Rýchle správy

mladí

Miriam Lexmann sa v priestoroch Domu Európskej únie na Slovensku stretla s ôsmimi víťaznými tímami súťaže Euroscola. Jednotlivé školy sa v súťaži venovali najmä nadchádzajúcim voľbám do Európskeho parlamentu. Študenti organizovali modelové zasadnutia, diskusie a workshopy s europoslancami a taktiež kvízy o Európskej únii. Celkovo sa do súťaže zapojilo 27 stredných škôl zo všetkých kútov Slovenska. Teší ma, že je množstvo mladých, ktorým nie je ľahostajný osud Slovenska, uviedla Miriam Lexmann.

Mladých ľudí európska politika príliš nezaujíma, aj preto si Miriam Lexmann vždy cení možnosť viesť kultivovaný dialóg práve s nimi a priblížiť im jej fungovanie. Aj vďaka mladým ľuďom zorientovaným v témach, ktoré sa dotýkajú celej spoločnosti, môžeme pristupovať k výzvam, ktorým čelíme. Uviedlo to slovenská europoslankyňa po stretnutí so zástupcami Študentskej rady stredných škôl.

KDH vždy stálo na strane základnej hodnoty celej slobodnej civilizácie, ktorou je ochrana ľudského života. Sme zdesení, že dnes, keď Slovensko, ale aj celá EÚ, čelí mimoriadnym výzvam, sledujeme nezmyselné útoky na túto najvyššiu hodnotu – hodnotu života. Pokus zaviesť tzv. „právo na potrat“ sa začal už na Káhirskej konferencii OSN v roku 1994, kde bol aj vďaka KDH napokon pôvodný návrh zmietnutý zo stola.

Záujem o európsku politiku je čoraz väčší, konštatovala s radosťou Miriam Lexmann počas návštevy skupiny Slovákov v Európskom parlamente. Dokazuje to množstvo otázok, s ktorými prichádzajú, ale aj prehľad v súvislostiach, ktoré o dianí v Únii majú, konštatovala slovenská europoslankyňa.

Členské štáty vytvoria tzv. peňaženku digitálnej identity, ktorá bude obsahovať rôzne dokumenty, občiansky či vodičský preukaz, alebo diplomy. Tá pomôže podľa Miriam Lexmann minimalizovať množstvo fyzických kartičiek a administratívnych úkonov, a tiež uľahčí pobyt v zahraničí, keďže tieto doklady budú automaticky uznávané v iných členských štátoch.

Plná peňaženka rôznych dokladov, či vyžadovanie overených diplomov a iných listín bude čoskoro minulosťou. V Európskom parlamente dnes veľkou väčšinou schválili nové, pohodlnejšie riešenie.

Členské štáty vytvoria tzv. peňaženku digitálnej identity, ktorá bude obsahovať rôzne dokumenty, občiansky či vodičský preukaz, alebo diplomy. Tá pomôže minimalizovať množstvo fyzických kartičiek a administratívnych úkonov, a tiež uľahčí pobyt v zahraničí, keďže tieto doklady budú automaticky uznávané v iných členských štátoch.

 „Zjednodušenie týchto „papierovačiek“ malo ako súčasť svojho programu už v minulosti aj KDH. Som preto rada, že teraz sa prijalo na celoeurópskej úrovni, uviedla po schválení nového riešenia Miriam Lexmann.

Elektronická peňaženka bude výlučne dobrovoľná. Všetci, ktorí budú chcieť pokračovať vo forme ako doteraz, tak nebudú nútení povinne prechádzať na novú platformu.

Keďže je pre mňa na prvom mieste v digitálnom svete hlavne bezpečnosť, dôrazne som prihliadala na to, aby mala aplikácia veľmi prísne pravidlá ochrany údajov. Každý používateľ si bude môcť rozhodnúť, čo a komu sprístupní. Všetky svoje použitia a transakcie bude môcť tiež v rámci aplikácie podrobne sledovať.

Verím preto, že takto nielen odstránime viaceré byrokratické postupy a zjednotíme systém naprieč krajinami EÚ, ale tiež podporíme digitálne možnosti tam, kde sú naozaj potrebné, dodala na záver slovenská europoslankyňa.

Zdroj foto: https://www.parchment.com

Tohtoročnou hlavnou myšlienkou Dňa bezpečnejšieho internetu je „šíriť digitálne dobro“. Aj preto Miriam Lexmann počas plenárneho zasadnutia opäť dôrazne vyzvala Európsku komisiu, aby podnikla kroky na to, aby online platformy konečne začali plniť svoje povinnosti podľa európskej legislatívy a odstraňovali toxický obsah, ktorý má veľmi negatívny vplyv nie len na našu demokraciu a správu vecí verejných, ale aj na psychické zdravie hlavne detí a mladých ľudí.

Europoslankyňa Miriam Lexmann vyzvala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby za Slovensko odmietol dohodu o texte Smernice o pracovníkoch platforiem, ktorá sa dotkne 28 miliónov Európanov pracujúcich napríklad cez donáškové alebo prepravné platformy.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) vyzýva ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša, aby odmietol dohodu o texte Smernice o pracovníkoch platforiem, ktorá sa dotkne 28 miliónov Európanov pracujúcich napríklad cez donáškové alebo prepravné platformy.

Miriam Lexmann, ktorá sa zaoberá situáciou pracovníkov platforiem dlhodobo, upozorňuje, že text trialógovej dohody, ktorý bol medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou dosiahnutý minulý týždeň, ohrozuje živobytie tisícov takto pracujúcich alebo privyrábajúcich si Slovákov.

„Text smernice, ako bol dohodnutý, totiž stanovuje tzv. indikátory, na základe ktorých je pracovník buď zamestnancom alebo SZČO. Naplnenie iba dvoch z piatich indikátorov znamená podľa smernice zamestnanecký vzťah. Realita je však taká, že napríklad kontrolu kvality donášky, stanovovanie cenového stropu či overenie správania pracovníka v záujme spokojnosti a bezpečnosti zákazníkov musí robiť každá platforma. Dve z piatich kritérií tak naplnia v podstate všetci,” vysvetľuje dopady nového návrhu Lexmann.

