Rýchle správy
Naša pripravenosť na meniaci sa pracovný trh bude jedným z kľúčových faktorov úspešného zvládnutia ekonomickej transformácie Slovenska, a to najmä v dôsledku narastajúcej digitalizácie či využívania technológie umelej inteligencie. Miriam Lexmann na to opakovane upozornila počas aktuálnej plenárnej schôdze, ktorá sa venovala aj tejto téme.
Na nezákonnosť fenoménu tzv. náhradného materstva apelujem dlhodobo a v Európskom parlamente sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie.
Tlak na jeho postupné prijímanie pod rúškom rôznych iných iniciatív či dokonca „altruizmu” kladie na spoločnosť deštrukčné a neprijateľné etické, právne či medicínske bremeno. Neexistuje žiadne „právo na deti”, ktoré by dospelým umožňovalo získavať ich, a to dokonca obchodnými kontraktmi. Je to v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou.
Jednoznačne sa preto pripájam k prijatej Deklarácii z Casablancy Declaration for the Universal Abolition of Surrogacy, kde sa na ilegalite tejto praxe reprodukčného vykorisťovania zhodli desiatky odborníkov z celého sveta.
Človek sa nikdy nemôže stať komoditou. Plne podporujem toto naše spoločné úsilie na prijatí medzinárodnej právnej úpravy pre celosvetový zákaz surogácie.
Znenie deklarácie nájdete na: http://declaration-surrogacy-casablanca.org/…/internat…/
Viac o tomto fenoméne sa dočítate aj v mojom pôvodnom článku: https://blog.postoj.sk/…/dieta-nie-je-tovar-ktory-ma…
Titulná foto: ilustračná, zdroj: https://www.onmanorama.com
Neexistuje žiadne “právo na deti”, ktoré by dospelým umožňovalo získavať ich, a to dokonca obchodnými kontraktmi. Je to v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Miriam Lexmann sa preto jednoznačne pripojila k prijatej Deklarácii z Casablancy Declaration for the Universal Abolition of Surrogacy. Viac čítajte v krátkom blogu alebo priamo na stránke.
Až 28 miliónov pracovníkov si dnes v EÚ zarába na živobytie prostredníctvom práce pre tzv. platformy. Miriam Lexmann je proti ich reklasifikácii na zamestnancov, čo by zabrzdilo tento inovatívny spôsob práce. Ako zachovať flexibilitu vo finálnom texte legislatívnej úpravy, o ktorej momentálne prebiehajú rokovania, diskutovala na konferencii so zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu.
So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.
„Od začiatku bolo mojou prioritou, aby sme sa nepokúšali vtesnať inovatívny model práce cez platformy do starých rámcov. Znamenali by automatickú reklasifikáciu pracovníkov platforiem na zamestnancov. Poukazovala som najmä na to, že sú to v prvom rade samotní pracovníci platforiem, ktorých musíme počúvať a zlepšovať ich podmienky a pritom nebrzdiť možnosti, ktoré dáva tento inovatívny spôsob práce. Toto sa však, žiaľ, pri prijímaní parlamentnej pozície nestalo,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa, ktorá sa téme venuje od začiatku svojho pôsobenia v europarlamente.
Diskusia bola najmä o tom, ako ovplyvní európska pozícia k tejto smernici budúcnosť práce cez platformy.
Reštriktívnym prístupom k tomuto biznisu je v stávke živobytie 28 miliónov pracovníkov, ich rodín, ako aj ďalších, najmä malých podnikov, ktoré s platformami spolupracujú.
„Verím, že finálny text, ktorý je momentálne v ďalšom rokovaní, zoberie do úvahy hlavné benefity, ktoré pracovníci platforiem oceňujú. Tým je predovšetkým flexibilita,“ dopĺňa členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) v európskom parlamente.
Titulná foto: www.ipa.org.au
Slovensko bude môcť presunúť až 10 % z nevyčerpaných kohéznych fondov, čo by malo znamenať približne 1,5 miliardy eur, a ďalšiu 1 miliardu eur by malo mať možnosť využiť z nových dostupných kohéznych fondov na podporu cieľov balíka RePowerEU. Využitie nevyčerpaných kohéznych fondov na podporu zraniteľných domácností, ako aj podnikov najviac postihnutých energetickou krízou navrhovalo KDH už v septembru 2022, čo si následne osvojila aj vláda SR, pripomína Miriam Lexmann.
Je našou povinnosťou hľadať efektívne riešenia na násilie proti ženám, školiť odborníkov a riadne implementovať našu legislatívu, ktorá je aj podľa odborníkov dobrá, avšak nesprávne a nedôsledne vykonávaná.
Európsky parlament dnes prijal správu, v ktorej hodnotil pokrok v procese ratifikácie v mene Európskej únie tzv. Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu. Zároveň naliehal na členské štáty, ktoré dohovor neratifikovali, a ku ktorým patrí aj Slovensko, aby tak urýchlene urobili.
K hlasovaniu sa vyjadruje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann:
„Akékoľvek násilie ostro odsudzujem a už od začiatku môjho mandátu som najmä vo výbore pre zamestnanosť presadzovala návrhy na ochranu zraniteľných skupín vrátane nedávneho návrhu na ochranu žien a ich detí proti praxi tzv. náhradného materstva, ktoré je v rozpore s ľudskými právami.
Je našou povinnosťou hľadať efektívne riešenia na násilie proti ženám, školiť odborníkov a riadne implementovať našu legislatívu, ktorá je aj podľa odborníkov dobrá, avšak nesprávne a nedôsledne vykonávaná.
Takzvaný Istanbulský dohovor a celá diskusia okolo neho však cieľu odstránenia násilia na ženách a domáceho násilia vôbec nepomáha.
