Rýchle správy

EMPL

Medzi 18 pozmeňovacími návrhmi k Správe o politikách zamestnanosti a sociálnych politikách Miriam Lexmann upozornila, aby sa daňové systémy zamerali na spravodlivosť a znižovanie nerovností a zároveň pripomenula, že daňová politika patrí do právomocí členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity.

Dobre navrhnuté systémy zdaňovania práce, udržateľné pracovné miesta a dôstojné platy sú nevyhnutné na zabezpečenie vysokých štandardov ochrany pracovníkov pred rizikami, vrátane chudoby pracujúcich alebo chudoby v starobe, uviedla Miriam Lexmann medzi 18 pozmeňovacími návrhmi k Správe o politikách zamestnanosti a sociálnych politikách EÚ.

Miriam Lexmann podporila iniciatívu českej europoslankyne Radky Maxovej v otázkach na EK ohľadom súladu platnej stratégie EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia a pripravovaného akčného plánu na zabezpečenie zrozumiteľnosti a užívateľnosti webových stránok, online platforiem a zverejňovaných dokumentov v EÚ aj pre zdravotne znevýhodnené osoby.

Európska spoločnosť starne. Tomuto vývoju predchádzali komplexné príčiny, ktorý vyústili v nižšiu pôrodnosť, ale aj odlivu mladých ľudí z niektorých oblastí.

Žiaľ, nezareagovali sme včas s podpornými politikami.

Dnes vidíme narastajúci efekt takzvaných sendvičových rodičov, ktorí popri deťoch len ťažko zvládajú starostlivosť o svojich rodičov preto, lebo nemáme potrebnú infraštruktúru. Bije hodina dvanásta na to, aby sme prijali účinné politiky dôstojného starnutia.

Seniori potrebujú prístup ku zdravotnej starostlivosti či opatrovateľským službám, ale aj k celoživotnému vzdelávaniu. Samozrejme, dobre nastavená rodinná politika a spravodlivé ohodnotenie starostlivosti o deti v dôchodkovom systéme sú absolútne kľúčové.

Treba tie vyzdvihnúť veľký potenciál nových digitálnych asistenčných technológií, ktoré môžu seniorom významne pomôcť k samostatnému životu.

Dôstojnosť života našich rodičov a starých rodičov je totiž našim zrkadlom.

Video z vystúpenia si pozrite tu: https://www.facebook.com/miriamlexmann.sk/videos/324766882680173

Foto: John Bragg, https://europefineartphotos.photoshelter.com

Miriam Lexmann sa aktívne zasadila o prijatie dočasnej výnimky k nariadeniu EP o smernici na spracovávanie osobných údajov na účely boja proti online sexuálnemu zneužívaniu detí. Výnimka umožní, aby mohli byť nahlasované prípady zneužívania, hoci krajiny ešte neprijali dostatočné právne rámce na začlenenie dobrovoľných nahlasovacích služieb zneužívania detí do národnej legislatívy. Viac čítajte tu.

Dôstojnosť života našich rodičov a starých rodičov je aj našim zrkadlom. Uviedla to Miriam Lexmann v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu počas vystúpenia k téme výziev súvisiacich s politikou starnutia obyvateľov EÚ.

Kým v zahraničí podpora regiónov cez miestne akčné skupiny (MAS) rastie, Slovensko ich chce okresať. Na pomoc nezamestnaným, osobám so zdravotným postihnutím, veľkým rodinám, osamelým rodičom či seniorom síce Európsky parlament schválil nový balík 88 miliárd eur, ale cez MAS sa k Slovákom nedostanú. Práve tie sú však dôležité pre úspešný regionálny rozvoj a je neakceptovateľné krátiť ich podporu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH). 

Asi 12 percent slovenských rodín dnes žije pod hranicou príjmovej chudoby. Ide o 640-tisíc ľudí a, žiaľ, predpokladá sa ďalší nárast,“ uvádza Lexmann s tým, že pandémia situáciu ešte zhoršila. Riešením pre najohrozenejšie skupiny je podľa europoslankyne „nová podoba schváleného Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a zvlášť jeho dostupnosť aj pre ľudí a organizácie priamo v regiónoch. Lenže práve tie Slovensko zanedbáva„.

