Rýchle správy

etická umelá inteligencia

Naša pripravenosť na meniaci sa pracovný trh bude jedným z kľúčových faktorov úspešného zvládnutia ekonomickej transformácie Slovenska, a to najmä v dôsledku narastajúcej digitalizácie či využívania technológie umelej inteligencie. Miriam Lexmann na to opakovane upozornila počas aktuálnej plenárnej schôdze, ktorá sa venovala aj tejto téme.

Miriam Lexmann ako iniciátorka predstavila spolu s autorkou Andreou Cox publikáciu „Ako na technológie v rodine – upokojujúci sprievodca pre rodičov v online dobe“. Urobili tak na konferencii digiSAPIENS pod taktovkou DigiQ kde sa v rámci februárového Dňa bezpečného internetu venovali rôznym aspektom dobrého využívania online priestoru i sociálnych sietí.

Byť „kedykoľvek online“ je fenoménom našej doby. Naučiť sa však uvedomelo využívať skvelé možnosti internetu je výzvou ako pre nás dospelých, tak i naše deti a mladých. O kritickom myslení, mediálnej výchove či bezpečnom internete bolo dnešné celoslovenské stretnutie odborníkov na bezpečnosť detí v digitálnom priestore, ktorým sa prihovorila aj Miriam Lexmann.

Sexuálny či nenávistný obsah, násilie a šikana. To sú slovenskými deťmi najčastejšie menované negatíva, s ktorými sa stretli na internete. „Potrebujeme posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete; rovnako ich však viesť k nadobúdaniu zručností, aby sa vedeli zorientovať, kriticky myslieť a vedome robiť dobré rozhodnutia“, upozorňuje v súvislosti so zverejnením výskumu Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku v roku 2022 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Približne tretina detí a dospievajúcich vo veku 9 – 17 rokov mala v uplynulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22 % mladých o svojej negatívnej skúsenosti s internetom s nikým následne nehovorilo. Najčastejšie ide o nenávistné odkazy a správy, návody ako schudnúť (aj stránky propagujúce bulímiu a anorexiu), ale aj obsahy zobrazujúce telesné sebapoškodzovanie a ubližovanie si. So sexuálnymi obsahmi má zase podľa čerstvo zverejneného prieskumu za posledný rok skúsenosť viac než polovica detí vo veku od 11 – 17 rokov.

„V súvislosti s nárastom používania nových technológií sme svedkami epochálnych zmien. Približne 90 % dospievajúcich používa denne mobilný telefón, kde majú častokrát neobmedzený prístup k internetu. Jeho nesporné benefity poznáme, potrebujeme sa však zamerať na riziká, pretože hovoríme o zásadnom vplyve na duševné i fyzické zdravie detí a mládeže,“ upozorňuje Lexmann, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za oficiálne zapojenie Slovenska do medzinárodnej siete INHOPE, kde sú pre posilnenú ochranu mladistvých v online priestore zapojené štáty a organizácie z celého sveta. Na pôde Európskeho parlamentu v súčasnosti tiež spolupracuje na príprave účinnej revízie legislatívy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a v rámci digitálnej legislatívy sa podieľa na krokoch, aby algoritmy, ktorými sa riadi napríklad ponúkanie kontroverzného či nenávistného obsahu online, podliehali regulácii.

„Oceňujem nenahraditeľnú činnosť rôznych občianskych iniciatív, vrátane kresťanských, ktoré kvalifikovane vzdelávajú slovenské deti a mládež v nadobúdaní zručností v online priestore. Verím, že na podporu týchto aktivít budú koncepčne využité aj prostriedky z Plánu obnovy,“ uzatvára Lexmann, ktorá podporuje viaceré podobné aktivity realizované organizáciami ako digiQ či eRko. Výskum bol prezentovaný pri príležitosti medzinárodného Dňa bezpečného internetu v utorok 7. februára pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na odbornej konferencii Bezpečnosť detí v digitálnom priestore na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Ako úspešne a prospešne zvládnuť transformáciu pracovného trhu, ktorý začína byť silne ovplyvňovaný fenoménom AI, riešila Miriam Lexmann na stretnutí s riaditeľom Európskeho orgánu práce Cosminom Boiangiu. Z prieskumov vychádza, že Slovensko je zatiaľ jednou z najmenej pripravených krajín na zmeny, ktoré AI na pracovnom trhu vyvolá.

Uľahčuje a zefektívňuje prácu, pomáha šetriť energie aj peniaze, umožňuje kvalitnejšie vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Na to, aby bol v centre technológie umelej inteligencie vždy človek a jeho dobro, však potrebujeme jasné mantinely. Desiatky odborníkov o týchto témach diskutovali včera v Bratislave na medzinárodnej odbornej konferencii Človek a umelá inteligencia, ktorú iniciovala poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Kľúčom k spoločensky zodpovedným riešeniam orientovaným na človeka sú etické princípy s dôrazom na etický dizajn výskumu, vývoja a nasadzovania AI, zhodli sa rečníci z oblasti tvorby legislatívy, hospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania, IT sektora, samosprávy či sociálnych vecí. Ako vyzdvihla europoslankyňa Lexmann „spája nás spoločné úsilie, aby bola ľudská dôstojnosť a ochrana ľudských práv v digitálnom veku jasnou prioritou. Nesmieme dopustiť zneužitie technologického pokroku, aby sa obrátil proti človeku. To dnes vidíme v niektorých prípadoch ako napríklad sociálne siete a algoritmy, ktoré manipulujú šírenie informácií či naše emócie a sme svedkami závažných dopadov na fungovanie celej spoločnosti. Aj preto považujem v rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu o európskom nariadení o umelej inteligencii za kľúčové zaradiť tzv. algoritmy ekonomiky pozornosti do kategórie vysokorizikových.“