Dohovor nemá podporu medzi všetkými členskými štátmi a namiesto toho, aby sme sa rozprávali o rýchlej pomoci pre obete, riešime, ako donútiť členské štáty urýchlene ho prijať. Treba však pripomenúť, že dôvod, prečo Slovenská republika tento dokument neratifikovala, je ideologizácia celej problematiky a hrubé zasahovanie do morálnych a kultúrno-etických sfér a legislatívy. S takýmto postupom, ktorý sa doslova vysmieva tým, ktorí násiliu denne čelia, absolútne nesúhlasím.”
Istanbulský dohovor je zmiešanou zmluvou, ku ktorej musí pristúpiť Európska únia ako celok a každý členský štát samostatne. Doteraz ho ratifikovalo 21 členských štátov EÚ okrem Bulharska, Česka, Maďarska, Litvy, Lotyšska a Slovenska. Poľská vláda v roku 2020 oznámila svoj zámer od Dohovoru odstúpiť.
Zdroj foto: cnn.com
Byť „kedykoľvek online“ je fenoménom našej doby. Naučiť sa však uvedomelo využívať skvelé možnosti internetu je výzvou ako pre nás dospelých, tak i naše deti a mladých. O kritickom myslení, mediálnej výchove či bezpečnom internete bolo dnešné celoslovenské stretnutie odborníkov na bezpečnosť detí v digitálnom priestore, ktorým sa prihovorila aj Miriam Lexmann.
Sexuálny či nenávistný obsah, násilie a šikana. To sú slovenskými deťmi najčastejšie menované negatíva, s ktorými sa stretli na internete. „Potrebujeme posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete; rovnako ich však viesť k nadobúdaniu zručností, aby sa vedeli zorientovať, kriticky myslieť a vedome robiť dobré rozhodnutia“, upozorňuje v súvislosti so zverejnením výskumu Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku v roku 2022 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Približne tretina detí a dospievajúcich vo veku 9 – 17 rokov mala v uplynulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22 % mladých o svojej negatívnej skúsenosti s internetom s nikým následne nehovorilo. Najčastejšie ide o nenávistné odkazy a správy, návody ako schudnúť (aj stránky propagujúce bulímiu a anorexiu), ale aj obsahy zobrazujúce telesné sebapoškodzovanie a ubližovanie si. So sexuálnymi obsahmi má zase podľa čerstvo zverejneného prieskumu za posledný rok skúsenosť viac než polovica detí vo veku od 11 – 17 rokov.
„V súvislosti s nárastom používania nových technológií sme svedkami epochálnych zmien. Približne 90 % dospievajúcich používa denne mobilný telefón, kde majú častokrát neobmedzený prístup k internetu. Jeho nesporné benefity poznáme, potrebujeme sa však zamerať na riziká, pretože hovoríme o zásadnom vplyve na duševné i fyzické zdravie detí a mládeže,“ upozorňuje Lexmann, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za oficiálne zapojenie Slovenska do medzinárodnej siete INHOPE, kde sú pre posilnenú ochranu mladistvých v online priestore zapojené štáty a organizácie z celého sveta. Na pôde Európskeho parlamentu v súčasnosti tiež spolupracuje na príprave účinnej revízie legislatívy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a v rámci digitálnej legislatívy sa podieľa na krokoch, aby algoritmy, ktorými sa riadi napríklad ponúkanie kontroverzného či nenávistného obsahu online, podliehali regulácii.
„Oceňujem nenahraditeľnú činnosť rôznych občianskych iniciatív, vrátane kresťanských, ktoré kvalifikovane vzdelávajú slovenské deti a mládež v nadobúdaní zručností v online priestore. Verím, že na podporu týchto aktivít budú koncepčne využité aj prostriedky z Plánu obnovy,“ uzatvára Lexmann, ktorá podporuje viaceré podobné aktivity realizované organizáciami ako digiQ či eRko. Výskum bol prezentovaný pri príležitosti medzinárodného Dňa bezpečného internetu v utorok 7. februára pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na odbornej konferencii Bezpečnosť detí v digitálnom priestore na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
Miriam Lexmann s poľutovaním konštatuje, že parlament nevyužil svoju kompetenciu hlasovať o texte smernice o zamestnancoch platforiem v pléne, a tým zahodil svoju možnosť túto významnú smernicu vylepšiť, hovorí Miriam Lexmann o texte, ktorý mal pomôcť miliónom Európanom zachovať ich flexibilitu v pracovnom pomere.
Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov p
„Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov platforiem, priniesla právnu istotu, nevytvárala chaos a zlepšovala podmienky pre tých, ktorí prostredníctvom nich pracujú. Dnes musím s poľutovaním konštatovať, že parlament nevyužil svoju kompetenciu hlasovať o texte v plene, a tým zahodil svoju možnosť túto významnú smernicu vylepšiť,“ hovorí Miriam Lexmann o texte, ktorý mal pomôcť miliónom Európanom zachovať ich flexibilitu v pracovnom pomere.
„Mojím cieľom bolo vytvoriť právny rámec pre väčšiu ochranu pracovníkov a legálnu možnosť poskytnúť benefity, vrátane tých sociálnych, aj pre samostatne zárobkovo činných pracovníkov bez toho, aby im hrozilo, že budú proti svojej vôli preklasifikovaní na zamestnancov a prídu tak o flexibilitu práce,“ upresňuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
Práca cez platformy nie je tradičný obchodný model a preto ho nemôžeme nechať uviaznutý v starých smerniciach a legislatívach. „Rozhodnutie, ktorým sa zákonodarcovia vzdali svojej kompetencie podieľať sa na tvorbe legislatívy, je preto pre mňa nepochopiteľné,“ hodnotí situáciu Miriam Lexmann.
Počet ľudí, ktorých sa táto legislatíva dotýka, totiž neustále rastie. Len na Slovensku sú to tisícky pracovníkov, v celej Európskej únii je ich viac ako 28 miliónov.
„Naďalej sa preto budem zasadzovať za to, aby bol v ďalších rokovaniach s členskými štátmi dosiahnutý rozumný text, v ktorom tento inovatívny model poskytovania pracovných príležitostí zachová tie výhody, pre ktoré si ho pracovníci vyberajú,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.
