Rýchle správy

AFET

Je potrebné aj naďalej vyvíjať na Peking a hongkonskú vládu maximálny možný tlak na oslobodenie kardinála a ďalších obvinených v tomto i iných prebiehajúcich vykonštruovaných procesoch proti demokratickej opozícii. Miriam Lexmann apeluje na medzinárodné inštitúcie i na Svätú stolicu, aby pomohli k oslobodeniu kardinála Zena.

Miriam Lexmann víta zriadenie Medzinárodnej vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva a zahájenie vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti Medzinárodným trestným súdom. Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre multilateralizmus sama vyzývala na to, aby medzinárodne organizácie prevzali zodpovednosť za to, na čo majú mandát, a to najmä za dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva, a to aj počas ruskej vojny na Ukrajine.

Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete, uviedla Miriam Lexmann po zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy EÚ v rámci združenia Biskupských konferencií Európskej únie COMECE.

„Európska únia musí mať ambíciu byť zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom v dnešnom globalizovanom svete tak, aby skutočne chránila ľudské práva a prispievala k celosvetovej prosperite,“ uviedla členka Komisie pre vonkajšie vzťahy EÚ pri Biskupských konferenciách Európskej únie (COMECE) Miriam Lexmann (EĽS/KDH) po jej poslednom zasadnutí koncom minulého týždňa. Stretnutiu dominovala aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Aj keď v mnohých častiach sveta roky prebiehajú ozbrojené konflikty a vojny, pričom sa za posledných 30 rokov objavili aj priamo v Európe, členské štáty Európskej únie (EÚ) často neboli schopné nájsť potrebnú jednotu, aby sa zhodli na adekvátnych prístupoch a prostriedkoch na presadzovanie efektívnej politiky „preventívneho budovania mieru“. 

Za agresiou Ruska na Ukrajine sú aj naše morálne zlyhania

„Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete,“ stručne zhrnula europoslankyňa a členka uvedenej komisie COMECE Miriam Lexmann základné príčiny nedostatočnej odpovede EÚ na globálne geopolitické výzvy, ktoré má výrazne negatívny dopad na konkrétne životy rodín i jednotlivcov.

V súvislosti s agresiou Ruskej federácie na Ukrajine europoslankyňa dodala, že „musíme skúmať naše morálne zlyhania, ktoré síce neviedli priamo, no umožnili toto donebavolajúce ľudské utrpenie na Ukrajine. Jedine poznanie našich zlyhaní a ponaučenie môže vytvoriť pevný základ, ktorý zabezpečí to, že EÚ bude skutočne zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom.“

Miriam Lexmann počas zasadnutia Výboru COMECE. Zdroj: archív M. L.

Komisia COMECE pod vedením litovského biskupa Rimantasa Norvila pracuje na odporúčaniach pre EÚ ako presadzovať zefektívnenie štruktúry medzinárodných organizácií, vrátane OSN, NATO, OBSE ako aj foriem ich spolupráce.

„EÚ by mala zohrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní reformy riadenia a samotnej práce OSN. Na rozhodovacích procesoch musia mať účasť všetky krajiny bez výnimky, bez uprednostňovania parciálnych záujmov niektorých štátov a v prospech účinnejšieho a spravodlivého riešenia globálnych výziev v otázkach mieru, prosperity a bezpečnosti. Inými slovami, nemôžeme viac dovoliť, aby nedemokratické a totalitné štáty dokázali vetovať a zvrátiť tak akékoľvek riešenia v prospech ochrany ľudských práv a mieru vo svete,“ vysvetľuje ďalšie z odporúčaní zasadnutia komisie COMECE slovenská europoslankyňa, ktorá je v súčasnosti tieňovou spravodajkyňou k správe o multilateralizme.

EÚ musí byť majákom stability, prosperity a mieru

Súčasťou diskusie bolo aj hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s bezpečnosťou a obranou, kde komisia apeluje na dodržiavanie princípu proporcionality ako aj rešpektovanie ľudských práv, medzinárodných dohovorov a etických štandardov.

Komisia otvorila tiež otázky hybridného spôsobu vedenia vojny a skúmala možnosti ako sa brániť pred jej socioekonomickými dopadmi. Jednou z foriem hybridných hrozieb je aj naša ekonomická závislosť na nedemokratických režimoch. Na to, ale aj ľudskoprávnu dimenziu tejto závislosti europoslankyňa upozorňuje už dlhodobo, čoho dôsledkom bolo napríklad i uvalenie sankcií zo strany Číny na jej osobu.

