Rýchle správy

sociálne veci

M. Lexmann dlhodobo upozorňuje, že niektoré zelené požiadavky zo strany európskych inštitúcií vytvárajú obrovský tlak na farmárov, čo má negatívny dopad na dostupnosť potravín a spôsobuje aj ďalšie problémy. Preto žiada ich prehodnotenie a vyzýva európske inštitúcie, aby potravinová bezpečnosť bola jednou z ich kľúčových priorít tak, ako to občania požadujú.

Opatrovateľský sektor je v obrovskej kríze, no v KDH prichádzajú s riešeniami. Vyzývajú na odpustenie odvodov pre poskytovateľov opatrovateľskych služieb. To by výrazne pomohlo najmä neverejným poskytovateľom, prízvukuje Miriam Lexmann. Viac vo videu.

Presadzovať oprávnené požiadavky seniorov je jednou z priorít Miriam Lexmann. Nielen v Európskom parlamente, ale aj doma na Slovensku.

Neustále zdôrazňujem, že práve staršia generácia je tá, od ktorej sa môžeme veľa učiť, no aj to, že je potrebné, aby sa seniori aktívne zapájali do spoločenského diania. Aj preto som dnes s radosťou prijala pozvanie vystúpiť na celoeurópskom stretnutí seniorov,“ hovorí slovenská europoslankyňa za KDH.

Mnoho seniorov v dnešnej dobe čelí rôznym výzvam, ale i digitálnym nástrahám. Dlhodobo v tejto súvislosti Lexmann upozorňuje a snaží sa o posilňovanie vzdelávania v každom veku, vrátane získavania digitálnych zručností.

Je našou morálnou povinnosťou poskytnúť seniorom sebarealizáciu a dôstojný život aj v postproduktívnom veku. Naša pozornosť, rešpekt a úcta vie k tomu napomôcť,“ hovorí členka Komisie pre zamestnanosť a sociálne veci Miriam Lexmann.

Veľmi pekne ďakujem Petrovi Machovi, predsedovi Združenia kresťanských seniorov Slovenska za zorganizovanie tohto skvelého podujatia. Znova ma utvrdilo v tom, že všetci spoločne zmôžeme oveľa viac a vzájomne sa potrebujeme,“ uzatvára Lexmann.

Mnoho seniorov v dnešnej dobe čelí rôznym výzvam, ale i digitálnym nástrahám. Miriam Lexmann dlhodobo v tejto súvislosti upozorňuje na dôležitosť je posilňovania vzdelávania v každom veku, vrátane získavania digitálnych zručností. O svojich doterajších krokoch v EP informovala počas vystúpenia na celoeurópskom stretnutí seniorov.

Europoslankyňa Miriam Lexmann vyzvala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby za Slovensko odmietol dohodu o texte Smernice o pracovníkoch platforiem, ktorá sa dotkne 28 miliónov Európanov pracujúcich napríklad cez donáškové alebo prepravné platformy.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) vyzýva ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby odmietol dohodu o texte Smernice o pracovníkoch platforiem, ktorá sa dotkne 28 miliónov Európanov pracujúcich napríklad cez donáškové alebo prepravné platformy.

Miriam Lexmann, ktorá sa zaoberá situáciou pracovníkov platforiem dlhodobo, upozorňuje, že text trialógovej dohody, ktorý bol medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou dosiahnutý minulý týždeň, ohrozuje živobytie tisícov takto pracujúcich alebo privyrábajúcich si Slovákov.

„Text smernice, ako bol dohodnutý, totiž stanovuje tzv. indikátory, na základe ktorých je pracovník buď zamestnancom alebo SZČO. Naplnenie iba dvoch z piatich indikátorov znamená podľa smernice zamestnanecký vzťah. Realita je však taká, že napríklad kontrolu kvality donášky, stanovovanie cenového stropu či overenie správania pracovníka v záujme spokojnosti a bezpečnosti zákazníkov musí robiť každá platforma. Dve z piatich kritérií tak naplnia v podstate všetci,” vysvetľuje dopady nového návrhu Lexmann.

V drvivej väčšine prípadov však pracovníci prostredníctvom platforiem potrebujú pružný pracovný čas, pretože si iba privyrábajú popri inom zamestnaní, štúdiu či podnikaní. Mnohí taktiež potrebujú flexibilitu práce cez platformy na to, aby skĺbili starostlivosť o deti s prácou. O toto všetko môžu kvôli súčasnej dohode prísť.

„Dohoda bude tento týždeň schvaľovaná členskými štátmi, pričom niektoré z nich sú s jej súčasným znením veľmi nespokojné a zvažujú jej zablokovanie. Práve preto vyzývam aj Slovensko, aby text v súčasnej podobe nepodporilo. Ide totiž nielen o živobytie pracovníkov platforiem, ale aj o príjem podnikov, ako sú napríklad reštaurácie, ktoré cez platformy doručujú svoj tovar zákazníkom a v konečnom dôsledku aj o nás zákazníkov, ktorým dostupné služby uľahčujú život. Namiesto znemožňovania tohto modelu a samostatnej zárobkovej činnosti by sme sa skôr mali zamerať na umožnenie poskytovania väčších výhod pre týchto pracovníkov zo strany platforiem bez automatického zamestnaneckého statusu,”  uzatvára svoju výzvu členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Každý šiesty z nás pred pandémiou zažíval problémy s duševným zdravím. Po nej sa situácia ešte rapídne zhoršila. Duševnými poruchami trpí už, žiaľ, každý druhý z nás. Za číslami z prieskumov sa skrýva mnoho osudov. Osudov, v ktorých prekonávanie vlastných strachov a bolestí duše sú tou najťažšou výzvou.

Tejto štatistike nepridáva ani rýchla a náročná doba, ktorú žijeme. Stres, vysoké tempo v práci, agresivita sociálnych sietí. To je len niekoľko z hlavných faktorov, ktoré vedia veľmi rýchlo podlomiť naše duševné zdravie, či spochybniť sebadôveru.

„Zaoberať sa duševným zdravím je preto veľkou výzvou. Duševné zdravie je totiž kľúčom k naplnenému a produktívnemu životu. Účinné a adresné stratégie, prevencia, ale aj včasná a dostupná pomoc patria k mojim dlhodobým cieľom aj vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci,“ približuje M. Lexmann.

