Rýchle správy
EÚ by si mala vždy a jasne zastať utláčané obyvateľstvo Náhorného Karabachu. Nerobí to a aj preto je Miriam Lexmann hlboko znepokojená, že napriek opakovaným výzvam europoslancov, v ktorých žiadali zásadovejšiu európsku politiku voči Azerbajdžanu, EÚ nebola schopná predísť ďalšiemu aktu agresie proti Náhornému Karabachu.
Pán predseda parlamentu, v máji tohto roku ste navštívili Azerbajdžan. Pýtame sa, čo dnes znovu robíte v Azerbajdžane? V čase, keď Alijevov režim bráni mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud? Miriam Lexmann, František Mikloško a Pavol Hrušovský píšu v spoločnom vyhlásení.
Od decembra čelí viac ako 100 000 kresťanských Arménov vrátane žien a detí de facto etnickým čistkám v Náhornom Karabachu. Obyvateľstvo je na pokraji vyhladovania. Azerbajdžanská diktatúra Alijeva blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, zatiaľ čo voda a palivo sú čoraz vzácnejšie.
Tento režim po desaťročiach vojny marí pokusy Európskej únie o sprostredkovanie mieru v regióne a zároveň denne porušuje ľudské práva vlastných obyvateľov. Naša priama skúsenosť s totalitou a bojom nášho národa za slobodu nás všetkých zaväzuje postaviť sa za tých, ktorí sú takýmito režimami utláčaní, chrániť ich a pomáhať im.
Pán Kollár, ako predseda Národnej rady SR ste jedným z najvyšších ústavných činiteľov demokratickej krajiny.
V máji tohto roku ste navštívili Azerbajdžan. Pýtame sa, čo dnes znovu robíte v Azerbajdžane? V čase, keď Alijevov režim bráni mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud?
Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH
František Mikloško, ex-predseda SNR
Pavol Hrušovský, ex-predseda NR SR
„Kresťanská odpoveď na dehumanizujúce trendy“ je názov tohtoročného stretnutia Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov. Každoročne sa ho zúčastňuje aj Miriam Lexmann. Tento rok boli jadrom spoločnej diskusie aj témy bezpečnostných hrozieb, ktorým čelíme zo strany totalitných režimov či vplyv umelej inteligencie na človeka.
Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.
Podľa iných zdrojov, každý deň zomrie v priemere 13 kresťanov za ich vierovyznanie, 12 kostolov a iných kresťanských budov je napadnutých, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom.
„Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu,“ približuje význam slobody náboženského zmýšľania europoslankyňa Miriam Lexmann.
Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku.
„Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta,“ dodáva slovenská europoslankyňa za KDH.
V jednom z posledných vyhlásení upozorňuje Lexmann aj na rapídne sa zhoršujúci stav náboženskej slobody v Bielorusku.
Po zničení kostola a zatknutí kňaza musí medzinárodné spoločenstvo a Slovensko urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku, hovorí Miriam Lexmann.
Po júnovom zničení protestantského kostola v Minsku buldozérmi tento týždeň vtrhli bezpečnostné sily Lukašenkovho režimu so samopalmi do domu protestantského pastora Vjačeslava Gončarenka a zatkli ho spolu s jeho zaťom Iljom Budaiom.
Miriam Lexmann ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom, ktorá sa situácii v krajine dlhodobo aktívne venuje, hovorí, že tomuto činu predchádzali roky šikanovania veriacich, zákazy slávenia svätej omše či vyhnanie rímskokatolíckych veriacich zo svetoznámeho minského Červeného kostola, ako aj nedávny návrh zákona o náboženstve, ktorý sa snaží zvýšiť kontrolu režimu nad náboženstvom a cirkvami.
„Toto je len niekoľko nedávnych príkladov zhoršovania slobody náboženského vierovyznania a presvedčenia, ako aj ďalších základných ľudských práv v Bielorusku,“ hovorí Lexmann. „V Bielorusku je dnes takmer 1500 politických väzňov. Nielenže sa ich počet zvyšuje, ale ich situácia sa zhoršuje. Napríklad môj priateľ a spolupredseda bieloruských kresťanských demokratov Pavel Sevyarynets strávil s prestávkami takmer 10 rokov v Lukašenkových väzniciach. Bol tiež držaný v malej mrazivej väzenskej cele a nesmel čítať ani Bibliu. Ďalšia politická väzenkyňa, mama dvoch malých chlapcov Palina Sherenda-Panasiuk, schudla viac ako 20 kg, je v izolácii držaná v strašných podmienkach a je jej odopretá akákoľvek lekárska pomoc. Medzi politickými väzňami je množstvo mladých ľudí, rodičov detí a každý jeden príbeh znamená nesmierne utrpenie nielen pre prenasledovanú osobu, ale aj pre celú rodinu.“
Podľa Lexmann, medzinárodné spoločenstvo a Slovensko musia urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku. „Dúfam, že po septembrových voľbách bude nová slovenská vláda klásť väčší dôraz na spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri ochrane ľudských práv v Bielorusku a všade vo svete, kde sú potláčané autoritárskymi režimami,“ dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.