V drvivej väčšine prípadov však pracovníci prostredníctvom platforiem potrebujú pružný pracovný čas, pretože si iba privyrábajú popri inom zamestnaní, štúdiu či podnikaní. Mnohí taktiež potrebujú flexibilitu práce cez platformy na to, aby skĺbili starostlivosť o deti s prácou. O toto všetko môžu kvôli súčasnej dohode prísť.

„Dohoda bude tento týždeň schvaľovaná členskými štátmi, pričom niektoré z nich sú s jej súčasným znením veľmi nespokojné a zvažujú jej zablokovanie. Práve preto vyzývam aj Slovensko, aby text v súčasnej podobe nepodporilo. Ide totiž nielen o živobytie pracovníkov platforiem, ale aj o príjem podnikov, ako sú napríklad reštaurácie, ktoré cez platformy doručujú svoj tovar zákazníkom a v konečnom dôsledku aj o nás zákazníkov, ktorým dostupné služby uľahčujú život. Namiesto znemožňovania tohto modelu a samostatnej zárobkovej činnosti by sme sa skôr mali zamerať na umožnenie poskytovania väčších výhod pre týchto pracovníkov zo strany platforiem bez automatického zamestnaneckého statusu,”  uzatvára svoju výzvu členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann odmieta návrh nariadenia o uznávaní rozhodnutí vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve

Už od predstavenia kontroverzného návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva v celej EÚ neustále zdôrazňovala jeho rozpor s princípom subsidiarity. Rodinné právo je totiž výlučnou právomocou členských štátov.

„Opakovane som otvorene poukazovala na závažný zásah do národného práva, s ktorým sa táto legislatíva vôbec nevysporiadala. V jeho dôsledku by sme totiž museli rozšíriť právne účinky vzťahu medzi rodičom a dieťaťom aj na iné formy rodín, ktoré naše právo neuznáva. Stretla som sa s vtedajším ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom a požiadala ho o to, aby pozícia Slovenskej republiky k tomu návrhu v Rade bola odmietavá,“ približuje slovenská europoslankyňa.

Návrh okrem iného nepriamo podporuje prax tzv. náhradného materstva, ktorá je v absolútnom rozpore s právami detí a podieľa sa na reprodukčnom vykorisťovaní žien.

Dôrazne som komunikovala aj túto otázku, a to vrátane pozmeňovacích návrhov, ktoré sme spoločne s kolegami predložili. Mrzí ma, že v pléne skutočná podpora ľudskej dôstojnosti v odmietnutí komercializácie a komodifikácie človeka nenašla dostatočnú podporu,“ dodáva M. Lexmann.

Európsky parlament tento týždeň síce uvedené nariadenie odobril, no táto pozícia je nezáväzná. Prijatý text má teraz v rukách Rada EÚ, a teda členské štáty, pričom schválený musí byť jednomyseľne.

„Pevne verím, že Slovensko bude svoje jasné odmietavé stanovisko tak ako Poľsko či Maďarsko komunikovať aj naďalej,“ dodáva Lexmann.

Zdroj foto: Georgia Today

Európsky parlament dnes vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci prijal svoju pozíciu k návrhu Nariadenia o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Ide o dlhoočakávanú legislatívu, ktorej cieľom je efektívnejšie zakročiť proti šíreniu vizuálneho materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí online. Slovenska sa táto problematika bytostne dotýka vzhľadom na to, že patrí k trom krajinám s najväčším množstvom hostingových domén s detskou pornografiou.

V dnešnom svete, kedy sa zdá, že sme neustále pozadu voči rýchlemu vývoju technológií a možnostiam, ktoré tieto technológie prinášajú pre páchateľov trestnej činnosti, je absolútne nevyhnutné zamerať našu pozornosť na posilnenie stratégií ochrany detí pred sexuálnym zneužívaním online. Ešte viac preto musíme zapojiť všetkých relevantných aktérov a využiť všetky zákonné možnosti,“ hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá sa dlhodobo zasadzuje za posilnenie ochrany detí v online prostredí a spolupracuje s rôznymi organizáciami a tzv. horúcimi linkami na nahlasovanie prípadov zneužívania detí online. Na Slovensku aktívne pracuje na tom, aby sme sa konečne zapojili do celosvetovej siete INHOPE, keďže sme spomedzi členských štátov EÚ jediní bez zastúpenia.

Návrh nariadenia sa však od začiatku spájal aj s obavami z narušenia súkromia používateľov online komunikačných systémov, keďže podľa medializovaných informácií mal smerovať k plošnému skenovaniu všetkých komunikácií vrátane tých, ktoré sú zabezpečené tzv. systémom šifrovania („encryption“). „V Európskom parlamente sme upravili pôvodný návrh, ktorý by istým spôsobom umožňoval skenovanie všetkých súkromných komunikácií na prítomnosť potenciálne nelegálnych obrázkov. Európsky parlament tiež plne z rozsahu legislatívy vylúčil zašifrované systémy („encrypted systems“). Obavy zo straty súkromia tak nie sú opodstatnené,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.

„Uvedomujem si, že táto legislatíva nie je všeliekom na túto nesmierne závažnú problematiku a aj naďalej budem vyvíjať intenzívne úsilie pre to, aby legislatíva bola riadne uplatňovaná a každý subjekt si dôkladne plnil zákonné povinnosti“, dodáva europoslankyňa Lexmann.

Nariadenie o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí online bude po hlasovaní v Európskom parlamente pokračovať do tzv. trialógových rokovaní, počas ktorých bude vyjednaný finálny text.

Vďaka výzve vyhlásenej Miriam Lexmann na Deň učiteľov, aby napísali o troch zručnostiach, ktoré považujú za kľúčové pre budúcnosť žiakov a študentov na Slovensku, sa do Bruseli na pozvanie slovenskej europoslankyne dostali do Bruselu riaditeľka Strednej zdravotníckej školy sv. Alžbety v Košiciach Jana Filipová, riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Prešove Marián Damankoš a učiteľka Mária Mydlová zo Spojenej školy sv. Uršule v Bratislave.

