Rýchle správy

seniori

Kolabujúca opatrovateľská služba, nedostatočná podpora pre rodiny so zdravotne znevýhodnenými deťmi a regionálne rozdiely, ktoré sa namiesto vyrovnávania len naďalej prehlbujú. Neobstoja výhovorky a obviňovanie, že za nečerpanie eurofondov môže niekto iný. Za súčasný stav Slovenska nesú zodpovednosť predovšetkým predstavitelia strán Smer a Hlas, vyhlásila Miriam Lexmann.

V rámci Európskej stratégie pre oblasť starostlivosti presadila Miriam Lexmann viaceré návrhy týkajúce sa kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ale aj podpory rodín, vrátane psychologickej pomoci či odľahčovacej služby. Poukazuje tiež na to, aké dôležité je zabezpečiť fungujúcu opatrovateľskú službu. Slovensko má k dispozícii európske fondy, ktoré musí vedieť efektívne využiť, opätovne pripomína Miriam Lexmann po odbornej diskusii na tému sociálnej starostlivosti.

Presadzovať oprávnené požiadavky seniorov je jednou z priorít Miriam Lexmann. Nielen v Európskom parlamente, ale aj doma na Slovensku.

Neustále zdôrazňujem, že práve staršia generácia je tá, od ktorej sa môžeme veľa učiť, no aj to, že je potrebné, aby sa seniori aktívne zapájali do spoločenského diania. Aj preto som dnes s radosťou prijala pozvanie vystúpiť na celoeurópskom stretnutí seniorov,“ hovorí slovenská europoslankyňa za KDH.

Mnoho seniorov v dnešnej dobe čelí rôznym výzvam, ale i digitálnym nástrahám. Dlhodobo v tejto súvislosti Lexmann upozorňuje a snaží sa o posilňovanie vzdelávania v každom veku, vrátane získavania digitálnych zručností.

Je našou morálnou povinnosťou poskytnúť seniorom sebarealizáciu a dôstojný život aj v postproduktívnom veku. Naša pozornosť, rešpekt a úcta vie k tomu napomôcť,“ hovorí členka Komisie pre zamestnanosť a sociálne veci Miriam Lexmann.

Veľmi pekne ďakujem Petrovi Machovi, predsedovi Združenia kresťanských seniorov Slovenska za zorganizovanie tohto skvelého podujatia. Znova ma utvrdilo v tom, že všetci spoločne zmôžeme oveľa viac a vzájomne sa potrebujeme,“ uzatvára Lexmann.

Mnoho seniorov v dnešnej dobe čelí rôznym výzvam, ale i digitálnym nástrahám. Miriam Lexmann dlhodobo v tejto súvislosti upozorňuje na dôležitosť je posilňovania vzdelávania v každom veku, vrátane získavania digitálnych zručností. O svojich doterajších krokoch v EP informovala počas vystúpenia na celoeurópskom stretnutí seniorov.

Ste hrdinovia našich dní. Ste to často práve vy, ktorí dodáte chuť žiť, ukážete správny smer, poradíte alebo venujete láskavý úsmev či priateľstvo. Vaše dobré srdce je vzorom pre nás všetkých, uviedla Miriam Lexmann ako porotkyňa Národnej ceny starostlivosti s názvom Dobré srdce. To každoročne oceňuje výnimočných pracovníkov v oblasti sociálnych služieb.

Vážim si odbornosť, s akou Fórum života pristupuje k riešeniu témy ochrany rodiny, opierajúc sa pritom o reálne dáta. Najnovší Prieskum národných hodnôt Slovenska, ktorý na sneme Fóra v sobotu odprezentoval Martin Slosiarik totiž znova potvrdil, že hodnoty Slovákov sa nemenia a rodina stále zostáva na prvom mieste, uviedla podpredsedníčka Fóra Miriam Lexmann

Neformálni opatrovatelia si zaslúžia našu maximálnu podporu. Ich námaha musí byť dostatočne ocenená a nadobudnuté schopnosti zúročiteľné aj ďalej, na trhu práce. Stať sa neformálnym opatrovateľom nemôže byť nevyhnutnosťou a výsledkom neexistencie iných možností, ale voľbou, pripomína Miriam Lexmann v Európsky deň opatrovateľov, pre ktorú patrí táto agenda k jednej z kľúčových na pôde Európskeho parlamentu.

Opatrovatelia si zaslúžia lepšie podmienky. O ne sa zasadzuje Miriam Lexmann aj v na európskej úrovni. Výsledkom sú mnohé prijaté návrhy v Európskej stratégii starostlivosti. Prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj to, ako zlepšovať podmienky pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia. Viac v diskusii RTVS.

Viac ako polovica Slovákov (56 %), ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby, mala problém nájsť opatrovateľa k chorým alebo seniorom. Až 13 % sa pritom nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Strana volá po systémovej pomoci odkázaným.

