etická umelá inteligencia

25. augusta 2023

Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA). Znamená to, že 19 najväčších svetových platforiem ako Google, Meta, TikTok, Youtube, Apple, Booking a ďalšie, ktoré v súčasnosti dosahujú mesačne viac ako 45 miliónov aktívnych používateľov, podlieha prísnejším pravidlám a regulácii.

„Dnešný deň považujem za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ktorá sa intenzívne zasadzuje za zlepšenie ochrany a bezpečnosti v online priestore, a to práve s dôrazom na tých najmladších používateľov. „Platformy ako Meta prevádzkujúca Facebook či Instagram alebo Youtube, Google či TikTok od dnes napríklad nebudú môcť využívať reklamu na základe našich citlivých osobných údajov a zakázaná bude aj reklama zameraná na deti. Nezákonné bude aj používanie tzv. temných vzorcov, ktoré nás manipulovali na udelenie súhlasu s podmienkami, ktorý by sme inak neudelili,“ vysvetľuje Lexmann, ktorá sa téme ochrany a bezpečnosti detí a mládeže v online priestore dlhodobo venuje.

Oddnes platformy musia tiež bez zbytočných prieťahov stiahnuť nezákonný obsah, vrátane zobrazovaní sexuálneho zneužívania detí online. Zároveň budú musieť brániť šíreniu dezinformácií či kybernetickému obťažovaniu. Novinkou sú tiež posilnené podmienky pre transparentnosť, a to najmä vo využívaní údajov a zobrazovaní reklám, vrátane kontroly systémov algoritmov.

Algoritmy by tak napríklad nemali viac odporúčať videá o diétach dospievajúcim dievčatám, sledovať online aktivitu detí s cieľom prispôsobiť im reklamy či vypnúť automatické prehrávanie ďalšieho videa. Dohliadať na to bude Európska komisia s pomocou audítorskej spoločnosti a poverených výskumníkov. Na rok 2024 je plánované vydanie Kódexu správania sa v online priestore pre platformy, ktorý bude odstupňovaný podľa veku mladistvých.

„Tieto opatrenia sú nesmierne potrebné, dokonca životne dôležité. Ide totiž o duševné i fyzické zdravie. V EÚ, ale aj na Slovensku rastú štatistické čísla osamelosti a duševných porúch. Pokiaľ ide o mladistvých, do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete príde 22 percent detí už vo veku 11 rokov. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých. Som presvedčená, že implementácia tohto európskeho zákona nám významne pomôže chrániť aj naše deti pred škodlivým online obsahom,“ priblížila opodstatnenosť fungovania DSA Miriam Lexmann.

Pokuta za nedodržanie nariadenia v EÚ predstavuje v maximálnej výške až 6 percent ročného obratu firmy. Od konca februára 2024 budú musieť DSA dodržiavať aj všetky ostatné online služby a platformy podnikajúce v EÚ.

Bezpečnejší online priestor predovšetkým pre deti

Foto: parentmap.com

25. augusta 2023

Dnešný deň považuje Miriam Lexmann za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa v súvislosti s tým, že veľké online platformy musia oddnes uviesť do praxe prísnejšie povinnosti, ktoré im ukladá zákon o digitálnych službách (DSA)

bezpečnosť dezinformácie EMPL etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť Ochrana detí na internete Rýchle správy

21. júna 2023

O aktuálnom legislatívnom procese k Aktu o umelej inteligencii, ktorého najvýznamnejšiu fázu v Európskom parlamente ukončili práve minulý týždeň hovorila Miriam Lexmann na košickej konferencii Región budúcnosti – budúcnosť regiónu. Človek a jeho dobro musí byť vždy v centre rozvoja aj tejto technológie, zdôraznila vo svojom príhovore slovenská europoslankyňa.

etická umelá inteligencia EÚ regióny Rýchle správy Slovensko

14. júna 2023

Algoritmy v rámci tzv. ekonomiky pozornosti, čiže tie, ktoré používajú sociálne siete na zobrazovanie konkrétneho obsahu, boli zaradené medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Ide aj o úspech Miriam Lexmann, ktoré tento návrh v EP presadzovala.

bezpečnosť etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť Rýchle správy

14. júna 2023

Akt o umelej inteligencii prinesie jasný legislatívny rámec pre umelú inteligenciu v závislosti na tom, do ktorej z kategórií rizikovosti bude na základe pravidiel zaradená.

„Ako som vás viackrát informovala, od predloženia návrhu tohto Aktu som sa zasadzovala za to, aby algoritmy v rámci tzv. ekonomiky pozornosti, čiže tie, ktoré používajú sociálne siete na zobrazovanie konkrétneho obsahu, boli zaradené medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Toto sa aj dnes podarilo a odporúčacie algoritmy budú podliehať prísnejším pravidlám,“ priblížila svoju úspešnú snahu pri rokovaniach Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

„Na to, aby umelá inteligencia slúžila v prvom rade človeku a jeho dobru, potrebuje jasné mantinely a etický základ. Som preto veľmi rada, že na potrebe striktnejšieho dohľadu nad týmito algoritmami sa moji kolegovia zhodli a Akt o umelej inteligencii obsahuje v tomto smere dostatočné zábezpeky,“ uviedla členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Téme umelej inteligencie sa Lexmann dlhodobo venuje a aktívne sa podieľala aj na tvorbe Aktu o umelej inteligencii, ku ktorému dnes europoslanci prijali parlamentnú pozíciu.

Titulná foto: Patrick T. FALLON / AFP / europarl.europa.eu

Aktuality EMPL etická umelá inteligencia EÚ Slovensko

13. júna 2023

Nariadenie EP o ktorom v tomto týždni rokujú europoslanci, nastavuje pravidlá podľa úrovne rizika, ktorú konkrétny systém predstavuje. Miriam Lexmann verí, že dlho očakávanou legislatívou stanovíme pre vývoj a používanie etickej umelej inteligencie jasné mantinely, ktoré zaručia, že umelá inteligencia bude dobrým sluhom a nie zlým pánom. Pozrite si k téme krátky zostrih televíznych vystúpení.

EMPL etická umelá inteligencia EÚ Rýchle správy v médiách

12. júna 2023

Umelá inteligencia (AI) môže byt dobrým sluhom, ale aj zlým pánom. Reguláciou chceme docieliť, aby bola dobrým sluhom a využili sme ju pre dobro človeka, pripomenula Miriam Lexmann v rozhovore pre RTVS o téme AI.

dezinformácie etická umelá inteligencia EÚ Ochrana detí na internete Rýchle správy sloboda

10. júna 2023

To, čo je ilegálne offline, musí byť ilegálne aj online. Pravidlá musia platiť pre všetkých rovnako v reálnom aj virtuálnom svete. Miriam Lexmann diskutovala spoločne s lektorkou mediálnej výchovy v digiQ Natáliou Babicovou v relácii regionálnych novín MY o nástrahách digitálneho sveta najmä pre mladých ľudí a deti.

dezinformácie etická umelá inteligencia Ochrana detí na internete regióny Rýchle správy v médiách

5. júna 2023

Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj. „Starostlivosť o duševné zdravie nielen detí a mladých patrí k hlavným generačným výzvam. Zvlášť v tejto dobe, keď technológia umelej inteligencie ovplyvňuje každodenný život nás i našich detí viac než si myslíme. Preto je táto problematika na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku mojou prioritou,“ hovorí europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Deti dnes trávia veľa času na sociálnych sieťach, kde prichádzajú do kontaktu s negatívnym a nevhodným obsahom. Prečo je potrebné o tom nahlas hovoriť?

Len nedávno som sa osobne stretla s Jackie Fox z Írska – mamou 21-ročnej Nicole, ktorá v dôsledku kyberšikany spáchala samovraždu. Jackie dnes šíri osvetu o prevencii týchto deštrukčných vplyvov, ktorých súčasťou sú v dnešnej dobe aj digitálne technológie. Musíme o tom hovoriť aj preto, aby sme včas dokázali predísť každej takejto tragédii.

Na Slovensku skúsenosť s online šikanovaním priznala takmer štvrtina detí vo veku 9 – 17 rokov a až polovica detí mala skúsenosť so sexuálnymi obsahmi. Skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo, uviedla jedna tretina detí pričom až 22% detí a mladých o svojej negatívnej skúsenosti s nikým nehovorilo. Štatistiky a zistenia slovenských výskumníkov sú naozaj závažné.