Ani len neplánujeme využiť všetky fondy

Na riešenie problémov v oblasti zamestnanosti, vzdelania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti či bývania schválil europarlament v rámci ESF+ 88 miliárd eur. Konkrétnu pomoc však na Slovensku vôbec neplánujeme využiť na projekty pre združenia MAS, ktoré ich v regiónoch dokážu účinne a adresne využiť na pomoc ľuďom. Práve naopak, vláda ich plánuje okresať.

Vidiecke regióny tvoria až 73 % územia Slovenska. Namiesto doterajších troch fondov, z ktorých pre zle nastavené podmienky nemohli ani doteraz poriadne čerpať, budú môcť MAS využívať už len jeden fond. „V aktuálnom programovom období 2021 – 2027 hrozí drastické až polovičné obmedzenie podpory MAS, čo sa týka ich počtu, pretože Európsky regionálny a rozvojový fond štát neplánuje na tento účel použiť. Napríklad v susednom Česku už teraz MAS-ky viditeľne úspešne čerpajú podporu zo všetkých troch fondov, dokonca ešte aj z Európskeho sociálneho fondu, ktorý my na Slovensku pre komunitou riadený lokálny rozvoj nevyužívame a ani to neplánujeme,“ vysvetľuje expert KDH na eurofondy Rastislav Horvát.

Miestne akčné skupiny sú v regiónoch a tvoria ich miestne komunity – obce, malé firmy, podnikatelia a združenia. Riešenia, s ktorými pracujú, prichádzajú priamo od ľudí, a preto sú najefektívnejšie. Ak im nedáme dôveru, neuľahčíme byrokraciu s úradníkmi a nedokážeme naštartovať zmysluplnú a skutočnú podporu pre rozvoj vidieckych oblastí Slovenska,“ zdôrazňuje starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).  

Je nevhodné krátiť podporu pre regióny


Z celkového balíka 88 miliárd eur, ktoré Európsky parlament schválil, majú byť podľa EÚ financované opatrenia na zvyšovanie zamestnanosti, modernizáciu služieb, boj proti extrémnej chudobe a chudobe detí, ale aj na podporu mladých ľudí v členských krajinách. 

Považujem za veľmi dôležité, aby sme cez tento fond vedeli rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie pomôcť ľuďom, ktorí prepadli sieťou štátnej sociálnej pomoci. Ale špeciálne tým, že z neho budú môcť vďaka jednoduchším podmienkam čerpať aj mimovládne, teda neziskové i charitatívne organizácie, ako i starostovia cez projekty MAS, ktorí aj počas pandémie ukázali, ako blízko stoja pri človeku. Len vtedy bude pomoc naozaj účinná,“ apeluje Miriam Lexmann

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v EP tiež zdôrazňuje, že dnes, keď potrebujeme podať túto konkrétnu pomoc ľuďom čím skôr, je neakceptovateľné, aby sa finančné prostriedky na podporu MAS krátili a nevhodné, aby sa znižoval ich počet.

Zdroj foto: www.smart-village-network.eu

Takmer 640-tisíc ľudí trápi na Slovensku chudoba. Nezamestnaní, mnohopočetné rodiny, osamelí rodičia, zdravotne postihnutí či seniori potrebujú pomoc, napríklad aj z „nového“ 88 miliardového Európskeho sociálneho fondu +. Kto skôr dáva, dvakrát dáva – najefektívnejšia pomoc je priamo v regiónoch, kde najlepšie vedia, kam potrebujú pomoc z tohto fondu, upozornila Miriam Lexmann v Ranných novinách TV Joj.

Podľa celosvetových štatistík má približne každý stý človek diagnostikovanú poruchu autistického spektra. V Európe je to teda približne 5 miliónov ľudí a hoci je spoločnosť čoraz otvorenejšia a zákonodarcovia prijímajú nové stratégie a legislatívy na odstraňovanie bariér a lepší život pre osoby so zdravotným postihnutím, čo sa týka oblasti zamestnania osôb s poruchou autistického spektra, zdá sa, akoby sme sa nevedeli pohnúť z miesta.