Najväčší problém nájsť opatrovateľa majú ľudia v Bratislavskom kraji (spolu až dve tretiny – 66 % spomedzi tých, ktorí ho hľadali ) a v Prešovskom kraji (61 %). Prešovský kraj hlási najväčší počet občanov, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec (až 23 %). Uvedené údaje boli rozdelené podľa krajov na výlučne štatistické účely, samosprávne kraje však nemajú kompetencie zabezpečovať terénnu opatrovateľskú službu, na ktorú sa prieskum vzťahoval. Prieskum, ktorý upozornil na vážny problém s dostupnosťou opatrovateľskej služby na Slovensku, zrealizovala agentúra AKO pre KDH od 4. do 10. mája na vzorke 1000 respondentov. Skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby uviedlo 30,6 % opýtaných Slovákov.

„Demografia nepustí, čoraz viac osôb bude odkázaných na pomoc či už formálnych alebo neformálnych opatrovateľov. Ich nedostatok musíme akútne systémovo riešiť. Na európskej úrovni som sa mnohými pozmeňovacími návrhmi podieľala na prijatí tzv. Európskej stratégie starostlivosti. Tá prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj zlepšovanie podmienok pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia, “ reaguje europoslankyňa za KDH Miriam LEXMANN, ktorá je v Bruseli aj členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Slovensko musí riešiť hneď niekoľko problémov naraz, a to nielen pri terénnej opatrovateľskej službe. Nemôžeme sa sústrediť iba na potreby klientov, ktoré sú zrejmé, ale musíme zaistiť aj bezpečné a dôstojné podmienky pre samotných opatrovateľov. „Starostlivosť opatrovateliek nie je docenená. Ide o dokázateľne fyzicky i psychicky náročnú prácu, ktorá sa neodráža v ich zaradení podľa stupňa záťaže práce, a tým ani v odmeňovaní . Navyše musia často vykonávať prácu zdravotníkov, lebo v zariadeniach sociálnych služieb nie je najmä počas víkendov a sviatkov dostatok zdravotníckeho personálu,“ približuje aktuálnu situáciu predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková.  

Miriam Lexmann upozorňuje aj na prepojenosť slovenskej legislatívy a možností financovania opatrovateľskej služby z európskych fondov. „Musíme lepšie využiť Európsky sociálny fond aj Plán obnovy, lebo nám pri zabezpečovaní pomoci pre odkázaných vedia veľmi pomôcť. Je nutné zabezpečiť kontinuitu a koncepčnosť projektov, byť efektívny, ale aj spravodlivo ohodnotiť prácu opatrovateliek.“  

„Občania sa často zúfalo obracajú na obce a mestá, aby im pomohli zabezpečiť terénnu opatrovateľskú službu pre ich blízkych. Hoci to majú plne v kompetencii, štát musí jednoznačne zabrať vo finančnej podpore. Financovanie takejto dôležitej služby občanom iba, prípadne najmä z európskych zdrojov je neudržateľné,“  približuje členka predsedníctva KDH a nitrianska vicežupanka Martina HOLEČKOVÁ, ktorá sa venuje sociálnej problematike.

Odbornú konferenciu o sektore starostlivosti na Slovensku zorganizovali v stredu 17. mája KDH a europoslankyňa Miriam Lexmann. Jej cieľom bolo vytvoriť príležitosť na výmenu odborných názorov a návrhov medzi verejnými i súkromnými poskytovateľmi sociálnych služieb, zástupcami opatrovateľov a ďalšími relevantnými stranami.

Agentúra AKO v predmetnom prieskume opýtaným položila dve otázky: „Máte vy osobne alebo niekto vo vašom okolí skúsenosť s hľadaním, s vybavovaním opatrovateľských služieb do domácnosti pre seniora alebo zdravotne znevýhodnenú osobu?“ a „Aké boli vaše skúsenosti alebo skúsenosti niekoho z vášho okolia so zabezpečením (vybavením) opatrovateľskej služby?“  Zistenia sa teda týkajú platených terénnych opatrovateľských služieb, nejde o zariadenia sociálnych služieb , ani bezplatnú výpomoc v rámci rodiny.

Zdroj foto: solidcare.sk

Rýchlejšia digitalizácia verejnej správy a odstránenie zbytočnej byrokracie je zárukou, aby sme uľahčili fungovanie samosprávam, občanom a podnikom. Aj preto je dôležité zabezpečiť internetové pripojenie na celom území EÚ, ako aj posilniť digitálne zručnosti pre všetkých, vrátane starších občanov či osôb pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia a so zdravotným postihnutím. K tomu podľa M. Lexmann pomôže aj aktuálne prerokovávaná iniciatívna správa.

Po novom sa bude vdovský či vdovecký vyplácať dva roky po smrti manželského partnera namiesto pôvodného jedného roku. Zároveň sa znižuje vek, od ktorého sa opätovne dávka vypláca tým, čo vychovali jedno dieťa, a to z dôchodkového veku na 57 rokov. Nespravodlivosti vo vyplácaní vdovských dôchodkov sa Miriam Lexmann venuje od začiatku svojho mandátu v EP a pokračuje aj po tomto úspechu a čiastočnom posune v našej legislatíve.

