Rýchle správy
Podľa Miriam Lexmann bude hlavnou ekonomickou výzvou pre slovenskú vládu synergické využitie zdrojov z fondu obnovy a klasických eurofondov s cieľom vytvorenia komplexnej a funkčnej infraštruktúry. Za príklad synergie medzi jednotlivými reformnými oblasťami označila zdravotníctvo, ktoré si vyžaduje reformy aj v oblasti vedy a výskumu, školstva, digitalizácie, sociálnej sféry či životného prostredia.
Potrebu využiť plný potenciál programu EU4HEALTH aj na budovanie sebestačnosti Európy v oblasti zdravotníckych výrobkov a prístrojov, ale aj dôraz na digitálnu transformáciu založenú na ľudsko-etickom prístupe, chrániacom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva vo všetkých fázach vývoja a používania digitálnych nástrojov a umelej inteligencie. Ide o dva z 11 pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k zameraniu pripravovaného rozpočtu EÚ na rok 2022.
Ženy v EÚ zarábajú oproti mužom menej priemerne o 19,4%. Rozdiel spôsobujú ich častejšie opatrovateľské a rodičovské povinnosti, ale aj práca v nižšie ohodnotených odvetviach. Ich nižšie príjmy sa následne odrážajú aj v dôchodkoch, kde za mužmi zaostávajú priemerne o 30 %, uviedla Miriam Lexmann, ktorej úspešne prešiel pozmeňovací návrh hovoriaci o uznávaní opatrovateľských a rodičovských mesiacov do dôchodku.
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj počtu pracovných miest vyriešime aj včasným a účinným vykonávaním agendy zručnosti EÚ – teda výučby a preškolenia ľudí na tie segmenty, ktoré trh práce vyžaduje. Potrebné je aj využitie potenciálu umelej inteligencie a ďalšie opatrenia, ktoré zamedzia aj známemu efektu chudoby pracujúcich. Miriam Lexmann podala spolu až 18 pripomienok k dokumentu Európskeho trimestra: Zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii trvalo udržateľného rastu na rok 2021.
Slovensko je podľa Eurostatu na posledných priečkach pri rovnosti odmeňovania mužov a žien. Slovenské ženy zarábajú v priemere o 19,4 % menej ako muži. Na dôchodku dostávajú ženy v EÚ priemerne až o 30 % menej. Zmenu môžeme dosiahnuť nielen prekonaním stereotypov, ale aj legislatívnymi úpravami a ich zavádzaním zo strán zamestnávateľov, uviedla to Miriam Lexmann, ktorá sa téme rovnakej odmeny za rovnakú prácu venuje v EP.
Rovnosť medzi mužmi a ženami je pre EÚ dôležitá otázka, pretože aj v členských krajinách je rozdiel medzi pohlaviami nielen v príjmoch počas aktívneho života, ale aj v dôchodku. V spravodajstve TV Joj hovorila Miriam Lexmann o téme zrovnoprávnenia odmien medzi pohlaviami.
Pandémia koronavírusu zvýšila množstvo ľudí a rodín ohrozených chudobou, nezamestnanosťou či sociálnym vylúčením. EÚ preto uvoľňuje cez fond FEAD ďalšie zdroje pre členské štáty, aby sa ľahšie vyrovnali so sociálno-ekonomickými následkami pandémie. Mimoriadne dôležité je to najmä preto, že v EÚ podľa štatistík takúto pomoc potrebuje 13 miliónov ľudí vrátane 4 miliónov detí, uviedla Miriam Lexmann k schválenému navýšeniu dodatočných prostriedkov na potraviny a základné potreby pre najodkázanejšie osoby.
Vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa Miriam Lexmann už dlhodobo poukazuje na to, že pandémia omnoho tvrdšie zasahuje tzv. najviac zraniteľné skupiny, ku ktorým patria osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, ľudia pochádzajúci zo znevýhodneného prostredia, ale aj osamelí rodičia či rodiny s viacerými deťmi. Práve na nich sa snaží nasmerovať pozornosť opatrení, ktoré v rámci výboru navrhuje. Lexmann intenzívne komunikuje so slovenskými organizáciami v občianskom sektore, ktoré poskytujú služby aj týmto zraniteľným skupinám.