Diskusia o problematike dezinformácií v kultúrnom centre Veritas, oboznámenie sa s aplikáciami AI vyvíjanými firmou Siemens Healthineers v spolupráci s Technickou univerzitou a aj debata v centre kresťanskej kultúry FUGA o rozvoji a podpore kultúry v dnešných časoch. Záver pracovného týždňa strávila Miriam Lexmann v metropole východného Slovenska, v Košiciach.

O sťahovaní a blokovaní dezinformácií na sociálnych sieťach, ale aj regulácii algoritmov, ktoré svojím nastavením a šírením škodlivého a negatívneho obsahu ohrozujú zdravie nielen našich detí dnes diskutovala Miriam Lexmann s Věrou Jourovou. Česká podpredsedníčka Komisie ubezpečila, že EK bude vo vzťahu k veľkým online platformám rázne konať. Rovnako ja sa budem aj naďalej zasadzovať za to, aby si sociálne siete svoj podiel povinností na boji proti dezinformáciám riadne plnili, uviedla M. Lexmann.

Študenti, ktorí sa celoročne venovali príprave projektov o EÚ a ich uvedeniu do praxe, prišli do Bratislavy, aby svoju prácu odprezentovali ostatným zapojeným a odniesli si ocenenia za úspechy. Nadšenie, energie, vedomosti. Kládli skvelé otázky, z ktorých bolo okamžite cítiť, že poctivo rozmýšľajú nad vecami, ktoré robia, či študujú, zhodnotila pri príležitosti ich oceňovania europoslankyňa Miriam Lexmann.

Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj. „Starostlivosť o duševné zdravie nielen detí a mladých patrí k hlavným generačným výzvam. Zvlášť v tejto dobe, keď technológia umelej inteligencie ovplyvňuje každodenný život nás i našich detí viac než si myslíme. Preto je táto problematika na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku mojou prioritou,“ hovorí europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Deti dnes trávia veľa času na sociálnych sieťach, kde prichádzajú do kontaktu s negatívnym a nevhodným obsahom. Prečo je potrebné o tom nahlas hovoriť?

Len nedávno som sa osobne stretla s Jackie Fox z Írska – mamou 21-ročnej Nicole, ktorá v dôsledku kyberšikany spáchala samovraždu. Jackie dnes šíri osvetu o prevencii týchto deštrukčných vplyvov, ktorých súčasťou sú v dnešnej dobe aj digitálne technológie. Musíme o tom hovoriť aj preto, aby sme včas dokázali predísť každej takejto tragédii. 

Na Slovensku skúsenosť s online šikanovaním priznala takmer štvrtina detí vo veku 9 – 17 rokov a až polovica detí mala skúsenosť so sexuálnymi obsahmi. Skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo, uviedla jedna tretina detí pričom až 22% detí a mladých o svojej negatívnej skúsenosti s nikým nehovorilo. Štatistiky a zistenia slovenských výskumníkov sú naozaj závažné. 

Za cielením pozornosti na vybraný obsah zvlášť na sociálnych sieťach sa skrývajú aj algoritmy umelej inteligencie. Táto technológia potom ponúka používateľom mnohokrát negatívny či nevhodný obsah, keďže práve ten púta oveľa viac pozornosti a vyvoláva viac emócií. Ak niekto vyhľadá alebo si pozrie napríklad video o sebapoškodzovaní, algoritmus mu túto tému začne cielene podsúvať v rôznych kontextoch. Takto sa doslova povzbudzuje k myšlienkam a následne aj skutkom, ktoré môžu byť pre život mladého človeka fatálne. Tu  musia veľké online platformy urobiť jasné kroky, k čomu sme ich zaviazali aj európskou legislatívou. Vážnym problémom sú rovnako nedostatočné mechanizmy overovania veku používateľov. 

Je to medzi inými aj platforma TikTok, ktorá je dnes medzi mladými veľmi populárna a využíva tieto manipulatívne techniky. Zároveň predstavuje neakceptovateľné bezpečnostné riziká z hľadiska ochrany osobných údajov. Jej používanie pre štátnych predstaviteľov zakázalo už mnoho nielen európskych krajín, no otázka bezpečnosti sa týka všetkých nás. Aj preto som vyzvala najvyšších predstaviteľov európskych inštitúcií na koordináciu spoločného postupu pri vyhodnocovaní rizík a následných krokov. 

Nehovoriac o metaverze, kde nás čaká veľká úloha podrobne preskúmať dopady tejto rozšírenej virtuálnej reality na psychické zdravie ľudí skôr než sa začne masovo využívať. Už dnes odborníci varujú pred jeho urýchleným spustením bez jasných pravidiel a ochrany. Človek totiž nie je stavaný žiť svoj život v bubline virtuálnej reality. 

Ako deťom a mladým pomôcť zorientovať sa v spleti týchto online vplyvov na ich duševné zdravie? Čo môže urobiť každý z nás?

Musíme našim deťom, dospievajúcim a vôbec blízkym venovať náš čas – to je základný princíp. Nenechať ich hodiny vystavených online životu na mobiloch a počítačoch. 

Prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah sú kľúčové. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup. Dôležitým je tiež posilňovanie kritického myslenia, flexibility či odolnosti. Základom je však aj kvalitný legislatívny rámec. 

A práve preto, že technológia umelej inteligencie sa čím ďalej tým viac stáva súčasťou každého digitálneho produktu či služby považujem za rozhodujúce zdôrazniť, že sa potrebujeme sústrediť na jej dôveryhodné a etické používanie. To znamená, aby bol v centre jej vývoja na prvom mieste vždy človek a jeho dobro. Aby dôveryhodná AI bola vždy považovaná za dobrého sluhu a nie zlého pána. To je úloha aj nás, zákonodarcov.

Téme umelej inteligencie (AI) sa venujete už dlho, no v širokej verejnosti bola spopularizovaná takpovediac až v posledných mesiacoch. Spôsobil to akýsi virtuálny asistent známy pod názvom ChatGPT. Aké sú pozitíva či riziká tohto nástroja zvlášť pre mladých užívateľov? 

