Rýchle správy

kresťania

Podľa údajov medzinárodných organizácií ako Open Doors, alebo ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dnes zomiera pre vieru v Ježiša Krista 11 ľudí denne, pričom 300 miliónov kresťanov je priamo ohrozených prenasledovaním, či diskrimináciou, alebo žije v krajine, kde sa nedodržiava náboženská sloboda. Aj preto Miriam Lexmann podporila iniciatívu mladého študenta Martina Popreňáka, ktorý každoročne vytrvalo organizuje modlitebnú kampaň 7 týždňov za prenasledovaných kresťanov.

Miriam Lexmann s uznaním víta principiálny a silný krok Najvyššie súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na umelé prerušenie tehotenstva. Ide o povzbudenie pre celý svet. USA tak opustili skupinu šiestich krajín, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva. Ženy a deti si zaslúžia lepšiu podporu a starostlivosť než potrat na objednávku.

Aj vďaka Jánovi Langošovi má Slovensko svoju pamäťovú inštitúciu, ktorá dnes môže mapovať zločiny našej totalitnej minulosti a vynášať na svetlo pravdu, hovorí Miriam Lexmann o osobnosti J. Langoša a vykonanej práci, ktoré si vo výročie jeho smrti pripomíname. Je to dôležité práve preto, aby sme sa vyrovnali s chybami doby a aby sme nášmu národnému príbehu dali rozmer, vďaka ktorému budeme zrelší. Zvlášť v dnešných pohnutých časoch je nevyhnutné poznať pravdu a vlastnú minulosť.

Medzinárodné štúdie poukazujú na to, že nadmerné využívanie digitálnych technológií je u detí v školskom veku naozaj bežnou záležitosťou. Miriam Lexmann aj preto opakovane upozorňuje a teraz podporuje kampaň MINIdigi od eRka pre deti, ktorá je zameraná na digitálnu miernosť. V kampani sú vypracované materiály s konkrétnymi aktivitami pre deti, ktoré im vyplnia čas miesto telefónov, počítačov či tabletov.

Je potrebné aj naďalej vyvíjať na Peking a hongkonskú vládu maximálny možný tlak na oslobodenie kardinála a ďalších obvinených v tomto i iných prebiehajúcich vykonštruovaných procesoch proti demokratickej opozícii. Miriam Lexmann apeluje na medzinárodné inštitúcie i na Svätú stolicu, aby pomohli k oslobodeniu kardinála Zena.

Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete, uviedla Miriam Lexmann po zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy EÚ v rámci združenia Biskupských konferencií Európskej únie COMECE.

„Európska únia musí mať ambíciu byť zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom v dnešnom globalizovanom svete tak, aby skutočne chránila ľudské práva a prispievala k celosvetovej prosperite,“ uviedla členka Komisie pre vonkajšie vzťahy EÚ pri Biskupských konferenciách Európskej únie (COMECE) Miriam Lexmann (EĽS/KDH) po jej poslednom zasadnutí koncom minulého týždňa. Stretnutiu dominovala aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Aj keď v mnohých častiach sveta roky prebiehajú ozbrojené konflikty a vojny, pričom sa za posledných 30 rokov objavili aj priamo v Európe, členské štáty Európskej únie (EÚ) často neboli schopné nájsť potrebnú jednotu, aby sa zhodli na adekvátnych prístupoch a prostriedkoch na presadzovanie efektívnej politiky „preventívneho budovania mieru“. 

Za agresiou Ruska na Ukrajine sú aj naše morálne zlyhania

„Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete,“ stručne zhrnula europoslankyňa a členka uvedenej komisie COMECE Miriam Lexmann základné príčiny nedostatočnej odpovede EÚ na globálne geopolitické výzvy, ktoré má výrazne negatívny dopad na konkrétne životy rodín i jednotlivcov.

V súvislosti s agresiou Ruskej federácie na Ukrajine europoslankyňa dodala, že „musíme skúmať naše morálne zlyhania, ktoré síce neviedli priamo, no umožnili toto donebavolajúce ľudské utrpenie na Ukrajine. Jedine poznanie našich zlyhaní a ponaučenie môže vytvoriť pevný základ, ktorý zabezpečí to, že EÚ bude skutočne zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom.“

Miriam Lexmann počas zasadnutia Výboru COMECE. Zdroj: archív M. L.

Komisia COMECE pod vedením litovského biskupa Rimantasa Norvila pracuje na odporúčaniach pre EÚ ako presadzovať zefektívnenie štruktúry medzinárodných organizácií, vrátane OSN, NATO, OBSE ako aj foriem ich spolupráce.

„EÚ by mala zohrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní reformy riadenia a samotnej práce OSN. Na rozhodovacích procesoch musia mať účasť všetky krajiny bez výnimky, bez uprednostňovania parciálnych záujmov niektorých štátov a v prospech účinnejšieho a spravodlivého riešenia globálnych výziev v otázkach mieru, prosperity a bezpečnosti. Inými slovami, nemôžeme viac dovoliť, aby nedemokratické a totalitné štáty dokázali vetovať a zvrátiť tak akékoľvek riešenia v prospech ochrany ľudských práv a mieru vo svete,“ vysvetľuje ďalšie z odporúčaní zasadnutia komisie COMECE slovenská europoslankyňa, ktorá je v súčasnosti tieňovou spravodajkyňou k správe o multilateralizme.