Nová stratégia prináša viaceré iniciatívy na výrazné zlepšenie postavenia neformálnych opatrovateľov, zabezpečenie kvalitnej a dôstojnej starostlivosti, či modernizáciu systému.

„Mnohým z nich som sa venovala vo svojich pozmeňovacích návrhoch k tejto správe. Som veľmi spokojná, že moje návrhy nielenže dostali podporu mojich kolegov, ale tieto oblasti sú zároveň pokryté aj v texte stratégie,“ hovorí Lexmann, ktorá na lepšie podmienky pre neformálnych opatrovateľov vyzýva už dlhodobo.

„Ich práca musí byť voľbou, a nie nevyhnutnosťou iba z dôvodu, že neexistujú iné, dostupnejšie služby pomoci. Zdôrazňujem preto investície do kvalitných, finančne a ekonomicky dostupných komunitných služieb,“ dodáva členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

V prípade, že sa príbuzný rozhodne byť neformálnym opatrovateľom, je nevyhnutné, aby mal dostatočnú podporu, odľahčovacie služby, školenia a v neposlednom rade možnosť zachovať si rovnováhu medzi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom o čom hovorí platná stratégia.

Pandémia Covid-19 nám ukázala, aká zlá situácia je naprieč Úniou aj v oblasti dlhodobej starostlivosti. Veľkým problémom, ktorý pociťujú viaceré krajiny je nedostatok personálu, nevhodné pracovné podmienky a nedostatočné finančné ohodnotenie profesionálnych opatrovateľov. Stratégia rieši aj tieto otázky, v ktorých spoločne s členskými štátmi musíme napredovať.

„Spravodlivé ohodnotenie profesionálnych opatrovateľov za ich náročnú a nenahraditeľnú prácu ostáva aj naďalej jednou z mojich priorít nielen v Európskom parlamente, ale najmä doma na Slovensku,“ spresňuje svoje ďalšie ciele v téme slovenská europoslankyňa.

Zdroj foto: profimedia/ ilustračné

V prípade, že sa príbuzný rozhodne byť neformálnym opatrovateľom, musí mať dostatočnú podporu, odľahčovacie služby, školenia, ale aj možnosť zachovať si rovnováhu medzi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom. Tieto opatrenia prináša Európska stratégia starostlivosti na ktorej znení intenzívne pracovala aj Miriam Lexmann.

V otázke hľadania riešení zlepšenia pracovných podmienok opatrovateliek sa Miriam Lexmann intenzívne angažuje aj na pôde Európskeho parlamentu od začiatku jej poslaneckého pôsobenia. Už čoskoro predstaví konkrétny spôsob ako napredovať. Aj o tom hovorila s predsedníčkou Komory opatrovateliek Slovenska Danou Grafikovou.

Pri príležitosti Dňa starých rodičov a seniorov sa Miriam Lexmann na pozvanie predsedu Združenia kresťanských seniorov Slovenska, Petra Macha, zúčastnila pontifikálnej svätej omše v Katedrále sv. Martina. Svetový deň starých rodičov a seniorov ustanovil Svätý Otec František v roku 2021. Slávi sa vždy štvrtú júlovú nedeľu, aby bol blízko sviatku sv. Joachima a Anny, Ježišových starých rodičov.

Súčasný sociálny systém neodmeňuje ženy za čas strávený starostlivosťou o iné osoby, ale ich trestá. Miriam Lexmann preto v tejto veci presadzuje výzvu, aby členské štáty prehodnotili systémy dôchodkového zabezpečenia a viac ocenili obdobia strávené starostlivosťou o deti počas materskej alebo rodičovskej dovolenky. Významné je aj obdobie starostlivosti o príbuzných. Toto všetko musí byť zohľadnené v nároku na starobný dôchodok. V EP prijali správu, ktorá tieto príčiny analyzuje a navrhuje konkrétne riešenia.

Existujú povolania, ktoré si v určitej fáze života vyskúšame takmer všetci. V tomto prípade najčastejšie popri vlastnej práci a na úkor voľného času. Ide o opatrovanie detí, príbuzného so zdravotným postihnutím alebo pomoc odkázanému seniorovi. V Európe je až 80% takejto neformálnej starostlivosti poskytovaných tzv. neformálnymi opatrovateľmi.

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) pripravila v rámci Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi opatrovateľov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím či seniorov, desiatky návrhov, ktorými chce pomôcť zlepšiť dostupnosť poskytovanej starostlivosti, podporiť dôstojnosť opatrovaných osôb, ale najmä skvalitniť podmienky samotných opatrovateľov.