Áno, téme AI sa venujem dlhodobo, a to nielen na pôde Európskeho parlamentu. Mojou snahou totiž je upozorniť na jej výhody a prínosy, ale aj riziká predovšetkým u nás doma. Minulý rok som preto usporiadala v Bratislave medzinárodnú konferenciu, kde desiatky špičkových odborníkov zo Slovenska spolu so zahraničnými kolegami diskutovali za účasti širokej verejnosti o výzvach, ktoré nám dynamický rozvoj AI prináša. 

Musíme si uvedomiť, že Chat GPT pracuje s doterajšími poznatkami, ktoré do veľkej miery vytvorili ľudia – spracúva ich, triedi a na základe toho vytvára obsah, ktorý je pre nás rýchlosťou spracovania a množstvom informácií jedinečný.

Lenže ChatGPT robí aj chyby. Dokáže byť fakticky nepresný, vytvára teda aj logické nezmysly, ba vidíme, že táto pomôcka môže vyslovene prispieť k šíreniu dezinformácií. Kontrola človekom je tu absolútne nevyhnutná a presne toto musí byť základné pravidlo pri používaní AI: Človek musí mať vždy posledné slovo. Len tak ju dokážeme udržať pod kontrolou.

Ako reaguje na tento technologický vývoj Európsky parlament?

Už v týchto týždňoch schvaľujeme v pléne EP našu pozíciu k historicky prvej legislatívnej úprave tejto technológie. Mojím zámerom a snahou je, aby človek a jeho dobro vždy zostali stredobodom využívania umelej inteligencie.

Ide o nariadenie, známe ako Akt o umelej inteligencii, ktoré prináša pravidlá pre reguláciu AI. Návrh ju delí na podkategórie podľa rizikovosti. Neakceptovateľnou AI je  kategorizácia ľudí podľa sociálneho skóre, AI využívajúca manipulatívne techniky či rozpoznávanie tváre vo verejnom priestore a pod. Medzi vysoko rizikovú AI patria napríklad aplikácie týkajúce sa autonómnych áut, diagnostiky v medicíne, zamestnanosti, vymáhania práva. Dlhodobo som sa zasadzovala o to, aby do tejto kategórie boli pridané algoritmy tzv. ekonomiky pozornosti. Práve tie totiž určujú, ktorý obsah vidíme na sociálnych sieťach a ktorý, naopak, neuvidíme. V mnohých prípadoch ide totiž o uprednostňovanie konfliktného, dezinformačného či inak negatívneho obsahu, pretože práve ten dlhšie udržiava našu pozornosť. Limitované riziko predstavujú chatboty, ktoré nám „radia“ aj pri online nakupovaní alebo učení jazykov. Žiadne riziko nepredstavuje napríklad AI, ktorá riadi triedenie mailov na spamy – tento typ nebude podliehať žiadnej regulácii. Aj v dôsledku rýchleho vývoja a rozšírenia spomínaného chatGPT sme však v Európskom parlamente predstavili špeciálnu kategóriu tzv. AI všeobecného využitia, ktorá bude tiež podliehať regulácii. 

Prečo je prijatie tejto legislatívy veľmi dôležité? 

Zvlášť v posledných mesiacoch sme čoraz viac svedkami rôznych výziev na úrovni jednotlivcov i štátov na dočasné pozastavenie vývoja AI, kým nenastavíme jasné pravidlá. Je to dôsledok strácania kontroly a prehľadu. Prirovnala by som to k ohňu: ak ho ovládame, je životne dôležitý pomocník, ak sa však vymkne spod kontroly, jeho sila je ničivá.

Spravovať technológiu umelej inteligencie budeme vedieť len tak dobre, ako kvalitne si nastavíme legislatívny rámec a ako formovaní budú v procese jej vývoja a nasadzovania výskumníci, technici a ostatní. Potrebujeme si určiť jasné a pre celú EÚ jednotné pravidlá, ktoré sa zároveň stanú akýmsi zlatým štandardom pre celý svet. 

Zároveň však potrebujeme vzdelávať aj spoločnosť, aby sme primerane rozumeli, čo nám táto technológia prináša a ako ju dobre používať a ovládať. Je to kľúčové aj z hľadiska pracovného trhu, ktorého vývoj AI značne ovplyvní. Ak pochopíme jej fungovanie, budeme aktívni pri vytváraní súčasných regulačných a inštitucionálnych rámcov, pomôže nám zefektívniť mnohé naše činnosti.

O tom, ako napríklad zvládnuť digitálne technológie u nás doma, priamo v rodinách, sa dozviete viac aj v publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/


Foto: www.august.com.au

Slovensko musí prijať jasné kroky k vlastnej potravinovej sebestačnosti v tých komoditách, v ktorých to je možné. K tomu pomôže len podpora mladých farmárov. Miriam Lexmann na to apelovala počas podujatia Deň mladého farmára v obci Krásna Lúka, ktorý poukazuje na pozitíva farmárčenia.

Miriam Lexmann spolu s tímom po roku opäť zorganizovala v Bruseli Pub kvíz.

Jeho účelom, samozrejme, okrem zábavy a preverenia vedomostí šikovných Slovákov a Čechov žijúcich v Bruseli, je aj podporiť vybranú charitatívnu organizáciu. Pozvanie Miriam Lexmann prijalo občianske združenie EFFETA.

„Súťažiaci sa pri niektorých otázkach zapotili, no zvládli to bravúrne! Teším sa, že táto milá tradícia iniciovaná mojou priateľkou a bývalou europoslankyňou Jankou Žitňanskou stále pokračuje,“ povedala Miriam Lexmann.

Pub kvíz vyšiel práve v týždni, kedy upriamujeme pozornosť na naše vnútorné prežívanie a koná sa Európsky týždeň duševného zdravia. Tohtoročnou témou je: Duševne zdravé komunity.