Rodiny majú obrovský vplyv na vývoj demografie, a tým aj vývoj našej spoločnosti. Preto je potrebné výrazne ich podporiť pri tvorbe opatrení na rovnováhu pracovného a súkromného života, starostlivosti o deti, starších ľudí, ale aj osoby so zdravotným postihnutím, a to aj pri zohľadňovaní výšky materských, otcovských, rodičovských a opatrovateľských príspevkov. Ako jednu z mnohých pripomienok to uviedla Miriam Lexmann pri tvorbe dokumentu o sociálnej politike EÚ.
Nové technológie – vrátane AI, musíme využívať na zlepšenie fungovania a vytváranie udržateľných a inkluzívnych podmienok na trhu práce. Potenciál AI je navyše potrebné využiť aj na zmierňovanie nerovností v spoločnosti predovšetkým voči zraniteľným skupinám osôb. Miriam Lexmann to uviedla medzi 18 pripomienkami k správe o tvarovaní digitálnej budúcnosti Európy, pre ktorú je tieňovou spravodajkyňou za EĽS/EPP.
Fakt, že až 73 % respondentov by fondy EÚ využilo na budovanie nových nemocníc a modernizáciu zdravotníctva, iba reflektuje ťaživú situáciu, v ktorej sa dnes nachádzame a ktorá nevyhnutne potrebuje systémové, nie kozmetické zmeny. Miriam Lexmann na túto skutočnosť upozornila v súvislosti s prieskumom o Fonde obnovy a jeho využití na Slovensku.
Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Až dve tretiny Slovákov ani približne nevedia, čo Fond obnovy prináša. Uviedla to Miriam Lexmann a vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, vyzvala k neodkladnej a adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti.
Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.
Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.
A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.
V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.
Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.
Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.
Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.
Foto – Depositphotos.com/Goodluz
Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.
Jednotné a koordinované pravidlá v celej EÚ pre sezónnych pracovníkov a tzv. pendlerov požaduje vo svojich pripomienkach k pripravovanej správe o vplyve pravidiel EÚ na voľný pohyb pracovníkov a služieb slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann. Súčasťou problému je podľa nej aj stále dostatočne nefungujúci systém uznávania vzdelania, praxe a nadobudnutých zručností pri cezhraničnej mobilite pracovníkov.
Miriam Lexmann sa stala tieňovou spravodajkyňou najsilnejšej frakcie EĽS/EPP v EP pre tému Európsky vzdelávací priestor: spoločný holistický prístup k vzdelávaniu, zručnostiam a kompetenciám. Jej cieľom je efektívne využiť súčasný potenciál vzdelávania a kultúry v EÚ ako potenciálu novej tvorby pracovných miest, hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti.
Europoslankyňa Miriam Lexmann presadila vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP návrhy na ochranu osôb so zdravotným postihnutím, deinštitucionalizáciu, lepšie postavenie neformálnych opatrovateľov i vyššie ohodnotenie období starostlivosti o deti v dôchodkovom systéme. Lexmann zdôraznila aj potrebu dosiahnuť plnú dostupnosť tovarov, služieb a bezbariérový prístup pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj potrebu inkluzívneho vzdelávania a trhu práce. Europoslankyňa v návrhoch zároveň upozornila, že použitie umelej inteligencie môže pomôcť osobám so zdravotným postihnutím naplno sa začleniť do spoločnosti.
Program EU for Health, na ktorý Únia vyčlenila 5 miliárd eur, má zlepšiť pripravenosť členských krajín na zdravotnícke krízové situácie. Aby sme napríklad neboli svedkami vydierania zo strany Číny, ktorá v jarnej 1. vlne niektorým krajinám prístup k pomoci umožnila a niektorým nie, povedala to Miriam Lexmann v Správach RTVS.