„EÚ si po pandémii a počas vojny na Ukrajine musí konečne uvedomiť, aká kľúčová je jej úloha ponúkať maják stability, prosperity a mieru pre svoje susedstvo a svet. Dokážeme to, ak budeme doma aj v zahraničí konať v súlade s hodnotami, na ktorých bola Únia založená a budeme chrániť dôstojnosť každého človeka,“ uzatvorila po stretnutí v Bruseli členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP. 

Foto: ilustračné, yourreadvantage.com

Boj proti dezinformáciám si vyžaduje komplexnú reakciu na národnej aj európskej úrovni. Viac ako čokoľvek iné si to však vyžaduje postaviť sa a bojovať za pravdu proti tým, ktorí sa ju snažia potlačiť. Aj preto kancelária Miriam Lexmann dnes v Bruseli zorganizovala diskusiu o šírení ruských a čínskych dezinformácií a spolupráci týchto režimov pri snahe rozložiť európsku jednotu.

Miriam Lexmann ako tieňová spravodajkyňa v Európskom parlamente pre multilateralizmus požiadala počas rokovaní o novej správe, aby boli zločiny Kremľa páchané na obyvateľoch Ukrajiny a ich nedobrovoľné odvlečenie do Ruska, kde skončili desiatky tisíc detí, zdokumentované Radou OSN pre ľudské práva a komisárom OSN pre ľudské práva.

Pre zastavenie financovania Putinovej agresie sú sankcie nevyhnutné,“ povedala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde poslanci diskutovali aj o aktuálnom už 5. balíku sankcií voči Rusku za vojenskú agresiu na Ukrajine.

Ruské uhlie nechceme, polovodiče nepredáme

EÚ pristúpila k ďalšiemu balíku sankcií po odhalení zločinov proti ľudskosti v Buči neďaleko Kyjeva. Treba si uvedomiť, že iba za energie EÚ od začiatku vojny na Ukrajine zaplatila Rusku 35 miliárd eur. Preto sankcie práve v oblasti energetických zdrojov sú absolútne kľúčové na zastavenie financovania Putinovej agresie,“ zdôvodňuje rozsah a dôvody najnovšieho balíka sankcií členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP Miriam Lexmann.

Okrem dovozu uhlia pridali krajiny EÚ do balíka sankcií aj zákaz vývozu polovodičov, ktoré sa taktiež využívajú aj vo vojenských technológiách. Ruské spoločnosti sa nebudú môcť zúčastňovať verejných súťaží v EÚ, čo je dôležité z pohľadu kybernetickej bezpečnosti pri ochrane našej kritickej infraštruktúry.

„Je nesmierne dôležité, aby sme spoločne s demokratickými partnermi dosiahli čo najlepšiu koordináciu pri dohliadaní na dodržiavanie všetkých reštrikcií. Tu sú absolútne kľúčové postihy voči štátom, entitám či osobám, ktoré pomáhajú Kremľu obchádzať sankcie,“ upozornila Miriam Lexmann, pričom priamo v pléne Európskeho parlamentu  podotkla, že to sa týka predovšetkým Číny. Tamojšia Komunistická strana odmieta prevziať zodpovednosť v globálnom kontexte a využiť svoje páky na zastavenie Putinovej agresie.

Odhodlanie brániť slobodu a demokraciu nepozná hranice

Čínska komunistická strana sa odmieta postaviť Putinovi kvôli samotnej povahe tohto totalitného režimu a jej vlastným zločinom, vrátane potláčania ľudských práv v Číne a Hongkongu, ako aj agresívneho správania voči tretím krajinám vrátane Taiwanu, ale aj voči členským štátom EÚ,“ analyzuje čínsky postoj slovenská europoslankyňa.

Dôsledky pomoci Rusku vyhnúť sa sankciám musia byť podľa členky predsedníctva medzinárodnej Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jasne odkomunikované všetkým krajinám, subjektom i jednotlivcom, ktorí sa o to pokúsia.

„To, nakoľko principiálne a jednotne zareagujeme na agresiu proti Ukrajine bude definovať, v akom svete budeme žiť. Rusko a Čína tvrdia, že ich priateľstvo ´nepozná hranice´. Nemali by sme to podceňovať. Obom by sme však mali jasne ukázať, že aj naše odhodlanie brániť slobodu a demokraciu nepozná hraníc,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Obrázok: dw.com; picture alliance/dpa

Jednotný postoj a dohliadnutie na dodržiavanie spoločných európskych, ale aj národných sankcií, označila Miriam Lexmann za mimoriadne dôležité po prijatí v poradí 5. balíčka reštrikcií voči Rusku, ktorý zahŕňa aj embargo na dovoz uhlia.