Za cielením pozornosti na vybraný obsah zvlášť na sociálnych sieťach sa skrývajú aj algoritmy umelej inteligencie. Táto technológia potom ponúka používateľom mnohokrát negatívny či nevhodný obsah, keďže práve ten púta oveľa viac pozornosti a vyvoláva viac emócií. Ak niekto vyhľadá alebo si pozrie napríklad video o sebapoškodzovaní, algoritmus mu túto tému začne cielene podsúvať v rôznych kontextoch. Takto sa doslova povzbudzuje k myšlienkam a následne aj skutkom, ktoré môžu byť pre život mladého človeka fatálne. Tu musia veľké online platformy urobiť jasné kroky, k čomu sme ich zaviazali aj európskou legislatívou. Vážnym problémom sú rovnako nedostatočné mechanizmy overovania veku používateľov.

Je to medzi inými aj platforma TikTok, ktorá je dnes medzi mladými veľmi populárna a využíva tieto manipulatívne techniky. Zároveň predstavuje neakceptovateľné bezpečnostné riziká z hľadiska ochrany osobných údajov. Jej používanie pre štátnych predstaviteľov zakázalo už mnoho nielen európskych krajín, no otázka bezpečnosti sa týka všetkých nás. Aj preto som vyzvala najvyšších predstaviteľov európskych inštitúcií na koordináciu spoločného postupu pri vyhodnocovaní rizík a následných krokov.

Nehovoriac o metaverze, kde nás čaká veľká úloha podrobne preskúmať dopady tejto rozšírenej virtuálnej reality na psychické zdravie ľudí skôr než sa začne masovo využívať. Už dnes odborníci varujú pred jeho urýchleným spustením bez jasných pravidiel a ochrany. Človek totiž nie je stavaný žiť svoj život v bubline virtuálnej reality.

Ako deťom a mladým pomôcť zorientovať sa v spleti týchto online vplyvov na ich duševné zdravie? Čo môže urobiť každý z nás?

Musíme našim deťom, dospievajúcim a vôbec blízkym venovať náš čas – to je základný princíp. Nenechať ich hodiny vystavených online životu na mobiloch a počítačoch.

Prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah sú kľúčové. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup. Dôležitým je tiež posilňovanie kritického myslenia, flexibility či odolnosti. Základom je však aj kvalitný legislatívny rámec.

A práve preto, že technológia umelej inteligencie sa čím ďalej tým viac stáva súčasťou každého digitálneho produktu či služby považujem za rozhodujúce zdôrazniť, že sa potrebujeme sústrediť na jej dôveryhodné a etické používanie. To znamená, aby bol v centre jej vývoja na prvom mieste vždy človek a jeho dobro. Aby dôveryhodná AI bola vždy považovaná za dobrého sluhu a nie zlého pána. To je úloha aj nás, zákonodarcov.

Téme umelej inteligencie (AI) sa venujete už dlho, no v širokej verejnosti bola spopularizovaná takpovediac až v posledných mesiacoch. Spôsobil to akýsi virtuálny asistent známy pod názvom ChatGPT. Aké sú pozitíva či riziká tohto nástroja zvlášť pre mladých užívateľov?

Áno, téme AI sa venujem dlhodobo, a to nielen na pôde Európskeho parlamentu. Mojou snahou totiž je upozorniť na jej výhody a prínosy, ale aj riziká predovšetkým u nás doma. Minulý rok som preto usporiadala v Bratislave medzinárodnú konferenciu, kde desiatky špičkových odborníkov zo Slovenska spolu so zahraničnými kolegami diskutovali za účasti širokej verejnosti o výzvach, ktoré nám dynamický rozvoj AI prináša.

Musíme si uvedomiť, že Chat GPT pracuje s doterajšími poznatkami, ktoré do veľkej miery vytvorili ľudia – spracúva ich, triedi a na základe toho vytvára obsah, ktorý je pre nás rýchlosťou spracovania a množstvom informácií jedinečný.

Lenže ChatGPT robí aj chyby. Dokáže byť fakticky nepresný, vytvára teda aj logické nezmysly, ba vidíme, že táto pomôcka môže vyslovene prispieť k šíreniu dezinformácií. Kontrola človekom je tu absolútne nevyhnutná a presne toto musí byť základné pravidlo pri používaní AI: Človek musí mať vždy posledné slovo. Len tak ju dokážeme udržať pod kontrolou.

Ako reaguje na tento technologický vývoj Európsky parlament?

Už v týchto týždňoch schvaľujeme v pléne EP našu pozíciu k historicky prvej legislatívnej úprave tejto technológie. Mojím zámerom a snahou je, aby človek a jeho dobro vždy zostali stredobodom využívania umelej inteligencie.

Ide o nariadenie, známe ako Akt o umelej inteligencii, ktoré prináša pravidlá pre reguláciu AI. Návrh ju delí na podkategórie podľa rizikovosti. Neakceptovateľnou AI je kategorizácia ľudí podľa sociálneho skóre, AI využívajúca manipulatívne techniky či rozpoznávanie tváre vo verejnom priestore a pod. Medzi vysoko rizikovú AI patria napríklad aplikácie týkajúce sa autonómnych áut, diagnostiky v medicíne, zamestnanosti, vymáhania práva. Dlhodobo som sa zasadzovala o to, aby do tejto kategórie boli pridané algoritmy tzv. ekonomiky pozornosti. Práve tie totiž určujú, ktorý obsah vidíme na sociálnych sieťach a ktorý, naopak, neuvidíme. V mnohých prípadoch ide totiž o uprednostňovanie konfliktného, dezinformačného či inak negatívneho obsahu, pretože práve ten dlhšie udržiava našu pozornosť. Limitované riziko predstavujú chatboty, ktoré nám „radia“ aj pri online nakupovaní alebo učení jazykov. Žiadne riziko nepredstavuje napríklad AI, ktorá riadi triedenie mailov na spamy – tento typ nebude podliehať žiadnej regulácii. Aj v dôsledku rýchleho vývoja a rozšírenia spomínaného chatGPT sme však v Európskom parlamente predstavili špeciálnu kategóriu tzv. AI všeobecného využitia, ktorá bude tiež podliehať regulácii.

Prečo je prijatie tejto legislatívy veľmi dôležité?

Zvlášť v posledných mesiacoch sme čoraz viac svedkami rôznych výziev na úrovni jednotlivcov i štátov na dočasné pozastavenie vývoja AI, kým nenastavíme jasné pravidlá. Je to dôsledok strácania kontroly a prehľadu. Prirovnala by som to k ohňu: ak ho ovládame, je životne dôležitý pomocník, ak sa však vymkne spod kontroly, jeho sila je ničivá.

Spravovať technológiu umelej inteligencie budeme vedieť len tak dobre, ako kvalitne si nastavíme legislatívny rámec a ako formovaní budú v procese jej vývoja a nasadzovania výskumníci, technici a ostatní. Potrebujeme si určiť jasné a pre celú EÚ jednotné pravidlá, ktoré sa zároveň stanú akýmsi zlatým štandardom pre celý svet.

Zároveň však potrebujeme vzdelávať aj spoločnosť, aby sme primerane rozumeli, čo nám táto technológia prináša a ako ju dobre používať a ovládať. Je to kľúčové aj z hľadiska pracovného trhu, ktorého vývoj AI značne ovplyvní. Ak pochopíme jej fungovanie, budeme aktívni pri vytváraní súčasných regulačných a inštitucionálnych rámcov, pomôže nám zefektívniť mnohé naše činnosti.

O tom, ako napríklad zvládnuť digitálne technológie u nás doma, priamo v rodinách, sa dozviete viac aj v publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/.

Foto: www.august.com.au

Aktuality dezinformácie EMPL etická umelá inteligencia mladí Ochrana detí na internete Slovensko sociálne veci

11. mája 2023

Podľa najnovšieho prieskumu má v našej krajine skúsenosť s kyberšikanou takmer štvrtina detí vo veku od 9 do 17 rokov. Rovnako znepokojivý je fakt, že takmer tretina obetí o svojej skúsenosti nikomu nepovedala. Okrem náležitej legislatívy podľa hesla: Čo je zakázané offline, musí byť zakázané aj online, je kľúčovou prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup, upozornila v pléne EP parlamentu Miriam Lexmann.

bezpečnosť etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť mladí Ochrana detí na internete Rýchle správy

9. mája 2023

Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.

