Rýchle správy

kresťania

Viera je vždy silnejšia ako diktatúra. Vychádza totiž z pravdy. A pravda sa umlčať nedá, hoci sa o to mnohí snažia. Aj preto Miriam Lexmann spoločne s Ústavom pamäti národa zorganizovala v priestoroch EP v Štrasburgu dokumentárnu fotovýstavu k udalostiam Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988, kedy pokojný dav so sviečkami v rukách demonštroval za náboženské a občianske práva v komunistickom Československu.

Pobúrenie nad brutalitou polície a zhrozenie z cynizmu konania štátnych orgánov, ale aj prenasledovania kresťanov, vyjadril Európsky parlament (EP) v roku 1988 v bezprostrednej reakcii na udalosti Sviečkovej manifestácie. Tento týždeň si EP bratislavské udalosti z 25. marca znovu pripomína vďaka výstave, ktorú v Štrasburgu zorganizovala europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v spolupráci s Ústavom pamäti národa (ÚPN).

Dokumentárna fotovýstava približuje nielen europoslancom, ale aj všetkým návštevníkom a zamestnancom Európskeho parlamentu hrdinstvo občanov, ktorí so sviečkou v ruke stáli proti policajnej brutalite a vodným delám v boji za slobodu a demokraciu.

„Manifestácia, ktorá dláždila cestu víťazstvu slobody v komunistickom Československu, môže byť svetlom nádeje i dnes pre ľudí zápasiacich o slobodu v rôznych krajinách, vrátane tých s nedemokratickými režimami,“ hovorí v reakcii na dianie v mnohých krajinách sveta europoslankyňa Miriam Lexmann.

Európsky parlament v nadväznosti na udalosti takzvaného bratislavského Veľkého piatku prijal rezolúciu, v ktorej jednoznačne odsúdil zlo vtedajšieho režimu, postavil sa za utláčaných a vyzval vtedajšiu vládu, aby plne rešpektovala základné ľudské práva a vyhovela petícii, ktorú podpísalo takmer 500-tisíc odvážnych občanov.

Ján Šimulčík počas otvorenia výstavy v Európskom parlamente v Štrasburgu. Foto: kancelária Miriam Lexmann

„Sviečková manifestácia bola prelomovou udalosťou a prvým verejným protestom proti komunistickému režimu v Československu od roku 1969. Svojim nenásilným odporom predznamenala „nežný“ charakter pádu komunistického režimu a prechod k demokracii v roku 1989. Požiadavkou na dodržiavanie občianskych práv a náboženských slobôd pomohla zjednotiť predtým rozdelený slovenský disent,“ priblížil pri príležitosti výstavy dianie spred 35 rokov predseda správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.

Podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií Pavol Kossey zdôraznil úlohu, ktorú nielen vtedy zohrali práve kresťania: „Veriaci chcú byť aj dnes obohatením pre spoločnosť. Chcú, tak ako pred 35 rokmi na Hviezdoslavovom námestí, spolu so všetkými úprimne zmýšľajúcimi ľuďmi prinášať a udržiavať v spoločnosti ideály, pomáhať ju robiť skutočne ľudskou – počnúc starostlivosťou o medziľudské vzťahy až po prinášanie nových pohľadov na ekológiu.“

Aj po viac ako troch desaťročiach sme však svedkami geopolitického vývoja a hrozieb, ktorým sloboda a demokracia čelia zo strany autoritárskych a totalitných režimov. Aj preto je nesmierne dôležité poukazovať na náš vlastný zápas o slobodu, ako aj potrebu túto slobodu chrániť a pripomínať to aj ďalším, ktorí podobné útrapy nikdy nezažili.

„My dnes už patríme k tým šťastným, ktorí môžu žiť slobodne. Musíme sa však pýtať sami seba, či s touto slobodou zaobchádzame zodpovedne. Na mieste je aj otázka, či sme za ten relatívne dlhý čas, čo sme členským štátom Európskej únie, dostatočne svedčili o odkaze našej historickej skúsenosti s totalitným režimom a delili sa o ňu tak, aby sme umožnili európskemu spoločenstvu lepšie rozpoznať hrozby totality už v jej náznakoch,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Vernisáž výstavy sa uskutoční v Európskom parlamente v Štrasburgu dnes 14. marca o 18:00.

