Rýchle správy

regióny

Stovky rodín sú aj následkom pandémie, choroby, zdravotného znevýhodnenia či straty práce v existenčných ťažkostiach. V najťažších, nie ojedinelých prípadoch, je u mnohých rodín – nie vlastnou vinou – ohrozená aj samotná strecha nad hlavou. Miriam Lexmann preto v spolupráci s Úsmev ako dar spustila verejnú zbierku na pomoc ohrozeným rodinám na Slovensku.

V postupoch čerpania eurofondov sa Slovensko stáva európskou raritou, keď vláda odstavila regióny na vedľajšiu koľaj. Ešte nedávno sľubovala decentralizáciu, dnes však nielenže takmer 90 % peňazí z aktuálneho programového obdobia sústredí do rúk ministerských úradníkov, ale nepochopiteľne ignoruje aj úspešné miestne akčné skupiny. Ľudia zdola sú tak obchádzaní a nemôžu realizovať mnohé lokálne významné projekty, upozorňuje Kresťanskodemokratické hnutie.

Európa podporuje regióny, my nie

Dôvera ľudí v mestá, obce a kraje výrazne vzrástla, lebo nielen pri pandémii ukázali, že poznajú a vedia dobre riešiť problémy ľudí. Ak má Slovensko rásť, musí im viac veriť aj vláda. Tá im však pri historickej šanci pomôcť cez eurofondy dáva žalostne málo – iba 12 % z celkového balíka. Nie je to správne, ani fér,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Celoeurópsky trend je, aby o eurofondoch rozhodovali ľudia zdola, teda u nás sú to kraje a miestne akčné skupiny. Slovenský trend je, žiaľ, presne opačný a robí z nás smutnú európsku raritu,“ približuje Lexmann, ktorá je podľa nezávislej organizácie VoteWatch Europe najvplyvnejšia zo slovenských europoslancov. Ako alarmujúci príklad uviedla Poľsko, kde len v predošlom programovom období 2014 – 2020 bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, kým u nás iba 10 %. V súčasnom období (do 2027) je pre slovenské regióny alokovaná čiastka 12 %, ale po započítaní zdrojov z Plánu obnovy sa ešte zníži.

Vo financovaní regiónov sme sa tak v novom programovom období nijako neposunuli. Hoci vláda sľubovala opak. Navyše nepochopiteľne uťahuje opasky aj miestnym akčným skupinám, ktoré regióny pomáhajú dlhodobo úspešne rozvíjať,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že regióny jednoznačne musia mať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. „Vláda ich nesmie obchádzať. Musí ich viac počúvať a dať aj viac peňazí do územia, teda k samotným ľuďom,“ dopĺňa. Europoslankyňa pripomína, že zahraniční členovia sociálneho výboru Európskeho parlamentu boli na nedávnej návšteve Slovenska zhrození mierou chudoby našich regiónov a neschopnosťou použiť na riešenie stavu voľné eurofondy.

Nový systém prerozdelenia eurofondov uškodí menším mestám a obciam

Cez nový Operačný program Slovensko prinesú eurofondy do roku 2027 takmer 13 miliárd eur, ďalších takmer 6 miliárd eur cez Plán obnovy. „O takmer celom balíku rozhodnú ministerskí úradníci a doteraz nevieme, ako. Kým Slovensko nebude budované zdola nahor, vláda bude pri riadení krajiny opakovať tie isté chyby, na ktoré doplatia zasa len ľudia,“ hodnotí expert na eurofondy Rastislav Horvát.

Ako ďalej upozorňuje, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie nielen sedí na eurofondoch, ale z peňazí, ktoré dáva do regiónov v rámci OP Slovensko, nepridelilo miestnym akčným skupinám (MAS) ani euro. Dokonca uvažuje, že ich počet zredukuje o polovicu. „Doteraz mohli MAS čerpať aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, do budúcna im však zostane len Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. To je krok späť, lebo život v regiónoch a MAS-ky nie sú len o poľno- či pôdohospodárstve, ale aj o vzdelávaní, kohézii, sociálnych veciach. Európa nabehla na multifondové financovanie MAS, Slovensko ide do monofondového, čím uškodí ľuďom v menších mestách a obciach,“ podčiarkol Horvát.

Pre 20-tisíc eur je potrebná 100 stranová príručka

Podľa projektového manažéra a starostu obce Oravská Polhora Michala Strnála vedia MAS-ky úspešne zrealizovať menšie projekty, ktoré sú mimoriadne platné pre rozvoj miest a obcí. Zápasia však s neskutočnou byrokraciou, pričom ministerstvo ich označuje za „chronický problém“. „Kým MAS-ka dokáže projekt vyhodnotiť za pár týždňov, úradom trvá aj 390 dní od podania žiadosti po podpis zmluvy. Problémom nie sú MAS-ky, ale neskutočná byrokracia, ktorú štát vytvára. Aby pre 20- až 30-tisícové projekty boli 100 stranové príručky?“ pýta sa Strnál.

Ako starosta obce pociťuje, že občania potrebujú mať zľahčený, nie sťažený prístup k eurofondom. „Znova vyzývame vládu, aby nás – starostov a primátorov – pri zásadných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú našich miest a obcí, neobchádzala. Zvlášť v otázke eurofondov, ktoré môžu výrazne zlepšiť životy ľudí. Jediná cesta je decentralizovať, neignorovať ľudí zdola, dať regiónom nielen povinnosti, ale aj adekvátne právomoci a namiesto rušenia viac podporovať aj miestne akčné skupiny,“ uzavrel Michal Strnál.

Zdroj foto: KDH

Pomoc regiónom patrí medzi top priority vyspelých krajín. Regióny musia rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. Vláda ich pritom nesmie obchádzať ako to robí v najnovších opatreniach na čerpanie eurofondov. Vláda uťahuje opasky aj MAS-kám, ktoré dlhodobo úspešne pomáhajú rozvíjať regióny. Dokonca sa hovorí o ich výraznom znížení. Nemôžeme si to dovoliť, prízvukuje Miriam Lexmann spoločne s odborníkmi a starostami z KDH na tému eurofondov.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:

– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,

– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,

– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,

– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,

– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.

– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,

 – zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia

– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,

– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.

– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,

– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,

– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,

– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,

– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,

– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,

– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,

– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,

– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,

– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?“,

– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Ako členka delegácie Výboru pre sociálne veci a zamestnanosť Európskeho parlamentu navštívila Miriam Lexmann spolu s ďalšími kolegami Košice a okolie.

Cieľom misie v teréne bolo zhodnotiť efektivitu čerpania eurofondov, a to najmä Európskeho sociálneho fondu so zameraním na lepšie začlenenie znevýhodnených skupín. Slovenská europoslankyňa dlhodobo poukazuje na význam efektívneho čerpania európskych finančných prostriedkov, a to nielen Plánu obnovy, ale i ďalších eurofondov, čo je potrebné realizovať v synergii.