Osoby s autizmom na dennej báze čelia vysokej miere diskriminácie a ich úroveň zamestnanosti dosahuje iba 10 %, čo je v porovnaní s viac ako 40 percentnou zamestnanosťou u osôb s iným zdravotným postihnutím skutočne veľmi málo. 

A pritom až 80 % osôb s touto diagnózou sa môže zamestnať aspoň na čiastočný úväzok. Mnohokrát sa dozvedáme príbehy o zodpovedných, úspešných zamestnancoch, dokonca veľmi talentovaných ľuďoch, ktorí majú skvelú pamäť, dokážu s absolútnou presnosťou kresliť mapy a plány alebo naučiť sa viac cudzích jazykov. Avšak tieto svoje talenty nemôžu ukázať svetu.

Na Slovensku, ale aj v iných členských krajinách existujú úspešné iniciatívy, ktorých cieľom je zamestnávanie osôb s autizmom. Tieto sú však vedené neziskovými organizáciami, či iniciatívami rodičov, ktorí chcú svojim deťom dopriať možnosť realizovať sa. Štátnej podpory sa dočkajú len málokedy, napriek tomu, že nám ukazujú, ako sa to dá.

A pritom stačí málo, podpora takýchto iniciatív, zber údajov, výmena dobrých postupov, prepájanie záujemcov o zamestnanie so zamestnávateľmi, školenia ako k zamestnancom a kolegom pristupovať. A trocha empatie a porozumenia. 

Verím, že Európska komisia urobí všetko preto, aby boli stratégie na podporu zamestnanosti osôb s poruchami autistického spektra úspešné. Pretože posilnením ich zamestnanosti nielen pomôžeme samotným osobám s autizmom naplniť svoj potenciál ale aj ako spoločnosť naplníme svoje záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali prostredníctvom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Ilustračná foto, Zdroj: zdravi.euro.cz

Európska komisia a členské štáty by mali vykonať dôkladnú analýzu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa kritérií pre uznávanie zdravotného postihnutia a jeho stupňov a na základe toho zosúladili definíciu zdravotného postihnutia a zároveň zabezpečili vzájomné uznávanie stavu zdravotného postihnutia vo všetkých členských štátoch. Miriam Lexmann to uviedla v jednom z ôsmich pozmeňujúcich návrhov k správe o Ochrana osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom petícií.

 

Aké opatrenia prijala alebo plánuje prijať Európska Rada na zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania s deťmi, pokiaľ ide o používanie systému digitálnych Covid certifikátov? Otázku časti europoslancov smerujúcu na Komisiu ohľadom nedoriešenej situácie v otázke cestovania detí podporila aj Miriam Lexmann.

V rámci balíka REACT-EU získa Slovensko na pomoc pri riešení následkov pandémie koronavírusu viac než 300 miliónov eur! Miriam Lexmann zdôrazňuje, že prostredníctvom Operačného programu Ľudské zdroje nám tieto financie pomôžu podporiť vytváranie pracovných miest a opatrenia na ich udržanie, prístup k vzdelávaniu pre zraniteľné skupiny, zdravotnú starostlivosť a služby dlhodobej starostlivosti ale aj ďalšie dôležité oblasti. Musíme ich len náležite vyčerpať.

Dáta  zozbierané umelou inteligenciou (AI) pri nákupnom správaní ľudí v obchode alebo pri spotrebe elektriny v domácnosti nesmú byť použité proti spotrebiteľom. Vyplýva to zo správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, ktorú včera prijal Európsky parlament. Tieňovou spravodajkyňou stanoviska Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci bola europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Sociálne siete nám denne ponúkajú, čo si máme prečítať. Online reklama zas „odporúča“ produkty, ktoré sú vraj pre nás potrebné. Za všetkým je technológia AI, ktorá zbiera údaje o našom digitálnom správaní a následne sa ho snaží zúročiť v prospech vyššej čítanosti a, samozrejme, zisku. Umožňuje to digitalizácia a rozvoj moderných technológií, ktorých tempo napredovania je obrovské. „Aby sme sa na ešte väčšie zmeny dostatočne pripravili a dokázali ochrániť spotrebiteľa, potrebujeme jasné pravidlá vrátane zodpovednosti za prípadné škody, transparentnú komunikáciu a verejnú diskusiu s občanmi. Zároveň je nevyhnutné už teraz postupne prijímať efektívne opatrenia v systémoch vzdelávania či trhu práce,“ uviedla Miriam Lexmann, tieňová spravodajkyňa EĽS pre tému líderstva EÚ v oblasti AI.