Keď hovoríme o otázke právneho štátu, tak pokiaľ sa to netýka korupcie a zneužívania finančných prostriedkov, na čo bola zameraná aj odpoveď Súdneho dvora, tak treba hľadať odpovede pri pokojnom dialógu za okrúhlym stolom a nie na súde v ostrých hádkach, kde sa tento princíp často zneužíva na ideologické zápasy, vysvetľuje Miriam Lexmann svoj postoj k téme právneho štátu a mechanizmu podmienenosti.

Aliancia United for Ukraine sa okrem humanitárnej, materiálnej a finančnej pomoci bude zameriavať aj na prípravu dlhodobej pomoci. Už teraz totiž vieme, že obnoviť Ukrajinu po vojne bude zdĺhavý a náročný proces. Novovzniknutú alianciu považuje Miriam Lexmann za kľúčovú pri zaoberaní sa nesmierne dôležitou otázkou, ako rekonštruovať medzinárodné spoločenstvá a vytvoriť efektívne mechanizmy na napĺňanie ich mierotvornej funkcie.

Správne reakcie na súčasné dianie nielen za našimi východnými hranicami sú veľmi dôležité. Určujú totiž našu budúcnosť. Už dnes vieme, že vojnovým konfliktom a jeho následkami sa budeme pasovať dlhodobo.

Čo čaká svet po Putinovej agresii, ako by mala stredná Európa spolu s európskymi a transatlantickými partnermi reagovať na nové situácie a zmeny?

„Potrebujeme zásadový a jednotný prístup v našej zahraničnej politike vo vzťahoch s nedemokratickými režimami. Znamená to napríklad aj neustálu podporu boja za slobodu všetkých ľudí, ktorým je kdekoľvek na svete upieraná. Pokračujme v podpore ukrajinských susedov politicky, morálne aj materiálne,“ povedala Miriam Lexmann (KDH) na Konferencii o strednej Európe, Veľkej Británii a Európskej únii, ktorú organizovalo Britské ministerstvo zahraničných vecí spolu s Aston University a Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.

Čoraz viac si naplno uvedomujeme a už aj pociťujeme, že táto vojna určuje nielen osud ukrajinského národa.

„Aby sme v tej skúške obstáli a našej budúcnosti s víziou slobody, demokracie a mieru dali šancu, musíme dnes znížiť závislosť od totalitných režimov a diverzifikovať dodávateľské reťazce v kľúčových sektoroch, nielen v energetike, ale aj v obranných zariadeniach či zdravotníckych produktoch,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Ak posilníme EÚ, získa schopnosť konať tam, kde má potenciál prinášať dobrá a efektívne riešenia. O dôsledkoch Putinovej agresie musíme rozmýšľať strategicky a nestratiť zo zreteľa iných nedemokratických aktérov, ktorí sa pokúšajú oslabiť naše demokracie. Spolupráca s demokratickými partnermi je dnes dôležitejšia, ako kedykoľvek predtým,“ vysvetľuje členka Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).  

Foto: ilustračné/as.com

Nemôžeme naďalej tolerovať, že krajiny, ktoré nedokážu rešpektovať mier, suverenitu a územnú celistvosť iných krajín, dodržiavanie noriem medzinárodného práva a základných ľudských práv, budú naďalej podkopávať mierotvorný charakter multilaterálnych organizácií, uviedla Miriam Lexmann k vylúčeniu Ruska z Rady Európy.

To, ako dnes zareagujeme na Putinovu agresiu proti Ukrajine a jej ľudu, bude definovať svet, v ktorom budeme v budúcnosti žiť. 

Ukrajina dnes bojuje za naše hodnoty a my musíme urobiť všetko pre ukončenie agresie a obnovenie mieru.  

Do dnešného dňa už takmer 1,5 milióna obyvateľov Ukrajiny opustilo svoje domovy a prekročilo hranice Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska a Moldavska. Len na Slovensko ich už dorazilo okolo 128-tisíc.

Osobne som sa stretla s dobrovoľníkmi a organizáciami, ktoré od prvého dňa týmto ľuďom pomáhajú a chcem im všetkým poďakovať za ich solidaritu a pomoc tým, ktorí utekajú pred vojnou.

V dnešnej dobe sa často hovorí o polarizácii spoločnosti. Teraz sme však svedkami toho, že sa ľudia dokážu zjednotiť, aby pomohli tým, ktorí to potrebujú. Som hrdá na nás, ako na Slovákov, tak na iných Európanov, že s otvoreným srdcom vítame ľudí v núdzi.

Ako povedal pápež František pred takmer dvoma rokmi, keď sme čelili začiatku pandémie: „sme na jednej lodi, všetci krehkí a dezorientovaní, no zároveň dôležití a potrební, všetci povolaní veslovať spolu“.

