Rýchle správy

Tlačová správa

Štrasburg 9.október 2024 – Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.

“Výroba zbraní so sebou nesie obrovskú zodpovednosťSnaha o zvýšenie obranyschopnosti Slovenska, ako aj podpora slovenského obranného priemyslu, sú nepochybne potrebné. Od Roberta Fica to však znie viac než paradoxne, keďže celé mesiace počúvame jeho vyjadrenia o tom, ako chce mier, zatiaľ čo “zlý Západ” údajne predlžuje vojnu tým, že podporuje právo Ukrajiny brániť sa proti ruskej agresii. To, že sa zbrane používajú proti arménskym etnickým kresťanom, však už slovenskej vláde neprekáža,”hovorí Miriam Lexmann, ktorá v Európskom parlamente pôsobí vo výboroch pre zahraničné veci a medzinárodný obchod. 

Práve dnes sa europoslankyňa Lexmann v Štrasburgu stretla so skupinou arménskych ľudskoprávnych obhajcov, ktorí sa zaoberajú hroznými zločinmi proti ľudskosti v tejto oblasti. Preto nad súčasnými krokmi vlády SR vyjadrili hlboké znepokojenie. 

Podla Lexmann, Robert Fico sa takto sám opakovane usvedčuje z pokrytectva. Podkopáva potrebnú a pre mier zásadnú ochranu národnej suverenity a nedotknuteľnosti medzinárodne uznaných hraníc, ako aj ochranu civilného obyvateľstva.“Obávame sa, že pod jeho taktovkou zbrojársky priemysel neslúži primárne mierotvorným cieľom. Slovensko tak dodáva zbrane a výbušniny nielen Ukrajine v boji za slobodu – aj keď sa Fico tvári, že je proti – ale tiež rôznym neľudským režimom, ako je napríklad diktatúra Ilhama Alijeva v Azerbajdžane, a to v mene zištných biznis záujmov.”

„Je absurdné, že v čase, keď režim prezidenta Alijeva bráni regionálnemu mieru, pácha etnické čistky na kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud, vláda SR podpísala deklaráciu o strategickom partnerstve s Azerbajdžanom a vyváža do krajiny zbrane,“ dodáva Lexmann ktorá už v minulosti poukázala na to, že slovenské zbrane použil Azerbajdžan pri útoku proti kresťanskej arménskej enkláve v Náhornom Karabachu.

Lexmann nesúhlasí ani so zámerom slovenskej vlády, ktorá chce nakupovať azerbajdžanský plyn. Robert Fico bol premiérom, keď sa v roku 2014 lídri EÚ dohodli na znížení našej závislosti od ruského plynu. Žiaľ, aj preto, že vláda túto dohodu ignorovala, boli slovenskí občania vystavení veľkej záťaži v podobe zdražovania energií. “Dnes opäť namiesto toho, aby vláda našla spoľahlivých dodávateľov, opakuje tie isté chyby ako v minulosti a hazarduje tak s našou energetickou bezpečnosťou, uzatvára Miriam Lexmann.

,,Zatiaľ čo náš automobilový priemysel upadá a čelí vážnym výzvam s dopadmi na živobytie ľudí, vláda SR investuje peniaze daňových poplatníkov do otáznych projektov, podkopáva našu ekonomickú konkurencieschopnosť a bezpečnosť,” vyhlásila europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

V Európskom parlamente sme sa tento týždeň zaoberali kľúčovou témou európskeho automobilového priemyslu vrátane hrozby prepúšťania, ktorú nedávno oznámil nemecký Volkswagen. Keďže automobilový priemysel je jedným z najväčších ťahúňov slovenskej ekonomiky, ktorý poskytuje zamestnanie viac ako štvrť miliónu ľudí, KDH otázku jeho budúcnosti berie so všetkou vážnosťou.

,,Dlhodobo poukazujeme na zlé rozhodnutia, ktoré k dnešnej situácií v automobilovom priemysle viedli. Nehovoríme len o kontroverznom zákaze spaľovacích motorov, za ktorý hlasovali poslanci Smeru aj PS, a ktorý žiadame prehodnotiť, ale aj o širšej otázke konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Z týchto dôvodov sme aj pri rokovaniach s Ursulou von der Leyen trvali na povinnom zhodnotení dopadov každej novej legislatívy na konkurencieschopnosť,” hovorí Miriam Lexmann, ktorá je členkou parlamentného Výboru pre medzinárodný obchod.

Lexmann od začiatku kritizovala orientáciu súčasnej vlády na čínske investície, ktoré sa ukázali ako problematické vo všetkých krajinách, v ktorých boli realizované. Rovnako aj baterkáreň spoločnosti Gotion v Šuranoch podľa nej vyvoláva viac otázok ako odpovedí.

,,Preto sa vlády opätovne pýtam, či riadne zvážila environmentálne, ekonomické a bezpečnostné dopady tejto investície. Skutočne ide o projekt, ktorý prospeje nášmu automobilovému priemyslu, ale i rastu HDP a zamestnanosti? Alebo sú v hre iné záujmy, pre ktoré je vláda ochotná zavrieť oči pred rizikami,“zdôrazňuje europoslankyňa.

Lexmann ako expertka na zahraničnú politiku, ktorá za kritiku čínskej komunistickej strany ocitla aj na sankčnom zozname totalitnej Číny, dlhodobo varuje pred prehlbovaním našej závislosti od autoritárskych krajín, ktorá je hrozbou pre našu ekonomickú bezpečnosť.

Jednou z najväčších výziev pre európske automobilky je prudký nárast predaja čínskych elektromobilov na trhu EÚ. Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP[1],“ dodáva Lexmann.

Štrasburg, 18.september 2024 – “Zatiaľ čo Európska únia vrátane Slovenska čelí vážnym hrozbám s dopadom na živobytie ľudí, náš premiér púta pozornosť zástupnými témami, podkopáva demokratické základy, právny štát a namiesto podpory konkurencie schopnosti prináša ďalšiu ranu nielen ľuďom, ale aj podnikateľskému sektoru,” vyhlásila europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

V Európskom parlamente sme sa tento týždeň zaoberali kľúčovou správou bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky a talianskeho premiéra Maria Draghiho o európskej konkurencieschopnosti. Správa zdôrazňuje výzvy, ktorým čelí európske hospodárstvo vrátane tých, ktoré prichádzajú z Číny. KDH sa témou úpadku konkurencieschopnosti Európskej únie intenzívne zaoberá.

“Dlhodobo poukazujem na zlé rozhodutia, ktoré k dnešnej situácií viedli. Aj preto KDH na rozdiel od europoslancov za SMER, ale aj PS hlasovalo proti kontroverznému zákazu spaľovacích motorov, ktorý žiadame prehodnotiť. Dnes už v praxi vidíme negatívne dôsledky týchto zlých rozhodnutí. Z týchto dôvodov KDH hneď na začiatku tohto legislatívneho obdobia pri rokovaniach s Ursulou von der Leyen trvalo na povinnom zhodnotení dopadov na konkurencieschopnosť pri každej novej legislatíve,” hovorí Miriam Lexmann, ktorá je členkou parlamentného výboru pre medzinárodný obchod a pokračuje, že “kým táto téma dominuje aj na programe plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu, slovenská vláda doma rieši presný opak alebo zástupné témy a v Bruseli či Štrasburgu ich vôbec nepočuť.”

Lexmann od začiatku kritizovala orientáciu súčasnej vlády na čínske investície, akou je napríklad baterkáreň spoločnosti Gotion v Šuranoch. Namiesto posilňovania konkurencieschopnosti len prehlbujú závislosť od Číny a umožňujú jej ovládať dodávateľské reťazce, čím podkopávajú našu ekonomickú bezpečnosť. “A na toto budem počas vypočúvaní v EP požadovať jasné odpovede práve od kandidáta na eurokomisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť, ktorým je slovenskou vládou nominovaný Maroš Šefčovič,” zdôrazňuje europoslankyňa.

“Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP. Znamená to veľký dopad na našu ekonomiku a živobytie ľudí,” dodáva Miriam Lexmann, pričom upozorňuje, že nedávna správa o tom, že Volkswagen, ktorý je na Slovensku najväčším súkromným zamestnávateľom s viac ako 9000 ľuďmi, už v Nemecku ohlásil zatváranie fabrík, by mala byť pre našu vládu budíčkom.

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann dnes v pléne Európskeho parlamentu vyzvala slovenskú vládu na promptnú pomoc pre zasiahnuté regióny, a to za využitia domácich, ako aj európskych nástrojov. 

Slovensko je rovnako ako veľká časť stredo a východoeurópskych krajín v týchto dňoch zasiahnuté ničivými záplavami, ktoré zanechávajú obrovské škody na majetku. 

Takéto extrémne prejavy počasia sa žiaľ čoraz viac stávajú súčasťou našich životov. Musíme preto v prvom rade prehodnotiť, či sú existujúce nástroje na posilnenie našej odolnosti a pripravenosti dostatočné a v prípade potreby nastaviť nové účinné stratégie krízového riadenia a civilnej ochrany,“ hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá zároveň spoluiniciovala predloženie uznesenia Európskeho parlamentu k tejto mimoriadnej situácii.

Európska únia má pre prípady pomoci so škodami spôsobenými prírodnými katastrofami vytvorený tzv. Európsky fond solidarity, ktorý môžu štáty za splnenia určitých podmienok mobilizovať. 

V týchto prípadoch je kľúčové, aby sme financie z fondu dokázali dostať k poškodeným čo najskôr a v čo najvyššej sume už pri preddavkovej platbe. Keďže, ako sa hovorí, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, rýchla pomoc je pre obnovu zásadná. Preto sme spolu s ďalšími kolegami podali pozmeňovací návrh, v ktorom žiadame Komisiu o navýšenie preddavkových platieb pre mimoriadne prípady, keďže súčasné limity sú nedostatočné,“ dodáva europoslankyňa.  

V nadväznosti na rozpravu Európskeho parlamentu zareagoval aj eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič, ktorý prisľúbil navýšenie objemu financií pre zvládanie škôd spôsobených prírodnými katastrofami.

V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.

Treba si uvedomiť, že EÚ Akt o umelej inteligencii zakazuje časovo neobmedzené biometrické sledovanie. Povoľuje ho len vo veľmi prísne stanovených medziach, a to s predchádzajúcim súhlasom súdu alebo správneho orgánuToto opatrenie má za cieľ ochranu občanov pred sledovaním a zneužitím ich citlivých dát,“ hovorí europoslankyňa za KDH a členka predsedníctva Európskeho parlamentu Miriam Lexmann, ktorá počas minulého mandátu intenzívne pracovala na posilnení bezpečnosti, a to aj v rámci Aktu o umelej inteligencii.

Školy sú a musia ostať najbezpečnejším miestom pre deti. Kamery s biometrickým rozpoznávaním a následné uchovávanie a spracovávanie dát môže niesť riziko zneužitia údajov našich detí. Taktiež, ich zabezpečenie pre viac ako 3 500 škôl na Slovensku je mimoriadne nákladný krok. V rámci efektívnosti vynaloženia financií je preto skôr potrebné uvažovať o investovaní týchto peňazí do budovania bezpečnostných kybernetických systémov, ako to robia aj v iných krajinách,“ doplňuje Ján Horecký, KDH, bývalý minister školstva a člen Výboru  NR SR pre vzdelávanie,  vedu, mládež a šport. 

V súvislosti s takýmito kamerovými systémami vidím aj ďalší vážny problém. Je zásadné, aby sme s najvyššou mierou opatrnosti pristupovali k rizikám, ktoré predstavujú technológie od výrobcov z autoritárskych režimov,“ dodáva europoslankyňa, ktorá pôsobí aj vo výbore pre zahraničné veci a zahraničný obchod a zasadila sa za to, aby z Európskeho parlamentu boli odstránené rizikové termokamery od čínskej spoločnosti Hikvision.

Podľa Lexmann totiž čínske spoločnosti, ako je Hikvision, Nuctech alebo Huawei podliehajú čínskemu Národnému protišpionážnemu zákonu, podľa ktorého sú povinné na požiadanie zdieľať akékoľvek údaje, teda aj údaje o našich deťoch, so štátnymi orgánmi v Pekingu. Pred bezpečnostnými rizikami spojenými s čínskymi spoločnosťami varovala vo svojej správe aj Slovenská informačná služba.

František Majerský, KDH, člen Výboru  NR SR na kontrolu SIS: ,,Vyzývam ministra vnútra M. Šutaja Eštoka, aby bližšie špecifikoval technológiu kamier, ktorú chcú použiť na to, aby sa eliminovali obavy z bombových útokov na školy a školské zariadenia tak, aby v konečnom dôsledku tieto nespôsobovali ďalšie bezpečnostné riziko v našej krajine.

„Nie financovanie projektov totalitných režimov, ale podpora inovácií európskych a slovenských firiem a spolupráca s demokratickými spojencami je kľúčom k prosperite našich regiónov a ekonomickej bezpečnosti”, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) počas samitu zákonodarcov z celého sveta na Taiwane.

„Zatiaľ čo slovenská vláda dotuje čínske investície a chce zvýšiť závislosť našej krajiny od totalitnej Číny, tento týždeň na Taiwane rokujem s demokratickými zákonodarcami z celého sveta o tom, ako môžeme prostredníctvom vzájomnej spolupráce posilniť našu vlastnú ekonomickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť’, zdôrazňuje Miriam Lexmann, spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC).

Medziparlamentná aliancia pre Čínu (IPAC) spája zákonodarcov z celého demokratického sveta, aby spolupracovali na riešení hrozieb, ktoré predstavuje Čínska komunistická strana. Miriam Lexmann patrí medzi zakladajúcich členov aliancie a za jej poukazovanie na hrozby, ktoré predstavuje totalitný režim a jeho hrubé a porušovanie ľudských práv, bola v roku 2021 Čínou sankcionovaná.

Pre účasť na tomto samite vyvíjal prostredníctvom svojich diplomatov Peking tlak na zákonodarcov najmenej šiestich krajín, ktorí dostali urgentné žiadosti o stretnutie s veľvyslancami. Europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá v Európskom parlamente pôsobí vo výboroch pre zahraničné veci a medzinárodný obchod potvrdila, že aj KDH bolo v tejto záležitosti kontaktované Veľvyslanectvom Čínskej ľudovej republiky v Bratislave.  Poznamenala, že strana odmieta vyhrážky alebo akúkoľvek inú formu nátlaku zo strany čínskej komunistickej strany týkajúce sa práva európskych krajín rozvíjať vzťahy s Taiwanom v súlade s ich národnými záujmami a spoločnými hodnotami demokracie a ľudských práv.

Počas samitu v Taipei zákonodarcovia rokujú aj s taiwanskou  viceprezidentkou Hsiao Bi-khim a ministrom zahraničných vecí Lin Chia-Lung.

„Taiwan je dôležitým partnerom a už dnes je tretím najväčším investorom na Slovensku. Spolupráca s našimi demokratickými partnermi nám pomáha napredovať v inováciách, poskytuje prístup ku kritickým technológiám, ktoré náš priemysel potrebuje pre zachovanie konkurencieschopnosti,“ vyzdvihla Miriam Lexmann pri tejto príležitosti potrebu väčšej spolupráce medzi Slovenskom a Taiwanom. „KDH bude aj naďalej kritizovať kroky vlády SR, ktoré podkopávajú ekonomickú bezpečnosť Slovenska zvyšovaním závislosti od Číny, čo nás robí zraniteľnejšími voči jej ekonomickému nátlaku”, dodala europoslankyňa.