Najväčšie prekážky pri čerpaní nekladie Brusel, ale my sami

Je to totiž jedinečná príležitosť posunúť našu krajinu vpred. O to viac v čase, keď silné sociálne dopady pandémie privádzajú mnohé rodiny či marginalizované skupiny na hranicu chudoby alebo ich do nej ešte hlbšie ponárajú,“ uviedla počas trojdňovej misie Lexmann.

Miriam Lexmann počas diskusie s ľuďmi, ktorí sa venujú znevýhodneným deťom, rodinám či menšinám na východe Slovenska.

Stretnutia s miestnymi zástupcami – primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom, viceprimátorkou Lucia Gurbáľová, starostom mestskej časti Luník IX. M. Šaňom, riaditeľkou tamojšej základnej školy I. Roškovou, zástupcami neziskového sektora a ďalšími len potvrdili skutočnosti, ktoré ľudia v regiónoch hlásia už dlhodobo.

„Tie najväčšie prekážky pri čerpaní eurofondov neprichádzajú z Bruselu – zbytočne si ich vytvárame my sami na Slovensku: komplikovanou byrokraciou, nezmyselnými pravidlami a na rozdiel od okolitých krajín aj platbami za projekty až po ich realizácii pričom zdĺhavé verejné obstarávanie často spôsobí, že vysúťažená cena sa medzičasom pri náraste cien stáva neaktuálnou, a teda projekt nerealizovateľným,“ popísala konkrétne problémy s čerpaním eurofondov v regiónoch členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri EP.

Nevyužité eurofondy sú okrádaním našej budúcnosti

Päťčlenná delegácia poslancov a dvoch vysoko postavených úradníkov Európskej Komisie videla v Košiciach a okolitých obciach mnoho skvelých sociálnych projektov, ktoré kvôli uvedeným absurdným pravidlám nie sú alebo nemôžu byť financované z eurofondov. Každé nevyužité či vrátené euro nazýva M. Lexmann okrádaním ďalších generácií o príležitosť.

„Rada by som na tomto mieste vyzdvihla zvlášť prácu saleziánov, s ktorými som sa v rámci tejto návštevy stretla na Luníku IX. – don Peter Veselský, don Peter Žatkuľak, don Peter Bešenyei, sestra Zuzka a ďalší, máte môj obdiv. Na pozitívny vplyv ich pastoračných aktivít v miestnej komunite som upovedomila i kolegov zo zahraničia – poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov Európskej komisie. Som potešená, že v tamojšej atmosfére bolo cítiť i silu stále prítomného posolstva nedávnej návštevy Svätého Otca Františka,“ uzavrela Miriam Lexmann stručný prehľad získaných skúseností z pracovnej cesty.

Zdroj foto: Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku

Čerpanie, účel a efektivitu vynaložených eurofondov pre ohrozené rodiny, deti, znevýhodnených obyvateľov ako aj marginalizovanú skupinu Rómov prišla do Košíc a okolia skontrolovať Miriam Lexmann so skupinou poslancov EP z Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Nie je možné, že jedna štátna inštitúcia odobrí verejné obstarávanie obce, nenájde žiadnu chybu, ale pri spätnej kontrole príde druhá štátna inštitúcia a v tom istom obstarávaní nájde chyby, pričom obviní obec a starostu. Vinný je predsa ten, kto robil prvú kontrolu, upozorňuje Miriam Lexmann na systémové chyby pri implementácií eurofondov.

Riešenia sa majú hľadať tam, kde vznikajú problémy. Politika má byť čo najbližšie ľuďom. O tom je aj riešenie MAS, ktoré dokážu pomôcť grantmi a dotáciami priamo v regiónoch, no na Slovensku ich pôsobenie nezmyselne obmedzujeme – neumožňujeme im čerpať napr. zo sociálneho fondu a krátime im finančné prostriedky. Miriam Lexmann preto apelovala na zmenu ich využívania aj počas diskusie Eurofondy a ich využitie v končiacom programovom období.

Kým v zahraničí podpora regiónov cez miestne akčné skupiny (MAS) rastie, Slovensko ich chce okresať. Na pomoc nezamestnaným, osobám so zdravotným postihnutím, veľkým rodinám, osamelým rodičom či seniorom síce Európsky parlament schválil nový balík 88 miliárd eur, ale cez MAS sa k Slovákom nedostanú. Práve tie sú však dôležité pre úspešný regionálny rozvoj a je neakceptovateľné krátiť ich podporu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH). 

Asi 12 percent slovenských rodín dnes žije pod hranicou príjmovej chudoby. Ide o 640-tisíc ľudí a, žiaľ, predpokladá sa ďalší nárast,“ uvádza Lexmann s tým, že pandémia situáciu ešte zhoršila. Riešením pre najohrozenejšie skupiny je podľa europoslankyne „nová podoba schváleného Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a zvlášť jeho dostupnosť aj pre ľudí a organizácie priamo v regiónoch. Lenže práve tie Slovensko zanedbáva„.

Ani len neplánujeme využiť všetky fondy

Na riešenie problémov v oblasti zamestnanosti, vzdelania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti či bývania schválil europarlament v rámci ESF+ 88 miliárd eur. Konkrétnu pomoc však na Slovensku vôbec neplánujeme využiť na projekty pre združenia MAS, ktoré ich v regiónoch dokážu účinne a adresne využiť na pomoc ľuďom. Práve naopak, vláda ich plánuje okresať.

Vidiecke regióny tvoria až 73 % územia Slovenska. Namiesto doterajších troch fondov, z ktorých pre zle nastavené podmienky nemohli ani doteraz poriadne čerpať, budú môcť MAS využívať už len jeden fond. „V aktuálnom programovom období 2021 – 2027 hrozí drastické až polovičné obmedzenie podpory MAS, čo sa týka ich počtu, pretože Európsky regionálny a rozvojový fond štát neplánuje na tento účel použiť. Napríklad v susednom Česku už teraz MAS-ky viditeľne úspešne čerpajú podporu zo všetkých troch fondov, dokonca ešte aj z Európskeho sociálneho fondu, ktorý my na Slovensku pre komunitou riadený lokálny rozvoj nevyužívame a ani to neplánujeme,“ vysvetľuje expert KDH na eurofondy Rastislav Horvát.

Miestne akčné skupiny sú v regiónoch a tvoria ich miestne komunity – obce, malé firmy, podnikatelia a združenia. Riešenia, s ktorými pracujú, prichádzajú priamo od ľudí, a preto sú najefektívnejšie. Ak im nedáme dôveru, neuľahčíme byrokraciu s úradníkmi a nedokážeme naštartovať zmysluplnú a skutočnú podporu pre rozvoj vidieckych oblastí Slovenska,“ zdôrazňuje starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).  

Je nevhodné krátiť podporu pre regióny


Z celkového balíka 88 miliárd eur, ktoré Európsky parlament schválil, majú byť podľa EÚ financované opatrenia na zvyšovanie zamestnanosti, modernizáciu služieb, boj proti extrémnej chudobe a chudobe detí, ale aj na podporu mladých ľudí v členských krajinách. 

