a odsúhlasenie jednotnej nabíjačky pre elektronické zariadenia. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme;
  • Vyzývam, aby sme diskusiu k právnemu štátu, pokiaľ sa to netýka korupcie a zneužívania finančných prostriedkov z EÚ – k čomu smerovala aj odpoveď Súdneho dvora – viedli pri pokojnom dialógu a za okrúhlym stolom. Ostré hádky vedú k zneužívaniu tohto princípu na ideologické myšlienky;
  • Spolu z KDH ponúkame riešenie, aby sme z financií na pomoc ukrajinským utečencom zafinancovali aj otvorenie kontaktných medicínskych ambulancií s ukrajinskými lekármi, čím pomôžeme zmierniť nápor na našich lekárov;
  • Pripomenula som si tých, ktorí pre svoje neoblomné postoje pomohli vybojovať našu dnešnú slobodu. Deň nespravodlivo stíhaných je pripomienkou na Barbarskú noc, keď 13. apríla 1950 komunisti obvinili, prenasledovali a uväznili stovky rehoľníkov v Československu;
  • Zorganizovala som diskusiu o šírení ruských a čínskych dezinformácií, ktorých snahou je nabúrať a rozložiť európsku jednotu. Úspešne potlačenie týchto snáh si vyžaduje jednotu na národnej aj európskej úrovni, ale najmä úprimný boj za pravdu proti tým, ktorí sa ju snažia potlačiť;
  • Pripomínam múdrosť a posolstvo spolupatrónky Európy sv. Kataríny Sienskej – dobro sa nezíska ani mečom ani vojnou, ani krutosťou, ale iba pokojom, pokorou a vytrvalou modlitbou. Pravé hodnoty nezničí čas a aj dnes vidíme, aké dôležité je stavať na nich, chrániť nimi slobodu a prispievať k tak potrebnej spolupráci medzi národmi. Mier potrebuje dôveru a nádej;
  • Modlím sa z vďakou za Sv. Otca Františka, za jeho návštevu a posolstvo nám Slovákom: Apeloval, aby sme sa nebáli vyhrnúť rukávy a spolu budovali budúcnosť.

Ďakujem za vaše vyjadrenia podpory. Aj vďaka vám cítim, že moja snaha má zmysel.

Foto: ilustračné/Európsky parlament

Konferencia o budúcnosti Európy ako priestor pre reflexiu a pripomienky k budúcnosti EÚ o pár dní vyvrcholí. Miriam Lexmann v pléne EP opätovne vyzvala na zapojenie a zdôraznila, že jedným z pilierov európskej integrácie, za ktorý sa neustále zasadzuje je princíp subsidiarity – rozhodovanie sa má realizovať na úrovni, ktorá je najbližšie ľuďom.

Ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, slobody myslenia, sloboda slova, princíp subsidiarity – aj to sú hodnoty na ktorých stojí Európska únia. Princíp subsidiarity určuje vzťah občana a štátu, pričom vyšší celok má podporovať ten nižší za účelom ochrany dobra človeka. Ak tento princíp začneme porušovať, ohrozujeme naše spoločenstvo a slobodu človeka, hovorí Miriam Lexmann v relácii Rádia Lumen Karmel.

Múdrosť a životné posolstvo Kataríny Sienskej – spolupatrónky Európy, má čo povedať aj dnešnej spoločnosti. Katarína bola presvedčená, že dobro sa nezíska ani mečom ani vojnou, ani krutosťou, ale iba pokojom, pokorou a vytrvalou modlitbou. Pravé hodnoty nezničí čas a aj dnes vidíme, aké dôležité je stavať na nich, chrániť nimi slobodu a prispievať k tak potrebnej spolupráci medzi národmi. Mier potrebuje dôveru a nádej, hovorí na margo jej odkazu Miriam Lexmann.

Až 84 percent spotrebiteľov podľa prieskumu Európskej komisie zažilo problémy s dostupnosťou správnej nabíjačky pre svoj telefón. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme, vysvetľuje výhody zavedenia jednotnej nabíjačky Miriam Lexmann.

Európska únia smeruje k zavedeniu jednotnej nabíjačky na všetky malé a stredné elektronické zariadenia.

„Až 84 percent spotrebiteľov podľa prieskumu Európskej komisie zažilo problémy s dostupnosťou správnej nabíjačky pre svoj telefón. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme,“ vysvetľuje výhody zavedenia jednotnej nabíjačky Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Parlamentný Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov podporil návrh Komisie o harmonizácii nabíjačiek. Europoslanci súhlasia s jednotným typom USB-C nabíjačiek, pričom navrhujú aj zladenie riešenia bezdrôtového nabíjania. Súčasťou nových pravidiel je aj možnosť, aby si spotrebitelia mohli vybrať pri nákupe aj zariadenie bez nabíjačky.

Čoskoro bude o návrhu Komisie rokovať Európsky parlament, ak ho schváli, nasledovať budú rokovania s členskými krajinami o konečnej podobe pravidiel.

„Podporujem, aby sme tieto nové pravidlá prijali urýchlene a do roka prebehla implementácia zákona v členských krajinách,“ ozrejmuje možný časový rámec nového nariadenia Miriam Lexmann.

Foto: ilustračné/europarl.europa.com

Prieskum: Takmer 3/4 obyvateľov SR sa boja, že si pri zdražovaní neporadia

Vláda i EÚ sa musia zo všetkých síl venovať riešeniu zdražovania a hroziacej chudoby, nie ideologickým a politickým hádkam. Ľudia to odkazujú úplne jasne. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) v súvislosti s prieskumom, ktorý pre ňu a Európsku ľudovú stranu vykonala agentúra Focus.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content