„Pri včerajšej uvoľnenej atmosfére som si opäť uvedomila význam radostných momentov zdieľania a dobrých priateľských či rodinných vzťahov. Byť súčasťou spoločenstva, rodiny, komunity je základ zmysluplného života,“ pripomína slovenská europoslankyňa.

Ako vyzerá opak skutočného vzájomného zdieľania sme si zažili všetci. Stačí sa pozrieť, čo za sebou zanechalo obdobie pandémie. Zo správy „Zdravie v skratke za rok 2022“ vyplýva, že podiel ľudí, ktorí hlásia príznaky depresie, sa počas nej vo viacerých krajinách EÚ viac ako zdvojnásobil. Takmer každý druhý mladý Európan nemá naplnené potreby z hľadiska starostlivosti o duševné zdravie. Duševné zdravie je pritom jeden z pilierov prosperujúcej spoločnosti.

Aj v rámci svojej parlamentnej práce vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci sa preto zasadzujem o väčšiu podporu pre dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie. Vplyv technológií na naše zdravie, vrátane duševného, je čoraz väčší. V tomto kontexte mi leží na srdci predovšetkým ochrana detí a mladých,“ približuje Lexmann jednu zo svojich priorít v parlamentnej práci.

Duševné zdravie je veľká téma a dotýka sa nás všetkých. Mnohí však trpia potichu a o svojom stave sa boja hovoriť. Sú za tým obavy z odsúdenia, diskriminácie či hanby, pretože stigma okolo psychických ochorení je v našej spoločnosti obrovská.

„Buďme preto všímaví, tolerantní, ľudskí,“ apeluje Lexmann.

„OZ EFFETA úprimne prajem, aby sa im darilo aj v ďalších rokoch tak úžasne a nezištne pomáhať, za čo im patrí obrovská poklona a vďaka. Výťažok z kvízu bude použitý na nákup pediatrického prenosného audiometra, ktorý dopomôže pri včasnej diagnostike poruchy sluchu alebo pri vznikajúcom probléme s počutím,“ uzatvára europoslankyňa Miriam Lexmann.

Titulná foto: Kancelária Miriam Lexmann, Pub kvíz 2023

Podľa najnovšieho prieskumu má v našej krajine skúsenosť s kyberšikanou takmer štvrtina detí vo veku od 9 do 17 rokov. Rovnako znepokojivý je fakt, že takmer tretina obetí o svojej skúsenosti nikomu nepovedala. Okrem náležitej legislatívy podľa hesla: Čo je zakázané offline, musí byť zakázané aj online, je kľúčovou prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup, upozornila v pléne EP parlamentu Miriam Lexmann.

Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.

Nebezpečenstvo v detskej izbe?

Až 22 percent detí príde do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete už vo veku 11 rokov a tieto čísla neustále rastú. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých, čo je o 20 percent viac ako v roku 2018. Zároveň na Slovensku rastú aj štatistické čísla osamelosti a duševných porúch u detí a mladistvých. 

Donedávna sme deti upozorňovali, aby si nebrali sladkosti od cudzích ľudí a na ulici sa nezhovárali s neznámymi. Lenže dnešné riziká pre mladých dávno prekonali vstupné dvere našich domovov. Mnohokrát s nimi totiž prídu do kontaktu priamo vo svojich detských izbách.

Nebezpečenstvo v online prostredí je často sofistikovane ukryté za monitormi počítačov či displejmi mobilov. O tom, že situácia sa zhoršuje svedčí aj výskum Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorý zvlášť počas obdobia pandémie, priniesol veľmi vážne zistenia.

Dobré používanie technológie

Starostlivosť o duševné zdravie ohrozené novodobými nelátkovými závislosťami sa veľmi rýchlo zaradilo medzi hlavné generačné výzvy, pred ktorými stojíme nielen my na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku spolupracujem s odborníkmi a spoločne hľadáme riešenia ako deti čo najefektívnejšie ochrániť.

Jedným z najväčších problémov je samotný obsah, ktorý je našim deťom ponúkaný v online priestore – najčastejšie na sociálnych sieťach. Stoja za ním algoritmy, ktoré sú cielene využívané na udržanie našej pozornosti, a to aj prostredníctvom vyvolávania negatívnych emócií. Už prijatý európsky Akt o digitálnych službách ukladá online platformám oveľa viac zodpovednosti. Aj v kontexte prebiehajúceho legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligenciisa zasadzujem, aby boli tieto algoritmy považované za vysokorizikové a takto podliehali prísnejšej úprave v oblasti kontroly bezpečnosti či transparentnosti.

Je známe, že najpopulárnejšou sociálnou sieťou medzi deťmi a mladými je TikTok. V súvislosti so závažnými bezpečnostnými rizikami používania tejto platformy presadzujem jednotný postup a koordináciu Európskej komisie, Rady a členských štátov pri dôslednej identifikácii rizík a ich jasnej komunikácii pre všetkých – dospelých i deti. 

Za účelom posilnenia ochrany mladistvých prostredníctvom boja proti materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí v online priestore je spolu 52 partnerských krajín z celého sveta združených v sieti liniek na nahlasovanie takéhoto obsahu – INHOPE. Dlhodobo podnikám kroky na to, aby bolo do tejto siete opäť zapojené aj Slovensko. 

Som rada, že sa mi podarilo docieliť prijatie dočasnej výnimky. Práve tá umožňuje zachovanie efektívnych nástrojov nahlasovania a vyhľadávania škodlivého online obsahu pre deti, až kým sa neprijme nové dlhodobé riešenie. Toto už dnes máme v Európskom parlamente na stole v podobe návrhu nového nariadenia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, kde pracujem na posilnení opatrení. 

Vzdelávanie a kritické myslenie ako piliere 

Ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci na rôznych fórach dlhodobo apelujem na dostupnejšie služby starostlivosti o duševné zdravie, a to zvlášť v kontexte zmieneného vplyvu sociálnych sietí. V pozícii tieňovej spravodajkyne pre Európsky vzdelávací priestor som presadila viaceré návrhy riešení v oblasti vzdelávania mladých s dôrazom na nadobúdanie tzv. mäkkých zručností. 