„Väčšina z viac ako šesťdesiatich návrhov našla u kolegov podporu a dostali sa do prijatého textu správy Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti,“ hovorí Miriam Lexmann a dodáva niektoré z konkrétnych cieľov, ku ktorým ňou navrhnuté opatrenia smerovali: „je nevyhnutné poskytnúť opatrovateľom podporu vo forme finančných príspevkov, školení, psychosociálnej podpory, ale aj odľahčovacej služby. Musíme tiež myslieť aj na stratégie opätovného začlenenia opatrovateľa na trh práce, formálne uznanie nadobudnutých zručností či započítanie období starostlivosti do dôchodkových nárokov.“

Prijatá správa apeluje na vytvorenie dostatočnej a kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ktorá bude dostupná aj vo vzdialenejších oblastiach a založená na podpore nezávislosti, dôstojnosti a komunitnom princípe.

„Špeciálne som sa zamerala na skupinu reumatických a muskuloskeletárnych chorôb, na ktoré sa často zabúda, pritom sú často následkami nášho súčasného životného štýlu – stresu a sedavého spôsobu života – postihujú aktuálne viac ako 100 miliónov Európanov a je potrebné začať im venovať zvýšenú pozornosť,“ priblížila Lexmann aké ciele okrem iného sledovala pri príprave pozmeňovacích návrhov k správe.

Osobitne si tiež všíma nevyhnutnosť i užitočnosť používania digitálnych technológií pri starostlivosti, avšak zároveň apeluje na dôslednú na ochranu ľudskej dôstojnosti, keďže žiadne technológie nemôžu nahradiť ľudský prístup a pozornosť. 

„Populácia starne a trpí mnohými, neraz novými civilizačnými chorobami. Počet ľudí, ktorí budú odkázaní na opateru každým rokom pribúda. Tejto oblasti je nevyhnutné venovať plnú pozornosť, ako aj dostatočné zdroje, pretože sa to dotýka každého z nás,“ pripomína Miriam Lexmann a opakuje svoju výzvu Komisii, aby zvýšila úroveň ambícií a navrhla riešenia prevencie a zvládania chorôb pohybového ústrojenstva a reumatických ochorení súvisiacich s prácou. 



Spolu s organizáciami zastupujúcimi opatrovateľov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím či seniorov presadila Miriam Lexmann viac ako 60 návrhov opatrení, ktoré sa aj vďaka podpore časti jej kolegov dostali do správy EP s názvom Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti. Viac tu.

Miriam Lexmann v EP úspešne presadila do Správy o európskych opatreniach v oblasti starostlivosti požiadavku na lepšie podmienky pre neformálnych opatrovateľov vrátane finančnej a psycho-sociálnej podpory a odľahčovacej služby.

Podpredseda vlády a minister financií v odpovedi na podnet Miriam Lexmann prisľúbili, že po podaní konkrétneho návrhu na zmenu sa budú zaoberať nespravodlivým systémom vyplácania vdovských a vdoveckých dôchodkov, na ktoré europoslankyňa dlhodobo upozorňuje. V pondelok sa zúčastnila prvého zasadnutia pracovnej skupiny, kde sa práca na takomto návrhu začala.

Mnohí sa pre opatrovanie príbuzného či inej blízkej osoby vzdávajú práce, voľného času či pohodlia, a to všetko za nedostatočnej systémovej podpory. Aj na toto myslí nová Európska stratégia pre oblasť starostlivosti. Pozmeňovacie návrhy Miriam Lexmann k tejto stratégii prispievajú k riešeniu podpory neformálnych opatrovateľov, ich sociálnej ochrany či poskytovania odľahčovacích služieb.

Európsky parlament prijal Nový strategický rámec pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, na ktorého príprave aktívne participovala aj slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Podporu v pléne získal od viac ako 550 poslancov.

Viac ohľaduplnosti pre ľudí vracajúcich sa do práce

Už dávno neplatí, že chronické alebo závažné ochorenie znamená pre človeka „stopku“ na trhu práce. Medicína napreduje, a tým pádom sa mnohí po vyliečení alebo stabilizácii zdravotného stavu chcú vrátiť do práce, v ktorej nachádzajú dôležitú sebarealizáciu.

„Pracovný rytmus po chorobe však musí rešpektovať nové potreby každého zamestnanca. Časť mojich pripomienok sa preto týkala tých, ktorí sa chcú opätovne vrátiť do práce po rekonvalescencii alebo aj starších pracovníkov, ktorí môžu na pracovnom trhu plnohodnotne pôsobiť, ak sa pracovisko prispôsobí ich potrebám, meniacim sa s vyšším vekom,“ vysvetľuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann.

Návrhy slovenskej europoslankyne sa týkali prijatia účinných stratégií pre pomoc a podporu týchto pracovníkov, či už v podobe adaptácie pracoviska alebo flexibilnej organizácie práce.