Učňovské vzdelávania nemôže byť len druhou voľbou mladých ľudí, a preto potrebujeme zvýšiť jeho atraktivitu vo vzdelávaní a spoločnosti, hovorí Miriam Lexmann v jednom z piatich pozmeňovacích návrhov k uzneseniu EP k oznámeniu EK o európskom programe v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť. Navrhuje tiež uznávanie zručností nadobudnutých neformálnymi opatrovateľmi a zabezpečenie dostupnosti internetu a digitálnych nástrojov pre všetkých vrátane osôb zo znevýhodnených skupín.
Posilnenie digitálnych zručností v spoločnosti dosiahneme aj zvýšeným prístupom k internetu a digitálnym nástrojom s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny – vrátane seniorov, menšín a osôb so zdravotným postihnutím. Zdôrazňuje to Miriam Lexmann pričom v pozmeňovacích návrhoch k správe o možnostiach vzdelávania pre seniorov pripomína nutnosť školenia aj učiteľov v digitálnych zručnostiach a posilňovania ich jazykových kompetencií.
Podpora výskumných programov zameraných na vývoj AI robotických a digitálnych technológií musí byť v centre pozornosti EK a členských štátov, aby sme aj s ich pomocou v plnej miere umožnili integráciu osôb so zdravotným postihnutím. Pripravovanú správu EP o rovnakom zaobchádzaní v práci s osobami so zdravotným postihnutím to spolu s ďalšími pripomienkami o nutnej výmene skúseností, podpore komunitného života osôb či dostupnom inkluzívnom vzdelávaní, navrhla Miriam Lexmann.
Na prácu v policajnom zbore by mali byť prijímaní len ľudia, ktorých psychický stav je vhodný pre túto náročnú prácu. Pre TV JOJ to povedala to Miriam Lexmann v súvislosti so snahou EP zmeniť procesy rozhodujúce o zamestnaní sa v polícii. Diskusia súvisí s tlakom europoslancov a EP, aby EK dohliadla na zodpovedné vyšetrenie policajného zásahu a tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku.
Technologický vývoj a napredovanie používania umelej inteligencie významne zmenia trh práce. Upozornila na to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o silnej sociálnej Európe. Zároveň odmietla, aby bola implementácia navrhovaných záväzkov v oblasti uplatňovania tzv. Európskeho piliera sociálnych práv podmienená uvoľňovaním eurofondov či povinným 30-percentným finančným limitom z rozpočtu EÚ na jeho presadzovanie.
Rozvoj digitálnych zručností je nevyhnutný na prispôsobenie sa meniacim potrebám trhu práce a spoločenským zmenám, ktoré môžu spôsobiť digitálne sociálne vylúčenie. Preto je nutné odstrániť prekážky pri prístupe k digitálnym nástrojom a vzdelávaniu predovšetkým u zraniteľných komunít, ale aj u seniorov či osôb so zdravotným postihnutím. Uviedla to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o digitálnom vzdelávaní. Zároveň apeluje na potrebu cielených národných kampaní pre zvýšenie povedomia o zdravotných hrozbách vyplývajúcich z dlhého času stráveného pred obrazovkami.
Využívanie AI a digitálnych technológii v prospech zariadení a služieb pre starších ľudí, dôraz na celoživotné vzdelávanie, slobodu rozhodnutia zotrvať aktívny na trhu práce v dôchodkovom veku, ale aj riadne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov. Miriam Lexmann podala 27 pripomienok vo Výbore pre sociálne veci k pripravovanej správe o starnutí Európy.
Viaceré zlyhania v systéme starostlivosti o staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, vrátane nedostatočnej podpory zariadení sociálnych služieb v čase pandémie, by mali byť riadne a bezodkladne preskúmané. V pléne EP to uviedla Miriam Lexmann a navrhuje riešenie vo zvýšenej podpore prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, pretože menšie zariadenia rodinného typu zlepšia šancu opatrovaných ľudí na plnohodnotný život.