Tento týždeň europoslanci na pôde parlamentu schvaľovali správu, ktorá prináša odporúčania pre spomínané oblasti duševného zdravia naprieč celým spektrom.

„Verím, že prispeje k zlepšeniu a tiež zmení nazeranie na duševné zdravie v spoločnosti. Nikto z nás si totiž svoje ochorenie nevyberá. Hanba z odsúdenia a stigmatizovanie preto nemôžu byť dôvodom, prečo sa ľudia neodvážia svoj problém riešiť,“ hovorí Miriam Lexmann.

„Blížia sa Vianoce. Čas, kedy svoje pocity prežívame ešte o čosi intenzívnejšie. Chcem vás preto povzbudiť. Buďme tu pre seba. Buďme všímaví. Podajme pomocnú ruku tam, kde cítime, že chýba. Pohlaďme láskavým slovom. A hlavne, zaujímajme o to, ako sa cítia druhí okolo nás. Čas, prítomnosť a záujem je často tým najdôležitejším darom, ktorým sa môžeme vzájomne obdarúvať,“ dodáva europoslankyňa za KDH.

Zdroj foto: pexels.com; eduworld.sk

Až štvrtina obyvateľov Európy sa potýka s nejakým typom zdravotného znevýhodnenia. Miriam Lexmann sa ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci dlhodobo venujem zlepšovaniu situácie osôb so zdravotným znevýhodnením a ich rodín, ako aj opatrovateľov. Intenzívne pracuje aj na najnovšom návrhu Európskeho preukazu osôb so zdravotným postihnutím, uviedla pri príležitosti Týždňa práv osôb so zdravotným znevýhodnením.

Miriam Lexmann spolu s kolegami z EP diskutovala so slovenskými zástupcami Európskeho ekonomického a sociálneho výboru o súčasných hospodárskych výzvach, ktorým čelí Slovensko. Ústrednou otázkou bolo čo najefektívnejšie využitie financií z Fondu obnovy a odolnosti na podporu našej konkurencieschopnosti.

Rýchly nástup technológií a prechod na teleprácu sú okrem výhody v podobe flexibility spojené aj s nevýhodami, ako je neustála prepojiteľnosť pracovníka, a tým aj stieranie hranice medzi pracovným a súkromným životom. S týmto súvisí aj nárast duševných problémov spojených s pracovným procesom. Preto počas plenárneho zasadnutia diskutovala aj Miriam Lexmann so zástupcami Komisie o možných opatreniach na riešenie tejto krízy duševného zdravia.

Do trialógu k smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania ide Európsky parlament (EP) so svojou pozíciou posilnenou aj o ochranu zraniteľných žien a detí zneužívaných v procese tzv. náhradného materstva. Pričinila sa o ňu slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, ako aj vážne porušenie ľudských práv. Cieľom uvedenej smernice je posilniť predchádzanie tejto trestnej činnosti, ktorej obeťou sú v špecifickom kontexte zvlášť ženy a deti. Ide o prostitúciu či iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, ako aj žobrania, otroctva, odoberania orgánov, nútených sobášov, nelegálnych adopcií či ďalších kriminálnych činov. K týmto trestným činom teraz Európsky parlament pridáva aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva. Ich spoločným menovateľom je komercializácia a komodifikácia človeka, ktorá je neakceptovateľná.

„Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Obeťami takéhoto reprodukčného vykorisťovania sú ako chudobné ženy predovšetkým z rozvojových krajín, tak aj samotné deti. Na rozpor fenoménu náhradného materstva s ľudskými právami poukazujem dlhodobov EP sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie. Som preto veľmi rada, že z mojej iniciatívy sa nám spoločne s niekoľkými kolegami podarilo do pozície EP k tejto smernici presadiť medzi trestné činy aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva“, hovorí europoslankyňa Lexmann.

Smernica bude teraz v legislatívnom procese predmetom medziinštitucionálnych rokovaní pod vedením španielskeho predsedníctva Rady EÚ.

Titulný obrázok: https://www.thehansindia.com

Ste hrdinovia našich dní. Ste to často práve vy, ktorí dodáte chuť žiť, ukážete správny smer, poradíte alebo venujete láskavý úsmev či priateľstvo. Vaše dobré srdce je vzorom pre nás všetkých, uviedla Miriam Lexmann ako porotkyňa Národnej ceny starostlivosti s názvom Dobré srdce. To každoročne oceňuje výnimočných pracovníkov v oblasti sociálnych služieb.

Vážim si odbornosť, s akou Fórum života pristupuje k riešeniu témy ochrany rodiny, opierajúc sa pritom o reálne dáta. Najnovší Prieskum národných hodnôt Slovenska, ktorý na sneme Fóra v sobotu odprezentoval Martin Slosiarik totiž znova potvrdil, že hodnoty Slovákov sa nemenia a rodina stále zostáva na prvom mieste, uviedla podpredsedníčka Fóra Miriam Lexmann

Neformálni opatrovatelia si zaslúžia našu maximálnu podporu. Ich námaha musí byť dostatočne ocenená a nadobudnuté schopnosti zúročiteľné aj ďalej, na trhu práce. Stať sa neformálnym opatrovateľom nemôže byť nevyhnutnosťou a výsledkom neexistencie iných možností, ale voľbou, pripomína Miriam Lexmann v Európsky deň opatrovateľov, pre ktorú patrí táto agenda k jednej z kľúčových na pôde Európskeho parlamentu.

Pomôcť získať prioritný prístup alebo asistenciu, zabezpečiť voľný vstup alebo aspoň znížiť cenu vstupenky napríklad do múzeí v inom členskom štáte bez nedôstojných skúseností s overovaním  národných preukazov ŤZP. To sú hlavné ciele Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorého návrh prichádza do legislatívneho konania.

„Európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím je dlhoočakávanou iniciatívou, ktorá zavádza nediskriminačný prístup všetkých držiteľov k rôznym zľavám, asistenčným službám či prednostnému vstupu vo všetkých členských krajinách EÚ,“ vysvetľuje Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ktorá sa bude aj prostredníctvom svojej práce vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zasadzovať za čo najrýchlejšie prijatie tejto legislatívy.