Nebezpečenstvo v detskej izbe?

Až 22 percent detí príde do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete už vo veku 11 rokov a tieto čísla neustále rastú. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých, čo je o 20 percent viac ako v roku 2018. Zároveň na Slovensku rastú aj štatistické čísla osamelosti a duševných porúch u detí a mladistvých.

Donedávna sme deti upozorňovali, aby si nebrali sladkosti od cudzích ľudí a na ulici sa nezhovárali s neznámymi. Lenže dnešné riziká pre mladých dávno prekonali vstupné dvere našich domovov. Mnohokrát s nimi totiž prídu do kontaktu priamo vo svojich detských izbách.

Nebezpečenstvo v online prostredí je často sofistikovane ukryté za monitormi počítačov či displejmi mobilov. O tom, že situácia sa zhoršuje svedčí aj výskum Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorý zvlášť počas obdobia pandémie, priniesol veľmi vážne zistenia.

Dobré používanie technológie

Starostlivosť o duševné zdravie ohrozené novodobými nelátkovými závislosťami sa veľmi rýchlo zaradilo medzi hlavné generačné výzvy, pred ktorými stojíme nielen my na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku spolupracujem s odborníkmi a spoločne hľadáme riešenia ako deti čo najefektívnejšie ochrániť.

Jedným z najväčších problémov je samotný obsah, ktorý je našim deťom ponúkaný v online priestore – najčastejšie na sociálnych sieťach. Stoja za ním algoritmy, ktoré sú cielene využívané na udržanie našej pozornosti, a to aj prostredníctvom vyvolávania negatívnych emócií. Už prijatý európsky Akt o digitálnych službách ukladá online platformám oveľa viac zodpovednosti. Aj v kontexte prebiehajúceho legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligenciisa zasadzujem, aby boli tieto algoritmy považované za vysokorizikové a takto podliehali prísnejšej úprave v oblasti kontroly bezpečnosti či transparentnosti.

Je známe, že najpopulárnejšou sociálnou sieťou medzi deťmi a mladými je TikTok. V súvislosti so závažnými bezpečnostnými rizikami používania tejto platformy presadzujem jednotný postup a koordináciu Európskej komisie, Rady a členských štátov pri dôslednej identifikácii rizík a ich jasnej komunikácii pre všetkých – dospelých i deti.

Za účelom posilnenia ochrany mladistvých prostredníctvom boja proti materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí v online priestore je spolu 52 partnerských krajín z celého sveta združených v sieti liniek na nahlasovanie takéhoto obsahu – INHOPE. Dlhodobo podnikám kroky na to, aby bolo do tejto siete opäť zapojené aj Slovensko.

Som rada, že sa mi podarilo docieliť prijatie dočasnej výnimky. Práve tá umožňuje zachovanie efektívnych nástrojov nahlasovania a vyhľadávania škodlivého online obsahu pre deti, až kým sa neprijme nové dlhodobé riešenie. Toto už dnes máme v Európskom parlamente na stole v podobe návrhu nového nariadenia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, kde pracujem na posilnení opatrení.

Vzdelávanie a kritické myslenie ako piliere

Ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci na rôznych fórach dlhodobo apelujem na dostupnejšie služby starostlivosti o duševné zdravie, a to zvlášť v kontexte zmieneného vplyvu sociálnych sietí. V pozícii tieňovej spravodajkyne pre Európsky vzdelávací priestor som presadila viaceré návrhy riešení v oblasti vzdelávania mladých s dôrazom na nadobúdanie tzv. mäkkých zručností.

Za kľúčovú však považujem otvorenejšiu komunikáciu s deťmi i mladými, ako aj ich vedenie k nadobúdaniu takých zručností, ktoré aj im pomôžu lepšie sa zorientovať v dnešnej digitálnej dobe. Osobná komunikácia bez obrazoviek či displejov predovšetkým v rodine, kritické myslenie a správne rozlišovanie vo významnej miere pomáhajú predchádzať negatívnym vplyvom na duševné zdravie.

O tom, ako dnes zvládnuť digitálne technológie v rodinách sa dozviete viac aj v tejto publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/

Zdroj foto: Canva

Aktuality bezpečnosť Blog dezinformácie etická umelá inteligencia mladí Ochrana detí na internete Slovensko sociálne veci

6. mája 2023

V Európskom parlamente dosiahli poslanci politickú zhodu na pozícii k historicky prvému zákonnému rámcu o umelej inteligencii. Prijatie v pléne je predpokladané už v júni. Téme umelej inteligencie pre dobro človeka sa Miriam Lexmann venujem už niekoľko rokov. Vplyv tohto technologického fenoménu na náš každodenný život bude totiž čoraz viac narastať.

etická umelá inteligencia EÚ Rýchle správy

25. apríla 2023

Viete, čo je jedna z prvých vecí, ktorú vidí dieťa, keď príde na tento svet? Mobilný telefón. Zväčša šťastný otecko vytiahne tohto „sluhu“ z vrecka a bábätko odfotí. Upraví či skrášli a obrázok expeduje do sveta. Do DNA dieťaťa akoby sme v tom momente symbolicky napísali – vitaj v digitálnej dobe!

Technologický vývoj je v súčasnosti nesmierne rýchly. Zatiaľ čo pre generáciu skôr narodených stále hľadáme možnosti ich digitálneho vzdelávania či prístupu k obsahu a službám na uľahčenie života, pre generáciu Z už musíme aktívne hľadať spôsoby, ako ich z osídiel prílišnej digitalizácie aspoň na istý čas dňa vytrhnúť. Ale nielen pre nich.

Umelá inteligencia potrebuje pravidlá vývoja i používania

Umelá inteligencia (AI) ako súčasť digitálneho pokroku nám už dnes pomáha pri lekárskej diagnostike, zefektívňuje prácu, umožňuje šetriť energie, manažment dopravy či rôzne iné ‘smart’, teda inteligentné riešenia. Tým najdôležitejším základom jej rozmachu je včas nastaviť jasné pravidlá a etické princípy, ktoré ju budú riadiť od fázy vývoja počas celého životného cyklu. A aj o to sa práve dnes v Európskom parlamente i na Slovensku snažím.

Čo sa totiž stane v prípade zneužitia AI, vidíme na príklade totalitných režimov. Napríklad v Číne, ktorá ako technologická veľmoc zneužíva AI na sledovanie a doslova riadenie života vlastných občanov. Som presvedčená, že nik z nás nechce znovu žiť bez demokracie, slobody a ľudských práv. Technologický pokrok nám má ľudskú dôstojnosť pomáhať chrániť, nie ohrozovať.

Práve pri dnešnom fungovaní algoritmov sociálnych sietí máme možnosť vidieť aj nesprávne využitie AI, kde ich niektoré online platformy cielene nastavujú na šírenie často kontroverzného či negatívne emócie vyvolávajúceho alebo dokonca nelegálneho obsahu. A rozoznať pravdu od dezinformácie, skutočnú fotku od falošného obrázku majú mnohokrát problém aj dospelí. O to viac sú zraniteľné deti, ktoré musia čeliť rôznym vplyvom zobrazovaného digitálneho obsahu. To sa odzrkadľuje aj na ich duševnom zdraví. Podľa prieskumu za minulý rok až jedna tretina detí mala skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22% detí a mladých po negatívnej skúsenosti na internete nehovorilo s nikým.

Aj vzhľadom na tieto vážne dopady a nedostatočnú súčasnú legislatívu pristupujú postupne členské štáty EÚ k regulácii. A keďže AI nemá hranice, o to viac je potrebné zaoberať sa týmito otázkami na úrovni EÚ.

Na prvom mieste musí byť vždy človek a jeho dobro

AI je doslova naprogramovaný stroj, ktorý sa ‘učí’ spracovaním veľkého množstva dát. Namiesto strachu z neznámeho či katastrofických scenárov by sme sa mali sústrediť na nastavenie fungovania dôveryhodnej AI tak, aby bol v centre jej vývoja a používania na prvom mieste vždy človek a jeho dobro.