Vítam, že Európska únie zareagovala na neospravedlniteľnú agresiu jednotne a vyzývam na to, aby sme sa aj naďalej tejto jednoty držali a vrátili sa k hodnotám, na ktorých bola postavená dnešná slobodná, demokratická a prosperujúca Európska únia. Pretože len zjednotení dokážeme vyriešiť výzvy, ktorým čelíme, len zjednotení môžeme zastaviť tragédiu odohrávajúcu sa pred našimi očami a len zjednotení obránime slobodu a demokraciu.

Foto – Alain Rolland, Európsky parlament

Miriam Lexmann považujem za nevyhnutné riešiť otázku zníženia našej energetickej závislosti od Ruskej federácie v koordinácii s našimi transatlantickými partnermi. Na oslobodenie sa od ekonomickej a energetickej závislosti na nedemokratických režimoch vyzýva už dlhodobo, no kroky Komisie musia byť stabilné a trvalé. Inak by totiž boli dôsledkom pokračovania našej vydierateľnosti i vážneho ohrozenia našej bezpečnosti.

Rusko nie je len Putinov režim. Tisíce Rusov protestujú proti kremeľskému teroru na Ukrajine aj napriek hrozbe väzenia. Aj ich odvaha znamená veľa, upozorňuje Miriam Lexmann v kontexte aktuálneho diania v Rusku a na Ukrajine.

Ukrajina a spolu s ňou celý demokratický svet čelia geopolitickému terorizmu Kremľa, ktorý natrvalo zmení doteraz platné bezpečnostné siločiary nielen v Európe.

„Ukrajinci totiž dnes nebojujú len za suverenitu a územnú celistvosť svojej krajiny, ale za hodnoty, na ktorých sa zrodila euroatlantická spolupráca po druhej svetovej vojne – hodnoty slobody a demokracie,“ uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann počas výnimočného plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu tento týždeň v Bruseli. 

Volanie Ukrajiny po slobode nemôže zostať nevypočuté

„Hlboko nami dnes rezonuje neospravedlniteľný, nevyprovokovaný a celým slobodným svetom ostro odsúdený vojenský útok Vladimíra Putina na Ukrajinu. Stojíme na historickej križovatke. Musíme mať odvahu prijať náročné rozhodnutia a jasne dať slovom i skutkom najavo, že nebudeme tolerovať tento útok na suverenitu a územnú zvrchovanosť Ukrajiny, ktorý je rovnako útokom na hodnoty slobody a demokracie,“ povedala členka Zahraničného výboru (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).

Európsky parlament počas mimoriadneho zasadnutia, za online účasti prezidenta Volodymyra Zelenského, jasne odsúdil vojenskú inváziu a vyslovil jednoznačnú podporu Ukrajine, ktorá zároveň požiadala o členstvo v EÚ.

Majme aj naďalej otvorené srdcia a domovy

 „V tejto chvíli je prioritou čo najrýchlejšie ukončenie kremeľskej agresie a nastolenie mieru. Rovnako dôležitá je však naša pomoc tým, ktorí utekajú pred vojnou – som hrdá na to, ako sme sa zomkli. Vytrvajme na Slovensku v tejto jednote a solidarite. Majme aj naďalej otvorené srdcia a domovy na pomoc pre ľudí utekajúcich pred vojnou,“ hovorí Miriam Lexmann a dodáva, že v tejto bezprecedentnej situácii je nevyhnutné stanoviť budúcu stratégiu. „Ukrajina musí jasne cítiť našu ochotu. Ukrajina patrí do Európy,“ vyhlásila Lexmann.

Poslanci Európskeho parlamentu v prijatej rezolúcii zároveň vyzvali na ochranu predstaviteľov ruského a bieloruského národa, ktorí sú prenasledovaní kvôli ich odmietnutiu agresie a zločinov Vladimíra Putina.

Foto: ilustračné/iflr.com

Obrovský sociálny a humanitárny rozmer krízy, ktorú vyvoláva vojna na Ukrajine, musíme zvládnuť. Je našou morálnou povinnosťou byť tu teraz pre tých, ktorí utekajú pred vojnou. Pre zastavenie strašnej tragédie je potrebná súčinnosť nielen všetkých našich síl a schopností, ale aj cirkevná angažovanosť, hovorí po dvojdňovej návšteve Vatikánu a diskusiách s viacerými čelnými predstaviteľmi pápežských rád Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann oceňuje jednotný postoj Únie v súvislosti s vyhlásením plnej podpory a uvalením sankcií, ktoré zaviedla v koordinácii spolu s transatlantickými a ďalšími demokratickými partnermi v ukrajinskom zápase na obranu jej suverenity a teritoriálnej integrity.

Čínske krádeže duševného vlastníctva a porušovanie patentov majú podľa Miriam Lexmann obrovské náklady na konkurencieschopnosť európskych spoločností a aj na zamestnanosť ľudí. Preto europoslankyňa víta rozhodnutie Európskej komisie začať v rámci Svetovej obchodnej organizácie konanie proti Číne.