Zdroj foto: IPAC

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.

Je pre mňa cťou stať sa v mojom druhom mandáte súčasťou vedenia Európskeho parlamentu a získať tak priamu možnosť ovplyvniť zásadné otázky fungovania európskych inštitúcií. Ďakujem Európskej ľudovej strane za nomináciu a mojim kolegom za dôveru. Chcem, aby parlament fungoval efektívnejšie, a tým slúžil našim občanom, aby vytváral dobro pre všetkých  občanov Únie v tých oblastiach, na ktoré má mandát a nezasahoval do výlučných kompetencií členských štátov,“ zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann a dodáva: „Ako kresťanskí demokrati chceme zabezpečiť, aby Slovensko malo vplyv na zmenu a posúvanie Európy k lepšiemu. Aj moje dnešné zvolenie je príležitosťou zasadiť sa o to ešte viac. Som presvedčená, že ozajstné výsledky sa dosahujú dôkladnou politickou prácou, a nie  krikom z lavíc nezaradených poslancov.“

Milan Majerský, predseda KDH: „Hoci je Miriam Lexmann jedinou poslankyňou európskych ľudovcov za Slovensko, jej nomináciou a zvolením za kvestorku získava naša krajina a kresťanskí demokrati oveľa väčší vplyv pri rozhodovacích procesoch. Je tiež prejavom vysokej dôvery poslancov  v  schopnosti a  odbornosť našej europoslankyne. Ukazuje sa tiež význam štandardných politických strán a ich členstva v európskych politických skupinách. KDH blahoželá Miriam Lexmann k zvoleniu do tejto  významnej funkcie a praje jej veľa úspechov.“

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k rozhodnutiu EÚ uvaliť clá na čínske elektromobily.

Čína dlhodobo porušuje princípy voľného trhu, čo vyústilo do dnešného rozhodnutia Európskej komisie. Nemôžeme sa nečinne prizerať tomu, ako podkopáva voľný trh a musíme pristúpiť k tejto ochrane našich spoločností, a teda našej ekonomickej bezpečnosti. Pre krajiny ako Slovensko s viac ako 250 000 pracovnými miestami spojenými s automobilovým priemyslom je to absolútne kľúčové. Ide totiž o ochranu hospodárskej konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku aj o živobytie ľudí. Dlhodobo konám kroky na ochranu našej ekonomiky pred čínskym ekonomickým nátlakom a znižovanie našej závislosti na tomto režime v kľúčových sektoroch, ako aj podporu našich spoločností a inovácií. S tým úzko súvisí aj prehodnotenie zákazu spaľovacích motorov, za ktoré sa intenzívne zasadzujem aj v rámci najväčšej frakcie Európskej ľudovej strany.

Miriam Lexmann bola ako členka Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) spravodajkyňou Aktu o prístupe ku kritickým surovinám a tieňovou spravodajkyňou pre mechanizmus proti ekonomickému nátlaku.

Zdroj foto: Getty images/Investopedia

Európske vlády vedeli o kybernetických útokoch voči vlastným politikom, avšak nekonali a ani ich o nebezpečenstve neinformovali. To ohrozuje aj blížiace sa  európske voľby a demokratické procesy, tvrdí zasiahnutá slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).

Nedávno zverejnené informácie odhalili, že čínska štátom podporovaná hackerská skupina Advanced Persistent Threat 31 (APT31 Group) podnikla v roku 2021 kybernetické útoky proti európskym politikom kritickým voči totalitnému režimu čínskej komunistickej strany, vrátane europoslankyne Miriam Lexmann (KDH). Podľa odhalených informácií Spojené štáty o útokoch informovali európske vlády, tie však nekonali. Lexmann a ďalší poslanci žiadajú odpovede a konkrétne kroky.

Je neakceptovateľné, aby slovenské úrady alebo iné vlády EÚ neinformovali svojich poslancov o útokoch, keď vedeli, že boli ich cieľom. Vzhľadom na to, že naše emailové schránky obsahujú citlivé informácie napríklad o európskej legislatíve to mohlo viesť k vážnym únikom údajov ohrozujúcim našu národnú a európsku bezpečnosť vrátane blížiacich sa európskych volieb,” hovorí Miriam Lexmann (KDH), ktorá je členkou Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) a Výboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE), pričom tiež patrí medzi politikov na čínskom sankčnom zozname.

Hackerská skupina, známa v komunite kybernetickej bezpečnosti ako APT31 Group, bola súčasťou kyberšpionážnej skupiny riadenej Ministerstvom štátnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky (ČĽR). Zamerala sa na zákonodarcov, úradníkov, novinárov a akademikov. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti skupina v roku 2021 „cielila na e-mailové účty politikov, ktorí boli súčasťou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC),“ vrátane „všetkých jej členov z Európskej únie“. Medzi nimi sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), český minister zahraničných vecí Jan Lipavský či britská ministerka Nus Ghaniová.

Preto Lexmann, ktorá je spolupredsedníčkou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC), spolu s ďalšími 15 europoslancami a členmi IPAC poslali spoločný list predsedom národných parlamentov EÚ a Európskeho parlamentu, v ktorom žiadajú o pomoc pri vytváraní väčšej ochrany európskych parlamentov pred kybernetickými hackerskými útokmi a širším zasahovaním do demokratických procesov zo strany autoritárskych režimov. Na Slovensku bol list zaslaný dočasnému predsedovi NR SR Petrovi Žigovi.

„Európska únia a členské štáty musia rýchlo zlepšiť kybernetickú bezpečnosť a širšiu inštitucionálnu a spoločenskú odolnosť voči zasahovaniu zo strany Komunistickej strany Číny a iných autoritárskych režimov. Od ekonomického nátlaku cez špionáž, kybernetické útoky až po škodlivý obsah poskytovaný našim deťom prostredníctvom sociálnych aplikácií, ako je TikTok; tieto najnovšie útoky opäť ukazujú, že totalitný režim v Číne dnes predstavuje najkomplexnejšiu hrozbu pre našu slobodu a bezpečnosť,“ dodáva Lexmann a zdôrazňuje, že aj preto musíme pokračovať v znižovaní našej závislosti od čínskeho režimu, pretože len tak obmedzíme vlastnú zraniteľnosť a posilníme našu odolnosť a sebestačnosť.

Zdroj foto: aa.com

Europoslankyni Miriam Lexmann (KDH) bola udelená Čestná medaila Národného zhromaždenia Arménskej republiky. Vyznamenanie získala za aktívnu činnosť pri upevňovaní vzťahov medzi Európskou úniou a Arménskom, ochranu arménskych kresťanov, ľudských práv a slobôd v tejto kaukazskej krajine, ale aj za prínos k demokratickému vývoju v Arménsku.           

„Som poctená vyznamenaním od Arménskej republiky a v tomto úsilí budem pokračovať aj naďalej. Dúfam, že bude slúžiť aj pre Slovensko ako impulz na prehĺbenie našich vzťahov v prospech ochrany spoločného kresťanského dedičstva a hodnôt“, povedala v reakcii na ocenenie Miriam Lexmann, ktorá je členkou Zahraničného výboru Európskeho parlamentu a delegácie v Medziparlamentnom zhromaždení Euronest zaoberajúceho sa bývalými postsovietskymi krajinami. Okrem mnohých iných aktivít vo februári tohto roku zorganizovala v Európskom parlamente aj medzinárodnú konferenciu zameranú na ochranu arménskeho kultúrneho a náboženského dedičstva v Náhornom Karabachu.

„EÚ príliš dlho diplomaticky zanedbávala región južného Kaukazu a neurobila žiadny principiálny krok proti genocíde arménenskych kresťanov kvôli vlastným čiastkovým záujmom. Potrebujeme zásadný postoj vrátane podpory arménskeho úsilia o demokratické a hospodárske reformy a ich záujmu o európsku integráciu”, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann.

Lexmann dlhodobo kritizuje politiku vlád Roberta Fica, ktorý napriek embargu naďalej predáva Azerbajdžanu zbrane ohrozujúce životy Arménov a naďalej prehlbuje vzťahy s týmto totalitným režimom.

Foto: Kancelária Miriam Lexmann

Celoslovenská rada KDH dnes schválila program hnutia vo voľbách do Európskeho parlamentu. Jeho piliermi sú silné Slovensko, bezpečná Európa a dôstojný život.

  • KDH je jednoznačne za zachovanie práva veta a rešpektovanie suverenity Slovenska.
  • Zasadzujeme sa tiež za spravodlivý mier v Európe. Oceňujem, že KDH otvára diskusiu o potrebe eurokomisára pre bezpečnosť a obranu.
  • Európa sa musí postarať o potravinovú a ekonomickú bezpečnosť. Zelené ciele nesmú ísť na úkor živobytia ľudí a priemyslu.
  • Chceme podporiť rodiny, seniorov, mladých a zdravotne znevýhodnených. Aj naďalej budem rada hlasom ochrany ľudskej dôstojnosti doma i vo svete.

KDH za podstatné považuje, aby sa europarlament vrátil k tomu, čo potrebuje občan. Viac sa zaujímať o jeho problémy a  bezpečnosť. Hlavne v čase, keď jedna kríza strieda druhú a občania majú pochybnosti, čo bude ďalej.

,,Prinášame jasné riešenia problémov, s ktorými sa ľudia na Slovensku stretávajú, akými sú ⁠strach z vojny a nezvládnutej migrácie, ⁠obava z chudoby, obava z toho, že sa Slovensko dostane do izolácie a nikto si nás nevšimne. Obava z nasilu vnucovaných ideologických experimentov a útokov na kultúrnu identitu, ⁠či strach z prehnaných zelených zmien, ktorým ľudia nerozumejú a ohrozujú konkurencieschopnosť, potravinovú bezpečnosť a živobytie ľudíEurópske inštitúcie nesmú prijímať rezolúcie, ako bola tá posledná o tzv. práve na potrat,“ spresňuje europoslankyňa KDH Miriam Lexmann. 

Je to v našich rukách. Už 8. júna rozhodneme, v akej Európe chceme žiť.

V KDH sme vyzvali vládu SR, aby sa Slovensko ako členská krajina EÚ jasne postavila proti pretláčaniu tzv. ,,práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ, ku ktorému dnes v prijatom uznesení vyzval Európsky parlament. KDH po celý čas v Bruseli dôrazne chráni ľudskú dôstojnosť a výlučné právomoci členských štátov a bude aj naďalej bojovať proti tejto absurdnej požiadavke.

,,KDH vždy stálo na strane základnej hodnoty celej slobodnej civilizácie, ktorou je ochrana ľudského života. Sme zdesení, že dnes, keď Slovensko, ale aj celá EÚ, čelí mimoriadnym výzvam, sledujeme nezmyselné útoky na túto najvyššiu hodnotu – hodnotu života a slobodu svedomia, myslenia a vierovyznania. Vyzývame vládu SR, aby toto bezprecedentné konanie jasne odsúdila“, uviedol predseda KDH Milan Majerský.

„Prijaté uznesenie je nielen pošliapaním ľudskej dôstojnosti a základného ľudského práva na život, ale i hrubým zásahom do výlučných právomocí členských štátov. Počas celého svojho mandátu na pôde Európskeho parlamentu sa dôrazne ohradzujem voči množstvu iniciatívnych správ, vrátane známej správy Matić, ktoré prekračujú európske právomoci. Stačilo. Toto si neprajú ani občania, ktorí to jasne dali najavo„, zdôraznila Miriam Lexmann, europoslankyňa KDH a líderka eurokandidátky, ktorá aj tentokrát spolupredkladala pozmeňovací návrh s jasným odkazom na výlučné právomoci členských štátov. Žiaľ, nezískal potrebnú väčšinu.

K otázke ochrany ľudského života a dôstojnosti sa vyjadrila aj Alena Novotná, ktorá za KDH taktiež kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu: „Pokusy o ustanovenie tzv. „práva na potrat“ vnímam ako ohrozenie života a jeho dôstojnosti. Skutočným riešením je vytvárať podporu ženám i rodinám. Preto namiesto tzv. ,,práva na potrat“ budujme kultúru práva na život a podporu každej žene, matke. Podpora pre matku a aj otca vedie k zachovaniu života počatého dieťaťa,“ uzatvára Novotná. 

Čína podnikla kybernetické útoky proti desiatkam poslancov a ministrov vlád naprieč Európou. Medzi nimi sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), český minister zahraničných vecí Jan Lipavský či britská ministerka pre ekonomickú bezpečnosť Nus Ghaniová.

Útoky vykonala hackerská skupina, známa v komunite kybernetickej bezpečnosti ako Advanced Persistent Threat 31 (APT31 Group), ktorá bola súčasťou kyberšpionážnej skupiny riadenej Ministerstvom štátnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky (ČĽR). Zamerala sa na zákonodarcov, úradníkov, novinárov a akademikov. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti sa skupina v roku 2021 „zacielila na e-mailové účty politikov, ktorí boli súčasťou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC)“, vrátane „všetkých jej členov z Európskej únie“.

„Ide o úmyselný útok na našu demokraciu, akt kybernetickej špionáže a nadnárodnej represie, ktorý sa zameriava na zákonodarcov vrátane tých, ktorých ČĽR sankcionuje za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby, hovorí Miriam Lexmann (KDH), ktorá tiež patrí medzi politikov na čínskom sankčnom zozname a je členkou Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) a spolupredsedníčkou IPAC.

Vyšetrovanie možného dopadu kybernetických útokov stále prebieha. Americké ministerstvo spravodlivosti členov hackerskej skupiny obvinilo a Spojené kráľovstvo na nich uvalilo aj sankcie. Podľa Lexmann je však absurdné, že odhalenia o týchto útokoch prichádzajú po takmer 3 rokoch zo Spojených štátov a nie z našich vlastných spravodajských agentúr.

„Od ekonomického nátlaku cez špionáž, kybernetické útoky až po škodlivý obsah poskytovaný našim deťom prostredníctvom sociálnych aplikácií, ako je TikTok; tieto najnovšie útoky opäť ukazujú, že totalitný režim v Číne predstavuje dnes najkomplexnejšiu hrozbu pre našu slobodu a bezpečnosť. Potrebujeme ráznu reakciu a ochranu našich demokratických inštitúcií i spoločnosti. Preto musíme pokračovať v znižovaní našej závislosti od tohto režimu v kľúčových sektoroch a posilňovať tak našu odolnosť i sebestačnosť,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Zdroj ilustračnej foto: livemint.com

Pred viac ako šiestimi rokmi zomrel v Belgicku po neprimeranom zásahu polície slovenský občan Jozef Chovanec. Žiaľ, ani viac ako šesť rokov od tejto tragédie nevidíme, že by vec mohla byť v dohľadnej dobe spravodlivo rozhodnutá.

Podľa najnovších informácií belgický súd dokonca vec opäť odložil, a teda nerozhodol ani len o tom, či bude predložená nezávislému trestnému súdu. Ak dôjde k ďalším prieťahom a belgické orgány nebudú riadne konať, vyzývame slovenské Ministerstvo spravodlivosti, aby čo najskôr iniciovalo konania pred Európskym súdom pre ľudské práva.