Za kľúčovú však považujem otvorenejšiu komunikáciu s deťmi i mladými, ako aj ich vedenie k nadobúdaniu takých zručností, ktoré aj im pomôžu lepšie sa zorientovať v dnešnej digitálnej dobe. Osobná komunikácia bez obrazoviek či displejov predovšetkým v rodine, kritické myslenie a správne rozlišovanie vo významnej miere pomáhajú predchádzať negatívnym vplyvom na duševné zdravie. 

O tom, ako dnes zvládnuť digitálne technológie v rodinách sa dozviete viac aj v tejto publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/

Zdroj foto: Canva

Viete, čo je jedna z prvých vecí, ktorú vidí dieťa, keď príde na tento svet? Mobilný telefón. Zväčša šťastný otecko vytiahne tohto „sluhu“ z vrecka a bábätko odfotí. Upraví či skrášli a obrázok expeduje do sveta. Do DNA dieťaťa akoby sme v tom momente symbolicky napísali – vitaj v digitálnej dobe!

Technologický vývoj je v súčasnosti nesmierne rýchly. Zatiaľ čo pre generáciu skôr narodených stále hľadáme možnosti ich digitálneho vzdelávania či prístupu k obsahu a službám na uľahčenie života, pre generáciu Z už musíme aktívne hľadať spôsoby, ako ich z osídiel prílišnej digitalizácie aspoň na istý čas dňa vytrhnúť. Ale nielen pre nich.

Umelá inteligencia potrebuje pravidlá vývoja i používania

Umelá inteligencia (AI) ako súčasť digitálneho pokroku nám už dnes pomáha pri lekárskej diagnostike, zefektívňuje prácu, umožňuje šetriť energie, manažment dopravy či rôzne iné ‘smart’, teda inteligentné riešenia. Tým najdôležitejším základom jej rozmachu je včas nastaviť jasné pravidlá a etické princípy, ktoré ju budú riadiť od fázy vývoja počas celého životného cyklu. A aj o to sa práve dnes v Európskom parlamente i na Slovensku snažím.  

Čo sa totiž stane v prípade zneužitia AI, vidíme na príklade totalitných režimov. Napríklad v Číne, ktorá ako technologická veľmoc zneužíva AI na sledovanie a doslova riadenie života vlastných občanov. Som presvedčená, že nik z nás nechce znovu žiť bez demokracie, slobody a ľudských práv. Technologický pokrok nám má ľudskú dôstojnosť pomáhať chrániť, nie ohrozovať. 

Práve pri dnešnom fungovaní algoritmov sociálnych sietí máme možnosť vidieť aj nesprávne využitie AI, kde ich niektoré online platformy cielene nastavujú na šírenie často kontroverzného či negatívne emócie vyvolávajúceho alebo dokonca nelegálneho obsahu. A rozoznať pravdu od dezinformácie, skutočnú fotku od falošného obrázku majú mnohokrát problém aj dospelí. O to viac sú zraniteľné deti, ktoré musia čeliť rôznym vplyvom zobrazovaného digitálneho obsahu. To sa odzrkadľuje aj na ich duševnom zdraví. Podľa prieskumu za minulý rok až jedna tretina detí mala skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22% detí a mladých po negatívnej skúsenosti na internete nehovorilo s nikým. 

Aj vzhľadom na tieto vážne dopady a nedostatočnú súčasnú legislatívu pristupujú postupne členské štáty EÚ k regulácii. A keďže AI nemá hranice, o to viac je potrebné zaoberať sa týmito otázkami na úrovni EÚ. 

Na prvom mieste musí byť vždy človek a jeho dobro

AI je doslova naprogramovaný stroj, ktorý sa ‘učí’ spracovaním veľkého množstva dát. Namiesto strachu z neznámeho či katastrofických scenárov by sme sa mali sústrediť na nastavenie fungovania dôveryhodnej AI tak, aby bol v centre jej vývoja a používania na prvom mieste vždy človek a jeho dobro. 

Kľúčom je vzdelávanie. Nielen základné, ale celoživotné – posilňovanie kritického myslenia, flexibility, odolnosti a osvojovanie si nových zručností, ktoré budú potrebné aj vzhľadom na zmeny na trhu práce.

Tie deti, ktoré dnes fotíme v pôrodniciach a ktoré už chodia do škôlok a škôl, budú totiž pracovať v zamestnaniach, ktoré dnes ešte neexistujú. Architekt virtuálnej reality, dispečer dronovej dopravy či audítor algoritmov. 

Pomôžme našim deťom, aby pre nich digitálne nástroje boli pomôckou, ktorá im umožní efektívnejšie vzdelávanie či získavanie užitočných zručností. Podporujme ich zdravý životný štýl, v ktorom sú dôležité tie skutočné priateľstvá a vzťahy. Pripravme ich na budúcnosť tak, aby dôveryhodná AI bola pre nás všetkých dobrým sluhom a nie zlým pánom. 

O tom, ako dnes zvládnuť digitálne technológie v rodinách sa dozviete viac aj v tejto publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/

Foto: Canva

Miriam Lexmann sa v Európskom parlamente intenzívne venuje legislatíve na zlepšenie ochrany našich detí na internete, ktorá je v súčasnosti nepostačujúca. No je to práve rodinné zázemie a čas rodičov venovaný deťom, ktorý je najúčinnejšou prevenciou nežiaducich vplyvov digitálnych technológií na duševné zdravie. Aj o tejto téme dnes diskutovali zástupcovia KDH s českým ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Mariánom Jurečkom. Viac informácií aj tu.

Potrebujeme múdrych a rozhľadených Európanov. Takých zanietených, ako sú štyria mladí Stropkovčania, ktorí majú chuť a energiu meniť veci k lepšiemu, Slovensku rozhodne nechýbajú. Čo všetko zažili v Štrasburgu na návšteve Europarlamentu si môžete pozrieť vo videu. Perfektne zachytáva atmosféru dní a chvíľ, ktoré strávili aj v spoločnosti Miriam Lexmann.