K zvráteniu negatívnych demografických trendov môžu prispieť aj podpora rodín vrátane dostupnej infraštruktúry starostlivosti o deti, pomoc rodinám s jedným rodičom, rodinám s deťmi so zdravotným postihnutím, ale aj primeraný finančný prínos pre starostlivosť o deti počas materskej a rodičovskej dovolenky. Miriam Lexmann navrhla opatrenia k Správe o zvrátení demografických trendov v regiónoch EÚ.
Právo na tzv. online-odpojenie by malo byť neoddeliteľnou súčasťou nových pracovných pravidiel v digitálnej ére. Neustále online-pripojenie môže spolu s vysokými požiadavkami na prácu negatívne ovplyvniť základné práva pracovníkov a ich rodín – najmä fyzické a duševné zdravie. Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanosť podala pripomienky k Správe o odpojení pre zachovanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pri online-práci.
EÚ pripravuje zriadenie tzv. nástroja na obnovu a odolnosť voči sociálnym a hospodárskym krízam. Podľa M. Lexmann by mal prispieť k zlepšenej odolnosti členských štátov cez formálne i neformálne vzdelávanie, odbornú prípravu a rekvalifikáciu občanov. Účinná podpora vzdelávania by mala odzrkadlovať súčasné výzvy, vrátane AI, ale aj inklúziu a dynamické potreby trhu práce s osobitnou pozornosťou na najzraniteľnejšie skupiny vrátane starších, osôb so zdravotným postihnutím či rodiny s deťmi.
Koronakríza veľmi zasiahla mimovládne a charitatívne organizácie, čím sa zhoršila dostupnosť starostlivosti pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, okrem iného aj v oblasti bývania. Pripravovanú správu EP Bývanie pre všetkých pripomienkovala Miriam Lexmann 16 návrhmi. Okrem iného tvrdí, že je potrebné otvoriť politickú diskusiu, získať a vymeniť si dáta, skúsenosti a postupy medzi členskými krajinami, ich vyhodnotenie a uplatnenie bude smerovať k prijatiu zodpovednej a účelnej politiky v oblasti bývania.
Využívanie digitálnych riešení založených na umelej inteligencii, zameranej na človeka, považujeme za skvelú príležitosť na vytváranie pracovných miest a integráciu znevýhodnených skupín obyvateľstva na trhu práce. Uviedla to Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci k rozpočtu EÚ na rok 2021.
Podľa Miriam Lexmann potrebujeme zvýšiť povedomie o veľkom potenciáli riešení založených na umelej inteligencii. Aby sme však zabezpečili dôveru občanov a zachovali ľudskú dôstojnosť, je nevyhnutné skúmať spoločenské zmeny spôsobené umelou inteligenciou. Uviedla to v pripomienkach k pripravovanej správe EP pre stratégiu malých a stredných podnikov v EÚ.
V sociálnej sfére potrebujeme prístupnú a cenovo dostupnú infraštruktúru starostlivosti o deti, starších, ale aj osoby so zdravotným postihnutím. Rizikom je aj vysoká miera zadlženia, ktorej musíme čeliť osvetou v téme finančnej gramotnosti – pripomienkovala Miriam Lexmann pripravovanú správu EP na zriadenie technickej podpory v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.
O vývoji, problémoch a návrhoch na zlepšenie v uplatnení umelej inteligencie (AI) na Slovensku diskutovala Miriam Lexmann s viac ako dvoma desiatkami odborníkov z oblasti biznisu, vzdelávania, podnikateľov a zástupcov ministerstva. Okrúhleho stola sa zúčastnili aj nezisková organizácia Slovak.AI a zástupcovia Americkej obchodnej komory na Slovensku. Lexmann pripravuje k téme AI na jar budúceho roka odbornú, medzinárodnú konferenciu.