EÚ musí byť majákom stability, prosperity a mieru

Súčasťou diskusie bolo aj hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s bezpečnosťou a obranou, kde komisia apeluje na dodržiavanie princípu proporcionality ako aj rešpektovanie ľudských práv, medzinárodných dohovorov a etických štandardov.

Komisia otvorila tiež otázky hybridného spôsobu vedenia vojny a skúmala možnosti ako sa brániť pred jej socioekonomickými dopadmi. Jednou z foriem hybridných hrozieb je aj naša ekonomická závislosť na nedemokratických režimoch. Na to, ale aj ľudskoprávnu dimenziu tejto závislosti europoslankyňa upozorňuje už dlhodobo, čoho dôsledkom bolo napríklad i uvalenie sankcií zo strany Číny na jej osobu.

„EÚ si po pandémii a počas vojny na Ukrajine musí konečne uvedomiť, aká kľúčová je jej úloha ponúkať maják stability, prosperity a mieru pre svoje susedstvo a svet. Dokážeme to, ak budeme doma aj v zahraničí konať v súlade s hodnotami, na ktorých bola Únia založená a budeme chrániť dôstojnosť každého človeka,“ uzatvorila po stretnutí v Bruseli členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP. 

Foto: ilustračné, yourreadvantage.com

Európsky parlament prijal počas májového plenárneho zasadania Správu o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery. Materiál, ktorého prvotným cieľom bolo prispieť k ochrane náboženskej slobody vo svete sa však stal predmetom kritiky, a to pre jeho výsledné znenie, ktoré má viacero nedostatkov.

Ideologický postoj k náboženstvu ako problému

„Táto správa mala upriamiť pozornosť na ťažkú situáciu náboženských menšín vo svete a zasadiť sa o lepšiu ochranu slobody myslenia, svedomia a vierovyznania. Som však sklamaná, že namiesto toho sme sa stali svedkami prijatia rozporuplného textu,“ poukazuje na problémy prijatej správy poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann.

Konkrétne výhrady zhrnula do niekoľkých základných bodov: „správa používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti.“

Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania, čo je základné právo s tromi integrálnymi rozmermi. Lexmann však upozorňuje, že v posledných rokoch sa objavujú pokusy oddeliť slobodu myslenia od slobody svedomia a slobody náboženského vyznania.

Kto verí, nemá vraj rozum

„Je to veľmi nebezpečný trend, pretože môže viesť až k tomu, že sa skonštatuje, že buď človek verí, alebo používa rozum. Toto úplne absurdne vytesňuje z rozhodnutia veriť rozmer intelektu. Ak by sme prijali takúto logiku, došli by sme k presvedčeniu, že ten, kto verí a vyznáva svoju vieru, nepoužíva rozum. Tým by sa vytvoril priestor pre ďalšiu dehonestáciu a marginalizáciu náboženstva,“ vysvetľuje dôsledky prijatej správy Miriam Lexmann.

Správa podľa slovenskej europoslankyne akoby pozabudla na dôležitý aspekt slobody vierovyznania, ktorým je výhrada vo svedomí. Spomína len jediný prípad, keď ide o povinnú vojenskú službu. Je nepredstaviteľné, aby napríklad lekári či zdravotné sestry, ktoré v rámci svojho náboženského presvedčenia odmietajú niektoré zákroky, nemali v takejto správe ani jednu zmienku,“ hovorí Lexmann pričom upozorňuje, že krok k odmietnutiu výhrady vo svedomí urobil Európsky parlament už aj schválením tzv. správy Matić.

Viac si prečítajte v komentári, ktorý Miriam k prijatiu textu tejto správy napísala pre Denník Postoj.

Foto: Ilustračné/Thedailyguardian.com

Ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, slobody myslenia, sloboda slova, princíp subsidiarity – aj to sú hodnoty na ktorých stojí Európska únia. Princíp subsidiarity určuje vzťah občana a štátu, pričom vyšší celok má podporovať ten nižší za účelom ochrany dobra človeka. Ak tento princíp začneme porušovať, ohrozujeme naše spoločenstvo a slobodu človeka, hovorí Miriam Lexmann v relácii Rádia Lumen Karmel.

Miriam Lexmann patrila dnes k jednej z tisícok Slovákov na púti vo Vatikáne, kde vyjadrila vďaku pápežovi Františkovi za jeho septembrovú návštevu Slovenska. Apeloval, aby sme sa nebáli vyhrnúť si rukávy a spolu budovali budúcnosť. Srdcervúce utrpenie na Ukrajine, ktoré medzičasom nastalo, dalo týmto slovám ešte viac naliehavosti a postavilo nás pred nové výzvy, tlmočila odkaz Svätého Otca slovenská europoslankyňa.

Múdrosť a životné posolstvo Kataríny Sienskej – spolupatrónky Európy, má čo povedať aj dnešnej spoločnosti. Katarína bola presvedčená, že dobro sa nezíska ani mečom ani vojnou, ani krutosťou, ale iba pokojom, pokorou a vytrvalou modlitbou. Pravé hodnoty nezničí čas a aj dnes vidíme, aké dôležité je stavať na nich, chrániť nimi slobodu a prispievať k tak potrebnej spolupráci medzi národmi. Mier potrebuje dôveru a nádej, hovorí na margo jej odkazu Miriam Lexmann.