V rámci panelu príkladov dobrej praxe vystúpili viacerí úspešní slovenskí experti a vývojári AI z oblasti zdravotníctva, priemyslu, bankovníctva a iných, pričom dôraz kládli na etické princípy i úskalia, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú. Horúcou témou bolo využitie AI na úspory v oblasti spotreby energií. „Úspešne riešime predikcie výroby z obnoviteľných zdrojov, optimalizáciu použitia vyrobenej energie pomocou batériových úložísk a vyvíjame nástroje, ktoré významne podporujú šetrenie a motivujú k tomu aj používateľov,“ predstavila výsledky práce Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Viera Rozinajová.

Rečníci sa venovali aj otázke transformácie pracovných miest v dôsledku nasadzovania AI na náš pracovný trh. „AI prinesie oveľa väčší vznik nových pracovných pozícií, ako vezme. Toho sa netreba obávať. Väčší problém bude, ako sa im ľudia dokážu prispôsobiť a adaptovať sa na novú prácu,“upozornil prezident IT asociácie Slovenska Emil Fitoš. Zdôraznil, že Slovensko dosiaľ nemá implementovanú stratégiu celoživotného vzdelávania, ale ani schválenú stratégiu digitálnych zručností, pričom v rámci krajín OECD patríme k najhorším v oblasti prístup ku rekvalifikácií a celoživotnému vzdelávaniu. „Veľmi veľa ľudí sa bude musieť dovzdelávať a rekvalifikovať,“ dodal Fitoš.

Konferenciu Človek a umelá inteligencia zorganizovala s podporou Európskej ľudovej strany (EĽS) poslankyňa EP Miriam Lexmann. Záštitu nad podujatím prevzali Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Foto: Dominik Sepp

Už dnes ovplyvňuje fenomén AI náš pracovný trh, priemysel, zdravotníctvo, energetiku, bankovníctvo, ale aj naše správanie v online, ba dokonca aj v offline svete. Uchopiť a používať technológiu AI tak, aby bol človek a jeho dôstojnosť vždy centre je základom, na ktorom sa zhodli všetci účastníci konferencie Človek a umelá inteligencia organizovanej europoslankyňou Miriam Lexmann.

Ako už dnes technológia umelej inteligencie ovplyvňuje naše každodenné životy? Aký je jej potenciál a na aké princípy pri jej výskume, vývoji a nasadzovaní nesmieme zabudnúť? V akom štádiu je príprava európskej legislatívy a ktoré systémy umelej inteligencie budú vysoko-rizikové? Aj o týchto otázkach bude v Bratislave konferencia organizovaná Miriam Lexmann za účasti špičkových slovenských i zahraničných odborníkov už v piatok, 11. novembra 2022. Prihláste sa.

Algoritmy, ktoré využívajú aj sociálne siete na udržanie našej pozornosti by mali byť považované za vysokorizikové a takto podliehali aj legislatíve. Miriam Lexmann sa aj preto usiluje o dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie a ako tieňová spravodajkyňa pre Európsky vzdelávací priestor navrhovala riešenia pre vzdelávanie mladých ľudí vrátane nadobúdania mäkkých zručností.

Je to sloboda slova, ak nám algoritmy zamedzia vidieť na sociálnych sieťach iný názor a obsah?, pýta sa Miriam Lexmann v diskusii Prežijú mladí ľudia v 21. storočí v rámci cyklu odborných diskusií platformy Vizionári. Sloboda slova musí byť chránená len konkrétnej osobe, nie virtuálnym účtom, tak musíme nastaviť legislatívne rámce v EÚ, dodala europoslankyňa.

Miriam Lexmann sa v rámci legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligencii zasadzuje aktuálne o to, aby sa tzv. ekonomika pozornosti, čiže algoritmy na sociálnych sieťach, ktoré cielene pôsobia na udržiavanie našej pozornosti, zaradili medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Dôvodom je negatívny dopad sociálnych sietí na zdravie ľudí.

Sloboda slova v našom boji proti dezinformáciám nesmie byť obmedzená, pričom musí vždy patriť konkrétnemu človeku a nie anonymnému účtu, netransparentnému médiu či botu, uviedla Miriam Lexmann princíp, ako bojovať proti dezinformáciám na sociálnych sieťach. Zdôraznila tiež, že náš boj proti dezinformáciám nebude účinný, pokiaľ sa neposilní dôvera občanov voči štátu, inštitúciám ale najmä navzájom jedného voči druhému.

Existujú povolania, ktoré si v určitej fáze života vyskúšame takmer všetci. V tomto prípade najčastejšie popri vlastnej práci a na úkor voľného času. Ide o opatrovanie detí, príbuzného so zdravotným postihnutím alebo pomoc odkázanému seniorovi. V Európe je až 80% takejto neformálnej starostlivosti poskytovaných tzv. neformálnymi opatrovateľmi.

