Rýchle správy

zamestnanosť

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k rozhodnutiu EÚ uvaliť clá na čínske elektromobily.

Čína dlhodobo porušuje princípy voľného trhu, čo vyústilo do dnešného rozhodnutia Európskej komisie. Nemôžeme sa nečinne prizerať tomu, ako podkopáva voľný trh a musíme pristúpiť k tejto ochrane našich spoločností, a teda našej ekonomickej bezpečnosti. Pre krajiny ako Slovensko s viac ako 250 000 pracovnými miestami spojenými s automobilovým priemyslom je to absolútne kľúčové. Ide totiž o ochranu hospodárskej konkurencieschopnosti a v konečnom dôsledku aj o živobytie ľudí. Dlhodobo konám kroky na ochranu našej ekonomiky pred čínskym ekonomickým nátlakom a znižovanie našej závislosti na tomto režime v kľúčových sektoroch, ako aj podporu našich spoločností a inovácií. S tým úzko súvisí aj prehodnotenie zákazu spaľovacích motorov, za ktoré sa intenzívne zasadzujem aj v rámci najväčšej frakcie Európskej ľudovej strany.

Miriam Lexmann bola ako členka Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) spravodajkyňou Aktu o prístupe ku kritickým surovinám a tieňovou spravodajkyňou pre mechanizmus proti ekonomickému nátlaku.

Zdroj foto: Getty images/Investopedia

Európska ekonomika prestáva byť konkurencie schopná. Je to výzva, pri ktorej musíme prehodnotiť ciele politiky zvanej Green Deal, a či sme ich schopní dosiahnuť ich tak, aby to nebolo na úkor nášho priemyslu a hospodárstva. Je dôležité, aby sme zelené ciele spojili s našimi ekonomickými a bezpečnostnými záujmami, potravinovou bezpečnosťou, uviedla Miriam Lexmann v televíznom vystúpení.

Na pondelok 25. marca zvolávame okrúhly stôl k situácii rodín so zdravotne znevýhodnými deťmi. K okrúhlemu stolu pozývame zástupcu ministerstva práce, zástupcov všetkých parlamentných strán, verejného ochrancu práv, komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, komisára pre deti, zástupcov ZMOSu, Únie miest Slovenska, SK8 a organizácií, ktoré sa venujú práci so zdravotne znevýhodnými osobami. Účasť v rámci okrúhleho stola tiež prisľúbil minister práce a sociálnych vecí Českej republiky Marián Jurečka.

Martina Holečková – predsedníčka poslaneckého klubu KDH a expertka na sociálnu oblasť:

,,Musíme si pred týmto problémom prestať zakrývať oči a začať konečne konať. Problémov, s ktorými sa stretávajú zdravotne znevýhodnení ľudia a osoby, ktoré sa o týchto ľudí starajú, je skutočne veľa. Sú to napríklad nízke príspevky od štátu, ktoré často nestačia ani na pokrytie tých najbežnejších výdavkov, ale napríklad aj odľahčovacia služba, ktorá v skutočnosti funguje iba na papieri a bežný človek k nej de facto nemá prístup. Je na čase odhodiť politické tričká a začať v tejto oblasti ťahať za jeden povraz. Jedine tak môžeme nastaviť systém, ktorý môže fungovať dlhé roky a dokáže efektívne pomôcť ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ale aj osobám, ktoré sa o týchto ľudí starajú.“

Miriam Lexmann – europoslankyňa a líderka kandidátky KDH v eurovoľbách:

“Slovensko má síce k dispozícii eurofondy aj na financovanie sociálnej oblasti, avšak tie nie je dlhodobo schopné efektívne využiť na systémové reformy, ktoré by zabezpečili lepšie fungovanie sektora. Dlhodobo na európskej úrovni bojujem aj za lepšie podmienky pre opatrovateľov a kvalitnejšie služby pre klientov. V rámci Európskej stratégie pre oblasť starostlivosti som presadila tiež požiadavku dostupných odľahčovacích služieb pre opatrovateľov, aby si mohli pri tejto fyzicky a psychicky tak ťažkej práci oddýchnuť. Medzi ďalšie návrhy patrilo, napríklad aj poskytovanie psychologickej podpory, ktorá je pri nepretržitej starostlivosti o deti či príbuzných nevyhnutnosťou.”

Alena Novotná – matka dieťaťa so zdravotným znevýhodnením a kandidátka v eurovoľbách:

,,Starostlivosť o osoby so zdravotným znevýhodnením je práca na plný úväzok, 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Špecifickou skupinou sú rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú neviditeľné, rodičia týchto detí sú psychicky a fyzicky unavení a osobitne finančne zaťažení. Finančné zaťaženie rodiny dieťaťa so zdravotným znevýhodnením je priemerne ročne suma 4 217€ eur.”

