Rýchle správy

koronavírus

Postup Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pri bezpečnostnom incidente, ktorý opätovne ukázal zraniteľnosť štátneho portálu, by mali riešiť výbory Národnej rady SR. „Vyzývam Výbor pre zdravotníctvo, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor pre obranu a bezpečnosť na iniciovanie poslaneckého prieskumu a dôkladné prešetrenie tohto bezpečnostného incidentu,“ uviedla europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Výbory by následne mali zverejniť správu so závermi.

Europoslankyňa upozorňuje na reakciu NCZI potom, ako súkromná slovená
bezpečnostná IT spoločnosť opätovne odhalila a demonštrovala kritickú zraniteľnosť štátom prevádzkovaného portálu. Tá sa týkala získania prístupu k citlivým zdravotným informáciám prostredníctvom systému eHranica, ktoré by následne mohli byť zneužité. Spoločnosť tak podľa vlastných slov urobila spôsobom, ktorý rešpektuje pravidlá zodpovedného zverejňovania zraniteľnosti, čo však NCZI popiera a v predmetnej záležitosti už podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Zatiaľ čo pri rozsiahlom úniku dát, na ktorý títo tzv. etickí hackeri upozornili v septembri minulého roku, reagovalo NCZI nielen uznaním chyby, ale predovšetkým ospravedlnením, dnes sme svedkami úplne iného postupu.

Nehazardujme so zdravím a dôverou občanov


Naše osobné údaje súvisiace so zdravotným stavom patria prirodzene k tým
najcitlivejším informáciám. „Je neprijateľné, aby štát nebol schopný ochrániť ich a predísť zneužitiu prostredníctvom najvyššieho stupňa ich zabezpečenia. Informácie zverejnené touto spoločnosťou totiž indikujú závažné chyby v ochrane našich osobných údajov v systéme eHranica,“ uviedla Miriam Lexmann.

Europoslankyňa za KDH považuje za absurdné, aby štátny úrad útočil na spoločnosť, ktorá poukázala na kritickú zraniteľnosť štátneho IT systému s etickým úmyslom včasnej nápravy a teda prevencie oveľa závažnejších škôd. „Štát si v žiadnom prípade nemôže dovoliť ďalšiu lotériu so zdravím a dôverou občanov. Je načase konať,“ znovu apeluje M. Lexmann.

Zdroj fotografie: theconversation.com

Aké opatrenia prijala alebo plánuje prijať Európska Rada na zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania s deťmi, pokiaľ ide o používanie systému digitálnych Covid certifikátov? Otázku časti europoslancov smerujúcu na Komisiu ohľadom nedoriešenej situácie v otázke cestovania detí podporila aj Miriam Lexmann.

V rámci balíka REACT-EU získa Slovensko na pomoc pri riešení následkov pandémie koronavírusu viac než 300 miliónov eur! Miriam Lexmann zdôrazňuje, že prostredníctvom Operačného programu Ľudské zdroje nám tieto financie pomôžu podporiť vytváranie pracovných miest a opatrenia na ich udržanie, prístup k vzdelávaniu pre zraniteľné skupiny, zdravotnú starostlivosť a služby dlhodobej starostlivosti ale aj ďalšie dôležité oblasti. Musíme ich len náležite vyčerpať.

Niektorí občania nemôžu pre poruchu autistického spektra alebo fyzickú bariéru podstúpiť očkovanie a dokonca ani testovanie na Covid-19. Budú pre nich platné výnimky na cestovanie zahrnuté v covid pasoch? Miriam Lexmann a Jana Žitňanská sa pýtajú EK, či myslí na týchto ľudí a pripraví pre nich výnimky tak, aby neboli kvôli zdravotnej indikácii marginalizovaní.

Oba návrhy nariadenia som po dlhom zvažovaní a skúmaní podmienok a náležitostí podporila. Dovoľte mi vysvetliť prečo.

Už od oznámenia tejto iniciatívy sa v rôznych médiách šíria zavádzajúce informácie o tom, že tzv. COVID pasy budú znemožňovať cestovanie pre neočkovaných občanov, resp. že budú vytvárať rôzne kategórie občanov s rôznymi právami. Po tom, ako som návrhy pozorne prešla, môžem povedať, že to tak nebude.