Materská a rodičovská dovolenka nie sú adekvátne započítané do dôchodkových práv, čo je jednou z príčin tzv. chudoby pracujúcich. Upozornila na to Miriam Lexmann v pripomienkach ku správe o chudobe pracujúcich vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Poukázala tiež na rozdiely v odmeňovaní žien a potrebu zriadenia dostatočného počtu zariadení na starostlivosť o deti a ľudí odkázaných na opateru.
Ochrana najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – seniorov, osôb so zdravotným postihnutím, menšín, diskriminovaných osôb, ale aj zraniteľné skupiny, ktoré vytvorila pandémia či zníženie chudoby u zamestnaných osôb prostredníctvom spravodlivých foriem odmeňovania, dôstojných a udržateľných pracovných miest. To sú dva zo štrnástich pozmeňovacích návrhov, ktoré predložila Miriam Lexmann k pripravovanej správe o zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne.
Zohľadniť materskú a rodičovskú dovolenku príspevkami, ale aj započítaním do dôchodkových nárokov, účinné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do trhu práce či dobrovoľné rozhodnutie seniorov, kedy do penzie nastúpia. Nové uznesenie o politikách zamestnanosti členských štátov EÚ schválil Európsky parlament aj s 18 podnetmi od Miriam Lexmann.
Materská a rodičovská dovolenka musí byť adekvátna a zohľadnená aj v dôchodku, seniori naň môžu nastúpiť dobrovoľne a osoby so zdravotným postihnutím musíme účinne začleniť do trhu práce. V novom uznesení o politikách zamestnanosti členských štátov EÚ to odporúča Európsky parlament (EP) na základe podnetu od poslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Nové uznesenie EP rešpektuje rozhodnutie seniorov, či odídu sami na dôchodok, alebo sa rozhodnú ďalej pracovať. V oblasti pomoci odkázaným apeluje na plnohodnotné sociálne začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a iných znevýhodnených skupín obyvateľstva. Dôraz kladie aj na adekvátne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov.
„Pri pohľade na legislatívny súvis medzi materskou či rodičovskou dovolenkou a dôchodkom má človek pocit, že výchova detí je závideniahodné obdobie oddychu. Je načase, aby sme tieto obdobia prestali považovať za dovolenky a nielen ich adekvátne ohodnotili, ale aj zohľadnili v nárokoch na dôchodok,“ vyhlásila Lexmann, ktorej EP k politikám zamestnanosti prijal 18 pozmeňovacích návrhov.
Ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa apelovala na dôležitosť výchovy budúcich generácií najmä v kontexte starnúcej spoločnosti, zároveň sa však zamerala aj na zlepšenie života dôchodcov či sociálne vylúčených občanov. „Cieľom je efektívne riešiť problémy nezamestnanosti mladých ľudí, bezdomovectva, chudoby a z toho prameniaceho sociálneho vylúčenia, ktoré sú ako následok krízy ešte väčšou hrozbou pre spoločnosť,“ zdôraznila Lexmann.
Úspešné boli aj jej návrhy, aby EÚ medzi priority zaradila aj podporu ochrany ľudského zdravia, inkluzívnych trhov práce, existenciu dostupných, kvalitných a cenovo prijateľných sociálnych služieb, adekvátnych miezd a sociálnej ochrany pre všetkých. „Aby Únia mohla naplniť jeden zo svojich primárnych cieľov – teda sociálnu súdržnosť, musí byť prioritou dbať viac na solidaritu medzi generáciami, začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, ochranu práv detí a ďalších znevýhodnených skupín,“ doplnila europoslankyňa.
Schválené usmernenia predstavujú strategické ciele vnútroštátnych politík v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia. Schvaľovať ich bude ešte Európska rada. Pre členské štáty slúžia v jednotlivých dotknutých oblastiach ako odporúčania, členské štáty ich zohľadnia pri zmenách legislatívy v oblasti politík zamestnanosti.
Miriam Lexmann ako europoslankyňa pôsobí okrem EMPL vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy či v diplomacii, keď slúžila ako Stála zástupkyňa NR SR pri EÚ. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.
Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) prešlo hlasovaním všetkých 18 návrhov Miriam Lexmann (EĽS/KDH) k pripravovanej správe o politikách zamestnanosti členských štátov. Okrem iného v dokumente pripomienkovala rovnosť práv osôb so zdravotným postihnutím, rešpektovanie názoru seniorov byť ekonomicky aktívny aj v dôchodkovom veku, inkluzívnosť trhov práce, existenciu kvalitných a dostupných verejných služieb či podporu transformácie výrobných podnikov za účelom európskej sebestačnosti v zdravotníckej oblasti.
Umelá inteligencia významne zmení súčasnú ekonomickú štruktúru, preto je nevyhnutné, aby sme za nadradenú zásadu revolučného technologického pokroku považovali ľudskú kontrolu a za jeho základnú hodnotu ľudskú dôstojnosť. Miriam Lexmann takto vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pripomienkovala pripravovanú správu o etických aspektoch umelej inteligencie.
Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Keď sa dnes hovorí o novom vzdelávaní, zamerajme sa na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS, KDH), ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).
Prienik umelej inteligencie do spoločnosti a bežného života sa naplno ešte len ukáže, no mnohé AI prvky sú v praxi prítomné už dnes. Každodenná práca s počítačom a sociálnymi sieťami, zdravotnícke aplikácie, robotizácia vo výrobe, autá prešpikované doplnkami pre uľahčenie jazdy. Tento vývoj nezastaviteľne napreduje a šíri sa aj do ďalších oblastí. „EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života občanov. Urobím všetko pre to, aby sa tak stalo za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a zachovania ľudských práv,“ zdôrazňuje Lexmann etický rozmer fenoménu umelej inteligencie.
Ten je kľúčový aj pre otázku pracovných miest, o úbytku ktorých sa neraz s obavami hovorí v súvislosti so 4. priemyselnou revolúciou. OECD pritom predpokladá, že nepôjde ani tak o stratu, ako o absolútnu zmenu trhu práce a štruktúru potreby pracovných síl. Len za ostatných 20 rokov napríklad klesol podiel potreby manuálnej práce o 20 percent. Naopak, o 27 percent vzrástla potreba služieb. „Preto sa musíme čo najlepšie pripraviť a fenoménu umelej inteligencie, ktorý tak výrazne ovplyvní spoločnosť, prispôsobiť aj vzdelávací proces, aby sme dokázali včas reagovať na dynamický vývoj a potreby trhu práce,“ uviedla europoslankyňa, ktorá sa téme AI venuje aj ako členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci.
Lexmann apeluje, aby sa avizované snahy ministra školstva Branislava Gröhlinga zmeniť obsah učiva s dôrazom na nevyhnutné a doplnkové vzdelávanie patrične zamerali aj na schopnosť reakcie v oblasti rýchleho technologického rozvoja. „Prispôsobiť sa už dnes výzvam budúcnosti aj v oblasti umelej inteligencie je tak múdre a prezieravé, ako aj nevyhnutné,“ zdôrazňuje. Súčasná kríza je podľa europoslankyne príležitosťou, ktorú treba na poli edukácie využiť.
Umelá inteligencia už dnes napríklad pomáha aj s výučbou formou online hodín, počítače vyhodnocujú písomky, poskytujú spätnú väzbu, dokážu personalizovať výučbu podľa individuálnych potrieb a šikovnosti každého žiaka. Cez virtuálnu realitu si vieme pozrieť ľudské telo zvnútra alebo sa dostať trebárs do amazonského pralesa, o ktorom práve prebieha vyučovanie. „Ľudský rozmer a prístup vyučujúceho vždy zostane nenahraditeľný. Potenciál umelej inteligencie však musíme naplno zahrnúť do našej výučby, no ak chceme zachytiť vlak, nesmierne dôležité bude, aby sme na ňu na Slovensku dokázali reagovať aj s ohľadom na nové výzvy pracovného trhu,“ upozornila Lexmann, ktorá k téme pripravuje medzinárodnú odbornú konferenciu a iniciovala aj diskusiu za účasti verejnosti.