AI a digitializácie sa nesmieme báť

Technológiu AI dnes vnímame ako pomocníka v takzvanej inteligentnej domácnosti, pri online vzdelávaní, diagnostikovaní chorôb v zdravotníctve, ale napríklad aj pri voľnočasových športových aktivitách. Jej vplyv a použiteľnosť bude len narastať, a to najmä v oblasti priemyslu či službách s vykonávaním rutinných úloh, čo prirodzene vyvolá transformáciu pracovného trhu. „Vždy to tak bolo pri technologických revolúciách, niektoré pracovné miesta zanikali a iné vznikali. Pre zvládnutie týchto spoločenských zmien musíme vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili potenciál AI na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie. Narastajúca digitalizácia a využívanie AI nesmú byť dôvodom pre nedôveru či strach. Práve naopak, sú pre nás jedinečnou príležitosťou odbremeniť ľudí od mnohých nebezpečných či rutinných pracovných činností“, prízvukuje Lexmann, ktorá pripravuje na budúci rok medzinárodnú konferenciu a verejnosť o téme pravidelne informuje.

Úspešné pripomienky Lexmann k téme

Spomínaná správa o digitálnej budúcnosti Európy dotvára kontext nedávno predstaveného návrhu nariadenia o AI. „Chcem vyzdvihnúť a oceniť jednoznačnú podporu kolegov, ktorú získali moje pozmeňovacie návrhy týkajúce sa predošetkým ľudskej dôstojnosti a dobra človeka, ktoré musí byť vždy v centre. AI nesmie spoločenské nerovnosti prehlbovať, ale práve naopak, napomáhať ich zmierňovaniu či sociálnej inklúzii zraniteľných osôb. Za kľúčové rovnako považujem zabezpečenie ochrany súkromia a osobných údajov, ktoré sú súčasťou našej identity.“ vysvetlila Lexmann. Na záver upriamila tiež pozornosť na kľúčový atribút etickej umelej inteligencie, kde má pri jej používaní posledné slovo vždy človek.

Zdroj foto: checkhub.io

Využitie AI na zmierňovanie spoločenských nerovností, pre napomáhanie sociálnej inklúzii zraniteľných osôb, ale aj zabezpečenie efektívnych opatrení v systémoch vzdelávania a na trhu práce, ktoré pomôžu uľahčiť ľuďom prechod k digitalizácii hospodárstva a priemyslu. Aj tieto požiadavky Miriam Lexmann boli dnes jednoznačne schválené v EP ako súčasť správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy.

Niektorí občania nemôžu pre poruchu autistického spektra alebo fyzickú bariéru podstúpiť očkovanie a dokonca ani testovanie na Covid-19. Budú pre nich platné výnimky na cestovanie zahrnuté v covid pasoch? Miriam Lexmann a Jana Žitňanská sa pýtajú EK, či myslí na týchto ľudí a pripraví pre nich výnimky tak, aby neboli kvôli zdravotnej indikácii marginalizovaní.

Miriam Lexmann podporila iniciatívu žiadajúcu od Komisie znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom by podľa žiadateľov malo byť uľahčenie spolupráce orgánov verejného zdravotníctva a mimovládneho sektora zabezpečiť účinné preventívne programy na boj s alkoholizmom, ale aj spojenie s EÚ programom na boj proti rakovine.

Kompetencie v oblasti zdravotníctva či vzdelania patria výlučne do kompetencií členských štátov, preto je dôležité, aby Európsky parlament, ale ani iná inštitúcia, nezasahovali do týchto kompetencií. Uviedla to Miriam Lexmann vo vysielaní Rádia Slovensko ku správe o zabezpečení prístupu členských štátov k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, čo schválil Výbore pre práva žien v EÚ pôsobiaci pri EP.