Nezaočkovaní nebudú diskriminovaní

Samotný COVID pas nebude a ani nemôže slúžiť na akúkoľvek diskrimináciu nezaočkovaných občanov, pretože údaj o očkovaní je iba jedným z troch údajov, ktoré bude tento preukaz obsahovať. Okrem neho tam bude aj údaj o absolvovanom teste či imunite po prekonaní ochorenia Covid-19 a to, či je občan zaočkovaný alebo nie, vydanie pasu nijako neovplyvní, keďže sa bude môcť preukázať aj platným testom, resp. imunitou.

Preukaz má v prvom rade slúžiť na to, aby existovalo jednotné a ľahko použiteľné potvrdenie pre cestovanie medzi členskými štátmi, keďže momentálne používané potvrdenia o očkovaní alebo teste nemajú jednotný formát a často ani nie sú preložené, resp. na vydanie v iných jazykoch je potrebná špeciálna žiadosť či dlhšia čakacia lehota. Tieto preukazy budú naopak jednotné a uznávané, odpadne tak starosť o to, že na hraniciach budú skúmať Vaše potvrdenie o absolvovanom teste, či je vôbec pravé a či je v zrozumiteľnom jazyku.

COVID pas nenahrádza žiadny cestovný doklad

Oblasť výslovného zákazu zberu údajov je pokrytá v návrhu Komisie a aj v znení, v akom ho odhlasoval Európsky parlament, je vyslovene stanovené, že jednotné čítačky QR kódu nebudú žiadnym spôsobom zbierať, zaznamenávať a ani nikam Vaše údaje odosielať a budú slúžiť iba na overenie platnosti údaju. V tejto súvislosti som už s kolegami oslovila Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie ako aj Ministerstvo zdravotníctva, aby technické zabezpečenie čím skôr pripravili tak, aby spĺňalo najvyššie štandardy ochrany súkromia a údajov.

Rovnako, pokiaľ sa občan odmietne dať zaočkovať, resp. odmietne vôbec používať tento COVID pas, bude sa môcť naďalej pri cestovaní preukazovať potvrdeniami o absolvovanom teste ako doteraz. COVID pas nie je žiadny cestovný dokument a ani ho nenahrádza.

Využitie len na uľahčenie cestovania

Tieto preukazy preto v žiadnom prípade nebudú vytvárať kategórie občanov a nebudú ani nikoho diskriminovať na základe toho, či je alebo nie je zaočkovaný a majú slúžiť výslovne uľahčeniu cestovania pre všetkých, ktorí budú mať o tento jednoduchý a jednotný preukaz záujem.

Nepodporila som však návrh, ktorý povzbudzoval členské štáty k tomu, aby sa tieto preukazy využívali aj na vstup do verejných budov. Myslím si, že takéto rozhodnutie by mala každá krajina prijať v rámci svojich demokratických postupov.

Foto – ilustračná, Zdroj – AP/TASR

Slovenskí europoslanci apelujú na vládu SR, aby včas a dostatočne informovala občanov o systéme fungovania, ale aj o zabezpečení ochrany súkromia pri použití digitálneho zeleného osvedčenia, tzv. COVID pasu. Uviedli to v otvorenom liste, ktorý iniciovala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

COVID pas musí v EÚ podľa nariadenia Komisie fungovať od konca júna. Jeho parametre pre digitálnu, ale aj papierovú podobu boli schválené minulý týždeň. „Pozeráme sa s obavami na krátky časový termín do konca mája, dokedy musia príslušné orgány členských štátov pripraviť technické zabezpečenie, aby COVID pas hladko fungoval,“ uvádzajú šiesti slovenskí europoslanci v liste adresovanom vicepremiérke V. Remišovej a ministrovi zdravotníctva V. Lengvarskému, nakoľko ich rezorty sú zodpovednými orgánmi za prípravu tohto osvedčenia.

