Rýchle správy

zahraničie

„Pre mňa ako človeka z postkomunistickej krajiny je nepochopiteľné sledovať, ako rastie závislosť západného sveta na nedemokratických režimoch. Včera nám neprekážala závislosť na ruskom plyne a dnes sa bojíme, či budeme mať čím kúriť, či slovenská i európska ekonomika neupadne do recesie a státisíce ľudí zrazu stratí prácu. Zajtra sa podobne môže zachovať iný režim a my sme aj napriek tomu ľahostajní k stále rastúcemu počtu výrobkov s visačkou ‚made in China‘,” upozornila počas washingtonského zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jej spolupredsedníčka, slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Bezprecedentné krádeže duševného vlastníctva našich výrobcov; podkopávanie konkurencieschopnosti našich firiem neférovými cenami, a teda aj živobytia ľudí; závislosť od Číny (ČLR) v kľúčových sektoroch; klamstvá o pôvode pandémie Covid-19; agresívne správanie voči Taiwanu a ohrozovanie medzinárodnej bezpečnosti; nerešpektovanie akademickej slobody Konfuciovými spolkami na našich univerzitách; hrubé porušovanie ľudských práv a represie v Hongkongu či genocída v provincii Sin-ťiang.

Aj toto sú témy, ktorými sa v americkom Washingtone zaoberá v týchto dňoch 60 politických lídrov z 30 krajín sveta na samite IPAC vo vzťahu k správaniu sa totalitného čínskeho režimu.

Miriam Lexmann s americkým senátorom Marcom Rubiom počas samitu IPAC vo Washingtone.

„Na konci studenej vojny existovalo presvedčenie i nádej, že podobné režimy zmeníme ekonomickou spoluprácou. Dlhodobo upozorňujem na mylnosť tejto premisy, a to aj v súvislosti s energetickou závislosťou na Rusku. Máme jasné dôkazy, že totalitné praktiky Čínskej komunistickej strany zneužívajú výhody takejto spolupráce na stupňovanie represií voči vlastnému obyvateľstvu, ale aj zvyšovanie ekonomického nátlaku a snahu deformovať naše politické, sociálne a podnikateľské prostredie,” upozornila delegátov stretnutia vo svojom prejave zástupkyňa Európskeho parlamentu (EP) a Slovenska Miriam Lexmann.

V Európskom parlamente bola iniciátorkou viacerých urgentných správ o ľudsko-právnej situácii v ČĽR a Hongkongu, viedla kampaň za politický bojkot zimnej olympiády v Pekingu, bojovala proti prijatiu obchodnej dohody medzi EÚ a ČĽR, pričom samotný režim za to na Lexmann uvalil vlani osobné sankcie.

„Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku,” hovorí Lexmann, ktorá opakovane upozorňuje na nebezpečenstvo závislosti krajín Európy na nedemokratických a totalitných režimoch, aký ovláda aj ČĽR.

IPAC vznikol v roku 2020 a z ôsmich zakladajúcich členov, vrátane Miriam Lexmann, sa postupne rozšíril na tri desiatky zákonodarcov z krajín piatich kontinentov, ktorí pravidelne diskutujú a hľadajú diplomatické riešenia a spoločné reakcie k otázkam týkajúcim sa hrozieb ČĽR. Sú medzi nimi napríklad aj americkí senátori Marco Rubio, Bob Menendez alebo bývalý líder Britskej konzervatívnej strany Sir Ian Duncan Smith. 

Foto: Politickí lídri zo samitu IPAC pred americkým kongresom.

Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku, povedala Miriam Lexmann počas zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC), kde pôsobí ako podpredsedníčka.

Miriam Lexmann spolu s kolegami z Európskeho parlamentu vyzvala vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, Josepa Borrella, aby Únia aktívnejšie prispievala k dosahovaniu trvalo udržateľného mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom. EÚ nemôže pri svojich ambíciách – a snahe chrániť hodnotový svet, na ktorom vznikla – zostávať nemým pozorovateľom konfliktov. Už vôbec nie, ak sa dejú v krajinách, s ktorými má rozvinuté rozmanité projekty spolupráce s potenciálom aktívne tieto konflikty riešiť, uviedla slovenská europoslankyňa.

Nový, tzv. protinátlakový nástroj zabezpečí ochranu našich európskych ekonomických záujmov a spoločného trhu, demokracií a bezpečnosti. K jeho zneniu a schváleniu v Zahraničnom výbore AFET sa pričinila aj tieňová spravodajkyň správy Miriam Lexmann. Zapracované boli všetky jej pozmeňovacie návrhy, ktoré sa zameriavajú aj na zabezpečenie rýchlejších reakcií inštitúcií EÚ, či na ochranu našich spoločností pred vykrádaním duševného vlastníctva zo strany Číny.

Európsky parlament (EP) dnes veľkou väčšinou prijal naliehavé uznesenie o nedávnom zatknutí kardinála Josepha Zena v Hongkongu. Iniciátorkou a autorkou uznesenia je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EPP/KDH).