Je neprijateľné, aby bola niekoľko rokov potom, čo bola Európskym parlamentom odmietnutá správa Estrela, opätovne predložená správa k tejto téme výlučnej kompetencie členských štátov a takto narúšala princíp subsidiarity, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann v reakcii na schválenie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a tzv. právach žien vrátane pretláčanie práva na potrat. Správu dnes schválil Výbor pre ženské práva a rodovú rovnosť pri EP v Bruseli.

Miriam Lexmann predložila 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde spoločne s kolegami upozorňuje na potrebu stanovenia konkrétnych cieľov a kritérií pre dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritickom myslení, podnikaní, tvorivosti, tímovej práce či mediálnej gramotnosti. 

Uznanie obdobia poskytovania starostlivosti o nezaopatrené deti v dôchodkových systémoch, zameranie sa na chudobu a sociálne vylúčenie rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, využitie nástroja Next Generation na podporu charitatívnych a neziskových organizácii pre rodiny v núdzi či podpora medzištátnej výmeny pozitívnych skúseností. Poslanci EP schválili uznesenie o tzv. Európskej záruke pre deti aj so všetkými návrhmi Miriam Lexmann.

Nové nariadenie sa bežných cestujúcich v EÚ dotkne najmä v týchto oblastiach:

V prípade meškania vlaku dlhšom ako 100 minút, budú prevádzkovatelia povinní ponúknuť cestujúcim možnosti presmerovania a pomôcť im nájsť najlepšie alternatívy. Ak si to vyžadujú okolnosti, zabezpečia jedlo a občerstvenie a uhradia náklady na ubytovanie.

Železničné spoločnosti majú povinnosť poskytnúť bicyklom vyhradené priestory. Zamietnutie prepravy bicyklov vo vlaku musí byť riadne odôvodnené a musia zabezpečiť možnosť odškodnenia cestujúcich, ak takáto situácia nastane.

Posilnili sa aj všeobecné ustanovenia o informovaní cestujúcich, najmä v prípade meškania, pri ktorom sa zavádza povinnosť informovať cestujúcich o vývoji hneď, ako sú tieto informácie k dispozícii.

Toto prijatie dohody vítam, no na druhej strane si myslím, že nariadenie mohlo byť omnoho viac ambiciózne – najmä pri cestujúcich so zdravotným postihnutím. Tí sa dlhodobo stretávajú s bariérami prostredia vo vlakovej preprave, v ktorej musia potrebu asistencie nahlásiť desiatky hodín pred cestou. 

V dohode bola síce táto lehota skrátená z pôvodných 48 na 24 hodín, avšak opäť s možnosťou predĺženia. Stále ide len o polovičný úspech, najmä keď vidíme, že v niektorých členských štátoch EÚ fungujú oveľa menšie lehoty bez problémov. Napríklad v Belgicku funguje trojhodinová lehota a v Holandsku dokonca len hodinová.

Hoci boli predložené pozmeňovacie návrhy, ktoré by situáciu pre cestujúcich so zdravotným postihnutím vylepšili, moja podpora a podpora ďalších kolegov nestačila, a neboli plénom EP schválené. Tým pádom táto dohoda zostáva do určitej miery premárnenou príležitosťou.

Pozrite si môj prejav v Európskom parlamente z poslednej plenárky.

Miriam Lexmann predložila 10 pozmeňujúcich návrhov k uzneseniu EÚ o Európskej záruke pre deti. Hovorí o podpore a pomoci deťom, ktoré trpia v čase pandémie nedostatkom kvalitného vzdelávania, pomoci charitatívnym organizáciám, ale aj deťom so zdravotným postihnutím.

Prístupnosť nielen fyzického prostredia, ale aj služieb – vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, či demokratických procesov, akými sú napríklad voľby sú kľúčom Stratégie EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím. Miriam Lexmann ako členka parlamentnej medziskupiny pre oblasť zdravotného postihnutia tiež uviedla, že cieľom Stratégie bude dokončenie deinštitucionalizácie – prechodom ku komunitnej starostlivosti a prístupom na trh práce.