Zameria sa najmä na tému etickej umelej inteligencie, ktorá musí ísť ruka v ruke s masívnym technologickým rozvojom. „Hoci mnohé procesy budú vďaka AI v budúcnosti automatizované, nesmieme dopustiť, aby sa umelá inteligencia obrátila proti človeku. Vždy musí zostať pod ľudskou kontrolou s jasnými pravidlami ochrany dôstojného života človeka. K tomu potrebujeme vzdelaných a rozhľadených odborníkov,“ uzatvára Lexmann.
Autor foto: Európsky parlament
Vzdelávací proces musí reagovať na masívne zmeny, ktoré už onedlho prinesie fenomén umelej inteligencie. Preto pri aktuálnej diskusii o novom vzdelávaní myslime na budúcnosť a nezmeškajme dobu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa v EP stala tieňovou spravodajkyňou najväčšej frakcie EĽS v rámci témy líderstva EÚ v oblasti umelej inteligencie (AI).
Miriam Lexmann (KDH) sa stala tieňovou spravodajkyňou frakcie EĽS k stanovisku Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci k správe o líderstve EÚ v oblasti umelej inteligencie. EÚ sa bude usilovať získať globálne líderstvo v oblasti moderných technológií, ktoré môžu získať zlepšiť kvalitu života občanov, ale za dôkladnej ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, uviedla. Názov je Správa o zabezpečení európskeho líderstva v digitálnej dobe a prístup EÚ k umelej inteligencii.
Vývoj, zavádzanie a využívanie umelej inteligencie v priemysle, zvyšovaní konkurencieschopnosti a ekonomickej prosperite musia byť postavené na ľudskej dôstojnosti. Miriam Lexmann pripomienkovala vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci pripravovanú správu Novej stratégie pre Európu.
EÚ chce monitorovať pohyb služieb a chrániť dodržiavanie pravidiel voči sezónnym pracovníkom na svojom území. Použitie monitorovacej techniky voči všetkým cezhraničným pracujúcim kdekoľvek v EÚ však musí dodržať všetky pravidlá ochrany osobných údajov a súkromia. Navrhla to Miriam Lexmann vo Výbore pre zamestnanoosť a sociálne veci k správe o budúcnosti voľného pohybu služieb.
Európske finančné prostriedky na politiku Green Deal musíme investovať do ekologických opatrení. Nie je však vhodné robiť tlak a diktát na malých a stredných podnikateľov na Slovensku, aby tieto nákladné investície vykonávali v čase krízy z vlastných prostriedkov, keď bojujú o prežitie, povedala Miriam Lexmann v diskusii týždenníka .týždeň.
Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Je to existenčná výzva, ktorá zásadne zmení spôsob života. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne.
Ľudstvo stojí pred existenčnou výzvou, ktorá zásadne zmení spôsob života. Fenomén umelej inteligencie je tak blízko masívnemu bežnému používaniu, že už dnes musíme dbať na jeho dôsledky pre človeka, ktoré môžu byť nevídane prospešné, ale aj veľmi nebezpečné. Zdôraznila to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá k téme etickej umelej inteligencie otvára spoločenskú diskusiu a zorganizuje medzinárodnú konferenciu najvyššej úrovne.
Bezpilotné lietadlo, autonómne vozidlo či dron, ktorý doručí životne dôležitú krv pre pacienta. Roboty, ktoré sa starajú o seniorov alebo pacientov, či chladnička, ktorá „sama“ objedná týždenný nákup. Celý rad podobných a ďalších otázok prináša výnimočný technologický pokrok ostatných desaťročí, ktorý sa stáva novou existenčnou výzvou.
Popri efektívnosti či rýchlosti však prináša aj kľúčovú otázku, či v digitálnej dobe dokážeme ochrániť dôstojnosť človeka, ktorý stojí v centre technologického rozvoja. „Som veľmi rada, že na tejto základnej premise je postavená celá európska stratégia pre umelú inteligenciu. Je našou spoločnou úlohou pýtať sa a hľadať odpovede na množstvo rôznych aspektov umelej inteligencie, dát, robotizácie, ktoré sú výzvou pre našu ľudskosť“, apeluje Miriam Lexmann.