„Žiaľ, doteraz osobám so zdravotným postihnutím pri cestovaní nie vždy uznali národný preukaz a často žiadali od nich dôkaz o zdravotnom postihnutí, najmä, ak nie je priamo viditeľné. Toto mi mnohí z nich opísali ako veľmi nedôstojný zážitok,“ opisuje Miriam Lexmann skúsenosti ľudí so zdravotným postihnutím.

Návrh smernice predpokladá, že osoby so zdravotným postihnutím budú mať okrem národného aj jednotný európsky preukaz, na základe ktorého sa dostanú k rovnakým zľavám či výhodám, aké daný členský štát poskytuje svojim občanom. Toto im uľahčí mobilitu počas cestovania za prácou či oddychom. Únia zároveň navrhuje aj vylepšenie jednotného európskeho parkovacieho preukazu.

„Pre ich úspešné zavedenie sa musíme zamerať na tri kľúčové oblasti: povzbudiť členské štáty k maximálnemu možnému rozšíreniu výhod poskytovaných na základe týchto kariet, doručiť informáciu o existencii a spôsobe získania kariet všetkým osobám so zdravotným postihnutím a zároveň urobiť všetky procesy pre ich získanie čo najjednoduchšie a najprístupnejšie,“ upozorňuje slovenská europoslankyňa na nevyhnutné kroky pre ich úspešné zavedenie.

Európsky preukaz si v rámci pilotného projektu už vyskúšali ľudia v ôsmich členských štátoch Únie. Podnety k jeho zriadeniu mohli posielať aj občania Slovenska. Aj ich názory sa zohľadnili pri vyhodnocovaní pilotnej fázy projektu. Na tomto základe Európska komisia pripravila legislatívu, ktorá smeruje do Európskeho parlamentu.

Foto: https://www.usmevpredruhych.sk

Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.

Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.

„Pandémia Covid-19 a obmedzenia, ktoré boli počas nej prijímané, negatívne zasiahli nielen pohyb tovarov a služieb, ale najmä cezhraničný pohyb pracovníkov.

Preto som sa vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci zasadzovala najmä za to, aby títo pracovníci boli v prípade budúcich kríz chránení. Mnohí z nás totiž za prácou cestujú, niektorí prekračujú hranice dokonca denne.

Mrzí ma však, že sa do nariadenia nedostali výzvy na riešenie tzv. home officu zo zahraničia, ktoré sme presadili vo výbore. Práca z domu pre zamestnávateľa v inom členskom štáte totiž dnes nie je právne možná. V situácií, kedy sú zavreté hranice, pracovník podľa súčasnej legislatívy nemôže pracovať z domu – napríklad na Slovensku pre zamestnávateľa z inej krajiny Európskej únie

Naďalej sa preto budem zasadzovať za potrebné zmeny, aby sa už nestalo, že rodiny budú v krízových situáciách mesiace rozdelené,“ hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zdroj: shutterstock.com

Miriam Lexmann dlhodobo poukazuje na zmenu prístupu k zručnostiam na trhu práce. V EP vystupovala ako tieňová spravodajkyňa ku schválenej správe o podpore a prispôsobení odbornej prípravy. Cieľom je uľahčiť dopĺňanie zručností alebo preškoľovanie zamestnancov podľa potrieb trhu práce, ktorý zásadným spôsobom mení vývoj technológií, AI a digitalizácia.

Rezolútne stanovenie termínu pre ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035 je veľká chyba a môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku, opäť zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS). Ako spravodajkyňa pre európsku legislatívu o dostupnosti kritických surovín totiž vníma vážne ohrozenie automobilového priemyslu, ktorý je pre Slovensko kľúčový.

Jej opakovaná kritika prichádza v čase, keď Európsky dvor audítorov uviedol, že cieľ Európskej komisie v oblasti nulových emisií do roku 2035 sa nedosiahne z dôvodu nepostačujúcej výroby batérií. Podľa správy Dvora audítorov je možné tieto ciele dosiahnuť len s dovážanými elektrickými vozidlami alebo samotnými batériami, čo by bolo na úkor európskeho priemyslu a pracovných miest. Neistota týkajúca sa bezpečnosti dodávok surovín potrebných na udržanie výroby v EÚ je pre náš priemysel rovnako závažným problémom.

„Automobilový priemysel je ťahúňom slovenského hospodárstva a generuje 12 % HDP. Až štvrť milióna pracovných miest u nás je viazaných na tento sektor. Je správne mať ambiciózne zelené ciele, no musíme ich dosahovať tak, aby neboli na úkor našej hospodárskej konkurencieschopnosti a živobytia ľudí, najmä v čase, keď čelíme veľkým geopolitickým hrozbám. Tieto ciele je potrebné dosahovať v úzkej spolupráci s naším priemyslom“, vysvetľuje europoslankyňa Lexmann.

„Ako europoslankyňa dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od Číny a iných totalitných režimov, ktoré predstavujú hrozbu pre našu demokraciu ako aj hospodársku bezpečnosť“, uvádza Miriam Lexmann. „V tomto kontexte sa ako spravodajkyňa pre Akt o kritických surovinách v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu snažím zabezpečiť, aby sme včas nastúpili na cestu diverzifikácie a aby náš priemysel mal potrebné suroviny na zabezpečenie svojej výroby.“

Podľa Lexmann v čase, keď čínske elektrické vozidlá zaplavujú náš trh, musíme zabezpečiť, aby náš priemysel zostal konkurencieschopný. Takmer 20 % nových áut registrovaných v EÚ v roku 2021 bolo elektrických, no je potrebné vnímať kontext, že až 76 % celosvetovej výrobnej kapacity predstavuje dovoz batérií z Číny, na ktorej sú tak krajiny závislé. Čína už predbehla Japonsko ako najväčšieho svetového exportéra áut. Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP.