Vojna na Ukrajine nám nastavila zrkadlo a ukázala, aké potrebné je poznať a držať sa princípov, ktoré konštituujú slobodnú Európu. Zdôraznila Miriam Lexmann na podujatí Európska identita a sprostredkovanie európskych hodnôt na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity.

Stovky rehoľníkov postihlo od 13. apríla 1950 – tzv. Barbarskej noci, tvrdé prenasledovanie, obviňovanie, tresty, ale aj mnohoročné väzenie. Deň nespravodlivo stíhaných, ktorý si preto každoročne pripomíname, je pamiatkou na tých, ktorí pre svoje neoblomné postoje položili tú najväčšiu obeť. Je našou morálnu povinnosťou pripomínať si nielen tento zlomový dátum, ale nahlas a v pravde hovoriť o všetkom čo sa dialo, koľko utrpenia je za našou slobodou, apeluje Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann oceňuje, že dnešné rozhodnutie fínskeho súdu jednoznačne zmietlo zo stola obvinenie vznesené voči fínskej kresťanskodemokratickej političke Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Náboženská sloboda a sloboda prejavu sú základné ľudské práva jasne garantované ústavou každého demokratického štátu, pričom pravú slobodu vždy ohraničuje pravda a zodpovednosť.

Demografická transformácia a rodinný život, technologická, digitálna, ale aj ekologická transformácia – Miriam Lexmann označila na Európskych sociálnych katolíckych dňoch tri fenomény doby, ktoré sú každodenné prítomné v našich životoch i rodinách a je potrebné o nich diskutovať celospoločensky.

Obrovský sociálny a humanitárny rozmer krízy, ktorú vyvoláva vojna na Ukrajine, musíme zvládnuť. Je našou morálnou povinnosťou byť tu teraz pre tých, ktorí utekajú pred vojnou. Pre zastavenie strašnej tragédie je potrebná súčinnosť nielen všetkých našich síl a schopností, ale aj cirkevná angažovanosť, hovorí po dvojdňovej návšteve Vatikánu a diskusiách s viacerými čelnými predstaviteľmi pápežských rád Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann diskutovala o aktuálnych otázkach pracovného trhu s prezidentkou organizácie Nezávislé kresťanské odbory Slovenska Ľubicou Černou. Zhodli sa na potrebe pripraviť zamestnancov i zamestnávateľov na zmeny v dôsledku nastupujúcej digitalizácie tak, aby človek a jeho dobro vždy zostali v centre našej pozornosti.

Odstrašiť kohokoľvek, kto by sa chcel vzoprieť voči vtedajšiemu režimu. Ich účasť na protikomunistickom odboji a snaha o šírenie pravdy mali však význam. Hoci sa režim snažil prekryť všetky svoje zločiny, pravda a sloboda boli hlasnejšie a napokon po dlhom zápase zvíťazili. Je však dôležité, aby sme ich aj naďalej chránili, píše Miriam Lexmann v blogu k výročiu popravy Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára.

Posolstvo Svätého Otca Františka, k tomuto dňu, hovorí o milosrdenstve. Poukazuje na milosrdenstvo Ježiša Krista, ktorý venoval chorým veľkú pozornosť a uzdravoval ich. Nasledujme špeciálne v tento deň, ale, samozrejme, aj kedykoľvek inokedy slová Svätého Otca a venujme modlitbu všetkým chorým a ich ošetrovateľom, vyzýva Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann diskutovala otcom Manuelom Barriosom Prietom, generálnym sekretárom Komisie biskupských konferencií EÚ (COMECE) a jeho spolupracovníkmi. Ich spolupráca je dlhodobo zameraná najmä na kontext pomoci rodinám, sociálnu problematiku v rámci výboru EMPL, ale aj princípy a vývoj etickej umelej inteligencie.

Na úvod niekoľko faktov.

V minulom roku žilo viac ako 360 miliónov kresťanov v krajine, kde sú prenasledovaní, alebo im hrozí nebezpečenstvo pre ich presvedčenie. To z nich robí najviac prenasledovanú náboženskú skupinu na svete. Zabitých pre vieru bolo podľa údajov zo správy 5 898 ľudí. 5 110 kostolov a ďalších objektov slúžiacich náboženským komunitám bolo zničených, alebo napadnutých. Do väzenia uvrhli úrady, súdy, alebo iné autority 6 175 kresťanov, a to bez skutočného dôvodu. Unesených bolo 3 829 veriacich.

Toto všetko nie sú len hrôzostrašné čísla. Za číslami sa skrývajú konkrétni ľudia, ich rodiny, priatelia a komunity. Všetci trpia len preto, lebo patria k „nesprávnemu náboženstvu“, „nesprávnej komunite“, majú „nesprávny názor“.

Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania pre každého bez ohľadu na konkrétne náboženstvo, alebo presvedčenie, je „cenná devíza“, ako konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva v roku 1993. Súd poukázal tiež na fakt, že sloboda vierovyznania má význam nielen pre veriacich rôznych náboženstiev. Nie je to luxus, ani privilégium, ale  „jeden zo základov demokratickej spoločnosti“. 

