Rýchle správy
Najsilnejšia frakcia Európskeho parlamentu EĽS prijala rezolúciu s konkrétnymi krokmi požadujúcu pomoc EÚ pre ľudí v Bielorusku v ich zápase za slobodu. Rezolúciu iniciovali slovenské KDH aj prostredníctvom Miriam Lexmann a české KDU-ČSL.
Cielené osobné sankcie voči predstaviteľom režimu Aleksandra Lukašenka nie sú dostatočné na jeho zastavenie. Je čas na odvetvové hospodárske sankcie, podmienené prepustením všetkých politických väzňov a ukončením všetkých represií zo strany štátnej moci, v pléne EP parlamentu to počas vystúpenia uviedla Miriam Lexmann.
Europoslanci z viacerých politických skupín vyjadrili znepokojenie a obavy nad opakujúcimi sa správami o bezpečnostných incidentoch v jadrovej elektrárni Astravyets, ktorú začiatkom novembra spustili v Bielorusku. Miriam Lexmann spolu s kolegami žiadajú EK o zvýšenie pozornosti a oficiálne vyžiadanie si informácií od bieloruských úradov o situácii v elektrárni.
Eskalácia konfliktu v Náhornom Karabachu, ale aj nedávno dohodnuté prímerie je zlyhaním diplomacie Európskej Únie, reaguje Miriam Lexmann na aktuálny vývoj konfliktu na Kaukaze. Ukazuje to na absenciu stratégie EÚ pri riešení konfliktov v zahraničnej politike, ale najmä v krajinách, ktoré sú s nami v najbližšom susedstve.
Terorizmus je stále aktuálnou globálnou hrozbou, ktorá prispieva k bezprecedentnej miere migrácie, nárastu antisemitizmu a ohrozuje základy našej demokratickej spoločnosti. V podvýbore EP pre bezpečnosť a obranu na to upozornila Miriam Lexmann. Poukázala tiež na potrebu zvýšiť investície do boja s terorizmom, ako aj na nutnosť budovať spoločnú odolnosť cez integráciu viery, etnických skupín, ale aj dialógu a porozumenia medzi kultúrami, náboženstvami a spoločnosťami po celom svete.
EÚ v minulosti Bielorusku veľmi pomohla a je pripravená poskytnúť mu ďalšiu pomoc z Fondu pre trvalo udržateľný rozvoj, od prezidenta Lukašenka však žiada slobodné a demokratické voľby v krajine. V rozhovore pre bieloruské vysielanie Rádia Slobodná Európa to zdôraznila členka Delegácie pre vzťahy s Bieloruskom Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann je znepokojená vývojom udalostí v Bielorusku. Lídri EÚ musia vyslať prezidentovi Lukašenkovi jasnú správu, že mučenie a represie budú mať následky. V týchto zložitých časoch musíme stáť pri občanoch Bieloruska, povedala Lexmann, členka zahraničného výboru EP a delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest.
Únia patrila počas koronakrízy k najdôležitejším darcom krajín tzv. Východného partnerstva, ktoré chcú spolupracovať s EÚ. Podľa zahraničného výboru EP Miriam Lexmann musí Únia túto príležitosť využiť a zdvojnásobiť úsilie pre podporu občianskej spoločnosti, ktorá je nádejou na vybudovanie odolných susedov a partnerov EÚ na jej východných hraniciach.
Kríza je príležitosťou znovu nastaviť naše vzťahy s Čínou a Ruskom, ale aj ďalšími krajinami tzv. Východného partnerstva, na základe hodnôt, ktoré vyznáva Európska únia. Povedala počasie online diskusie magazínu Visegrad Insight slovenská europoslankyňa (EĽS/KDH) Miriam Lexmann.
Ak sa majú tzv. pendleri nechať testovať na COVID-19, prečo sú štátom považovaní za občanov druhej kategórie a hradiť to zo svojho, pýta sa europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH). Okrem vyťahovania peňazí z vreciek už i tak dosť skúšaných rodín podľa nej tento krok znevýhodňuje občanov, ktorí na Slovensku platia tie isté dane ako iní občania. „Týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť,“ zdôrazňuje.
Kým Rakúsko, Česko či Maďarsko nevyžadujú potvrdenie o negatívnom teste na COVID-19 od Slovákov, ktorí žijú alebo pracujú na ich území a denne prechádzajú cez hranice, Slovensko to chce zaviesť. Od mája majú takýto test z rozhodnutia Ústredného krízového štábu raz mesačne absolvovať všetci Slováci žijúci v prihraničných územiach, ktorí na dennej báze dochádzajú za prácou či školou cez hranice. Testy si pritom majú hradiť sami.
Toto bezpečnostné opatrenie má podľa europoslankyne dobrý úmysel, ale aj negatívne dopady. „Ak jeden test dnes stojí asi 70 eur, pre štvorčlennú rodinu to znamená mesačne 280 eur navyše. Väčšina rodín je dnes už beztak nielen finančne ťažko skúšaná. Keď štát testuje zdarma komunity občanov, prečo si títo občania, ktorí tiež platia dane na Slovensku, majú hradiť testy sami?“ upozorňuje Lexmann na dvojitý meter s tým, že týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť. Členka europarlamentného výboru pre zamestnanosť a sociálne veci upozorňuje, že Slováci žijúci v pohraničí majú rovnaký nárok na bezplatné testy ako všetci slovenskí občania.