Zatknutý bývalý hongkonský biskup, kardinál Joseph Zen bol spoločne s ďalšími spolupracovníkmi správcom Fondu humanitárnej pomoci (612), ktorý pomáha 

prodemokratickým, prenasledovaným, súdeným a väzneným Hongkončanom a ich rodinám.

„Kardinál Joseph Zen je symbolom hongkonského boja za slobodu a demokraciu. Tieto hodnoty začala v posledných rokoch neraz až brutálne porušovať Čínska komunistická strana, ktorá prestala rešpektovať medzinárodné dohovory chrániace politickú autonómiou Hongkongu“, hovorí slovenská europoslankyňa a iniciátorka dnes prijatého naliehavého uznesenia Miriam Lexmann.

V uznesení europoslanci vyzývajú členské krajiny, aby boli nápomocné prenasledovaným prodemokratickým aktivistom a všemožne podporili kardinála Zena a všetkých prenasledovaných, súdených a väznených náboženských lídrov. Európski poslanci tiež apelujú na všetky demokratické krajiny a OSN, aby spoločne zvýšili diplomatické úsilie na prepustenie zadržaných, ukončenie prenasledovania a porušovania ľudských práv.

Spolu s kolegami z Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) sme ihneď po zatknutí kardinála zareagovali a vyzvali na jeho okamžité prepustenie. Aktuálne uznesenie Európskeho parlamentu, ktorého som autorkou, znovu dôrazne apeluje na stiahnutie všetkých obvinení voči kardinálovi Zenovi a jeho spolupracovníkom a vyzýva EÚ, aby prijala sankcie voči tým, ktorí sú zodpovední za pokračujúce porušovanie ľudských práv v tejto enkláve, dopĺňa Lexmann, ktorá už dlhodobo poukazuje na alarmujúcu ľudsko-právnu situáciu v Číne a bezpečnostnú hrozbu, ktorú tamojšia totalitná komunistická strana predstavuje pre demokratický svet.

Rezolúcia tiež vyzýva EÚ, aby prehodnotila Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Hongkongom/Čínou o spolupráci v colných záležitostiach, ako aj štatút Hongkonského hospodárskeho a obchodného úradu v Bruseli a kreslo Hongkongu vo Svetovej obchodnej organizácii.

Nesmieme dovoliť, aby Čínska komunistická strana profitovala z Hongkongu ako slobodného mesta a zároveň ničila jeho autonómiu, slobodu, ochranu základných práv, vrátane slobody náboženského vyznania a pošliapavala tak ľudskú dôstojnosť,“ upozorňuje Miriam Lexmann, na ktorú Čína v marci 2021 uvalila sankcie pre jej ľudskoprávne aktivity.

O tom, že Čína je hrozbou pre slobodu a demokraciu, hovorí okrem iných dokumentov napríklad aj Bezpečnostná stratégia SR, kde sa uvádza, že Čína je ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ, pričom presadzuje vlastný spôsob vládnutia a odlišné chápanie ľudských práv a slobôd.

Zdroj foto: vaticannews.va

Miriam Lexmann s uznaním víta principiálny a silný krok Najvyššie súdu USA, ktorý zrušil ústavné právo na umelé prerušenie tehotenstva. Ide o povzbudenie pre celý svet. USA tak opustili skupinu šiestich krajín, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva. Ženy a deti si zaslúžia lepšiu podporu a starostlivosť než potrat na objednávku.

Miriam Lexmann víta rozhodnutie vedúcich predstaviteľov EÚ udeliť Ukrajine, Moldavsku a podmienečne aj Gruzínsku štatúty kandidátskych krajín. Ich vstup do EÚ si vyžiada čas a úsilie a budú musieť splniť všetky potrebné kritériá. Len spoločne však môžeme riešiť mnohé z globálnych a predovšetkým bezpečnostných výziev.

Miriam Lexmann zorganizovala bruselský Pub kvíz a pokračuje tak v tradícii svoje predchodkyne a priateľky Jany Žitňanskej. Jeho účelom – okrem zábavy a preverenia vedomostí šikovných Slovákov žijúcich v Bruseli – je aj podporiť vybranú charitatívnu organizáciu. Tentoraz prijalo pozvanie Miriam Lexmann OZ Samaria, ktoré na Slovensku pomáha núdzným.

Europoslankyňa Miriam Lexmann a KDH vyzývajú vládu SR aby trvala na prepracovaní návrhov EÚ k ochrane pracovníkom platforiem. Súčasné znenie smernice totiž môže v konečnom dôsledku zničiť súčasný model fungovania platforiem a tým ohroziť pracovné miesta a podnikanie mnohých malých a stredných podnikateľov.

O doručenie potravín, hotového jedla či kvetov, ale aj o prepravu ľudí sa starajú aj firmy ako Uber, Bolt, Wolt, Deliveroo a mnohé ďalšie. Ide o príklady digitálnych platforiem, ktorých pracovníci by mohli v týchto ťažkých časoch prísť o prácu.