Titulná foto: evangelicalfocus.com
Pred zločinmi voči náboženskej slobode si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku. Miriam Lexmann preto vyjadrila presvedčenie, že aj u nás na Slovensku bude uprázdnená pozícia splnomocnenca čoskoro opäť obsadená tak, aby mohol aktívne napomáhať ochrane náboženskej slobody.
Najnovšia správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi za rok 2023 ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.
Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu.
Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta, vrátane Bieloruska, Číny, Sýrie a iných.
V tomto duchu som vystúpila aj minulý týždeň v pléne Európskeho parlamentu a vyzvala na okamžité ukončenie násilia proti kresťanom v indickom štáte Manipur. Útoky si tam od mája vyžiadali najmenej 100 mŕtvych, desaťtisíce vysídlených ľudí a stovky zničených domov patriacich kresťanom, ale aj chrámov či teologických inštitúcií.
Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku. Pevne verím, že aj u nás na Slovensku bude uprázdnená pozícia splnomocnenca čoskoro opäť obsadená tak, aby mohol aktívne napomáhať ochrane náboženskej slobody.
„My sa nedáme strhnúť k nenávisti, rebelovaniu ani reptaniu. My sa aj za zlo vieme dobrom odplácať.“ Aj tieto slová Silvestra Krčméryho pred totalitným súdom v Trenčíne 24. júna 1954 odkryli pravú tvár komunistického režimu, ktorý desaťročia ničil životy a deformoval svedomie ľudí. Naša vlastná skúsenosť s totalitou nás zaväzuje – nezabúdajme na utláčaných a dajme im pocítiť nádej, že sloboda vždy zvíťazí.
Ako kresťania musíme svoju vieru nielen deklarovať, ale ňou predovšetkým žiť a svedčiť o nej vlastným príkladom. Aj tieto slová zazneli počas modlitebných raňajok v Európskom parlamente, ktoré za účasti Miriam Lexmann tentoraz viedol profesor Tomáš Halík. Český kňaz varoval najmä pred tým, čo sám nazval „katolicizmom bez kresťanstva“. Kresťanská politika nefunguje bez živého vyznávania viery.
Pred 34 rokmi totalitný režim Komunistickej strany Číny na Námestí brány nebeského pokoja v Pekingu zmasakroval tisíce nevinných.
Roky sa tento režim snaží potláčať pravdu, pričom neustále pokračuje v páchaní zločinov proti ľudskosti. Svedčia o tom dôkazy o genocíde proti Ujgurom, prenasledovaní kresťanov a iných náboženských a etnických menšín, či hromadné sledovanie občanov. V meste Hong Kong čínski komunisti ničia slobody tejto enklávy, väznia prodemokratických lídrov, potláčajú základné ľudské práva a zakazujú všetky pripomienky masakry na Námestí brány nebeského pokoja. Hong Kong bolo jediné miesto v Číne, kde boli povolené spomienky na tieto udalosti, pričom pred dvoma rokmi miestne orgány kontrolované komunistickou stranou odstránili aj pamätník obetiam masakry.
Obyvatelia Číny sa však slobody dodnes nedočkali. Práve naopak, režim je čím ďalej tým brutálnejší.
„Nie je náhoda, že ten istý režim, ktorý sa snaží potlačiť pravdu o svojich zločinoch a pošliapať ľudskú dôstojnosť, pôsobí čoraz asertívnejšie aj v zahraničí a predstavuje hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť. Preto dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od tohto a podobných režimov a aby naše vzťahy s nimi boli založené na našich hodnotách a princípoch. S ľudskými právami v Číne a na celom svete je totiž úzko spätá aj naša bezpečnosť. Ako vieme aj z našej histórie, režimy ktoré potláčajú práva svojich občanov, sa nezastavia na vlastných hraniciach, ale šíria svoj teror a brutalitu do ostatných krajín,“ vysvetľuje svoj postoj europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Naša vlastná totalitná história nás učí, že nemôžeme byť slepí voči utrpeniu iných. Preto pokračujem v zápase za obranu slobody a dôstojnosti všetkých prenasledovaných.