Prevenciou ochorení sú aj adekvátne opatrenia v pracovnom prostredí

„V práci trávime čoraz viac času, preto moja druhá požiadavka smerovala k posilňovaniu rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom. Znepokojujú ma totiž výsledky nadácie Eurofound a agentúry EU-OSHA, podľa ktorej zažíva 25 % pracovníkov v Európe nadmerný pracovný stres. V období pandémie a práce z domu bol ešte umocnený kombinovaním práce a starostlivosti o deti či príbuzných,“ pripomína Miriam Lexmann psychosomatické následky stresu, ktoré sa výrazne podpisujú na zdravotnom stave množstva pracujúcich.

Podľa odborníkov dokážeme vhodným pracovným prostredím predchádzať ochoreniam, ktoré vznikajú práve v dôsledku stresu. „Sú to autoimunitné ochorenia, muskuloskeletálne, reumatické či iné chronické zápalové ochorenia,“ menuje Lexmann problémy o ktorých ju na spoločnom stretnutí k problematike a jej riešeniam odborne informovali zástupcovia Európskej aliancie pre reumatológiu.

Schválené pripomienky v Novom rámci sú po dlhej dobe prvé, ktoré sa venujú tejto problematike.

„Je našou povinnosťou zaručiť zamestnancom, aby pracovali v prostredí, ktoré neohrozuje ich zdravie. Zároveň musíme reflektovať na dynamicky meniace sa požiadavky trhu práce a umožniť pracovať každému v dôstojných podmienkach,“ dodáva Miriam Lexmann.

Foto: ilustračné/https://essentialsiteskills.co.uk

Muži a ženy s jedným dieťaťom, ktorí prišli o svojho manželského partnera, sa dlhodobo snažia poukazovať na diskrimináciu, ktorej sú vystavení v súvislosti s opätovným vyplácaním vdovského či vdoveckého dôchodku po roku od úmrtia manžela či manželky.

Vdovec či vdova s jedným dieťaťom musí čakať do dôchodku

„Na diskrimináciu vdov a vdovcov s jedným dieťaťom ma upozornilo množstvo podnetov od žien, ktoré sú tejto diskriminácií vystavené. Situácia je skutočne absurdná. Vdova či vdovec s dvoma deťmi čaká na opätovné vyplácanie dávky do dovŕšenia 52 rokov veku, s troma a viac deťmi nemusí čakať vôbec,“ vysvetľuje princíp diskriminácie Miriam Lexmann.

Súčasná slovenská legislatíva totiž predpokladá pokračovanie vyplácania či opätovné vyplácanie od určitého veku pre tých, ktorí vychovali dve a viac detí, prípadne pre tých, ktorí sú sami invalidní alebo sa starajú o nezaopatrené dieťa.

„Naproti tomu vdova či vdovec s jedným dieťaťom čaká až do dovŕšenia dôchodkového veku. A hoci v čase prijímania tejto právnej úpravy mohlo ísť o rozdiel niekoľkých rokov, postupným zvyšovaním veku odchodu do dôchodku sa rozdiel neustále prehlboval a v súčasnosti môže tvoriť aj desaťročie,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH.

Iniciatíva na zmenu zákona

Miriam Lexmann preto apeluje na zmenu slovenskej právnej úpravy a oslovila so žiadosťou o predloženie legislatívnej zmeny aj Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka.

„Hoci bol môj prvý podnet najmä kvôli obavám z narušenia udržateľnosti verejných financií neúspešný, tentokrát som k nemu tlmočila aj prísľub ministra financií, že sa bude prípadnou zmenou zaoberať v kontexte prípravy rozpočtu. Verím preto, že sa situácia konečne zmení k lepšiemu a zmena zákona bude zo strany ministra čoskoro predložená,“ ozrejmuje Miriam Lexmann, členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri Európskom parlamente.

Iniciatívy na zmenu zákona o sociálnom poistení prebiehajú už niekoľko rokov, pričom vznikajú rôzne neformálne skupiny na sociálnych sieťach, ktoré na tieto zmeny apelujú. K veci bolo v minulosti predložených aj niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré však nedosiahli potrebnú podporu.  

Foto: ilustračné, zdroj: disabilitydenials.com

Posolstvo Svätého Otca Františka, k tomuto dňu, hovorí o milosrdenstve. Poukazuje na milosrdenstvo Ježiša Krista, ktorý venoval chorým veľkú pozornosť a uzdravoval ich. Nasledujme špeciálne v tento deň, ale, samozrejme, aj kedykoľvek inokedy slová Svätého Otca a venujme modlitbu všetkým chorým a ich ošetrovateľom, vyzýva Miriam Lexmann.