Smernica ničí flexibilitu pracovníkov platforiem

Smernica pripravovaná v Bruseli má za úlohu chrániť práva pracovníkov platforiem, ktorí mnohým z nás dennodenne doručujú zásielky alebo jedlo až k dverám domu. Lenže jej návrh môže spôsobiť presný opak a zničiť to, čo si na tomto inovatívnom modeli cenia najviac jeho pracovníci, ale aj spotrebitelia.

„Oceňujem snahy EÚ vytvoriť pre pracovníkov platforiem lepšie podmienky, ale aktuálne návrhy im skôr ublížia, a preto ich treba zmeniť. Ak by prešli súčasné znenia návrhov, platformy na Slovensku by stratili flexibilitu, tisícky pracovníkov prácu, spotrebitelia dodávané služby a ich bezpečnosť. Úspešný model podnikania platforiem, ako ho poznáme dnes, by zanikol, vysvetľuje Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá sa v téme dlhodobo angažuje.

Dôsledkom smernice je totiž takmer automatická rekvalifikácia pracovníkov platforiem na zamestnancov, čo by zasiahlo do časovej flexibility vykonávania tejto práce, ktorá je pre nich jej najväčším lákadlom. Množstvo spotrebiteľov využívajúcich tieto služby by tak tento servis stratili alebo si museli výraznejšie priplatiť.

Vo Francúzsku podobný experiment nevyšiel

„Podobný experiment rekvalifikovať pracovníkov na zamestnancov sa uskutočnil vo Francúzsku. Po uplatnení tohto opatrenia prišlo k poklesu pracovných pozícií vytvorených platformami o 75 percent,“ približuje ekonomický expert KDH Jozef Hajko.

„Preto z KDH spolu so zástupcami platforiem vysielame vláde jasný apel, aby Slovensko v spolupráci s EÚ žiadalo návrhy prepracovať a zároveň určiť jasnú jednotnú pozíciu na záchranu pracovných miest a slobody podnikania,“ dodáva členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Miriam Lexmann tento apel tlmočila spolu so zástupcami platforiem aj na rokovaní na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Foto: ilustračná snímka, zdroj: breakinglatest.news

„Je absurdné zaoberať sa na európskej pôde témou, ktorou zasahujeme do justičného procesu inej demokratickej krajiny,“ upozornila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH) priamo v pléne Európskeho parlamentu na poslednom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.

Do programu júnového rokovania Európskeho parlamentu sa opäť dostala aj diskusia o potratoch. Tentokrát v súvislosti s očakávaným rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu v prípade Roe verzus Wade. Podľa uniknutých informácií sa sudcovia chystajú zrušiť rozhodnutie z roku 1973, ktoré hovorí o práve na potrat v USA ako o ústavnom práve.

„Považujem za absurdné nielen znova a znova sa zaoberať na európskej pôde témami výlučnej kompetencie členských štátov, no v tomto prípade navyše i zasahovať do justičného procesu inej demokratickej krajiny. Je to ďalší dôkaz, kedy sa EÚ nevenuje tomu, čo dnes ľudí v dôsledku vojny či pandémie skutočne trápi, ale opäť rieši to, na čo nemá kompetenciu,“ uviedla vo svojom vystúpení v pléne EP Miriam Lexmann, ktorá sa zasadzovala aj o to, aby tento bod vôbec nebol na programe rokovania parlamentu.

Zastavme dovoz produktov vyrábaných novodobými čínskymi otrokmi

Slovenská europoslankyňa tiež vystúpila v diskusii k trom zahraničnopolitickým ľudskoprávnym debatám, ktoré, naopak, majú vplyv na EÚ. Jednou z nich je ohrozenie ľudských práv a správanie sa Číny nielen voči vlastným obyvateľom. „Dnes už niet pochýb o systematických zločinoch proti ľudskosti a genocíde páchanej týmto totalitným režimom. V EÚ si nemôžeme zatvárať oči a musíme prijať jasný zákaz na produkty vyrábané novodobými otrokmi v pracovných lágroch,“ povedala Lexmann v druhom svojom vystúpení pred europoslancami.

Sloboda médií je jedným zo základných pilierov každej demokratickej spoločnosti, obzvlášť, ak sa uchádza o vstup do Európskej únie. „Porušovanie slobody médií a bezpečnosti novinárov v Gruzínsku je nezlučiteľné s ambíciou stať sa kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Záleží mi na európskej budúcnosti tejto krajiny, a preto je dôležité upozorniť na nedostatky,“ hovorí líderka dialógu s Gruzínskom za Európsky parlament a členka delegácie EURONEST pre partnerstvo s východnými krajinami Európy.