Miriam Lexmann podpísala list viac ako 60 europoslancov vyzývajúcich UEFA, aby premiestnila finále Ligy majstrov z Petrohradu a ukončila sponzorskú spoluprácu s Gazpromom. Nakoľko je podľa europoslankyne nepredstaviteľné usporiadať finále v Rusku v čase, keď Kremeľ priniesol do Európy vojnu, víta rozhodnutie UEFA finále Ligy Majstrov z Petrohradu presunúť.

Poslankyňa EP Miriam Lexmann sa pripojila k vyhláseniu politikov z viacerých krajín, ktorí vyzývajú Svetovú banku, aby stiahla stovky miliónov dolárov investovaných do spoločností využívajúcich nútenú prácu Ujgurov.

Návrat k rokovaciemu stolu a ku konštruktívnemu dialógu je podľa Miriam Lexmann kľúčom k ochrane životov a živobytia ľudí na Ukrajine, ako aj v Rusku. Slovenská europoslankyňa odsudzuje samozvané uznanie tzv. Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky a okupáciu tohto ukrajinského územia.

Na úvod niekoľko faktov.

V minulom roku žilo viac ako 360 miliónov kresťanov v krajine, kde sú prenasledovaní, alebo im hrozí nebezpečenstvo pre ich presvedčenie. To z nich robí najviac prenasledovanú náboženskú skupinu na svete. Zabitých pre vieru bolo podľa údajov zo správy 5 898 ľudí. 5 110 kostolov a ďalších objektov slúžiacich náboženským komunitám bolo zničených, alebo napadnutých. Do väzenia uvrhli úrady, súdy, alebo iné autority 6 175 kresťanov, a to bez skutočného dôvodu. Unesených bolo 3 829 veriacich.

Toto všetko nie sú len hrôzostrašné čísla. Za číslami sa skrývajú konkrétni ľudia, ich rodiny, priatelia a komunity. Všetci trpia len preto, lebo patria k „nesprávnemu náboženstvu“, „nesprávnej komunite“, majú „nesprávny názor“.

Sloboda myslenia, svedomia a vierovyznania pre každého bez ohľadu na konkrétne náboženstvo, alebo presvedčenie, je „cenná devíza“, ako konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva v roku 1993. Súd poukázal tiež na fakt, že sloboda vierovyznania má význam nielen pre veriacich rôznych náboženstiev. Nie je to luxus, ani privilégium, ale  „jeden zo základov demokratickej spoločnosti“. 

Heiner Bielefeldt, profesor ľudských práv a politiky ľudských práv na Univerzite v Erlangene a bývalý osobitný spravodajca OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery píše, že sloboda vierovyznania „komplexne obsahuje všetky princípy, ktoré spoločne definujú iné ľudské práva: univerzalizmus, slobodu a rovnosť. Hlavným cieľom ľudských práv je inštitucionalizovať rešpekt voči ľudskej dôstojnosti každého človeka. […] Sloboda náboženstva alebo viery už zo svojej podstaty ľudského práva chráni ľudské bytosti v rozsiahlej oblasti presvedčení a praktík súvisiacich s náboženstvom alebo s vierou pred akýmikoľvek formami donucovania, zastrašovania a diskriminácie.“

Ako však vyzerá prenasledovanie pre vieru?

Utrpenie spôsobené náboženskou neznášanlivosťou má mnoho podôb, no predsa nesie podobné znaky v mnohých krajinách. Či už je to priame násilie, väznenie, únosy, znevýhodňovanie, alebo ekonomické zneužívanie a nútený odchod z miesta, kde veriaci žijú, spoločným menovateľom všetkých obetí je ich viera. 

Rodina mladej kresťanky Zabi z Afganistanu praktizuje vieru potajomky. „Pred niekoľkými rokmi prišiel Taliban a odvliekol nášho otca. Niekoľko mesiacov ho väznili a mučili a napokon ho zabili. O niekoľko mesiacov neskôr zmizol môj brat a nikdy sme ho už nevideli. Keď Taliban prevzal moc, podarilo sa nám s mamou prekročiť hranicu a utiecť. Nevieme však, čo bude ďalej,“ cituje mladú ženu Open Doors v hodnotiacej správe.

Rozhodnutie zmeniť svoje náboženstvo je často nebezpečné a v niektorých krajinách môže ohroziť váš život. V krajinách ako Pakistan, India, Irán, alebo v subsaharských krajinách sa konvertiti stávajú  častým terčom ideologickych extrémistov, či teroristov. 

Prečo už nie je na prvej priečke Severná Kórea?