Považujem za veľmi dôležité, aby sme cez tento fond vedeli rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie pomôcť ľuďom, ktorí prepadli sieťou štátnej sociálnej pomoci. Ale špeciálne tým, že z neho budú môcť vďaka jednoduchším podmienkam čerpať aj mimovládne, teda neziskové i charitatívne organizácie, ako i starostovia cez projekty MAS, ktorí aj počas pandémie ukázali, ako blízko stoja pri človeku. Len vtedy bude pomoc naozaj účinná,“ apeluje Miriam Lexmann

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v EP tiež zdôrazňuje, že dnes, keď potrebujeme podať túto konkrétnu pomoc ľuďom čím skôr, je neakceptovateľné, aby sa finančné prostriedky na podporu MAS krátili a nevhodné, aby sa znižoval ich počet.

Zdroj foto: www.smart-village-network.eu

Takmer 640-tisíc ľudí trápi na Slovensku chudoba. Nezamestnaní, mnohopočetné rodiny, osamelí rodičia, zdravotne postihnutí či seniori potrebujú pomoc, napríklad aj z „nového“ 88 miliardového Európskeho sociálneho fondu +. Kto skôr dáva, dvakrát dáva – najefektívnejšia pomoc je priamo v regiónoch, kde najlepšie vedia, kam potrebujú pomoc z tohto fondu, upozornila Miriam Lexmann v Ranných novinách TV Joj.

Veľkým problémom slovenského zdravotníctva je aj jeho slabá dostupnosť v regiónoch, kde okrem iného pociťujeme výrazný nedostatok lekárov a sestier, ktorí sú zároveň nízko ohodnotení. Upozornila na to Miriam Lexmann spolu s kolegami z KDH s odporučením, aby Plán obnovy vytváral synergiu so štrukturálnymi fondami EÚ a aby nedošlo k premárneniu tejto jedinečnej možnosti uskutočniť víziu Slovenska ako zdravej, modernej a sebestačnej krajiny.

Chýbajúce finančné prostriedky na opravu zanedbaných budov zdravotných stredísk v regiónoch, nedostatok lekárov a sestier, ale aj zdĺhavé a byrokraticky zložité dotačné schémy bránia mestám a obciam vybudovať kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť prvého kontaktu. Upozorňujú na to predstavitelia KDH – starosta obce Zborov Ján Šurkala a tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková. Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že práve teraz máme na Slovensku rozhodujúcu príležitosť nastaviť čerpanie európskej pomoci tak, aby sme vytvorili synergiu Plánu obnovy a štrukturálnych fondov aj pre oblasť zdravotníctva.

V obci Zborov na severovýchode Slovenska prevádzkujú vďaka eurofondom čerstvo zrekonštruovanú 45-ročnú budovu Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré je strediskovým pre 14 obcí z regiónu. Pre tisícky ľudí zo severu bardejovského okresu tu pôsobia dvaja všeobecní lekári, stomatologička, zubná technička, pediater, internista a gynekológ. „Opravu nám komplikovala zložitá a zdĺhavá byrokracia spojená s čerpaním dotačných prostriedkov, no jednoznačne najväčším problémom podobných stredísk je nedostatok zdravotného personálu. V obciach zostávajú väčšinou tí v dôchodkovom veku a mladí sa na vidiek vôbec nehrnú,“ konštatuje starosta Zborova Ján Šurkala.

Podpora regiónov obmedzí vysťahovalectvo

Prípad Zborova potvrdzuje, že medzi systémové opatrenia s dlhodobým účinkom by preto mali patriť aj integrované zdravotnícke centrá. „Fond obnovy, ale i ďalšie eurofondy však musíme cielene a strategicky využiť na efektívne vzdelávanie a implementáciu takých opatrení, ktoré budú motivovať lekárov a sestry pracovať na vidieku. Všetky reformné snahy stroskotávajú totiž na neustále poddimenzovanom vyrovnávaní obrovských regionálnych rozdielov. Nové moderné centrá, ktoré sa zas budujú väčšinou z klasických eurofondov, môžu zatraktívniť ochotu zdravotníkov pôsobiť na vidieku. Podľa starostu Zborova ide zároveň aj o recept na zamedzenie motivácie presunu obyvateľstva z menej solventných regiónov Slovenska,“ uviedol Ján Šurkala.

Zdravotnú starostlivosť je potrebné prebudovať nielen s dôrazom na koncové nemocnice, ale aj na vopred jasne definovanú transformáciu jednotlivých nemocníc. „Potrebujeme zlepšiť dostupnosť a kvalitu primárnej zdravotnej starostlivosti tam, kde ju ľudia potrebujú a zároveň odbremeniť špecializovanú ambulantnú, ale aj nemocničnú opateru v mestách, vysvetľuje tímlíderka KDH zdravotníctvo Monika Kolejáková a dodáva, že „hlavným problémom nie sú len samotné budovy či potrebná zdravotnícka infraštruktúra, ale nedostatok lekárov a sestier, nízke ohodnotenie zdravotných výkonov všeobecných lekárov a prehliadanie výkonov zdravotných sestier“. 

Zľava Miriam Lexmann, Ján Šurkala a Monika Kolejáková.

Členka predsedníctva KDH podotýka, že reforma zdravotníctva zároveň musí zohľadniť socio-demografický vývoj Slovenska. „Výsledkom by malo byť posilnenie kapacít a nastavenie štandardov dlhodobej zdravotnej, ale aj sociálnej starostlivosti. Práve tá je v súčasnom režime nielen finančne podhodnotená, ale z pohľadu socio-demografického vývoja neudržateľná,“ dopĺňa Kolejáková.

Plán obnovy musí byť synergický so štrukturálnymi fondami

Pritom až 73 % Slovákov si želá použiť peniaze z EÚ najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann a frakciu Európskej ľudovej strany. „Aj z reakcií Slovákov je zrejmé, že peniaze potrebujeme investovať do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Zdravotná a sociálna starostlivosť sú kľúčové nielen v kontexte súčasnej pandémie, kedy sa naplno prejavili kritické nedostatky a potreba strategických reformných riešení. Plán obnovy musí preto vytvárať synergiu so štrukturálnymi fondami EÚ, aby nedošlo k premárneniu tejto jedinečnej možnosti uskutočniť víziu Slovenska ako zdravej, modernej a sebestačnej krajiny,“ hovorí v tejto súvislosti Lexmann, pričom vyzdvihuje európsky dôraz na zdravotníctvo aj cez nedávno schválený rozsiahly plánu pomoci pre túto oblasť s názvom EU4Health. 

Titulná fotografia: Integrované zdravotnícke centrum v Zborove. Zdroj foto: zborov.sk

Investície do digitalizácie by pomohli aj odľahlejším oblastiam a menším mestám, ktoré najviac trpia vysťahovalectvom a únikom mozgov, kvôli nedostatku pracovných miest a kvalitnej infraštruktúry. Potenciál digitálnych riešení je aj vo vytváraní možností práce na diaľku, čo umožní ľuďom vykonávať svoju prácu z domu bez toho, aby sa museli za ňou sťahovať. Miriam Lexmann preto predložila návrhy k pripravovanému rozpočtu EÚ na rok 2022, ktoré majú podporou digitalizácie zabrániť odlivu ľudí zo Slovenska a jeho regiónov.