Naši poľnohospodári nie sú zodpovední za zmenu klímy a nemali by niesť celú záťaž boja proti klimatickým zmenám na svojich pleciach. Len vďaka zle nastaveným politikám EÚ. Naopak, silné poľnohospodárstvo je kľúčové pre rozvoj našich regiónov. Aj preto bude Miriam Lexmann presadzovať revíziu rozhodnutia o zákaze spaľovacích motorov po roku 2035.

Jedným z dôvodov protestov farmárov je excesívna európska legislatíva v oblasti životného prostredia. Poľnohospodárov v celej EÚ dusí byrokracia. Zároveň čelia dôsledkom klimatických a geopolitických kríz. Naši poľnohospodári však nie sú zodpovední za zmenu klímy a nemali by niesť celú záťaž boja proti klimatickým zmenám na svojich pleciach. Len vďaka zle nastaveným politikám EÚ. Naopak, silné poľnohospodárstvo je kľúčové pre rozvoj našich regiónov, reaguje Miriam Lexmann.

Europoslankyňa Miriam Lexmann vyzvala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby za Slovensko odmietol dohodu o texte Smernice o pracovníkoch platforiem, ktorá sa dotkne 28 miliónov Európanov pracujúcich napríklad cez donáškové alebo prepravné platformy.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) vyzýva ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby odmietol dohodu o texte Smernice o pracovníkoch platforiem, ktorá sa dotkne 28 miliónov Európanov pracujúcich napríklad cez donáškové alebo prepravné platformy.

Miriam Lexmann, ktorá sa zaoberá situáciou pracovníkov platforiem dlhodobo, upozorňuje, že text trialógovej dohody, ktorý bol medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou dosiahnutý minulý týždeň, ohrozuje živobytie tisícov takto pracujúcich alebo privyrábajúcich si Slovákov.

„Text smernice, ako bol dohodnutý, totiž stanovuje tzv. indikátory, na základe ktorých je pracovník buď zamestnancom alebo SZČO. Naplnenie iba dvoch z piatich indikátorov znamená podľa smernice zamestnanecký vzťah. Realita je však taká, že napríklad kontrolu kvality donášky, stanovovanie cenového stropu či overenie správania pracovníka v záujme spokojnosti a bezpečnosti zákazníkov musí robiť každá platforma. Dve z piatich kritérií tak naplnia v podstate všetci,” vysvetľuje dopady nového návrhu Lexmann.

V drvivej väčšine prípadov však pracovníci prostredníctvom platforiem potrebujú pružný pracovný čas, pretože si iba privyrábajú popri inom zamestnaní, štúdiu či podnikaní. Mnohí taktiež potrebujú flexibilitu práce cez platformy na to, aby skĺbili starostlivosť o deti s prácou. O toto všetko môžu kvôli súčasnej dohode prísť.

„Dohoda bude tento týždeň schvaľovaná členskými štátmi, pričom niektoré z nich sú s jej súčasným znením veľmi nespokojné a zvažujú jej zablokovanie. Práve preto vyzývam aj Slovensko, aby text v súčasnej podobe nepodporilo. Ide totiž nielen o živobytie pracovníkov platforiem, ale aj o príjem podnikov, ako sú napríklad reštaurácie, ktoré cez platformy doručujú svoj tovar zákazníkom a v konečnom dôsledku aj o nás zákazníkov, ktorým dostupné služby uľahčujú život. Namiesto znemožňovania tohto modelu a samostatnej zárobkovej činnosti by sme sa skôr mali zamerať na umožnenie poskytovania väčších výhod pre týchto pracovníkov zo strany platforiem bez automatického zamestnaneckého statusu,”  uzatvára svoju výzvu členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Ekonomická bezpečnosť s dôrazom na znižovanie našej závislosti od totalitných režimov je v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu jednou z mojich hlavných priorít.

Práve tento rok som intenzívne pracovala na európskej legislatíve, ktorá by našim spoločnostiam zabezpečila prístup ku kritickým surovinám ako napríklad lítium, ktoré je kľúčové pri výrobe batérií v elektrických vozidlách. Som tiež veľmi rada, že už v najbližších dňoch vstúpi do platnosti aj ďalšia dôležitá legislatíva, na ktorej som sa osobne podieľala a ktorej cieľom je ochrániť krajiny EÚ pred ekonomickým nátlakom zo strany Číny a iných podobných totalitných režimov.

O to viac dnes s údivom čítam o podpise memoranda medzi vládou SR a čínskou firmou Gotion o vybudovaní továrne na výrobu batérií do elektromobilov v Šuranoch.