Na pôde Európskeho parlamentu privítala Miriam Lexmann Armana Yeghoyana, spolupredsedu Výboru pre partnerstvo medzi EÚ a Arménskom a predsedu Výboru pre európsku integráciu Národného zhromaždenia Arménska. Diskutovali o posilňovaní vzťahov medzi EÚ a Arménskom, o ochrane arménskych kresťanov žijúcich v Náhornom Karabachu a o súčasných geopolitických výzvach a dôsledkoch vojny na Ukrajine na regionálnu a globálnu bezpečnosť.

Rodinná politika a výmena skúseností v otázkach sociálnej starostlivosti, ale aj cestovania rodičov za prácou do zahraničia boli témami návštevy členov Inštitútu vzdelávania a inovácií v politike, ktorých pozvala do Bruselu Miriam Lexmann. Starostovia a zástupcovia miestnej samosprávy mali možnosť stretnúť expertov na rodinnú politiku a vymeniť si vzácne skúsenosti i pohľady na národnej či európskej úrovni s Európskou federáciou asociácií katolíckych rodín, zástupcami Európskej biskupskej konferencie a s členkou EP a bývalou ministerkou rodiny, práce a sociálnych vecí Poľska, Elżbietou Rafalskou.

Ani po 33 rokoch nemeníme naše postoje a hodnoty, preto každý vie, čo od nás môže očakávať. Ľudia potrebujú normálnu stranu, ktorá im prinesie pokoj a stabilitu. A takou stranou je práve KDH , pripomína Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH pri príležitosti 33. výročia založenia hnutia KDH.

Miriam Lexmann podpísala spoločný list europoslancov adresovaný vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad pokračujúcim zatváraním kostolov v Alžírsku a zhoršujúcim sa stavom náboženskej slobody v tejto krajine. Sme presvedčení, že EÚ musí túto záležitosť urýchlene riešiť vo svojich bilaterálnych vzťahoch s Alžírskom, zdôvodnila Miriam Lexmann.

Na pôde európskych inštitúcií či z niektorých členských štátov sme svedkami narastajúceho tlaku na to, aby sa právo na potrat začlenilo do Charty základných práv EÚ, a teda stalo základným ľudským právom.

„Znovu zdôrazňujem to, čo som opakovanie predniesla v pléne Európskeho parlamentu i na mnohých iných fórach – tieto snahy sú nielen v absolútnom rozpore so základným ľudským právom, ktorým je právo na život. Zároveň táto otázka regulácie umelého ukončenia tehotenstva spadá plne do právomoci členských štátov a EÚ nemá žiadny mandát sa ňou zaoberať. Toto podkopávanie zmlúv, na ktorých je EÚ založená a zaoberanie sa politikami, na ktoré nedostala od občanov mandát povedie k zlyhávaniu v tých oblastiach, ktoré riešiť má. A to sledujeme už dnes, napríklad aj v oblasti spoločného trhu či bezpečnosti. Tomu musíme povedať jasné NIE,“ konštatovala Miriam Lexmann, ktorá sa dnes stretla v Bruseli so zástupcami celoeurópskej platformy Jeden z nás (One of Us) zameriavajúcej sa na ochranu ľudskej dôstojnosti.

Foto: Kancelária Miriam Lexmann

Na pozvanie Miriam Lexmann boli tento týždeň na návšteve Bruselu a Európskeho parlamentu študenti, absolventi, pedagógovia a zamestnanci z Kolégia Antona Neuwirtha. Okrem tradičného programu v parlamente navštívili aj Komisiu európskych biskupských konferencí (Comece – the Catholic Church in the EU) a absolvovali kolokvium s medzinárodnou právnickou organizáciou Alliance Defending Freedom (ADF International), či Federáciu katolíckych rodinných asociácií v Európe (FAFCE).