V záujme spravodlivého prešetrenia príčin a spôsobu smrti slovenského občana už podnikala mnoho krokov europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann: „Rešpektujem nezávislosť justičných orgánov Belgicka, avšak zo všetkých dostupných informácií považujem tieto ďalšie prieťahy za neakceptovateľné. Už od začiatku prípad sprevádza množstvo otáznikov. Z môjho pohľadu ide o bránenie spravodlivému konaniu bez zbytočných prieťahov, v dôsledku ktorého sa nemôžu dostať k spravodlivému záveru ani rodinní príslušníci zomrelého ani ostatní občania Slovenska.“

Téme sa intenzívne venuje aj súčasný podpredseda KDH Viliam Karas, ktorý ešte ako minister spravodlivosti žiadal o doplnenie vyšetrovacích úkonov v tejto veci. „Ak nebudú riadne konať belgické orgány, neostáva Slovenskej republike nič iné, ako iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva. Verím, že tejto téme sa bude naďalej zodpovedne venovať aj naše Ministerstvo spravodlivosti, prípadne štátne orgány, a využijú všetky dostupné možnosti, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť.“

Zdroj foto: istockphoto.com

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.

„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.

Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.

„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.

Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.

Ekonomickú bezpečnosť nesmieme podceňovať

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne. Slovensko na ňom zastupovala poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann, ktorá tejto Medziparlamentnej aliancii pre Čínu (IPAC) spolupredsedá.

„Hovorili sme o tom, ako lepšie chrániť naše inštitúcie, demokratickú spoločnosť a priemysel pred vplyvom Čínskej komunistickej strany, ale aj ako si udržať našu ekonomickú konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce s demokratickými partnermi. Odmietame, aby sa na naše trhy dostávali produkty vyrobené nútenou prácou v Číne, k čomu prispeje aj nová európska legislatíva, na ktorej som sa podieľala. EÚ si tieto riziká aj vďaka iniciatívam IPAC uvedomuje čoraz viac – v tomto legislatívnom období sme prijali tiež nariadenia o dostupnosti kritických surovín či ochrane kritickej infraštruktúry. Oceňujem, že na podujatí som o týchto otázkach mohla hovoriť aj s britským ministrom pre bezpečnosť Tomom Tugendhatom či ministerkou pre priemysel a ekonomickú bezpečnosť Nus Ghani“, zdôraznila Miriam Lexmann.

Práve dnes sú to tri roky, odkedy totalitný režim v Číne uvalil sankcie na viacerých poslancov vrátane Miriam Lexmann za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby. V rámci Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) pomáhajú spolu s ďalšími kolegami z parlamentov celého sveta koordinovať postup a reakcie demokratických krajín na rastúce výzvy autoritárskej Číny.

„V čase prehodnocovania doterajších európskych i národných politík voči asertívnej Číne je o to viac zarážajúce, že slovenská vláda sa práve naopak spolupráci s týmto totalitným režimom otvára. Mojim cieľom je chrániť Slovensko a Európu pred hrozbami tohoto režimu a brániť našu ekonomiku a živobytie ľudí. Znovu tiež zdôrazňujem potrebu dôkladného vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice na Slovensku, ktorá tak ako ostatné podobné stanice na území tretích štátov podľa dostupných informácií neslúži na pomoc čínskym turistom, ale na dohľad a perzekúciu“, uzatvorila europoslankyňa Lexmann.

Podujatie na pôde britského parlamentu sa uskutočnilo aj z iniciatívy bývalého lídra britských konzervatívcov Sir Iain Duncan Smitha, ktorý sa tejto problematike intenzívne venuje celé roky.

Znižovanie závislosti od Číny je kľúčom aj k našej národnej ekonomickej bezpečnosti. S týmto cieľom dnes Európsky parlament (EP) prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci (AFET) europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

„Vítam, že akt odráža mnohé z mojich kľúčových priorít. Podľa ekonomických predpovedí sa očakáva, že celosvetový trh osobných elektromobilov, ktoré používajú lítiové batérie, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 percent. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny, ktorá už dnes spracováva 60 percent všetkého lítia a tieto závislosti zneužíva prostredníctvom ekonomického nátlaku voči tretím krajinám,“ približuje dôvody prijatia aktu Miriam Lexmann.

„Schválený text stanovuje jasné a ambiciózne ciele pre diverzifikáciu dodávok kritických surovín pre potreby európskeho priemyslu, a tým prispeje k zvýšeniu jeho konkurencieschopnosti na svetových trhoch,“ dodáva Lexmann, ktorej úspešne presadené návrhy zahŕňajú užšiu spoluprácu a koordináciu s demokratickými krajinami a partnermi EÚ. Nechceme totiž nahradiť našu závislosť od jedného nespoľahlivého režimu nejakým ďalším.

Europoslankyňa tiež vyzdvihuje legislatívne stanovený cieľ, že minimálne 25 % ročnej spotreby strategických surovín Únie by sa malo pokryť recykláciou, čo pomôže nielen pri plnení environmentálnych cieľov, ale aj k zvýšeniu sebestačnosti EÚ.

„Kľúčom ku každej legislatíve je úspešná implementácia, a preto som samostatne iniciovala medzinárodnú deklaráciu podpísanú členmi parlamentov západných krajín z celého sveta – vrátane Afriky, Latinskej Ameriky či Austrálie – kde apelujú na jednotlivé krajiny zaviazať sa k spolupráci na konkrétnych opatreniach, ktoré zaistia bezpečný, etický a udržateľný prístup ku kritickým surovinám,“ vysvetľuje Miriam Lexmann, ktorá je spolupredsedníčkou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC).

„V kontexte súčasných geopolitických hrozieb a zelenej transformácie je zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám kľúčové ako pre slovenský, tak aj pre európsky priemysel, a to najmä pre automobilový priemysel, ktorý je ťahúňom našej ekonomiky. V konečnom dôsledku ide totiž o živobytie našich ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Viac k téme si prečítajte aj tu: https://dennikn.sk/3799558/miriam-lexmann-europa-chce-znizit-zavislost-od-ciny-fico-sa-vybral-opacnym-smerom/

tu: https://www.tyzden.sk/komentare/103903/totalitny-rezim-cinskej-komunistickej-strany-predstavuje-velku-bezpecnostnu-a-ekonomicku-hrozbu-znovu-zdoraznuje-europoslankyna/?ref=naj

alebo tu: https://europske.noviny.sk/2023/10/04/k-posilneniu-europskych-obrannych-kapacit-proti-cinskemu-ekonomickemu-natlaku-prispela-aj-miriam-lexmann/

Odkaz na deklaráciu Medziparlamentnej aliancie pre Čínu ku téme dostupnosti kritických surovín

Miriam Lexmann znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť podľa nej zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Viac v článku.

„Totalitný režim čínskej komunistickej strany predstavuje veľkú bezpečnostnú a ekonomickú hrozbu a je potrebné aby EÚ mala jasný a zásadový prístup k tomuto režimu“, varuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v kontexte tohtotýždňového summitu lídrov EÚ s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

„Tohtoročný summit v Pekingu opäť dokazuje, že totalitný režim v bilaterálnych a multilaterálnych vzťahoch čoraz viac zohráva skôr deštruktívnu než konštruktívnu úlohu,“ upozorňuje spolupredsedníčka medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) a členka zahraničného výboru Európskeho parlamentu (AFET) Miriam Lexmann.

Lexmann, ktorá je medzi piatimi europoslancami, na ktorých v roku 2021 čínsky režim uvalil sankcie za ich postoj proti rastúcej represii režimu doma a agresivite v zahraničí tiež pripomína, že komunistická strana zhoršuje represie voči obyvateľom Číny, čoraz hlasnejšie sa vyhráža vojenským útokom proti Taiwanu a vykonáva ekonomický nátlak na tretie krajiny vrátane krajín Európskej únie. Existujú tiež závažné podozrenia, že obchádza sankcie EÚ.

Hrozba tohto režimu má podľa Lexmann viacero rozmerov: „Veľkú výzvu pre našu ekonomiku predstavuje zaplavenie nášho trhu lacnými čínskymi elektromobilmi.“ Okrem toho prináša aj morálne otázky, ako vidíme na príklade našej závislosti od čínskych solárnych panelov, ktoré sú podľa viacerých zdrojov vyrábané nútenou prácou.

„Obzvlášť ma však znepokojuje, že vedúci predstavitelia EÚ cestovali do Číny bez konkrétnych stanovených cieľov. Do tých mala byť zahrnutá okrem ľudskoprávnej agendy aj potreba zastaviť ekonomický nátlak zo strany Číny či nekalé trhové praktiky, ktoré ohrozujú hospodársku konkurencieschopnosť EÚ. Je nevyhnutné mať jasný a zásadový prístup, ktorý ochráni našu ekonomickú bezpečnosť. Ide predsa aj o ochranu živobytia ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.

Zdroj foto: wilsoncenter.org; Josep Borrell

KDH ostro kritizuje uznesenie o návrhoch na zmenu zmlúv, ktoré dnes na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijal Európsky parlament (EP). Zaoberať sa pokusmi o otváranie zmlúv, ktoré by znamenalo ďalšie oslabovanie suverenity členských štátov, považuje hnutie za absurdné.

Správa EP v predloženom znení vyzýva okrem iného aj na reformu rozhodovania EÚ v niektorých oblastiach z doterajšej jednomyseľnosti na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou či dokonca jednoduchou väčšinou, čo by v praxi znamenalo odobratie práva veta členským štátom aj v zásadných otázkach. Tiež je ohrozené výlučné právo členských štátov určovať si svoj energetický mix. Tieto snahy zároveň automaticky povedú k oslabovaniu menších členských štátov v prospech väčších. Pre hnutie je tiež neprijateľné zavádzanie nového jazyka, ktorý nahrádza rovnosť medzi mužmi a ženami pojmom rodová rovnosť.

„Prehlbovanie centralizácie na úkor právomocí členských štátov je pre nás neakceptovateľné.  Subsidiarita je základným pilierom európskej integrácie. Tak, ako sú v rámci štátu najbližšie k ľuďom mestá, obce a regióny, v rámci EÚ sú to jednotlivé členské štáty. Pre KDH je dôkladné dodržiavanie princípu subsidiarity na národnej i európskej úrovni kľúčom ku skutočnej prosperite a dobru pre všetkých občanov“, hovorí predseda KDH Milan Majerský.

Zmeny navrhnuté Európskym parlamentom s odôvodnením, že potrebujeme zareagovať na dôsledky ruskej agresie voči Ukrajine a tiež implementovať závery Konferencie o budúcnosti Európy, považuje KDH za neúprimné. Podľa právnej analýzy Európskej rady možno totiž veľkú väčšinu (300 z 326) odporúčaní občanov vyplývajúcich z Konferencie o budúcnosti Európy realizovať už v rámci existujúcich ustanovení zmlúv a kompetencií.

Na efektívnejšie využívanie súčasných právomocí EÚ dlhodobo upozorňuje aj europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann a dodáva: Čelíme množstvu vnútorných výziev a vonkajších hrozieb ako napríklad vysoká inflácia, nárast chudoby, ohrozenie konkurencieschopnosti našich firiem či rastúca asertivita totalitnej čínskej komunistickej strany. Dlhodobo na pôde európskych inštitúcií zdôrazňujem, že EÚ musí na ich riešenie efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie podkopávať jednotu a akcieschopnosť zasahovaním do právomocí členských štátov.“

KDH bude tak ako doposiaľ, aj naďalej apelovať na predstaviteľov každej vlády SR, aby sa dôrazne postavila proti otváraniu európskych zmlúv a neoslabovala tak suverenitu Slovenska.

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: Getty Images/iStockphoto

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k hlasovaniu (22. 11.) o Správe o návrhoch Európskeho parlamentu na zmenu zmlúv:

„Vychádzajúc z klasickej zásady „zachovaj poriadok a poriadok zachová teba“, odmietam opakované pokusy tlačiť na zmenu zmlúv tzv. salámovou metódou a zdôrazňujem neprijateľnosť porušovania princípu subsidiarity, ako aj dôsledkov takýchto krokov. Dlhodobo poukazujem na to, že Európska únia musí efektívnejšie využívať svoje existujúce kompetencie a nie plytvať časom a energiou na zasahovanie do oblastí mimo jej právomocí. O to viac v čase závažných geopolitických výziev, považujem diskusie o otváraní zmlúv namiesto ich riadneho dodržiavania za absurdné. Aj na pôde Európskeho parlamentu často upozorňujem na konkrétne riešenia, ktoré vyplývajú z riadnej implementácie základných zmlúv. Správu preto v predloženom znení určite nepodporím.“

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: euractiv.com

Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci (AFET) europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Vítam, že pozícia Európskeho parlamentu odráža mnohé z mojich kľúčových priorít. Podľa ekonomických predpovedí dopyt po energii na báze lítia rýchlo stúpne s rastom trhu s elektrickými vozidlami. Očakáva sa, že celosvetový trh osobných elektromobilov, ktorý sa spolieha na batérie na báze lítia, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 percent. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny, ktorá už dnes spracováva 60 percent všetkého lítia,“ hovorí Lexmann.

Európa dnes čelí aj viac ako 70 percentnej závislosti na Číne v dodávkach kobaltu či germánia, ktoré sa taktiež používajú pri výrobe batérií alebo čipov do áut, mobilných telefónov či počítačov. Nedávne čínske obmedzenia vývozu kritických surovín, ako aj rastúca globálna asertivita totalitného režimu čínskej komunistickej strany podľa europoslankyne len podčiarkujú význam každej snahy o udržateľné a predvídateľné dodávky kritických surovín a nutnosť znížiť našu závislosť od totalitných režimov.

„Prijatý text stanovuje jasné a ambiciózne ciele pre diverzifikáciu európskych dodávok kritických surovín,“ hovorí Miriam Lexmann, ktorej úspešne presadené návrhy zahŕňajú užšiu spoluprácu a koordináciu s demokratickými partnermi. Nechceme totiž nahradiť našu závislosť od jedného nespoľahlivého režimu nejakým ďalším.

„V kontexte súčasných geopolitických hrozieb a zelenej transformácie je zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám kľúčové ako pre slovenský, tak aj pre európsky priemysel. V konečnom dôsledku ide totiž o živobytie našich ľudí,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Legislatívny proces teraz bude pokračovať trialógom – rokovaniami medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou. 

Titulná foto: vedanadosah.cvtisr.sk

Po júnovom zničení protestantského kostola v Minsku buldozérmi tento týždeň vtrhli bezpečnostné sily Lukašenkovho režimu so samopalmi do domu protestantského pastora Vjačeslava Gončarenka a zatkli ho spolu s jeho zaťom Iljom Budaiom. 


Miriam Lexmann ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom, ktorá sa situácii v krajine dlhodobo aktívne venuje, hovorí, že tomuto činu predchádzali roky šikanovania veriacich, zákazy slávenia svätej omše či vyhnanie rímskokatolíckych veriacich zo svetoznámeho minského Červeného kostola, ako aj nedávny návrh zákona o náboženstve, ktorý sa snaží zvýšiť kontrolu režimu nad náboženstvom a cirkvami.