Nové zahraničné investície sú nesporne obrovským prínosom pre naše regióny a teda hospodársky rozvoj krajiny či zvyšovanie životnej úrovne. Práve preto si však v prípade investície Gotionu v Šuranoch musíme klásť vážne otázky o dlhodobom efekte čínskych investícií.

Čínske elektromobily už teraz zaplavujú náš trh, čo predstavuje nebezpečenstvo pre európske ekonomiky, najmä na Slovensku, kde je až 250 000 pracovných miest priamo spojených s automobilovým priemyslom. Európska komisia nedávno začala vyšetrovanie čínskych štátnych dotácií pre elektrické vozidlá a ich negatívnych dopadov na našu ekonomiku. Dnes by malo byť našou kľúčovou prioritou, ako sa opäť stať konkurencieschopnejšími, ako podporiť európske spoločnosti a znížiť našu závislosť od Číny, aby sme z dlhodobého hľadiska ochránili živobytie ľudí. Nedosiahneme to tým, že náš priemysel bude ešte viac závislý od Číny.

Mrzí ma tiež nerozhodné správanie Volkswagenu, ktorému predchádzajúce vlády ponúkli možnosť zriadiť túto výrobu. Volkswagen, ktorý je na Slovensku významným zamestnávateľom, už teraz bojuje s čínskou automobilovou konkurenciou a fabrika by mu pomohla k lepšej konkurencieschopnosti. Investícia od tak dôležitej európskej spoločnosti by bola dobrá pre naše hospodárstvo a rovnako pre našu bezpečnosť.

Na záver chcem tiež zdôrazniť, že totalitný čínsky režim je majstrom veľkolepých sľubov. Nazývajú to „win-win“ – situácia, keď zo vzájomnej spolupráce profitujú obe strany. Tieto sľuby sa však dodržia len zriedka a mnohé krajiny od Ázie po Afriku dnes trpia ich hroznými sociálno-ekonomickými dôsledkami.

Pretože pre totalitný čínsky režim znamená situácia „win-win“ to, že vyhrá dvakrát.

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: electrive.com

Voľný pohyb je základným pilierom jednotného trhu. Nemôžeme ho bez rozmyslu jednostranne obmedzovať alebo dokonca až zastaviť, reaguje Miriam Lexmann na poľské uzatvorenie menších hraničných priechodov so Slovenskom. Závažne, aj keď nie zámerne, ohrozujú živobytie mnohých Slovákov z prihraničných oblastí. Lexmann oslovila Komisiu a požiadala ju o preverenie primeranosti krokov Poľska.

M. Lexmann víta postoj EP k novým pravidlám na zníženie emisií z cestnej dopravy EURO7, ktorý je reálnejší k ochrane životného prostredia a na rozdiel od pôvodného návrhu Komisie neoslabuje našu konkurencieschopnosť. Najmä v kontexte dominancie automobilového priemyslu na Slovensku a tým aj ochrany pracovných miest. V súčasnom geopolitickom kontexte považuje spoločne s Igorom Janckulíkom z KDH za zásadné vyvažovať naše ambície v oblasti ochrany klímy tak, aby sa nestali likvidačnými pre náš priemysel.

Rýchly nástup technológií a prechod na teleprácu sú okrem výhody v podobe flexibility spojené aj s nevýhodami, ako je neustála prepojiteľnosť pracovníka, a tým aj stieranie hranice medzi pracovným a súkromným životom. S týmto súvisí aj nárast duševných problémov spojených s pracovným procesom. Preto počas plenárneho zasadnutia diskutovala aj Miriam Lexmann so zástupcami Komisie o možných opatreniach na riešenie tejto krízy duševného zdravia.

Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.

Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.

„Pandémia Covid-19 a obmedzenia, ktoré boli počas nej prijímané, negatívne zasiahli nielen pohyb tovarov a služieb, ale najmä cezhraničný pohyb pracovníkov.

Preto som sa vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci zasadzovala najmä za to, aby títo pracovníci boli v prípade budúcich kríz chránení. Mnohí z nás totiž za prácou cestujú, niektorí prekračujú hranice dokonca denne.

Mrzí ma však, že sa do nariadenia nedostali výzvy na riešenie tzv. home officu zo zahraničia, ktoré sme presadili vo výbore. Práca z domu pre zamestnávateľa v inom členskom štáte totiž dnes nie je právne možná. V situácií, kedy sú zavreté hranice, pracovník podľa súčasnej legislatívy nemôže pracovať z domu – napríklad na Slovensku pre zamestnávateľa z inej krajiny Európskej únie

Naďalej sa preto budem zasadzovať za potrebné zmeny, aby sa už nestalo, že rodiny budú v krízových situáciách mesiace rozdelené,“ hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zdroj: shutterstock.com

Miriam Lexmann dlhodobo poukazuje na zmenu prístupu k zručnostiam na trhu práce. V EP vystupovala ako tieňová spravodajkyňa ku schválenej správe o podpore a prispôsobení odbornej prípravy. Cieľom je uľahčiť dopĺňanie zručností alebo preškoľovanie zamestnancov podľa potrieb trhu práce, ktorý zásadným spôsobom mení vývoj technológií, AI a digitalizácia.