Fenomén tzv. mäkkého prenasledovania kresťanov, ktorý spočíva v stigmatizácii či vytláčaní na okraj, ale aj kroky europoslankyne Miriam Lexmann voči prenasledovaniu kresťanov a vôbec veriacich boli témami jej rozhovoru s otcom arcibiskupom Cyriľom Vasiľom, ktorý navštívil Európsky parlament.

Dobro a láska sú nezištné. To najdôležitejšie, čo potrebujeme na prekonávanie rozdielov je otvorené srdce. Dobro totiž nehľadí na vierovyznanie a skutky srdca často vypovedajú viac, ako slová. Priatelia, spojme sa v spoločnej modlitbe za jednotu, zmierenie a pokoj. Dni, ktoré žijeme nám ukazujú, aká je dôležitá, povzbudzuje pri príležitosti Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov europoslankyňa Miriam Lexmann.

Ako vytvoriť a presadiť odbornú ponuku KDH pre občanov Bratislavského kraja postavenú na konzervatívnom, kresťansko-sociálnom a národnom pilieri, aj to boli témy stretnutia členov KDH z Bratislavského kraja, kde diskutovala aj europoslankyňa Miriam Lexmann.

Biskupi Gojdič, Buzalka a Vojtaššák nám zanechali odkaz pevnej viery aj za cenu utrpenia, či smrti. Miriam Lexmann je presvedčená, že aj ich príbeh bude navždy mementom pre budovanie spravodlivej a slobodnej spoločnosti. Práve dnes, 15. januára 1951 bolo všetci traja v komunistickým režimom vykonštruovanom monsterprocese odsúdení na doživotie.

Počas uplynulých rokov vyrástlo vďaka verbistom na Slovensku veľké misijné dielo a Slovensku dalo svetu desiatky nasadených misionárov. Evanjelizujú a výrazne prispievajú k šíreniu kresťanských hodnôt, ochrane dôstojnosti a udržaniu spravodlivosti nielen u nás doma, ale v celej Európe a vo svete. Patrí im za to vďaka, povedala Miriam Lexmann počas nedeľnej svätej omše pri príležitostí 100. výročia pôsobenia verbistov na Slovensku.

Miriam Lexmann dnes vystúpila na Medzikultúrnom dialógu skupiny EPP s cirkvami a náboženskými komunitami. Spoločne s predstavenými kresťanov, židov a moslimov hľadali vo Viedni odpovede na najväčšie výzvy dnešných dní v oblastiach medzikultúrnej a náboženskej spolupráce, pričom jednou z hlavných tém bola aj situácia a nezištné správanie sa náboženských skupín a komunít na Ukrajine, ako aj v okolitých krajinách.

Miriam Lexmann dnes viedla spoločne s holandským kolegom Petrom van Dalenom výročné 25. Modlitebné raňajky, najväčšie v Európe, ktoré sa po pandemickej prestávke vrátili opäť naživo do Európskeho parlamentu. S takmer 500 účastníkmi sme sa modlili za Ukrajinu, Rusko, Bielorusko i za prenasledovaných pre vieru a presvedčenie i za pokoj vo svete.

Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daele je novým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) bolo dnes zavŕšené jeho vymenovaním Európskou komisiou.

V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde je vážne porušovaná sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.

„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu Miriam Lexmann.

Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ. Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov.

„Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Miriam Lexmann a dodáva: „vymenovanie osobitného vyslanca vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“

„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.

Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.

Foto: Valeriy Melnikov

Podľa štatistík medzinárodných organizácií každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných, alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom. Okrem utrpenia konkrétnych ľudí táto forma útlaku neustále prispieva k migračnej kríze, a tá zas dáva podnet na mnohé bezpečnostné výzvy. Presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery nie je teda len v súlade s našimi deklarovanými hodnotami, ale je tiež nevyhnutné pri riešení dnešných globálnych problémov, hovorí Miriam Lexmann počas tzv. Červenej stredy.