Aké konkrétne kroky podnikla Komisia na pozastavenie, stiahnutie alebo vrátenie platieb použitých na rozšírenie alebo prestavbu ústavnej starostlivosti? Čo robí Komisia na zabezpečenie toho, aby sa fondy EÚ používali výlučne na proces deinštitucionalizácie? Aj tieto otázky položila Miriam Lexmann spolu s kolegami Európskej komisii v snahe apelovať na dokončenie procesu deinštitucionalizácie.

Miriam Lexmann spolu s kolegami už roky systematicky upozorňuje na nerovnosti v spoločnosti, a to nielen v spojení so zamestnaním, ale napríklad aj v súvislosti s potrebou riešenia demografických zmien a starnutia populácie. Presadzuje opatrenia, aby sa starostlivosť o deti alebo odkázaných príbuzných neodrážala vo výraznom znížení dôchodkových nárokov v dôsledku vynechania rokov v kariére. Úspešnej jej prešiel pozmeňovací návrh o spravodlivejšom započítaní času stráveného starostlivosťou o deti do dôchodkového systému.

Dohovor o právach pre osoby so zdravotným postihnutím je záväzných pre EÚ už 10 rokov, no iba zlomok z nich je zamestnaný na plný pracovný úväzok. Pokiaľ nebudeme pracovať na odstraňovaní fyzických bariér prostredia, nič sa nezmení. Miriam Lexmann v pléne EP preto tento týždeň apelovala na dokončenie deinštitucionalizácie a debarierizácie a používanie digitálnych nástrojov. Vyzvala na investovanie do výskumu technológií, nových asistenčných riešení a etické zapojenie AI.


Osoby so zdravotným postihnutím stále čelia viacnásobnej diskriminácii, nedostatku inkluzívneho vzdelávania a mnohé nemajú prístup na trh práce. Deje sa to napriek desaťročie platnému a záväznému Dohovoru EÚ o ich právach a ich diskriminácia je jasným porušením základných hodnôt EÚ. Uviedla to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Osoby so zdravotným postihnutím stoja denne pred množstvom výziev. Patria medzi ne bariéry pri vstupe do úradných budov, verejné výťahy neoznačené Braillovým písmom či prekážky pri cestovaní verejnou dopravou ako napríklad nutnosť nahlásiť cestu vlakom mnoho hodín vopred. Problémov je však viac.

“Osoby so zdravotným postihnutím sú diskriminované v dostupnosti práce, mzdovom ohodnotení, dokonca aj pri umožnení práce z domova. Fyzické bariéry v infraštruktúre odstraňujeme len veľmi pomaly a tí, ktorí majú šťastie a pracujú na plný úväzok v chránených dielňach, často nemajú postavenie a ochranu riadnych zamestnancov“, upozorňuje Miriam Lexmann. Ide podľa nej len o časť problémov, ktorým v spoločnosti v nejakej forme čelí až každý šiesty Európan.

Europoslankyňa na nedostatočne napredujúci proces inklúzie poukázala v reakcii na prijatú správu Európskeho parlamentu (EP) o rovnosti v zamestnaní vo svetle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zdôrazňuje, žev EÚ je na plný úväzok zamestnaných iba 21% žien a 29% mužov so zdravotným postihnutím.

„Pandémia nám ukázala, že mnohé veci vedia fungovať vďaka digitálnym nástrojom. Investujme do výskumu technológií a nových asistenčných riešení pre spoluobčanov so zdravotným postihnutím. Využime umelú inteligenciu, ktorá má obrovský potenciál pomôcť vytvoriť riešenia, pokiaľ je dizajnovaná eticky“, uviedla Lexmann v pléne EP k téme, ktorej sa dlhodobo venuje.

Europoslankyňa Lexmann v Bruseli presadila pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím. Týkajú sa tak digitálnych riešení, ako aj výzvy na urýchlenú deinštitucionalizáciu a rozvoj komunitnej starostlivosti o seniorov a osoby so zdravotným postihnutím.