Viac k téme si prečítajte aj tu: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/674401-je-dolezitejsia-priroda-alebo-vojna-europa-chce-spomalit-klimaticku-krizu-napriek-protestom-farmarov/

alebo tu: https://regiony.sme.sk/c/23246463/prakticke-spravy-z-eu-europa-ma-problem-so-sebestacnostou-aj-v-potravinach-ako-to-zmenit.html

Toto tempo zvyšuje aj nároky a požiadavky na zamestnancov. Aby dokázali napredovať, musíme im umožniť zvyšovať si kvalifikáciu, v niektorých prípadoch ich aj úplne preškoliť. V tomto všetkom nesmieme zabúdať na ich osobný život, potenciál a individuálne ambície.

Ako tieňová spravodajkyňa správy o podpore a prispôsobení odbornej prípravy ako nástroja úspechu pracovníkov sa Miriam Lexmann zaoberala najmä tým, aby k školeniam a odbornej prípravy mali prístup všetci, a to najmä pracovníci zo znevýhodneného prostredia.

„Je pre mňa kľúčové, aby sme sa nezameriavali iba na formálnu odbornú prípravu, ale vyvinuli aj systém uznávania inak nadobudnutých zručností. Týka sa to napríklad neformálnych opatrovateľov. Uznané zručnosti im pomôžu pri návrate späť na pracovný trh,“ hovorí Miriam Lexmann, členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP.

Okrem tejto správy bola dnes úspešná aj tá o nástroji núdzovej pomoci pre jednotný trh. Návrh na vytvorenie tohto nástroja prišiel v nadväznosti na skúsenosti spojené s pandémiou Covid-19 a zavretými hranicami, ktoré boli veľmi problematické najmä pre cezhraničných pracovníkov. Tento nástroj má podobným problémom do budúcnosti predísť, a to tak, že nastaví jasné pravidlá fungovania počas krízových situácií.

„Mojou veľkou prioritou bolo otvoriť tému pracovníkov pracujúcich v zahraničí, ktorí by síce mohli vykonávať prácu z domu, avšak pre právne a daňové predpisy museli tráviť mesiace v krajine zamestnávateľa, odtrhnutí od svojich rodín. Som veľmi rada, že kolegovia vo výbore podporili moje pozmeňovacie návrhy, ktoré explicitne žiadajú právne riešenie pre týchto pracovníkov,“ vysvetlila slovenská europoslankyňa za KDH.

Zdroj foto: Európsky parlament

Unikátna interaktívna pomôcka: rozprávajúci dotykový rám, ktorý výnimočnou formou sprostredkúva umenie slabozrakým a nevidiacim podporila pri jeho vzniku finančne aj Miriam Lexmann. Špeciálne reliéfne fotografie sú vytlačené na 3D tlačiarni tak, aby sa ich ľudia mohli dotknúť.

„Inovatívne a moderné spôsoby, ktoré pomáhajú ľuďom so zdravotným znevýhodnením prekonávať rôzne prekážky, ma neprestávajú fascinovať. O to viac, ak sa stávajú bežnou súčasťou rôznych sfér života,“ predstavuje Miriam Lexmann úspešný projekt rozprávajúceho dotykového rámu.

Unikátna interaktívna pomôcka: rozprávajúci dotykový rám, výnimočnou formou sprostredkúva umenie slabozrakým a nevidiacim. Špeciálne reliéfne fotografie sú vytlačené na 3D tlačiarni tak, aby sa ich ľudia mohli dotknúť. Popri hmatovom vneme im pomocou zvukovej nahrávky podrobne rozprávajú všetko, čo znázorňujú.

„Tí, ktorí ma sledujete dlhšie viete, že aj na európskej úrovni robím všetko preto, aby bola zabezpečená potrebná inklúzia osôb s akýmkoľvek zdravotným postihnutím. Preto, keď som bola oslovená, aby som finančne podporila projekt rozprávajúceho dotykového rámu, ani chvíľu som neváhala,“ priblížila svoju angažovanosť a dlhodobú prácu v oblasti zlepšovania práv a vôbec prístupu k znevýhodneným ľuďom Miriam Lexmann.

Rám s platňami je umiestnený v Galérii Martineum, autorsky sa na vyhovení podieľali Ildikó Gúziková a Vladimír Maroš.

„Väčšina z nás, ktorí máme to šťastie, že sme v živote obdarení všetkými zmyslami na vnímanie vonkajšieho sveta, si ani neuvedomujeme možnosti, aké máme a o čo všetko sú, naopak, ľudia z rôznymi znevýhodneniami ukrátení,“ hovorí Lexmann a dodáva k projektu aj jedno svoje prianie: „Verím, že sa nájdu aj ďalší zapálení ľudia, ktorých tento koncept osloví a dotykové rámy sa stanú prirodzenou súčasťou rôznych galérií, múzeí či kostolov. Byť obklopený krásou umenia si totiž zaslúži každý z nás.“

Titulná foto: kancelária ML

„Človek sa nikdy nemôže stať predmetom obchodnej zmluvy“. Miriam Lexmann to opakovanie zdôraznila aj vo včerajšej rozprave k tejto téme, ktorú iniciovali poslanci z politickej skupiny ECR. „Spoločne s kolegami zdieľame dlhodobý cieľ, aby Európsky parlament prijal rezolúciu a odsúdil túto ilegálnu prax reprodukčného vykorisťovania,“ bližšie vysvetlila slovenská europoslankyňa.

K tejto vážnej otázke usporiadala v EP v Bruseli nedávno odbornú konferenciu, kde spolu s expertmi z oblasti práva a medicíny podrobne hovorili o rôznych aspektoch problému. Tento fenomén má totiž cezhraničný presah nakoľko sú mnohokrát „využívané“ práve zraniteľné a chudobné ženy z rozvojových krajín.

„Surogátne alebo takzvané náhradné materstvo porušuje medzinárodne uznané práva žien a detí a zasahuje do ich dôstojnosti. A to hneď viacnásobne:

  • Ignoruje prirodzený vzťah medzi matkou a dieťaťom,
  • vystavuje ženy a deti, ktoré porodia, na milosť a nemilosť objednávateľov, pretože neexistujú žiadne pravidlá pre prípady, kedy je dieťa napríklad kvôli tomu, že sa narodí so zdravotným postihnutím, odmietnuté,“ vysvetľuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ako tieto prípady vyzerajú v praxi.