Kľúčom je vzdelávanie. Nielen základné, ale celoživotné – posilňovanie kritického myslenia, flexibility, odolnosti a osvojovanie si nových zručností, ktoré budú potrebné aj vzhľadom na zmeny na trhu práce.

Tie deti, ktoré dnes fotíme v pôrodniciach a ktoré už chodia do škôlok a škôl, budú totiž pracovať v zamestnaniach, ktoré dnes ešte neexistujú. Architekt virtuálnej reality, dispečer dronovej dopravy či audítor algoritmov.

Pomôžme našim deťom, aby pre nich digitálne nástroje boli pomôckou, ktorá im umožní efektívnejšie vzdelávanie či získavanie užitočných zručností. Podporujme ich zdravý životný štýl, v ktorom sú dôležité tie skutočné priateľstvá a vzťahy. Pripravme ich na budúcnosť tak, aby dôveryhodná AI bola pre nás všetkých dobrým sluhom a nie zlým pánom.

O tom, ako dnes zvládnuť digitálne technológie v rodinách sa dozviete viac aj v tejto publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/

–

Foto: Canva

Aktuality etická umelá inteligencia mladí Ochrana detí na internete Slovensko sociálne veci

4. apríla 2023

Vysoké bezpečnostné riziko používania aplikácií ako TikTok, ktoré spravujú autoritárske režimy sú dôvodom obrátenia sa Miriam Lexmann na Európsku komisiu a Radu so žiadosťou o koordináciu spoločného európskeho postupu, dôkladného hodnotenia týchto rizík a ich jasnú komunikáciu pre všetkých občanov EÚ.

AFET bezpečnosť etická umelá inteligencia EÚ Rýchle správy sloboda

31. marca 2023

Vo vrcholiacom legislatívnom procese k európskemu Zákonu o AI musíme naďalej trvať na jasnom vymedzení vysokorizikových systémov, ktoré môžu byť hrozbou aj pre demokraciu, uviedla Miriam Lexmann počas diskusie Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku o umelej inteligencii.

bezpečnosť etická umelá inteligencia Rýchle správy Slovensko

16. marca 2023

Naša pripravenosť na meniaci sa pracovný trh bude jedným z kľúčových faktorov úspešného zvládnutia ekonomickej transformácie Slovenska, a to najmä v dôsledku narastajúcej digitalizácie či využívania technológie umelej inteligencie. Miriam Lexmann na to opakovane upozornila počas aktuálnej plenárnej schôdze, ktorá sa venovala aj tejto téme.

EMPL etická umelá inteligencia EÚ Rýchle správy Slovensko zamestnanosť

28. februára 2023

Miriam Lexmann ako iniciátorka predstavila spolu s autorkou Andreou Cox publikáciu „Ako na technológie v rodine – upokojujúci sprievodca pre rodičov v online dobe“. Urobili tak na konferencii digiSAPIENS pod taktovkou DigiQ kde sa v rámci februárového Dňa bezpečného internetu venovali rôznym aspektom dobrého využívania online priestoru i sociálnych sietí.

bezpečnosť etická umelá inteligencia ľudská dôstojnosť regióny Rýchle správy Slovensko

7. februára 2023

Byť „kedykoľvek online“ je fenoménom našej doby. Naučiť sa však uvedomelo využívať skvelé možnosti internetu je výzvou ako pre nás dospelých, tak i naše deti a mladých. O kritickom myslení, mediálnej výchove či bezpečnom internete bolo dnešné celoslovenské stretnutie odborníkov na bezpečnosť detí v digitálnom priestore, ktorým sa prihovorila aj Miriam Lexmann.

bezpečnosť dezinformácie EMPL etická umelá inteligencia mladí regióny Rýchle správy Slovensko

7. februára 2023

Sexuálny či nenávistný obsah, násilie a šikana. To sú slovenskými deťmi najčastejšie menované negatíva, s ktorými sa stretli na internete. „Potrebujeme posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete; rovnako ich však viesť k nadobúdaniu zručností, aby sa vedeli zorientovať, kriticky myslieť a vedome robiť dobré rozhodnutia“, upozorňuje v súvislosti so zverejnením výskumu Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku v roku 2022 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Približne tretina detí a dospievajúcich vo veku 9 – 17 rokov mala v uplynulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22 % mladých o svojej negatívnej skúsenosti s internetom s nikým následne nehovorilo. Najčastejšie ide o nenávistné odkazy a správy, návody ako schudnúť (aj stránky propagujúce bulímiu a anorexiu), ale aj obsahy zobrazujúce telesné sebapoškodzovanie a ubližovanie si. So sexuálnymi obsahmi má zase podľa čerstvo zverejneného prieskumu za posledný rok skúsenosť viac než polovica detí vo veku od 11 – 17 rokov.

„V súvislosti s nárastom používania nových technológií sme svedkami epochálnych zmien. Približne 90 % dospievajúcich používa denne mobilný telefón, kde majú častokrát neobmedzený prístup k internetu. Jeho nesporné benefity poznáme, potrebujeme sa však zamerať na riziká, pretože hovoríme o zásadnom vplyve na duševné i fyzické zdravie detí a mládeže,“ upozorňuje Lexmann, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za oficiálne zapojenie Slovenska do medzinárodnej siete INHOPE, kde sú pre posilnenú ochranu mladistvých v online priestore zapojené štáty a organizácie z celého sveta. Na pôde Európskeho parlamentu v súčasnosti tiež spolupracuje na príprave účinnej revízie legislatívy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a v rámci digitálnej legislatívy sa podieľa na krokoch, aby algoritmy, ktorými sa riadi napríklad ponúkanie kontroverzného či nenávistného obsahu online, podliehali regulácii.

„Oceňujem nenahraditeľnú činnosť rôznych občianskych iniciatív, vrátane kresťanských, ktoré kvalifikovane vzdelávajú slovenské deti a mládež v nadobúdaní zručností v online priestore. Verím, že na podporu týchto aktivít budú koncepčne využité aj prostriedky z Plánu obnovy,“ uzatvára Lexmann, ktorá podporuje viaceré podobné aktivity realizované organizáciami ako digiQ či eRko. Výskum bol prezentovaný pri príležitosti medzinárodného Dňa bezpečného internetu v utorok 7. februára pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na odbornej konferencii Bezpečnosť detí v digitálnom priestore na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Aktuality bezpečnosť dezinformácie EMPL etická umelá inteligencia mladí Slovensko Tlačová správa

13. januára 2023

Ako úspešne a prospešne zvládnuť transformáciu pracovného trhu, ktorý začína byť silne ovplyvňovaný fenoménom AI, riešila Miriam Lexmann na stretnutí s riaditeľom Európskeho orgánu práce Cosminom Boiangiu. Z prieskumov vychádza, že Slovensko je zatiaľ jednou z najmenej pripravených krajín na zmeny, ktoré AI na pracovnom trhu vyvolá.

EMPL etická umelá inteligencia EÚ Rýchle správy Slovensko sociálne veci zamestnanosť

12. novembra 2022

Uľahčuje a zefektívňuje prácu, pomáha šetriť energie aj peniaze, umožňuje kvalitnejšie vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Na to, aby bol v centre technológie umelej inteligencie vždy človek a jeho dobro, však potrebujeme jasné mantinely. Desiatky odborníkov o týchto témach diskutovali včera v Bratislave na medzinárodnej odbornej konferencii Človek a umelá inteligencia, ktorú iniciovala poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Kľúčom k spoločensky zodpovedným riešeniam orientovaným na človeka sú etické princípy s dôrazom na etický dizajn výskumu, vývoja a nasadzovania AI, zhodli sa rečníci z oblasti tvorby legislatívy, hospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania, IT sektora, samosprávy či sociálnych vecí. Ako vyzdvihla europoslankyňa Lexmann „spája nás spoločné úsilie, aby bola ľudská dôstojnosť a ochrana ľudských práv v digitálnom veku jasnou prioritou. Nesmieme dopustiť zneužitie technologického pokroku, aby sa obrátil proti človeku. To dnes vidíme v niektorých prípadoch ako napríklad sociálne siete a algoritmy, ktoré manipulujú šírenie informácií či naše emócie a sme svedkami závažných dopadov na fungovanie celej spoločnosti. Aj preto považujem v rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu o európskom nariadení o umelej inteligencii za kľúčové zaradiť tzv. algoritmy ekonomiky pozornosti do kategórie vysokorizikových.“

V rámci panelu príkladov dobrej praxe vystúpili viacerí úspešní slovenskí experti a vývojári AI z oblasti zdravotníctva, priemyslu, bankovníctva a iných, pričom dôraz kládli na etické princípy i úskalia, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú. Horúcou témou bolo využitie AI na úspory v oblasti spotreby energií. „Úspešne riešime predikcie výroby z obnoviteľných zdrojov, optimalizáciu použitia vyrobenej energie pomocou batériových úložísk a vyvíjame nástroje, ktoré významne podporujú šetrenie a motivujú k tomu aj používateľov,“ predstavila výsledky práce Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Viera Rozinajová.