Heiner Bielefeldt, profesor ľudských práv a politiky ľudských práv na Univerzite v Erlangene a bývalý osobitný spravodajca OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery píše, že sloboda vierovyznania „komplexne obsahuje všetky princípy, ktoré spoločne definujú iné ľudské práva: univerzalizmus, slobodu a rovnosť. Hlavným cieľom ľudských práv je inštitucionalizovať rešpekt voči ľudskej dôstojnosti každého človeka. […] Sloboda náboženstva alebo viery už zo svojej podstaty ľudského práva chráni ľudské bytosti v rozsiahlej oblasti presvedčení a praktík súvisiacich s náboženstvom alebo s vierou pred akýmikoľvek formami donucovania, zastrašovania a diskriminácie.“

Ako však vyzerá prenasledovanie pre vieru?

Utrpenie spôsobené náboženskou neznášanlivosťou má mnoho podôb, no predsa nesie podobné znaky v mnohých krajinách. Či už je to priame násilie, väznenie, únosy, znevýhodňovanie, alebo ekonomické zneužívanie a nútený odchod z miesta, kde veriaci žijú, spoločným menovateľom všetkých obetí je ich viera. 

Rodina mladej kresťanky Zabi z Afganistanu praktizuje vieru potajomky. „Pred niekoľkými rokmi prišiel Taliban a odvliekol nášho otca. Niekoľko mesiacov ho väznili a mučili a napokon ho zabili. O niekoľko mesiacov neskôr zmizol môj brat a nikdy sme ho už nevideli. Keď Taliban prevzal moc, podarilo sa nám s mamou prekročiť hranicu a utiecť. Nevieme však, čo bude ďalej,“ cituje mladú ženu Open Doors v hodnotiacej správe.

Rozhodnutie zmeniť svoje náboženstvo je často nebezpečné a v niektorých krajinách môže ohroziť váš život. V krajinách ako Pakistan, India, Irán, alebo v subsaharských krajinách sa konvertiti stávajú  častým terčom ideologickych extrémistov, či teroristov. 

Prečo už nie je na prvej priečke Severná Kórea?

V minulom hodnotiacom období bola najhoršou krajinou pre kresťanov Severná Kórea. Nový zákon o „reakčnom myslení“, ale aj príchod pandémie a s ňou spojených opatrení síce spôsobili v predošlom období zhoršenie stavu náboženskej slobody v krajine ovládanej diktatúrou. 

No na druhej strane sa po dramatickom návrate Talibanu k moci v Afganistane situácia zhoršila natoľko, že v hodnotení krajín sa dostal na čelo rebríčka. Afganistan je teda podľa Open doors dnes najhoršou krajinou na svete pre život kresťanov. 

Keď sa v roku 2021 definitívne plánoval odchod amerických vojsk z Afganistanu, zdôrazňovala som, že štýl, akým sa pripravil a ako sa realizoval, bol hrubou strategickou chybou. 

Týka sa to aj bezpečnostných otázok

Dávno predtým, ako v Afganistane nastala kritická situácia, som iniciovala výzvu Európskej komisii, aby sa obnovil úrad osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Tento post bol totiž dva roky neobsadený. Po vymenovaní však nový vyslanec vydržal v úrade len pár mesiacov a v čase, keď ľudia v Afganistane čelili dramatickému zhoršeniu ľudskoprávnej situácie a hrozil návrat vlády teroristov, už bol opäť post neobsadený. Európska únia teda nemala svojho vyslanca, ktorý by ju mohol primäť ku konkrétnym krokom.

Podpora náboženskej slobody, či slobody svedomia, sa však dotýka aj strategických a bezpečnostných otázok pre krajiny EÚ. Dlhodobé porušovanie ľudských práv a násilie na náboženských skupinách spôsobujú vlny migrácie. Riešenie otázok náboženskej slobody je teda dôležité aj pri zvládaní migračnej krízy a ďalších geopolitických výziev, ktorým dnes čelí EÚ.

Ďalej sú tu globálni hráči ako Čína. Naše celkové vzťahy s Čínou, alebo inými totalitnými režimami, sú dlhodobo podmienené obchodnými vzťahmi. Čínsky komunistický režim podľa dostupných údajov pácha genocídu na etnických a náboženských menšinách a zneucťuje vlastných občanov nútenými prácami, z ktorých môžu profitovať aj naši obchodní partneri. Vhodne zvolený tlak na čínsku protistranu – napríklad neakceptovaním výrobkov, či komponentov, na ktorých dokázateľne pracovali utláčaní  –, by bol signálom o našom odhodlaní chrániť slobodu presvedčenia.

Oceňujem, že už aj na Slovensku bolo schválené vytvorenie Úradu splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Na naplnenie tohto záväzku z Programového vyhlásenia vlády som sama dlhodobo apelovala.

Aj totalitná minulosť našej krajiny nás totiž morálne zaväzuje k tomu, aby sme podporovali ľudskú dôstojnosť a slobodu každého človeka a pričinili sa o to nielen v rámci našej zahraničnej politiky, ale aj v rámci vonkajších vzťahov celej EÚ.

Foto: Opendoors/autorská koláž

Nenávisť, ktorá sa spustila voči biskupovi Jozefovi Haľkovi za jeho kultivovane vyjadrený názor je v slobodnej spoločnosti neakceptovateľná. Miriam Lexmann preto vyzýva na kultiváciu verejného priestoru a rešpekt voči pluralite názorov. Netolerantnosť je totiž len krok od neslobody.