Foto: coe.int

Investícia do výchovy detí alebo opatrovanie rodinného príslušníka – okrem toho, že je to hodnota sama o sebe – má aj svoju vyčísliteľnú hodnotu pre naše hospodárstvo a udržateľnosť sociálneho systému. Zamyslime sa nad tým, ako spravodlivejšie ohodnotiť tieto obdobia starostlivosti a pretaviť ich do férovejších dôchodkových systémov. Uviedla to počas plenárneho vystúpenia EP Miriam Lexmann, ktorej pozmeňovací návrh v prospech zohľadnenia ohodnotenia obdobia starostlivosti na dôchodku prešiel hlasovaním.

Jednou z hlavných tém, ktorým sa Miriam Lexmann venuje v EP, je inklúzia a lepšie podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím. K téme vystúpila aj na aktuálnom plenárnom zasadnutí, kde zdôraznila, že uplynulo už 10 rokov, odkedy je Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím záväzný pre EÚ, no napriek tomu vidíme štatistiky, podľa ktorých sú títo ľudia v spoločnosti prehliadaní a diskriminovaní.

Investície do digitalizácie by pomohli aj odľahlejším oblastiam a menším mestám, ktoré najviac trpia vysťahovalectvom a únikom mozgov, kvôli nedostatku pracovných miest a kvalitnej infraštruktúry. Potenciál digitálnych riešení je aj vo vytváraní možností práce na diaľku, čo umožní ľuďom vykonávať svoju prácu z domu bez toho, aby sa museli za ňou sťahovať. Miriam Lexmann preto predložila návrhy k pripravovanému rozpočtu EÚ na rok 2022, ktoré majú podporou digitalizácie zabrániť odlivu ľudí zo Slovenska a jeho regiónov.

Pandémia sa okrem celosvetovej zdravotníckej krízy stala aj krízou celej generácie detí. Ich práva, vývoj, a zároveň naša budúcnosť sú ohrozené. Podpora rodičov a opatrovateľov, by tak mala byť chápaná ako investícia do kvality života detí i rodín a rovnako aj investícia pre našu lepšiu budúcnosť. Miriam Lexmann preto podporila otázku adresovanú Európskej komisii, v ktorej upozorňuje na potrebu prijatia účinných riešení a urýchlenej tvorby stratégie zmierňujúcej vplyv pandémie na práva detí.

Obchodovanie s ľuďmi porušuje ľudskú dôstojnosť, fyzickú i psychickú integritu človeka a je závažným porušením základných práv, ktoré nemôžeme tolerovať ani v EÚ ani nikde vo svete. Miriam Lexmann upozorňuje na problém, ktorý je veľmi vypuklý aj na Slovensku. Poslanci EP prijali správu a v nej nové odporúčania k platnej smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi, boja proti nemu a ochrane obetí.

Miram Lexmann nesúhlasí, aby sa v uzneseniach EP objavovali výzvy na zavedenie sexuálnej výchovy, hodnotenia poskytovania tzv. sexuálnych a reprodukčných práv vrátane umelého prerušenia tehotenstva, ktoré nie sú medzinárodne zadefinované ako právo a okrem toho patria do výlučných kompetencií členských štátov. Odmieta tiež kvóty na ženy, lepším riešením je rovnosť šancí.

Podľa Miriam Lexmann bude hlavnou ekonomickou výzvou pre slovenskú vládu synergické využitie zdrojov z fondu obnovy a klasických eurofondov s cieľom vytvorenia komplexnej a funkčnej infraštruktúry. Za príklad synergie medzi jednotlivými reformnými oblasťami označila zdravotníctvo, ktoré si vyžaduje reformy aj v oblasti vedy a výskumu, školstva, digitalizácie, sociálnej sféry či životného prostredia.

Potrebu využiť plný potenciál programu EU4HEALTH aj na budovanie sebestačnosti Európy v oblasti zdravotníckych výrobkov a prístrojov, ale aj dôraz na digitálnu transformáciu založenú na ľudsko-etickom prístupe, chrániacom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva vo všetkých fázach vývoja a používania digitálnych nástrojov a umelej inteligencie. Ide o dva z 11 pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k zameraniu pripravovaného rozpočtu EÚ na rok 2022.