Zdroj Foto: https://www.lrt.lt
Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP presadzuje Miriam Lexmann dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie, ako aj ochranu mladých ľudí v kontexte vplyvu sociálnych sietí. Teraz môžu vyjadriť svoj názor a zapojiť sa do konzultácií k tejto téme aj občania. Ich príspevky sa zohľadnia pri ďalšom vývoji a dolaďovaní iniciatívy Európskej komisie o Komplexom prístupe k duševnému zdraviu.
Ako úspešne a prospešne zvládnuť transformáciu pracovného trhu, ktorý začína byť silne ovplyvňovaný fenoménom AI, riešila Miriam Lexmann na stretnutí s riaditeľom Európskeho orgánu práce Cosminom Boiangiu. Z prieskumov vychádza, že Slovensko je zatiaľ jednou z najmenej pripravených krajín na zmeny, ktoré AI na pracovnom trhu vyvolá.
Európska komisia predstavila prednedávnom kontroverzný návrh nových pravidiel na uznávanie rodičovstva v celej EÚ. O príprave tohto návrhu som vás už informovala, podrobnosti boli do poslednej chvíle nejasné a preto je potrebné sa s nimi dôkladne oboznámiť.
Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rodičia dieťaťa sú predsa vždy jeho rodičmi bez ohľadu na členskú krajinu, tento návrh otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva, ktoré v rámci rodinného práva spadajú do výlučných právomocí členských štátov. Žiaľ, v niektorých členských krajinách je totiž prax „nadobúdania detí“ rôzna, pričom mám na mysli práve tzv. náhradné materstvo, ku ktorému som sa už vyjadrila napríklad aj na svojom blogu.
Pevne verím, že aj Slovensko zaujme k tomuto návrhu už čoskoro jasnú pozíciu o to viac, že sa týka výlučných právomocí členských štátov. Momentálne majú jednotlivé členské štáty čas na formuláciu svojich stanovísk. Poľsko tak už urobilo a predloženú iniciatívu odmietlo. A práve jednomyseľnosť je predpokladom pre ďalší postup v tomto procese, ktorý už od svojho počiatku vyvoláva obrovské množstvo otáznikov.
Ilustračné foto – zdroj: pravnenoviny.sk
Do 21. decembra sa môžete zapojiť do verejnej výzvy a vyjadriť svoj názor k právnej úprave a fungovaniu Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím. Za jeho prijatie sa od začiatku mandátu v EP snaží aj Miriam Lexmann a chce, aby preukaz umožnil uznávanie zdravotného postihnutia a s tým súvisiacich práv medzi všetkými členskými krajinami EÚ.
O prehodnotení platov opatrovateľov a sestier, potrebe vzdelávania opatrovateľov a zvýšenia ich spoločenskej hodnoty, čo môže zabrániť ich odlivu do zahraničia hovoril dnes Miriam Lexmann s Annou Ghanamovou, predsedníčkou Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR. Spoločne hľadali spôsoby, ako presadiť 10-bodový návrh stabilizácia personálu v sociálnych službách, ktorý asociácia predložila ministrovi práce.
Vyspelosť spoločnosti poznáme aj podľa toho, ako sa vie postarať o svojich najzraniteľnejších. Aj preto Miriam Lexmann podporila ďalšiu z aktivít a kampaní na odbúranie diskriminácie, zlepšenie inklúzie vo vzdelávaní, odbúraniu predsudkov a vôbec lepších podmienok pre osoby so zdravotným postihnutím. Ide o kampaň Handicap Friendly od OZ Život naruby.
Miriam Lexmann diskutovala o pripravovanej smernici o pracovníkoch platforiem s predstaviteľmi českého predsedníctva, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ a má tak na starosti aj jej pozíciu k tomuto návrhu.
Miriam Lexmann vystúpila na odbornej konferencii pri príležitosti Svetového dňa ľudí nízkeho vzrastu. Na svete je známych takmer 8-tisíc zriedkavých ochorení. Postihujú menej než 5 z každých 10 tisíc pacientov. Diagnostika a včasná intervencia sú preto náročné a osoby s raritnými ochoreniami sa stretávajú s nerovným prístupom k terapiám či liečbe, čo chce M. Lexmann cez EP a Výbor EMPL zmeniť.
Miriam Lexmann zorganizovala na pôde Európskeho parlamentu konferenciu o budúcnosti práce vo svetle Smernice o pracovných podmienkach pracovníkov platforiem. Zúčastnili sa na nej nielen kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, ale aj zástupcovia platforiem, na ktorých bude mať smernica veľký dopad.
Na svete je známych takmer 8-tisíc zriedkavých ochorení. Postihujú menej než 5 z každých 10 tisíc pacientov. Diagnostika a včasná intervencia sú preto náročné a osoby s raritnými ochoreniami sa stretávajú s nerovným prístupom k terapiám či liečbe.
Aj preto som veľmi rada, že sa o vzácnych genetických ochoreniach začína viac hovoriť a priestor dostávajú aj v Európskom parlamente.
Keďže sa vo svojej práci dlhodobo venujem pomoci zraniteľným skupinám, rada som prijala pozvanie vystúpiť na odbornej konferencii pri príležitosti Svetového dňa ľudí nízkeho vzrastu. Počas nej bola predstavená nová platforma združujúca organizácie zastupujúce osoby s achondroplázióu a inými kostnými dyspláziami. Teší ma, že som sa na tejto konferencii mala možnosť zoznámiť aj so zástupcom slovenskej organizácie Palčekovia, Richardom Hurayom.
V rámci diskusie som predstavila svoje snahy a návrhy, ktoré presadzujem vo Výbore pre sociálne veci a zamestnanosť, a ktoré sa týkajú osôb so zdravotným postihnutím či závažnými ochoreniami.