Byť konzervatívny znamená byť verný princípom, na ktorých je postavená naša spoločnosť, a to aj v momentoch, keď to neprináša okamžitý, či krátkodobý prospech. Jadro konzervativizmu tvorí aj princíp subsidiarity. EÚ je projekt, ktorý prináša mnoho dobra, no musíme však dbať o to, aby tento projekt nezasahoval do výlučných kompetencií členských štátov, lebo práve tak uchránime tieto dobrá, pripomenula počas Konzervatívneho summitu Miriam Lexmann.

Čestné ocenenie jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN).

Kresťanskodemokratická europoslankyňa Miriam Lexmann získala na konci augusta cenu udeľovanú kresťanským lídrom, ktorí obhajujú hodnoty dôstojnosti ľudského života. Čestné ocenenie Svätej Matky Terezy za je principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v EP, jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN). 

Miriam Lexmann s ocenením.

„Beriem to ako ocenenie kresťanských demokratov na Slovensku, ale aj celého môjho pracovného tímu i všetkých občanov, ktorých dôveru a podporu si pri vykonávaní svojho mandátu nesmierne vážim,“ reagovala na udelenie ocenenia Miriam Lexmann. 

Ochrana dôstojnosti každého života je mojim osobným záväzkom

Členka najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente svoje postoje konzistentne komunikuje a presadzuje. V súčasnosti je to predovšetkým dôkladná obhajoba princípu subsidiarity, ktorý európske inštitúcie opakovane porušujú a venujú sa témam, ktoré nie sú v ich kompetencii. Jednou z tých najviditeľnejších je presadzovanie tzv. práva na potrat pre každého, ktoré Lexmann kritizuje. Okrem iného sa tiež neúnavne zasadzuje aj za lepšie zabezpečenie v oblasti sociálnej starostlivosti, vrátane pracovných podmienok v sektore sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva či školstva na Slovensku. Na medzinárodnej úrovni dlhodobo háji ochranu prenasledovaných za vieru alebo presvedčenie, a to predovšetkým v nedemokratických a totalitných režimoch.

„Považujem za osobný záväzok nielen v súkromnom, ale aj pracovnom živote neustále napĺňať svoje poslanie: chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť“, dodala Lexmann, ktorá na Slovensku pôsobí aj ako členka predsedníctva Fóra života.

ICLN združuje kresťanské organizácie a lídrov z celého sveta bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Jej cieľom je podporovať kresťanských politikov, ktorí obhajujú dôstojnosť života a sú verní učeniu cirkvi o človeku, a to aj v časoch morálneho relativizmu a materializmu. Samotná ICLN sa nezapája do lobingu ani politického aktivizmu a funguje na nestraníckych princípoch a pravidlách. 

Prenasledovaniu čelia rôzne náboženské skupiny, no je dlhodobo známym faktom, že v priemere každý deň zomrie pre vieru 8 kresťanov. To z nich robí najprenasledovanejšie náboženstvo na svete. Nemálo z týchto prípadov sleduje v zahraničnopolitickom výbore EP aj Miriam Lexmann. Aj tam sa dajú nachádzať politické i odborné spôsoby, ktorými môžeme napĺňať víziu pápeža Františka – byť dobrými samaritánmi pre utláčaných, a tak tvoriť svet, v ktorom sme všetci bratia a sestry, uviedla pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí aktov násilia motivovaných náboženstvom alebo vierou.

Pri príležitosti Dňa starých rodičov a seniorov sa Miriam Lexmann na pozvanie predsedu Združenia kresťanských seniorov Slovenska, Petra Macha, zúčastnila pontifikálnej svätej omše v Katedrále sv. Martina. Svetový deň starých rodičov a seniorov ustanovil Svätý Otec František v roku 2021. Slávi sa vždy štvrtú júlovú nedeľu, aby bol blízko sviatku sv. Joachima a Anny, Ježišových starých rodičov.