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) pripravila v rámci Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi opatrovateľov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím či seniorov, desiatky návrhov, ktorými chce pomôcť zlepšiť dostupnosť poskytovanej starostlivosti, podporiť dôstojnosť opatrovaných osôb, ale najmä skvalitniť podmienky samotných opatrovateľov.

„Väčšina z viac ako šesťdesiatich návrhov našla u kolegov podporu a dostali sa do prijatého textu správy Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti,“ hovorí Miriam Lexmann a dodáva niektoré z konkrétnych cieľov, ku ktorým ňou navrhnuté opatrenia smerovali: „je nevyhnutné poskytnúť opatrovateľom podporu vo forme finančných príspevkov, školení, psychosociálnej podpory, ale aj odľahčovacej služby. Musíme tiež myslieť aj na stratégie opätovného začlenenia opatrovateľa na trh práce, formálne uznanie nadobudnutých zručností či započítanie období starostlivosti do dôchodkových nárokov.“

Prijatá správa apeluje na vytvorenie dostatočnej a kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ktorá bude dostupná aj vo vzdialenejších oblastiach a založená na podpore nezávislosti, dôstojnosti a komunitnom princípe.

„Špeciálne som sa zamerala na skupinu reumatických a muskuloskeletárnych chorôb, na ktoré sa často zabúda, pritom sú často následkami nášho súčasného životného štýlu – stresu a sedavého spôsobu života – postihujú aktuálne viac ako 100 miliónov Európanov a je potrebné začať im venovať zvýšenú pozornosť,“ priblížila Lexmann aké ciele okrem iného sledovala pri príprave pozmeňovacích návrhov k správe.

Osobitne si tiež všíma nevyhnutnosť i užitočnosť používania digitálnych technológií pri starostlivosti, avšak zároveň apeluje na dôslednú na ochranu ľudskej dôstojnosti, keďže žiadne technológie nemôžu nahradiť ľudský prístup a pozornosť. 

„Populácia starne a trpí mnohými, neraz novými civilizačnými chorobami. Počet ľudí, ktorí budú odkázaní na opateru každým rokom pribúda. Tejto oblasti je nevyhnutné venovať plnú pozornosť, ako aj dostatočné zdroje, pretože sa to dotýka každého z nás,“ pripomína Miriam Lexmann a opakuje svoju výzvu Komisii, aby zvýšila úroveň ambícií a navrhla riešenia prevencie a zvládania chorôb pohybového ústrojenstva a reumatických ochorení súvisiacich s prácou. 



Boj proti dezinformáciám je totiž kľúčový pre ochranu demokracie a slobody, a to vrátane slobody slova. Miriam Lexmann v spoluprácii so zastúpením EK na Slovensku, Kempelenovým inštitútom a MIRRI SR usporiadali expertnú diskusiu za účasti občianskeho sektora, predstaviteľov ministerstiev i médií. Reč bol aj o pripravovanom schvaľovaní Aktu o digitálnych službách.

Nástup digitálnej éry nás zastihol nedostatočne pripravených a my nesmieme dopustiť rovnaký scenár pri vývoji metaverza. Prvým zaváhaním sme totiž v dôsledku šírenia dezinformácií vystavili vážnemu ohrozeniu demokraciu. Ak zaváhame dnes, deštrukčne negatívnym vplyvom na duševné zdravie môžu čeliť celé generácie, píše Miriam Lexmann v komentári o metaverze spoločnosti Facebook.

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov EÚ, o čom hovorí aj nová Správa o umelej inteligencii v digitálnom veku.

„Aby sme uľahčili ľuďom možnosti nájsť si prácu aj v iných členských štátoch EÚ, než kde majú bydlisko, je potrebné, aby sme komplexne preskúmali legislatívne prekážky práce na diaľku a riešili ich v ďalších legislatívnych návrhoch,“ približuje M. Lexmann návrh, na ktorý sama ako členka Výboru pre zamestnanosť (EMPL) opakovane upozorňuje, a teraz sa dostal aj do Správy o umelej inteligencii v digitálnom veku, schválenej Európskym parlamentom počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.

Hlavným cieľom správy Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) je navrhnúť plán EÚ pre oblasť umelej inteligencie (AI). Európa sa chce stať lídrom pri nastavení globálnych pravidiel pre AI, čo sa už deje práve prostredníctvom navrhnutého a schváleného aktu.

Európa hľadá princípy a hodnoty pre vývoj a používanie umelej inteligencie

„Pre Európu a Európanov je kľúčové, aby sme my stanovili princípy a hodnoty, na základe ktorých má byť AI dizajnovaná, vyvíjaná a používaná. Vysoko nastavené štandardy sa potom prirodzene stanú nielen motiváciou, ale postupne i nevyhnutnosťou pre ostatné krajiny. Digitálna transformácia sa totiž týka celého sveta,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa venujúca sa téme od svojho nástupu do Európskeho parlamentu.

Podrobná správa vznikala 18 mesiacov a zaoberá sa výhodami i rizikami, ktoré AI prináša. Dopady rozdeľuje do niekoľkých hlavných oblastí, kde sa budeme s AI najčastejšie stretávať: zdravie, životné prostredie, politika a bezpečnosť, konkurencieschopnosť a pracovný trh, ale aj budúcnosť demokracie. Zaoberá sa tiež zneužívaním AI zo strany autoritárskych režimov, najmä Čínou.