„Toto je len niekoľko nedávnych príkladov zhoršovania slobody náboženského vierovyznania a presvedčenia, ako aj ďalších základných ľudských práv v Bielorusku,“ hovorí Lexmann. „V Bielorusku je dnes takmer 1500 politických väzňov. Nielenže sa ich počet zvyšuje, ale ich situácia sa zhoršuje. Napríklad môj priateľ a spolupredseda bieloruských kresťanských demokratov Pavel Sevyarynets strávil s prestávkami takmer 10 rokov v Lukašenkových väzniciach. Bol tiež držaný v malej mrazivej väzenskej cele a nesmel čítať ani Bibliu. Ďalšia politická väzenkyňa, mama dvoch malých chlapcov Palina Sherenda-Panasiuk, schudla viac ako 20 kg, je v izolácii držaná v strašných podmienkach a je jej odopretá akákoľvek lekárska pomoc. Medzi politickými väzňami je množstvo mladých ľudí, rodičov detí a každý jeden príbeh znamená nesmierne utrpenie nielen pre prenasledovanú osobu, ale aj pre celú rodinu.“

Podľa Lexmann, medzinárodné spoločenstvo a Slovensko musia urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku. „Dúfam, že po septembrových voľbách bude nová slovenská vláda klásť väčší dôraz na spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri ochrane ľudských práv v Bielorusku a všade vo svete, kde sú potláčané autoritárskymi režimami,“ dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.

Titulná foto: evangelicalfocus.com

Rezolútne stanovenie termínu pre ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035 je veľká chyba a môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku, opäť zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS). Ako spravodajkyňa pre európsku legislatívu o dostupnosti kritických surovín totiž vníma vážne ohrozenie automobilového priemyslu, ktorý je pre Slovensko kľúčový.

Jej opakovaná kritika prichádza v čase, keď Európsky dvor audítorov uviedol, že cieľ Európskej komisie v oblasti nulových emisií do roku 2035 sa nedosiahne z dôvodu nepostačujúcej výroby batérií. Podľa správy Dvora audítorov je možné tieto ciele dosiahnuť len s dovážanými elektrickými vozidlami alebo samotnými batériami, čo by bolo na úkor európskeho priemyslu a pracovných miest. Neistota týkajúca sa bezpečnosti dodávok surovín potrebných na udržanie výroby v EÚ je pre náš priemysel rovnako závažným problémom.

„Automobilový priemysel je ťahúňom slovenského hospodárstva a generuje 12 % HDP. Až štvrť milióna pracovných miest u nás je viazaných na tento sektor. Je správne mať ambiciózne zelené ciele, no musíme ich dosahovať tak, aby neboli na úkor našej hospodárskej konkurencieschopnosti a živobytia ľudí, najmä v čase, keď čelíme veľkým geopolitickým hrozbám. Tieto ciele je potrebné dosahovať v úzkej spolupráci s naším priemyslom“, vysvetľuje europoslankyňa Lexmann.

„Ako europoslankyňa dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od Číny a iných totalitných režimov, ktoré predstavujú hrozbu pre našu demokraciu ako aj hospodársku bezpečnosť“, uvádza Miriam Lexmann. „V tomto kontexte sa ako spravodajkyňa pre Akt o kritických surovinách v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu snažím zabezpečiť, aby sme včas nastúpili na cestu diverzifikácie a aby náš priemysel mal potrebné suroviny na zabezpečenie svojej výroby.“

Podľa Lexmann v čase, keď čínske elektrické vozidlá zaplavujú náš trh, musíme zabezpečiť, aby náš priemysel zostal konkurencieschopný. Takmer 20 % nových áut registrovaných v EÚ v roku 2021 bolo elektrických, no je potrebné vnímať kontext, že až 76 % celosvetovej výrobnej kapacity predstavuje dovoz batérií z Číny, na ktorej sú tak krajiny závislé. Čína už predbehla Japonsko ako najväčšieho svetového exportéra áut. Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP.

Viac k téme si prečítajte aj tu: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/674401-je-dolezitejsia-priroda-alebo-vojna-europa-chce-spomalit-klimaticku-krizu-napriek-protestom-farmarov/

alebo tu: https://regiony.sme.sk/c/23246463/prakticke-spravy-z-eu-europa-ma-problem-so-sebestacnostou-aj-v-potravinach-ako-to-zmenit.html

Pobúrenie nad brutalitou polície a zhrozenie z cynizmu konania štátnych orgánov, ale aj prenasledovania kresťanov, vyjadril Európsky parlament (EP) v roku 1988 v bezprostrednej reakcii na udalosti Sviečkovej manifestácie. Tento týždeň si EP bratislavské udalosti z 25. marca znovu pripomína vďaka výstave, ktorú v Štrasburgu zorganizovala europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v spolupráci s Ústavom pamäti národa (ÚPN).

Dokumentárna fotovýstava približuje nielen europoslancom, ale aj všetkým návštevníkom a zamestnancom Európskeho parlamentu hrdinstvo občanov, ktorí so sviečkou v ruke stáli proti policajnej brutalite a vodným delám v boji za slobodu a demokraciu.

„Manifestácia, ktorá dláždila cestu víťazstvu slobody v komunistickom Československu, môže byť svetlom nádeje i dnes pre ľudí zápasiacich o slobodu v rôznych krajinách, vrátane tých s nedemokratickými režimami,“ hovorí v reakcii na dianie v mnohých krajinách sveta europoslankyňa Miriam Lexmann.

Európsky parlament v nadväznosti na udalosti takzvaného bratislavského Veľkého piatku prijal rezolúciu, v ktorej jednoznačne odsúdil zlo vtedajšieho režimu, postavil sa za utláčaných a vyzval vtedajšiu vládu, aby plne rešpektovala základné ľudské práva a vyhovela petícii, ktorú podpísalo takmer 500-tisíc odvážnych občanov.

Ján Šimulčík počas otvorenia výstavy v Európskom parlamente v Štrasburgu. Foto: kancelária Miriam Lexmann

„Sviečková manifestácia bola prelomovou udalosťou a prvým verejným protestom proti komunistickému režimu v Československu od roku 1969. Svojim nenásilným odporom predznamenala „nežný“ charakter pádu komunistického režimu a prechod k demokracii v roku 1989. Požiadavkou na dodržiavanie občianskych práv a náboženských slobôd pomohla zjednotiť predtým rozdelený slovenský disent,“ priblížil pri príležitosti výstavy dianie spred 35 rokov predseda správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.

Podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií Pavol Kossey zdôraznil úlohu, ktorú nielen vtedy zohrali práve kresťania: „Veriaci chcú byť aj dnes obohatením pre spoločnosť. Chcú, tak ako pred 35 rokmi na Hviezdoslavovom námestí, spolu so všetkými úprimne zmýšľajúcimi ľuďmi prinášať a udržiavať v spoločnosti ideály, pomáhať ju robiť skutočne ľudskou – počnúc starostlivosťou o medziľudské vzťahy až po prinášanie nových pohľadov na ekológiu.“

Aj po viac ako troch desaťročiach sme však svedkami geopolitického vývoja a hrozieb, ktorým sloboda a demokracia čelia zo strany autoritárskych a totalitných režimov. Aj preto je nesmierne dôležité poukazovať na náš vlastný zápas o slobodu, ako aj potrebu túto slobodu chrániť a pripomínať to aj ďalším, ktorí podobné útrapy nikdy nezažili.

„My dnes už patríme k tým šťastným, ktorí môžu žiť slobodne. Musíme sa však pýtať sami seba, či s touto slobodou zaobchádzame zodpovedne. Na mieste je aj otázka, či sme za ten relatívne dlhý čas, čo sme členským štátom Európskej únie, dostatočne svedčili o odkaze našej historickej skúsenosti s totalitným režimom a delili sa o ňu tak, aby sme umožnili európskemu spoločenstvu lepšie rozpoznať hrozby totality už v jej náznakoch,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Vernisáž výstavy sa uskutoční v Európskom parlamente v Štrasburgu dnes 14. marca o 18:00.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) spolu s ďalšími europoslancami z rôznych členských krajín vyzýva lídrov EÚ, aby naplno využili aktuálny Dialóg o ľudských právach s Čínou a jasne počas neho komunikovali neakceptovateľné porušovanie ľudských práv a zločinov proti ľudskosti. Totalitná Komunistická strana Číny sa musí za svoje zločiny zodpovedať.

Stanovisko zverejnili v liste adresovanom vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepovi Borrellovi a osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva Eamonovi Gilmorovi, ktorý podpísalo 23 europoslancov.

„Nemôžeme si pred týmto terorom zatvárať oči rovnako ako si nemôžeme dovoliť, aby sa Čínska komunistická strana vyhýbala zodpovednosti prostredníctvom svojich cynických pokusov o zmenu medzinárodných ľudskoprávnych noriem,“ píše sa v liste, ktorý iniciovala Miriam Lexmann.

Europoslanci menujú až 20 konkrétnych zločinov proti ľudskosti a porušení ľudských práv, ako napríklad hromadné sledovanie občanov v Číne a Hongkongu, zločiny proti ľudskosti v provincii Sin-ťiang, ako aj v Tibete či rastúci útlak v Hongkongu a využívanie tzv. Bezpečnostného zákona na potlačenie prodemokratických snáh, vrátane aktivít Jimmyho Laia, kardinála Zena a správcov fondu humanitárnej pomoci č. 612. Spomína sa aj extrateritorialita tohto bezpečnostného zákona a tzv. čínske policajné stanice v členských štátoch EÚ.

V liste sú menovaní aj konkrétni občania, politici, aktivisti, náboženskí predstavitelia, misionári či umelci, ktorí boli z rôznych dôvodov zatknutí, uväznení, mučení alebo sú nezvestní.

Slovenská europoslankyňa spoločne s ďalšími kolegami vyslovila aj jednoznačný nesúhlas s donedávna plánovanou návštevou guvernéra čínskej provincie Sin-ťiang Erkina Tuniyaza v Bruseli. Ten napokon pod tlakom silného nesúhlasu svoju návštevu Bruselu sám zrušil.

„Je nezodpovedné a neúctivé, ak demokratické vlády pozývajú na stretnutia verejných činiteľov, ktorí sú zapojení do zločinov proti ľudskosti. Ak nebude EÚ principiálna vo svojich hodnotách a poukazovaní na hrubé porušovanie ľudských práv a medzinárodných dohovorov zo strany diktátorských režimov, tak sa sama stane obeťou ich praktík a vazalom ich ekonomických záujmov. V dôsledku toho znásobí našu zraniteľnosť a ohrozí našu bezpečnosť,“ uviedla pri tejto príležitosti členka Výboru pre zahraničné veci pri EP (AFET) a podpredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) Miriam Lexmann.

Zdroj: https://www.siasat.com

Sexuálny či nenávistný obsah, násilie a šikana. To sú slovenskými deťmi najčastejšie menované negatíva, s ktorými sa stretli na internete. „Potrebujeme posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete; rovnako ich však viesť k nadobúdaniu zručností, aby sa vedeli zorientovať, kriticky myslieť a vedome robiť dobré rozhodnutia“, upozorňuje v súvislosti so zverejnením výskumu Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku v roku 2022 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Približne tretina detí a dospievajúcich vo veku 9 – 17 rokov mala v uplynulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22 % mladých o svojej negatívnej skúsenosti s internetom s nikým následne nehovorilo. Najčastejšie ide o nenávistné odkazy a správy, návody ako schudnúť (aj stránky propagujúce bulímiu a anorexiu), ale aj obsahy zobrazujúce telesné sebapoškodzovanie a ubližovanie si. So sexuálnymi obsahmi má zase podľa čerstvo zverejneného prieskumu za posledný rok skúsenosť viac než polovica detí vo veku od 11 – 17 rokov.

„V súvislosti s nárastom používania nových technológií sme svedkami epochálnych zmien. Približne 90 % dospievajúcich používa denne mobilný telefón, kde majú častokrát neobmedzený prístup k internetu. Jeho nesporné benefity poznáme, potrebujeme sa však zamerať na riziká, pretože hovoríme o zásadnom vplyve na duševné i fyzické zdravie detí a mládeže,“ upozorňuje Lexmann, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za oficiálne zapojenie Slovenska do medzinárodnej siete INHOPE, kde sú pre posilnenú ochranu mladistvých v online priestore zapojené štáty a organizácie z celého sveta. Na pôde Európskeho parlamentu v súčasnosti tiež spolupracuje na príprave účinnej revízie legislatívy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a v rámci digitálnej legislatívy sa podieľa na krokoch, aby algoritmy, ktorými sa riadi napríklad ponúkanie kontroverzného či nenávistného obsahu online, podliehali regulácii.

„Oceňujem nenahraditeľnú činnosť rôznych občianskych iniciatív, vrátane kresťanských, ktoré kvalifikovane vzdelávajú slovenské deti a mládež v nadobúdaní zručností v online priestore. Verím, že na podporu týchto aktivít budú koncepčne využité aj prostriedky z Plánu obnovy,“ uzatvára Lexmann, ktorá podporuje viaceré podobné aktivity realizované organizáciami ako digiQ či eRko. Výskum bol prezentovaný pri príležitosti medzinárodného Dňa bezpečného internetu v utorok 7. februára pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na odbornej konferencii Bezpečnosť detí v digitálnom priestore na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

List europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a ďalších desiatich slovenských europoslancov označil za neprijateľný záver belgickej prokuratúry, ktorá v prípade smrti Slováka Jozefa Chovanca rozhodla, že pred spravodlivosť nikoho nepostaví. „Vyšetrovanie sprevádzajú rozporuplné kroky. Tým najnovším je nestíhať za jeho smrť nikoho. Znovu sa preto obraciame na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú ako i komisára pre spravodlivosť Didier Reyndersa, aby sa Komisia týmto prípadom zaoberala tak, ako nám to prisľúbila. Opätovne sme tiež žiadali aby prípad zahrnula do pravidelného monitorovania stavu právneho štátu v Belgicku.“ vyhlásila iniciátorka listu slovenských europoslancov Miriam Lexmann.

V liste slovenskí europoslanci okrem iného upozorňujú, že posudok súdnych znalcov, podľa ktorého Chovanec zomrel na zranenia, ktoré si spôsobil sám, bol napadnutý ďalším uznávaným súdnym znalcom, ako aj príbuznými Jozefa Chovanca. Okrem toho poslanci upozorňujú na početné sporné procesné rozhodnutia, vrátane ignorovania svedka zatýkania Jozefa Chovanca v lietadle.

„V spoločnom liste apelujeme na predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, ale aj komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, aby sa týmto prípadom vážne zaoberali. Okrem toho intenzívne komunikujem s parlamentným výborom pre občianske slobody a spravodlivosť tak, aby aj Európsky parlament vytvoril tlak na riadne a spravodlivé vyšetrenie a vyslal oficiálnu monitorovaciu misiu, ktorá sa bude zaoberať belgickým postupom pri vyšetrovaní tohto prípadu,“ menuje Lexmann konkrétne kroky, ktoré v prípade Jozefa Chovanca na európskej pôde koná.

Desiatky europoslancov z rôznych členských krajín a politických skupín z jej iniciatívy oficiálne vyzvali Európsku komisiu k monitorovaniu prípadu po prvý raz ešte v roku 2020, kedy upozornili na šokujúce a neľudské správanie policajtov v cele predbežného zadržania. Videozáznam tu dokonca odhalil extrémistické prejavy.