Dlhodobo presadzujem najmä rovný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu či práci, ako aj efektívne riešenia na zabezpečenie plného zapojenia osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí spoločnosti. Zároveň sa snažím zvyšovať povedomie o tom, akým prekážkam títo ľudia čelia a čo musíme urobiť my, aby sme konečne vytvorili spoločnosť, v ktorej nikto nie je podceňovaný či stigmatizovaný.
Diskusia, na ktorej som mala možnosť vystúpiť, je skvelým krokom k naplneniu tohto cieľa. Som veľmi rada, že som nielen získala nové informácie, ktoré budem môcť využiť pri tvorbe efektívnych politík, ale aj kontakty, ktoré budú rovnako nápomocné v mojej ďalšej práci.
Z rastu cien energií má veľké obavy takmer polovica obyvateľov Slovenska. Energetická chudoba na Slovensku hrozí približne každej šiestej domácnosti. Na európskej úrovni musíme okamžite konať a prijímať konkrétne kroky v solidarite tak, aby potrebnú podporu na prekonanie tejto krízy cítili domácnosti a podniky aj na Slovensku!
Miriam Lexmann oceňuje, že po viacerých výzvach, napríklad aj od KDH a jej osobne, vláda SR v priebehu niekoľkých dní skutočne prevzala iniciatívu a začala vo veci využitia nevyčerpaných eurofondov na boj s drahými energiami konať tak, aby nám Európska komisia presun nevyčerpaných miliárd na tento účel umožnila. Rokovania však musia zohľadniť už zazmluvnené projekty pre všetky subjekty, vrátane miest a obcí, aby v žiadnom prípade nedošlo ku kráteniu realizovateľných projektov, dodala europoslankyňa-
Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci predložila Miriam Lexmann k Správe o rovnakých právach pre osoby so zdravotným postihnutím úspešné pozmeňovacie návrhy, ktoré riešia potrebu čo najrýchlejšieho zavedenia dlhoočakávaného Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím v celej EÚ. Zároveň sa zaoberajú uznávaním statusu “ŤZP” automaticky, naprieč Úniou.
Miriam Lexmann sa v rámci legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligencii zasadzuje aktuálne o to, aby sa tzv. ekonomika pozornosti, čiže algoritmy na sociálnych sieťach, ktoré cielene pôsobia na udržiavanie našej pozornosti, zaradili medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Dôvodom je negatívny dopad sociálnych sietí na zdravie ľudí.
Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Práve toto znenie uznesenia presadila dnes Miriam Lexmann v Európskom parlamente.
Ak samosprávy čerpajú eurofondy pre marginalizované rómske skupiny obyvateľstva, nulové spolufinancovanie by sa malo týkať aj zvyšku územia tak, aby sme posúvali dopredu celé komunity. Nesmie sa stať, že na časť komunity danej obce alebo mesta je nulová spoluúčasť, ale na zvyšnú časť nie je. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá výzvu na podporu miestnych a regionálnych orgánov presadila do Uznesenia o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ, ktorú dnes na plenárnom zasadnutí prijal Európsky parlament (EP).
„Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Takéto nastavenie prispej k lepšej spolupráci aj čerpaniu a zastaví sa rozdeľovanie projektov podľa častí komunít,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Mestá a župy sa dnes musia na financovaníprojektov hradených z fondov EÚ podieľať vo výške 5 %. Podľa návrhu europoslankyne Lexmann by samospráva mohla realizovať projekt s nulovou spoluúčasťou pre všetkých, teda aj pre zvyšnú majoritnú časť komunity či územia, nielen pre marginalizovanú skupinu. Umožnili by sme tak napredovať celej komunite bez toho, aby sme občanov rozdeľovali.
Europoslankyňa, ktorá je aj členkou Výboru EP pre sociálne veci a zamestnanosť, túto tému otvára na rôznych fórach s predstaviteľmi našej vlády ako aj Európskej komisie, a to nielen v kontexte nedávnej návštevy eurokomisárky pre rovnosť Helenou Dalli na Slovensku.
KDH navyše dlhodobo presadzuje nulovú spoluúčasť pri čerpaní eurofondov na všetky projekty samospráv. „Vláda by to podľa nás mala umožniť mestám, obciam a župám a čo najskôr o tom rokovať s Európskou komisiou, pretože uprostred vážnej krízy si mnohé samosprávy nemôžu dovoliť realizovať projekty, ktoré by výrazne pomohli ľuďom v regiónoch i celej krajine,“zdôrazňuje Miriam Lexmann. Hnutie pritom zdôrazňuje, že nulová spoluúčasť pre samosprávy by podporila aj lepšie čerpanie eurofondov, v ktorom Slovensko už roky – osobitne za vládnutia Smeru – vážne zlyhávalo.
„Za peniaze z eurofondov môžu samosprávy budovať a opravovať cesty, školy, zdravotnícke, sociálne zariadenia, vodovody či podporiť sociálne slabších. Nie je správne, aby to nemohli urobiť, ak nemajú na spolufinancovanie. Rozumnejšie je umožniť im čerpať fondy bez spoluúčasti, ako vracať nevyčerpané fondy späť do Bruselu. Naše regióny, mestá i obce ich vedia dobre využiť a dnes to potrebujú viac než kedykoľvek predtým,“ apeluje europoslankyňa Lexmann.
Foto: ©Zoran/Adobe Stock/europarl.europa.eu
Miriam Lexmann vyzdvihla dnes v pléne EP snahu založiť Európske centrum pre prístupnosť. To by malo zjednodušiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k službám, mobilite, vzdelaniu a starostlivosti v rámci krajín EÚ.
Pokračovanie v diverzifikácii dodávok energií a odloženie vyraďovania jadrovej energie a uhlia; Zjednodušenie podmienok pre výstavbu alternatívnych zdrojov energií; Podpora návrhu na cenové stropy energií, ako aj stanovenie dočasného stropu pre zisky z predaja elektriny na európskej úrovni alebo zameranie finančnej pomoci na domácnosti a spoločnosti s najnižším príjmom, ktoré sú najviac ohrozené ekonomickými otrasmi. To sú len niektoré návrhy, ktoré prináša Miriam Lexmann s kolegami z EĽS k súčasnej situácií.