Rečníci sa venovali aj otázke transformácie pracovných miest v dôsledku nasadzovania AI na náš pracovný trh. „AI prinesie oveľa väčší vznik nových pracovných pozícií, ako vezme. Toho sa netreba obávať. Väčší problém bude, ako sa im ľudia dokážu prispôsobiť a adaptovať sa na novú prácu,“upozornil prezident IT asociácie Slovenska Emil Fitoš. Zdôraznil, že Slovensko dosiaľ nemá implementovanú stratégiu celoživotného vzdelávania, ale ani schválenú stratégiu digitálnych zručností, pričom v rámci krajín OECD patríme k najhorším v oblasti prístup ku rekvalifikácií a celoživotnému vzdelávaniu. „Veľmi veľa ľudí sa bude musieť dovzdelávať a rekvalifikovať,“ dodal Fitoš.

Konferenciu Človek a umelá inteligencia zorganizovala s podporou Európskej ľudovej strany (EĽS) poslankyňa EP Miriam Lexmann. Záštitu nad podujatím prevzali Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Foto: Dominik Sepp

Aktuality etická umelá inteligencia ľudská dôstojnosť Slovensko Tlačová správa

12. novembra 2022

Už dnes ovplyvňuje fenomén AI náš pracovný trh, priemysel, zdravotníctvo, energetiku, bankovníctvo, ale aj naše správanie v online, ba dokonca aj v offline svete. Uchopiť a používať technológiu AI tak, aby bol človek a jeho dôstojnosť vždy centre je základom, na ktorom sa zhodli všetci účastníci konferencie Človek a umelá inteligencia organizovanej europoslankyňou Miriam Lexmann.

etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť Rýchle správy Slovensko

2. novembra 2022

Ako už dnes technológia umelej inteligencie ovplyvňuje naše každodenné životy? Aký je jej potenciál a na aké princípy pri jej výskume, vývoji a nasadzovaní nesmieme zabudnúť? V akom štádiu je príprava európskej legislatívy a ktoré systémy umelej inteligencie budú vysoko-rizikové? Aj o týchto otázkach bude v Bratislave konferencia organizovaná Miriam Lexmann za účasti špičkových slovenských i zahraničných odborníkov už v piatok, 11. novembra 2022. Prihláste sa.

etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť Rýchle správy Slovensko

25. októbra 2022

Algoritmy, ktoré využívajú aj sociálne siete na udržanie našej pozornosti by mali byť považované za vysokorizikové a takto podliehali aj legislatíve. Miriam Lexmann sa aj preto usiluje o dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie a ako tieňová spravodajkyňa pre Európsky vzdelávací priestor navrhovala riešenia pre vzdelávanie mladých ľudí vrátane nadobúdania mäkkých zručností.

dezinformácie etická umelá inteligencia ľudská dôstojnosť mladí Rýchle správy sloboda Slovensko

24. októbra 2022

Je to sloboda slova, ak nám algoritmy zamedzia vidieť na sociálnych sieťach iný názor a obsah?, pýta sa Miriam Lexmann v diskusii Prežijú mladí ľudia v 21. storočí v rámci cyklu odborných diskusií platformy Vizionári. Sloboda slova musí byť chránená len konkrétnej osobe, nie virtuálnym účtom, tak musíme nastaviť legislatívne rámce v EÚ, dodala europoslankyňa.

bezpečnosť dezinformácie etická umelá inteligencia ľudská dôstojnosť mladí Rýchle správy sloboda Slovensko

10. októbra 2022

Miriam Lexmann sa v rámci legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligencii zasadzuje aktuálne o to, aby sa tzv. ekonomika pozornosti, čiže algoritmy na sociálnych sieťach, ktoré cielene pôsobia na udržiavanie našej pozornosti, zaradili medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Dôvodom je negatívny dopad sociálnych sietí na zdravie ľudí.

dezinformácie EMPL etická umelá inteligencia EÚ Rýchle správy životné prostredie

23. septembra 2022

Sloboda slova v našom boji proti dezinformáciám nesmie byť obmedzená, pričom musí vždy patriť konkrétnemu človeku a nie anonymnému účtu, netransparentnému médiu či botu, uviedla Miriam Lexmann princíp, ako bojovať proti dezinformáciám na sociálnych sieťach. Zdôraznila tiež, že náš boj proti dezinformáciám nebude účinný, pokiaľ sa neposilní dôvera občanov voči štátu, inštitúciám ale najmä navzájom jedného voči druhému.

bezpečnosť dezinformácie etická umelá inteligencia Rýchle správy Slovensko

11. júla 2022

Existujú povolania, ktoré si v určitej fáze života vyskúšame takmer všetci. V tomto prípade najčastejšie popri vlastnej práci a na úkor voľného času. Ide o opatrovanie detí, príbuzného so zdravotným postihnutím alebo pomoc odkázanému seniorovi. V Európe je až 80% takejto neformálnej starostlivosti poskytovaných tzv. neformálnymi opatrovateľmi.

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) pripravila v rámci Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi opatrovateľov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím či seniorov, desiatky návrhov, ktorými chce pomôcť zlepšiť dostupnosť poskytovanej starostlivosti, podporiť dôstojnosť opatrovaných osôb, ale najmä skvalitniť podmienky samotných opatrovateľov.

„Väčšina z viac ako šesťdesiatich návrhov našla u kolegov podporu a dostali sa do prijatého textu správy Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti,“ hovorí Miriam Lexmann a dodáva niektoré z konkrétnych cieľov, ku ktorým ňou navrhnuté opatrenia smerovali: „je nevyhnutné poskytnúť opatrovateľom podporu vo forme finančných príspevkov, školení, psychosociálnej podpory, ale aj odľahčovacej služby. Musíme tiež myslieť aj na stratégie opätovného začlenenia opatrovateľa na trh práce, formálne uznanie nadobudnutých zručností či započítanie období starostlivosti do dôchodkových nárokov.“

Prijatá správa apeluje na vytvorenie dostatočnej a kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ktorá bude dostupná aj vo vzdialenejších oblastiach a založená na podpore nezávislosti, dôstojnosti a komunitnom princípe.

„Špeciálne som sa zamerala na skupinu reumatických a muskuloskeletárnych chorôb, na ktoré sa často zabúda, pritom sú často následkami nášho súčasného životného štýlu – stresu a sedavého spôsobu života – postihujú aktuálne viac ako 100 miliónov Európanov a je potrebné začať im venovať zvýšenú pozornosť,“ priblížila Lexmann aké ciele okrem iného sledovala pri príprave pozmeňovacích návrhov k správe.

Osobitne si tiež všíma nevyhnutnosť i užitočnosť používania digitálnych technológií pri starostlivosti, avšak zároveň apeluje na dôslednú na ochranu ľudskej dôstojnosti, keďže žiadne technológie nemôžu nahradiť ľudský prístup a pozornosť.

„Populácia starne a trpí mnohými, neraz novými civilizačnými chorobami. Počet ľudí, ktorí budú odkázaní na opateru každým rokom pribúda. Tejto oblasti je nevyhnutné venovať plnú pozornosť, ako aj dostatočné zdroje, pretože sa to dotýka každého z nás,“ pripomína Miriam Lexmann a opakuje svoju výzvu Komisii, aby zvýšila úroveň ambícií a navrhla riešenia prevencie a zvládania chorôb pohybového ústrojenstva a reumatických ochorení súvisiacich s prácou.