O príprave COVID pasov je potrebné jasne komunikovať a vysvetľovať

Oneskorenie prípravy či implementácie osvedčení by obralo Slovákov o možnosť cestovať na základe tohto jednotného a vo všetkých členských štátoch uznávaného osvedčenia. Museli by sa tak naďalej komplikovane preukazovať výsledkami testov či potvrdeniami o očkovaní, ktoré často nie sú preložené do jazyka štátu, do ktorého cestujú. Aj preto sa chcú europoslanci „ubezpečiť, že prípravy sú v danom krátkom časovom horizonte zvládnuteľné, a to tak, aby sme naplnili stanovené požiadavky, ktoré sme dohodli v rámci Európskej únie z hľadiska technického zabezpečenia vydávania osvedčení, ale zároveň aj z hľadiska ochrany osobných údajov a súkromia ich držiteľov.“ Europoslanci takisto apelujú na rýchlu realizáciu tých technických a organizačných krokov, ktoré sú už v plnej kompetencii členského štátu, a to aj napriek tomu, že finálna dohoda o spôsobe použitia a platnosti jednotlivých údajov sa ešte len očakáva.

S cieľom zabrániť diskriminácii tých, ktorí sa nemohli, nechceli alebo nestihli kvôli nedostatku vakcín očkovať, COVID pas bude obsahovať okrem časti pre prípadný údaj o očkovaní aj časť pre údaj o spoľahlivom otestovaní alebo prekonaní ochorenia COVID-19. „Práve v súvislosti s komplexnosťou údajov a ich platnosti apelujeme na jasnú, dostatočnú a priebežnú komunikáciu o postupných krokoch voči občanom tak, aby pochopili systém fungovania týchto osvedčení, ale aj systém zabezpečenia ich súkromia,“ uvádzajú v liste europoslanci a pripomínajú, že vláda musí v rámci komunikácie vyvracať aj viaceré nepravdy, ktoré sa šíria prostredníctvom dezinformačných médií, ale aj na sociálnych sieťach.

Otvorený list podpísali slovenskí europoslanci: Miriam Lexmann, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Vladimír Bilčík, Michal Šimečka, Martin Hojsík a Michal Wiezik.

Foto: ilustračná foto Covid pasu

Zdroj: economictimes.indiatimes.com

Vďaka 5,1 miliardám eur posilní EÚ svoju sebestačnosť a nezávislosť v zdravotníckej oblasti. Miriam Lexmann podporila schválenie zdravotníckeho programu EU4HEALTH ktorý posilnení výrobu farmaceutických látok, surovín, liekov a ochranných prostriedkov v členských krajinách Únie. Peniaze budú investované aj do zníženia poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vidieckych častiach krajiny, digitalizácie či školenia zdravotného personálu.

Miriam Lexmann oceňuje dlhoočakávané rozhodnutie výrobcu vakcíny Sputnik V požiadať o začatie procesu priebežného hodnotenia v Európskej liekovej agentúre. Tento krok prináša nádej, že sa situácia upokojí a začneme sa sústrediť výlučne na riešenie ťažkej situácie a ochranu zdravia a životov ľudí.

Našou nádejou je Veľká noc. Ani nie o 40 dní budeme znovu rozjímať o obete, v kontexte tajomstva vykúpenia. Zvládnime aj my tú našu obetu. A naša láska k blížnemu – v podobe obetavej pomoci zlepšiť pandemickú situáciu – je naša šanca, aby sme sa na Veľkú noc aspoň s niektorými a v menšom počte, ale predsa, stretli v otvorenom chráme pri modlitbe a Eucharistii. Miriam Lexmann pozýva v najnovšom blogu žiť vieru aj za bránami zatvorených kostolov.

Pandémia sa okrem celosvetovej zdravotníckej krízy stala aj krízou celej generácie detí. Ich práva, vývoj, a zároveň naša budúcnosť sú ohrozené. Podpora rodičov a opatrovateľov, by tak mala byť chápaná ako investícia do kvality života detí i rodín a rovnako aj investícia pre našu lepšiu budúcnosť. Miriam Lexmann preto podporila otázku adresovanú Európskej komisii, v ktorej upozorňuje na potrebu prijatia účinných riešení a urýchlenej tvorby stratégie zmierňujúcej vplyv pandémie na práva detí.