Európske modlitebné raňajky, kde mala dnes možnosť viesť modlitbu, považuje Miriam Lexmann za obrovské duchovné posilnenie v poslaneckej práci. „Je veľmi dôležité modliť sa za seba navzájom i spoločne, nakoľko všetci čelíme každodenne náročným výzvam či úlohám. Zvlášť teraz počas pandémie, ktorá nám nastolila zrkadlo a pozýva nás zlepšiť službu pre spoločné dobro,“ uviedla slovenská europoslankyňa.

Spochybniť používanie pojmu Vianoce, ktoré patria k základným pilierom našej európskej kultúrnej identity opierajúcej sa o židovsko-kresťanské dedičstvo, je dôsledkom toho, do akých absurdností sa dnes môžu dostať snahy o takzvaný „politicky korektný jazyk,“ skritizovala Miriam Lexmann návrh EK nahradiť používanie termínov „Vianoce“, „dámy a páni“ či „slečna“.

Nahradiť slovo Vianoce pojmom „sviatky“ alebo „obdobie sviatkov“. Aj to obsahoval návrh interného dokumentu o používaní tzv. inkluzívneho jazyka v rámci komunikácie Európskej komisie.

Ďalšie slová, ktoré Komisia navrhovala vylúčiť zo slovníka boli „dámy a páni“ a nahradiť ich termínom „Vážení kolegovia“. Tieto a rôzne iné odporúčania pre euroúradníkov vyvolali v Európe doslova pobúrenie. 

Týmto počinom podľa mňa vyslala Európska komisia neakceptovateľný signál. Spochybniť používanie pojmu Vianoce, ktoré patria k základným pilierom našej európskej kultúrnej identity opierajúcej sa o židovsko-kresťanské dedičstvo, je dôsledkom toho, do akých absurdností sa dnes môžu dostať snahy o takzvaný. „politicky korektný jazyk,“ skritizovala návrh Miriam Lexmann, aktuálne vyhlásená ako tretia najaktívnejšia slovenská europoslankyňa v oblasti predkladania a podpory pozmeňujúcich návrhov v Európskom parlamente.

„Je paradoxné, že sa Komisia nepoučila z minulosti, kedy musela nanovo tlačiť diáre po rovnakej kritike, keď namiesto slova Vianoce označila dni v kalendári ako „obdobie sviatkov“. Myslím si tiež, že v čase pandémie s katastrofálnymi socio-ekonomickými dopadmi na obyvateľstvo by malo byť pre EÚ prvoradé riešenie tejto ťažkej situácie a nie zavádzanie ideologických bojov,“ uzavrela europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. 

Zdroj foto: eurofondy.gov.sk

Do iniciatívy Červená streda, ktorú organizuje pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa zapájajú tisícky farností, združení, organizácií, či osobností po celom svete.

Podľa štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorá pomáha všade tam, kde sú ľudia prenasledovaní pre vieru, alebo sú v existenčnej núdzi až dve tretiny svetového obyvateľstva žije v krajinách, kde sa porušuje náboženská sloboda, z toho 70 % nábožensky motivovaného násilia sa deje na kresťanoch. Je to spolu 300 miliónov ľudí. Každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí.

Už po tretíkrát sa v celoslovenskom meradle koná Červená streda aj na Slovensku. Niekoľko desiatok kostolov, verejných objektov, či budov inštitúcií sa večer rozsvieti načerveno, na znak spomienky na obete, ktoré trpia pre Krista.

Jednou z verejných osobností, ktoré podporujú túto iniciatívu je aj poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann:

„Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania je dôležitým ukazovateľom stavu, v ktorom sa nachádza akákoľvek krajina. Náboženská sloboda je porušovaná v 62 zo 196 štátov sveta a to je žalostný stav. V Pakistane musia kresťania strážiť kostoly pred teroristami. V Číne sú Budhisti, kresťania a ďalšie náboženské menšiny prenasledovaní. Ujguri sú dokonca zatváraní do táborov a rastie počet dôkazov, že je na nich páchaná genocída. Náboženské menšiny trpeli a trpia aj počas pandémie, keď je im v niektorých štátoch cielene odopieraná pomoc, či najzákladnejšie potreby,“ hovorí europoslankyňa z KDH.

Od roku 1993 hovorí aj Európsky súd pre ľudské práva o náboženskej slobode ako o „cennej dvíze“.

„Som rada, že aj na Slovensku sa začína téma náboženskej slobody otvárať a že sa nepozeráme už len na seba, ale chceme pomôcť aj tým, ktorí sú dnes trpiaci, alebo prenasledovaní pre vieru. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania, ktorá je základným ľudským právom, považujem za jeden z kľúčových pilierov mojej práce europoslankyne,“ uviedla Miriam Lexmann.

Zdroj foto: cirkev.cz

Princíp subsidiarity znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí. V prípade EÚ to znamená presné vymedzenie a rešpektovanie dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a Bruselom, uviedla to Miriam Lexmann na fóre európskej federácie Jeden z nás v Lisabone, ktorého témou bola ochrana ľudskej dôstojnosti v každom okamihu života.

Transatlantické vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete na všetkých úrovniach mimoriadne dôležité – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody, demokracie a v neposlednom rade aj prosperitu.

Text prijatej správy vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel zavedených napríklad na európsku oceľ či hliník a ďalších jednostranných obchodných opatrení, čo je mimoriadne podstatný spoločný postoj.