V minulom hodnotiacom období bola najhoršou krajinou pre kresťanov Severná Kórea. Nový zákon o „reakčnom myslení“, ale aj príchod pandémie a s ňou spojených opatrení síce spôsobili v predošlom období zhoršenie stavu náboženskej slobody v krajine ovládanej diktatúrou. 

No na druhej strane sa po dramatickom návrate Talibanu k moci v Afganistane situácia zhoršila natoľko, že v hodnotení krajín sa dostal na čelo rebríčka. Afganistan je teda podľa Open doors dnes najhoršou krajinou na svete pre život kresťanov. 

Keď sa v roku 2021 definitívne plánoval odchod amerických vojsk z Afganistanu, zdôrazňovala som, že štýl, akým sa pripravil a ako sa realizoval, bol hrubou strategickou chybou. 

Týka sa to aj bezpečnostných otázok

Dávno predtým, ako v Afganistane nastala kritická situácia, som iniciovala výzvu Európskej komisii, aby sa obnovil úrad osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Tento post bol totiž dva roky neobsadený. Po vymenovaní však nový vyslanec vydržal v úrade len pár mesiacov a v čase, keď ľudia v Afganistane čelili dramatickému zhoršeniu ľudskoprávnej situácie a hrozil návrat vlády teroristov, už bol opäť post neobsadený. Európska únia teda nemala svojho vyslanca, ktorý by ju mohol primäť ku konkrétnym krokom.

Podpora náboženskej slobody, či slobody svedomia, sa však dotýka aj strategických a bezpečnostných otázok pre krajiny EÚ. Dlhodobé porušovanie ľudských práv a násilie na náboženských skupinách spôsobujú vlny migrácie. Riešenie otázok náboženskej slobody je teda dôležité aj pri zvládaní migračnej krízy a ďalších geopolitických výziev, ktorým dnes čelí EÚ.

Ďalej sú tu globálni hráči ako Čína. Naše celkové vzťahy s Čínou, alebo inými totalitnými režimami, sú dlhodobo podmienené obchodnými vzťahmi. Čínsky komunistický režim podľa dostupných údajov pácha genocídu na etnických a náboženských menšinách a zneucťuje vlastných občanov nútenými prácami, z ktorých môžu profitovať aj naši obchodní partneri. Vhodne zvolený tlak na čínsku protistranu – napríklad neakceptovaním výrobkov, či komponentov, na ktorých dokázateľne pracovali utláčaní  –, by bol signálom o našom odhodlaní chrániť slobodu presvedčenia.

Oceňujem, že už aj na Slovensku bolo schválené vytvorenie Úradu splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Na naplnenie tohto záväzku z Programového vyhlásenia vlády som sama dlhodobo apelovala.

Aj totalitná minulosť našej krajiny nás totiž morálne zaväzuje k tomu, aby sme podporovali ľudskú dôstojnosť a slobodu každého človeka a pričinili sa o to nielen v rámci našej zahraničnej politiky, ale aj v rámci vonkajších vzťahov celej EÚ.

Foto: Opendoors/autorská koláž

Nereagovať na kroky Číny znamená povzbudiť ju v budúcnosti k možnému nátlaku voči inému členskému štátu EÚ. Preto je podľa Miriam Lexmann v záujme Slovenska brániť náš jednotný trh proti krokom totalitného čínskeho režimu a chrániť Litvu dnes znamená chrániť Slovensko zajtra.

V reakcii na neakceptovateľné obchodné kroky Číny voči Litve vyzvalo 41 europoslancov najvyšších predstaviteľov EÚ k spoločnému postupu.

Poslanci Európskeho parlamentu dôrazne odsudzujú politický a ekonomický nátlak Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) na Litovskú republiku a vyzývajú čelných predstaviteľov Európskej únie, aby vyjadrili podporu tejto členskej krajine konkrétnymi skutkami a nevyhnutnou pomocou. List, ktorý tento týždeň podpísalo 41 poslancov, iniciovala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Medzi adresátmi sú predseda Európskej rady Charles Michel, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podpredseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, či ďalší vysokopostavení politici.

Tento ekonomický a politický nátlak ohrozuje základné princípy jednotného trhu EÚ

„Agresívna rétorika predstaviteľov ČĽR spolu s nevysvetlenými a nedeklarovanými závažnými opatreniami voči Litovskej republike sú odsúdeniahodné,“ vysvetľuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá totalitný režim v Číne kritizuje dlhodobo. „Tieto opatrenia sa stali de facto sankciami, keďže zakazujú litovským produktom a produktom, ktoré obsahujú komponenty vyrobené v Litve, vstúpiť na čínsky trh,“ dodáva členka Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).