Štyri vystúpenia za jeden deň

„Celým svetom otriasol minulotýždňový chladnokrvný masaker kresťanov v Nigérii. Vyjadrujem hlbokú ľútosť nad týmto dianím. Je, žiaľ, ďalším z mnohých skutkov, ktoré svedčia o zhoršujúcom sa stave náboženskej slobody vo svete. Aj preto, pevne verím, bude už čoskoro obsadený post osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ, za čo sa dlhodobo a vytrvalo zasadzujem,“ pripomenula vo štvrtom zo svojich vystúpení v pléne EP slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zdroj foto: Európsky parlament

Vo svojom vystúpení počas rozpravy v EP Miriam Lexmann opätovne razantne vyzvala Komisiu, aby splnila sľub predsedníčky Ursuly von der Leyenovej a zaviedla zákaz dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou, vrátane Ujgurov v Číne. Tovar spod ich rúk končí aj v našich obchodoch. Európsky parlament v rezolúcii perzekúciu Ujgurov v Číne označil za genocídu.

Miriam Lexmann považuje za absurdné znova a znova sa zaoberať na európskej pôde témou výlučnej kompetencie členských štátov a v prípade hlasovania o budúcom rozhodovaní Najvyššieho súdu USA o potratoch navyše i zasahovať do justičného procesu inej demokratickej krajiny. Je to ďalší dôkaz, kedy sa EÚ nevenuje tomu, čo dnes ľudí v dôsledku vojny či pandémie skutočne trápi, ale opäť rieši to, na čo nemá kompetenciu.

Je správne, že Európska komisia ukázala veľkorysosť, schválila pre Poľsko peniaze z Plánu obnovy, ale podmienila to a požaduje za to do určitého času splnenie svojich požiadaviek – prijatie nového zákona a znovu zamestnanie prepustených sudcov, uviedla to Miriam Lexmann v reakcii pre RTVS.

Svoju víziu kreatívnej integrácie Ukrajiny, ako aj ďalších asociovaných a kandidátskych krajín predstavila Miriam Lexmann na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC, kde sa stretla s predstaviteľmi rôznych štátov Európy či USA. Europoslankyňa získala podporu pre integráciu Ukrajiny už aj v Európskom parlamente.

Transatlantická spolupráca a jej dimenzie, hlavne v súvislosti s geopolitickým výzvami, akými sú vojna na Ukrajine a komunistický režim v Číne, ale aj sociálne postavenie a riešenia pre pracovníkov online platforiem boli témami vystúpení Miriam Lexmann na kongrese Európskej ľudovej strany v holandskom Rotterdame.

Je potrebné aj naďalej vyvíjať na Peking a hongkonskú vládu maximálny možný tlak na oslobodenie kardinála a ďalších obvinených v tomto i iných prebiehajúcich vykonštruovaných procesoch proti demokratickej opozícii. Miriam Lexmann apeluje na medzinárodné inštitúcie i na Svätú stolicu, aby pomohli k oslobodeniu kardinála Zena.

Výmena skúseností ako najlepšie pomôcť a zvládnuť ťažkú situáciu s utečencami z Ukrajiny a zároveň eliminovať sociálne dopady na obyvateľstvo krajín, ktoré utečencom z Ukrajiny pomáhajú. To boli témy spoločného stretnutia Miriam Lexmann s kolegyňou Annou Fotygou z Poľska a Ivannou Klympush-Tsintsadze, predsedníčkou európskeho výboru Ukrajinskeho parlamentu.

Miriam Lexmann víta zriadenie Medzinárodnej vyšetrovacej komisie Rady OSN pre ľudské práva a zahájenie vyšetrovania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti Medzinárodným trestným súdom. Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre multilateralizmus sama vyzývala na to, aby medzinárodne organizácie prevzali zodpovednosť za to, na čo majú mandát, a to najmä za dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného práva, a to aj počas ruskej vojny na Ukrajine.

Miriam Lexmann patrila dnes k jednej z tisícok Slovákov na púti vo Vatikáne, kde vyjadrila vďaku pápežovi Františkovi za jeho septembrovú návštevu Slovenska. Apeloval, aby sme sa nebáli vyhrnúť si rukávy a spolu budovali budúcnosť. Srdcervúce utrpenie na Ukrajine, ktoré medzičasom nastalo, dalo týmto slovám ešte viac naliehavosti a postavilo nás pred nové výzvy, tlmočila odkaz Svätého Otca slovenská europoslankyňa.

Miriam Lexmann ako tieňová spravodajkyňa v Európskom parlamente pre multilateralizmus požiadala počas rokovaní o novej správe, aby boli zločiny Kremľa páchané na obyvateľoch Ukrajiny a ich nedobrovoľné odvlečenie do Ruska, kde skončili desiatky tisíc detí, zdokumentované Radou OSN pre ľudské práva a komisárom OSN pre ľudské práva.

Pre zastavenie financovania Putinovej agresie sú sankcie nevyhnutné,“ povedala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde poslanci diskutovali aj o aktuálnom už 5. balíku sankcií voči Rusku za vojenskú agresiu na Ukrajine.