Aktuality Blog EMPL etická umelá inteligencia EÚ seniori sociálne veci zamestnanosť zdravotné postihnutie

10. júna 2022

Boj proti dezinformáciám je totiž kľúčový pre ochranu demokracie a slobody, a to vrátane slobody slova. Miriam Lexmann v spoluprácii so zastúpením EK na Slovensku, Kempelenovým inštitútom a MIRRI SR usporiadali expertnú diskusiu za účasti občianskeho sektora, predstaviteľov ministerstiev i médií. Reč bol aj o pripravovanom schvaľovaní Aktu o digitálnych službách.

bezpečnosť dezinformácie etická umelá inteligencia Rýchle správy Slovensko

12. mája 2022

Nástup digitálnej éry nás zastihol nedostatočne pripravených a my nesmieme dopustiť rovnaký scenár pri vývoji metaverza. Prvým zaváhaním sme totiž v dôsledku šírenia dezinformácií vystavili vážnemu ohrozeniu demokraciu. Ak zaváhame dnes, deštrukčne negatívnym vplyvom na duševné zdravie môžu čeliť celé generácie, píše Miriam Lexmann v komentári o metaverze spoločnosti Facebook.

etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť mladí Rýchle správy v médiách životné prostredie

11. mája 2022

Miriam Lexmann víta dnešný míľnik v ochrane detí pred hroznými zločinmi ich sexuálneho zneužívania v online priestore v podobe návrhu nariadenia, ktorému sa budú v nasledujúcich mesiacoch venovať aj poslanci v Európskom parlamente.

(viac…)

bezpečnosť etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť mladí Rýchle správy

6. mája 2022

Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov EÚ, o čom hovorí aj nová Správa o umelej inteligencii v digitálnom veku.

„Aby sme uľahčili ľuďom možnosti nájsť si prácu aj v iných členských štátoch EÚ, než kde majú bydlisko, je potrebné, aby sme komplexne preskúmali legislatívne prekážky práce na diaľku a riešili ich v ďalších legislatívnych návrhoch,“ približuje M. Lexmann návrh, na ktorý sama ako členka Výboru pre zamestnanosť (EMPL) opakovane upozorňuje, a teraz sa dostal aj do Správy o umelej inteligencii v digitálnom veku, schválenej Európskym parlamentom počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.

Hlavným cieľom správy Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) je navrhnúť plán EÚ pre oblasť umelej inteligencie (AI). Európa sa chce stať lídrom pri nastavení globálnych pravidiel pre AI, čo sa už deje práve prostredníctvom navrhnutého a schváleného aktu.

Európa hľadá princípy a hodnoty pre vývoj a používanie umelej inteligencie

„Pre Európu a Európanov je kľúčové, aby sme my stanovili princípy a hodnoty, na základe ktorých má byť AI dizajnovaná, vyvíjaná a používaná. Vysoko nastavené štandardy sa potom prirodzene stanú nielen motiváciou, ale postupne i nevyhnutnosťou pre ostatné krajiny. Digitálna transformácia sa totiž týka celého sveta,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa venujúca sa téme od svojho nástupu do Európskeho parlamentu.

Podrobná správa vznikala 18 mesiacov a zaoberá sa výhodami i rizikami, ktoré AI prináša. Dopady rozdeľuje do niekoľkých hlavných oblastí, kde sa budeme s AI najčastejšie stretávať: zdravie, životné prostredie, politika a bezpečnosť, konkurencieschopnosť a pracovný trh, ale aj budúcnosť demokracie. Zaoberá sa tiež zneužívaním AI zo strany autoritárskych režimov, najmä Čínou.

Výsledkom správy by mala byť dynamická tvorba legislatívy a riadenia témy AI v členských krajinách s cieľom podporiť inovácie, spoluprácu, vzdelávanie a zručnosti obyvateľov v AI. Naopak, vyhnúť sa chce prílišnej regulačnej záťaži, ktorá by mohla brzdiť napredovanie vývoja umelej inteligencie.

Foto: ilustračné/restlessabandon.com

Aktuality EMPL etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť sloboda sociálne veci zamestnanosť

19. marca 2022

Demografická transformácia a rodinný život, technologická, digitálna, ale aj ekologická transformácia – Miriam Lexmann označila na Európskych sociálnych katolíckych dňoch tri fenomény doby, ktoré sú každodenné prítomné v našich životoch i rodinách a je potrebné o nich diskutovať celospoločensky.

etická umelá inteligencia kresťania Rýchle správy Slovensko sociálne veci

23. februára 2022

Miriam Lexmann diskutovala o aktuálnych otázkach pracovného trhu s prezidentkou organizácie Nezávislé kresťanské odbory Slovenska Ľubicou Černou. Zhodli sa na potrebe pripraviť zamestnancov i zamestnávateľov na zmeny v dôsledku nastupujúcej digitalizácie tak, aby človek a jeho dobro vždy zostali v centre našej pozornosti.

etická umelá inteligencia kresťania Rýchle správy Slovensko sociálne veci zamestnanosť

18. februára 2022

Európsky parlament prijal tento týždeň na plenárnom zasadnutí uznesenie týkajúce sa bezpečnosti hračiek vyrábaných alebo dovážaných do EÚ. Venuje sa predovšetkým ochrane detí pred nebezpečnými chemickými látkami, bezpečnosti nových technológií využívaných niektorými hračkami, ako aj opatreniam na posilnenie dohľadu nad trhom.

„Bezpečnosť hračiek pre našich najmenších, ale i staršie deti, nám v europarlamente zvlášť leží na srdci. Ide predsa o zdravie. V uvedenej správe sme sa zhodnotili fungovanie doterajších pravidiel pre bezpečnosť hračiek v EÚ a opätovne zdôraznili potrebu ich pravidelnej aktualizácie aj vzhľadom na vývoj našich poznatkov,“ uviedla v tejto súvislosti Miriam Lexmann.

V ochrane detí by nemali existovať kompromisy

Európske predpisy patria už teraz medzi tie najprísnejšie na svete.

„Stávame sa tak zodpovedným lídrom. Ja sama dlhodobo apelujem na ochranu pred rôznymi chemickými látkami, ktoré môžu mať karcinogénne účinky alebo predstavujú iné zdravotné riziká. Samozrejme, ochrana tých najzraniteľnejších – našich detí – stojí na prvom mieste,“ dodala europoslankyňa.

Súčasné predpisy zabezpečujú vysoký stupeň ochrany detí, avšak problémom môžu byť hračky dovážané nelegálne z tretích krajín či tie, ktoré sa šíria na internete. Práve preto väčší dohľad či prísnejšia regulácia online prostredia, na ktorých pracuje Miriam Lexmann aj cez legislatívu upravujúcu poskytovanie digitálnych služieb.

Osobne ma teší, že správa reflektuje aj rýchly technologický vývoj, ktorý zasahuje do všetkých oblastí života, hranie detí nevynímajúc. Čoraz viac hračiek totiž má už pripojiteľnosť na internet či iné inteligentné funkcie. Tieto môžu byť síce nápomocné napríklad pri vzdelávaní či inklúzii detí so zdravotným postihnutím, avšak na druhej strane musíme mať na pamäti ochranu detí, ich zdravého vývoja a duševného zdravia pred nástrahami online sveta. Práve preto intenzívne komunikujem s našimi i zahraničnými expertmi a zasadzujem sa za čo najefektívnejšie ochranné opatrenia,“ pripomína europoslankyňa za KDH.

Bezpečnosť hračiek patrí vo verejnosti k najžiadanejším

Európska smernica o bezpečnosti hračiek bola prijatá už v roku 2009, pričom doposiaľ bola v záujme zvyšovania štandardov bezpečnosti a ochrany zdravia detí novelizovaná až štrnásťkrát. Poslanci prijali správu o vykonávaní tejto smernice takmer jednohlasne.

Bezpečnosť hračiek je dôležitá nielen preto, že s nimi prichádzajú pravidelne do kontaktu naše deti, ale zároveň je táto oblasť v prieskumoch očakávaní spotrebiteľov EÚ jedna z najžiadanejších oblastí spoločnej regulácie. Hračky sú zároveň výrobkami, v súvislosti s ktorými sa do Európskeho bezpečnostného systému (EU Safety Gate) nahlasuje najviac, až 27 percent prípadov nesúladu.