Otázkou sú podľa nej aj voľné testovacie kapacity. „Sú dostatočné na to, aby sa vždy včas stihli otestovať všetci tzv. pendleri a neohrozilo sa tak ich každodenné dochádzanie za prácou či detí k lekárovi?“ Ako ďalej uviedla europoslankyňa, je otázne, či Slováci, ktorí žijú 30 kilometrov od hraníc a denne migrujú na Slovensko, sú viac rizikoví, ako obyvatelia, ktorí rovnako denne dochádzajú za prácou, nákupmi či lekármi desiatky kilometrov v rámci krajiny. „Samozrejme, ak vývoj ukáže nutnosť prísnejších opatrení, treba k nim pristúpiť. Dnes potrebujeme prijať systémové riešenie namiesto povinného testu, ktorý i tak nič nezaručuje,“ navrhuje Lexmann.
Proti povinnosti absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu a bez zaručenia jeho dostupnosti protestujú desaťtisíce tzv. pendlerov.
Miriam Lexmann pôsobí vo výboroch Európskeho parlamentu pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.
Foto: Depositphotos.com/volodymyr.martyn
Súčasná pandemická situácia a Európska únia. Aj to bude témou blížiacich sa Bratislavských Hanusových dní. Rozprávať o reakcii a pomoci Únie bude aj Miriam Lexmann. Hanusové dni budú po prvý raz online od 24. do 26. apríla.
Najsilnejšia frakcia europarlamentu (Európska ľudová strana/EĽS) reaguje na pandémiu COVID-19 návrhmi krokov k obnove hospodárstva. Európsky pakt solidarity je strategický politický dokument, do ktorého Miriam Lexmann okrem iného presadzuje aj sústredenie sa na zastavenie falošných správ a nenávistných prejavov.
Len zdravotnícky sebestačná Európa bude dostatočne nápomocná pre obyvateľov v časoch, aké prežívame práve dnes. Miriam Lexmann práve preto navrhuje smerovať podporu Únie podnikom vyrábajúcim a skladujúcim liekov, farmaceutické výrobky lekárske prístroje i ochranné zdravotnícke pomôcky.
V rámci spoločných európskych opatrení navrhuje Miriam Lexmann, také riešenia, ktoré zabezpečia sebestačnosť vo výrobe nevyhnutného zdravotníckeho a dezinfekčného materiálu na boj proti koronavírusu.
Jedno z prvých opatrení EÚ pri hľadaní pomoci členským krajinám v boji s nákazou Covid-19 je, že členské krajiny môžu dočerpať fondy, ktoré nestihli a museli by ich vrátiť. Slovensko však získa ďaleko väčšiu finančnú aj materiálnu pomoc, pripomína a konkrétne menuje Miriam Lexmann.
Na zasadnutí pracovnej skupiny EĽS pre zahraničné veci M. Lexmann upozornila, že je naďalej potrebné podporovať suverenitu Ukrajiny. Steinmeierov plán, ktorý má Ukrajine priniesť slobodné voľby, nefunguje. Preto vyzvala k jasnej transatlantickej koordinácii, ktorá nášmu východnému susedovi pomôže zabezpečiť územnú integritu a zvrchovanosť. Pri domácich výzvach nesmieme zabudnúť, že za našimi východnými hranicami chýba mier. Európsky parlament k téme pripravuje rezolúciu do ktorej je aktívne zapojená aj Lexmann.
M. Lexmann dnes spoznala druhý výbor EP, kde bude zastávať plnoprávne členstvo. Ide o Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), kde bude v rámci frakcie EĽS/EPP zastupovať Slovensko. Po Výbore EP pre zahraničnú politiku (AFET) ide o druhý výbor s plným členstvom. Činná bude aj v podvýbore EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE).
Musíme byť principiálni a mať rovnaké zásady, normy a hodnotový rebríček vo všetkých zahraničných vzťahoch. Často sa stáva, že uprednostňujeme ekonomické záujmy pred morálkou, no ono sa nám to vždy vráti. Aj mnohé dnešné bezpečnostné riziká sú dôsledok takýchto rozhodnutí, hovorí v diskusii časopisu .týždeň o zahraničnej politike Miriam Lexmann.
Dnešné hlasovanie o uznesení EP „o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ“ považujem za ďalšiu ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov.
Vytvorenie a prevádzkovanie virtuálnej reality bez jednoznačných pravidiel a vysvetľujúcej kampane môže mať podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann zničujúci dopad pre celú spoločnosť.
Aktuálne programové obdobie na čerpanie eurofondov sa oficiálne skončilo v roku 2020. Slovensko však z neho vyčerpalo len približne 47%.
Transatlantické vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete na všetkých úrovniach mimoriadne dôležité – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody, demokracie a v neposlednom rade aj prosperitu.
Prijali sme správu o ochrane osôb so zdravotným postihnutím. Ako členka výboru EMPL som k tejto správe podávala stanovisko a spoločne s European disability forum sa aktívne podieľala na jej príprave.
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla v Bruseli, v Štrasburgu i na Slovensku.
Počas tohto víkendu som sa ako členka pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu (EP) zúčastnila komunálnych volieb v Gruzínsku, ktoré sa konali v sobotu 2. októbra.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