Ruské uhlie nechceme, polovodiče nepredáme

EÚ pristúpila k ďalšiemu balíku sankcií po odhalení zločinov proti ľudskosti v Buči neďaleko Kyjeva. Treba si uvedomiť, že iba za energie EÚ od začiatku vojny na Ukrajine zaplatila Rusku 35 miliárd eur. Preto sankcie práve v oblasti energetických zdrojov sú absolútne kľúčové na zastavenie financovania Putinovej agresie,“ zdôvodňuje rozsah a dôvody najnovšieho balíka sankcií členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP Miriam Lexmann.

Okrem dovozu uhlia pridali krajiny EÚ do balíka sankcií aj zákaz vývozu polovodičov, ktoré sa taktiež využívajú aj vo vojenských technológiách. Ruské spoločnosti sa nebudú môcť zúčastňovať verejných súťaží v EÚ, čo je dôležité z pohľadu kybernetickej bezpečnosti pri ochrane našej kritickej infraštruktúry.

„Je nesmierne dôležité, aby sme spoločne s demokratickými partnermi dosiahli čo najlepšiu koordináciu pri dohliadaní na dodržiavanie všetkých reštrikcií. Tu sú absolútne kľúčové postihy voči štátom, entitám či osobám, ktoré pomáhajú Kremľu obchádzať sankcie,“ upozornila Miriam Lexmann, pričom priamo v pléne Európskeho parlamentu  podotkla, že to sa týka predovšetkým Číny. Tamojšia Komunistická strana odmieta prevziať zodpovednosť v globálnom kontexte a využiť svoje páky na zastavenie Putinovej agresie.

Odhodlanie brániť slobodu a demokraciu nepozná hranice

Čínska komunistická strana sa odmieta postaviť Putinovi kvôli samotnej povahe tohto totalitného režimu a jej vlastným zločinom, vrátane potláčania ľudských práv v Číne a Hongkongu, ako aj agresívneho správania voči tretím krajinám vrátane Taiwanu, ale aj voči členským štátom EÚ,“ analyzuje čínsky postoj slovenská europoslankyňa.

Dôsledky pomoci Rusku vyhnúť sa sankciám musia byť podľa členky predsedníctva medzinárodnej Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jasne odkomunikované všetkým krajinám, subjektom i jednotlivcom, ktorí sa o to pokúsia.

„To, nakoľko principiálne a jednotne zareagujeme na agresiu proti Ukrajine bude definovať, v akom svete budeme žiť. Rusko a Čína tvrdia, že ich priateľstvo ´nepozná hranice´. Nemali by sme to podceňovať. Obom by sme však mali jasne ukázať, že aj naše odhodlanie brániť slobodu a demokraciu nepozná hraníc,“ uzatvára Miriam Lexmann.

Obrázok: dw.com; picture alliance/dpa

Desaťbodový plán Európskej komisie zameraný na zlepšenie európskej pomoci utečencom – najmä deťom a mladým ľuďom je podľa Miriam Lexmann spolu s už aktivovaným mechanizmom dočasnej ochrany dobrou reakciou EÚ ako poskytnúť nevyhnutnú pomoc a solidaritu utekajúcim pred vojnou na Ukrajine. V prvej línii sú však jednotlivé národné štáty a Slovensko ani poučené pandémiou nemá dostatočnú stratégiu a schopnosť realizácie adekvátneho krízového manažmentu.

Jednotný postoj a dohliadnutie na dodržiavanie spoločných európskych, ale aj národných sankcií, označila Miriam Lexmann za mimoriadne dôležité po prijatí v poradí 5. balíčka reštrikcií voči Rusku, ktorý zahŕňa aj embargo na dovoz uhlia.

Keď hovoríme o otázke právneho štátu, tak pokiaľ sa to netýka korupcie a zneužívania finančných prostriedkov, na čo bola zameraná aj odpoveď Súdneho dvora, tak treba hľadať odpovede pri pokojnom dialógu za okrúhlym stolom a nie na súde v ostrých hádkach, kde sa tento princíp často zneužíva na ideologické zápasy, vysvetľuje Miriam Lexmann svoj postoj k téme právneho štátu a mechanizmu podmienenosti.

Miriam Lexmann oceňuje, že dnešné rozhodnutie fínskeho súdu jednoznačne zmietlo zo stola obvinenie vznesené voči fínskej kresťanskodemokratickej političke Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Náboženská sloboda a sloboda prejavu sú základné ľudské práva jasne garantované ústavou každého demokratického štátu, pričom pravú slobodu vždy ohraničuje pravda a zodpovednosť.

Aliancia United for Ukraine sa okrem humanitárnej, materiálnej a finančnej pomoci bude zameriavať aj na prípravu dlhodobej pomoci. Už teraz totiž vieme, že obnoviť Ukrajinu po vojne bude zdĺhavý a náročný proces. Novovzniknutú alianciu považuje Miriam Lexmann za kľúčovú pri zaoberaní sa nesmierne dôležitou otázkou, ako rekonštruovať medzinárodné spoločenstvá a vytvoriť efektívne mechanizmy na napĺňanie ich mierotvornej funkcie.