List ďalej vyzýva aby Európska únia čím skôr prišla s opatreniami na ochranu jednotného trhu ešte pred tým ako sa ukončí príprava takzvanej „antinátlakovej“ legislatívy.

Europoslanci v liste konštatujú, že Čína robí tieto kroky bez toho, aby boli podporené akýmkoľvek legislatívnym konaním, že neboli vopred ohlásené a porušujú všetky medzinárodné pravidlá stanovené Svetovou obchodnou organizáciou. „Takýto ekonomicko-politický nátlak ohrozuje základné princípy jednotného európskeho trhu a preto na nich EÚ musí reagovať jednotne,“ pripomína Miriam Lexmann.

Ustupovanie Číne poškodí do budúcnosti celú Úniu

Nátlakové správanie Číny však nie je nezvyčajné. V septembri 2020 napríklad čínska diplomacia označila plánovanú cestu predsedu českého Senátu Miloša Vystrčila na Taiwan za „prekročenie červenej čiary“, za ktoré mal český politik „zaplatiť vysokú cenu“.  

Politicko-obchodný nátlak zo strany ČĽR sa odohráva v kritickom kontexte: zvyšujúca sa agresivita ČĽR voči jej susedným štátom a tretím krajinám, nerešpektovanie medzinárodného práva a noriem ako napríklad porušovanie Čínsko-britskej deklarácie, alebo vážne porušovanie ľudských práv naprieč Čínou až po Hongkong.

„Som presvedčená, že nereagovanie na kroky Číny ju v budúcnosti povzbudí k ďalšiemu nátlaku voči Litve alebo akémukoľvek inému členskému štátu EÚ vrátane Slovenska. Týmto totiž umožníme čínskym komunistom, aby ďalej oslabovali jednotu Európy a pokračovali v politike štýlu ,rozdeľuj a panuj’“, dodala europoslankyňa za KDH, ktorá prednedávnom vyzvala taktiež na diplomatický a politický bojkot Zimných olympijských hier v Pekingu, či adresovala list vedeniu RTVS s výzvou, aby počas televízneho a rozhlasového vysielania športových prenosov z olympijských hier prebehla aj diskusia o stave ľudských práv v tejto komunistickej veľmoci.

Zdroj foto: lrv.lt

Za jednu z dôležitých udalostí roka 2022 považuje Miriam Lexmann aj pripravované riešenie situácie pracovníkov platforiem, na ktoré v rámci ochrany zamestnancov v novom type zamestnania dlhodobo vyzýva. Prehľad oblastí, ktoré budú podľa nej z pohľadu vzťahu EÚ a Slovenska patriť v tomto roku ku kľúčovým, si môžete prečítať v tomto texte.

Dezinformácie šíriace sa v posledných dňoch vo veci návrhu dohody o
obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA vyvolali opäť spoločensky
zbytočnú polarizáciu. V tejto hlbokej polarizácii vidím bezpečnostné
riziko pre našu krajinu.

Vývoj situácie ma mrzí rovnako ako spôsob politicky motivovanej reakcie
generálneho prokurátora, ktorá vo svetle jeho pracovnej cesty do Ruska
vyznieva účelovo.

Dodržiavanie ľudských práv je základným pilierom slobodnej spoločnosti.
Ruský generálny prokurátor je zodpovedný za hrubé porušovanie ľudských
práv čo vyústilo do zaradenia jeho osoby na sankčný zoznam EÚ. Cestu
slovenského generálneho prokurátora do Ruska považujem za návrat do čias odklonu od základného nastavenia našich vzťahov a hodnôt v európskom a medzinárodnom priestore. Zneucťuje politicky prenasledovaných.

Kým naši partneri v NATO vedú na summite s Ruskom náročné rokovania s
cieľom medzinárodnej bezpečnosti, náš generálny prokurátor si bude
pripíjať na zdravie so strojcami režimu posielajúceho ľudí túžiacich po
slobode do väzenia a oslavovať 300 rokov ruskej generálnej prokuratúry,
ktoré zahŕňajú aj obdobie historicky jedného z najbrutálnejších
totalitných režimov porušovania ľudských práv vrátane genocídy.

Návrat k základným hodnotám, pravde a odbornej diskusii považujem za
pilier kultivácie verejného priestoru, našej vnútornej jednoty, a teda
aj našej bezpečnosti.

Prečítajte si aj celé znenie vyhlásenia KDH: 
https://kdh.sk/polarizovat-narod-pre-zmluvu-s-usa-je-nebezpecne-ustavnost-moze-preverit-ustavny-sud/

Titulná fotografia: theconversation.com

Sedem slovenských europoslancov vrátane Miriam Lexmann požiadalo Maroša Žilinku, aby nešiel na oslavy výročia ruskej generálnej prokuratúry. Naliehajú, aby generálny prokurátor neoslavoval „nedemokratické praktiky a porušovanie ľudských práv“ v tejto krajine.