Rezolútne stanovenie termínu pre ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035 je veľká chyba a môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku, opäť zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS). Ako spravodajkyňa pre európsku legislatívu o dostupnosti kritických surovín totiž vníma vážne ohrozenie automobilového priemyslu, ktorý je pre Slovensko kľúčový.

Jej opakovaná kritika prichádza v čase, keď Európsky dvor audítorov uviedol, že cieľ Európskej komisie v oblasti nulových emisií do roku 2035 sa nedosiahne z dôvodu nepostačujúcej výroby batérií. Podľa správy Dvora audítorov je možné tieto ciele dosiahnuť len s dovážanými elektrickými vozidlami alebo samotnými batériami, čo by bolo na úkor európskeho priemyslu a pracovných miest. Neistota týkajúca sa bezpečnosti dodávok surovín potrebných na udržanie výroby v EÚ je pre náš priemysel rovnako závažným problémom.

„Automobilový priemysel je ťahúňom slovenského hospodárstva a generuje 12 % HDP. Až štvrť milióna pracovných miest u nás je viazaných na tento sektor. Je správne mať ambiciózne zelené ciele, no musíme ich dosahovať tak, aby neboli na úkor našej hospodárskej konkurencieschopnosti a živobytia ľudí, najmä v čase, keď čelíme veľkým geopolitickým hrozbám. Tieto ciele je potrebné dosahovať v úzkej spolupráci s naším priemyslom“, vysvetľuje europoslankyňa Lexmann.

„Ako europoslankyňa dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od Číny a iných totalitných režimov, ktoré predstavujú hrozbu pre našu demokraciu ako aj hospodársku bezpečnosť“, uvádza Miriam Lexmann. „V tomto kontexte sa ako spravodajkyňa pre Akt o kritických surovinách v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu snažím zabezpečiť, aby sme včas nastúpili na cestu diverzifikácie a aby náš priemysel mal potrebné suroviny na zabezpečenie svojej výroby.“

Podľa Lexmann v čase, keď čínske elektrické vozidlá zaplavujú náš trh, musíme zabezpečiť, aby náš priemysel zostal konkurencieschopný. Takmer 20 % nových áut registrovaných v EÚ v roku 2021 bolo elektrických, no je potrebné vnímať kontext, že až 76 % celosvetovej výrobnej kapacity predstavuje dovoz batérií z Číny, na ktorej sú tak krajiny závislé. Čína už predbehla Japonsko ako najväčšieho svetového exportéra áut. Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP.

Viac k téme si prečítajte aj tu: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/674401-je-dolezitejsia-priroda-alebo-vojna-europa-chce-spomalit-klimaticku-krizu-napriek-protestom-farmarov/

alebo tu: https://regiony.sme.sk/c/23246463/prakticke-spravy-z-eu-europa-ma-problem-so-sebestacnostou-aj-v-potravinach-ako-to-zmenit.html

Toto tempo zvyšuje aj nároky a požiadavky na zamestnancov. Aby dokázali napredovať, musíme im umožniť zvyšovať si kvalifikáciu, v niektorých prípadoch ich aj úplne preškoliť. V tomto všetkom nesmieme zabúdať na ich osobný život, potenciál a individuálne ambície.

Ako tieňová spravodajkyňa správy o podpore a prispôsobení odbornej prípravy ako nástroja úspechu pracovníkov sa Miriam Lexmann zaoberala najmä tým, aby k školeniam a odbornej prípravy mali prístup všetci, a to najmä pracovníci zo znevýhodneného prostredia.

„Je pre mňa kľúčové, aby sme sa nezameriavali iba na formálnu odbornú prípravu, ale vyvinuli aj systém uznávania inak nadobudnutých zručností. Týka sa to napríklad neformálnych opatrovateľov. Uznané zručnosti im pomôžu pri návrate späť na pracovný trh,“ hovorí Miriam Lexmann, členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP.

Okrem tejto správy bola dnes úspešná aj tá o nástroji núdzovej pomoci pre jednotný trh. Návrh na vytvorenie tohto nástroja prišiel v nadväznosti na skúsenosti spojené s pandémiou Covid-19 a zavretými hranicami, ktoré boli veľmi problematické najmä pre cezhraničných pracovníkov. Tento nástroj má podobným problémom do budúcnosti predísť, a to tak, že nastaví jasné pravidlá fungovania počas krízových situácií.