Miriam Lexmann vystúpila k tomuto prípadu v stredu 1. februára aj v pléne Európskeho parlamentu v Bruseli, kde na dianie upozornila stovky kolegov: „Ako je možné, že v centre Európskej únie, kde úzkostlivo sledujeme čo i len náznaky porušenia právneho štátu sa príjme rozhodnutie, ktoré sa javí v príkrom rozpore so spravodlivým zaobchádzaním a právom na spravodlivý proces?“

Jozef Chovanec bol zadržaný 23. februára 2018 belgickou federálnou políciou na bruselskom letisku Charleroi. Po brutálnom správaní sa policajtov v cele predbežného zadržania o štyri dni neskôr zomrel.

Titulná foto: Jozef Chovanec, reprofoto TASR/Plus 7 dní

Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (OFSD+) súhlasil s uvoľnením 6 miliárd eur na 40 infraštruktúrnych projektov v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike, Ázii a Tichomorí. Európska komisia očakáva, že tento krok naviaže ďalšie, súkromné investície v hodnote 50 miliárd eur vo vybraných oblastiach. Touto víziou sa zaoberá Európsky parlament počas aktuálneho plenárneho zasadnutia.

„Vítam tento krok Európskej komisie, no jedným dychom musím dodať, že to ani zďaleka nestačí. Čína poskytla v rokoch 2014 – 2018 zahraničné úvery za 400 miliárd dolárov. Jej iniciatíva Jeden pás, jedna cesta (One Belt One Road) pomáha budovať infraštruktúrne projekty ako sú diaľnice, tunely, železnice, mosty, priehrady, uhoľné elektrárne a pod., ale zároveň rozvracajú financie jednotlivých štátov a predovšetkým si berú vážnu daň v podobe hrozby pre ľudské práva a právny štát,“ vysvetľuje dôsledok čínskych investícií a nedostatočnej európskej odpovede slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Ako príklad menuje Čiernu Horu, ktorá po stavbe diaľnice Číňanmi takmer zbankrotovala, pričom ju zachránila len finančná podpora EÚ. V Srbsku viedli investície tejto ázijskej krajiny zase k vážnemu znečistenia životného prostredia. „Inde boli čínske projekty poznačené korupciou či problémami s dodržiavaním právneho štátu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v konečnom dôsledku tieto projekty nemajú pridanú hodnotu ani pre miestne obyvateľstvo alebo samotnú krajinu, keďže čínske spoločnosti často využívajú vlastnú pracovnú silu i dodávateľov,“ dopĺňa výpočet negatívnych vplyvov čínskych investícií Miriam Lexmann.

Cieľom európskej stratégie s názvom Globálna brána (Global Gateway) je zmobilizovať do roku 2027 investície vo výške približne 300 miliárd eur. Vzhľadom na to, že je rok 2023, považuje Lexmann doterajší pokrok za príliš malý.

„Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti. Pritom jedným z najefektívnejších spôsobov ako riešiť masovú migráciu z Afriky je podpora ekonomického rozvoja s ohľadom na bezpečnostné riziká týchto krajín tak, aby si ľudia dokázali nájsť prácu, získať zdroje na starostlivosť o svoje rodiny a cítiť sa bezpečne práve vo svojej domovine,“ zdôrazňuje Miriam Lexmann čo je nevyhnutné pre úspech avizovaných investícií EÚ v Afrike a ďalších krajinách.

Iniciatíva Global Gateway sa zameriava na investície do dopravy, zdravotníctva, energetiky, digitalizácie, výskumu a vzdelávania, ale aj životného prostredia. Cieľom je doručiť do tretích krajín projekty v najvyššom sociálnom, spoločenskom, environmentálnom a transparentnom štandarde, aký používame aj v EÚ.

Zdroj obrázku: pubaffairsbruxelles.eu

Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daele je novým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) bolo dnes zavŕšené jeho vymenovaním Európskou komisiou.

V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde je vážne porušovaná sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.

„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu Miriam Lexmann.

Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ. Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov.

„Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Miriam Lexmann a dodáva: „vymenovanie osobitného vyslanca vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“

„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.

Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.

Foto: Valeriy Melnikov

Europoslanci kritizujú cestu predsedu Európskej rady Charlesa Michela do Pekingu a vyzývajú ho na riešenie závažných ľudskoprávnych otázok. Totalitný režim Komunistickej strany Číny totiž vlastné porušovanie ľudských práv „exportuje“ do demokratických krajín, kde prevádzkuje desiatky nelegálnych policajných staníc. Nachádzajú sa na území 16 členských krajin EÚ, jedna z nich dokonca na Slovensku. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na pôde Európskeho parlamentu iniciovala predsedovi Európskej rady výzvu na koordináciu európskeho postupu a so žiadosťou na vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto praktík sa obrátila aj na slovenské orgány.

„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny.  Existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta preukázala ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“,  bližšie vysvetľuje fungovanie týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Celú situáciu je potrebné vnímať v širšom kontexte extrateritoriálnych aktivít čínskej komunistickej strany, ktorá závažne porušuje základné ľudské práva a slobody. Toto konanie zamerané proti základným princípom fungovania demokracie a zvrchovanosti štátov pre nás predstavuje bezpečnostné riziko,“ ozrejmila Miriam Lexmann dôvody, ktoré spoločne s kolegami uvádzajú v liste Charlesovi Michelovi. Poslanci ho žiadajú o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. List podpísalo 33 poslancov Európskeho parlamentu naprieč politickým spektrom vrátane piatich politických frakcií a pridali sa aj desiati poslanci národných parlamentov.

Miriam Lexmann sa so žiadosťou o riadne vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík na území Slovenska obrátila aj na našich ministrov vnútra, obrany a zahraničných vecí. „Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Holandska, Írska, Česka, už v tejto veci začali rázne konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.

Zdroj Photo: euronews.com, AP Photo/Olivier Matthys

Vo svete doposiaľ odhalili 54 „policajných staníc“ Komunistickej strany Číny, pomocou ktorých tento totalitný režim bezprecedentne rozširuje svoj vplyv a ohrozuje bezpečnosť demokratických krajín. „Jedna z takýchto nelegálnych policajných staníc je podľa dostupných zdrojov aj na Slovensku,“ upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a volá po okamžitých opatreniach a riadnom vyšetrení týchto aktivít.  

„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny. „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“,  bližšie vysvetľuje fungovanie desiatok týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders dosiaľ preukázala existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta, vrátane 16 členských štátov EÚ. „Z existujúcich dôkazov je zrejmé, že minimálne jedna takáto stanica funguje aj na Slovensku. Svojou činnosťou, ktorá porušuje základné ľudské práva a slobody a zároveň je zameraná proti základným princípom fungovania demokracie, predstavuje toto konanie vážne bezpečnostné riziko,“ ozrejmila dôvody, pre ktoré oslovila v tejto veci ministra vnútra Romana Mikulca, ministra obrany Jaroslava Naďa, ako aj ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera so žiadosťou o riadne vyšetrenie a zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík.

Členka Zahraničného výboru EP a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu v tomto zmysle iniciovala aj list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, v ktorom ho spoločne s ďalšími europoslancami žiada o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. V tejto veci už opakovane vystúpila na pôde EP a vyjadrila sa pre medzinárodné médiá, vrátane amerického Washington Post.

„Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Česka, už v tejto veci začali konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.

Zdroj foto: Roy Liu/Bloomberg .com

Uľahčuje a zefektívňuje prácu, pomáha šetriť energie aj peniaze, umožňuje kvalitnejšie vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Na to, aby bol v centre technológie umelej inteligencie vždy človek a jeho dobro, však potrebujeme jasné mantinely. Desiatky odborníkov o týchto témach diskutovali včera v Bratislave na medzinárodnej odbornej konferencii Človek a umelá inteligencia, ktorú iniciovala poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Kľúčom k spoločensky zodpovedným riešeniam orientovaným na človeka sú etické princípy s dôrazom na etický dizajn výskumu, vývoja a nasadzovania AI, zhodli sa rečníci z oblasti tvorby legislatívy, hospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania, IT sektora, samosprávy či sociálnych vecí. Ako vyzdvihla europoslankyňa Lexmann „spája nás spoločné úsilie, aby bola ľudská dôstojnosť a ochrana ľudských práv v digitálnom veku jasnou prioritou. Nesmieme dopustiť zneužitie technologického pokroku, aby sa obrátil proti človeku. To dnes vidíme v niektorých prípadoch ako napríklad sociálne siete a algoritmy, ktoré manipulujú šírenie informácií či naše emócie a sme svedkami závažných dopadov na fungovanie celej spoločnosti. Aj preto považujem v rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu o európskom nariadení o umelej inteligencii za kľúčové zaradiť tzv. algoritmy ekonomiky pozornosti do kategórie vysokorizikových.“

V rámci panelu príkladov dobrej praxe vystúpili viacerí úspešní slovenskí experti a vývojári AI z oblasti zdravotníctva, priemyslu, bankovníctva a iných, pričom dôraz kládli na etické princípy i úskalia, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú. Horúcou témou bolo využitie AI na úspory v oblasti spotreby energií. „Úspešne riešime predikcie výroby z obnoviteľných zdrojov, optimalizáciu použitia vyrobenej energie pomocou batériových úložísk a vyvíjame nástroje, ktoré významne podporujú šetrenie a motivujú k tomu aj používateľov,“ predstavila výsledky práce Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Viera Rozinajová.

Rečníci sa venovali aj otázke transformácie pracovných miest v dôsledku nasadzovania AI na náš pracovný trh. „AI prinesie oveľa väčší vznik nových pracovných pozícií, ako vezme. Toho sa netreba obávať. Väčší problém bude, ako sa im ľudia dokážu prispôsobiť a adaptovať sa na novú prácu,“upozornil prezident IT asociácie Slovenska Emil Fitoš. Zdôraznil, že Slovensko dosiaľ nemá implementovanú stratégiu celoživotného vzdelávania, ale ani schválenú stratégiu digitálnych zručností, pričom v rámci krajín OECD patríme k najhorším v oblasti prístup ku rekvalifikácií a celoživotnému vzdelávaniu. „Veľmi veľa ľudí sa bude musieť dovzdelávať a rekvalifikovať,“ dodal Fitoš.

Konferenciu Človek a umelá inteligencia zorganizovala s podporou Európskej ľudovej strany (EĽS) poslankyňa EP Miriam Lexmann. Záštitu nad podujatím prevzali Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Foto: Dominik Sepp

Ak samosprávy čerpajú eurofondy pre marginalizované rómske skupiny obyvateľstva, nulové spolufinancovanie by sa malo týkať aj zvyšku územia tak, aby sme posúvali dopredu celé komunity. Nesmie sa stať, že na časť komunity danej obce alebo mesta je nulová spoluúčasť, ale na zvyšnú časť nie je. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá výzvu na podporu miestnych a regionálnych orgánov presadila do Uznesenia o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ, ktorú dnes na plenárnom zasadnutí prijal Európsky parlament (EP).

Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Takéto nastavenie prispej k lepšej spolupráci aj čerpaniu a zastaví sa rozdeľovanie projektov podľa častí komunít,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.

Mestá a župy sa dnes musia na financovaníprojektov hradených z fondov EÚ podieľať vo výške 5 %. Podľa návrhu europoslankyne Lexmann by samospráva mohla realizovať projekt s nulovou spoluúčasťou pre všetkých, teda aj pre zvyšnú majoritnú časť komunity či územia, nielen pre marginalizovanú skupinu. Umožnili by sme tak napredovať celej komunite bez toho, aby sme občanov rozdeľovali.

Europoslankyňa, ktorá je aj členkou Výboru EP pre sociálne veci a zamestnanosť, túto tému otvára na rôznych fórach s predstaviteľmi našej vlády ako aj Európskej komisie, a to nielen v kontexte nedávnej návštevy eurokomisárky pre rovnosť Helenou Dalli na Slovensku.

KDH navyše dlhodobo presadzuje nulovú spoluúčasť pri čerpaní eurofondov na všetky projekty samospráv. „Vláda by to podľa nás mala umožniť mestám, obciam a župám a čo najskôr o tom rokovať s Európskou komisiou, pretože uprostred vážnej krízy si mnohé samosprávy nemôžu dovoliť realizovať projekty, ktoré by výrazne pomohli ľuďom v regiónoch i celej krajine,“zdôrazňuje Miriam Lexmann. Hnutie pritom zdôrazňuje, že nulová spoluúčasť pre samosprávy by podporila aj lepšie čerpanie eurofondov, v ktorom Slovensko už roky – osobitne za vládnutia Smeru – vážne zlyhávalo.

Za peniaze z eurofondov môžu samosprávy budovať a opravovať cesty, školy, zdravotnícke, sociálne zariadenia, vodovody či podporiť sociálne slabších. Nie je správne, aby to nemohli urobiť, ak nemajú na spolufinancovanie. Rozumnejšie je umožniť im čerpať fondy bez spoluúčasti, ako vracať nevyčerpané fondy späť do Bruselu. Naše regióny, mestá i obce ich vedia dobre využiť a dnes to potrebujú viac než kedykoľvek predtým,“ apeluje europoslankyňa Lexmann.

Foto: ©Zoran/Adobe Stock/europarl.europa.eu

„Pre mňa ako človeka z postkomunistickej krajiny je nepochopiteľné sledovať, ako rastie závislosť západného sveta na nedemokratických režimoch. Včera nám neprekážala závislosť na ruskom plyne a dnes sa bojíme, či budeme mať čím kúriť, či slovenská i európska ekonomika neupadne do recesie a státisíce ľudí zrazu stratí prácu. Zajtra sa podobne môže zachovať iný režim a my sme aj napriek tomu ľahostajní k stále rastúcemu počtu výrobkov s visačkou ‚made in China‘,” upozornila počas washingtonského zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jej spolupredsedníčka, slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Bezprecedentné krádeže duševného vlastníctva našich výrobcov; podkopávanie konkurencieschopnosti našich firiem neférovými cenami, a teda aj živobytia ľudí; závislosť od Číny (ČLR) v kľúčových sektoroch; klamstvá o pôvode pandémie Covid-19; agresívne správanie voči Taiwanu a ohrozovanie medzinárodnej bezpečnosti; nerešpektovanie akademickej slobody Konfuciovými spolkami na našich univerzitách; hrubé porušovanie ľudských práv a represie v Hongkongu či genocída v provincii Sin-ťiang.

Aj toto sú témy, ktorými sa v americkom Washingtone zaoberá v týchto dňoch 60 politických lídrov z 30 krajín sveta na samite IPAC vo vzťahu k správaniu sa totalitného čínskeho režimu.

Miriam Lexmann s americkým senátorom Marcom Rubiom počas samitu IPAC vo Washingtone.

„Na konci studenej vojny existovalo presvedčenie i nádej, že podobné režimy zmeníme ekonomickou spoluprácou. Dlhodobo upozorňujem na mylnosť tejto premisy, a to aj v súvislosti s energetickou závislosťou na Rusku. Máme jasné dôkazy, že totalitné praktiky Čínskej komunistickej strany zneužívajú výhody takejto spolupráce na stupňovanie represií voči vlastnému obyvateľstvu, ale aj zvyšovanie ekonomického nátlaku a snahu deformovať naše politické, sociálne a podnikateľské prostredie,” upozornila delegátov stretnutia vo svojom prejave zástupkyňa Európskeho parlamentu (EP) a Slovenska Miriam Lexmann.