Odpočet mojej práce za november 2021

V službe európskej poslankyne som počas mesiaca november uskutočnila aj tieto aktivity :

  • spolu s KDH som upozornila, že vláda SR berie slovenským regiónom priestor na rozvíjanie sa cez eurofondy tým, že im umožňuje čerpať len 12 % z celkového balíka. Uťahovanie opaskov miestnym akčným skupinám je proti celoeurópskemu trendu čerpania eurofondov nastaveného smerom zdola hore, pretože ľudia v regiónoch najlepšie vedia, kde, koľko a ako potrebujú prostriedky investovať, aby vyriešili pálčivé problémy miest, obcí a krajov,
  • nie „Brusel“, ale my sami na Slovensku si kladieme zbytočné byrokratické prekážky pri čerpaní eurofondov. Znovu to preukázala aj naša poslanecká návšteva znevýhodnených rodín a marginalizovaných skupín obyvateľstva v Košiciach a okolí zameraná na efektivitu čerpania eurofondov,
  • opätovne som odmietla ideologizáciu témy právneho štátu a nadradenosti práva EÚ. Nátlak a vyhrážky, ktoré sa snaží EÚ vytvárať aktuálne voči Poľsku považujem za snahu o rozširovanie právomocí Únie na úkor členských štátov. Presadzujem však, naopak, rešpektovanie súčasných kompetencií rozdelených medzi členské štáty a EÚ ako aj úprimnú, otvorenú a konštruktívnu debatu ako existenčný recept pre zachovanie spoločnej Európy,
  • v pléne EP som upozornila na prístup k vzdelávaniu nielen ako zdroju uplatnenia sa na trhu práce, ale najmä ako príležitosti na osobný rozvoj človeka zohľadňujúceho jeho individuálne potreby,
  • vzniesla som 20 pozmeňovacích návrhov k správe o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vo Výbore pre zamestnanoť a sociálne veci. Navrhujem flexibilnejšiu legislatívu pre nové typy zamestnania, ako sú napr. zamestnanci platforiem, zapracovanie etických princípov pre využívanie AI na pracovisku či nutnosť akceptácie starnutia pracovnej sily a s tým stúpajúce riziko zdravotných problémov zamestnancov,
  • diskutovala som v rámci projektu Nenápadní hrdinovia na tému dôležitosti pripomínania si našich spoluobčanov, ktorí zaplatili neraz najvyššiu cenu v boji za pravdu a slobodu, ktorú môžeme teraz aj vďaka ich obete žiť,
  • podporila som myšlienku tzv. Červenej stredy na znak spomienky na obete, ktoré trpeli a trpia nielen pre Krista, ale vôbec pre svoju vieru. Náboženská sloboda je porušovaná v celej tretine štátov sveta. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania – čo je základné ľudské právo, považujem za jeden z pilierov mojej práce europoslankyne,
  • vyzvala som EK, aby sa zaoberala otázkou duševného zdravia mladých ľudí nielen prostredníctvom prevencie a pomoci adaptovať sa na meniacu sa realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí,
  • nepodporila som poľnohospodársku reformu EÚ, ktorá zabúda na zastropovanie dotácií, cez čo je možné dosiahnuť zníženie formy ich zneužívania. Pri tejto príležitosti som apelovala na vládu SR, aby prijala jasné kroky k potravinovej sebestačnosti Slovenska v kľúčových komoditách,
  • odmietam spájanie Istanbulského dohovoru s bojom proti násiliu páchanom na ženách. Neakceptovateľnému fenoménu zabránime predovšetkým vďaka riadnemu vykonávaniu platných predpisov, školeniu policajtov, prokurátorov, sudcov, lekárov či úradníkov, ktorí s obeťami násilia, ale aj násilníkmi pracujú,
  • apelovala som, aby Slovensko využilo rozpočet EÚ na rok 2022 o. i. aj na projekty pre zvýšenie prevencie onkologických ochorení. V tejto štatistike patríme v Únii k najhorším,
  • s kolegami europoslancami sme v rámci kampane „Antisemitizmus – EÚ vracia úder“ nahlasovali antisemitské urážky a agresivitu na sociálnych sieťach. Výsledok? Sociálne platformy odstránili len 11 % z nich!,
  • zastala som sa speváčky Simy Magušinovej, ktorú na sociálnej sieti napadli spolupracovníci slovenského denníka SME. Vzbudzovať nenávisť a osočovať len preto, že máme iný názor na hudbu alebo životný štýl rozkladá našu spoločnosť zvnútra. Ak chceme slušne spolunažívať, potrebujeme rešpekt a úctu voči druhým v súkromnom aj verejnom priestore, 
  • stretla som sa s predsedom českého senátu Milošom Vystrčilom, ktorého som aktívne podporila pri jeho jarnej ceste na Taiwan, čo sa stretlo so silným odporom Číny, ktorá Taiwan akceptuje len ako vlastné územie,
  • chcem prispieť k zapojeniu sa verejnosti a mladých do diskusie na Konferencii o budúcnosti Európy. Preto som v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlásila esejistickú súťaž pre študentov a absolventov vysokých škôl a univerzít k téme súčasného fungovania a želanej budúcnosti EÚ,
  • podporila som filmový festival Jeden svet, ktorý sa svojím posolstvom taktiež často snaží bojovať za slobodu a spravodlivosť prostredníctvom filmového umenia. Najväčším zlom na človeku je totiž fakt, keď sa ľudia zámerne okrádajú o dobro, ktoré môžu spoločne vytvoriť,
  • vystúpila som v domácich médiách, ale aj na pôde EP, kde som zdôraznila, že situácia na hraniciach EÚ s Bieloruskom nie je migračnou krízou v pravom slova zmysle, ale cieleným a prinajmenšom autokratickým režimom A. Lukašenka organizovaným aktom zameraným na destabilizáciu mieru a bezpečnosti v Európe,
  • pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,
  • podľa medzinárodného prieskumu som bola hodnotená ako najvplyvnejšia slovenská europoslankyňa v období od augusta 2020 do augusta 2021. Za skutočných hodnotiteľov mojej práce však považujem predovšetkým vás – občanov. Vaša priaznivá spätná väzba zo slovenských regiónov, miest a obcí ma povzbudzuje prinášať aj naďalej výsledky v prospech spoločného dobra. 