Výsledkom správy by mala byť dynamická tvorba legislatívy a riadenia témy AI v členských krajinách s cieľom podporiť inovácie, spoluprácu, vzdelávanie a zručnosti obyvateľov v AI. Naopak, vyhnúť sa chce prílišnej regulačnej záťaži, ktorá by mohla brzdiť napredovanie vývoja umelej inteligencie.

Foto: ilustračné/restlessabandon.com

Demografická transformácia a rodinný život, technologická, digitálna, ale aj ekologická transformácia – Miriam Lexmann označila na Európskych sociálnych katolíckych dňoch tri fenomény doby, ktoré sú každodenné prítomné v našich životoch i rodinách a je potrebné o nich diskutovať celospoločensky.

Miriam Lexmann diskutovala o aktuálnych otázkach pracovného trhu s prezidentkou organizácie Nezávislé kresťanské odbory Slovenska Ľubicou Černou. Zhodli sa na potrebe pripraviť zamestnancov i zamestnávateľov na zmeny v dôsledku nastupujúcej digitalizácie tak, aby človek a jeho dobro vždy zostali v centre našej pozornosti.

Európsky parlament prijal tento týždeň na plenárnom zasadnutí uznesenie týkajúce sa bezpečnosti hračiek vyrábaných alebo dovážaných do EÚ. Venuje sa predovšetkým ochrane detí pred nebezpečnými chemickými látkami, bezpečnosti nových technológií využívaných niektorými hračkami, ako aj opatreniam na posilnenie dohľadu nad trhom.

„Bezpečnosť hračiek pre našich najmenších, ale i staršie deti, nám v europarlamente zvlášť leží na srdci. Ide predsa o zdravie. V uvedenej správe sme sa zhodnotili fungovanie doterajších pravidiel pre bezpečnosť hračiek v EÚ a opätovne zdôraznili potrebu ich pravidelnej aktualizácie aj vzhľadom na vývoj našich poznatkov,“ uviedla v tejto súvislosti Miriam Lexmann.

V ochrane detí by nemali existovať kompromisy

Európske predpisy patria už teraz medzi tie najprísnejšie na svete.

„Stávame sa tak zodpovedným lídrom. Ja sama dlhodobo apelujem na ochranu pred rôznymi chemickými látkami, ktoré môžu mať karcinogénne účinky alebo predstavujú iné zdravotné riziká. Samozrejme, ochrana tých najzraniteľnejších – našich detí – stojí na prvom mieste,“ dodala europoslankyňa.

Súčasné predpisy zabezpečujú vysoký stupeň ochrany detí, avšak problémom môžu byť hračky dovážané nelegálne z tretích krajín či tie, ktoré sa šíria na internete. Práve preto väčší dohľad či prísnejšia regulácia online prostredia, na ktorých pracuje Miriam Lexmann aj cez legislatívu upravujúcu poskytovanie digitálnych služieb.

Osobne ma teší, že správa reflektuje aj rýchly technologický vývoj, ktorý zasahuje do všetkých oblastí života, hranie detí nevynímajúc. Čoraz viac hračiek totiž má už pripojiteľnosť na internet či iné inteligentné funkcie. Tieto môžu byť síce nápomocné napríklad pri vzdelávaní či inklúzii detí so zdravotným postihnutím, avšak na druhej strane musíme mať na pamäti ochranu detí, ich zdravého vývoja a duševného zdravia pred nástrahami online sveta. Práve preto intenzívne komunikujem s našimi i zahraničnými expertmi a zasadzujem sa za čo najefektívnejšie ochranné opatrenia,pripomína europoslankyňa za KDH.

Bezpečnosť hračiek patrí vo verejnosti k najžiadanejším

Európska smernica o bezpečnosti hračiek bola prijatá už v roku 2009, pričom doposiaľ bola v záujme zvyšovania štandardov bezpečnosti a ochrany zdravia detí novelizovaná až štrnásťkrát. Poslanci prijali správu o vykonávaní tejto smernice takmer jednohlasne.

Bezpečnosť hračiek je dôležitá nielen preto, že s nimi prichádzajú pravidelne do kontaktu naše deti, ale zároveň je táto oblasť v prieskumoch očakávaní spotrebiteľov EÚ jedna z najžiadanejších oblastí spoločnej regulácie. Hračky sú zároveň výrobkami, v súvislosti s ktorými sa do Európskeho bezpečnostného systému (EU Safety Gate) nahlasuje najviac, až 27 percent prípadov nesúladu.

Foto: ilustračné, selecthealth.org

Miriam Lexmann diskutovala otcom Manuelom Barriosom Prietom, generálnym sekretárom Komisie biskupských konferencií EÚ (COMECE) a jeho spolupracovníkmi. Ich spolupráca je dlhodobo zameraná najmä na kontext pomoci rodinám, sociálnu problematiku v rámci výboru EMPL, ale aj princípy a vývoj etickej umelej inteligencie.

Akt o digitálnych službách (DSA) je prvým spoločným súborom pravidiel Európskej únie vzťahujúcim sa na povinnosti a zodpovednosť sprostredkovateľov v rámci jednotného trhu. „Legislatíva prinesie nielen právnu istotu a jasné pravidlá pre poskytovateľov digitálnych služieb, ale aj lepšiu ochranu spotrebiteľov,“ uviedla Miriam Lexmann.