Krajiny východnej Európy ako Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina si zaslúžia užšiu a intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ. Napríklad cez posilnenie občianskej spoločnosti, miestnych komunít – vrátane cirkevných, či boj proti dezinformáciám aj na ich území. Podpora našich susedov v úsilí o mierumilovné, prosperujúce a demokratické susedstvo je aj v našom vlastnom záujme, povedala na zasadnutí Výboru pre zahraničné vzťahy Miriam Lexmann.

Pridružené krajiny EÚ – v súčasnosti Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina – by sa podľa pripomienky Miriam Lexmann vo Výbore pre zahraničné vzťahy mali stať pozorovateľmi pre prácu komitológie Komisie a pracovných skupín Európskej rady. Ide o prostriedok na splnenie jedného zo záväzkov EÚ ohľadom európskej perspektívy a posilnenia vzťahu s krajinami v rámci Východného partnerstva.

Pri snahe Únie docieliť do roku 2050 klimaticky neutrálnu a cirkulárnu ekonomiku sa za ohrozené pri napĺňaní cieľa považujú najmä krajiny využívajúce ťažbu fosílnych palív. Miriam Lexmann ako členka Výboru pre zamestnanosť v rámci pripomienkového konania k jeho rokovacím materiálom povedala, že rizikové sú aj krajiny s veľkým dopadom pandémie Covid-19.

Pri riešení akútnej otázky pendlerov je nevyhnutné rozlišovať medzi ich rôznymi skupinami. Kým jedna denne alebo na turnusy cestuje za prácou do zahraničia, druhá žije v pohraničných rakúskych a maďarských obciach a chodí za prácou, školou, prípadne lekármi na Slovensko. Nevťahujme obe skupiny do univerzálneho riešenia, lebo nefunguje, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá s návrhom konkrétnych opatrení oslovila kompetentné orgány.

Keď sa zdravotné sestry a opatrovateľky vrátia z práce v Rakúsku na Slovensko, budú musieť ísť do štátnej karantény a nebudú môcť nastúpiť do práce, pričom napríklad v prípade zdravotných sestier pracujúcich vo Viedni ide o pendlovanie aj na dennej báze či podľa harmonogramu. Pod hrozbou straty zamestnania majú jedinú možnosť, a to zostať v Rakúsku, kde však majú problém s ubytovaním. Keďže ide o slovenských občanov, mohla by im SR okamžite pomôcť minimálne informáciou o potenciálnom ubytovaní a urobiť ďalšie opatrenia v súlade s usmernením Európskej komisie o implementácii dočasného obmedzenia cestovania z 30. marca tohto roku.

Podľa Miriam Lexmann by v takýchto prípadoch pomohlo zavedenie centrálnej online registrácie zdravotných sestier a opatrovateliek, ako to bolo v prípade žiadostí o repatriáciu. „Registrované osoby by tak dostali okamžitú pomoc vo forme informácií o možnosti ubytovania v Rakúsku, alebo v prípade, ak sa rozhodnú odísť za rodinou na Slovensko, by minimálne zdravotné sestry mohli byť v dôsledku absencie pracovných síl v rezorte zdravotníctva informované o možnosti okamžitého nástupu do práce doma,“ približuje europoslankyňa, ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Lekári a úrady na Slovensku sú pre pendlerov nedostupné

V prípade pendlerov, ktorí žijú v prihraničných oblastiach susedného štátu, zasa dochádza k nemožnosti dostať sa na Slovensko aj vo vážnych prípadoch, ako je návšteva lekára či nevyhnutný úradný úkon. Spôsobuje to absencia týchto prípadov medzi oprávnenými dôvodmi v Opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) pri ohrození verejného zdravia zo 17. apríla tohto roku, ktorá medzi rozličnými skupinami pendlerov nerozlišuje. „Keďže takéto dôvody sa v danom opatrení nespomínajú, ekonomicky neaktívne osoby ako dôchodcovia či rodičia, ktorí sa dlhodobo starajú o dieťa, ako aj nezamestnaní alebo maloleté deti sa nedokážu ani pri takom vážnom dôvode, ako je návšteva lekára, dostať do krajiny, ktorej sú občanmi a daňovými poplatníkmi,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že udelená štátna výnimka pre prechod hranicami osobám s trojjazyčným potvrdením o práci od zamestnávateľa v takomto prípade nepomôže, pričom stačí aktualizovať predmetné Opatrenia ÚVZ.

Lexmann už začiatkom týždňa upozornila na nesprávnosť prístupu štátu k tzv. pendlerom, ktorí mali od mája povinne individuálne absolvovať a sami si hradiť testy na COVID-19, čím by ako daňoví poplatníci boli znevýhodňovaní oproti ostatným občanom SR. Otvorila aj otázku neaktuálnosti týždne starého testu či otázku voľných testovacích kapacít.

Proti povinnosti absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu a bez zaručenia jeho dostupnosti protestujú desaťtisíce tzv. pendlerov. Vláda SR zatiaľ informovala občanov, že sa k tomuto rozhodnutiu vráti.

Ak sa majú tzv. pendleri nechať testovať na COVID-19, prečo sú štátom považovaní za občanov druhej kategórie a hradiť to zo svojho, pýta sa europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH). Okrem vyťahovania peňazí z vreciek už i tak dosť skúšaných rodín podľa nej tento krok znevýhodňuje občanov, ktorí na Slovensku platia tie isté dane ako iní občania. „Týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť,“ zdôrazňuje.

Kým Rakúsko, Česko či Maďarsko nevyžadujú potvrdenie o negatívnom teste na COVID-19 od Slovákov, ktorí žijú alebo pracujú na ich území a denne prechádzajú cez hranice, Slovensko to chce zaviesť. Od mája majú takýto test z rozhodnutia Ústredného krízového štábu raz mesačne absolvovať všetci Slováci žijúci v prihraničných územiach, ktorí na dennej báze dochádzajú za prácou či školou cez hranice. Testy si pritom majú hradiť sami.

Zaviedli sme na Slovákov dvojitý meter

Toto bezpečnostné opatrenie má podľa europoslankyne dobrý úmysel, ale aj negatívne dopady. „Ak jeden test dnes stojí asi 70 eur, pre štvorčlennú rodinu to znamená mesačne 280 eur navyše. Väčšina rodín je dnes už beztak nielen finančne ťažko skúšaná. Keď štát testuje zdarma komunity občanov, prečo si títo občania, ktorí tiež platia dane na Slovensku, majú hradiť testy sami?“ upozorňuje Lexmann na dvojitý meter s tým, že týždne starý test navyše nezaručuje jeho aktuálnosť. Členka europarlamentného výboru pre zamestnanosť a sociálne veci upozorňuje, že Slováci žijúci v pohraničí majú rovnaký nárok na bezplatné testy ako všetci slovenskí občania.