Príliš dlho sme si zatvárali oči predtým, ako sa nakladá s informáciami na sociálnych sieťach. Západ je spoluvinný za to, že sa stali predĺženou rukou dezinformácii a tajných služieb. Za to, že sme prestali hľadať a požadovať pravdu, uviedla Miriam Lexmann v relácii Čo na to.

Správne reakcie na súčasné dianie nielen za našimi východnými hranicami sú veľmi dôležité. Určujú totiž našu budúcnosť. Už dnes vieme, že vojnovým konfliktom a jeho následkami sa budeme pasovať dlhodobo.

Čo čaká svet po Putinovej agresii, ako by mala stredná Európa spolu s európskymi a transatlantickými partnermi reagovať na nové situácie a zmeny?

„Potrebujeme zásadový a jednotný prístup v našej zahraničnej politike vo vzťahoch s nedemokratickými režimami. Znamená to napríklad aj neustálu podporu boja za slobodu všetkých ľudí, ktorým je kdekoľvek na svete upieraná. Pokračujme v podpore ukrajinských susedov politicky, morálne aj materiálne,“ povedala Miriam Lexmann (KDH) na Konferencii o strednej Európe, Veľkej Británii a Európskej únii, ktorú organizovalo Britské ministerstvo zahraničných vecí spolu s Aston University a Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.

Čoraz viac si naplno uvedomujeme a už aj pociťujeme, že táto vojna určuje nielen osud ukrajinského národa.

„Aby sme v tej skúške obstáli a našej budúcnosti s víziou slobody, demokracie a mieru dali šancu, musíme dnes znížiť závislosť od totalitných režimov a diverzifikovať dodávateľské reťazce v kľúčových sektoroch, nielen v energetike, ale aj v obranných zariadeniach či zdravotníckych produktoch,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Ak posilníme EÚ, získa schopnosť konať tam, kde má potenciál prinášať dobrá a efektívne riešenia. O dôsledkoch Putinovej agresie musíme rozmýšľať strategicky a nestratiť zo zreteľa iných nedemokratických aktérov, ktorí sa pokúšajú oslabiť naše demokracie. Spolupráca s demokratickými partnermi je dnes dôležitejšia, ako kedykoľvek predtým,“ vysvetľuje členka Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).  

Foto: ilustračné/as.com

Nemôžeme naďalej tolerovať, že krajiny, ktoré nedokážu rešpektovať mier, suverenitu a územnú celistvosť iných krajín, dodržiavanie noriem medzinárodného práva a základných ľudských práv, budú naďalej podkopávať mierotvorný charakter multilaterálnych organizácií, uviedla Miriam Lexmann k vylúčeniu Ruska z Rady Európy.

To, ako dnes zareagujeme na Putinovu agresiu proti Ukrajine a jej ľudu, bude definovať svet, v ktorom budeme v budúcnosti žiť. 

Ukrajina dnes bojuje za naše hodnoty a my musíme urobiť všetko pre ukončenie agresie a obnovenie mieru.  

Do dnešného dňa už takmer 1,5 milióna obyvateľov Ukrajiny opustilo svoje domovy a prekročilo hranice Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska a Moldavska. Len na Slovensko ich už dorazilo okolo 128-tisíc.

Osobne som sa stretla s dobrovoľníkmi a organizáciami, ktoré od prvého dňa týmto ľuďom pomáhajú a chcem im všetkým poďakovať za ich solidaritu a pomoc tým, ktorí utekajú pred vojnou.

V dnešnej dobe sa často hovorí o polarizácii spoločnosti. Teraz sme však svedkami toho, že sa ľudia dokážu zjednotiť, aby pomohli tým, ktorí to potrebujú. Som hrdá na nás, ako na Slovákov, tak na iných Európanov, že s otvoreným srdcom vítame ľudí v núdzi.

Ako povedal pápež František pred takmer dvoma rokmi, keď sme čelili začiatku pandémie: „sme na jednej lodi, všetci krehkí a dezorientovaní, no zároveň dôležití a potrební, všetci povolaní veslovať spolu“.

Vítam, že Európska únie zareagovala na neospravedlniteľnú agresiu jednotne a vyzývam na to, aby sme sa aj naďalej tejto jednoty držali a vrátili sa k hodnotám, na ktorých bola postavená dnešná slobodná, demokratická a prosperujúca Európska únia. Pretože len zjednotení dokážeme vyriešiť výzvy, ktorým čelíme, len zjednotení môžeme zastaviť tragédiu odohrávajúcu sa pred našimi očami a len zjednotení obránime slobodu a demokraciu.

Foto – Alain Rolland, Európsky parlament

Miriam Lexmann považujem za nevyhnutné riešiť otázku zníženia našej energetickej závislosti od Ruskej federácie v koordinácii s našimi transatlantickými partnermi. Na oslobodenie sa od ekonomickej a energetickej závislosti na nedemokratických režimoch vyzýva už dlhodobo, no kroky Komisie musia byť stabilné a trvalé. Inak by totiž boli dôsledkom pokračovania našej vydierateľnosti i vážneho ohrozenia našej bezpečnosti.