Každý na internete má právo sa rozhodnúť ako sú jeho dáta používané

Zvlášť posledné roky ukazujú, ako čím ďalej tým viac online svet ovplyvňuje náš každodenný život. Algoritmy sociálnych sietí predurčujúce výber zobrazenia obsahu mnohokrát zámerne vyvolávajú polarizáciu, čo v kontexte pandémie ešte viac zintenzívnilo potrebu riešenia tejto situácie. Na pojmy ako hoaxy, konšpirácie či nenávistné komentáre narážame v online priestore akosi pričasto. Ľad, po ktorom sa v digitálnom svete pohybujeme, už asi len ťažko môže byť tenší, a to predovšetkým s ohľadom na deti a mladých.

„Schválený Akt o digitálnych službách považujem za rozhodujúci posun k bezpečnejšiemu prostrediu s jasnými pravidlami. Každý užívateľ internetu musí mať možnosť samostatne sa rozhodnúť o tom, či a do akej miery alebo na aké účely budú jeho dáta používané,“ uviedla pri príležitosti hlasovania o DSA slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Regulovaný online svet viac ochráni deti a mladých

Podľa Lexmann predstavuje veľké nebezpečenstvo aj fakt, že takmer každý náš krok na internete je presne sledovaný a využívaný na predvídanie nášho správania bez nášho vedomia. Algoritmy, ktoré sú následne na základe toho vytvárané, využívajú platformy pre cielenú reklamu či prednostné radenie príspevkov za účelom väčšieho zisku, ale bez zváženia širších dopadov na jednotlivcov či celú spoločnosť.

„DSA stanovuje povinnosť online platforiem umožniť užívateľom takéto praktiky jednoducho odmietnuť a informovane sa rozhodnúť o tom, do akej miery a na aké účely budú ich dáta používané,“ priblížila schválenú legislatívu zástupkyňa KDH v európskom parlamente.

„Zároveň oceňujem jednoznačné pravidlá týkajúce sa nahlasovania a odstraňovania nezákonného obsahu z online prostredia. Ako totiž svedčia mnohé štúdie a dôkazy, neregulovaný online svet s množstvom toxických a nelegálnych príspevkov je nebezpečný pre nás, ale najmä pre deti a mladú generáciu. A je preto viac ako nevyhnutné, aby bol škodlivý obsah čo najskôr identifikovaný a odstránený,“ dodala Miriam Lexmann, ktorá k téme vystúpila aj v rozprave na pôde EP v Štrasburgu.

Po schválení textu Európskym parlamentom bude Akt o digitálnych službách predmetom rokovaní aj počas stretnutia predstaviteľov vlád členských štátov. Ak ho aj oni príjmu, otvorí sa mu tým cesta k rýchlemu uplatňovaniu v praxi a budeme o krok bližšie k bezpečnému a etickému online prostrediu.

Foto: Európsky parlament/Brigitte Hase

Miriam Lexmann vyzvala Komisiu prostredníctvom pozmeňovacích návrhov v uznesení EMPL o zamestnaní a postpandemickej obnove, aby sa zaoberala otázkou duševného zdravia mladých ľudí, a to nielen prostredníctvom prevencie a pomoci adaptovať sa na novú realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí.

Len 11 % z nahlásených antisemitských a agresívnych statusov či reakcií sociálne platformy odstránili z verejného priestoru. Prieskum uskutočnili europoslanci vrátane Miriam Lexmann, keď chceli otestovať reakcie sociálnych sietí na nahlasovanie škodlivého obsahu. Sociálne siete nesmú byť hrozbou a priestorom pre podnecovanie nenávisti, uviedla Lexmann.

Facebook by mal oznámených 10 000 pracovných miest v EÚ pre vytvorenie tzv. metaverza radšej vytvoriť na posilnenie dátovej a užívateľskej bezpečnosti už svojich existujúcich služieb, uviedla k diskusii o sociálnych médiách v EP Miriam Lexmann a dodala, že nesmieme pripustiť bezbrehý zisk na úkor ľudskej dôstojnosti.

Potreba flexibilnejšej legislatívy, ktorá upraví novovznikajúce typy zamestnania ako sú zamestnanci platforiem, zapracovanie etických princípov pre AI využívanú na pracovisku, či nutnosť akceptovania starnutia pracovnej sily a s tým súvisiace vyššie riziko vzniku zdravotných problémov. Miriam Lexmann predložila 20 pozmeňovacích návrhov k správe EMPL o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Vytvorenie a prevádzkovanie virtuálnej reality bez jednoznačných pravidiel a vysvetľujúcej kampane môže mať podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann zničujúci dopad pre celú spoločnosť.

Plán vytvoriť takzvané metaverzum predstavil počas víkendu Facebook. Išlo by o verziu internetu pre virtuálnu a rozšírenú realitu, ktorá stiera hranice medzi fyzickým a digitálnym svetom.

V metaverze sa podľa autorov projektu budú ľudia stretávať s priateľmi, pracovať, hrať či nakupovať. Budete si môcť nasadiť okuliare a ocitnete sa ako avatar vo virtuálnom svete, vykonávajúc bežné úkony. Tento projekt chce Facebook vyvíjať v Európskej únii.