Osobne ma teší, že navrhovaný text zahŕňa aj viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšej spolupráci pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete.

Zákon o tlkote srdca nie je záležitosťou europarlamentu

Zároveň vyjadrujem hlboké poľutovanie nad tým, že do nelegislatívnej správy, ktorá sa zameriava na budúcnosť transatlantických vzťahov sa dostala aj jednovetová zmienka, v ktorej EP prejavuje znepokojenie nad rozhodnutím texaských zákonodarcov, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca. Vďaka tomuto ustanoveniu chránia v americkom štáte Texas život v tele matky od momentu, kedy je možné zaznamenať tlkot srdca dieťaťa.

Vyvinula som všetko úsilie, aby sa táto zmienka absolútne nesúvisiaca s predmetom správy nedostala do finálneho textu a, samozrejme, hlasovala som proti danému pozmeňovaciemu návrhu. V žiadnom prípade nesúhlasím s pranierovaním USA vo veci, ktorá aj v rámci EÚ patrí do výlučnej právomoci členských štátov EÚ.

Zasahujeme do záležitostí iného štátu

Samotná nelegislatívna správa EP aj s prijatým odsúdením tohto konania, samozrejme, nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť dianie v americkom štáte Texas. Keďže snaha o neustále formovanie a zlepšovanie vzťahov medzi EÚ a USA je však pre Európu aj prostredníctvom tejto správy veľmi dôležitá, rozhodla som sa ju napriek tejto jednej problematickej zmienke v záverečnom hlasovaní ako celok podporiť.

Zároveň prirodzene aj naďalej pokračuje moja snaha, aby sme vo štvrtok 7. októbra 2021 neprijali v pléne samostatnú správu, ktorá sa dostala na rokovanie EP a jej témou je výlučne odsúdenie spomínaného zákona o tlkote srdca v Texase. Takéto zasahovanie do vnútorných záležitostí demokratického štátu, ktoré ani nie sú v rozpore s medzinárodným právom, jasne odmietam.

Zdroj foto: irishtimes.com

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či online v Štrasburgu:

– apelovala som na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zmenu v zákone, ktorý by zmiernil rozdiely vo vyplácaní vdovských dôchodkov medzi vdovami/vdovcami s jedným dieťaťom a vdovami/vdovcami s dvoma a viac deťmi,

– upozornila som na otázniky vo vyšetrovaní prípadu smrti Slováka Jozefa Chovanca, keď belgická prokuratúra ani advokáti zastupujúci Slovensko nepozvali na rekonštrukciu prípadu očitého svedka Romana Behúla,

– môj neúnavný politický tlak a angažovanie sa prinieslo úspech v podobe vytvorenia úradu slovenského splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete, čo prispeje k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka,

– vyzvala som predsedu EP na zapojenie sa Európskeho parlamentu do globálnej kampane #WeThe15, ktorej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu obyvateľov so zdravotným postihnutím,

– odmietla som správu o vyhlásení rodovo motivovaného násilia za trestný čin v zmysle základných zmlúv o EÚ, a to pre množstvo kontroverzných a do kompetencií členských štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení,

– aj na základe môjho podnetu adresovaného spolu s kolegami z ďalších členských krajín EÚ vedeniu EP boli z budovy europarlamentu odstránené čínske termokamery Hikvision, ktoré táto spoločnosť používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang,

– zúčastnila som sa Konzervatívneho summitu s diskusiou aj na tému dôkladného uplatňovania princípu subsidiarity, ktorého presadzovanie považujem pri výkone svojho poslaneckého mandátu za kľúčové,

– pripojila som sa k otázkam na Európsku komisiu ohľadom jej záväzku zlepšiť podmienky pre včasné odhalenie rakoviny v členských štátoch prostredníctvom kvalitných medicínskych vyšetrení,

– aj naďalej pokračujem v mojom grantovom programe „Pomôžme si“, tentokrát formou podpory neziskových organizácií,

– bola som poctená stretnutím so Svätým Otcom a aktívne som sa zúčastnila programu s ním na Slovensku – svojou návštevou nám jasne ukázal, že nie sme malý ani nedôležitý štát v Európe – viac v mojom komentári o návšteve a odkaze pápeža Františka na Slovensku,

– dlhodobo spolupracujem s medzinárodnou organizáciou Age platform a podporila som jej manifest k starnutiu Európy so snahou vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s cieľom vyformovať nediskriminačné a dôstojné prostredie s rovnakými právami pre ľudí v akomkoľvek veku života,

– odmietla som vydávanie a používanie školských učebníc na Blízkom východe financovaných aj z peňazí EÚ s xenofóbnym a antisemitským obsahom,

– viackrát som vystúpila k téme potreby posilnenej medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní online detskej pornografie a zneužívania maloletých,

– mediálne som sa vyjadrila k problematike rovnosti odmeňovania mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty či zohľadnenia materskej a rodičovskej dovolenky aj do výšky poberaného dôchodku,

– poskytla som rozhovory k téme hodnotovej zahraničnej politiky a humanitárnej pomoci EÚ predovšetkým s dôrazom na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu v Afganistane.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas septembra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Presadzovanie suverenity členských štátov v rámci EÚ a zároveň zachovanie ich spolupráce, uplatňovanie princípu subsidiarity so zachovaním právomoci členov EÚ a spoľahlivej ochrany slobody svedomia jednotlivca alebo realizácia konzervatívnych a kresťansko-demokratických princípov. Aj to boli témy Konzervatívneho summitu do ktorého sa zapojila i Miriam Lexmann.