Témy ruskej agresie voči Ukrajine, európskeho úsilia pre dosiahnutie trvalého mieru, ktorý zaručí suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, ale situácii v Náhornom Karabachu a ochrane kresťanov v tomto regióne sa venovala Miriam Lexmann v diskusii so zástupcami biskupskej komisie EÚ pre zahraničné vzťahy (COMECE), kde sa zúčastňuje ako členka menovaná Konferenciou biskupov Slovenska.
Ženy sa nemusia porovnávať a už vôbec nie ohovárať. Ženy môžu byť voči sebe dobré a prajné, pretože dar spriaznenosti, sesterstva, majú daný daný od Boha. Aj o tom bolo pravidelné stretnutie na ženskej konferencii, ktorú pravidelne navštevuje aj Miriam Lexmann, pričom pozýva k účasti aj všetky dámy, hľadajúce podobné sesterstvo či spriaznenosť.
Nenechajme minulosť a naše dejiny zapadnúť prachom. Je našou povinnosťou hovoriť o nich. Chrániť si slobodu, kultivovať ju a zhodnocovať, pripomína Miriam Lexmann v súvislosti so 73. výročím smutných udalostí, ktorými verejne vyvrcholila likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom komunistickom Československu.
Univerzálne platný systém medzinárodného práva chráni právo na život. Zvlášť v poslednom čase sme však svedkami čoraz väčšieho zasahovania európskych inštitúcií do výlučných kompetencií členských štátov v hodnotových otázkach. Chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť je pre Miriam Lexmann neodmysliteľná súčasť politickej práce a aj preto prevzala záštitu nad každoročným podujatím Týždeň za život organizovaným medzinárodnou federáciou Jeden z nás (One of Us).
Sviečková manifestácia vydala svedectvo o pravde a o tom, aký v skutočnosti bol komunistický totalitný režim. KDH nesie vlajku Sviečkovej manifestácie ďalej v podobe ochrany ľudských práv a slobôd, vrátane náboženskej slobody, doma na Slovensku, ale aj v zahraničí, hovorí Miriam Lexmann k podpore vyhlásenia 25. marca za štátny sviatok.
V tomto týždni sme si pripomenuli výročie Barbarskej noci, a zároveň Deň nespravodlivo stíhaných. O osude jedného z nich, prastrýkovi Mikulášovi Lexmannovi, hovorila slovenská europoslankyňa v cykle Encyklopédia spravodlivých na Rádiu Slovensko.
Sviečková manifestácia vydala svedectvo o pravde komunistického totalitného režimu, hovorí Miriam Lexmann v spomienkovom videu pri príležitosti 35. výročia Sviečkovej manifestácie.
Na tomto mieste vernosť pravde priviedla niekoľko tisíc ľudí, aby modlitbou a sviečkou v ruke vyjadrili túžbu po slobode. Tento moment urýchlil udalosti, ktoré neskôr viedli až k pádu neľudského režimu, zdôraznila Miriam Lexmann v príhovore na Hviezdoslavovom námestí pri príležitosti 35. výročia Sviečkovej manifestácie.
Najnovšie aktivity z europarlamentu spojené s pro-life hodnotami spísala Miriam Lexmann do stručného blogu pre Fórum života, kde pôsobí ako podpredsedníčka združenia.
Na sneme Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska dnes Miriam Lexmann spoločne s manželom Milanom Majerským pozdravili delegátov a zablahoželali novozvolenému vedeniu mladých kresťanských demokratov.
Miriam Lexmann prijala pozvanie predsedu nadácie Hans Seidel Stiftung, europoslanca Markusa Ferbera a vystúpila pred medzinárodným obecenstvom v panelovej diskusii s vysokoškolákmi, medzi ktorými bola aj jedna z výhercov esejistickej súťaže, ktorú zorganizovala v roku 2021.
Viera je vždy silnejšia ako diktatúra. Vychádza totiž z pravdy. A pravda sa umlčať nedá, hoci sa o to mnohí snažia. Aj preto Miriam Lexmann spoločne s Ústavom pamäti národa zorganizovala v priestoroch EP v Štrasburgu dokumentárnu fotovýstavu k udalostiam Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988, kedy pokojný dav so sviečkami v rukách demonštroval za náboženské a občianske práva v komunistickom Československu.