Rusko nie je len Putinov režim. Tisíce Rusov protestujú proti kremeľskému teroru na Ukrajine aj napriek hrozbe väzenia. Aj ich odvaha znamená veľa, upozorňuje Miriam Lexmann v kontexte aktuálneho diania v Rusku a na Ukrajine.

Ukrajina a spolu s ňou celý demokratický svet čelia geopolitickému terorizmu Kremľa, ktorý natrvalo zmení doteraz platné bezpečnostné siločiary nielen v Európe.

„Ukrajinci totiž dnes nebojujú len za suverenitu a územnú celistvosť svojej krajiny, ale za hodnoty, na ktorých sa zrodila euroatlantická spolupráca po druhej svetovej vojne – hodnoty slobody a demokracie,“ uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann počas výnimočného plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu tento týždeň v Bruseli. 

Volanie Ukrajiny po slobode nemôže zostať nevypočuté

„Hlboko nami dnes rezonuje neospravedlniteľný, nevyprovokovaný a celým slobodným svetom ostro odsúdený vojenský útok Vladimíra Putina na Ukrajinu. Stojíme na historickej križovatke. Musíme mať odvahu prijať náročné rozhodnutia a jasne dať slovom i skutkom najavo, že nebudeme tolerovať tento útok na suverenitu a územnú zvrchovanosť Ukrajiny, ktorý je rovnako útokom na hodnoty slobody a demokracie,“ povedala členka Zahraničného výboru (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).

Európsky parlament počas mimoriadneho zasadnutia, za online účasti prezidenta Volodymyra Zelenského, jasne odsúdil vojenskú inváziu a vyslovil jednoznačnú podporu Ukrajine, ktorá zároveň požiadala o členstvo v EÚ.

Majme aj naďalej otvorené srdcia a domovy

 „V tejto chvíli je prioritou čo najrýchlejšie ukončenie kremeľskej agresie a nastolenie mieru. Rovnako dôležitá je však naša pomoc tým, ktorí utekajú pred vojnou – som hrdá na to, ako sme sa zomkli. Vytrvajme na Slovensku v tejto jednote a solidarite. Majme aj naďalej otvorené srdcia a domovy na pomoc pre ľudí utekajúcich pred vojnou,“ hovorí Miriam Lexmann a dodáva, že v tejto bezprecedentnej situácii je nevyhnutné stanoviť budúcu stratégiu. „Ukrajina musí jasne cítiť našu ochotu. Ukrajina patrí do Európy,“ vyhlásila Lexmann.

Poslanci Európskeho parlamentu v prijatej rezolúcii zároveň vyzvali na ochranu predstaviteľov ruského a bieloruského národa, ktorí sú prenasledovaní kvôli ich odmietnutiu agresie a zločinov Vladimíra Putina.

Foto: ilustračné/iflr.com

Obrovský sociálny a humanitárny rozmer krízy, ktorú vyvoláva vojna na Ukrajine, musíme zvládnuť. Je našou morálnou povinnosťou byť tu teraz pre tých, ktorí utekajú pred vojnou. Pre zastavenie strašnej tragédie je potrebná súčinnosť nielen všetkých našich síl a schopností, ale aj cirkevná angažovanosť, hovorí po dvojdňovej návšteve Vatikánu a diskusiách s viacerými čelnými predstaviteľmi pápežských rád Miriam Lexmann.

Z mojich februárových aktivít pre vás vybarám:

  • ostro odsudzujem vojenský útok Ruska na Ukrajinu. Kremeľ spustil pod vedením Vladimíra Putina neospravedlniteľnú inváziu proti Ukrajine a jej ľudu. Tento agresívny akt v rozpore s medzinárodným právom spôsobí veľa utrpenia. Spolu s európskymi, transatlantickými a demokratickými spojencami musíme v našej reakcii zostať jednotní a principiálni!

  • spájam sily na pomoc trpiacim Ukrajincom. Teraz sú to predovšetkým ženy a deti utekajúce z Ukrajiny pred hrôzami vojny, ktoré bezodkladne potrebujú našu humanitárnu pomoc. V diplomacii i priamo v teréne pomáham nachádzať účinné riešenia – aj v horizonte budúcnosti musíme už dnes hovoriť o zamestnanosti či vzdelávaní,

  • vyzvala som na zastavenie nenávisti, zastrašovania, populizmu a nenávistných prejavov, ktoré prichádzajú aj od slovenských opozičných politikov a mieria na ich vlastných kolegov a nenávisťou polarizujú spoločnosť,

  • na Slovensku potrebujeme urýchlene posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete, a to aj prostredníctvom vytvorenia koordinačného centra. Opätovne som to zdôraznila pri príležitosti Dňa bezpečnejšieho internetu. Duševné či fyzické zdravie detí a mládeže musí byť našou prioritou, 