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka z neho robia človeka, ktorý dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka – jeho charizma, dôraz na spravodlivosť, zápas proti biede a snaha pritiahnuť najslabších do stredu spoločenstva – z neho robia osobnosť, ktorá dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Podobne ako počas pontifikátu slovanského pápeža, ktorého apoštolské cesty mali dosah na chod sveta, aj argentínsky pápež dokáže presahovať náboženský rozmer svojho pôsobenia.

Na úvod dve krátke poznámky.

Celé týždne pred návštevou nás médiá zahlcovali informáciami, koľko ľudí sa prihlásilo na návštevu Svätého Otca a či je to málo, alebo dosť. Dnes už všetci vieme, že to nebolo podstatné. Pandémia jednoducho naučila mnohých ľudí ostať doma a podmienka očkovania zo začiatku pravdepodobne tiež niektorých odradila.

Za ostatný rok a pol si aj mnohí starí rodičia zvykli na stretnutia s vnúčikmi online. Pápež František však neprišiel počítať verné ovečky, ktoré sa zúčastnili osobne. Prišiel nám priniesť posolstvo a povzbudenie a to prenikne do spoločnosti tak či tak. Závisí len od otvorenosti našich sŕdc, čo z neho vzklíči. Slovensko sa na pár dní stalo svetovým a počet účastníkov o tom nerozhodoval.

Aj pri tejto príležitosti sa našli ľudia, ktorí sa snažili znova rozdeliť spoločnosť. Začali sa šíriť rôzne čísla, koľko ľudí sa prihlásilo ku Katolíckej cirkvi v poslednom sčítaní ľudu, hoci oficiálne výsledky ešte neboli publikované. Ďalší vyzývali na takzvanú odluku Cirkvi od štátu. Považujem to za priehľadný populistický pokus rozpútavať vášne, ktorý navyše nemá reálne základy.

Ústava SR, ako aj základné zmluvy medzi Slovenskom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami jasne ukotvujú, že žiadna cirkev na Slovensku nie je spojená so štátom. Financovanie činnosti všetkých registrovaných cirkví ustanovuje zákon. Navyše obeta a láska, ktorú mnohí kňazi a zasvätené osoby ponúkajú najmä v sociálnej oblasti, je nevyčísliteľná. K tomu sa ešte vrátim v súvislosti s Luníkom IX.

Svätý Otec prišiel budovať mosty, nie iba medzi cirkvami

Veriaci či neveriaci, Svätý Otec spája a dokazuje to v každej situácii. Do centra spoločnosti pozýva z jej periférie tých najzraniteľnejších a marginalizovaných. Myšlienky, výzvy a povzbudenia, ktoré nám adresoval, však nesmú zostať iba slovami.

Nabáda nás k činnosti, sústredeniu, svedomitej práci. V jeho slovách som opätovne a naživo celý čas nachádzala inšpiráciu a potrebnú silu premieňať slová na skutky. Okolo nás je totiž nekonečne veľa príležitostí konať dobro.

Chcem teraz upriamiť pozornosť na niektoré výzvy Svätého Otca.

Zakorenenosť a otvorenosť

Výzva na „zakorenenosť a otvorenosť“ sa nám môže zdať až protichodná. Dovolím si tvrdiť, že touto výzvou pápež vynikajúco vystihol slovenskú dušu a zároveň nám dal jasný pokyn, ako sa pohnúť dopredu. Zakorenenosť je nám Slovákom vlastná, a to v pozitívnom aj negatívnom význame.

Slovenský národ bol vždy pevne zakorenený vo viere a tradíciách. Bol pripútaný k rodine, svojmu kraju a domovu. Táto zakorenenosť sa však niekedy objavuje aj v negatívnejšom svetle. Neraz je pre nás ťažké opustiť mentálne pohodlie rodnej doliny. Hoci často nemáme problém prijímať „všetky novoty sveta“ – dobré i zlé –, je pre nás neraz pohodlnejšie zmýšľať takpovediac „po starom“. Týka sa to nás politikov, ale i občianskej spoločnosti a Cirkvi.

Vidíme to na neustálom zápase s korupciou a zneužívaním moci, ktoré si nájdu svoj priestor, hneď ako je to možné. Vidíme to aj na tom, keď sa po mnohých reformách (alebo pokusoch o ne) zistí, že sa vlastne veľa nezmenilo. Do tretice to vidíme i na problémoch Rómov, ktoré sa tiež už tridsať rokov pokúšame riešiť tým istým spôsobom, a stále sa čudujeme, že to nefunguje.

Jednoducho aj keď máme dobré úmysly, zdá sa, že nevieme zmeniť optiku a opustiť starý spôsob nazerania na výzvy, ktoré sú pred nami. Myslím si, že na to sa snažil poukázať Svätý Otec aj návštevou Luníka IX. Chcel vyzdvihnúť prácu saleziánov a rehoľných sestier z Inštitútu dcér Márie Pomocnice, ktorí dali týmto ľuďom okrem projektov so stanovenými cieľmi a rozpočtom aj srdce a lásku.