Pobúrenie nad brutalitou polície a zhrozenie z cynizmu konania štátnych orgánov, ale aj prenasledovania kresťanov, vyjadril Európsky parlament (EP) v roku 1988 v bezprostrednej reakcii na udalosti Sviečkovej manifestácie. Tento týždeň si EP bratislavské udalosti z 25. marca znovu pripomína vďaka výstave, ktorú v Štrasburgu zorganizovala europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v spolupráci s Ústavom pamäti národa (ÚPN).
Dokumentárna fotovýstava približuje nielen europoslancom, ale aj všetkým návštevníkom a zamestnancom Európskeho parlamentu hrdinstvo občanov, ktorí so sviečkou v ruke stáli proti policajnej brutalite a vodným delám v boji za slobodu a demokraciu.
„Manifestácia, ktorá dláždila cestu víťazstvu slobody v komunistickom Československu, môže byť svetlom nádeje i dnes pre ľudí zápasiacich o slobodu v rôznych krajinách, vrátane tých s nedemokratickými režimami,“ hovorí v reakcii na dianie v mnohých krajinách sveta europoslankyňa Miriam Lexmann.
Európsky parlament v nadväznosti na udalosti takzvaného bratislavského Veľkého piatku prijal rezolúciu, v ktorej jednoznačne odsúdil zlo vtedajšieho režimu, postavil sa za utláčaných a vyzval vtedajšiu vládu, aby plne rešpektovala základné ľudské práva a vyhovela petícii, ktorú podpísalo takmer 500-tisíc odvážnych občanov.
„Sviečková manifestácia bola prelomovou udalosťou a prvým verejným protestom proti komunistickému režimu v Československu od roku 1969. Svojim nenásilným odporom predznamenala „nežný“ charakter pádu komunistického režimu a prechod k demokracii v roku 1989. Požiadavkou na dodržiavanie občianskych práv a náboženských slobôd pomohla zjednotiť predtým rozdelený slovenský disent,“ priblížil pri príležitosti výstavy dianie spred 35 rokov predseda správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.
Podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií Pavol Kossey zdôraznil úlohu, ktorú nielen vtedy zohrali práve kresťania: „Veriaci chcú byť aj dnes obohatením pre spoločnosť. Chcú, tak ako pred 35 rokmi na Hviezdoslavovom námestí, spolu so všetkými úprimne zmýšľajúcimi ľuďmi prinášať a udržiavať v spoločnosti ideály, pomáhať ju robiť skutočne ľudskou – počnúc starostlivosťou o medziľudské vzťahy až po prinášanie nových pohľadov na ekológiu.“
Aj po viac ako troch desaťročiach sme však svedkami geopolitického vývoja a hrozieb, ktorým sloboda a demokracia čelia zo strany autoritárskych a totalitných režimov. Aj preto je nesmierne dôležité poukazovať na náš vlastný zápas o slobodu, ako aj potrebu túto slobodu chrániť a pripomínať to aj ďalším, ktorí podobné útrapy nikdy nezažili.
„My dnes už patríme k tým šťastným, ktorí môžu žiť slobodne. Musíme sa však pýtať sami seba, či s touto slobodou zaobchádzame zodpovedne. Na mieste je aj otázka, či sme za ten relatívne dlhý čas, čo sme členským štátom Európskej únie, dostatočne svedčili o odkaze našej historickej skúsenosti s totalitným režimom a delili sa o ňu tak, aby sme umožnili európskemu spoločenstvu lepšie rozpoznať hrozby totality už v jej náznakoch,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Vernisáž výstavy sa uskutoční v Európskom parlamente v Štrasburgu dnes 14. marca o 18:00.
Na pôde Európskeho parlamentu privítala Miriam Lexmann Armana Yeghoyana, spolupredsedu Výboru pre partnerstvo medzi EÚ a Arménskom a predsedu Výboru pre európsku integráciu Národného zhromaždenia Arménska. Diskutovali o posilňovaní vzťahov medzi EÚ a Arménskom, o ochrane arménskych kresťanov žijúcich v Náhornom Karabachu a o súčasných geopolitických výzvach a dôsledkoch vojny na Ukrajine na regionálnu a globálnu bezpečnosť.