V rámci Európskej stratégie pre starostlivosť sa Miriam Lexmann nedávno podarilo presadiť mnohé pozmeňovacie návrhy. Práve o nich, ale aj o ďalších problémoch profesionálnych opatrovateliek, ktoré ich nútia odchádzať od rodín a zamestnať sa v zahraničí hovorila Miriam Lexmann na stretnutí s členkami Komory opatrovateliek Slovenska.
Nová stratégia prináša viaceré iniciatívy na výrazné zlepšenie postavenia neformálnych opatrovateľov, zabezpečenie kvalitnej a dôstojnej starostlivosti, či modernizáciu systému.
„Mnohým z nich som sa venovala vo svojich pozmeňovacích návrhoch k tejto správe. Som veľmi spokojná, že moje návrhy nielenže dostali podporu mojich kolegov, ale tieto oblasti sú zároveň pokryté aj v texte stratégie,“ hovorí Lexmann, ktorá na lepšie podmienky pre neformálnych opatrovateľov vyzýva už dlhodobo.
„Ich práca musí byť voľbou, a nie nevyhnutnosťou iba z dôvodu, že neexistujú iné, dostupnejšie služby pomoci. Zdôrazňujem preto investície do kvalitných, finančne a ekonomicky dostupných komunitných služieb,“ dodáva členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
V prípade, že sa príbuzný rozhodne byť neformálnym opatrovateľom, je nevyhnutné, aby mal dostatočnú podporu, odľahčovacie služby, školenia a v neposlednom rade možnosť zachovať si rovnováhu medzi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom o čom hovorí platná stratégia.
Pandémia Covid-19 nám ukázala, aká zlá situácia je naprieč Úniou aj v oblasti dlhodobej starostlivosti. Veľkým problémom, ktorý pociťujú viaceré krajiny je nedostatok personálu, nevhodné pracovné podmienky a nedostatočné finančné ohodnotenie profesionálnych opatrovateľov. Stratégia rieši aj tieto otázky, v ktorých spoločne s členskými štátmi musíme napredovať.
„Spravodlivé ohodnotenie profesionálnych opatrovateľov za ich náročnú a nenahraditeľnú prácu ostáva aj naďalej jednou z mojich priorít nielen v Európskom parlamente, ale najmä doma na Slovensku,“ spresňuje svoje ďalšie ciele v téme slovenská europoslankyňa.
Zdroj foto: profimedia/ ilustračné
V prípade, že sa príbuzný rozhodne byť neformálnym opatrovateľom, musí mať dostatočnú podporu, odľahčovacie služby, školenia, ale aj možnosť zachovať si rovnováhu medzi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom. Tieto opatrenia prináša Európska stratégia starostlivosti na ktorej znení intenzívne pracovala aj Miriam Lexmann.
Do strategického plánu prevencie boja proti rakovine, ktorý EP prijal ešte vlani, sú zahrnuté aj investície do výskumu a vývoja, ako aj financovanie všetkých ostatných činností, a to aj prostredníctvom významného programu EU4Health. Žiaľ, päťročná miera prežitia detí v krajinách východnej Európy je o 10 – 20 % nižšia v porovnaní so strednou a západnou Európou. Týka sa to aj Slovenska, ktoré je v oblasti prístupu pacientov k inovatívnym liekom na chvoste Európskej únie, znovu upozorňuje Miriam Lexmann.
V otázke hľadania riešení zlepšenia pracovných podmienok opatrovateliek sa Miriam Lexmann intenzívne angažuje aj na pôde Európskeho parlamentu od začiatku jej poslaneckého pôsobenia. Už čoskoro predstaví konkrétny spôsob ako napredovať. Aj o tom hovorila s predsedníčkou Komory opatrovateliek Slovenska Danou Grafikovou.
Súčasný sociálny systém neodmeňuje ženy za čas strávený starostlivosťou o iné osoby, ale ich trestá. Miriam Lexmann preto v tejto veci presadzuje výzvu, aby členské štáty prehodnotili systémy dôchodkového zabezpečenia a viac ocenili obdobia strávené starostlivosťou o deti počas materskej alebo rodičovskej dovolenky. Významné je aj obdobie starostlivosti o príbuzných. Toto všetko musí byť zohľadnené v nároku na starobný dôchodok. V EP prijali správu, ktorá tieto príčiny analyzuje a navrhuje konkrétne riešenia.
Existujú povolania, ktoré si v určitej fáze života vyskúšame takmer všetci. V tomto prípade najčastejšie popri vlastnej práci a na úkor voľného času. Ide o opatrovanie detí, príbuzného so zdravotným postihnutím alebo pomoc odkázanému seniorovi. V Európe je až 80% takejto neformálnej starostlivosti poskytovaných tzv. neformálnymi opatrovateľmi.
Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) pripravila v rámci Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi opatrovateľov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím či seniorov, desiatky návrhov, ktorými chce pomôcť zlepšiť dostupnosť poskytovanej starostlivosti, podporiť dôstojnosť opatrovaných osôb, ale najmä skvalitniť podmienky samotných opatrovateľov.
„Väčšina z viac ako šesťdesiatich návrhov našla u kolegov podporu a dostali sa do prijatého textu správy Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti,“ hovorí Miriam Lexmann a dodáva niektoré z konkrétnych cieľov, ku ktorým ňou navrhnuté opatrenia smerovali: „je nevyhnutné poskytnúť opatrovateľom podporu vo forme finančných príspevkov, školení, psychosociálnej podpory, ale aj odľahčovacej služby. Musíme tiež myslieť aj na stratégie opätovného začlenenia opatrovateľa na trh práce, formálne uznanie nadobudnutých zručností či započítanie období starostlivosti do dôchodkových nárokov.“
Prijatá správa apeluje na vytvorenie dostatočnej a kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ktorá bude dostupná aj vo vzdialenejších oblastiach a založená na podpore nezávislosti, dôstojnosti a komunitnom princípe.