Otvorený, transparentný a pravidelný dialóg medzi inštitúciami EÚ a cirkvami, náboženskými združeniami a filozofickými i nekonfesionálnymi organizáciami sa dnes konal na pôde aj za účasti Miriam Lexmann. Hlavnou témou bola naša humanitárna odpoveď na vojnu na Ukrajine.

Vyjadrenie Miriam Lexmann, poslankyne Európskeho parlamentu za KDH, k prijatiu uznesenia Európskeho parlamentu k súdnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, ktorým ruší ústavné právo na umelý potrat:

„Bezprecedentná výzva na začlenenie „práva na potrat pre každého“ do Charty Základných práv EÚ v prijatom uznesení Európskeho parlamentu je neakceptovateľným zásahom do existujúcej medzinárodnoprávnej ochrany práv a dôstojnosti každého človeka, ktorá zahŕňa ochranu ľudského života od počatia. Okrem toho hrubým spôsobom narúša suverenitu členských štátov EÚ podkopávaním princípu subsidiarity, ktorý je jedným z oporných zmluvne ukotvených pilierov európskej integrácie.

Progresívna ľavica neváha ísť hanebne proti zakladajúcim zmluvám EÚ a vnucovať európskym občanom svoje pokrútené vnímanie najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život. V neposlednom rade si tiež povšimnime absurdnú formuláciu „potrat pre každého“ – môže snáď pod srdcom nosiť dieťa niekto iný ako žena?

Zároveň zdôrazňujem, že rozsudok Najvyššieho súdu USA len vrátil zodpovednosť za rozhodnutia ohľadom ochrany ľudského života od počatia jednotlivým štátom USA, čiže ľuďom a ich voleným zástupcom. Vítam tento silný a principiálny krok Najvyššieho súdu USA, ktorý posilňuje demokraciu a vysiela jasný odkaz, že potrat na požiadanie nepovažuje za jediné či najlepšie riešenie neželaného tehotenstva. USA tak konečne opustili skupinu šiestich krajín sveta, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva.“

Vyjadrenie poslankyne Európskeho parlamentu Miriam Lexmann k očakávanému
vymenovaniu osobitného vyslanca pre podporu náboženského vyznania alebo
viery mimo EÚ:

„Už od začiatku svojho mandátu pravidelne podnikám kroky k tomu, aby sa
znovuobsadil post osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského
vyznania alebo viery mimo EÚ. Verím, že toto moje vytrvalé úsilie sa
blíži k úspešnému záveru a v najbližších týždňoch by mal byť nový
vyslanec konečne menovaný.

Za posledné obdobie som zmobilizovala mnoho otvorených výziev, ktoré sme
ako poslanci EP naprieč viacerými politickými frakciami adresovali
Európskej komisii. Na viacerých rovinách som v rámci našej politickej
frakcie Európskej ľudovej strany viedla rokovania, kde sme práve cez
našu politickú skupinu v tomto zmysle vyvíjali tlak ako na našich
komisárov, tak aj na predsedníčku Európskej komisie. Nepretržité úsilie
na znovuobsadenie tohto postu som celé mesiace koordinovala s rôznymi
organizáciami, ktoré sú v tejto oblasti aktívne a to predovšetkým s
pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.

V týchto dňoch som iniciovala ďalší list, ktorý posielame spolu s
niektorými kolegami z iných členských štátov všetkým komisárom, ktorí
budú k otázke tohto menovania čoskoro zasadať. Opätovne v ňom
zdôrazňujeme kľúčový význam tohto úradu pre ochranu náboženskej slobody
ako jednej zo základných ľudských slobôd. Navyše, korelujúci vzťah medzi
úrovňou náboženskej slobody a bezpečnosťou vo svete
je dnes už veľmi
dobre známy. Práve dôsledná ochrana náboženskej slobody je totiž
efektívnym spôsobom ako predchádzať vo svete konfliktom a tým významne
prispievať k zvýšeniu bezpečnosti nielen za hranicami EÚ, ale i v rámci
nej. Práve bezpečnosť je totiž jedným z dominantných očakávaní
európskych občanov od EÚ, ako to pravidelne vyplýva aj z európskych
prieskumov verejnej mienky. Vo svojich vystúpeniach v pléne, aj za
prítomnosti Komisie, na to opakovane apelujem.