Otázkou sú podľa nej aj voľné testovacie kapacity. „Sú dostatočné na to, aby sa vždy včas stihli otestovať všetci tzv. pendleri a neohrozilo sa tak ich každodenné dochádzanie za prácou či detí k lekárovi?“ Ako ďalej uviedla europoslankyňa, je otázne, či Slováci, ktorí žijú 30 kilometrov od hraníc a denne migrujú na Slovensko, sú viac rizikoví, ako obyvatelia, ktorí rovnako denne dochádzajú za prácou, nákupmi či lekármi desiatky kilometrov v rámci krajiny. „Samozrejme, ak vývoj ukáže nutnosť prísnejších opatrení, treba k nim pristúpiť. Dnes potrebujeme prijať systémové riešenie namiesto povinného testu, ktorý i tak nič nezaručuje,“ navrhuje Lexmann.

Proti povinnosti absolvovať test na COVID-19 bez úhrady výdavkov zo strany štátu a bez zaručenia jeho dostupnosti protestujú desaťtisíce tzv. pendlerov.

Miriam Lexmann pôsobí vo výboroch Európskeho parlamentu pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/volodymyr.martyn

Rodiny v ťaživej životnej situácii, neziskové združenia aj inovátori budú môcť získať adresnú finančnú podporu od slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH). Jej grantový program s názvom „Pomôžme si“ bude spustený celoročne, na začiatku chce priamo a rýchlo podporovať poškodených pandémiou COVID-19.

„Slová majú cenu, len ak nasledujú skutky. V čase, keď sme posilnení a povzbudení hĺbkou veľkonočného tajomstva, chcem konkrétne a priamo pomôcť tým, ktorí prepadajú sieťou štátnej pomoci,“ približuje Lexmann spustenie vlastného grantového programu. Ten bude podľa jej slov iba čiastkovým doplnením hlavného poslania v Európskom parlamente, teda návrhov, tvorby a presadzovania účinných nástrojov pomoci občanom. „Keďže však výšku odmeny za túto prácu považujem za pozvanie k podpore odkázaných, rada tak budem robiť nepretržite a systematicky,“ uviedla.

Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente (EP) len od februára, bude cez grantový program „Pomôžme si“ poskytovať jednorazovú finančnú podporu v troch kategóriách žiadostí. Požiadať o príspevok budú môcť sociálne znevýhodnení občania v ťaživej životnej situácii, zvlášť rodiny s malými deťmi a osobami so zdravotným postihnutím, ďalej dobrovoľnícke združenia, ktoré bez nároku na odmenu pomáhajú iným a prispievajú k pozitívnemu rozvoju spoločnosti a tzv. inovátori, teda tvorcovia projektov či mechanizmov, ktoré operatívne reagujú na potreby lokálnych komunít. V aktuálnom období pôjde predovšetkým o podporu poškodeným v dôsledku epidémie COVID-19.

O podporu bude možné uchádzať sa celoročne

Chcem pomôcť tam, kde to nedokáže štát, tým, ktorí si sami nevedia pomôcť, alebo chcú pomáhať iným a tak, aby to bolo rýchle a účinné,“ zdôrazňuje Lexmann. Žiadosti o grant sa budú odosielať elektronicky cez jednoduchý online formulár, posudzovať ich bude komisia. Program bude spustený celoročne, žiadať i získať finančný príspevok vo výške do 500 eur bude možné priebežne. „Poznám desiatky prípadov, v ktorých môže byť takýto príspevok zachraňujúci. Zároveň som presvedčená, že spoznávanie ďalších pomôže ešte viac porozumieť ľuďom s ich každodennými starosťami a skutočnými problémami,“ uzatvára europoslankyňa.

Fond a grantový program „Pomôžme si“ bude spustený v najbližšom období spolu s novou webovou stránkou www.lexmann.eu. Na nej budú zverejnené aj podrobné podmienky na získanie príspevku. Program bude aktívny počas celého funkčného obdobia europoslankyne.

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/pressmaster

Slovensko získa od Európskej únie (EÚ) možnosť vyčerpať 2,5 miliardy eur na riešenie krízy a následkov epidémie koronavírusu, čo je viac, ako je priemerná ročná dotácia pre našu krajinu v aktuálnom programovom období. Zďaleka však nejde o jedinú pomoc EÚ pre Slovákov. Pripomína europoslankyňa Miriam Lexmann.

Európska únia má iba tie kompetencie, ktoré jej občania prostredníctvom zmlúv zverili. Nie je moloch, ktorý ovláda a diktuje jednotlivým krajinám, čo majú robiť, ako to často od niektorých kritikov počúvame. Aj v oblasti zdravotníctva má teda len doplnkové právomoci a jej úlohou je podporovať členské krajiny vo výkone ich kompetencií a vzájomnej spolupráci.

2,5 miliardy pre Slovensko

„Nie je pravda, že EÚ počas epidémie nekoná. Rovnako ako v národných, obecných parlamentoch či školských radách chvíľu trvá, kým príde zhoda na najefektívnejšom riešení, aj Únia potrebovala chvíľu čas, aby 27 štátov našlo spoločnú dohodu pre riešenie aktuálnej krízy s koronavírusom. Jedno z prvých opatrení EÚ je, že členské krajiny môžu dočerpať fondy, ktoré nestihli a museli by ich vrátiť. Ak bude štvrtkové hlasovanie v Európskom parlamente úspešné, Slovensko bude mať k dispozícii asi 2,5 miliardy eur,“ približuje Lexmann.

Okrem toho bude europarlament podľa nej vo štvrtok rozhodovať aj o rozšírení pôsobnosti Fondu solidarity EÚ aj na krízu v oblasti verejného zdravia. „V takom prípade budeme môcť tento fond pre zasiahnuté členské štáty použiť aj v prípade epidémie koronavírusu. V roku 2020 sú k dispozícii prostriedky až do výšky 800 miliónov eur,“ priblížila europoslankyňa dôležitosť nadchádzajúceho pléna s odvolaním na oficiálne zdroje EP. V dôsledku epidémie budú europoslanci hlasovať elektronicky.

Nie je to však jediná pomoc pre Slovensko. Únia sa už dohodla na spôsobe spoločného verejného obstarávania pre všetky krajiny, keď v priebehu marca a apríla nakúpi pľúcne ventilátory, opätovne využiteľné respirátory, testy na koronavírus a ďalšie zariadenia intenzívnej medicínskej starostlivosti a osobnej ochrany. Vyčlenených je na to nateraz ďalších 50 miliónov eur v rámci mechanizmu civilnej obrany RescEU. Pôjde o trvalú a strategickú rezervu zdravotníckeho vybavenia krajín Únie, na rozdelenie a distribúciu ktorých bude EÚ sama dohliadať.