„Špeciálne som sa zamerala na skupinu reumatických a muskuloskeletárnych chorôb, na ktoré sa často zabúda, pritom sú často následkami nášho súčasného životného štýlu – stresu a sedavého spôsobu života – postihujú aktuálne viac ako 100 miliónov Európanov a je potrebné začať im venovať zvýšenú pozornosť,“ priblížila Lexmann aké ciele okrem iného sledovala pri príprave pozmeňovacích návrhov k správe.
Osobitne si tiež všíma nevyhnutnosť i užitočnosť používania digitálnych technológií pri starostlivosti, avšak zároveň apeluje na dôslednú na ochranu ľudskej dôstojnosti, keďže žiadne technológie nemôžu nahradiť ľudský prístup a pozornosť.
„Populácia starne a trpí mnohými, neraz novými civilizačnými chorobami. Počet ľudí, ktorí budú odkázaní na opateru každým rokom pribúda. Tejto oblasti je nevyhnutné venovať plnú pozornosť, ako aj dostatočné zdroje, pretože sa to dotýka každého z nás,“ pripomína Miriam Lexmann a opakuje svoju výzvu Komisii, aby zvýšila úroveň ambícií a navrhla riešenia prevencie a zvládania chorôb pohybového ústrojenstva a reumatických ochorení súvisiacich s prácou.
Spolu s organizáciami zastupujúcimi opatrovateľov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím či seniorov presadila Miriam Lexmann viac ako 60 návrhov opatrení, ktoré sa aj vďaka podpore časti jej kolegov dostali do správy EP s názvom Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti. Viac tu.
Je nevyhnutné, aby sme financie z Plánu obnovy využili čo najefektívnejšie a aby boli dostupné rýchlo a bez zbytočných administratívnych prekážok. Zároveň by podľa Miriam Lexmann členské štáty mali mať dostatočnú flexibilitu a možnosť zmeniť plán obnovy tak, aby dokázali reagovať na meniacu sa situáciu, napríklad aj v súvislosti s dopadmi vojny na Ukrajine, uviedla to dnes v pléne Európskeho parlamentu.
Europoslankyňa Miriam Lexmann a KDH vyzývajú vládu SR aby trvala na prepracovaní návrhov EÚ k ochrane pracovníkom platforiem. Súčasné znenie smernice totiž môže v konečnom dôsledku zničiť súčasný model fungovania platforiem a tým ohroziť pracovné miesta a podnikanie mnohých malých a stredných podnikateľov.
O doručenie potravín, hotového jedla či kvetov, ale aj o prepravu ľudí sa starajú aj firmy ako Uber, Bolt, Wolt, Deliveroo a mnohé ďalšie. Ide o príklady digitálnych platforiem, ktorých pracovníci by mohli v týchto ťažkých časoch prísť o prácu.
Smernica pripravovaná v Bruseli má za úlohu chrániť práva pracovníkov platforiem, ktorí mnohým z nás dennodenne doručujú zásielky alebo jedlo až k dverám domu. Lenže jej návrh môže spôsobiť presný opak a zničiť to, čo si na tomto inovatívnom modeli cenia najviac jeho pracovníci, ale aj spotrebitelia.
„Oceňujem snahy EÚ vytvoriť pre pracovníkov platforiem lepšie podmienky, ale aktuálne návrhy im skôr ublížia, a preto ich treba zmeniť. Ak by prešli súčasné znenia návrhov, platformy na Slovensku by stratili flexibilitu, tisícky pracovníkov prácu, spotrebitelia dodávané služby a ich bezpečnosť. Úspešný model podnikania platforiem, ako ho poznáme dnes, by zanikol,„ vysvetľuje Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá sa v téme dlhodobo angažuje.
Dôsledkom smernice je totiž takmer automatická rekvalifikácia pracovníkov platforiem na zamestnancov, čo by zasiahlo do časovej flexibility vykonávania tejto práce, ktorá je pre nich jej najväčším lákadlom. Množstvo spotrebiteľov využívajúcich tieto služby by tak tento servis stratili alebo si museli výraznejšie priplatiť.
„Podobný experiment rekvalifikovať pracovníkov na zamestnancov sa uskutočnil vo Francúzsku. Po uplatnení tohto opatrenia prišlo k poklesu pracovných pozícií vytvorených platformami o 75 percent,“ približuje ekonomický expert KDH Jozef Hajko.
„Preto z KDH spolu so zástupcami platforiem vysielame vláde jasný apel, aby Slovensko v spolupráci s EÚ žiadalo návrhy prepracovať a zároveň určiť jasnú jednotnú pozíciu na záchranu pracovných miest a slobody podnikania,“ dodáva členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
Miriam Lexmann tento apel tlmočila spolu so zástupcami platforiem aj na rokovaní na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Foto: ilustračná snímka, zdroj: breakinglatest.news
Tisíce ľudí na Slovensku môžu prísť o prácu a platformy, kde títo ľudia pracujú, budú musieť zmeniť spôsob podnikania, ak prejde v hlasovaní nový návrh smernice. Miriam Lexmann a KDH preto vyzývajú vládu SR, aby sme zmenili našu pozíciu v rámci rokovaní Európskych inštitúcií a skutočne chránili flexibilnú prácu pracovníkov v platforiem.
Rýchle jedlo či zásielka až domov, kuriéri na bicykloch, skútroch či kolobežkách, a ako ponúkaný benefit – často nulová uhlíková stopa. Moderný a inovatívny spôsob donáškovej služby cez platformy si obľúbilo množstvo Európanov. Tieto výhody môžu razom zmiznúť, ak z ľudí pracujúcich v tejto službe urobíme proti ich vôli zamestnancov.