„Mojou veľkou prioritou bolo otvoriť tému pracovníkov pracujúcich v zahraničí, ktorí by síce mohli vykonávať prácu z domu, avšak pre právne a daňové predpisy museli tráviť mesiace v krajine zamestnávateľa, odtrhnutí od svojich rodín. Som veľmi rada, že kolegovia vo výbore podporili moje pozmeňovacie návrhy, ktoré explicitne žiadajú právne riešenie pre týchto pracovníkov,“ vysvetlila slovenská europoslankyňa za KDH.

Zdroj foto: Európsky parlament

Slovensko musí prijať jasné kroky k vlastnej potravinovej sebestačnosti v tých komoditách, v ktorých to je možné. K tomu pomôže len podpora mladých farmárov. Miriam Lexmann na to apelovala počas podujatia Deň mladého farmára v obci Krásna Lúka, ktorý poukazuje na pozitíva farmárčenia.

Po nedávnych rozhovoroch o možnostiach spolupráce medzi Taiwanom a Slovenskom na východnom Slovensku absolvovala dnes Miriam Lexmann ďalšie rozhovory k tejto téme. S delegáciou, ktorú tvorili Roy Chun Lee, taiwanský viceminister zahraničných vecí a David Nan-Yang Lee, zástupca Taiwanu na Slovensku sa zhodli, že okrem práce je dôležitá spolupráca aj v oblasti bezpečnosti.

Opatrovatelia si zaslúžia lepšie podmienky. O ne sa zasadzuje Miriam Lexmann aj v na európskej úrovni. Výsledkom sú mnohé prijaté návrhy v Európskej stratégii starostlivosti. Prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj to, ako zlepšovať podmienky pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia. Viac v diskusii RTVS.

Viac ako polovica Slovákov (56 %), ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby, mala problém nájsť opatrovateľa k chorým alebo seniorom. Až 13 % sa pritom nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Strana volá po systémovej pomoci odkázaným.

Najväčší problém nájsť opatrovateľa majú ľudia v Bratislavskom kraji (spolu až dve tretiny – 66 % spomedzi tých, ktorí ho hľadali ) a v Prešovskom kraji (61 %). Prešovský kraj hlási najväčší počet občanov, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť opatrovanie vôbec (až 23 %). Uvedené údaje boli rozdelené podľa krajov na výlučne štatistické účely, samosprávne kraje však nemajú kompetencie zabezpečovať terénnu opatrovateľskú službu, na ktorú sa prieskum vzťahoval. Prieskum, ktorý upozornil na vážny problém s dostupnosťou opatrovateľskej služby na Slovensku, zrealizovala agentúra AKO pre KDH od 4. do 10. mája na vzorke 1000 respondentov. Skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby uviedlo 30,6 % opýtaných Slovákov.

„Demografia nepustí, čoraz viac osôb bude odkázaných na pomoc či už formálnych alebo neformálnych opatrovateľov. Ich nedostatok musíme akútne systémovo riešiť. Na európskej úrovni som sa mnohými pozmeňovacími návrhmi podieľala na prijatí tzv. Európskej stratégie starostlivosti. Tá prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj zlepšovanie podmienok pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia, “ reaguje europoslankyňa za KDH Miriam LEXMANN, ktorá je v Bruseli aj členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Slovensko musí riešiť hneď niekoľko problémov naraz, a to nielen pri terénnej opatrovateľskej službe. Nemôžeme sa sústrediť iba na potreby klientov, ktoré sú zrejmé, ale musíme zaistiť aj bezpečné a dôstojné podmienky pre samotných opatrovateľov. „Starostlivosť opatrovateliek nie je docenená. Ide o dokázateľne fyzicky i psychicky náročnú prácu, ktorá sa neodráža v ich zaradení podľa stupňa záťaže práce, a tým ani v odmeňovaní . Navyše musia často vykonávať prácu zdravotníkov, lebo v zariadeniach sociálnych služieb nie je najmä počas víkendov a sviatkov dostatok zdravotníckeho personálu,“ približuje aktuálnu situáciu predsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska Dana Grafiková.  

Miriam Lexmann upozorňuje aj na prepojenosť slovenskej legislatívy a možností financovania opatrovateľskej služby z európskych fondov. „Musíme lepšie využiť Európsky sociálny fond aj Plán obnovy, lebo nám pri zabezpečovaní pomoci pre odkázaných vedia veľmi pomôcť. Je nutné zabezpečiť kontinuitu a koncepčnosť projektov, byť efektívny, ale aj spravodlivo ohodnotiť prácu opatrovateliek.“  

„Občania sa často zúfalo obracajú na obce a mestá, aby im pomohli zabezpečiť terénnu opatrovateľskú službu pre ich blízkych. Hoci to majú plne v kompetencii, štát musí jednoznačne zabrať vo finančnej podpore. Financovanie takejto dôležitej služby občanom iba, prípadne najmä z európskych zdrojov je neudržateľné,“  približuje členka predsedníctva KDH a nitrianska vicežupanka Martina HOLEČKOVÁ, ktorá sa venuje sociálnej problematike.