Zakorenenosť v kresťanskej viere je čosi, čo sprevádzalo Slovensko od dávnych čias. Poskytovala nám akúsi chrbtovú kosť, ktorá nám pomohla v kľúčových okamihoch našej histórie urobiť správne rozhodnutie. Vieru sa zatiaľ nepodarilo vykoreniť žiadnemu režimu ani ideológii.

Tá pravá otvorenosť, na ktorú nás vyzýva aj pápež František, zaiste nespočíva v tom, že sa máme otvoriť všetkému novému bez rozmyslu a stať sa „homologizovanou“ kópiou, ktorá sa už ničím nebude líšiť od iných. Pravá otvorenosť sa nebojí výziev, pretože má jasné princípy a hodnoty, a preto sa rozhoduje poučene.

Druhým dôležitým momentom bol pápežov príhovor krátko po príchode na Apoštolskú nunciatúru počas ekumenického stretnutia. „Kresťanské komunity na Slovensku spája skúsenosť prenasledovania,“ povedal pápež. Tieto slová boli jeho prvým posolstvom, hneď ako vkročil na slovenskú zem. Pripomenul nám, aby sme nezabudli na desaťročia krutého ateistického režimu, ktorý ponižoval a týral ľudí pre vieru v Boha a pre vernosť svedomiu.

Je pochopiteľné, že na vyrovnanie sa s vlastnou históriou treba čas. No ten čas treba naplniť snahou, inak sa na hrôzy komunizmu jednoducho zabudne. Tajná Cirkev, z ktorej vzišlo aj Kresťanskodemokratické hnutie, by mala byť našou inšpiráciou aj dnes a jej étos by nás mal viesť k spolupráci a vzájomnému zdieľaniu.

Odvaha pomenovať pravdu nahlas a verejne aj napriek nepríjemnostiam je v dnešných časoch prehnanej korektnosti, nezriedkavej agresívnej sekularizácie verejnej diskusie a útočenia na svedomie človeka nesmierne potrebná. V tomto je pre nás obdobie prenasledovania nášho národa pečaťou, ktorú nikdy nesmieme zmazať.

Sloboda

Som rada, že Svätý Otec sa explicitne venoval aj významu slobody, pričom jasne pomenoval i našu náročnú cestu k jej dosiahnutiu a veľké obete mnohých. Ochranu slobody vnímam vo svojej politickej práci ako podstatnú.

Pápež František povedal: „Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a nato, aby zostala slobodná.“ Chrániť si dnes slobodu nie je jednoduché, lebo zlo, ktoré ju ohrozuje, má rafinovaný šat. Svätý Otec nazval slobodu cestou a vyzval nás, aby sme po nej kráčali zodpovedne so zreteľom na rozlišovanie. Tak aby nás nevliekol životom dav, verejná mienka alebo médiá.

Máme za sebou dni naplnené otcovskou prítomnosťou. Dni, počas ktorých nám Svätý Otec slovom i skutkom otváral zrak a sluch. Jeho homílie a príhovory sú nekonečnou studnicou, z ktorej môžeme čerpať na svojich cestách.

Návštevou nám pápež jasne ukázal, že Slovensko nie je malý či nedôležitý štát v strede Európy. Práve naopak, bohatstvo histórie, pestrá kultúra či zmysel pre posvätno sú našou silnou devízou. Keď si toto uvedomíme a budeme podľa výzvy Svätého Otca zakorenení v princípoch a zároveň otvorení dialógu, môžeme spoločne tvoriť veľké diela doma i vo svete.

Teším sa na to a som rada, že je to opäť Svätý Otec, ktorý sa k nám prihovára a posúva Slovensko vpred.

Článok bol publikovaný na postoj.sk

Zdroj foto: vaticannews.va

Reprezentanti kresťanského protikomunistického hnutia Biela légia, mučeníci za slobodu a demokraciu v čase komunizmu A. Tunega, A. Púčik a E. Tesár dnes dostali in memoriam Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Nadáciu Antona Tunegu, ktorá premenovala na Nadáciu Tunegu, Púčika a Tesára, reprezentovala na odovzdávaní aj Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann sa dnes zúčastnila stretnutia so Svätým Otcom Františkom: Prišiel medzi nás ako pútnik a priateľ. Otvorený, dobrosrdečný a ľudský. Nositeľ nádeje. Ako otec rodiny, čo prináša zmier. Vyzýva nás k solidárnosti, bratstvu a spoločenstvu. Nabáda nás, aby sme budúcnosť tvorili všetci spoločne a neizolovali sa vo svojom vlastnom priestore.

Neúnavná aktivita Miriam Lexmann a KDH priniesla úspech. Vláda dnes aj po jej opakovaných apeloch vytvorila úrad splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete. Podľa Lexmann môže úrad a jeho predsedníčka Anna Záborská účinne prispieť k ochrane prenasledovaných pre vieru a presvedčenie čo prispieva k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka.

Prieskum: Takmer 3/4 obyvateľov SR sa boja, že si pri zdražovaní neporadia

Vláda i EÚ sa musia zo všetkých síl venovať riešeniu zdražovania a hroziacej chudoby, nie ideologickým a politickým hádkam. Ľudia to odkazujú úplne jasne. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) v súvislosti s prieskumom, ktorý pre ňu a Európsku ľudovú stranu vykonala agentúra Focus.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content