Výhodná dohoda pre Slovensko v čerpaní eurofondov

Na podporu spoločného európskeho výskumného úsilia v otázke lieku proti ochoreniu Covid-19 vyčlenila EÚ asi 90 miliónov eur. Ďalšími 179 miliónmi eur bude v tomto roku podporovať samostatne zárobkovo činné osoby a prepustených pracovníkov. Poľnohospodárom predĺžila možnosť podávania žiadostí o platby až do polovice júna.

„Európska komisia dala v snahe zamedziť ekonomickým dopadom epidémie členským krajinám viac flexibility v medzinárodnej nákladnej doprave, pri národných ekonomických opatreniach, bankových zárukách, ale aj pri využívaní eurofondov. To je pre Slovensko výhodné, pretože napríklad v školstve či vede a výskume sme pri čerpaní eurofondov vždy pozadu,“ uviedla Lexmann s tým, že teraz ich budeme môcť využiť napríklad na podporu zdravotníctva alebo malých a stredných podnikateľov pri opätovnom naštartovaní ich ekonomiky.

Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či ako poradkyňa v Európskom parlamente. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Množstvo hodnotovo a odborne ukotvených ľudí, ktoré KDH aj v týchto voľbách ponúklo do verejnej služby, bude druhým pomáhať aj naďalej. Miriam Lexmann tak reaguje na výsledok včerajších parlamentných volieb na Slovensku. Budú pracovať tak, ako doposiaľ: v skrytosti, neúnavne, popri svojich zamestnaniach a denných povinnostiach. Úprimná služba totiž pokračuje bez ohľadu na okolnosti. Z nej vzniká vždy niečo omnoho silnejšie.

Do ďalších rokov služby KDH ľuďom zaželala europoslankyňa Miriam Lexnamm hnutiu najmä múdrosť, otvorené ruky a odvahu pre pravdu. KDH práve dnes oslavuje 30. výročia založenia. Kresťanskodemokratické hnutie je najstaršia politická strana na Slovensku a ako jediná konzistentne ponúka 2000 rokov overené hodnoty. Čas beží, ale hodnoty zostávajú.

Čím viac hlasov KDH dostane, tým silnejšie bude presadzovať konzervatívne hodnoty vo verejnom živote, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.

Za europoslankyňu vás voliči zvolili ešte v máji minulého roku, no mandát ste prevzali až po tom, čo Veľká Británia 1. februára opustila Európsku úniu. Ako ste prežívali túto dejinnú udalosť?

Mala som veľmi zvláštny pocit. Dúfala som, že spravodlivosti bude učinené zadosť prostredníctvom Ústavného súdu, pretože odchod Spojeného kráľovstva z EÚ som si určite neželala. Únia bude po odchode Britov geopoliticky slabšia, čo sa odrazí na jej vnútornej dynamike. Na druhej strane, každú krízu možno transformovať do pozitívnej zmeny, čo veľmi prajem obom stranám a budem sa snažiť byť v tom nápomocná aj ja svojou prácou europoslankyne. 

Časť britských politikov a voličov vyčítala Únii prílišné zasahovanie do kompetencií národných štátov. Vy sama ste pred eurovoľbami zdôrazňovali, že je potrebné, aby Brusel rešpektoval princíp subsidiarity. Prečo to považujete za dôležité?

Hlas členských krajín musí mať v Únii omnoho väčšiu silu. Práve na tom bol celý projekt pôvodne založený. Únia môže byť silná len vtedy, keď budú silné jej členské štáty a bude sa striktne dodržiavať princíp subsidiarity, na základe ktorého sú prerozdelené kompetencie medzi Úniou a jej členmi. Rozhodovanie o všetkých kultúrno-etických či daňových otázkach musí ostať v kompetencii členských štátov. Ináč majú ľudia oprávnený pocit, že zhora je pretláčané niečo, s čím sa oni nestotožňujú a čo je v rozpore s ich presvedčením. Samozrejme je množstvo dôvodov, prečo ku Brexitu nakoniec došlo, ale kumulácia kompetencií a tlak v kultúrno-etických otázkach – aj keď nelegislatívny – občania vnímajú mimoriadne citlivo a teraz vidíme, kam to až môže zájsť.

Hodnoty, na ktorých bola postavená Európska únia, sa musia vrátiť do jej politík. Len potom sa ako jednotné spoločenstvo suverénnych národov môžeme posunúť dopredu. Upozorňovali sme na to aj s Marošom Čaučíkom v eurokampani, keď sme spolu prešli Slovensko a teraz sa chcem o to snažiť už z Bruselu. Teší ma, že Maroš sa svoje skúsenosti a potenciál rozhodol ponúknuť aj voličom v nadchádzajúcich parlamentných voľbách a verím, že budeme môcť medziparlamentne spolupracovať. Verím, že KDH sa už o mesiac vráti do parlamentu. 

Napriek tomu, že eurovoľby máte úspešne za sebou, rozhodli ste sa aktívne vystupovať aj v kampani pred parlamentnými voľbami. Prečo?

Z dvoch dôvodov. Slovensko je moja rodná krajina a preto mi záleží na tom, aby štát opäť začal plniť svoju funkciu a slúžil občanom. Zároveň som veriacou političkou, ktorá bola celý život spätá s kresťansko-demokratickým prostredím. Preto chcem pomôcť KDH uspieť – jeho návrat do parlamentu považujem za dôležitý nielen pre konzervatívcov, ale pre všetkých spoluobyvateľov. KDH je stabilnou, jasne čitateľnou a hodnotovo pevne ukotvenou stranou, čo pri pohľade na aktuálnu politickú scénu nemožno povedať o nikom inom. 

Niektorí však KDH vyčítajú, že pod vedením Alojza Hlinu opúšťa svoje hodnoty, liberalizuje sa a stáva sa stranou jedného muža. Čo hovoríte ľuďom, ktorí sa počas kampane obracajú na vás s týmito výhradami?

Rozumiem, že spôsob komunikácie Alojza Hlinu môže časť tradičných voličov KDH miasť, ale ak vnímate veci kontextovo a videli by ste do vnútrostraníckej hodnotovej diskusie, akékoľvek pochybnosti by sa okamžite vytratili. Strana je pevná, jasná v hodnotových otázkach, silná v regiónoch, plná nadšenia a elánu. Prichádzajú noví odborníci, ostávajú ostrieľaní bojovníci. Nová generácia mladých vzdelaných ľudí na našej kandidátke je dôkazom, že sme atraktívnou voľbou aj pre nastupujúcu generáciu.

Aj mňa sa osobne veľmi dotýka, ak niekto o KDH vyhlasuje, že sa liberalizuje. Nie je to pravda. V diskusii Postoja sa Hlina jednoznačne zaručil, že KDH nebude hlasovať za registrované partnerstvá, ale naopak podporí zákon o zvýšenej ochrane života od počatia po prirodzenú smrť. KDH bude zároveň presadzovať opatrenia na zlepšenie podmienok pre rodiny, najmä pre mamičky v ťažkých situáciách a pre viacdetné rodiny. 