Vláda SR musí zaujať jasné stanovisko na Rade EÚ

Prečo ide o potenciálne riziko pre celú Európu? „Netvrdím, že koncept virtuálnej reality je zlý. Samozrejme, že sa dá využívať aj na dobré ciele. Zastavme sa však na moment a položme si pár otázok. Aký bude dopad tejto technológie na naše životy a zvlášť na život detí a mladých ľudí? Aký bude právny rámec jej využívania? Čo všetko bude v metaverze dovolené či zakázané?“ pýta sa europoslankyňa KDH. Diskusiu k téme virtuálnej reality podľa Facebooku preto Lexmann otvorí na európskej pôde a zároveň vyzve vládu SR k zaujatiu jasného stanoviska na Rade EÚ.

Vedenie spoločnosti Facebook svojim návrhom podľa europoslankyne KDH znova ukázalo, že zisk je pre neho v istých situáciách viac než ľudské dobro a duševné zdravie. Len pred pár týždňami došlo k bezprecedentnému úniku dokumentov, v ktorých sa potvrdilo, že algoritmy Facebooku sú mnohokrát nastavené tak, aby zvyšovali čas strávený na nich, pričom táto spoločnosť mala jasné dôkazy o škodlivosti vplyvu svojich produktov na duševné zdravie používateľov. V prípade Instagramu ide dokonca o šokujúce odhalenia vo vzťahu k deťom.

Na život vo virtuálnej realite nie sme stavaní

Už niekoľko rokov vidíme totiž závažné negatívne dopady sociálnych sietí na mladých ľudí: porovnávanie sa, depresie, úzkosti, poruchy príjmu potravy, sexuálne predátorstvo, neschopnosť nadväzovať reálne vzťahy… Čo sa však stane, keď si mladí ľudia nasadia „okuliare virtuálnej reality“?

Človek nie je stavaný na život vo virtuálnom priestore. Ľudská psychika zo svojej prirodzenosti rozlišuje medzi reálnym a nereálnym, teda aj virtuálnym. Zmiešať tieto dva svety – a to navyše bez akejkoľvek rozsiahlej celospoločenskej diskusie – znamená ponoriť dnešného človeka do existenciálneho chaosu. „To, ako bude vyzerať naša budúcnosť, je len na nás. Človek dokáže urobiť svet neznesiteľným, ale dokáže ho urobiť aj lepším. Vždy máme na výber,“ uviedla Lexmann.

Dobro ľudí a spoločnosti musí mať prednosť pred ziskom a peniazmi

„V čase vážnych dôsledkov pandémie na duševné zdravie ľudstva tento gigant neváha oznámiť projekt, ktorý je plný obrovských rizík. Pred tým, než sa čokoľvek začne v EÚ plánovať či realizovať, musí prebehnúť dôkladné skúmanie technológie vo vzťahu k duševnému i fyzickému zdraviu. O ničom takom však včerajšie oznámenie Facebooku nehovorilo. Považujem to za absurdné, a to zvlášť po spomínanom úniku dokumentov,“ upresňuje europoslankyňa KDH.

Facebook zároveň ohlásil, že na vývoj tejto dystopickej technológie chce vytvoriť 10-tisíc pracovných miest v Európskej únii. „Hoci znie táto ponuka zvlášť v postcovidovej dobe atraktívne a práca je v mnohých regiónoch potrebná, musíme v prvom rade myslieť na ľudské dobro a zdravý vývin spoločnosti. V tomto kontexte je nevyhnutné podrobiť plán Facebooku kritickým otázkam a celospoločenskej diskusii. Za hodné povšimnutia považujem i načasovanie tohto oznámenia, ktoré prichádza v čase keď sa v EÚ usilujeme o prísnejšiu reguláciu sociálnych sietí,“ uzavrela Lexmann.

Titulná foto: uni-potsdam.de

Každý tretí používateľ internetu je dieťa, no nie všetky sú na jeho nástrahy pripravené. Preto je podľa Miriam Lexmann našou úlohou pomáhať im nadobúdať potrebné zručnosti, z ktorých tou zásadnou je kritické myslenie. Uviedla to počas konferencie pre učiteľov a pracovn´íkov s deťmi (Ne)bezpečne v sieti.

Postup Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pri bezpečnostnom incidente, ktorý opätovne ukázal zraniteľnosť štátneho portálu, by mali riešiť výbory Národnej rady SR. „Vyzývam Výbor pre zdravotníctvo, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor pre obranu a bezpečnosť na iniciovanie poslaneckého prieskumu a dôkladné prešetrenie tohto bezpečnostného incidentu,“ uviedla europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Výbory by následne mali zverejniť správu so závermi.

Europoslankyňa upozorňuje na reakciu NCZI potom, ako súkromná slovená
bezpečnostná IT spoločnosť opätovne odhalila a demonštrovala kritickú zraniteľnosť štátom prevádzkovaného portálu. Tá sa týkala získania prístupu k citlivým zdravotným informáciám prostredníctvom systému eHranica, ktoré by následne mohli byť zneužité. Spoločnosť tak podľa vlastných slov urobila spôsobom, ktorý rešpektuje pravidlá zodpovedného zverejňovania zraniteľnosti, čo však NCZI popiera a v predmetnej záležitosti už podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Zatiaľ čo pri rozsiahlom úniku dát, na ktorý títo tzv. etickí hackeri upozornili v septembri minulého roku, reagovalo NCZI nielen uznaním chyby, ale predovšetkým ospravedlnením, dnes sme svedkami úplne iného postupu.