Pokračujem v nasadení aj naďalej.

Aké ďalšie opatrenia – okrem zelenej knihy o starnutí – plánuje Európska komisia, aby Únia pre rovnosť poskytovala pomoc ľuďom všetkých vekových skupín? Ako zmení Európska stratégia starostlivosti podmienky formálnych a podporu neformálnych opatrovateľov? Miriam Lexmann podporila dve poslanecké otázky smerované EK.

Starnutie Európy a podpora seniorov, aby bol ich život aj vo vyššom veku dôstojný, aktívny a bez diskriminácie, je výzvou pre celú EÚ. Miriam Lexmann preto dlhodobo spolupracuje a podporuje Age platform aj pri jej snahe vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s rovnakými právami pre ľudí v ktorejkoľvek fáze života.

Celosvetovo je až 11 % zobrazovanej detskej pornografie umiestnených na slovenských serveroch. Miriam Lexmann preto vyzvala Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny, aby sme sa pri ochrane detí na internete začlenili do medzinárodnej spolupráce a pomohla presadiť v EP potrebnú legislatívnu výnimku na fungovanie nástrojov na odhaľovanie zobrazovania detskej pornografie. Aj o tejto téme informovala vo vysielaní TV Joj.

Miriam Lexmann apeluje na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka, aby inicioval zmenu v zákone o legislatívnom poistení. Ten totiž nereflektuje neustále zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, a tak medzi vdovami a vdovcami vznikajú až 12-ročné rozdiely vo výške vyplácania vdovského dôchodku.

Európska spoločnosť starne. Tomuto vývoju predchádzali komplexné príčiny, ktorý vyústili v nižšiu pôrodnosť, ale aj odlivu mladých ľudí z niektorých oblastí.

Žiaľ, nezareagovali sme včas s podpornými politikami.

Dnes vidíme narastajúci efekt takzvaných sendvičových rodičov, ktorí popri deťoch len ťažko zvládajú starostlivosť o svojich rodičov preto, lebo nemáme potrebnú infraštruktúru. Bije hodina dvanásta na to, aby sme prijali účinné politiky dôstojného starnutia.

Seniori potrebujú prístup ku zdravotnej starostlivosti či opatrovateľským službám, ale aj k celoživotnému vzdelávaniu. Samozrejme, dobre nastavená rodinná politika a spravodlivé ohodnotenie starostlivosti o deti v dôchodkovom systéme sú absolútne kľúčové.

Treba tie vyzdvihnúť veľký potenciál nových digitálnych asistenčných technológií, ktoré môžu seniorom významne pomôcť k samostatnému životu.

Dôstojnosť života našich rodičov a starých rodičov je totiž našim zrkadlom.

Video z vystúpenia si pozrite tu: https://www.facebook.com/miriamlexmann.sk/videos/324766882680173

Foto: John Bragg, https://europefineartphotos.photoshelter.com

Dôstojnosť života našich rodičov a starých rodičov je aj našim zrkadlom. Uviedla to Miriam Lexmann v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu počas vystúpenia k téme výziev súvisiacich s politikou starnutia obyvateľov EÚ.

Miriam Lexmann spolu s kolegami už roky systematicky upozorňuje na nerovnosti v spoločnosti, a to nielen v spojení so zamestnaním, ale napríklad aj v súvislosti s potrebou riešenia demografických zmien a starnutia populácie. Presadzuje opatrenia, aby sa starostlivosť o deti alebo odkázaných príbuzných neodrážala vo výraznom znížení dôchodkových nárokov v dôsledku vynechania rokov v kariére. Úspešnej jej prešiel pozmeňovací návrh o spravodlivejšom započítaní času stráveného starostlivosťou o deti do dôchodkového systému.

Investícia do výchovy detí alebo opatrovanie rodinného príslušníka – okrem toho, že je to hodnota sama o sebe – má aj svoju vyčísliteľnú hodnotu pre naše hospodárstvo a udržateľnosť sociálneho systému. Zamyslime sa nad tým, ako spravodlivejšie ohodnotiť tieto obdobia starostlivosti a pretaviť ich do férovejších dôchodkových systémov. Uviedla to počas plenárneho vystúpenia EP Miriam Lexmann, ktorej pozmeňovací návrh v prospech zohľadnenia ohodnotenia obdobia starostlivosti na dôchodku prešiel hlasovaním.