Naši kandidáti v konzervatívnych a morálnych otázkach neuhnú ani o milimeter. KDH je stranou, ktorá vie, aký odkaz nesie vo svojom názve a kde sú jej korene. Liberalizácia strany je naozaj účelovo šírený mýtus.

Na margo Alojza Hlinu treba zároveň pravdivo povedať aj to, že ak by stranu neprevzal v najťažšom období a snahe o jej návrat na vrchol nevenoval tak veľa, KDH by dnes možno nebolo reálnym politickým hráčom.

Navyše, na kandidátke KDH sú ľudia, ktorí nielen sľubujú, že budú pracovať pre dobro občanov, ale už tak robia. Napríklad Milan Majerský, ktorý je najvyššie postaveným politikom KDH vo výkonnej funkcii, ako predseda Prešovského samosprávneho kraja presadil zrovnoprávnenie financovania cirkevných, súkromných a župných škôl na území kraja či navýšenie platu ošetrovateľkám, aby sa zlepšila starostlivosť o našich seniorov, a tak aj chránila ich dôstojnosť. Toto opatrenie zároveň podporilo aj rodiny a zvyšovaním platov sa aktívne usiluje o to, aby opatrovateľky a ošetrovatelia nemuseli za prácou vycestovať do zahraničia a mohli ostať so svojimi blízkymi doma. Slovensko potrebuje práve takýto štýl politiky a takéto konkrétne riešenia.

Vráťme sa ešte k výhradám, ktoré zaznievajú voči KDH. Častým argumentom kritikov je uzavretie predvolebného paktu o neútočení najprv s PS-Spolu a až po tom aj s niektorými ďalšími opozičnými stranami. Nevyslalo tým KDH signál, že jeho hlavným politickým partnerom sú liberálni progresívci?

O správnosti tohto postupu či o nezamýšľaných dôsledkoch dobre mieneného kroku môžeme diskutovať a určite ho čaká vnútrostranícke zhodnotenie. Ja mám na to svoj pohľad, hoci chápem, že išlo výlučne o taktický ťah a, žiaľ, komunikačnú nejasnosť a nie o zmenu hodnotového myslenia. Ale to, čo následne spustili predstavitelia niektorých strán, ktorí sa usilujú o preberanie konzervatívnych voličov, je čistý hoax. KDH má na svojej kandidátke stopercentné zastúpenie konzervatívcov, kresťanov a pro-life aktivistov. Pre takto orientovaných voličov sme jasnou prvou voľbou. Neistotu a pochybnosti naopak vzbudzujú tie strany, pre ktorých sú hodnotové témy len prvoplánovým PR. O post-mečiarovských stranách a extrémistoch ani nehovoriac.

Práve voči extrémistom Alojz Hlina brojí priamo na námestiach, čo tiež v niektorých tradičných voličoch KDH vyvoláva pochybnosti.

Alojz Hlina sa snaží – spôsobom, ktorý je mu blízky – poukázať na nebezpečenstvo, ktoré tu reálne hrozí. A zároveň sa snaží osloviť nové skupiny voličov. KDH však nie je stranou jedného muža, ako to vidíme v prípade iných strán. Je paradoxné, že na Hlinu najviac útočia práve lídri strán, ktoré na rozdiel od KDH nemajú ani poriadnu členskú základňu. Práve oni, v snahe preberať našich voličov, kričia, že KDH je Hlina, že je stranou jedného muža, že všetci mu len pritakávajú. Nie, nikdy tomu tak nebolo, ani nie je.

Každý z našich kandidátov, členov či podporovateľov sa usiluje vložiť svoje schopnosti a potenciál do zápasu o budúcnosť krajiny. Okrem toho, že nás spája jedna hodnotová báza, máme špičkových odborníkov na rodinnú politiku, pre oblasť zdravotníctva, školstva i regióny, ekonómov, právnikov a ďalších. Nie náhodou je v názve nášho volebného programu slovo reštart. Osobne to vnímam nielen ako príspevok k reštartu Slovenska, ale aj ako snahu o reštart strany k stabilite, odbornosti a dôveryhodnosti. Nadchádzajúce voľby sú len jedným z krokov, nie definitívnym cieľom. Ľudia v KDH sú pripravení slúžiť, hoci zároveň musia byť pripravení na stupňujúce sa nepodložené útoky. O to vzácnejšie je potom víťazstvo, keď zápas nebol ľahký. 

Aký výsledok by ste si priali vo voľbách?

Odpoveďou asi neprekvapím – čo najlepší. Čím viac hlasov KDH dostane, tým silnejšie bude pri presadzovaní konzervatívnych hodnôt vo verejnom živote.

Foto: EĽS/Martin Lahousse

Už vám niekto povedal, že máte nezvyčajné priezvisko?

A viete, že áno? (Smiech.) Moji predkovia pochádzali z nemeckých Sudet, mali mlyny pri Trenčíne.

Na Slovensku momentálne prebieha proces blahorečenia dominikánskeho kňaza Mikuláša Lexmanna. Ste len menovci alebo rodina?

Páter Mikuláš bol bratrancom môjho starého otca. Počas Barbarskej noci ho zatkli s jeho bratom Gregorom, ktorým bol tiež dominikánom, v kláštore v Košiciach a pátra Mikuláša deportovali do internačného tábora v Králikoch na Morave.

Páter Mikuláš tam do dvoch rokov zomrel. Stal sa tak jedným z prvých mučeníkov komunistického režimu. Komunizmus poznačil aj ďalších členov našej rodiny. Obdobie totality je ale pre mňa zároveň dôkazom, že zlo sa môže premeniť na dobro, ak ľudia ostanú verní správnym hodnotám.

Ako to myslíte?

Komunizmus spojil životné cesty mojich rodičov, ktorí svoje životné dielo vybudovali na presne opačných hodnotách, ako hlásal vtedajší režim. Keby môjho dedka, ktorý bol právnikom, nevyhodili v 50. rokoch zo zamestnania a on by sa nepresťahoval do Handlovej, kde dostal robotnícke zamestnanie, a následne do Nitry, tak jeho syn Eugen, môj otec, by sa na tajných katolíckych stretnutiach nestretol s Martou, mojou mamou.

Ani jej rodina pritom nepochádzala z Nitry, ale presťahovala sa tam potom, čo jej starého otca, vysokoškolského profesora, komunisti vyhodili z univerzity.

Máte aj súrodencov?

Tri sestry, s ktorými som vyrastala v jednom z petržalských bytov, kam rodičia presťahovali. Pamätám si, že vždy, keď som chcela domov priviesť nejaké kamarátky, tak mi mama hovorila: „Načo sú ti kamarátky, máš tri sestry.“ (Smiech.) Človek musí časom sám prísť na to, že sestry sú naozaj najlepšie kamarátky a harmonická rodina je nezaplatiteľným darom, z ktorého ťažíme celý život. 

Kam ste chodili do školy?

Základnú školu som absolvovala v Petržalke, potom som išla na Gymnázium Jura Hronca, kde som chodila do triedy so zameraním na matematiku, fyziku a programovanie.

Bavilo vás to?