Foto: ilustračné, selecthealth.org

Aktuality Blog etická umelá inteligencia EÚ životné prostredie

10. februára 2022

Miriam Lexmann diskutovala otcom Manuelom Barriosom Prietom, generálnym sekretárom Komisie biskupských konferencií EÚ (COMECE) a jeho spolupracovníkmi. Ich spolupráca je dlhodobo zameraná najmä na kontext pomoci rodinám, sociálnu problematiku v rámci výboru EMPL, ale aj princípy a vývoj etickej umelej inteligencie.

EMPL etická umelá inteligencia EÚ kresťania Rýchle správy

8. februára 2022

Na účinnejšiu ochranu detí a mladých v online priestore je potrebné mať vyčlenené funkčné pracovisko, ktoré bude spolupracovať s políciou a ďalšími orgánmi, píše Miriam Lexmann v komentári pre portál sme.sk.

bezpečnosť dezinformácie etická umelá inteligencia ľudská dôstojnosť mladí Rýchle správy Slovensko v médiách

20. januára 2022

Akt o digitálnych službách (DSA) je prvým spoločným súborom pravidiel Európskej únie vzťahujúcim sa na povinnosti a zodpovednosť sprostredkovateľov v rámci jednotného trhu. „Legislatíva prinesie nielen právnu istotu a jasné pravidlá pre poskytovateľov digitálnych služieb, ale aj lepšiu ochranu spotrebiteľov,“ uviedla Miriam Lexmann.

Každý na internete má právo sa rozhodnúť ako sú jeho dáta používané

Zvlášť posledné roky ukazujú, ako čím ďalej tým viac online svet ovplyvňuje náš každodenný život. Algoritmy sociálnych sietí predurčujúce výber zobrazenia obsahu mnohokrát zámerne vyvolávajú polarizáciu, čo v kontexte pandémie ešte viac zintenzívnilo potrebu riešenia tejto situácie. Na pojmy ako hoaxy, konšpirácie či nenávistné komentáre narážame v online priestore akosi pričasto. Ľad, po ktorom sa v digitálnom svete pohybujeme, už asi len ťažko môže byť tenší, a to predovšetkým s ohľadom na deti a mladých.

„Schválený Akt o digitálnych službách považujem za rozhodujúci posun k bezpečnejšiemu prostrediu s jasnými pravidlami. Každý užívateľ internetu musí mať možnosť samostatne sa rozhodnúť o tom, či a do akej miery alebo na aké účely budú jeho dáta používané,“ uviedla pri príležitosti hlasovania o DSA slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Regulovaný online svet viac ochráni deti a mladých

Podľa Lexmann predstavuje veľké nebezpečenstvo aj fakt, že takmer každý náš krok na internete je presne sledovaný a využívaný na predvídanie nášho správania bez nášho vedomia. Algoritmy, ktoré sú následne na základe toho vytvárané, využívajú platformy pre cielenú reklamu či prednostné radenie príspevkov za účelom väčšieho zisku, ale bez zváženia širších dopadov na jednotlivcov či celú spoločnosť.

„DSA stanovuje povinnosť online platforiem umožniť užívateľom takéto praktiky jednoducho odmietnuť a informovane sa rozhodnúť o tom, do akej miery a na aké účely budú ich dáta používané,“ priblížila schválenú legislatívu zástupkyňa KDH v európskom parlamente.

„Zároveň oceňujem jednoznačné pravidlá týkajúce sa nahlasovania a odstraňovania nezákonného obsahu z online prostredia. Ako totiž svedčia mnohé štúdie a dôkazy, neregulovaný online svet s množstvom toxických a nelegálnych príspevkov je nebezpečný pre nás, ale najmä pre deti a mladú generáciu. A je preto viac ako nevyhnutné, aby bol škodlivý obsah čo najskôr identifikovaný a odstránený,“ dodala Miriam Lexmann, ktorá k téme vystúpila aj v rozprave na pôde EP v Štrasburgu.

Po schválení textu Európskym parlamentom bude Akt o digitálnych službách predmetom rokovaní aj počas stretnutia predstaviteľov vlád členských štátov. Ak ho aj oni príjmu, otvorí sa mu tým cesta k rýchlemu uplatňovaniu v praxi a budeme o krok bližšie k bezpečnému a etickému online prostrediu.

Foto: Európsky parlament/Brigitte Hase

Aktuality bezpečnosť dezinformácie etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť

20. januára 2022

Akt o digitálnych službách považuje Miriam Lexmann za rozhodujúci posun k bezpečnejšiemu prostrediu s jasnými pravidlami. Každý užívateľ internetu musí mať možnosť samostatne sa rozhodnúť o tom, či a do akej miery alebo na aké účely budú jeho dáta používané.

bezpečnosť dezinformácie etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť Rýchle správy sloboda

19. januára 2022

Miriam Lexmann podpísala spoločný list poslancov Európskeho parlamentu vyjadrujúci bezpečnostné obavy v súvislosti s mobilnými telefónmi Xiaomi vyrábanými v Číne.

AFET bezpečnosť etická umelá inteligencia Rýchle správy sloboda zahraničie

21. decembra 2021

O etických aspektoch umelej inteligencie, dezinformáciách, súčasnej politickej situácií doma aj vo svete a o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ diskutovala Miriam Lexmann online počas decembra so študentmi Univerzity Komenského, Ekonomickej univerzity a Univerzity Mateja Bela.

bezpečnosť dezinformácie etická umelá inteligencia EÚ mladí regióny Rýchle správy sloboda Slovensko

15. decembra 2021

Slovensko nevytvára potrebný priestor ani jasné pravidlá, ktorými by uľahčilo a pripravilo sa na nástup digitalizácie a umelej inteligencie. Miriam Lexmann upozornila na nelichotivé zistenia i najnovšieho rebríčka Digital Economy and Society Index, kde sme skončili medzi najpomalšie sa pripravujúcimi krajinami.

EMPL etická umelá inteligencia EÚ Rýchle správy Slovensko zamestnanosť

22. novembra 2021

Miriam Lexmann vyzvala Komisiu prostredníctvom pozmeňovacích návrhov v uznesení EMPL o zamestnaní a postpandemickej obnove, aby sa zaoberala otázkou duševného zdravia mladých ľudí, a to nielen prostredníctvom prevencie a pomoci adaptovať sa na novú realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí.

dezinformácie EMPL etická umelá inteligencia EÚ Rýchle správy zamestnanosť

19. novembra 2021

Len 11 % z nahlásených antisemitských a agresívnych statusov či reakcií sociálne platformy odstránili z verejného priestoru. Prieskum uskutočnili europoslanci vrátane Miriam Lexmann, keď chceli otestovať reakcie sociálnych sietí na nahlasovanie škodlivého obsahu. Sociálne siete nesmú byť hrozbou a priestorom pre podnecovanie nenávisti, uviedla Lexmann.

dezinformácie etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť Rýchle správy sloboda

12. novembra 2021

Facebook by mal oznámených 10 000 pracovných miest v EÚ pre vytvorenie tzv. metaverza radšej vytvoriť na posilnenie dátovej a užívateľskej bezpečnosti už svojich existujúcich služieb, uviedla k diskusii o sociálnych médiách v EP Miriam Lexmann a dodala, že nesmieme pripustiť bezbrehý zisk na úkor ľudskej dôstojnosti.

bezpečnosť etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť Rýchle správy

9. novembra 2021

Potreba flexibilnejšej legislatívy, ktorá upraví novovznikajúce typy zamestnania ako sú zamestnanci platforiem, zapracovanie etických princípov pre AI využívanú na pracovisku, či nutnosť akceptovania starnutia pracovnej sily a s tým súvisiace vyššie riziko vzniku zdravotných problémov. Miriam Lexmann predložila 20 pozmeňovacích návrhov k správe EMPL o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

EMPL etická umelá inteligencia EÚ Rýchle správy sociálne veci zamestnanosť zdravotné postihnutie

21. októbra 2021

Miriam Lexmann dnes vystúpila na diskusii o digitálnej transformácii organizovanej nezávislými kresťanskými odbormi Slovenska a Republikovou úniou zamestnávateľov.

etická umelá inteligencia kresťania Rýchle správy Slovensko

18. októbra 2021

Vytvorenie a prevádzkovanie virtuálnej reality bez jednoznačných pravidiel a vysvetľujúcej kampane môže mať podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann zničujúci dopad pre celú spoločnosť.