Slovensko dostane z európskeho balíka približne 6 miliárd eur v grantoch. Miriam Lexmann víta formálne potvrdenie Mechanizmu obnovy a odolnosti a upozorňuje, aby vláda čo najskôr zapojila do aktuálne prerábaného plánu obnovy aj odbornú verejnosť.

Pandémia koronavírusu zvýšila množstvo ľudí a rodín ohrozených chudobou, nezamestnanosťou či sociálnym vylúčením. EÚ preto uvoľňuje cez fond FEAD ďalšie zdroje pre členské štáty, aby sa ľahšie vyrovnali so sociálno-ekonomickými následkami pandémie. Mimoriadne dôležité je to najmä preto, že v EÚ podľa štatistík takúto pomoc potrebuje 13 miliónov ľudí vrátane 4 miliónov detí, uviedla Miriam Lexmann k schválenému navýšeniu dodatočných prostriedkov na potraviny a základné potreby pre najodkázanejšie osoby.

Vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa Miriam Lexmann už dlhodobo poukazuje na to, že pandémia omnoho tvrdšie zasahuje tzv. najviac zraniteľné skupiny, ku ktorým patria osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, ľudia pochádzajúci zo znevýhodneného prostredia, ale aj osamelí rodičia či rodiny s viacerými deťmi. Práve na nich sa snaží nasmerovať pozornosť opatrení, ktoré v rámci výboru navrhuje. Lexmann intenzívne komunikuje so slovenskými organizáciami v občianskom sektore, ktoré poskytujú služby aj týmto zraniteľným skupinám. 

Miriam Lexmann podporila v EP návrh na dodatočných 47,5 miliardy eur pre členské krajiny na riešenie dopadov pandémie v sociálnej, zdravotnej a hospodárskej sfére. Slovensko môže využiť ďalších 780 miliónov na náklady súvisiace s riešením korona krízy vynaloženými od roku 2020 až do roku 2023.

Dnes ešte nevieme, či navrhované vakcíny proti Covid-19 chránia len jednotlivca, alebo zabraňujú aj prenosu ochorenia. Nevieme ani, ako dlho dokážu ľudí chrániť. Veľkosť záruky ich bezpečnosti veľa napovie k riešeniu nedôvery obyvateľstva v očkovanie, ale aj v rámci témy povinného či dobrovoľného očkovania obyvateľstva. Táto kompetencia však musí zostať v rukách členských štátov, nie EÚ, zdôraznila v diskusii Z prvej ruky v rádiu Slovensko Miriam Lexmann. 

Lesy sú nesmierne dôležité z hľadiska zachovávania biodiverzity či boja proti klimatickým zmenám. Odlesňovanie súvisí s narúšaním rovnováhy v prírode, ale aj s väčšou pravdepodobnosťou prenosu zoonotických chorôb na človeka, ktorých katastrofálne dôsledky vidíme v kontexte pandémie Covid-19, hovorí Miriam Lexmann o prijatej správe odporúčajúcej EK prijať právny rámec EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania.

Europoslankyňa Miriam Lexmann bude pôsobiť v medziskupine Európskeho parlamentu pre podporu osôb so zdravotným postihnutím. Medziskupina aktívne spolupracuje s rôznymi organizáciami, ktoré v jednotlivých členských štátoch pracujú na zlepšovaní kvality života i celkovej situácie – dostupných služieb, vzdelávania, trhu práce či zdravotnej starostlivosti – osôb so zdravotným postihnutím. „Musíme zlepšiť svoj postoj k tejto skupine spoluobčanov, ktorých zraniteľnosť ešte viac odhaľuje pandemická kríza,“ uviedla Lexmann.

Občan nemôže byť rukojemníkom vzájomného obviňovania štátnych úradníkov, ktorí sa zbavujú zodpovednosti za bezprecedentný únik osobných údajov testovaných na Covid-19. Dnešné vyhlásenie Národného centra zdravotníckych informácií o vyvodení personálnych dôsledkov nestačí. Uviedla to europoslankyňa a tieňová spravodajkyňa EĽS k líderstvu EÚ v umelej inteligencii Miriam Lexmann. Takto podľa nej z pandémie robíme rýchlokurz AI a hazardujeme s dôverou ľudí.