Súčasná legislatíva nedokáže účinne pokryť tento inovatívny spôsob práce, čo vyvoláva celú škálu problémov.
„Komisia sa snaží problém riešiť, ale predložený návrh smernice by pre mnohých týchto pracovníkov mohol znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility,“ opakovane upozorňuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP mala v posledných týždňoch niekoľko stretnutí so zástupcami platforiem, zúčastnila sa odbornej konferencie na túto tému a pripravuje pozmeňovacie návrhy k zneniu smernice.
„Ochrana pracovníkov platforiem a zlepšenie ich pracovných podmienok, čo je základný cieľ smernice, jednoznačne podporujem. Zverejnený návrh však k tomuto cieľu neprispieva,“ argumentuje Lexmann a vysvetľuje aj prečo je podľa nej potrebné návrh upraviť: „Musíme si uvedomiť, že práca cez platformy nie je tradičným obchodným modelom, naopak, spojila sa v ňom kreativita a digitálne možnosti. Nesnažme sa ho preto zošnurovať do starých noriem, nesnažme sa za každú cenu spraviť z pracovníkov – ktorí si najviac cenia flexibilitu – zamestnancov.“
Pracovníci platforiem, na ktorých služby sme si tak zvykli najmä počas posledných dvoch rokov pandémie, očakávajú a zaslúžia si sociálne výhody a lepšie podmienky, no nemôžeme zničiť najväčší benefit, pre ktorí sú ochotní túto prácu robiť – časovú flexibilitu.
„Práve tá umožňuje pracovníkom platforiem, ktorí robia vonku, často v zlom počasí a rôznych hodinách dňa zariadiť si čas tak, aby sa vedeli postarať o deti, príbuzných, alebo sa venovať vlastnému podnikaniu, a práve tieto benefity sú pre nich motivačné,“ uzatvára Miriam Lexmann.
Zdroj foto: gettyimages.com/EPP Group
Poslanecký týždeň začala Miriam Lexmann stretnutím so zástupkyňou diskriminovanej skupiny vdov s jedným dieťaťom, kde preberali možnosti pomoci v ich boji za spravodlivosť, za čo sa europoslankyňa vytrvalo zasadzuje.
Smernica o pracovníkoch platforiem musí zachovať flexibilitu, v rámci ktorej si môžu vybrať kedy pracujú, ale aj možnosť pracovať pre viac platforiem zároveň. Preto Miriam Lexmann aj počas dnešného stretnutia so zástupcami platforiem zdôraznila nutnosť sociálnej podpory tohto inovatívneho spôsobu zamestnávania aj zo strany EÚ komisie a parlamentu.
Diskriminácia mužov a žien s jedným dieťaťom, ktorým je vdovský dôchodok vyplácaný len rok po smrti manželského partnera, je o krok bližšie k riešeniu. Vytrvalá iniciatíva europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) na zmenu slovenskej právnej úpravy nachádza priaznivú odozvu.
Kým vdova alebo vdovec s tromi a viac deťmi nemusí čakať na opätovné vyplácanie vdovského dôchodku vôbec, osamelému rodičovi s dvomi či jedným dieťaťom alebo bezdetnej vdove a vdovcovi takýto príspevok po roku vyplácania naše úrady stopnú.
„Pretrvávajúca diskriminácia vdov a vdovcov s jedným dieťaťom je skutočne absurdná. Vdova či vdovec s dvoma deťmi čaká na opätovné vyplácanie dávky do dovŕšenia 52 rokov veku a s jedným dieťaťom dokonca až do dovŕšenia dôchodkového veku,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) v Európskom parlamente na túto nespravodlivosť na Slovensku upozorňuje dlhodobo. Zákon v posudzovaní ovdovelých navyše nereflektuje neustále zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Pracuje so starými číslami, a tak dnes môže medzi vdovou/vdovcom s dvoma a vdovou s jedným či žiadnym dieťaťom vzniknúť až 12 ročný rozdiel vo vyplácaní. Apelom na ministra financií Igora Matoviča a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka preto opakovane volá po zmene slovenskej právnej úpravy a nastolení spravodlivosti v spôsobe vyplácania dôchodkov.
„Minister financií mi dal prísľub, že sa bude zmenou zaoberať, ak príde konkrétny návrh zo strany ministerstva práce. Oceňujem, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak na moje žiadosti reagoval kladne a minulý týždeň ohlásil vznik pracovnej skupiny odborníkov za účelom hľadania riešenia tejto diskriminačnej situácie. Prvé stretnutie je naplánované už v júni,“ ozrejmuje Lexmann nový posun v situácii.
Výzvy na zmenu zákona o sociálnom poistení prebiehajú už niekoľko rokov, pričom vznikajú rôzne občianske iniciatívy, ktoré sa za to intenzívne zasadzujú. K téme už bolo v minulosti predložených aj niekoľko legislatívnych návrhov, nedosiahli však potrebnú podporu.
„Sociálny systém je skutočne funkčný len vtedy, keď je spravodlivý. Preto sa musíme usilovať, aby takým naozaj bol,“ uzatvára europoslankyňa.
Foto: ilustračné, Zdroj: modernwidowsclub.org
Európska iniciatíva na podporu osôb s Downovým syndrómom EU for Trisomy 21 a slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) ocenili najlepšie európske iniciatívy zamerané na pomoc osobám s Downovým syndrómom (DS).
Tri ocenené iniciatívy vzišli z celoeurópskeho hlasovania spomedzi projektov, ktoré sa zapojili do kampane Svetového dňa DS 2022, ktorý bol 21. marca. Išlo o organizácie a ľudí, ktorí prichádzajú s nápadmi, ako čo najviac a najkreatívnejšie pomôcť osobám s DS zaradiť sa do spoločnosti a naplno využívať svoj talent.