Odbornú konferenciu o sektore starostlivosti na Slovensku zorganizovali v stredu 17. mája KDH a europoslankyňa Miriam Lexmann. Jej cieľom bolo vytvoriť príležitosť na výmenu odborných názorov a návrhov medzi verejnými i súkromnými poskytovateľmi sociálnych služieb, zástupcami opatrovateľov a ďalšími relevantnými stranami.

Agentúra AKO v predmetnom prieskume opýtaným položila dve otázky: „Máte vy osobne alebo niekto vo vašom okolí skúsenosť s hľadaním, s vybavovaním opatrovateľských služieb do domácnosti pre seniora alebo zdravotne znevýhodnenú osobu?“ a „Aké boli vaše skúsenosti alebo skúsenosti niekoho z vášho okolia so zabezpečením (vybavením) opatrovateľskej služby?“  Zistenia sa teda týkajú platených terénnych opatrovateľských služieb, nejde o zariadenia sociálnych služieb , ani bezplatnú výpomoc v rámci rodiny.

Zdroj foto: solidcare.sk

Taiwan plánuje investovať do podnikov v strednej a východnej Európe miliardu dolárov. Pri sprostredkovaní ponuky investovať aj na Slovensku, v Prešovskom samosprávnom kraji, bola aj Miriam Lexmann, ktorá upozornila nielen kľúčovú spoluprácu demokratických krajín, ale aj na možnosti získať štipendiá pre našich študentov na Taiwane.

Konkurencieschopnosť nášho hospodárstva je kľúčová pre našu bezpečnosť, ako aj pre živobytie našich občanov. Rozhodnutie o zákaze spaľovacích motorov preto Miriam Lexmann považuje za gól do vlastnej brány. Rozhodnutie nielenže spraví automobily ťažšie dostupnými, ale zároveň pomá čínskym spoločnostiam ovládnuť náš spoločný európsky trh. O to viac sa to bude týkať Slovenska, pre našu sekundárnu závislosť na Číne prostredníctvom automobilového priemyslu.

Naša pripravenosť na meniaci sa pracovný trh bude jedným z kľúčových faktorov úspešného zvládnutia ekonomickej transformácie Slovenska, a to najmä v dôsledku narastajúcej digitalizácie či využívania technológie umelej inteligencie. Miriam Lexmann na to opakovane upozornila počas aktuálnej plenárnej schôdze, ktorá sa venovala aj tejto téme.

Miriam Lexmann víta dnešný odklad definitívneho rozhodnutia o pláne ukončiť od roku 2035 predaj áut so spaľovacím motorom. Sama vo februári hlasovala proti návrhu na úplné ukončenie predaja, pričom tento návrh označila za kontroverzný. Potrebujeme dekarbonizovať priemysel, ale nie deindustrializovať Európu, uviedla pri tejto príležitosti slovenská europoslankyňa.

Až 28 miliónov pracovníkov si dnes v EÚ zarába na živobytie prostredníctvom práce pre tzv. platformy. Miriam Lexmann je proti ich reklasifikácii na zamestnancov, čo by zabrzdilo tento inovatívny spôsob práce. Ako zachovať flexibilitu vo finálnom texte legislatívnej úpravy, o ktorej momentálne prebiehajú rokovania, diskutovala na konferencii so zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu.

So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.

„Od začiatku bolo mojou prioritou, aby sme sa nepokúšali vtesnať inovatívny model práce cez platformy do starých rámcov. Znamenali by automatickú reklasifikáciu pracovníkov platforiem na zamestnancov. Poukazovala som najmä na to, že sú to v prvom rade samotní pracovníci platforiem, ktorých musíme počúvať a zlepšovať ich podmienky a pritom nebrzdiť možnosti, ktoré dáva tento inovatívny spôsob práce. Toto sa však, žiaľ, pri prijímaní parlamentnej pozície nestalo,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa, ktorá sa téme venuje od začiatku svojho pôsobenia v europarlamente.

Diskusia bola najmä o tom, ako ovplyvní európska pozícia k tejto smernici budúcnosť práce cez platformy.

Reštriktívnym prístupom k tomuto biznisu je v stávke živobytie 28 miliónov pracovníkov, ich rodín, ako aj ďalších, najmä malých podnikov, ktoré s platformami spolupracujú.