Europoslankyňa považuje upriamovanie pozornosti na ľudskú dôstojnosť v tejto priemyselnej revolúcii 4.0 za rozhodujúce a téme sa intenzívne venuje aj na pôde Európskeho parlamentu. S cieľom podnietiť celospoločenskú diskusiu na Slovensku preto zorganizuje medzinárodnú konferenciu na tému etickej umelej inteligencie za účasti domácej i zahraničnej profesijnej a vedeckej špičky, ale i širokej verejnosti. Podujatím na jar budúceho roka vyvrcholí séria niekoľkomesačných sprievodných aktivít s dôrazom na mladých, seniorov, ako aj osoby so zdravotným postihnutím.
„Technologická revolúcia a nástup sociálno-digitálnej ekonomiky nás nemôže zastihnúť nepripravených. Vývojári systémov umelej inteligencie musia mať na pamäti v prvom rade ľudské dobro a humánny pokrok, užívatelia zas uvážlivé a zodpovedné používanie moderných výdobytkov počnúc tým, ktorý každý z nás nosí vo vrecku či kabelke. Úlohou nás – zákonodarcov – je správne nastavenie regulačného rámca“, zdôrazňuje Lexmann.
Významné zmeny súvisiace s digitalizáciou, automatizáciou a ich mnohými sociálnymi dôsledkami, na ktoré je potrebné sa pripraviť, sa očakávajú predovšetkým na trhu práce. „Nové technológie sa tu nesmú stať nástrojom dehumanizácie“, uzatvára europoslankyňa, ktorá je členkou Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
Aktualizované v marci 2021: OHLÁSENÁ MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA SA Z DÔVODU PRETRVÁVAJÚCEJ PANDEMICKEJ SITUÁCIE PRESÚVA NA JAR 2022.
Foto: Depositphotos.com/ktsdesign
Apel na ochranu ľudskej dôstojnosti doplnila Miriam Lexmann k správe o umelej inteligencii, ktorou sa tento týždeň zaoberal Výbor pre zahraničie, bezpečnosť a obranu EP. Ochrana dôstojnosti človeka podľa nej musí patriť medzi nosné princípy, na ktorých je používanie umelej inteligencie založené.
Slovensko má dlhodobo chronickú neschopnosť míňať eurofondy. Ak sa bavíme o 8 miliardách, ktoré dostaneme z rozpočtu EÚ do roku 2027, rozprávajme sa aj, koľko peňazí sme schopní absorbovať, povedala Miriam Lexmann v diskusii televízie TA3 (od 13:00).
KDH je jediná politická strana, ktorá dlhodobo konzistentne odmieta, aby sa odoberanie eurofondov používalo ako nástroj trestania členských štátov.
V KDH sme vyzvali vládu SR, aby sa Slovensko ako členská krajina EÚ jasne postavila proti pretláčaniu tzv. ,,práva na potrat“ do Charty základných práv EÚ,
Nový migračný pakt, ktorý dnes prijal Európsky parlament (EP), nerieši podľa M. Lexmann zásadné tlaky na vonkajších hraniciach Európskej únie (EÚ), pridáva administratívne bariéry a vytvára právnu neistotu.
Aj tieto veci som zrealizovala počas marca vo svojej službe občanom.
Čína podnikla kybernetické útoky proti desiatkam poslancov a ministrov vlád naprieč Európou. Medzi nimi sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), český minister zahraničných vecí Jan Lipavský či britská ministerka pre ekonomickú bezpečnosť Nus Ghaniová.
Pred viac ako šiestimi rokmi zomrel v Belgicku po neprimeranom zásahu polície slovenský občan Jozef Chovanec. Žiaľ, ani viac ako šesť rokov od tejto tragédie nevidíme, že by vec mohla byť v dohľadnej dobe spravodlivo rozhodnutá.
Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