„Mojou dlhodobou prioritou je zabezpečiť potrebnú inklúziu osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých aspektoch života a čo najplnohodnotnejšie ich začleniť do spoločnosti. Aj preto podporujem a vítam aktivity či kampane, ktoré zvyšujú povedomie o potrebách osôb s Downovým syndrómom,“ hodnotila Miriam Lexmann tohtotýždňové prijatie a bruselský čas strávený s predstaviteľmi víťazných iniciatív.
Pre europoslankyňu za KDH bolo stretnutie o to výnimočnejšie, že jej prvá väčšia poslanecká podporná aktivita po vstupe do europarlamentu mala byť v marci 2020 venovaná práve výstave pri príležitosti svetová dňa DS.
„Termín marec 2020 vám asi napovie, že k výstave a ani osobným stretnutiam už zo známych príčin neprišlo,“ spomína Miriam Lexmann na prvé týždne v Európskom parlamente, ktoré poznačil začiatok pandémie koronavírusu. „Dnes som preto o to rostnejšie privítala zástupcov „Skvelých iniciatív“, organizácie EU for Trisomy 21, s ktorou od začiatku veľmi rada spolupracujem a špeciálne našu česko-slovenskú delegáciu. Spoločne sme diskutovali o tom, čo by sme vedeli zlepšiť a ako dosiahnuť inklúziu pre osoby s Downovým Syndrómom vo vzdelávaní a na trhu práce,“ približuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP.
Downov syndróm je trizómiou chromozómu 21 – to znamená, že namiesto kópie 21. mužského a ženského chromozómu a ich spojenia dôjde k nahromadeniu genetického materiálu a vzniku troch chromozómov. Táto trizómia chromozómu 21 je podstatou Downovho syndrómu, a preto sa aj medzinárodný deň tohto ochorenia pripomína 21. 3.
Foto: Stretnutie s iniciatívami na podporu osôb s Downovým syndrómom. Zdroj: archív Miriam Lexmann.
Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov EÚ, o čom hovorí aj nová Správa o umelej inteligencii v digitálnom veku.
„Aby sme uľahčili ľuďom možnosti nájsť si prácu aj v iných členských štátoch EÚ, než kde majú bydlisko, je potrebné, aby sme komplexne preskúmali legislatívne prekážky práce na diaľku a riešili ich v ďalších legislatívnych návrhoch,“ približuje M. Lexmann návrh, na ktorý sama ako členka Výboru pre zamestnanosť (EMPL) opakovane upozorňuje, a teraz sa dostal aj do Správy o umelej inteligencii v digitálnom veku, schválenej Európskym parlamentom počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.
Hlavným cieľom správy Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) je navrhnúť plán EÚ pre oblasť umelej inteligencie (AI). Európa sa chce stať lídrom pri nastavení globálnych pravidiel pre AI, čo sa už deje práve prostredníctvom navrhnutého a schváleného aktu.
„Pre Európu a Európanov je kľúčové, aby sme my stanovili princípy a hodnoty, na základe ktorých má byť AI dizajnovaná, vyvíjaná a používaná. Vysoko nastavené štandardy sa potom prirodzene stanú nielen motiváciou, ale postupne i nevyhnutnosťou pre ostatné krajiny. Digitálna transformácia sa totiž týka celého sveta,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa venujúca sa téme od svojho nástupu do Európskeho parlamentu.
Podrobná správa vznikala 18 mesiacov a zaoberá sa výhodami i rizikami, ktoré AI prináša. Dopady rozdeľuje do niekoľkých hlavných oblastí, kde sa budeme s AI najčastejšie stretávať: zdravie, životné prostredie, politika a bezpečnosť, konkurencieschopnosť a pracovný trh, ale aj budúcnosť demokracie. Zaoberá sa tiež zneužívaním AI zo strany autoritárskych režimov, najmä Čínou.
Výsledkom správy by mala byť dynamická tvorba legislatívy a riadenia témy AI v členských krajinách s cieľom podporiť inovácie, spoluprácu, vzdelávanie a zručnosti obyvateľov v AI. Naopak, vyhnúť sa chce prílišnej regulačnej záťaži, ktorá by mohla brzdiť napredovanie vývoja umelej inteligencie.
Foto: ilustračné/restlessabandon.com
Európska ľudová strana navrhla balík hospodárskej pomoci pre podniky vrátane ekonomických, rozpočtových a legislatívnych prvkov. Majú pomôcť zmierniť dopady vojny a inflácie. Podrobnosti o návrhu zverejnila Miriam Lexmann.
Mnohí sa pre opatrovanie príbuzného či inej blízkej osoby vzdávajú práce, voľného času či pohodlia, a to všetko za nedostatočnej systémovej podpory. Aj na toto myslí nová Európska stratégia pre oblasť starostlivosti. Pozmeňovacie návrhy Miriam Lexmann k tejto stratégii prispievajú k riešeniu podpory neformálnych opatrovateľov, ich sociálnej ochrany či poskytovania odľahčovacích služieb.
Pobúrenie nad brutalitou polície a zhrozenie z cynizmu konania štátnych orgánov, ale aj prenasledovania kresťanov, vyjadril Európsky parlament (EP) v roku 1988 v bezprostrednej reakcii na udalosti Sviečkovej manifestácie.
Slávnostne ju otvoríme počas plenárneho zasadnutia už v utorok 14. marca.
Na nezákonnosť fenoménu tzv. náhradného materstva apelujem dlhodobo a v Európskom parlamente sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie.
So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.
Predstavujem zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente ale aj na Slovensku za mesiac február.
24. február 2022. Viac ako deväť rokov trvajúca ruská agresia proti Ukrajine na Donbase a anexia Krymu v skorých ranných hodinách vrcholí v plnom rozsahu. Nevyprovokovaným útokom proti Ukrajine. Ráno, do ktorého sa prebúdzame, mení dejiny.
Totalitná Komunistická strana Číny sa musí za svoje zločiny zodpovedať.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