Rok 2023 bol v EÚ vyhlásený za Európsky rok zručností. A keďže sa spoločnosť dynamicky mení, menia sa aj nároky na zručnosti, ktorými by mala spoločnosť a najmä mladí ľudia disponovať. Aj na európskej úrovni podporujeme mnohé programy, ktoré idú s týmto trendom a umožňujú žiakom a študentom získavať zručnosti, o ktoré sa budú môcť v budúcnosti oprieť a zúročiť ich.

Na tejto ceste je nesmierne dôležitý prístup každého jedného učiteľa. Ste to totiž častokrát práve vy, milí učitelia, ktorí viete dieťa nasmerovať, odhaliť v ňom skryté talenty a zručnosti.

Preto ma zaujíma:

MILÍ UČITELIA, KTORÉ TRI ZRUČNOSTI SÚ PODĽA VÁS KĽÚČOVÉ PRE BUDÚCNOSŤ NAŠICH DETÍ, ŽIAKOV A ŠTUDENTOV?

Podeľte sa so mnou o váš pedagogický názor i dôvody, prečo ich považujete za dôležité, ako k nim vediete svojich žiakov. Vaše cenné poznatky a skúsenosti budem rada komunikovať aj na európskej úrovni.

Troch z vás rada osobne privítam v Bruseli s pozvaním zúčastniť sa podujatí pri príležitosti Európskeho týždňa odborných zručností: https://vocational-skills.ec.europa.eu/index_en

Odpovede mi môžete posielať do konca apríla na adresu kancelaria@lexmann.eu.

Návšteva útulku a nocľahárne Depaul, stretnutie so študentmi Obchodnej akadémie Račianska v Bratislave, ale aj diskusia v Centre včasnej intervencie Bratislava, kde odborne pomáhajú rodinám v núdzi mi poskytli cenný vhľad do života rodín, ktoré sa starajú o deti s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia. Aj toto bola časť poslaneckých dní tohto týždňa, ktoré Miriam Lexmann strávila na Slovensku.

Vzdelávanie a poznanie vlastnej histórie má veľkú hodnotu. Hoci je často bolestivá, nespravodlivá a krutá, treba ju poznať. Iba tak dokážeme, aby sme súčasnosť a budúcnosť tvorili v mieri. Poučení zlyhaniami minulosti. Miriam Lexmann mala dnes možnosť vystúpiť na konferencii „Amen Leperas“ a opätovne navštíviť Súkromnú spojenú školu v Kežmarku, kde sa venujú predovšetkým študentom zo sociálne znevýhodneného prostredia či Rómom.

Až 28 miliónov pracovníkov si dnes v EÚ zarába na živobytie prostredníctvom práce pre tzv. platformy. Miriam Lexmann je proti ich reklasifikácii na zamestnancov, čo by zabrzdilo tento inovatívny spôsob práce. Ako zachovať flexibilitu vo finálnom texte legislatívnej úpravy, o ktorej momentálne prebiehajú rokovania, diskutovala na konferencii so zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu.

Tento týždeň absolvovala Miriam Lexmann aj diskusie so študentmi Obchodnej Akadémie sv. Tomáša Akvinského a Gymnázia sv. Františka v Žiline, Gymnázia v Dubnici nad Váhom a Spojená škola sv. Jána Bosca, Nová Dubnica. Europoslankyňa ocenila ich snahu, odhodlanie dozvedať sa nové veci, záujem o Európu či Slovensko, ale i schopnosť viesť kultivovaný dialóg na vážne témy. Naše kroky dnes vytvárajú ich budúcnosť, uviedla pri tejto príležitosti Lexmann.

Túžili po Slovensku bez podvodov a korupcie. Po krajine bez zákulisných hier vyvolených a hrubého zneužívania moci. Po spravodlivom, čestnom, Slovensku. Pravda, ktorej sa mocní tak báli, ich stála to najcennejšie. Ján, Martina! Ste neustále medzi nami. Váš odkaz po hľadaní pravdy nesmie zostať umlčaný.

Miriam Lexmann bola členkou poroty na Pronea Hackatone 2023 v Partizánskom. Študenti stredných škôl pracovali na inovatívnych riešeniach v oblasti vzdelávania, podnikania, či životného prostredia. Svoje projekty museli pretaviť do jasných a uchopiteľných biznismodelov, ktoré prezentovali počas 5 minút pred odbornou porotou.

Byť „kedykoľvek online“ je fenoménom našej doby. Naučiť sa však uvedomelo využívať skvelé možnosti internetu je výzvou ako pre nás dospelých, tak i naše deti a mladých. O kritickom myslení, mediálnej výchove či bezpečnom internete bolo dnešné celoslovenské stretnutie odborníkov na bezpečnosť detí v digitálnom priestore, ktorým sa prihovorila aj Miriam Lexmann.

Sexuálny či nenávistný obsah, násilie a šikana. To sú slovenskými deťmi najčastejšie menované negatíva, s ktorými sa stretli na internete. „Potrebujeme posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete; rovnako ich však viesť k nadobúdaniu zručností, aby sa vedeli zorientovať, kriticky myslieť a vedome robiť dobré rozhodnutia“, upozorňuje v súvislosti so zverejnením výskumu Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku v roku 2022 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Približne tretina detí a dospievajúcich vo veku 9 – 17 rokov mala v uplynulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22 % mladých o svojej negatívnej skúsenosti s internetom s nikým následne nehovorilo. Najčastejšie ide o nenávistné odkazy a správy, návody ako schudnúť (aj stránky propagujúce bulímiu a anorexiu), ale aj obsahy zobrazujúce telesné sebapoškodzovanie a ubližovanie si. So sexuálnymi obsahmi má zase podľa čerstvo zverejneného prieskumu za posledný rok skúsenosť viac než polovica detí vo veku od 11 – 17 rokov.