Tento posun umocňuje nádej, že trpiaci, diskriminovaní a prenasledovaní
pre vieru budú mať znova oporu aj na pôde Európskej únie. Nemalou výzvou
pre nového osobitného vyslanca však bude ubrániť náboženskú slobodu pred
ideologizáciou, ktorú sme, žiaľ, už videli aj pri nedávnej správe
Európskeho parlamentu
. Jej text totiž náboženstvo skôr vytláčal, ako
chránil. Proti týmto trendom v Európskom parlamente intenzívne konám.

V čase, keď podľa zdokumentovaných správ prenasledovanie pre vieru vo
svete rastie, keď totalitné režimy neslabnú, ale naopak, dovoľujú si
viac a viac, je pre nás mementom, že o slobodu a dôstojnosť každého
človeka musíme stále zápasiť.

Som presvedčená, že ak by Európska únia mala svojho vyslanca
kontinuálne, neboli by sme dnes vo svete svedkami nárastu tak brutálneho
prenasledovania pre vieru.

Podľa údajov medzinárodných organizácií ako Open Doors, alebo ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi dnes zomiera pre vieru v Ježiša Krista 11 ľudí denne, pričom 300 miliónov kresťanov je priamo ohrozených prenasledovaním, či diskrimináciou, alebo žije v krajine, kde sa nedodržiava náboženská sloboda. Aj preto Miriam Lexmann podporila iniciatívu mladého študenta Martina Popreňáka, ktorý každoročne vytrvalo organizuje modlitebnú kampaň 7 týždňov za prenasledovaných kresťanov.

Miriam Lexmann s uznaním víta principiálny a silný krok Najvyššie súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na umelé prerušenie tehotenstva. Ide o povzbudenie pre celý svet. USA tak opustili skupinu šiestich krajín, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva. Ženy a deti si zaslúžia lepšiu podporu a starostlivosť než potrat na objednávku.

Aj vďaka Jánovi Langošovi má Slovensko svoju pamäťovú inštitúciu, ktorá dnes môže mapovať zločiny našej totalitnej minulosti a vynášať na svetlo pravdu, hovorí Miriam Lexmann o osobnosti J. Langoša a vykonanej práci, ktoré si vo výročie jeho smrti pripomíname. Je to dôležité práve preto, aby sme sa vyrovnali s chybami doby a aby sme nášmu národnému príbehu dali rozmer, vďaka ktorému budeme zrelší. Zvlášť v dnešných pohnutých časoch je nevyhnutné poznať pravdu a vlastnú minulosť.

Medzinárodné štúdie poukazujú na to, že nadmerné využívanie digitálnych technológií je u detí v školskom veku naozaj bežnou záležitosťou. Miriam Lexmann aj preto opakovane upozorňuje a teraz podporuje kampaň MINIdigi od eRka pre deti, ktorá je zameraná na digitálnu miernosť. V kampani sú vypracované materiály s konkrétnymi aktivitami pre deti, ktoré im vyplnia čas miesto telefónov, počítačov či tabletov.

Je potrebné aj naďalej vyvíjať na Peking a hongkonskú vládu maximálny možný tlak na oslobodenie kardinála a ďalších obvinených v tomto i iných prebiehajúcich vykonštruovaných procesoch proti demokratickej opozícii. Miriam Lexmann apeluje na medzinárodné inštitúcie i na Svätú stolicu, aby pomohli k oslobodeniu kardinála Zena.

Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete, uviedla Miriam Lexmann po zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy EÚ v rámci združenia Biskupských konferencií Európskej únie COMECE.