Ide o ženy, ktoré najčastejšie v dôsledku svojej zraniteľnej situácie poskytli právne veľmi otázny súhlas s dohodou. Ide o deti, ktorých budúcnosť je nejasná alebo ktoré boli počas pandémie odložené „do skladov“, lebo si ich objednávatelia nemohli vyzdvihnúť.

„V konečnom dôsledku sa to týka aj nás všetkých, pretože upúšťame od základných hodnôt, na ktorých je postavená naša slobodná demokratická spoločnosť a nechránime tých najzraniteľnejších,“ uzatvára Lexmann.

Titulná foto: https://grayfords.co.uk

Balíček bol nateraz prijatý členskými štátmi v Rade EÚ. Dohodu v tejto chvíli čakajú ďalšie rokovania medzi inštitúciami EÚ, medzi ktoré patrí aj Európsky parlament a priority Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v tomto ohľade sú jasné:

  • Zatiaľ dohodnutú sumu finančného príspevku do tzv. Fondu solidarity považujem za neakceptovateľnú,
  • pomoc a podporu musia dostať všetky dotknuté členské štáty a je veľmi dôležité pri nej zachovať spravodlivosť a zohľadniť situáciu v tých členských štátoch, ktoré prejavujú solidaritu prijímaním odídencov z Ukrajiny – vrátane Slovenska,
  • budem podporovať, aby sme sa vrátili ku konceptu vytvorenia zón pre migrantov v bezpečných tretích krajinách, ako aj efektívnejšie uplatňovali politiku návratu,
  • zvýšenie investícií do ochrany vonkajších hraníc EÚ a posilnenie boja proti organizovanému zločinu vrátane prevádzačstva,
  • efektívnejšie používanie rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov na prevenciu a riešenie príčin migrácie v tretích krajinách tak, aby ľudia viac nemuseli za dôstojným a bezpečným životom masovo utekať.

„Solidarita je oporným pilierom našej európskej spolupráce, ktorý je postavený na kresťanských základoch. Musí však byť spravodlivá a reflektovať realitu vo všetkých európskych krajinách. Zároveň musí aj komplexne riešiť problém tam, kde vzniká. Preto zostávam ja, aj KDH, v otázke migračnej a azylovej politiky konzistentná a dohodu, ako je teraz na stole nepodporím. Verím však, že ďalšie rokovania zohľadnia všetky spomínané aspekty,“ predstavuje svoj postoj k problematike Miriam Lexmann.

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: fuf.se

Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj. „Starostlivosť o duševné zdravie nielen detí a mladých patrí k hlavným generačným výzvam. Zvlášť v tejto dobe, keď technológia umelej inteligencie ovplyvňuje každodenný život nás i našich detí viac než si myslíme. Preto je táto problematika na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku mojou prioritou,“ hovorí europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Deti dnes trávia veľa času na sociálnych sieťach, kde prichádzajú do kontaktu s negatívnym a nevhodným obsahom. Prečo je potrebné o tom nahlas hovoriť?

Len nedávno som sa osobne stretla s Jackie Fox z Írska – mamou 21-ročnej Nicole, ktorá v dôsledku kyberšikany spáchala samovraždu. Jackie dnes šíri osvetu o prevencii týchto deštrukčných vplyvov, ktorých súčasťou sú v dnešnej dobe aj digitálne technológie. Musíme o tom hovoriť aj preto, aby sme včas dokázali predísť každej takejto tragédii. 

Na Slovensku skúsenosť s online šikanovaním priznala takmer štvrtina detí vo veku 9 – 17 rokov a až polovica detí mala skúsenosť so sexuálnymi obsahmi. Skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo, uviedla jedna tretina detí pričom až 22% detí a mladých o svojej negatívnej skúsenosti s nikým nehovorilo. Štatistiky a zistenia slovenských výskumníkov sú naozaj závažné. 

Za cielením pozornosti na vybraný obsah zvlášť na sociálnych sieťach sa skrývajú aj algoritmy umelej inteligencie. Táto technológia potom ponúka používateľom mnohokrát negatívny či nevhodný obsah, keďže práve ten púta oveľa viac pozornosti a vyvoláva viac emócií. Ak niekto vyhľadá alebo si pozrie napríklad video o sebapoškodzovaní, algoritmus mu túto tému začne cielene podsúvať v rôznych kontextoch. Takto sa doslova povzbudzuje k myšlienkam a následne aj skutkom, ktoré môžu byť pre život mladého človeka fatálne. Tu  musia veľké online platformy urobiť jasné kroky, k čomu sme ich zaviazali aj európskou legislatívou. Vážnym problémom sú rovnako nedostatočné mechanizmy overovania veku používateľov. 

Je to medzi inými aj platforma TikTok, ktorá je dnes medzi mladými veľmi populárna a využíva tieto manipulatívne techniky. Zároveň predstavuje neakceptovateľné bezpečnostné riziká z hľadiska ochrany osobných údajov. Jej používanie pre štátnych predstaviteľov zakázalo už mnoho nielen európskych krajín, no otázka bezpečnosti sa týka všetkých nás. Aj preto som vyzvala najvyšších predstaviteľov európskych inštitúcií na koordináciu spoločného postupu pri vyhodnocovaní rizík a následných krokov. 

Nehovoriac o metaverze, kde nás čaká veľká úloha podrobne preskúmať dopady tejto rozšírenej virtuálnej reality na psychické zdravie ľudí skôr než sa začne masovo využívať. Už dnes odborníci varujú pred jeho urýchleným spustením bez jasných pravidiel a ochrany. Človek totiž nie je stavaný žiť svoj život v bubline virtuálnej reality. 

Ako deťom a mladým pomôcť zorientovať sa v spleti týchto online vplyvov na ich duševné zdravie? Čo môže urobiť každý z nás?

Musíme našim deťom, dospievajúcim a vôbec blízkym venovať náš čas – to je základný princíp. Nenechať ich hodiny vystavených online životu na mobiloch a počítačoch. 

Prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah sú kľúčové. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup. Dôležitým je tiež posilňovanie kritického myslenia, flexibility či odolnosti. Základom je však aj kvalitný legislatívny rámec. 