„Verím, že finálny text, ktorý je momentálne v ďalšom rokovaní, zoberie do úvahy hlavné benefity, ktoré pracovníci platforiem oceňujú. Tým je predovšetkým flexibilita,“ dopĺňa členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) v európskom parlamente.

Titulná foto: www.ipa.org.au

Rodinná politika a výmena skúseností v otázkach sociálnej starostlivosti, ale aj cestovania rodičov za prácou do zahraničia boli témami návštevy členov Inštitútu vzdelávania a inovácií v politike, ktorých pozvala do Bruselu Miriam Lexmann. Starostovia a zástupcovia miestnej samosprávy mali možnosť stretnúť expertov na rodinnú politiku a vymeniť si vzácne skúsenosti i pohľady na národnej či európskej úrovni s Európskou federáciou asociácií katolíckych rodín, zástupcami Európskej biskupskej konferencie a s členkou EP a bývalou ministerkou rodiny, práce a sociálnych vecí Poľska, Elżbietou Rafalskou.

Miriam Lexmann bola členkou poroty na Pronea Hackatone 2023 v Partizánskom. Študenti stredných škôl pracovali na inovatívnych riešeniach v oblasti vzdelávania, podnikania, či životného prostredia. Svoje projekty museli pretaviť do jasných a uchopiteľných biznismodelov, ktoré prezentovali počas 5 minút pred odbornou porotou.

Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov p

„Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov platforiem, priniesla právnu istotu, nevytvárala chaos a zlepšovala podmienky pre tých, ktorí prostredníctvom nich pracujú. Dnes musím s poľutovaním konštatovať, že parlament nevyužil svoju kompetenciu hlasovať o texte v plene, a tým zahodil svoju možnosť túto významnú smernicu vylepšiť,“ hovorí Miriam Lexmann o texte, ktorý mal pomôcť miliónom Európanom zachovať ich flexibilitu v pracovnom pomere.

„Mojím cieľom bolo vytvoriť právny rámec pre väčšiu ochranu pracovníkov a legálnu možnosť poskytnúť benefity, vrátane tých sociálnych, aj pre samostatne zárobkovo činných pracovníkov bez toho, aby im hrozilo, že budú proti svojej vôli preklasifikovaní na zamestnancov a prídu tak o flexibilitu práce,“ upresňuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Práca cez platformy nie je tradičný obchodný model a preto ho nemôžeme nechať uviaznutý v starých smerniciach a legislatívach. „Rozhodnutie, ktorým sa zákonodarcovia vzdali svojej kompetencie podieľať sa na tvorbe legislatívy, je preto pre mňa nepochopiteľné,“ hodnotí situáciu Miriam Lexmann.  

Počet ľudí, ktorých sa táto legislatíva dotýka, totiž neustále rastie. Len na Slovensku sú to tisícky pracovníkov, v celej Európskej únii je ich viac ako 28 miliónov.

„Naďalej sa preto budem zasadzovať za to, aby bol v ďalších rokovaniach s členskými štátmi dosiahnutý rozumný text, v ktorom tento inovatívny model poskytovania pracovných príležitostí zachová tie výhody, pre ktoré si ho pracovníci vyberajú,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.

Zdroj Foto: https://www.lrt.lt

Europoslankyňa Miriam Lexmann spoluorganizovala odborný diskusný panel expertov na tému ochrany jednotného európskeho trhu.

Lexmann sa ako tieňová spravodajkyňa venuje v Európskom parlamente (EP) tvorbe legislatívnych nástrojov na ochranu jednotného trhu EÚ, predovšetkým pred ekonomickým nátlakom Číny.

„Medzery aj naďalej stále vidím pri ochrane našej kritickej infraštruktúry, ako sú 5G siete, ale aj v riešení pokračujúcej závislosti našich kritických odvetví, čo sa momentálne odráža napríklad i na nedostatku liekov v Európe. Kľúčovou je rovnako otázka zabezpečenia polovodičov,“ uviedla členka frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom jej aj jej materská strana KDH.

Podujatie otvoril zástupca Taiwanu na Slovensku, pán David Nan-Yang Lee. Taiwan je nielen našim dôležitým demokratickým partnerom, s ktorým zdieľame rovnaké hodnoty, ale aj významným ekonomickým partnerom – dnes sú taiwanské spoločnosti po Južnej Kórei a Japonsku tretím najväčším ázijským investorom na Slovensku.

O skúsenosti Japonska s ochranou svojho trhu hovorila analytička Aya Adachi z Mercator Institute for China Studies (MERICS) gGmbH v Berlíne.