„Svet si viac nemôže dovoliť zatvárať oči pred bezprecedentným porušovaním ľudských práv náboženských a etnických menšín Čínskou komunistickou stranou“, opätovne zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá spoluiniciovala výzvu predsedom európskych inštitúcií, ako aj trom slovenským najvyšším ústavným činiteľom na  diplomatický bojkot Zimných olympijských hier (ZOH) v Pekingu.

Z rastúceho počtu dôveryhodných právnych zistení jasne vyplýva, že v regióne  Sin-ťiang, v ktorom Čínska ľudová republika prenasleduje a vedie brutálnu kampaň proti Ujgurom a iným menšinovým skupinám, dochádza ku genocíde a zločinom proti ľudskosti. Budúcoročné ZOH sa tak, žiaľ, budú konať v kontexte rozsiahleho porušovania ľudských práv. „Olympijské hry ako vrchol oslavy športu prirodzene nemôžu byť obeťou politiky. Vo svetle takto závažného porušovania ľudských práv považujeme za nevyhnutné obrátiť sa s naliehavou žiadosťou o bojkot hier na vrcholových politických predstaviteľov“, zdôrazňuje Miriam Lexmann, ktorá na pôde Európskeho parlamentu už v júli tohto roku vyjednala ľudskoprávne uznesenie obsahujúce výzvu na diplomatický bojkot.

Solidarita s obeťami prenasledovania a obhajoba ľudskej dôstojnosti sú aj hodnotami olympizmu

Dokumenty Xinjiang Papers navyše priniesli dôkazy o tom, že v riadení represívnej politiky v regióne Sin-ťiang zohráva úlohu sám prezident Si Ťin-pching či ďalší vysokí predstavitelia Čínskej ľudovej republiky, ktorá medzitým pokračuje v zásahoch proti hongkonskému prodemokratickému hnutiu a prenasleduje Tibeťanov či iné náboženské a etnické menšiny.

„Vzhľadom na túto pretrvávajúcu neakceptovateľnú ľudskoprávnu situáciu sme presvedčení, že ZOH v Pekingu sa nemôžu uskutočniť bez toho, aby sme dali svoj nesúhlas s týmto dianím jasne najavo“, uvádzajú v liste adresovanom vysokým predstaviteľom EÚ členovia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu z celého sveta, ktorej spolupredsedá M. Lexmann.

V tomto duchu sa pridali aj ďalší slovenskí europoslanci, aby spoločne apelovali na troch najvyšších ústavných činiteľov SR, ktorých vyzvali na verejné odmietnutie účasti na ZOH v Pekingu. „Vyzývame na solidaritu s obeťami prenasledovania, na obhajobu ľudskej dôstojnosti a obranu hodnôt, na ktorých sú olympijské hry založené“, uzatvárajú europoslanci a dodávajú, že prípadná účasť politických predstaviteľov môže byť zneužitá na propagandistickú kampaň Čínskej ľudovej republiky. Výzvu spolupodpísali: Peter Pollák, Michal Šimečka, Michal Wiezik, Martin Hojsík, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Vladimír Bilčík.

Foto: olympic.sk/TASR/AP

Toto nie je migračná kríza akej sme čelili v minulosti. Toto je organizovaný, cielený a autokratickými režimami riadený akt, ktorý podkopáva mier a bezpečnosť v Európe. Uviedla na pôde EP Miriam Lexmann ku aktuálnemu dianiu na hraniciach EÚ s Bieloruskom. Viac tu.

Solidarita a principiálna politika musia byť podstatou, na ktorej funguje celé európske partnerstvo. Rozvíjať blízke ekonomické a kultúrne vzťahy medzi krajinami v súlade s ich záujmami a spoločnými hodnotami demokracie, je ich suverénnym rozhodnutím. Uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti stretnutia s predsedom českého senátu Milošom Vystrčilom, ktorého na jar verejne podporila pri jeho ceste na Taiwan silne, čo silne kritizovala Čína.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:

– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,

– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,

– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,

– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,

– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.

– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,

 – zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia

– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,

– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.

– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,

– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,

– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,

– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,

– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,

– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,

– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,

– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,

– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,

– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?“,

– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Nádej pre vdovy a vdovcov s jedným dieťaťom

Diskriminácia mužov a žien s jedným dieťaťom, ktorým je vdovský dôchodok vyplácaný len rok po smrti manželského partnera, je o krok bližšie k riešeniu. Vytrvalá iniciatíva europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) na zmenu slovenskej právnej úpravy nachádza priaznivú odozvu.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content