A práve preto, že technológia umelej inteligencie sa čím ďalej tým viac stáva súčasťou každého digitálneho produktu či služby považujem za rozhodujúce zdôrazniť, že sa potrebujeme sústrediť na jej dôveryhodné a etické používanie. To znamená, aby bol v centre jej vývoja na prvom mieste vždy človek a jeho dobro. Aby dôveryhodná AI bola vždy považovaná za dobrého sluhu a nie zlého pána. To je úloha aj nás, zákonodarcov.

Téme umelej inteligencie (AI) sa venujete už dlho, no v širokej verejnosti bola spopularizovaná takpovediac až v posledných mesiacoch. Spôsobil to akýsi virtuálny asistent známy pod názvom ChatGPT. Aké sú pozitíva či riziká tohto nástroja zvlášť pre mladých užívateľov? 

Áno, téme AI sa venujem dlhodobo, a to nielen na pôde Európskeho parlamentu. Mojou snahou totiž je upozorniť na jej výhody a prínosy, ale aj riziká predovšetkým u nás doma. Minulý rok som preto usporiadala v Bratislave medzinárodnú konferenciu, kde desiatky špičkových odborníkov zo Slovenska spolu so zahraničnými kolegami diskutovali za účasti širokej verejnosti o výzvach, ktoré nám dynamický rozvoj AI prináša. 

Musíme si uvedomiť, že Chat GPT pracuje s doterajšími poznatkami, ktoré do veľkej miery vytvorili ľudia – spracúva ich, triedi a na základe toho vytvára obsah, ktorý je pre nás rýchlosťou spracovania a množstvom informácií jedinečný.

Lenže ChatGPT robí aj chyby. Dokáže byť fakticky nepresný, vytvára teda aj logické nezmysly, ba vidíme, že táto pomôcka môže vyslovene prispieť k šíreniu dezinformácií. Kontrola človekom je tu absolútne nevyhnutná a presne toto musí byť základné pravidlo pri používaní AI: Človek musí mať vždy posledné slovo. Len tak ju dokážeme udržať pod kontrolou.

Ako reaguje na tento technologický vývoj Európsky parlament?

Už v týchto týždňoch schvaľujeme v pléne EP našu pozíciu k historicky prvej legislatívnej úprave tejto technológie. Mojím zámerom a snahou je, aby človek a jeho dobro vždy zostali stredobodom využívania umelej inteligencie.

Ide o nariadenie, známe ako Akt o umelej inteligencii, ktoré prináša pravidlá pre reguláciu AI. Návrh ju delí na podkategórie podľa rizikovosti. Neakceptovateľnou AI je  kategorizácia ľudí podľa sociálneho skóre, AI využívajúca manipulatívne techniky či rozpoznávanie tváre vo verejnom priestore a pod. Medzi vysoko rizikovú AI patria napríklad aplikácie týkajúce sa autonómnych áut, diagnostiky v medicíne, zamestnanosti, vymáhania práva. Dlhodobo som sa zasadzovala o to, aby do tejto kategórie boli pridané algoritmy tzv. ekonomiky pozornosti. Práve tie totiž určujú, ktorý obsah vidíme na sociálnych sieťach a ktorý, naopak, neuvidíme. V mnohých prípadoch ide totiž o uprednostňovanie konfliktného, dezinformačného či inak negatívneho obsahu, pretože práve ten dlhšie udržiava našu pozornosť. Limitované riziko predstavujú chatboty, ktoré nám „radia“ aj pri online nakupovaní alebo učení jazykov. Žiadne riziko nepredstavuje napríklad AI, ktorá riadi triedenie mailov na spamy – tento typ nebude podliehať žiadnej regulácii. Aj v dôsledku rýchleho vývoja a rozšírenia spomínaného chatGPT sme však v Európskom parlamente predstavili špeciálnu kategóriu tzv. AI všeobecného využitia, ktorá bude tiež podliehať regulácii. 

Prečo je prijatie tejto legislatívy veľmi dôležité? 

Zvlášť v posledných mesiacoch sme čoraz viac svedkami rôznych výziev na úrovni jednotlivcov i štátov na dočasné pozastavenie vývoja AI, kým nenastavíme jasné pravidlá. Je to dôsledok strácania kontroly a prehľadu. Prirovnala by som to k ohňu: ak ho ovládame, je životne dôležitý pomocník, ak sa však vymkne spod kontroly, jeho sila je ničivá.

Spravovať technológiu umelej inteligencie budeme vedieť len tak dobre, ako kvalitne si nastavíme legislatívny rámec a ako formovaní budú v procese jej vývoja a nasadzovania výskumníci, technici a ostatní. Potrebujeme si určiť jasné a pre celú EÚ jednotné pravidlá, ktoré sa zároveň stanú akýmsi zlatým štandardom pre celý svet. 

Zároveň však potrebujeme vzdelávať aj spoločnosť, aby sme primerane rozumeli, čo nám táto technológia prináša a ako ju dobre používať a ovládať. Je to kľúčové aj z hľadiska pracovného trhu, ktorého vývoj AI značne ovplyvní. Ak pochopíme jej fungovanie, budeme aktívni pri vytváraní súčasných regulačných a inštitucionálnych rámcov, pomôže nám zefektívniť mnohé naše činnosti.

O tom, ako napríklad zvládnuť digitálne technológie u nás doma, priamo v rodinách, sa dozviete viac aj v publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/


Foto: www.august.com.au

Prioritou Miriam Lexmann pri rokovaniach o Nariadení o zákaze výrobkov vyrobených za použitia nútenej práce je najmä čo najúčinnejšie ochrana ľudí pred zneužívaním, ale zároveň aby bolo čo najmenej byrokraticky zaťažujúce pre podnikateľský sektor a prinieslo právnu istotu. Zákaz totiž bude neúčinný, ak nikto nebude vedieť, aké konkrétne povinnosti má napĺňať.

Opatrovatelia si zaslúžia lepšie podmienky. O ne sa zasadzuje Miriam Lexmann aj v na európskej úrovni. Výsledkom sú mnohé prijaté návrhy v Európskej stratégii starostlivosti. Prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj to, ako zlepšovať podmienky pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia. Viac v diskusii RTVS.

Miriam Lexmann spolu s tímom po roku opäť zorganizovala v Bruseli Pub kvíz.