V Európskom parlamente bola iniciátorkou viacerých urgentných správ o ľudsko-právnej situácii v ČĽR a Hongkongu, viedla kampaň za politický bojkot zimnej olympiády v Pekingu, bojovala proti prijatiu obchodnej dohody medzi EÚ a ČĽR, pričom samotný režim za to na Lexmann uvalil vlani osobné sankcie.

„Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku,” hovorí Lexmann, ktorá opakovane upozorňuje na nebezpečenstvo závislosti krajín Európy na nedemokratických a totalitných režimoch, aký ovláda aj ČĽR.

IPAC vznikol v roku 2020 a z ôsmich zakladajúcich členov, vrátane Miriam Lexmann, sa postupne rozšíril na tri desiatky zákonodarcov z krajín piatich kontinentov, ktorí pravidelne diskutujú a hľadajú diplomatické riešenia a spoločné reakcie k otázkam týkajúcim sa hrozieb ČĽR. Sú medzi nimi napríklad aj americkí senátori Marco Rubio, Bob Menendez alebo bývalý líder Britskej konzervatívnej strany Sir Ian Duncan Smith. 

Foto: Politickí lídri zo samitu IPAC pred americkým kongresom.

Čestné ocenenie jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN).

Kresťanskodemokratická europoslankyňa Miriam Lexmann získala na konci augusta cenu udeľovanú kresťanským lídrom, ktorí obhajujú hodnoty dôstojnosti ľudského života. Čestné ocenenie Svätej Matky Terezy za je principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v EP, jej udelila Medzinárodná sieť katolíckych zákonodarcov (ICLN). 

Miriam Lexmann s ocenením.

„Beriem to ako ocenenie kresťanských demokratov na Slovensku, ale aj celého môjho pracovného tímu i všetkých občanov, ktorých dôveru a podporu si pri vykonávaní svojho mandátu nesmierne vážim,“ reagovala na udelenie ocenenia Miriam Lexmann. 

Ochrana dôstojnosti každého života je mojim osobným záväzkom

Členka najsilnejšej frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente svoje postoje konzistentne komunikuje a presadzuje. V súčasnosti je to predovšetkým dôkladná obhajoba princípu subsidiarity, ktorý európske inštitúcie opakovane porušujú a venujú sa témam, ktoré nie sú v ich kompetencii. Jednou z tých najviditeľnejších je presadzovanie tzv. práva na potrat pre každého, ktoré Lexmann kritizuje. Okrem iného sa tiež neúnavne zasadzuje aj za lepšie zabezpečenie v oblasti sociálnej starostlivosti, vrátane pracovných podmienok v sektore sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva či školstva na Slovensku. Na medzinárodnej úrovni dlhodobo háji ochranu prenasledovaných za vieru alebo presvedčenie, a to predovšetkým v nedemokratických a totalitných režimoch.

„Považujem za osobný záväzok nielen v súkromnom, ale aj pracovnom živote neustále napĺňať svoje poslanie: chrániť dôstojnosť každého ľudského života od počatia po prirodzenú smrť“, dodala Lexmann, ktorá na Slovensku pôsobí aj ako členka predsedníctva Fóra života.

ICLN združuje kresťanské organizácie a lídrov z celého sveta bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Jej cieľom je podporovať kresťanských politikov, ktorí obhajujú dôstojnosť života a sú verní učeniu cirkvi o človeku, a to aj v časoch morálneho relativizmu a materializmu. Samotná ICLN sa nezapája do lobingu ani politického aktivizmu a funguje na nestraníckych princípoch a pravidlách. 

Vláda i EÚ sa musia zo všetkých síl venovať riešeniu zdražovania a hroziacej chudoby, nie ideologickým a politickým hádkam. Ľudia to odkazujú úplne jasne. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) v súvislosti s prieskumom, ktorý pre ňu a Európsku ľudovú stranu vykonala agentúra Focus. Podľa neho majú až tri štvrtiny obyvateľov Slovenska strach, že pri aktuálnom zdražovaní si neporadia.

„Niektorú z odpovedí „zdražovanie“ alebo „nebudeme mať dostatok peňazí na pokrytie bežných výdavkov“ uviedlo celkovo až 70 % obyvateľov Slovenska. Preto sa téma súvisiaca s bežnými mesačnými výdavkami a znižujúcou sa životnou úrovňou stáva najväčšou obavou väčšiny obyvateľov,“ uviedol Martin Slosiarik z agentúry Focus.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že 53 % obyvateľov Slovenska sa v súvislosti so svojou rodinou obáva najmä prudkého rastu cien. Zároveň viac ako 35 % má strach z nárastu chudoby, nadmerného zadlženia sa a neschopnosti splácať úver.

„Veľká väčšina obyvateľov Slovenska uvádza medzi tri svoje najväčšie obavy v súvislosti s vlastnou rodinou aktuálny nárast cien potravín, energií, pohonných látok alebo možný nedostatok peňazí v domácnosti. Je to jasný signál našej vláde aj Európskej únii, čím sa majú prioritne zaoberať a v čom je potrebné ľuďom okamžite pomôcť,“ hodnotí Miriam Lexmann výsledky prieskumu agentúry Focus. Ten bol zrealizovaný na vzorke 1008 respondentov.

Teraz Vám prečítam niekoľko obáv, o ktorých iní ľudia povedali, že ich v súčasnosti majú. Vyberte TRI z nich, ktorých sa Vy, respektíve Vaša rodina, dnes najviac obávate. Uveďte ich v poradí od Vašej najväčšej obavy.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.


Keby mali ľudia na Slovensku rozhodnúť, ktorým témam sa má prioritne venovať Európska únia, boli by to rastúce ceny energií, podpora ekonomiky a zamestnanosti, poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, ale aj obrana EÚ a bezpečnostné otázky.

Slovenská vláda by sa podľa výsledkov prieskumu mala venovať prioritne cenám energií, zdravotníctvu a zdraviu občanov, poľnohospodárstvu a potravinovej bezpečnosti, podpore ekonomiky a zamestnanosti, ale aj podpore sociálne slabších a rodín.

„Vo výsledkoch je zreteľný odkaz ľudí naprieč regiónmi Slovenska, čo sú ich skutočné problémy. Je primárnou povinnosťou politikov ako v Bruseli, tak aj v Bratislave, prichádzať s riešeniami týchto výziev. Obyvateľov totiž vôbec nezaujímajú politické šarvátky, otváranie zmlúv o EÚ či lacné populistické ťahy alebo povrchné riešenia, ktorými sa niektorí politickí lídri často zaoberajú. Na lokálnej, národnej alebo európskej úrovni, každý politik a inštitúcia má ponúkať riešenia v rámci svojich právomocí. Ľudia nutne potrebujú odpovede na výzvy, s ktorými musia denne reálne zápasiť. Iba tak môžeme byť úspešní pri správe obce, regiónu, krajiny, či celej EÚ,“ apeluje Lexmann.

Ktorým témam by sa mala dnes prioritne venovať Európska únia?

Vyberte 3 najdôležitejšie. Uveďte ich v poradí od najdôležitejšej témy.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.

Ktorým témam by sa mala dnes prioritne venovať vláda na Slovensku?

Vyberte 3 najdôležitejšie. Uveďte ich v poradí od najdôležitejšej témy.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.

Prieskum odhalil aj ďalší zásadný aspekt o vzťahu Slovenska a jeho obyvateľov s Európskou úniou. Bezmála 60 % oslovených obyvateľov Slovenska nevie uviesť, čo konkrétne pre nich Európska únia v poslednom čase urobila.

„Od vstupu do Únie v roku 2004 až do roku 2020 je celková čistá finančná pozícia Slovenska voči EÚ na úrovni 16,2 miliardy eur. Aj napriek pretrvávajúcim problémom a neschopnosti SR čerpať tieto prostriedky, už dnes máme vďaka eurofondom opravené mnohé cesty a železničné úseky, budujeme infraštruktúru – vodovody, kanalizácie, cyklocesty, zdravotnícke a komunitné zariadenia, študenti cestujú na Erasmus pobyty, modernizujeme školy či škôlky.

Napriek tomu ľudia túto podporu z EÚ nevnímajú a nedokážu ju vo svojom okolí identifikovať. Aj toto poukazuje na zlyhávania komunikácie nielen zo strany Únie, ale hlavne našich politických predstaviteľov,“ zdôrazňuje europoslankyňa s tým, že aj tu vidí dôvody nízkej účasti v eurovoľbách či rozšírenosti dezinformácií o EÚ.

Vedeli by ste povedať, čo konkrétne Európska únia urobila v poslednom čase v prospech ľudí, ako ste Vy? Spontánne odpovede, možnosť viacerých odpovedí.

Zdroj: Agentúra Focus, 25. – 30. 5. 2022, Vzorka 1008 respondentov.

Lexmann pripomína vlastný prieskum z roku 2021, ktorý odhalil, že obyvatelia Slovenska takmer vôbec nepoznali Plán obnovy a jeho bezprecedentnú možnosť posunúť Slovensko dopredu a urobiť našu krajinu odolnou voči budúcim krízam.

Z aktuálneho prieskumu vyplýva, že situácia sa nezmenila a o Pláne obnovy stále nikto nevie.

„Prešiel rok a my naďalej vidíme, že vláda SR o pomoci z Európskej únie nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Ak toto nastavenie nezmeníme a nebudeme s občanmi komunikovať aktívnejšie, nedokážeme byť úspešní pri využívaní tejto formy pomoci z EÚ. Napokon, informovanosť občanov je aj určitá forma kontroly a vytvára prirodzený tlak na zefektívnenie čerpania,“ uzatvára europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Európska únia musí mať ambíciu byť zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom v dnešnom globalizovanom svete tak, aby skutočne chránila ľudské práva a prispievala k celosvetovej prosperite,“ uviedla členka Komisie pre vonkajšie vzťahy EÚ pri Biskupských konferenciách Európskej únie (COMECE) Miriam Lexmann (EĽS/KDH) po jej poslednom zasadnutí koncom minulého týždňa. Stretnutiu dominovala aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Aj keď v mnohých častiach sveta roky prebiehajú ozbrojené konflikty a vojny, pričom sa za posledných 30 rokov objavili aj priamo v Európe, členské štáty Európskej únie (EÚ) často neboli schopné nájsť potrebnú jednotu, aby sa zhodli na adekvátnych prístupoch a prostriedkoch na presadzovanie efektívnej politiky „preventívneho budovania mieru“. 

Za agresiou Ruska na Ukrajine sú aj naše morálne zlyhania

„Ľahostajnosť, naivita, neznalosť skutočného zmyslu základných hodnôt EÚ a uprednostňovanie konkrétnych ekonomických alebo národných záujmov nad spoločným dobrom prispievajú k nesúdržnosti politík, neschopnosti efektívne napomáhať mieru, a tým aj prosperite v Európe a vo svete,“ stručne zhrnula europoslankyňa a členka uvedenej komisie COMECE Miriam Lexmann základné príčiny nedostatočnej odpovede EÚ na globálne geopolitické výzvy, ktoré má výrazne negatívny dopad na konkrétne životy rodín i jednotlivcov.

V súvislosti s agresiou Ruskej federácie na Ukrajine europoslankyňa dodala, že „musíme skúmať naše morálne zlyhania, ktoré síce neviedli priamo, no umožnili toto donebavolajúce ľudské utrpenie na Ukrajine. Jedine poznanie našich zlyhaní a ponaučenie môže vytvoriť pevný základ, ktorý zabezpečí to, že EÚ bude skutočne zodpovedným, hodnoverným a mierotvorným aktérom.“

Miriam Lexmann počas zasadnutia Výboru COMECE. Zdroj: archív M. L.

Komisia COMECE pod vedením litovského biskupa Rimantasa Norvila pracuje na odporúčaniach pre EÚ ako presadzovať zefektívnenie štruktúry medzinárodných organizácií, vrátane OSN, NATO, OBSE ako aj foriem ich spolupráce.

„EÚ by mala zohrať kľúčovú úlohu pri presadzovaní reformy riadenia a samotnej práce OSN. Na rozhodovacích procesoch musia mať účasť všetky krajiny bez výnimky, bez uprednostňovania parciálnych záujmov niektorých štátov a v prospech účinnejšieho a spravodlivého riešenia globálnych výziev v otázkach mieru, prosperity a bezpečnosti. Inými slovami, nemôžeme viac dovoliť, aby nedemokratické a totalitné štáty dokázali vetovať a zvrátiť tak akékoľvek riešenia v prospech ochrany ľudských práv a mieru vo svete,“ vysvetľuje ďalšie z odporúčaní zasadnutia komisie COMECE slovenská europoslankyňa, ktorá je v súčasnosti tieňovou spravodajkyňou k správe o multilateralizme.

EÚ musí byť majákom stability, prosperity a mieru

Súčasťou diskusie bolo aj hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s bezpečnosťou a obranou, kde komisia apeluje na dodržiavanie princípu proporcionality ako aj rešpektovanie ľudských práv, medzinárodných dohovorov a etických štandardov.

Komisia otvorila tiež otázky hybridného spôsobu vedenia vojny a skúmala možnosti ako sa brániť pred jej socioekonomickými dopadmi. Jednou z foriem hybridných hrozieb je aj naša ekonomická závislosť na nedemokratických režimoch. Na to, ale aj ľudskoprávnu dimenziu tejto závislosti europoslankyňa upozorňuje už dlhodobo, čoho dôsledkom bolo napríklad i uvalenie sankcií zo strany Číny na jej osobu.

„EÚ si po pandémii a počas vojny na Ukrajine musí konečne uvedomiť, aká kľúčová je jej úloha ponúkať maják stability, prosperity a mieru pre svoje susedstvo a svet. Dokážeme to, ak budeme doma aj v zahraničí konať v súlade s hodnotami, na ktorých bola Únia založená a budeme chrániť dôstojnosť každého človeka,“ uzatvorila po stretnutí v Bruseli členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP. 

Foto: ilustračné, yourreadvantage.com

Diskriminácia mužov a žien s jedným dieťaťom, ktorým je vdovský dôchodok vyplácaný len rok po smrti manželského partnera, je o krok bližšie k riešeniu. Vytrvalá iniciatíva europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) na zmenu slovenskej právnej úpravy nachádza priaznivú odozvu.

Kým vdova alebo vdovec s tromi a viac deťmi nemusí čakať na opätovné vyplácanie vdovského dôchodku vôbec, osamelému rodičovi s dvomi či jedným dieťaťom alebo bezdetnej vdove a vdovcovi takýto príspevok po roku vyplácania naše úrady stopnú.