Chrániť osobné údaje občanov je základným pilierom dôveryhodnosti využívania umelej inteligencie (AI), a to zvlášť v oblasti zdravotníctva. Ak uniknú v prípade viac ako štvrť milióna slovenských občanov, nemôžeme sa tváriť, že sa nič nestalo a je náležité čakať vyvodenie konkrétnych dôsledkov,“ apeluje Lexmann s tým, že prípad je dôležité urýchlene a dôkladne prešetriť, a tak predchádzať akémukoľvek porušeniu základných práv každého človeka.

Manažment celosvetovej pandémie COVID-19 dnes viditeľne urýchľuje využívanie umelej inteligencie. Hoci je podľa Lexmann spoločnou prioritou jej okamžité zvládnutie, nevyhnutným zostáva zodpovedné využívanie nových technológií. „Štát si nemôže dovoliť takto hazardovať s dôverou slovenských občanov. Ak máme teraz veriť, že v kontexte nového zákona dokáže ochrániť citlivé lokalizačné údaje od mobilných operátorov, musí jednoznačne dokázať, že vie dôveryhodne zabezpečiť ochranu našich dát,“ zdôraznila Lexmann, ktorá je členkou Výboru EP pre bezpečnosť. Vyhnúť sa podobným zlyhaniam je nevyhnutné, zvlášť v zdravotníctve.

Podľa prieskumu Slovenského centra pre výskum umelej inteligencie – Slovak.AI na Slovensku je zdravotníctvo oblasťou s najväčším potenciálom pre aplikáciu a rozvoj AI. Umelú inteligenciu v zdravotníctve poznáme minimálne polstoročie, no až v ostatných rokoch registrujeme jej výrazný nástup, ktorý uľahčuje lekárom prácu a pacientom liečbu. Využívame ju v procesoch diagnostiky, ako je CT či MRI, pri vývoji nových liekov, počítače a roboty začínajú asistovať lekárom pri operačných zákrokoch, monitoringu zdravotného stavu pacientov, ale aj pri prevencii.

V systéme strojového učenia je AI závislá od množstva dát, ktoré jej poskytneme. Na základe toho dokáže pomôcť pri prvotnom určení diagnózy, slúži ako lekársky konzultant tzv. chatbot, ale pomáha aj pri prevencii, keď dokáže zistiť a vyhodnotiť riziká chorôb, ako napríklad aj stav materských znamienok v rámci prevencie rakoviny kože,“ upresňuje Lexmann možnosti súčasného využívania AI v zdravotníctve. Pri vážnosti témy podľa nej musíme o to viac dbať na ochranu základných práv a bezpečnosti každého človeka.

Europoslankyňa k téme etickej umelej inteligencie pripravuje verejnú diskusiu, ako aj medzinárodnú odbornú konferenciu.

Foto: Depositphotos.com/weerapat

Každá ďalšia vlna ochorenia Covid-19 prináša veľké výzvy pre všetkých, najmä pre ženy. Skĺbiť pracovný a rodinný život so starostlivosťou o deti, ktoré musia byť doma, si vyžaduje ďalšiu pomoc – zvlášť v rodinách, ktoré majú, žiaľ, iba jedného rodiča. Nie každý k nej však má prístup. Demografické zmeny zároveň spôsobujú novú výzvu – keďže ľudia majú deti neskôr, musia súbežne s ich výchovou doopatrovávať svojich starnúcich rodičov. Na konferencii Ženy a biznis Americkej obchodnej komory na Slovensku to uviedla Miriam Lexmann.

Koronakríza veľmi zasiahla mimovládne a charitatívne organizácie, čím sa zhoršila dostupnosť starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, okrem iného aj v oblasti bývania. Pripravovanú správu EP Bývanie pre všetkých pripomienkovala Miriam Lexmann 16 návrhmi. Okrem iného tvrdí, že je potrebné otvoriť politickú diskusiu, získať a vymeniť si dáta, skúsenosti a postupy medzi členskými krajinami, ich vyhodnotenie a uplatnenie bude smerovať k prijatiu zodpovednej a účelnej politiky v oblasti bývania.  