Jeho účelom, samozrejme, okrem zábavy a preverenia vedomostí šikovných Slovákov a Čechov žijúcich v Bruseli, je aj podporiť vybranú charitatívnu organizáciu. Pozvanie Miriam Lexmann prijalo občianske združenie EFFETA.

„Súťažiaci sa pri niektorých otázkach zapotili, no zvládli to bravúrne! Teším sa, že táto milá tradícia iniciovaná mojou priateľkou a bývalou europoslankyňou Jankou Žitňanskou stále pokračuje,“ povedala Miriam Lexmann.

Pub kvíz vyšiel práve v týždni, kedy upriamujeme pozornosť na naše vnútorné prežívanie a koná sa Európsky týždeň duševného zdravia. Tohtoročnou témou je: Duševne zdravé komunity.

„Pri včerajšej uvoľnenej atmosfére som si opäť uvedomila význam radostných momentov zdieľania a dobrých priateľských či rodinných vzťahov. Byť súčasťou spoločenstva, rodiny, komunity je základ zmysluplného života,“ pripomína slovenská europoslankyňa.

Ako vyzerá opak skutočného vzájomného zdieľania sme si zažili všetci. Stačí sa pozrieť, čo za sebou zanechalo obdobie pandémie. Zo správy „Zdravie v skratke za rok 2022“ vyplýva, že podiel ľudí, ktorí hlásia príznaky depresie, sa počas nej vo viacerých krajinách EÚ viac ako zdvojnásobil. Takmer každý druhý mladý Európan nemá naplnené potreby z hľadiska starostlivosti o duševné zdravie. Duševné zdravie je pritom jeden z pilierov prosperujúcej spoločnosti.

Aj v rámci svojej parlamentnej práce vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci sa preto zasadzujem o väčšiu podporu pre dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie. Vplyv technológií na naše zdravie, vrátane duševného, je čoraz väčší. V tomto kontexte mi leží na srdci predovšetkým ochrana detí a mladých,“ približuje Lexmann jednu zo svojich priorít v parlamentnej práci.

Duševné zdravie je veľká téma a dotýka sa nás všetkých. Mnohí však trpia potichu a o svojom stave sa boja hovoriť. Sú za tým obavy z odsúdenia, diskriminácie či hanby, pretože stigma okolo psychických ochorení je v našej spoločnosti obrovská.

„Buďme preto všímaví, tolerantní, ľudskí,“ apeluje Lexmann.

„OZ EFFETA úprimne prajem, aby sa im darilo aj v ďalších rokoch tak úžasne a nezištne pomáhať, za čo im patrí obrovská poklona a vďaka. Výťažok z kvízu bude použitý na nákup pediatrického prenosného audiometra, ktorý dopomôže pri včasnej diagnostike poruchy sluchu alebo pri vznikajúcom probléme s počutím,“ uzatvára europoslankyňa Miriam Lexmann.

Titulná foto: Kancelária Miriam Lexmann, Pub kvíz 2023

Viac ako polovica Slovákov (56 %), ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby, mala problém nájsť opatrovateľa k chorým alebo seniorom. Až 13 % sa pritom nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Strana volá po systémovej pomoci odkázaným.

Najväčší problém nájsť opatrovateľa majú ľudia v Bratislavskom kraji (spolu až dve tretiny – 66 % spomedzi tých, ktorí ho hľadali ) a v Prešovskom kraji (61 %). Prešovský kraj hlási najväčší počet občanov, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec (až 23 %). Uvedené údaje boli rozdelené podľa krajov na výlučne štatistické účely, samosprávne kraje však nemajú kompetencie zabezpečovať terénnu opatrovateľskú službu, na ktorú sa prieskum vzťahoval. Prieskum, ktorý upozornil na vážny problém s dostupnosťou opatrovateľskej služby na Slovensku, zrealizovala agentúra AKO pre KDH od 4. do 10. mája na vzorke 1000 respondentov. Skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby uviedlo 30,6 % opýtaných Slovákov.

„Demografia nepustí, čoraz viac osôb bude odkázaných na pomoc či už formálnych alebo neformálnych opatrovateľov. Ich nedostatok musíme akútne systémovo riešiť. Na európskej úrovni som sa mnohými pozmeňovacími návrhmi podieľala na prijatí tzv. Európskej stratégie starostlivosti. Tá prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj zlepšovanie podmienok pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia, “ reaguje europoslankyňa za KDH Miriam LEXMANN, ktorá je v Bruseli aj členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Slovensko musí riešiť hneď niekoľko problémov naraz, a to nielen pri terénnej opatrovateľskej službe. Nemôžeme sa sústrediť iba na potreby klientov, ktoré sú zrejmé, ale musíme zaistiť aj bezpečné a dôstojné podmienky pre samotných opatrovateľov. „Starostlivosť opatrovateliek nie je docenená. Ide o dokázateľne fyzicky i psychicky náročnú prácu, ktorá sa neodráža v ich zaradení podľa stupňa záťaže práce, a tým ani v odmeňovaní . Navyše musia často vykonávať prácu zdravotníkov, lebo v zariadeniach sociálnych služieb nie je najmä počas víkendov a sviatkov dostatok zdravotníckeho personálu,“ približuje aktuálnu situáciu predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková.  

Miriam Lexmann upozorňuje aj na prepojenosť slovenskej legislatívy a možností financovania opatrovateľskej služby z európskych fondov. „Musíme lepšie využiť Európsky sociálny fond aj Plán obnovy, lebo nám pri zabezpečovaní pomoci pre odkázaných vedia veľmi pomôcť. Je nutné zabezpečiť kontinuitu a koncepčnosť projektov, byť efektívny, ale aj spravodlivo ohodnotiť prácu opatrovateliek.“  

„Občania sa často zúfalo obracajú na obce a mestá, aby im pomohli zabezpečiť terénnu opatrovateľskú službu pre ich blízkych. Hoci to majú plne v kompetencii, štát musí jednoznačne zabrať vo finančnej podpore. Financovanie takejto dôležitej služby občanom iba, prípadne najmä z európskych zdrojov je neudržateľné,“  približuje členka predsedníctva KDH a nitrianska vicežupanka Martina HOLEČKOVÁ, ktorá sa venuje sociálnej problematike.