„Európska únia musí mať ambíciu byť zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom v dnešnom globalizovanom svete tak, aby skutočne chránila ľudské práva a prispievala k celosvetovej prosperite,“ uviedla členka Komisie pre vonkajšie vzťahy EÚ pri Biskupských konferenciách Európskej únie (COMECE) Miriam Lexmann (EĽS/KDH) po jej poslednom zasadnutí koncom minulého týždňa. Stretnutiu dominovala aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Aj keď v mnohých častiach sveta roky prebiehajú ozbrojené konflikty a vojny, pričom sa za posledných 30 rokov objavili aj priamo v Európe, členské štáty Európskej únie (EÚ) často neboli schopné nájsť potrebnú jednotu, aby sa zhodli na adekvátnych prístupoch a prostriedkoch na presadzovanie efektívnej politiky „preventívneho budovania mieru“. 

Za agresiou Ruska na Ukrajine sú aj naše morálne zlyhania

„Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete,“ stručne zhrnula europoslankyňa a členka uvedenej komisie COMECE Miriam Lexmann základné príčiny nedostatočnej odpovede EÚ na globálne geopolitické výzvy, ktoré má výrazne negatívny dopad na konkrétne životy rodín i jednotlivcov.

V súvislosti s agresiou Ruskej federácie na Ukrajine europoslankyňa dodala, že „musíme skúmať naše morálne zlyhania, ktoré síce neviedli priamo, no umožnili toto donebavolajúce ľudské utrpenie na Ukrajine. Jedine poznanie našich zlyhaní a ponaučenie môže vytvoriť pevný základ, ktorý zabezpečí to, že EÚ bude skutočne zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom.“

Miriam Lexmann počas zasadnutia Výboru COMECE. Zdroj: archív M. L.

Komisia COMECE pod vedením litovského biskupa Rimantasa Norvila pracuje na odporúčaniach pre EÚ ako presadzovať zefektívnenie štruktúry medzinárodných organizácií, vrátane OSN, NATO, OBSE ako aj foriem ich spolupráce.

„EÚ by mala zohrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní reformy riadenia a samotnej práce OSN. Na rozhodovacích procesoch musia mať účasť všetky krajiny bez výnimky, bez uprednostňovania parciálnych záujmov niektorých štátov a v prospech účinnejšieho a spravodlivého riešenia globálnych výziev v otázkach mieru, prosperity a bezpečnosti. Inými slovami, nemôžeme viac dovoliť, aby nedemokratické a totalitné štáty dokázali vetovať a zvrátiť tak akékoľvek riešenia v prospech ochrany ľudských práv a mieru vo svete,“ vysvetľuje ďalšie z odporúčaní zasadnutia komisie COMECE slovenská europoslankyňa, ktorá je v súčasnosti tieňovou spravodajkyňou k správe o multilateralizme.

EÚ musí byť majákom stability, prosperity a mieru

Súčasťou diskusie bolo aj hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s bezpečnosťou a obranou, kde komisia apeluje na dodržiavanie princípu proporcionality ako aj rešpektovanie ľudských práv, medzinárodných dohovorov a etických štandardov.

Komisia otvorila tiež otázky hybridného spôsobu vedenia vojny a skúmala možnosti ako sa brániť pred jej socioekonomickými dopadmi. Jednou z foriem hybridných hrozieb je aj naša ekonomická závislosť na nedemokratických režimoch. Na to, ale aj ľudskoprávnu dimenziu tejto závislosti europoslankyňa upozorňuje už dlhodobo, čoho dôsledkom bolo napríklad i uvalenie sankcií zo strany Číny na jej osobu.

„EÚ si po pandémii a počas vojny na Ukrajine musí konečne uvedomiť, aká kľúčová je jej úloha ponúkať maják stability, prosperity a mieru pre svoje susedstvo a svet. Dokážeme to, ak budeme doma aj v zahraničí konať v súlade s hodnotami, na ktorých bola Únia založená a budeme chrániť dôstojnosť každého človeka,“ uzatvorila po stretnutí v Bruseli členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP. 