„Považujem za užitočné inšpirovať sa aj našimi demokratickými spojencami, ktorí majú za sebou úspešný príbeh zmiernenia závislosti od Číny. Hoci Európa v posledných dvoch rokoch urobila niekoľko krokov vpred, súčasná energetická kríza nám ukazuje, že sa nemôžeme uspokojiť s čiastočným pokrokom a potrebujeme silný súbor právnych nástrojov spojený s jasnou stratégiou o riešení hrozby, ktorá pred nami stojí,“ povedala členka výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu v EP (AFET) Miriam Lexmann.

Okrem toho vyslovila slovenská europoslankyňa vďaku Matejovi Šimalčíkovi, výkonnému riaditeľovi CEIAS, ktorý celé podujatie pripravil a moderoval. Teším sa na pokračovanie aktívnej spolupráce na tvorbe hodnotovej ekonomickej politiky,“ uviedla Lexmann.

Seminár spoluorganizovali aj Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií (CEIAS), Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára a Nadáciou Hanns-Seidel-Stiftung.

Udržať si konkurencieschopnosť znamená chrániť sa pred škodlivými investíciami alebo ekonomickým nátlakom totalitných režimov.

Už dlhodobo preto Miriam Lexmann upozorňuje, akou veľkou hrozbou je v tomto smere naša závislosť – napríklad od Číny. Čím viac sme závislí, tým viac sme zraniteľní.

Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre nástroj proti nátlaku preto tvrdo presadzovala, aby sme zabezpečili potrebné nástroje na ochranu nášho jednotného trhu. V tejto úlohe pokračuje aj naďalej.

„Naša úloha je dvojaká: na jednej strane podporovať inováciu, no zároveň zabezpečiť, aby sme už nikdy neboli vydierateľní totalitnými režimami,“ hovorí Lexmann.

Dôsledky tohto vydierania sme sledovali počas pandémie COVID-u, kedy sme sa potýkali s nedostatkom zásob kritických produktov, hlavne liekov. Dnes túto situáciu zažívame opäť.

„Vítam preto, že Európsky parlament a švédske predsedníctvo Rady EÚ otvorili diskusiu o stratégii Únie na podporu priemyselnej konkurencieschopnosti, obchodu a kvalitných pracovných miest. Musíme poskytnúť čo najlepšie podmienky a vytvoriť infraštruktúru pre investície a inovácie. Tu chcem oceniť a privítať aj nedávne rozhodnutie taiwanskej spoločnosti TSMC začať v Európe vyrábať polovodiče, ktoré sú absolútne kľúčové pre budúcnosť našej priemyselnej výroby, vrátane automobilov,“ uzatvára europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Titulná foto: Nenov Brothers Images (shutterstock 121516270), euractiv.com

Ako úspešne a prospešne zvládnuť transformáciu pracovného trhu, ktorý začína byť silne ovplyvňovaný fenoménom AI, riešila Miriam Lexmann na stretnutí s riaditeľom Európskeho orgánu práce Cosminom Boiangiu. Z prieskumov vychádza, že Slovensko je zatiaľ jednou z najmenej pripravených krajín na zmeny, ktoré AI na pracovnom trhu vyvolá.

O prehodnotení platov opatrovateľov a sestier, potrebe vzdelávania opatrovateľov a zvýšenia ich spoločenskej hodnoty, čo môže zabrániť ich odlivu do zahraničia hovoril dnes Miriam Lexmann s Annou Ghanamovou, predsedníčkou Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR. Spoločne hľadali spôsoby, ako presadiť 10-bodový návrh stabilizácia personálu v sociálnych službách, ktorý asociácia predložila ministrovi práce.

Skúsenosti, ktoré dobrovoľníci nadobudnú neformálnymi činnosťami, majú nesmiernu cenu. Miriam Lexmann sa snaží presadiť, aby boli uznávané aj formálne, pretože môžu rozšíriť možnosti na trhu práce. Týmto krokom by dobrovoľníci dostali ten najlepší signál, že ich práca má význam a cenu, povedala v medzinárodný deň dobrovoľníctva slovenská europoslankyňa.

K téme zastúpenia žien vo vedení spoločností musíme pristúpiť úplne inak: vytvoriť silnejšie povedomie, aby to mali ženy, ktoré sa snažia skĺbiť rodinné a pracovné povinnosti, uľahčené. Zároveň je dôležité vytvoriť zázemie, aby neboli diskriminované ženy s deťmi, hovorí Lexmann, ktorá sa obáva, že uplatňovanie schválených kvót povedie k diskriminácii medzi ženami.

Ostrý nesúhlas s prijatou smernicou zavádzajúcou kvóty pre riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností vyjadrila Miriam Lexmann. Je presvedčená, že na dosiahnutie rovného zastúpenia žien a mužov v týchto pozíciách potrebujeme iný prístup, a to najmä cielene prijímať také opatrenia, ktoré by ženám – mamám – umožnili skĺbiť starostlivosť o rodinu s profesijným uplatnením.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content