„Pretrvávajúca diskriminácia vdov a vdovcov s jedným dieťaťom je skutočne absurdná. Vdova či vdovec s dvoma deťmi čaká na opätovné vyplácanie dávky do dovŕšenia 52 rokov veku a s jedným dieťaťom dokonca až do dovŕšenia dôchodkového veku,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) v Európskom parlamente na túto nespravodlivosť na Slovensku upozorňuje dlhodobo. Zákon v posudzovaní ovdovelých navyše nereflektuje neustále zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Pracuje so starými číslami, a tak dnes môže medzi vdovou/vdovcom s dvoma a vdovou s jedným či žiadnym dieťaťom vzniknúť až 12 ročný rozdiel vo vyplácaní. Apelom na ministra financií Igora Matoviča a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka preto opakovane volá po zmene slovenskej právnej úpravy a nastolení spravodlivosti v spôsobe vyplácania dôchodkov.

Ministerstvo iniciuje rokovanie s odborníkmi na tému vdovských dôchodkov

„Minister financií mi dal prísľub, že sa bude zmenou zaoberať, ak príde konkrétny návrh zo strany ministerstva práce. Oceňujem, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak na moje žiadosti reagoval kladne a minulý týždeň ohlásil vznik pracovnej skupiny odborníkov za účelom hľadania riešenia tejto diskriminačnej situácie. Prvé stretnutie je naplánované už v júni,“ ozrejmuje Lexmann nový posun v situácii.

Výzvy na zmenu zákona o sociálnom poistení prebiehajú už niekoľko rokov, pričom vznikajú rôzne občianske iniciatívy, ktoré sa za to intenzívne zasadzujú. K téme už bolo v minulosti predložených aj niekoľko legislatívnych návrhov, nedosiahli však potrebnú podporu.

„Sociálny systém je skutočne funkčný len vtedy, keď je spravodlivý. Preto sa musíme usilovať, aby takým naozaj bol, uzatvára europoslankyňa.

Foto: ilustračné, Zdroj: modernwidowsclub.org

Európska únia smeruje k zavedeniu jednotnej nabíjačky na všetky malé a stredné elektronické zariadenia.

„Až 84 percent spotrebiteľov podľa prieskumu Európskej komisie zažilo problémy s dostupnosťou správnej nabíjačky pre svoj telefón. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme,“ vysvetľuje výhody zavedenia jednotnej nabíjačky Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Parlamentný Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov podporil návrh Komisie o harmonizácii nabíjačiek. Europoslanci súhlasia s jednotným typom USB-C nabíjačiek, pričom navrhujú aj zladenie riešenia bezdrôtového nabíjania. Súčasťou nových pravidiel je aj možnosť, aby si spotrebitelia mohli vybrať pri nákupe aj zariadenie bez nabíjačky.

Čoskoro bude o návrhu Komisie rokovať Európsky parlament, ak ho schváli, nasledovať budú rokovania s členskými krajinami o konečnej podobe pravidiel.

„Podporujem, aby sme tieto nové pravidlá prijali urýchlene a do roka prebehla implementácia zákona v členských krajinách,“ ozrejmuje možný časový rámec nového nariadenia Miriam Lexmann.

Foto: ilustračné/europarl.europa.com

Dezinformácie šíriace sa v posledných dňoch vo veci návrhu dohody o
obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA vyvolali opäť spoločensky
zbytočnú polarizáciu. V tejto hlbokej polarizácii vidím bezpečnostné
riziko pre našu krajinu.

Vývoj situácie ma mrzí rovnako ako spôsob politicky motivovanej reakcie
generálneho prokurátora, ktorá vo svetle jeho pracovnej cesty do Ruska
vyznieva účelovo.

Dodržiavanie ľudských práv je základným pilierom slobodnej spoločnosti.
Ruský generálny prokurátor je zodpovedný za hrubé porušovanie ľudských
práv čo vyústilo do zaradenia jeho osoby na sankčný zoznam EÚ. Cestu
slovenského generálneho prokurátora do Ruska považujem za návrat do čias odklonu od základného nastavenia našich vzťahov a hodnôt v európskom a medzinárodnom priestore. Zneucťuje politicky prenasledovaných.

Kým naši partneri v NATO vedú na summite s Ruskom náročné rokovania s
cieľom medzinárodnej bezpečnosti, náš generálny prokurátor si bude
pripíjať na zdravie so strojcami režimu posielajúceho ľudí túžiacich po
slobode do väzenia a oslavovať 300 rokov ruskej generálnej prokuratúry,
ktoré zahŕňajú aj obdobie historicky jedného z najbrutálnejších
totalitných režimov porušovania ľudských práv vrátane genocídy.

Návrat k základným hodnotám, pravde a odbornej diskusii považujem za
pilier kultivácie verejného priestoru, našej vnútornej jednoty, a teda
aj našej bezpečnosti.

Prečítajte si aj celé znenie vyhlásenia KDH: 
https://kdh.sk/polarizovat-narod-pre-zmluvu-s-usa-je-nebezpecne-ustavnost-moze-preverit-ustavny-sud/

Titulná fotografia: theconversation.com

„Svet si viac nemôže dovoliť zatvárať oči pred bezprecedentným porušovaním ľudských práv náboženských a etnických menšín Čínskou komunistickou stranou“, opätovne zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá spoluiniciovala výzvu predsedom európskych inštitúcií, ako aj trom slovenským najvyšším ústavným činiteľom na  diplomatický bojkot Zimných olympijských hier (ZOH) v Pekingu.

Z rastúceho počtu dôveryhodných právnych zistení jasne vyplýva, že v regióne  Sin-ťiang, v ktorom Čínska ľudová republika prenasleduje a vedie brutálnu kampaň proti Ujgurom a iným menšinovým skupinám, dochádza ku genocíde a zločinom proti ľudskosti. Budúcoročné ZOH sa tak, žiaľ, budú konať v kontexte rozsiahleho porušovania ľudských práv. „Olympijské hry ako vrchol oslavy športu prirodzene nemôžu byť obeťou politiky. Vo svetle takto závažného porušovania ľudských práv považujeme za nevyhnutné obrátiť sa s naliehavou žiadosťou o bojkot hier na vrcholových politických predstaviteľov“, zdôrazňuje Miriam Lexmann, ktorá na pôde Európskeho parlamentu už v júli tohto roku vyjednala ľudskoprávne uznesenie obsahujúce výzvu na diplomatický bojkot.

Solidarita s obeťami prenasledovania a obhajoba ľudskej dôstojnosti sú aj hodnotami olympizmu

Dokumenty Xinjiang Papers navyše priniesli dôkazy o tom, že v riadení represívnej politiky v regióne Sin-ťiang zohráva úlohu sám prezident Si Ťin-pching či ďalší vysokí predstavitelia Čínskej ľudovej republiky, ktorá medzitým pokračuje v zásahoch proti hongkonskému prodemokratickému hnutiu a prenasleduje Tibeťanov či iné náboženské a etnické menšiny.

„Vzhľadom na túto pretrvávajúcu neakceptovateľnú ľudskoprávnu situáciu sme presvedčení, že ZOH v Pekingu sa nemôžu uskutočniť bez toho, aby sme dali svoj nesúhlas s týmto dianím jasne najavo“, uvádzajú v liste adresovanom vysokým predstaviteľom EÚ členovia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu z celého sveta, ktorej spolupredsedá M. Lexmann.

V tomto duchu sa pridali aj ďalší slovenskí europoslanci, aby spoločne apelovali na troch najvyšších ústavných činiteľov SR, ktorých vyzvali na verejné odmietnutie účasti na ZOH v Pekingu. „Vyzývame na solidaritu s obeťami prenasledovania, na obhajobu ľudskej dôstojnosti a obranu hodnôt, na ktorých sú olympijské hry založené“, uzatvárajú europoslanci a dodávajú, že prípadná účasť politických predstaviteľov môže byť zneužitá na propagandistickú kampaň Čínskej ľudovej republiky. Výzvu spolupodpísali: Peter Pollák, Michal Šimečka, Michal Wiezik, Martin Hojsík, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Vladimír Bilčík.

Foto: olympic.sk/TASR/AP

Nahradiť slovo Vianoce pojmom „sviatky“ alebo „obdobie sviatkov“. Aj to obsahoval návrh interného dokumentu o používaní tzv. inkluzívneho jazyka v rámci komunikácie Európskej komisie.

Ďalšie slová, ktoré Komisia navrhovala vylúčiť zo slovníka boli „dámy a páni“ a nahradiť ich termínom „Vážení kolegovia“. Tieto a rôzne iné odporúčania pre euroúradníkov vyvolali v Európe doslova pobúrenie. 

Týmto počinom podľa mňa vyslala Európska komisia neakceptovateľný signál. Spochybniť používanie pojmu Vianoce, ktoré patria k základným pilierom našej európskej kultúrnej identity opierajúcej sa o židovsko-kresťanské dedičstvo, je dôsledkom toho, do akých absurdností sa dnes môžu dostať snahy o takzvaný. „politicky korektný jazyk,“ skritizovala návrh Miriam Lexmann, aktuálne vyhlásená ako tretia najaktívnejšia slovenská europoslankyňa v oblasti predkladania a podpory pozmeňujúcich návrhov v Európskom parlamente.

„Je paradoxné, že sa Komisia nepoučila z minulosti, kedy musela nanovo tlačiť diáre po rovnakej kritike, keď namiesto slova Vianoce označila dni v kalendári ako „obdobie sviatkov“. Myslím si tiež, že v čase pandémie s katastrofálnymi socio-ekonomickými dopadmi na obyvateľstvo by malo byť pre EÚ prvoradé riešenie tejto ťažkej situácie a nie zavádzanie ideologických bojov,“ uzavrela europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. 

Zdroj foto: eurofondy.gov.sk

V postupoch čerpania eurofondov sa Slovensko stáva európskou raritou, keď vláda odstavila regióny na vedľajšiu koľaj. Ešte nedávno sľubovala decentralizáciu, dnes však nielenže takmer 90 % peňazí z aktuálneho programového obdobia sústredí do rúk ministerských úradníkov, ale nepochopiteľne ignoruje aj úspešné miestne akčné skupiny. Ľudia zdola sú tak obchádzaní a nemôžu realizovať mnohé lokálne významné projekty, upozorňuje Kresťanskodemokratické hnutie.

Európa podporuje regióny, my nie

Dôvera ľudí v mestá, obce a kraje výrazne vzrástla, lebo nielen pri pandémii ukázali, že poznajú a vedia dobre riešiť problémy ľudí. Ak má Slovensko rásť, musí im viac veriť aj vláda. Tá im však pri historickej šanci pomôcť cez eurofondy dáva žalostne málo – iba 12 % z celkového balíka. Nie je to správne, ani fér,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Celoeurópsky trend je, aby o eurofondoch rozhodovali ľudia zdola, teda u nás sú to kraje a miestne akčné skupiny. Slovenský trend je, žiaľ, presne opačný a robí z nás smutnú európsku raritu,“ približuje Lexmann, ktorá je podľa nezávislej organizácie VoteWatch Europe najvplyvnejšia zo slovenských europoslancov. Ako alarmujúci príklad uviedla Poľsko, kde len v predošlom programovom období 2014 – 2020 bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, kým u nás iba 10 %. V súčasnom období (do 2027) je pre slovenské regióny alokovaná čiastka 12 %, ale po započítaní zdrojov z Plánu obnovy sa ešte zníži.

Vo financovaní regiónov sme sa tak v novom programovom období nijako neposunuli. Hoci vláda sľubovala opak. Navyše nepochopiteľne uťahuje opasky aj miestnym akčným skupinám, ktoré regióny pomáhajú dlhodobo úspešne rozvíjať,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že regióny jednoznačne musia mať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. „Vláda ich nesmie obchádzať. Musí ich viac počúvať a dať aj viac peňazí do územia, teda k samotným ľuďom,“ dopĺňa. Europoslankyňa pripomína, že zahraniční členovia sociálneho výboru Európskeho parlamentu boli na nedávnej návšteve Slovenska zhrození mierou chudoby našich regiónov a neschopnosťou použiť na riešenie stavu voľné eurofondy.

Nový systém prerozdelenia eurofondov uškodí menším mestám a obciam

Cez nový Operačný program Slovensko prinesú eurofondy do roku 2027 takmer 13 miliárd eur, ďalších takmer 6 miliárd eur cez Plán obnovy. „O takmer celom balíku rozhodnú ministerskí úradníci a doteraz nevieme, ako. Kým Slovensko nebude budované zdola nahor, vláda bude pri riadení krajiny opakovať tie isté chyby, na ktoré doplatia zasa len ľudia,“ hodnotí expert na eurofondy Rastislav Horvát.

Ako ďalej upozorňuje, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie nielen sedí na eurofondoch, ale z peňazí, ktoré dáva do regiónov v rámci OP Slovensko, nepridelilo miestnym akčným skupinám (MAS) ani euro. Dokonca uvažuje, že ich počet zredukuje o polovicu. „Doteraz mohli MAS čerpať aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, do budúcna im však zostane len Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. To je krok späť, lebo život v regiónoch a MAS-ky nie sú len o poľno- či pôdohospodárstve, ale aj o vzdelávaní, kohézii, sociálnych veciach. Európa nabehla na multifondové financovanie MAS, Slovensko ide do monofondového, čím uškodí ľuďom v menších mestách a obciach,“ podčiarkol Horvát.

Pre 20-tisíc eur je potrebná 100 stranová príručka

Podľa projektového manažéra a starostu obce Oravská Polhora Michala Strnála vedia MAS-ky úspešne zrealizovať menšie projekty, ktoré sú mimoriadne platné pre rozvoj miest a obcí. Zápasia však s neskutočnou byrokraciou, pričom ministerstvo ich označuje za „chronický problém“. „Kým MAS-ka dokáže projekt vyhodnotiť za pár týždňov, úradom trvá aj 390 dní od podania žiadosti po podpis zmluvy. Problémom nie sú MAS-ky, ale neskutočná byrokracia, ktorú štát vytvára. Aby pre 20- až 30-tisícové projekty boli 100 stranové príručky?“ pýta sa Strnál.

Ako starosta obce pociťuje, že občania potrebujú mať zľahčený, nie sťažený prístup k eurofondom. „Znova vyzývame vládu, aby nás – starostov a primátorov – pri zásadných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú našich miest a obcí, neobchádzala. Zvlášť v otázke eurofondov, ktoré môžu výrazne zlepšiť životy ľudí. Jediná cesta je decentralizovať, neignorovať ľudí zdola, dať regiónom nielen povinnosti, ale aj adekvátne právomoci a namiesto rušenia viac podporovať aj miestne akčné skupiny,“ uzavrel Michal Strnál.

Zdroj foto: KDH

Hlasovania poslancov Európskeho parlamentu a vysvetlenia k nim sú verejne dostupné na oficiálnej webovej stránke. Z nich je zrejmé, že správu nepodporili aj ďalší poslanci naprieč politickými skupinami Európskeho parlamentu.

Poľsko nie je jediné, kto v nejakom bode odmietol nadradenosť práva EÚ

Pri výkone svojho mandátu vždy hlasujem podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dlhodobo verejne komunikujem hodnoty, ktorými sa riadim. Príbeh mojej rodiny, ktorá v ohrození života bojovala tak proti fašistickému, ako aj proti komunistickému režimu, je dobre známy. Uvedené spojenie je za čiarou a nemám dôvod sa mu zvlášť venovať.

Uznesenie o kríze právneho štátu v Poľsku a nadradenosti práva EÚ bolo ďalším z uznesení, ktorými sa v ostatnom období zaoberáme takmer na každom plenárnom zasadnutí.