Ženy v EÚ zarábajú oproti mužom menej priemerne o 19,4%. Rozdiel spôsobujú ich častejšie opatrovateľské a rodičovské povinnosti, ale aj práca v nižšie ohodnotených odvetviach. Ich nižšie príjmy sa následne odrážajú aj v dôchodkoch, kde za mužmi zaostávajú priemerne o 30 %, uviedla Miriam Lexmann, ktorej úspešne prešiel pozmeňovací návrh hovoriaci o uznávaní opatrovateľských a rodičovských mesiacov do dôchodku.

Rodiny majú obrovský vplyv na vývoj demografie, a tým aj vývoj našej spoločnosti. Preto je potrebné výrazne ich podporiť pri tvorbe opatrení na rovnováhu pracovného a súkromného života, starostlivosti o deti, starších ľudí, ale aj osoby so zdravotným postihnutím, a to aj pri zohľadňovaní výšky materských, otcovských, rodičovských a opatrovateľských príspevkov. Ako jednu z mnohých pripomienok to uviedla Miriam Lexmann pri tvorbe dokumentu o sociálnej politike EÚ.

Posilnenie digitálnych zručností v spoločnosti dosiahneme aj zvýšeným prístupom k internetu a digitálnym nástrojom s osobitným dôrazom na najzraniteľnejšie skupiny – vrátane seniorov, menšín a osôb so zdravotným postihnutím. Zdôrazňuje to Miriam Lexmann pričom v pozmeňovacích návrhoch k správe o možnostiach vzdelávania pre seniorov pripomína nutnosť školenia aj učiteľov v digitálnych zručnostiach a posilňovania ich jazykových kompetencií.

Rozvoj digitálnych zručností je nevyhnutný na prispôsobenie sa meniacim potrebám trhu práce a spoločenským zmenám, ktoré môžu spôsobiť digitálne sociálne vylúčenie.  Preto je nutné odstrániť prekážky pri prístupe k digitálnym nástrojom a vzdelávaniu predovšetkým u zraniteľných komunít, ale aj u seniorov či osôb so zdravotným postihnutím. Uviedla to Miriam Lexmann v pripomienkach k správe o digitálnom vzdelávaní. Zároveň apeluje na potrebu cielených národných kampaní pre zvýšenie povedomia o zdravotných hrozbách vyplývajúcich z dlhého času stráveného pred obrazovkami.

Využívanie AI a digitálnych technológii v prospech zariadení a služieb pre starších ľudí, dôraz na celoživotné vzdelávanie, slobodu rozhodnutia zotrvať aktívny na trhu práce v dôchodkovom veku, ale aj riadne započítanie materskej a rodičovskej dovolenky do dôchodkových nárokov. Miriam Lexmann podala 27 pripomienok vo Výbore pre sociálne veci k pripravovanej správe o starnutí Európy.

Viaceré zlyhania v systéme starostlivosti o staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím, vrátane nedostatočnej podpory zariadení sociálnych služieb v čase pandémie, by mali byť riadne a bezodkladne preskúmané. V pléne EP to uviedla Miriam Lexmann a navrhuje riešenie vo zvýšenej podpore prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, pretože menšie zariadenia rodinného typu zlepšia šancu opatrovaných ľudí na plnohodnotný život.

V sociálnej sfére potrebujeme prístupnú a cenovo dostupnú infraštruktúru starostlivosti o deti, starších, ale aj osoby so zdravotným postihnutím. Rizikom je aj vysoká miera zadlženia, ktorej musíme čeliť osvetou v téme finančnej gramotnosti pripomienkovala Miriam Lexmann pripravovanú správu EP na zriadenie technickej podpory v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

Materská a rodičovská dovolenka nie sú adekvátne započítané do dôchodkových práv, čo je jednou z príčin tzv. chudoby pracujúcich. Upozornila na to Miriam Lexmann v pripomienkach ku správe o chudobe pracujúcich vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci. Poukázala tiež na rozdiely v odmeňovaní žien a potrebu zriadenia dostatočného počtu zariadení na starostlivosť o deti a ľudí odkázaných na opateru.

Ochrana najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – seniorov, osôb so zdravotným postihnutím, menšín, diskriminovaných osôb, ale aj zraniteľné skupiny, ktoré vytvorila pandémia či zníženie chudoby u zamestnaných osôb prostredníctvom spravodlivých foriem odmeňovania, dôstojných a udržateľných pracovných miest. To sú dva zo štrnástich pozmeňovacích návrhov, ktoré predložila Miriam Lexmann k pripravovanej správe o zamestnanosti a sociálnej politike v eurozóne.

Lexmann vo vedení europarlamentu

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content