Ochrana najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – seniorov, osôb so zdravotným postihnutím, menšín, diskriminovaných osôb, ale aj zraniteľné skupiny, ktoré vytvorila pandémia či zníženie chudoby u zamestnaných osôb prostredníctvom spravodlivých foriem odmeňovania, dôstojných a udržateľných pracovných miest. To sú dva zo štrnástich pozmeňovacích návrhov, ktoré predložila Miriam Lexmann k pripravovanej správe o zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne.

EÚ musí opustiť od súčasného výrazu spokojnosti a v zahraničnej politike zostať verná vlastným európskym hodnotám. Zároveň je nevyhnutné spolupracovať so všetkými demokratickými spojencami s cieľom brániť našu slobodu pred autoritárskymi režimami a ich skorumpovaným vplyvom. Na stretnutí Výboru pre zahraničné veci (AFET) ku geopolitickým dôsledkom krízy Covid-19 to povedala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann iniciovala spolu s bývalým litovským premiérom, dnes europoslancom, Andriusom Kubiliusom otvorený list bieloruskej verejnosti. Vyjadrili jej obdiv nad odvahou a odhodlaním, ktoré prejavila počas hrozby ochorenia COVID-19. Po zľahčovaní a prehliadaní hrozby tamojšou vládou sa Bielorusi aplikovaním viacerých dobrovoľných opatrení a vzájomnou pomocou sami dokázali zmobilizovať. 

Spoločné európske obstarávanie vakcín proti Covidu-19 je nevyhnutné, ak chceme očkovacie látky dostať ku všetkým ľuďom. Bez ohľadu na bohatstvo, rasu či miesto bydliska. Miriam Lexmann sa spolu s viacerými poslancami EP preto Komisie pýtajú, či je na takéto obstarávanie pripravená, a to aj v prípade, ak by došlo k ďalšej vlne pandémie či iného zdravotného ohrozenia.

Únia patrila počas koronakrízy k najdôležitejším darcom krajín tzv. Východného partnerstva, ktoré chcú spolupracovať s EÚ. Podľa zahraničného výboru EP Miriam Lexmann musí Únia túto príležitosť využiť a zdvojnásobiť úsilie pre podporu občianskej spoločnosti, ktorá je nádejou na vybudovanie odolných susedov a partnerov EÚ na jej východných hraniciach.

Európsky parlament (EP) by mal mať len jedno sídlo – v Bruseli. Zastaviť pravidelné presúvanie do Štrasburgu navrhuje časť poslancov ako jeden z krokov prevzatia zodpovednosti a šetrenia verejných financií v čase krízy. K výzve sa pridala aj Miriam Lexmann.

Pri snahe Únie docieliť do roku 2050 klimaticky neutrálnu a cirkulárnu ekonomiku sa za ohrozené pri napĺňaní cieľa považujú najmä krajiny využívajúce ťažbu fosílnych palív. Miriam Lexmann ako členka Výboru pre zamestnanosť v rámci pripomienkového konania k jeho rokovacím materiálom povedala, že rizikové sú aj krajiny s veľkým dopadom pandémie Covid-19.

Zatajovanie a cenzurovanie informácií o šírení koronavírusu či zatýkanie demokratických politikov v Hongkongu sú signály, že Európa musí prehodnotiť svoj vzťah k Číne. Sloboda slova, zhromažďovania, tlače či politického angažovania sú hodnoty, ktoré si musíme brániť aj za cenu prehodnotenia čínsko-európskych vzájomných vzťahov, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

Budú nasledovať skutky?

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka z neho robia človeka, ktorý dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Odpočet mojej práce za jún 2021

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac jún. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku.

Rozbuška pod budúcnosťou Slovenska. Mladí tu nevidia perspektívu

Nedostatok práce, deficity v sociálnom systéme, demokracii a politickej kultúre, nefunkčné štátne verejné inštitúcie či nízka životná úroveň. To sú hlavné dôvody, pre ktoré polovica vysokoškolákov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content