„V súvislosti s nárastom používania nových technológií sme svedkami epochálnych zmien. Približne 90 % dospievajúcich používa denne mobilný telefón, kde majú častokrát neobmedzený prístup k internetu. Jeho nesporné benefity poznáme, potrebujeme sa však zamerať na riziká, pretože hovoríme o zásadnom vplyve na duševné i fyzické zdravie detí a mládeže,“ upozorňuje Lexmann, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za oficiálne zapojenie Slovenska do medzinárodnej siete INHOPE, kde sú pre posilnenú ochranu mladistvých v online priestore zapojené štáty a organizácie z celého sveta. Na pôde Európskeho parlamentu v súčasnosti tiež spolupracuje na príprave účinnej revízie legislatívy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a v rámci digitálnej legislatívy sa podieľa na krokoch, aby algoritmy, ktorými sa riadi napríklad ponúkanie kontroverzného či nenávistného obsahu online, podliehali regulácii.

„Oceňujem nenahraditeľnú činnosť rôznych občianskych iniciatív, vrátane kresťanských, ktoré kvalifikovane vzdelávajú slovenské deti a mládež v nadobúdaní zručností v online priestore. Verím, že na podporu týchto aktivít budú koncepčne využité aj prostriedky z Plánu obnovy,“ uzatvára Lexmann, ktorá podporuje viaceré podobné aktivity realizované organizáciami ako digiQ či eRko. Výskum bol prezentovaný pri príležitosti medzinárodného Dňa bezpečného internetu v utorok 7. februára pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na odbornej konferencii Bezpečnosť detí v digitálnom priestore na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov p

„Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov platforiem, priniesla právnu istotu, nevytvárala chaos a zlepšovala podmienky pre tých, ktorí prostredníctvom nich pracujú. Dnes musím s poľutovaním konštatovať, že parlament nevyužil svoju kompetenciu hlasovať o texte v plene, a tým zahodil svoju možnosť túto významnú smernicu vylepšiť,“ hovorí Miriam Lexmann o texte, ktorý mal pomôcť miliónom Európanom zachovať ich flexibilitu v pracovnom pomere.

„Mojím cieľom bolo vytvoriť právny rámec pre väčšiu ochranu pracovníkov a legálnu možnosť poskytnúť benefity, vrátane tých sociálnych, aj pre samostatne zárobkovo činných pracovníkov bez toho, aby im hrozilo, že budú proti svojej vôli preklasifikovaní na zamestnancov a prídu tak o flexibilitu práce,“ upresňuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Práca cez platformy nie je tradičný obchodný model a preto ho nemôžeme nechať uviaznutý v starých smerniciach a legislatívach. „Rozhodnutie, ktorým sa zákonodarcovia vzdali svojej kompetencie podieľať sa na tvorbe legislatívy, je preto pre mňa nepochopiteľné,“ hodnotí situáciu Miriam Lexmann.  

Počet ľudí, ktorých sa táto legislatíva dotýka, totiž neustále rastie. Len na Slovensku sú to tisícky pracovníkov, v celej Európskej únii je ich viac ako 28 miliónov.

„Naďalej sa preto budem zasadzovať za to, aby bol v ďalších rokovaniach s členskými štátmi dosiahnutý rozumný text, v ktorom tento inovatívny model poskytovania pracovných príležitostí zachová tie výhody, pre ktoré si ho pracovníci vyberajú,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.

Zdroj Foto: https://www.lrt.lt

Na pozvanie Miriam Lexmann boli tento týždeň na návšteve Bruselu a Európskeho parlamentu študenti, absolventi, pedagógovia a zamestnanci z Kolégia Antona Neuwirtha. Okrem tradičného programu v parlamente navštívili aj Komisiu európskych biskupských konferencí (Comece – the Catholic Church in the EU) a absolvovali kolokvium s medzinárodnou právnickou organizáciou Alliance Defending Freedom (ADF International), či Federáciu katolíckych rodinných asociácií v Európe (FAFCE).

Skúsenosti, ktoré dobrovoľníci nadobudnú neformálnymi činnosťami, majú nesmiernu cenu. Miriam Lexmann sa snaží presadiť, aby boli uznávané aj formálne, pretože môžu rozšíriť možnosti na trhu práce. Týmto krokom by dobrovoľníci dostali ten najlepší signál, že ich práca má význam a cenu, povedala v medzinárodný deň dobrovoľníctva slovenská europoslankyňa.

Žiaci zo Súkromnej spojenej školy v Kežmarku a študenti zo Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH), Kolégia Antona Neuwirtha a Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska (KDMS) diskutovali pri ich návšteve Bruselu o výzvach, ktorým Únia čelí, od polarizácie našej spoločnosti, energetickej krízy až po geopolitické hrozby zo strany nedemokratických režimov. Miriam Lexmann sa stretla nielen s nimi, ale aj ich učiteľmi, ktorým poďakovala za to, ako ich vedú nielen štúdiom, ale aj životom.

Odsúdeného mladíka vystupujúceho v online priestore pod prezývkou „Slovakbro“ je podľa Miriam Lexmann dobrou správou a dostatočným mementom pre našu spoločnosť, ktorá sa voči akémukoľvek násiliu musí takto jasne vymedziť. Závažné skutky ako velebenie teroristov, zdieľanie návodov na výrobu zbraní a výbušnín či povzbudzovanie k násilnému zvrhnutiu systému ťažko považovať za mladícku nerozvážnosť.

Dávať príležitosti šikovným mladým ľuďom je jedným z cieľov Miriam Lexmann počas jej mandátu v Európskom parlamente. Práve preto so svojím tímom organizuje niekoľkomesačné stáže, počas ktorých si mladí ľudia môžu vyskúšať prácu v kancelárií europoslanca. Ak máte záujem absolvovať stáž v kancelárii M. Lexmann a získať neoceniteľné skúsenosti zo srdca Európskej únie, prihláste sa.

Projekt Euroscola aj tentokrát podnietil stredoškolákov k aktívnemu spoznávaniu Európskej únie, jej významu, príležitostiam, ktoré im ponúka, ale aj výzvam, ktoré prináša. Miriam Lexmann navštívila za dva dni tri školy: Evanjelické gymnázium J. A. Komenského v Košiciach, Spojenú školu na ul. Ľ. Podjavorinskej v Prešove a Gymnázium v Giraltovciach, kde diskutovala o budúcnosti EÚ, dezinformáciách či umelej inteligencii.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content