Plán vytvoriť takzvané metaverzum predstavil počas víkendu Facebook. Išlo by o verziu internetu pre virtuálnu a rozšírenú realitu, ktorá stiera hranice medzi fyzickým a digitálnym svetom.

V metaverze sa podľa autorov projektu budú ľudia stretávať s priateľmi, pracovať, hrať či nakupovať. Budete si môcť nasadiť okuliare a ocitnete sa ako avatar vo virtuálnom svete, vykonávajúc bežné úkony. Tento projekt chce Facebook vyvíjať v Európskej únii.

Vláda SR musí zaujať jasné stanovisko na Rade EÚ

Prečo ide o potenciálne riziko pre celú Európu? „Netvrdím, že koncept virtuálnej reality je zlý. Samozrejme, že sa dá využívať aj na dobré ciele. Zastavme sa však na moment a položme si pár otázok. Aký bude dopad tejto technológie na naše životy a zvlášť na život detí a mladých ľudí? Aký bude právny rámec jej využívania? Čo všetko bude v metaverze dovolené či zakázané?“ pýta sa europoslankyňa KDH. Diskusiu k téme virtuálnej reality podľa Facebooku preto Lexmann otvorí na európskej pôde a zároveň vyzve vládu SR k zaujatiu jasného stanoviska na Rade EÚ.

Vedenie spoločnosti Facebook svojim návrhom podľa europoslankyne KDH znova ukázalo, že zisk je pre neho v istých situáciách viac než ľudské dobro a duševné zdravie. Len pred pár týždňami došlo k bezprecedentnému úniku dokumentov, v ktorých sa potvrdilo, že algoritmy Facebooku sú mnohokrát nastavené tak, aby zvyšovali čas strávený na nich, pričom táto spoločnosť mala jasné dôkazy o škodlivosti vplyvu svojich produktov na duševné zdravie používateľov. V prípade Instagramu ide dokonca o šokujúce odhalenia vo vzťahu k deťom.

Na život vo virtuálnej realite nie sme stavaní

Už niekoľko rokov vidíme totiž závažné negatívne dopady sociálnych sietí na mladých ľudí: porovnávanie sa, depresie, úzkosti, poruchy príjmu potravy, sexuálne predátorstvo, neschopnosť nadväzovať reálne vzťahy… Čo sa však stane, keď si mladí ľudia nasadia „okuliare virtuálnej reality“?

Človek nie je stavaný na život vo virtuálnom priestore. Ľudská psychika zo svojej prirodzenosti rozlišuje medzi reálnym a nereálnym, teda aj virtuálnym. Zmiešať tieto dva svety – a to navyše bez akejkoľvek rozsiahlej celospoločenskej diskusie – znamená ponoriť dnešného človeka do existenciálneho chaosu. „To, ako bude vyzerať naša budúcnosť, je len na nás. Človek dokáže urobiť svet neznesiteľným, ale dokáže ho urobiť aj lepším. Vždy máme na výber,“ uviedla Lexmann.

Dobro ľudí a spoločnosti musí mať prednosť pred ziskom a peniazmi

„V čase vážnych dôsledkov pandémie na duševné zdravie ľudstva tento gigant neváha oznámiť projekt, ktorý je plný obrovských rizík. Pred tým, než sa čokoľvek začne v EÚ plánovať či realizovať, musí prebehnúť dôkladné skúmanie technológie vo vzťahu k duševnému i fyzickému zdraviu. O ničom takom však včerajšie oznámenie Facebooku nehovorilo. Považujem to za absurdné, a to zvlášť po spomínanom úniku dokumentov,“ upresňuje europoslankyňa KDH.

Facebook zároveň ohlásil, že na vývoj tejto dystopickej technológie chce vytvoriť 10-tisíc pracovných miest v Európskej únii. „Hoci znie táto ponuka zvlášť v postcovidovej dobe atraktívne a práca je v mnohých regiónoch potrebná, musíme v prvom rade myslieť na ľudské dobro a zdravý vývin spoločnosti. V tomto kontexte je nevyhnutné podrobiť plán Facebooku kritickým otázkam a celospoločenskej diskusii. Za hodné povšimnutia považujem i načasovanie tohto oznámenia, ktoré prichádza v čase keď sa v EÚ usilujeme o prísnejšiu reguláciu sociálnych sietí,“ uzavrela Lexmann.

Titulná foto: uni-potsdam.de

Aktuality bezpečnosť etická umelá inteligencia EÚ ľudská dôstojnosť sloboda

11. októbra 2021

Každý tretí používateľ internetu je dieťa, no nie všetky sú na jeho nástrahy pripravené. Preto je podľa Miriam Lexmann našou úlohou pomáhať im nadobúdať potrebné zručnosti, z ktorých tou zásadnou je kritické myslenie. Uviedla to počas konferencie pre učiteľov a pracovníkov s deťmi (Ne)bezpečne v sieti.

bezpečnosť etická umelá inteligencia ľudská dôstojnosť mladí Rýchle správy Slovensko

23. augusta 2021

Postup Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pri bezpečnostnom incidente, ktorý opätovne ukázal zraniteľnosť štátneho portálu, by mali riešiť výbory Národnej rady SR. „Vyzývam Výbor pre zdravotníctvo, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor pre obranu a bezpečnosť na iniciovanie poslaneckého prieskumu a dôkladné prešetrenie tohto bezpečnostného incidentu,“ uviedla europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Výbory by následne mali zverejniť správu so závermi.

Europoslankyňa upozorňuje na reakciu NCZI potom, ako súkromná slovená
bezpečnostná IT spoločnosť opätovne odhalila a demonštrovala kritickú zraniteľnosť štátom prevádzkovaného portálu. Tá sa týkala získania prístupu k citlivým zdravotným informáciám prostredníctvom systému eHranica, ktoré by následne mohli byť zneužité. Spoločnosť tak podľa vlastných slov urobila spôsobom, ktorý rešpektuje pravidlá zodpovedného zverejňovania zraniteľnosti, čo však NCZI popiera a v predmetnej záležitosti už podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Zatiaľ čo pri rozsiahlom úniku dát, na ktorý títo tzv. etickí hackeri upozornili v septembri minulého roku, reagovalo NCZI nielen uznaním chyby, ale predovšetkým ospravedlnením, dnes sme svedkami úplne iného postupu.

Nehazardujme so zdravím a dôverou občanov

Naše osobné údaje súvisiace so zdravotným stavom patria prirodzene k tým
najcitlivejším informáciám. „Je neprijateľné, aby štát nebol schopný ochrániť ich a predísť zneužitiu prostredníctvom najvyššieho stupňa ich zabezpečenia. Informácie zverejnené touto spoločnosťou totiž indikujú závažné chyby v ochrane našich osobných údajov v systéme eHranica,“ uviedla Miriam Lexmann.

Europoslankyňa za KDH považuje za absurdné, aby štátny úrad útočil na spoločnosť, ktorá poukázala na kritickú zraniteľnosť štátneho IT systému s etickým úmyslom včasnej nápravy a teda prevencie oveľa závažnejších škôd. „Štát si v žiadnom prípade nemôže dovoliť ďalšiu lotériu so zdravím a dôverou občanov. Je načase konať,“ znovu apeluje M. Lexmann.

Zdroj fotografie: theconversation.com

Aktuality bezpečnosť etická umelá inteligencia koronavírus Slovensko Tlačová správa

O niečo dlhšie čítanie

Lexmann: EÚ by mala okamžite testovať plyn, ktorý k nám prichádza z Azerbajdžanu

20. septembra 2023 Nekomentované

Europoslanci v liste iniciovanom Miriam Lexmann navrhujú Komisii, aby dočasne pozastavila bilaterálne vzťahy s Azerbajdžanom.

EÚ by sa mala vždy a jasne zastať ľudí v Náhornom Karabachu

19. septembra 2023 Nekomentované

Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.

Prístup ku kritickým surovinám je kľúčový pre konkurencieschopnosť nášho priemyslu a živobytie ľudí

14. septembra 2023 Nekomentované

Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci europoslankyňa Miriam Lexmann.

Nariadenie o núdzových situáciách

13. septembra 2023 Nekomentované

Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.

Miriam Lexmann