Foto: ilustračné, yourreadvantage.com

Európsky parlament prijal počas májového plenárneho zasadania Správu o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery. Materiál, ktorého prvotným cieľom bolo prispieť k ochrane náboženskej slobody vo svete sa však stal predmetom kritiky, a to pre jeho výsledné znenie, ktoré má viacero nedostatkov.

Ideologický postoj k náboženstvu ako problému

„Táto správa mala upriamiť pozornosť na ťažkú situáciu náboženských menšín vo svete a zasadiť sa o lepšiu ochranu slobody myslenia, svedomia a vierovyznania. Som však sklamaná, že namiesto toho sme sa stali svedkami prijatia rozporuplného textu,“ poukazuje na problémy prijatej správy poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann.

Konkrétne výhrady zhrnula do niekoľkých základných bodov: „správa používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti.“

Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania, čo je základné právo s tromi integrálnymi rozmermi. Lexmann však upozorňuje, že v posledných rokoch sa objavujú pokusy oddeliť slobodu myslenia od slobody svedomia a slobody náboženského vyznania.

Kto verí, nemá vraj rozum

„Je to veľmi nebezpečný trend, pretože môže viesť až k tomu, že sa skonštatuje, že buď človek verí, alebo používa rozum. Toto úplne absurdne vytesňuje z rozhodnutia veriť rozmer intelektu. Ak by sme prijali takúto logiku, došli by sme k presvedčeniu, že ten, kto verí a vyznáva svoju vieru, nepoužíva rozum. Tým by sa vytvoril priestor pre ďalšiu dehonestáciu a marginalizáciu náboženstva,“ vysvetľuje dôsledky prijatej správy Miriam Lexmann.

Správa podľa slovenskej europoslankyne akoby pozabudla na dôležitý aspekt slobody vierovyznania, ktorým je výhrada vo svedomí. Spomína len jediný prípad, keď ide o povinnú vojenskú službu. Je nepredstaviteľné, aby napríklad lekári či zdravotné sestry, ktoré v rámci svojho náboženského presvedčenia odmietajú niektoré zákroky, nemali v takejto správe ani jednu zmienku,“ hovorí Lexmann pričom upozorňuje, že krok k odmietnutiu výhrady vo svedomí urobil Európsky parlament už aj schválením tzv. správy Matić.

Viac si prečítajte v komentári, ktorý Miriam k prijatiu textu tejto správy napísala pre Denník Postoj.

Foto: Ilustračné/Thedailyguardian.com

Ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, slobody myslenia, sloboda slova, princíp subsidiarity – aj to sú hodnoty na ktorých stojí Európska únia. Princíp subsidiarity určuje vzťah občana a štátu, pričom vyšší celok má podporovať ten nižší za účelom ochrany dobra človeka. Ak tento princíp začneme porušovať, ohrozujeme naše spoločenstvo a slobodu človeka, hovorí Miriam Lexmann v relácii Rádia Lumen Karmel.

Miriam Lexmann patrila dnes k jednej z tisícok Slovákov na púti vo Vatikáne, kde vyjadrila vďaku pápežovi Františkovi za jeho septembrovú návštevu Slovenska. Apeloval, aby sme sa nebáli vyhrnúť si rukávy a spolu budovali budúcnosť. Srdcervúce utrpenie na Ukrajine, ktoré medzičasom nastalo, dalo týmto slovám ešte viac naliehavosti a postavilo nás pred nové výzvy, tlmočila odkaz Svätého Otca slovenská europoslankyňa.

Reštriktívne opatrenia ohrozia milióny pracovníkov platforiem

So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.

Rok v bezprostrednej blízkosti vojny

24. február 2022. Viac ako deväť rokov trvajúca ruská agresia proti Ukrajine na Donbase a anexia Krymu v skorých ranných hodinách vrcholí v plnom rozsahu. Nevyprovokovaným útokom proti Ukrajine. Ráno, do ktorého sa prebúdzame, mení dejiny.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content