Rodinná politika a výmena skúseností v otázkach sociálnej starostlivosti, ale aj cestovania rodičov za prácou do zahraničia boli témami návštevy členov Inštitútu vzdelávania a inovácií v politike, ktorých pozvala do Bruselu Miriam Lexmann. Starostovia a zástupcovia miestnej samosprávy mali možnosť stretnúť expertov na rodinnú politiku a vymeniť si vzácne skúsenosti i pohľady na národnej či európskej úrovni s Európskou federáciou asociácií katolíckych rodín, zástupcami Európskej biskupskej konferencie a s členkou EP a bývalou ministerkou rodiny, práce a sociálnych vecí Poľska, Elżbietou Rafalskou.
Nezabúdajme, aká je hodnota slobody a mieru vzácna, ťažko vybojovaná, ale aj krehká. Vážme si ju, pripomína Miriam Lexmann v deň smutného výročia tragickej popravy troch velikánov: Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára.
Ani po 33 rokoch nemeníme naše postoje a hodnoty, preto každý vie, čo od nás môže očakávať. Ľudia potrebujú normálnu stranu, ktorá im prinesie pokoj a stabilitu. A takou stranou je práve KDH , pripomína Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH pri príležitosti 33. výročia založenia hnutia KDH.
Miriam Lexmann podpísala spoločný list europoslancov adresovaný vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad pokračujúcim zatváraním kostolov v Alžírsku a zhoršujúcim sa stavom náboženskej slobody v tejto krajine. Sme presvedčení, že EÚ musí túto záležitosť urýchlene riešiť vo svojich bilaterálnych vzťahoch s Alžírskom, zdôvodnila Miriam Lexmann.
Na pôde európskych inštitúcií či z niektorých členských štátov sme svedkami narastajúceho tlaku na to, aby sa právo na potrat začlenilo do Charty základných práv EÚ, a teda stalo základným ľudským právom.
„Znovu zdôrazňujem to, čo som opakovanie predniesla v pléne Európskeho parlamentu i na mnohých iných fórach – tieto snahy sú nielen v absolútnom rozpore so základným ľudským právom, ktorým je právo na život. Zároveň táto otázka regulácie umelého ukončenia tehotenstva spadá plne do právomoci členských štátov a EÚ nemá žiadny mandát sa ňou zaoberať. Toto podkopávanie zmlúv, na ktorých je EÚ založená a zaoberanie sa politikami, na ktoré nedostala od občanov mandát povedie k zlyhávaniu v tých oblastiach, ktoré riešiť má. A to sledujeme už dnes, napríklad aj v oblasti spoločného trhu či bezpečnosti. Tomu musíme povedať jasné NIE,“ konštatovala Miriam Lexmann, ktorá sa dnes stretla v Bruseli so zástupcami celoeurópskej platformy Jeden z nás (One of Us) zameriavajúcej sa na ochranu ľudskej dôstojnosti.
Foto: Kancelária Miriam Lexmann
Na pozvanie Miriam Lexmann boli tento týždeň na návšteve Bruselu a Európskeho parlamentu študenti, absolventi, pedagógovia a zamestnanci z Kolégia Antona Neuwirtha. Okrem tradičného programu v parlamente navštívili aj Komisiu európskych biskupských konferencí (Comece – the Catholic Church in the EU) a absolvovali kolokvium s medzinárodnou právnickou organizáciou Alliance Defending Freedom (ADF International), či Federáciu katolíckych rodinných asociácií v Európe (FAFCE).
Fenomén tzv. mäkkého prenasledovania kresťanov, ktorý spočíva v stigmatizácii či vytláčaní na okraj, ale aj kroky europoslankyne Miriam Lexmann voči prenasledovaniu kresťanov a vôbec veriacich boli témami jej rozhovoru s otcom arcibiskupom Cyriľom Vasiľom, ktorý navštívil Európsky parlament.
Totalita, extrémizmus, či prenasledovanie destabilizujú celé regióny a vystavujú úniu bezpečnostným výzvam. Aj preto sa EÚ musí aktívne zasadzovať o podporu náboženskej slobody v rámci i mimo nej, povedala Miriam Lexmann počas predstavenia správy organizácie Open Doors, ktorá približuje najaktuálnejšie informácie o prenasledovaní kresťanov a vôbec veriacich vo svete.
Dobro a láska sú nezištné. To najdôležitejšie, čo potrebujeme na prekonávanie rozdielov je otvorené srdce. Dobro totiž nehľadí na vierovyznanie a skutky srdca často vypovedajú viac, ako slová. Priatelia, spojme sa v spoločnej modlitbe za jednotu, zmierenie a pokoj. Dni, ktoré žijeme nám ukazujú, aká je dôležitá, povzbudzuje pri príležitosti Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov europoslankyňa Miriam Lexmann.