Nehazardujme so zdravím a dôverou občanov


Naše osobné údaje súvisiace so zdravotným stavom patria prirodzene k tým
najcitlivejším informáciám. „Je neprijateľné, aby štát nebol schopný ochrániť ich a predísť zneužitiu prostredníctvom najvyššieho stupňa ich zabezpečenia. Informácie zverejnené touto spoločnosťou totiž indikujú závažné chyby v ochrane našich osobných údajov v systéme eHranica,“ uviedla Miriam Lexmann.

Europoslankyňa za KDH považuje za absurdné, aby štátny úrad útočil na spoločnosť, ktorá poukázala na kritickú zraniteľnosť štátneho IT systému s etickým úmyslom včasnej nápravy a teda prevencie oveľa závažnejších škôd. „Štát si v žiadnom prípade nemôže dovoliť ďalšiu lotériu so zdravím a dôverou občanov. Je načase konať,“ znovu apeluje M. Lexmann.

Zdroj fotografie: theconversation.com

Dnes som vystúpila na pôde NR SR ku Konferencii o budúcnosti Európy.

Hoci sme členmi Európskej únie už 17 rokov, Slováci sa o rozhodnutia únie zaujímajú iba okrajovo. Necítia sa byť jej aktívnou súčasťou. Preto považujem za dôležité čo najviac priblížiť úlohu EÚ a jej význam.

Európska únia je partnerstvo a každá krajina je jeho unikátnou súčasťou. Hlas každého Európana je dôležitý. Iba tak dokážeme uskutočniť zmeny, ktoré očakávame. A iba tak dokážeme hľadať riešenia na nové aj existujúce výzvy.

Využime príležitosť, ako ovplyvniť fungovanie EÚ. Predostrime a vydiskutujme si naše požiadavky, postoje a očakávania.

Občania musia cítiť konkrétne európske riešenia, a to zvlášť teraz, keď čelíme závažným spoločenským a ekonomických následkom pandémie. Len v rešpektovaní a úzkej spolupráci s miestnou komunitou a regiónmi dokáže byť Európa silná vnútorne. Na globálnej úrovni je našou úlohou dbať na dodržiavanie ľudských práv a slobôd nielen zmluvne, ale aj v skutočnosti tak, aby sa totalita moci stala navždy minulosťou.

Pozrite si celé moje vystúpenie v NR SR: http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/32?id=244471

Titulná foto: Mária Pikuláková

Dáta  zozbierané umelou inteligenciou (AI) pri nákupnom správaní ľudí v obchode alebo pri spotrebe elektriny v domácnosti nesmú byť použité proti spotrebiteľom. Vyplýva to zo správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, ktorú včera prijal Európsky parlament. Tieňovou spravodajkyňou stanoviska Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci bola europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Sociálne siete nám denne ponúkajú, čo si máme prečítať. Online reklama zas „odporúča“ produkty, ktoré sú vraj pre nás potrebné. Za všetkým je technológia AI, ktorá zbiera údaje o našom digitálnom správaní a následne sa ho snaží zúročiť v prospech vyššej čítanosti a, samozrejme, zisku. Umožňuje to digitalizácia a rozvoj moderných technológií, ktorých tempo napredovania je obrovské. „Aby sme sa na ešte väčšie zmeny dostatočne pripravili a dokázali ochrániť spotrebiteľa, potrebujeme jasné pravidlá vrátane zodpovednosti za prípadné škody, transparentnú komunikáciu a verejnú diskusiu s občanmi. Zároveň je nevyhnutné už teraz postupne prijímať efektívne opatrenia v systémoch vzdelávania či trhu práce,“ uviedla Miriam Lexmann, tieňová spravodajkyňa EĽS pre tému líderstva EÚ v oblasti AI.

AI a digitializácie sa nesmieme báť

Technológiu AI dnes vnímame ako pomocníka v takzvanej inteligentnej domácnosti, pri online vzdelávaní, diagnostikovaní chorôb v zdravotníctve, ale napríklad aj pri voľnočasových športových aktivitách. Jej vplyv a použiteľnosť bude len narastať, a to najmä v oblasti priemyslu či službách s vykonávaním rutinných úloh, čo prirodzene vyvolá transformáciu pracovného trhu. „Vždy to tak bolo pri technologických revolúciách, niektoré pracovné miesta zanikali a iné vznikali. Pre zvládnutie týchto spoločenských zmien musíme vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili potenciál AI na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie. Narastajúca digitalizácia a využívanie AI nesmú byť dôvodom pre nedôveru či strach. Práve naopak, sú pre nás jedinečnou príležitosťou odbremeniť ľudí od mnohých nebezpečných či rutinných pracovných činností“, prízvukuje Lexmann, ktorá pripravuje na budúci rok medzinárodnú konferenciu a verejnosť o téme pravidelne informuje.

Úspešné pripomienky Lexmann k téme

Spomínaná správa o digitálnej budúcnosti Európy dotvára kontext nedávno predstaveného návrhu nariadenia o AI. „Chcem vyzdvihnúť a oceniť jednoznačnú podporu kolegov, ktorú získali moje pozmeňovacie návrhy týkajúce sa predošetkým ľudskej dôstojnosti a dobra človeka, ktoré musí byť vždy v centre. AI nesmie spoločenské nerovnosti prehlbovať, ale práve naopak, napomáhať ich zmierňovaniu či sociálnej inklúzii zraniteľných osôb. Za kľúčové rovnako považujem zabezpečenie ochrany súkromia a osobných údajov, ktoré sú súčasťou našej identity.“ vysvetlila Lexmann. Na záver upriamila tiež pozornosť na kľúčový atribút etickej umelej inteligencie, kde má pri jej používaní posledné slovo vždy človek.