Tak ako pri iných uzneseniach o Poľsku, ani toto neobsahovalo konštruktívne hľadanie dialógu, ale vzťahy s Poľskom opäť skôr ideologizovalo a vyhrocovalo. Treba zdôrazniť, že Poľsko nie je ani prvým, ani jediným štátom, ktorého ústavný súd rozhodol o prednosti národnej ústavy pred právom EÚ.

Riešením nie je nátlak a vyhrážky, ale konštruktívna európska debata

Hlasovala som na základe úprimnej snahy chrániť európsky projekt, preto som nepodporila tendencie rozširovať právomoci EÚ. Som za to, aby EÚ rešpektovala rozdelenie právomocí medzi členskými štátmi a Európskou úniou, ktoré sú dohodnuté od začiatku. V otázke bezpodmienečnej prednosti práva EÚ pred kolidujúcim vnútroštátnym aj ústavným právom, ktorú spochybňovali ústavné súdy členských štátov, je riešením jedine úprimná, otvorená a konštruktívna debata. Tá je zároveň kľúčová a existenčná pre spoločnú Európu.

Dohodnuté rozdelenie právomocí však musí byť obojstranne zachovávané a rešpektované tak, aby neboli porušované európske právo a princíp subsidiarity ako základné piliere EÚ. Odpoveď podľa mňa treba hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorá predpokladá konštantný dialóg a udomácňovanie medzi úrovňou členských štátov a úrovňou EÚ. Uznesenie však nič z tohto nereflektovalo. Preto som hlasovala proti.

Foto: windeurope.com

Najvplyvnejšou spomedzi slovenských europoslancov a europoslankýň sa stala Miriam Lexmann (KDH). Vyplýva to z dát, ktoré od augusta 2020 do augusta 2021 hodnotila komunikačná agentúra BCW a renomovaná nezávislá organizácia VoteWatch Europe. Významné ocenenie podľa tzv. Indexu vplyvu europoslancov získala hneď v prvom kompletnom roku svojej poslaneckej služby. 

Teším sa tomuto oceneniu mojej práce, za svojich skutočných hodnotiteľov však považujem občanov. Je to práve každodenná spätná väzba zo slovenských regiónov – obcí a miest, ktorá má pre výkon môjho mandátu rozhodujúci význam. Som povzbudená i naďalej naplno prinášať výsledky, ktoré sú v prospech spoločného dobra, a to zvlášť v kontexte závažných spoločenských i ekonomických dôsledkov pandémie,“ uviedla Miriam Lexmann.

V Indexe vplyvu boli hodnotené dve základné kategórie. Jednak politický vplyv, ktorý meria schopnosť tvoriť legislatívu, formovať debatu či ovplyvniť hlasovanie. Hodnotitelia si však zároveň všímali sociálny vplyv, ktorý meria schopnosť informovať o svojej práci, viesť a posúvať verejnú diskusiu, formovať komunity či vplyv na sociálnych sieťach. Práve najmä vďaka nadpriemernému výsledku v kategórii sociálny vplyv sa Miriam Lexmann stala najlepšie hodnotenou slovenskou europoslankyňou v rebríčku. Miriam Lexmann obsadila v celkovom poradí spomedzi 705 poslancov Európskeho parlamentu 141. miesto.

Hodnotenie je zaujímavé o to viac, že europoslankyňa za KDH nastúpila do europarlamentu až po Brexite vo februári 2020. Pri vlaňajšom hodnotení, ktoré uzavreli v auguste 2020, tak bola medzi poslancami len sedem mesiacov. Aktuálny rebríček vyhodnocoval pôsobenie europoslancov do augusta 2021. Ide tak o prvý kompletný rok kresťanskej demokratky Miriam Lexmann v pozícii europoslankyne.

Zdroj foto: Európsky parlament

Pomerne malý ostrov je po Južnej Kórei druhým najväčším ázijským investorom na Slovensku. Podľa europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) je pre nás Taiwan rozhodujúci partner nielen ekonomicky, ale najmä pri spolupráci v bezpečnostných témach a ochrane slobody a demokracie vo svete.

„Čoraz asertívnejšie autoritárske a totalitné režimy vo svete sa snažia podkopať demokraciu a hodnoty, na ktorých je naša spoločnosť založená“, tvrdí M. Lexmann. Príkladom je Čínska komunistická strana a jej represívna vláda, ktorá sa správa agresívne nielen voči susedom ako Taiwan, ale dokonca i niektorým európskym krajinám, ako to vidíme napríklad v Litve.  

Slobodu a demokraciu netreba len brániť, ale aj podporovať

„Práve preto považujem spoluprácu medzi demokratickými krajinami za nosný pilier spoločnej snahy ochraňovať naše bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale vôbec vo svete,“ uviedla europoslankyňa pri príležitosti jej dnešného stretnutia s ministrom zahraničných vecí Taiwanu Josephom Wu v Bratislave. 

Miriam Lexmann a Joseph Wu v Bratislave

„Slobodu a demokraciu však nemôžeme len obraňovať. Som presvedčená, že spolu s ďalšími demokratickými partnermi, ako je aj Taiwan, musíme slobodu a demokraciu vo svete i aktívne podporovať, a to predovšetkým tam, kde je potláčaná. Je to kľúčové aj z pohľadu našich bezpečnostných záujmov,“ hovorí k téme vzájomnej spolupráce členka Výboru pre zahraničné záležitosti v Európskom parlamente (EP).

Druhým významným atribútom slovensko-taiwanského partnerstva je naša ekonomická spolupráca. Taiwanské investície dosahujú na Slovensku hodnotu približne 400 miliónov eur a taiwanské firmy vytvorili v slovenských regiónoch okolo 4000 pracovných miest. „To znamená, že ostrov, ktorý má menej ako 24 miliónov obyvateľov, má na Slovensku väčšie investície než miliardová Čína, pričom naša ekonomická spolupráca s Taiwanom má rastúci potenciál,“ priblížila Lexmann.

Snaha o investičnú dohodu medzi EÚ a Taiwanom

Uvítala zároveň nedávne podpísanie memoránd o spolupráci medzi Slovenskom a Taiwanom v siedmich oblastiach, vrátane priemyselnej inovácie, výskumu a vývoja, investícií, zelenej ekonomiky či oblasti inteligentných miest a alternatívnej mobility. „Pandémia nám všetkým ukázala nebezpečenstvo spočívajúce v našej závislosti na obchode s Čínou. Taiwan je aj tu dôležitým partnerom pri diverzifikovaní našich zásobovacích reťazcov a ich odolnosti. Musíme predchádzať tomu, aby sme boli vydierateľní totalitnými režimami,“ zdôraznila M. Lexmann a poukázala na vzájomné darovanie 700-tisíc masiek a respirátorov a 10-tisíc vakcín, ktoré sa medzi Slovenskom a Taiwanom v pandemických mesiacoch uskutočnilo.

Europoslankyňa KDH zároveň počas októbrového plenárneho zasadnutia EP aktívne prispela k formulovaniu a prijatiu správy o vzájomných európsko-taiwanských vzťahoch, v ktorej EP apeluje na Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ ako aj Európsku komisiu, aby sa začali rokovania o bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Taiwanom.

Zdroj foto: Európsky parlament

Dnešné hlasovanie o uznesení EP „o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ“ považujem za ďalšiu ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov.

Dlhodobo a jasne sa proti takýmto iniciatívam vymedzujem.

Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie poľského súdu nie je naprieč členskými štátmi EÚ ojedinelé. V konkrétnych, individuálnych prípadoch rozhodli o nadradenosti domácej ústavy a práva nad európskym aj Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Litva, Česká republika či Dánsko.

V samotnom rozhodnutí poľského ústavného súdu vidím vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Som presvedčená, že odpoveď je potrebné hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorý predpokladá konštantný dialóg a zosúlaďovanie úrovní členských štátov a európskou úrovňou namiesto pretláčania jednoduchej prednosti práva EÚ.

Toto dianie považujem za jasný moment pre otvorenú a konštruktívnu diskusiu o dodržiavaní princípu subsidiarity. Práve prebiehajúca Konferencia o budúcnosti Európy je pre to výbornou príležitosťou.

Zdroj: Európsky parlament /Daina Le Lardic

Treba oceniť, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa zaoberá prípadom tragickej smrti Slováka J. Chovanca v Belgicku, vo vývoji však zostávajú viaceré otázniky. Upozornila na to minulý týždeň europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) spolu s očitým svedkom zásahu voči zosnulému v lietadle.  

Svedok udalosti Roman Behúl, ktorý sedel v rovnakom lietadle ako Chovanec, uviedol, že hoci ho v januári 2021 zavolali na rekonštrukciu udalosti, ktorá sa mala uskutočniť na jar, po jej preložení na september (z dôvodu pandémie) ho už na rekonštrukciu nepozvali. Na brífingu s europoslankyňou Lexmann zároveň zdôraznil, že nevie, či belgickí vyšetrovatelia zapracovali jeho svedeckú výpoveď. 

S Romanom Behúlom ako svedkom nepočítali

Ministerka M. Kolíková v reakcii pre médiá uviedla, že výpoveď očitého svedka Romana Behúla je uvedená v spise, vie o ňom belgická sudkyňa a slovenskí zástupcovia na túto výpoveď sudkyňu aj upozornia.

„Oceňujem, že ministerka Kolíková sa týmto prípadom zaoberá. Otázkou však naďalej zostáva, prečo o týchto skutočnostiach nebol očitý svedok Roman Behúl ministerstvom ani advokátskou kanceláriou zastupujúcou v procese Slovenskú republiku včas informovaný napriek tomu, že sa od začiatku aktívne dožadoval informácií a bol ochotný poskytnúť maximálnu súčinnosť pri vyšetrovaní,“ reaguje Lexmann. 

Ako ďalej približuje europoslankyňa, „belgická právnická kancelária, ktorú slovenské ministerstvo spravodlivosti zazmluvnilo na zastupovanie Slovenskej republiky v procese vyšetrovania, svedkovi Behúlovi celé mesiace neodpovedala na e-maily.“ Zároveň o fakte, že bol vyčiarknutý zo zoznamu svedkov účastných rekonštrukcie, bol podľa Lexmann informovaný až po tom, ako kanceláriu sama telefonicky oslovila. Europoslankyňa ju požiadala o odpoveď na e-maily Romana Behúla k podrobnostiam rekonštrukcie, na ktorú bol pôvodne pozvaný ako svedok.

Smrť J. Chovanca je potrebné objasniť a vinníkov potrestať

„Tiež považujem za dôležité vyhovieť požiadavke pána Behúla, aby mu bol zaslaný preklad jeho výpovede do francúzštiny za účelom odobrenia jeho zhody s výpoveďou,“ dopĺňa Miriam Lexmann. Zástupkyňa kresťanských demokratov v europarlamente rovnako nerozumie, prečo v súčinnosti s naším ministerstvom advokátska kancelária zastupujúca SR netrvala na tom, aby bol Roman Behúl ako kľúčový svedok prizvaný na prebiehajúcu rekonštrukciu prípadu. Tá sa v týchto dňoch odohráva na belgickom letisku v Charleroi. Zároveň sa pýta, či tento svedok vôbec bol navrhnutý, a to v súlade s uznesením vlády z novembra 2020, v ktorom uložila ministerke spravodlivosti prijať opatrenia umožňujúce objasnenie smrti Jozefa Chovanca.

„Zvlášť, keď rekonštrukcia podľa RTBF prebieha v reálnom čase, minútu po minúte, a pán Behúl je priamym očitým svedkom zásahu polície v lietadle,“ vysvetľuje Lexmann. Dodáva, že v prípade smrti Jozefa Chovanca došlo k veľkému bezpráviu. „Náš spoluobčan prišiel o život. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa prípad objasnil a vinníci boli spravodlivo potrestaní. Je to dôležité nielen s ohľadom na rodinu pána Chovanca, ale aj na celú našu i belgickú spoločnosť,“ uzavrela europoslankyňa. 

Zdroj foto: TASR – Jakub Kotian

Európsky parlament (EP) odstránil zo svojich priestorov všetky termokamery čínskej spoločnosti Hikvision. Stalo sa tak aj na podnet slovenskej europoslankyne za KDH Miriam Lexmann, ktorá na to spoločne s niekoľkými kolegami z iných členských krajín vyzvala vedenie EP. Prístroje europarlament používal na meranie teploty osôb v súvislosti s pandémiou COVID-19 pri vstupe do budovy.

Čínska spoločnosť Hikvision totiž kamery a iné technológie podľa rôznych zdrojov používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej provincii Sin-ťiang. Spojené štáty túto spoločnosť označili za komplica čínskych represií, svojvoľného masového väznenia a sledovania pomocou sofistikovaných technológií voči Ujgurom, Kazachom a ďalším členom minoritných skupín v tomto regióne. Viac ako milión čínskych občanov sa totiž nachádza v takmer 400 internačných táboroch, v ktorých podľa dostupných dôkazov dochádza k mučeniu, týraniu a znásilňovaniu – mnohí, vrátane britského parlamentu, dnes celkovú situáciu označujú za genocídu.

Miriam Lexmann dlhodobo poukazuje na neprijateľnú ľudskoprávnu situáciu v oblasti Sin-ťiang, pravdepodobne aj v dôsledku čoho ju v marci tohto roku Čína zaradila na sankčný zoznam.

Europoslankyňa zároveň ocenila prístup predsedu EP D. Sassoliho, ktorý ju osobne informoval, že tieto kamery boli odstránené.

Kamery čínskeho výrobcu sú pre nás neprijateľné

„Rôzne druhy kamier čínskeho výrobcu sú vybavené pokročilou umelou inteligenciou (AI), ktorá vie rozpoznávať tváre, čítať a zaznamenávať poznávacie značky automobilov, odhaľovať priestupky alebo predvídať správanie, ktoré totalitný režim Komunistickej strany Číny považuje za nežiadúce, čo je už samo o sebe v mnohých ohľadoch eticky hlboko kontroverzné. O to viac, že spoločnosti Hikvision a Dahua na základe verejne dostupných informácií získali v provincii Sin-ťiang od čínskej vlády štátne kontrakty za 1,2 miliardy dolárov na výstavbu minimálne jedenástich rozsiahlych sledovacích systémov,” upresňuje europoslankyňa Lexmann.

Využívanie kamier spoločnosti Hikvision, ktorými mestské a štátne polície sledujú bezpečnosť v obciach, v súčasnosti rieši napríklad susedné Česko.

„Považujem za neprijateľné používať kamery čínskeho výrobcu, v súvislosti s ktorým sú tak závažné podozrenia na porušovanie ľudských práv. Apelujem taktiež na slovenské firmy, ale i kompetentné orgány, aby boli s týmito okolnosťami dôkladne oboznámené, a to zvlášť v procese verejného obstarávania. Nesmieme sa stať spolutvorcami systému, ktorý je v hlbokom rozpore s našimi hodnotami,“ zdôraznila europoslankyňa KDH Miriam Lexmann.

Zdroj foto – AP/wbur.org

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH): Pán premiér, budete posielať zbrane totalitným režimom aj naďalej?

Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.

Ministrovi vnútra: biometrické sledovanie kamerami na školách nielenže nerieši problém s nahlasovaním bombových útokov, ale predstavuje aj bezpečnostné riziko

V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.

Lexmann vo vedení europarlamentu

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content