Ženy v EÚ zarábajú oproti mužom menej priemerne o 19,4%. Rozdiel spôsobujú ich častejšie opatrovateľské a rodičovské povinnosti, ale aj práca v nižšie ohodnotených odvetviach. Ich nižšie príjmy sa následne odrážajú aj v dôchodkoch, kde za mužmi zaostávajú priemerne o 30 %, uviedla Miriam Lexmann, ktorej úspešne prešiel pozmeňovací návrh hovoriaci o uznávaní opatrovateľských a rodičovských mesiacov do dôchodku.

Slovensko dostane z európskeho balíka približne 6 miliárd eur v grantoch. Miriam Lexmann víta formálne potvrdenie Mechanizmu obnovy a odolnosti a upozorňuje, aby vláda čo najskôr zapojila do aktuálne prerábaného plánu obnovy aj odbornú verejnosť.

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj počtu pracovných miest vyriešime aj včasným a účinným vykonávaním agendy zručnosti EÚ – teda výučby a preškolenia ľudí na tie segmenty, ktoré trh práce vyžaduje. Potrebné je aj využitie potenciálu umelej inteligencie a ďalšie opatrenia, ktoré zamedzia aj známemu efektu chudoby pracujúcich. Miriam Lexmann podala spolu až 18 pripomienok k dokumentu Európskeho trimestra: Zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii trvalo udržateľného rastu na rok 2021.

Slovensko je podľa Eurostatu na posledných priečkach pri rovnosti odmeňovania mužov a žien. Slovenské ženy zarábajú v priemere o 19,4 % menej ako muži. Na dôchodku dostávajú ženy v EÚ priemerne až o 30 % menej. Zmenu môžeme dosiahnuť nielen prekonaním stereotypov, ale aj legislatívnymi úpravami a ich zavádzaním zo strán zamestnávateľov, uviedla to Miriam Lexmann, ktorá sa téme rovnakej odmeny za rovnakú prácu venuje v EP.

Pandémia koronavírusu zvýšila množstvo ľudí a rodín ohrozených chudobou, nezamestnanosťou či sociálnym vylúčením. EÚ preto uvoľňuje cez fond FEAD ďalšie zdroje pre členské štáty, aby sa ľahšie vyrovnali so sociálno-ekonomickými následkami pandémie. Mimoriadne dôležité je to najmä preto, že v EÚ podľa štatistík takúto pomoc potrebuje 13 miliónov ľudí vrátane 4 miliónov detí, uviedla Miriam Lexmann k schválenému navýšeniu dodatočných prostriedkov na potraviny a základné potreby pre najodkázanejšie osoby.

Vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa Miriam Lexmann už dlhodobo poukazuje na to, že pandémia omnoho tvrdšie zasahuje tzv. najviac zraniteľné skupiny, ku ktorým patria osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, ľudia pochádzajúci zo znevýhodneného prostredia, ale aj osamelí rodičia či rodiny s viacerými deťmi. Práve na nich sa snaží nasmerovať pozornosť opatrení, ktoré v rámci výboru navrhuje. Lexmann intenzívne komunikuje so slovenskými organizáciami v občianskom sektore, ktoré poskytujú služby aj týmto zraniteľným skupinám. 

Rodiny majú obrovský vplyv na vývoj demografie, a tým aj vývoj našej spoločnosti. Preto je potrebné výrazne ich podporiť pri tvorbe opatrení na rovnováhu pracovného a súkromného života, starostlivosti o deti, starších ľudí, ale aj osoby so zdravotným postihnutím, a to aj pri zohľadňovaní výšky materských, otcovských, rodičovských a opatrovateľských príspevkov. Ako jednu z mnohých pripomienok to uviedla Miriam Lexmann pri tvorbe dokumentu o sociálnej politike EÚ.

Odpočet mojej práce za jún 2021

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac jún. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku.

Rozbuška pod budúcnosťou Slovenska. Mladí tu nevidia perspektívu

Nedostatok práce, deficity v sociálnom systéme, demokracii a politickej kultúre, nefunkčné štátne verejné inštitúcie či nízka životná úroveň. To sú hlavné dôvody, pre ktoré polovica vysokoškolákov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content