Zdroj foto: checkhub.io

Využitie AI na zmierňovanie spoločenských nerovností, pre napomáhanie sociálnej inklúzii zraniteľných osôb, ale aj zabezpečenie efektívnych opatrení v systémoch vzdelávania a na trhu práce, ktoré pomôžu uľahčiť ľuďom prechod k digitalizácii hospodárstva a priemyslu. Aj tieto požiadavky Miriam Lexmann boli dnes jednoznačne schválené v EP ako súčasť správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy.

Komisia predstavila historicky prvý právny rámec AI, ktorý je spolu s koordinovaným plánom zárukou dodržiavania základných ľudských práv a zásad bezpečnosti. Miriam Lexmann dlhodobo upozorňuje, že implementácia etickej technológie si vyžaduje prísne pravidlá, a práve tieto kroky sú podľa europoslankyne výborným základom pre prácu v prospech dôveryhodnej AI, kde je v centre vždy človek a jeho dobro.

Dohovor o právach pre osoby so zdravotným postihnutím je záväzných pre EÚ už 10 rokov, no iba zlomok z nich je zamestnaný na plný pracovný úväzok. Pokiaľ nebudeme pracovať na odstraňovaní fyzických bariér prostredia, nič sa nezmení. Miriam Lexmann v pléne EP preto tento týždeň apelovala na dokončenie deinštitucionalizácie a debarierizácie a používanie digitálnych nástrojov. Vyzvala na investovanie do výskumu technológií, nových asistenčných riešení a etické zapojenie AI.

Potrebu využiť plný potenciál programu EU4HEALTH aj na budovanie sebestačnosti Európy v oblasti zdravotníckych výrobkov a prístrojov, ale aj dôraz na digitálnu transformáciu založenú na ľudsko-etickom prístupe, chrániacom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva vo všetkých fázach vývoja a používania digitálnych nástrojov a umelej inteligencie. Ide o dva z 11 pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k zameraniu pripravovaného rozpočtu EÚ na rok 2022.

Nové technológie – vrátane AI, musíme využívať na zlepšenie fungovania a vytváranie udržateľných a inkluzívnych podmienok na trhu práce. Potenciál AI je navyše potrebné využiť aj na zmierňovanie nerovností v spoločnosti predovšetkým voči zraniteľným skupinám osôb. Miriam Lexmann to uviedla medzi 18 pripomienkami k správe o tvarovaní digitálnej budúcnosti Európy, pre ktorú je tieňovou spravodajkyňou za EĽS/EPP.

Europoslankyňa Miriam Lexmann presadila vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP návrhy na ochranu osôb so zdravotným postihnutím, deinštitucionalizáciu, lepšie postavenie neformálnych opatrovateľov i vyššie ohodnotenie období starostlivosti o deti v dôchodkovom systéme. Lexmann zdôraznila aj potrebu dosiahnuť plnú dostupnosť tovarov, služieb a bezbariérový prístup pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj potrebu inkluzívneho vzdelávania a trhu práce. Europoslankyňa v návrhoch zároveň upozornila, že použitie umelej inteligencie môže pomôcť osobám so zdravotným postihnutím naplno sa začleniť do spoločnosti. 

Mnohé povolania nebudú čoskoro potrebné, a preto aj viaceré predmety v školách a vôbec systém vzdelávania bude zbytočný. Sme na chvoste v pripravenosti na príchod AI a ak nezachytíme túto existenčnú výzvu vo vzdelávaní, ktorá zmení naše životy, ohrozujeme budúcnosť mladých ľudí, ako aj našu ekonomiku. V Novinách TV JOJ na to upozornila M. Lexmann s apelom na nutnosť prípravy spoločnosti na 4. technologickú revolúciu (od 27:52).

Podpora výskumných programov zameraných na vývoj AI robotických a digitálnych technológií musí byť v centre pozornosti EK a členských štátov, aby sme aj s ich pomocou v plnej miere umožnili integráciu osôb so zdravotným postihnutím. Pripravovanú správu EP o rovnakom zaobchádzaní v práci s osobami so zdravotným postihnutím to spolu s ďalšími pripomienkami o nutnej výmene skúseností, podpore komunitného života osôb či dostupnom inkluzívnom vzdelávaní, navrhla Miriam Lexmann.

Naše hodnoty viac nemôžu byť na predaj

Zánik bipolárneho sveta studenej vojny priniesol postupné preskupenie síl medzinárodných hráčov až do jeho dnešnej multipolárnej podoby. Ponaučenia z tohto vývoja vidím najmä v troch rovinách.

Reštriktívne opatrenia ohrozia milióny pracovníkov platforiem

So zástupcami digitálnych spoločností, platforiem, akademikov či odborníkmi z nemeckých ministerstiev a parlamentu sa Miriam Lexmann dnes stretla online na podnetnej konferencii k téme európskej legislatívy upravujúcej zamestnávanie pracovníkov platforiem.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content