Otec vyštudoval fyziku, bol meteorológom, takže po ňom som zdedila vzťah k prírodným vedám. Ale mám blízko aj k hudbe, na základnej umeleckej škole som vyštudovala gitaru a spev. No nakoniec aj tak došlo na mamine slová, ktorá ma v detstve prezývala „filozofka“ – na Univerzite Komenského som vyštudovala filozofiu. 

Koncom osemdesiatych rokov, čo bolo obdobie vášho dospievania, boli už v Bratislave vybudované pevné štruktúry podzemnej cirkvi. Pohybovala sa vaša rodina aj v tomto prostredí?

Áno, mala som napríklad aj častý osobný kontakt s Vladom Juklom a Silvom Krčmérym, kedže som chodila do spevokolu, za ktorým stáli. S týmto obdobím je spätý aj zážitok, ktorý natrvalo poznačil môj život.

O čo išlo?

Mama nás raz viezla na nácvik spevokolu. Sedela som na mieste spolujazdca, sestry boli menšie, takže sedávali vzadu. Čosi som si však doma zabudla, tak sme sa museli vrátiť, vybehla som do bytu a keď som sa vrátila, tak už ani neviem prečo, som si nesadla dopredu k mame, ale dozadu. To mi zachránilo život.

Čo sa stalo?

Cestou do nás nabúral opitý policajt. Vrazil presne do miesta spolujazdca. Keby som tam sedela, tak som mŕtva. Ten náraz bol taký silný, že mama má dodnes zdravotné následky. To však nebolo všetko. 

Do nemocnice, kde mamu hospitalizovali, prišli ľudia zo Štátnej bezpečnosti a žiadali lekára, aby vymenil vzorky krvi – mama aj ten opitý policajt mali rovnakú vzácnu krvnú skupinu. On by tak z celého incidentu vyšiel s čistým štítom a naša mama by skončila vo väzení. Dodnes som vďačná tomu lekárovi, že sa zachoval čestne a odvážne a tlaku odolal.

Kde vás zachytil pád totality?

V tom čase som bola gymnazistka. Pamätám si, že som sa pripravovala na recitačnú súťaž Puškinov pamätník a mala som ísť za jednou pani, ktorá pracovala na sovietskom veľvyslanectve, aby mi pomohla so správnou výslovnosťou. Učiteľka si to však na poslednú chvíľu rozmyslela a povedala mi: „Nikam nepôjdeš, lebo určite by si skončila pred justičákom.“ Vedela, že som tam chodievala na zhromaždenia ľudí, ktorí protestovali proti väzneniu známej bratislavskej päťky.

V roku 1989 sa pred dospievajúcou ženou zrazu otvorili dvere slobody, museli ste byť v eufórii…

Táto skúsenosť bola naozaj veľmi silná. Dovolím si povedať, že ovplyvnila celé moje životné smerovanie. Aj keď odvtedy uplynulo už tridsať rokov, nemali by sme zabudnúť na to, čo nás stálo znovuzískanie slobody. Ako krajina, ktorá má za sebou dlhú skúsenosť s totalitou, by sme mali cítiť zodpovednosť za krajiny, ktoré ešte aj dnes žijú v neslobode. Boj proti totalite je však ruka v ruke spojený s bojom proti chudobe a iným ohrozeniam človeka, lebo sloboda ide ruka v ruke s ľudskou dôstojnosťou. 

Som hrdá a vďačná za to, že mám možnosť profesijne sa venovať práve tejto oblasti. V posledných rokoch z pozície riaditeľky európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Bruseli.

Veľká časť vášho života je spätá s pôsobením v zahraničí. Aké boli vaše prvé kontakty s cudzinou?

Pokiaľ si dobre pamätám, tak prvou krajinou, ktorú som s rodinou navštívila po roku 1989, bolo Nemecko, presnejšie Bavorsko, kde žili naši príbuzní, ktorých predkov po druhej svetovej vojne násilne vyhostili z Československa.

Ďalšie krajiny som spoznávala, keď sme zakladali Kresťanskodemokratickú mládež Slovenska. Pamätám si, že keď sme sa vracali z návštevy partnerskej organizácie vo Švajčiarsku, tak nám nabalili viacero použitých sád lyží – aby sme si ich nechali, ak sa nám zídu, alebo ich predali a peniaze použili na naše aktivity. Keďže po otcovi som zdedila nielen vzťah k fyzike, ale aj k lyžovaniu, cítila som sa ako v siedmom nebi. (Úsmev.)

Čo ste robili po skončení vysokej školy?

Vstúpila som do diplomatických služieb. Najprv som pracovala v Rade Európy v Štrasburgu a po vstupe Slovenska do Európskej únie som reprezentovala našu krajinu ako stály zástupca Národnej rady SR pri EÚ. Po skončení mandátu som zostala pracovať v Bruseli, pôsobila som ako poradca na pôde Európskeho parlamentu.

Počas uplynulých pätnástich rokov som teda mohla dôverne spoznať chod inštitúcií Európskej únie a získať kontakty, ktoré sú na nezaplatenie. V súčasnej pozícii sa mi na Slovensko podarilo pritiahnuť osobnosti, ako sú mysliteľ, spisovateľ a osobný priateľ pápeža Jána Pavla II. George Weigel, bývalá hovorkyňa americkej biskupskej konferencie pre otázky rodiny a života Helen Alvaré či známeho novinára a lídra kampane proti legalizácii potratov v Írsku Davida Quinna.

Takže keď sa dnes uchádzam o dôveru obyvateľov Slovenska, ktorých by som rada zastupovala ako poslankyňa Európskeho parlamentu, nadväzujem na svoju doterajšiu medzinárodnú službu pre našu krajinu.

Čo vás k tomu motivuje?

EÚ je historicky najlepší projekt, ktorý nášmu kontinentu priniesol predtým nevídaný dlhodobý mier a prosperitu. Výzvou súčasnosti je neupustiť od kresťanských koreňov. Ak poprieme svoju identitu, stratíme tvár a zablúdime.

Hlas členských krajín musí mať v Únii omnoho väčšiu silu. Osobne sa chcem usilovať o napĺňanie princípu subsidiarity, na ktorom bol celý projekt pôvodne založený. Európska únia totiž môže byť silná len vtedy, keď budú silné jej členské štáty. Oni musia za seba rozhodovať o všetkých kultúrno-etických otázkach. Ináč majú ľudia oprávnený pocit, že zhora je pretláčané niečo, s čím sa oni nestotožňujú a čo je v rozpore s ich presvedčením. Tento princíp KDH, za ktoré kandidujem, vždy reprezentovalo a tak je to správne.

Môj život stojí na hodnotách a túžim, aby na nich stála aj Európska únia. Vráťme Európe hodnoty, aby sme sa mohli ako jednotné spoločenstvo suverénnych národov posunúť vpred.

Foto: Roman Skyba

Kultivujme verejný priestor

Hlboká polarizácia spoločnosti v dôsledku dezinformácií okolo zmluvy medzi SR a USA je bezpečnostným rizikom.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content