Odbornú konferenciu o sektore starostlivosti na Slovensku zorganizovali v stredu 17. mája KDH a europoslankyňa Miriam Lexmann. Jej cieľom bolo vytvoriť príležitosť na výmenu odborných názorov a návrhov medzi verejnými i súkromnými poskytovateľmi sociálnych služieb, zástupcami opatrovateľov a ďalšími relevantnými stranami.

Agentúra AKO v predmetnom prieskume opýtaným položila dve otázky: „Máte vy osobne alebo niekto vo vašom okolí skúsenosť s hľadaním, s vybavovaním opatrovateľských služieb do domácnosti pre seniora alebo zdravotne znevýhodnenú osobu?“ a „Aké boli vaše skúsenosti alebo skúsenosti niekoho z vášho okolia so zabezpečením (vybavením) opatrovateľskej služby?“  Zistenia sa teda týkajú platených terénnych opatrovateľských služieb, nejde o zariadenia sociálnych služieb , ani bezplatnú výpomoc v rámci rodiny.

Zdroj foto: solidcare.sk

Až 77 % spoločností v EÚ uvádza ťažkosti pri hľadaní pracovníkov s potrebnými zručnosťami. Stojíme na prahu historických zmien na pracovnom trhu, ktoré budú súvisieť aj s využívaním technológie umelej inteligencie. Vo svojom vystúpení v pléne Európskeho parlamentu upriamila Miriam Lexmann pozornosť zvlášť na nadobúdanie tzv. mäkkých zručností, ale i na to, aby príležitosti na ich nadobúdanie boli dostupné aj pre zraniteľné skupiny – ľudí zo znevýhodneného prostredia či osoby so zdravotným postihnutím.

Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.

Nebezpečenstvo v detskej izbe?

Až 22 percent detí príde do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete už vo veku 11 rokov a tieto čísla neustále rastú. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých, čo je o 20 percent viac ako v roku 2018. Zároveň na Slovensku rastú aj štatistické čísla osamelosti a duševných porúch u detí a mladistvých. 

Donedávna sme deti upozorňovali, aby si nebrali sladkosti od cudzích ľudí a na ulici sa nezhovárali s neznámymi. Lenže dnešné riziká pre mladých dávno prekonali vstupné dvere našich domovov. Mnohokrát s nimi totiž prídu do kontaktu priamo vo svojich detských izbách.

Nebezpečenstvo v online prostredí je často sofistikovane ukryté za monitormi počítačov či displejmi mobilov. O tom, že situácia sa zhoršuje svedčí aj výskum Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorý zvlášť počas obdobia pandémie, priniesol veľmi vážne zistenia.

Dobré používanie technológie

Starostlivosť o duševné zdravie ohrozené novodobými nelátkovými závislosťami sa veľmi rýchlo zaradilo medzi hlavné generačné výzvy, pred ktorými stojíme nielen my na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku spolupracujem s odborníkmi a spoločne hľadáme riešenia ako deti čo najefektívnejšie ochrániť.

Jedným z najväčších problémov je samotný obsah, ktorý je našim deťom ponúkaný v online priestore – najčastejšie na sociálnych sieťach. Stoja za ním algoritmy, ktoré sú cielene využívané na udržanie našej pozornosti, a to aj prostredníctvom vyvolávania negatívnych emócií. Už prijatý európsky Akt o digitálnych službách ukladá online platformám oveľa viac zodpovednosti. Aj v kontexte prebiehajúceho legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligenciisa zasadzujem, aby boli tieto algoritmy považované za vysokorizikové a takto podliehali prísnejšej úprave v oblasti kontroly bezpečnosti či transparentnosti.

Je známe, že najpopulárnejšou sociálnou sieťou medzi deťmi a mladými je TikTok. V súvislosti so závažnými bezpečnostnými rizikami používania tejto platformy presadzujem jednotný postup a koordináciu Európskej komisie, Rady a členských štátov pri dôslednej identifikácii rizík a ich jasnej komunikácii pre všetkých – dospelých i deti. 

Za účelom posilnenia ochrany mladistvých prostredníctvom boja proti materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí v online priestore je spolu 52 partnerských krajín z celého sveta združených v sieti liniek na nahlasovanie takéhoto obsahu – INHOPE. Dlhodobo podnikám kroky na to, aby bolo do tejto siete opäť zapojené aj Slovensko. 

Som rada, že sa mi podarilo docieliť prijatie dočasnej výnimky. Práve tá umožňuje zachovanie efektívnych nástrojov nahlasovania a vyhľadávania škodlivého online obsahu pre deti, až kým sa neprijme nové dlhodobé riešenie. Toto už dnes máme v Európskom parlamente na stole v podobe návrhu nového nariadenia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, kde pracujem na posilnení opatrení. 

Vzdelávanie a kritické myslenie ako piliere 

Ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci na rôznych fórach dlhodobo apelujem na dostupnejšie služby starostlivosti o duševné zdravie, a to zvlášť v kontexte zmieneného vplyvu sociálnych sietí. V pozícii tieňovej spravodajkyne pre Európsky vzdelávací priestor som presadila viaceré návrhy riešení v oblasti vzdelávania mladých s dôrazom na nadobúdanie tzv. mäkkých zručností. 

Za kľúčovú však považujem otvorenejšiu komunikáciu s deťmi i mladými, ako aj ich vedenie k nadobúdaniu takých zručností, ktoré aj im pomôžu lepšie sa zorientovať v dnešnej digitálnej dobe. Osobná komunikácia bez obrazoviek či displejov predovšetkým v rodine, kritické myslenie a správne rozlišovanie vo významnej miere pomáhajú predchádzať negatívnym vplyvom na duševné zdravie. 

O tom, ako dnes zvládnuť digitálne technológie v rodinách sa dozviete viac aj v tejto publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/

Zdroj foto: Canva

M. Lexmann stojí pri arménskych kresťanoch

Viac ako 140 000 tisíc arménskych kresťanov muselo opustiť svoju historickú vlasť v Náhornom Karabachu, ich kultúrne a náboženské dedičstvo systematicky ničí azerbajdžanská diktatúra, zatiaľ čo režim sa Arménsku naďalej vyhráža.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content