  • zákon, podľa ktorého sa na Slovensku vypláca vdovské, stále pracuje so zastaranými číslami veku odchodu do dôchodku a tým výrazne ovplyvňuje nárok vdov a vdovcov s jedným dieťaťom. Aj naďalej iniciujem kroky, aby došlo konečne k náprave,

  • podporila som uznesenie o bezpečnosti hračiek vyrábaných alebo dovážaných do EÚ. Cieľom je upraviť smernicu, ktorá ešte viac sprísni ochranu detí pred karcinogénnymi a inak nebezpečnými látkami, vrátane bezpečnejšieho využívania digitálnych technológií,

  • v spolupráci s pracovníkmi platforiem pripravujem pozmeňujúce návrhy ku smernici Komisie, ktoré zabezpečia ochranu ich pracovných podmienok pri zachovaní súčasných benefitov,

  • predložila som viacero pozmeňujúcich návrhov k novému strategickému rámcu EÚ pre bezpečnosť a zdravie pri práci. Smerujú najmä k riešeniu otázok stresu, nadčasov či pracovných podmienok neohrozujúcich zdravie,

  • opätovne upozorňujem na rozdielny prístup onkologických pacientov k liečbe a starostlivosti. Vyzývam na plné využitie financií vyčlenených EÚ pre členské krajiny na včasnú diagnostiku onkologických ochorení,

  • verejne sme si v KDH pripomenuli výročie popravy hrdinov Bielej légie – Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára, ktorých zavraždila totalitná moc komunizmu. Pred štyrmi rokmi sa symbolom pravdy a boja proti chamtivosti, zlodejstvu a klamstvu na Slovensku stala smrť nevinných Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Odkaz týchto mladých ľudí je pre nás trvalým mementom nikdy neuhnúť,

  • v Rádiu Lumen som diskutovala aj o našich vlastných skúsenostiach s totalitnými režimom a ponaučeniach, ktorými by sme sa dnes mali riadiť pri stretnutí s podobnými režimami,

  • v diskusii o európskej a zahraničnej politike SR som poukázala na uprednostňovania parciálnych výhod jednotlivých členských štátov pred spoločnou obhajobou našich záujmov a zachovávaním našich hodnôt v rámci EÚ, čo nás robí slabými a váhavými v modernom geopolitickom svete,

  • stretla som sa s predstaviteľmi Nezávislých kresťanských odborov Slovenska, kde som poukázala na potrebu pripravenia zamestnancov a zamestnávateľov na zmeny v dôsledky nastupujúcej digitalizácie tak, aby človek a jeho dobro zostali vždy v centre našej pozornosti. O tejto téme som diskutovala aj v televíznej relácii Ako ďalej, Európa?,

  • pripojila som sa k vyhláseniu politikov z viacerých krajín sveta, kde sme vyzvali Svetovú banku na stiahnutie stoviek miliónov dolárov investovaných do spoločností využívajúcich nútenú prácu Ujgurov,

  • pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“.

Aj v týchto náročných týždňoch pokračujem naplno vo svojej práci a službe, do ktorej si ma občania vybrali.

Miriam Lexmann oceňuje jednotný postoj Únie v súvislosti s vyhlásením plnej podpory a uvalením sankcií, ktoré zaviedla v koordinácii spolu s transatlantickými a ďalšími demokratickými partnermi v ukrajinskom zápase na obranu jej suverenity a teritoriálnej integrity.

Čínske krádeže duševného vlastníctva a porušovanie patentov majú podľa Miriam Lexmann obrovské náklady na konkurencieschopnosť európskych spoločností a aj na zamestnanosť ľudí. Preto europoslankyňa víta rozhodnutie Európskej komisie začať v rámci Svetovej obchodnej organizácie konanie proti Číne.

Miriam Lexmann podpísala list viac ako 60 europoslancov vyzývajúcich UEFA, aby premiestnila finále Ligy majstrov z Petrohradu a ukončila sponzorskú spoluprácu s Gazpromom. Nakoľko je podľa europoslankyne nepredstaviteľné usporiadať finále v Rusku v čase, keď Kremeľ priniesol do Európy vojnu, víta rozhodnutie UEFA finále Ligy Majstrov z Petrohradu presunúť.

Poslankyňa EP Miriam Lexmann sa pripojila k vyhláseniu politikov z viacerých krajín, ktorí vyzývajú Svetovú banku, aby stiahla stovky miliónov dolárov investovaných do spoločností využívajúcich nútenú prácu Ujgurov.

Medzinárodné ocenenie pre europoslankyňu Miriam Lexmann

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) získala prestížne medzinárodné ocenenie Svätej Matky Terezy za jej principiálny postoj v témach ochrany života, ako aj aktivity a prácu v tejto oblasti, ktorá presahuje pôsobenie v Európskom parlamente (EP).

Aký bude odkaz prvého septembra?

Blíži sa tentokrát akýsi „magický“ prvý september, na ktorý sa zdanlivo upierajú oči všetkých v tejto krajine.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content