Biskupi Gojdič, Buzalka a Vojtaššák nám zanechali odkaz pevnej viery aj za cenu utrpenia, či smrti. Miriam Lexmann je presvedčená, že aj ich príbeh bude navždy mementom pre budovanie spravodlivej a slobodnej spoločnosti. Práve dnes, 15. januára 1951 bolo všetci traja v komunistickým režimom vykonštruovanom monsterprocese odsúdení na doživotie.
Počas uplynulých rokov vyrástlo vďaka verbistom na Slovensku veľké misijné dielo a Slovensku dalo svetu desiatky nasadených misionárov. Evanjelizujú a výrazne prispievajú k šíreniu kresťanských hodnôt, ochrane dôstojnosti a udržaniu spravodlivosti nielen u nás doma, ale v celej Európe a vo svete. Patrí im za to vďaka, povedala Miriam Lexmann počas nedeľnej svätej omše pri príležitostí 100. výročia pôsobenia verbistov na Slovensku.
Miriam Lexmann predstavila svoju novú publikáciu Pútnické miesta pešo či na bicykli. Vznikla spojením jej vášne k cyklistike a zároveň k duchovnému putovaniu. Oficiálne ju uvedie začiatkom blížiacej sa cyklistickej sezóny.
Miriam Lexmann dnes vystúpila na Medzikultúrnom dialógu skupiny EPP s cirkvami a náboženskými komunitami. Spoločne s predstavenými kresťanov, židov a moslimov hľadali vo Viedni odpovede na najväčšie výzvy dnešných dní v oblastiach medzikultúrnej a náboženskej spolupráce, pričom jednou z hlavných tém bola aj situácia a nezištné správanie sa náboženských skupín a komunít na Ukrajine, ako aj v okolitých krajinách.
Miriam Lexmann dnes viedla spoločne s holandským kolegom Petrom van Dalenom výročné 25. Modlitebné raňajky, najväčšie v Európe, ktoré sa po pandemickej prestávke vrátili opäť naživo do Európskeho parlamentu. S takmer 500 účastníkmi sme sa modlili za Ukrajinu, Rusko, Bielorusko i za prenasledovaných pre vieru a presvedčenie i za pokoj vo svete.
Po viacerých výzvach a upozorneniach od Miriam Lexmann dnes Európska komisia konečne obsadila post osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.
Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daele je novým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) bolo dnes zavŕšené jeho vymenovaním Európskou komisiou.
V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde je vážne porušovaná sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.
„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu Miriam Lexmann.
Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ. Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov.
„Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Miriam Lexmann a dodáva: „vymenovanie osobitného vyslanca vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“
„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.
Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.
Foto: Valeriy Melnikov
Na pozvanie Miriam Lexmann prišiel do Európskeho parlamentu predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober. Na stretnutiach s poslancami EP, v Európskej komisii či so zástupcami organizácií pôsobiacich pri európskych inštitúciách rezonovali aktuálne otázky bezpečnosti, geopolitiky, energetiky, životného prostredia, ale i otázky ochrany ľudského života a rodiny a náboženskej slobody.
Podľa štatistík medzinárodných organizácií každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných, alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom. Okrem utrpenia konkrétnych ľudí táto forma útlaku neustále prispieva k migračnej kríze, a tá zas dáva podnet na mnohé bezpečnostné výzvy. Presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery nie je teda len v súlade s našimi deklarovanými hodnotami, ale je tiež nevyhnutné pri riešení dnešných globálnych problémov, hovorí Miriam Lexmann počas tzv. Červenej stredy.
O potrebe riešení pre znižovanie našej ekonomickej závislosti od nedemokratických či totalitných krajín, o morálnych dopadoch spolupráce s takýmito krajinami, či o iných aktuálnych témach hovorila Miriam Lexmann v relácií Rádia Lumen Zaostrené.
O svojej životnej ceste i konzervatívnej politike sa Miriam Lexmann zhovárala s redaktorkou denníka Postoj.
Europoslanci v liste iniciovanom Miriam Lexmann navrhujú Komisii, aby dočasne pozastavila bilaterálne vzťahy s Azerbajdžanom.
Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.
Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci europoslankyňa Miriam Lexmann.
Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.
Vyjadrenie Miriam Lexmann, Františka Mikloška a Pavla Hrušovského k návšteve predsedu parlamentu v Azerbajdžane.
Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA).
Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda. Podľa
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
