Rýchle správy

Slovensko

KDH je čitateľná a konštruktívna strana prichádzajúca s riešeniami založenými na odbornom základe, vypracovanými odborníkmi medzi nami. Spoločne ponúkame tichú a pokojnú silu, ktorá bude riešiť reálne problémy ľudí a nebude vyrábať chaos, čo naša verejnosť očakáva, povedala Miriam Lexmann v rozhovore pre Denník N.

Rok 2023 bol v EÚ vyhlásený za Európsky rok zručností. A keďže sa spoločnosť dynamicky mení, menia sa aj nároky na zručnosti, ktorými by mala spoločnosť a najmä mladí ľudia disponovať. Aj na európskej úrovni podporujeme mnohé programy, ktoré idú s týmto trendom a umožňujú žiakom a študentom získavať zručnosti, o ktoré sa budú môcť v budúcnosti oprieť a zúročiť ich.

Na tejto ceste je nesmierne dôležitý prístup každého jedného učiteľa. Ste to totiž častokrát práve vy, milí učitelia, ktorí viete dieťa nasmerovať, odhaliť v ňom skryté talenty a zručnosti.

Preto ma zaujíma:

MILÍ UČITELIA, KTORÉ TRI ZRUČNOSTI SÚ PODĽA VÁS KĽÚČOVÉ PRE BUDÚCNOSŤ NAŠICH DETÍ, ŽIAKOV A ŠTUDENTOV?

Podeľte sa so mnou o váš pedagogický názor i dôvody, prečo ich považujete za dôležité, ako k nim vediete svojich žiakov. Vaše cenné poznatky a skúsenosti budem rada komunikovať aj na európskej úrovni.

Troch z vás rada osobne privítam v Bruseli s pozvaním zúčastniť sa podujatí pri príležitosti Európskeho týždňa odborných zručností: https://vocational-skills.ec.europa.eu/index_en

Odpovede mi môžete posielať do konca apríla na adresu kancelaria@lexmann.eu.

Návšteva útulku a nocľahárne Depaul, stretnutie so študentmi Obchodnej akadémie Račianska v Bratislave, ale aj diskusia v Centre včasnej intervencie Bratislava, kde odborne pomáhajú rodinám v núdzi mi poskytli cenný vhľad do života rodín, ktoré sa starajú o deti s rôznymi formami zdravotného znevýhodnenia. Aj toto bola časť poslaneckých dní tohto týždňa, ktoré Miriam Lexmann strávila na Slovensku.

Pomoc regiónom patrí medzi top priority vyspelých krajín. Žiaľ, na Slovensku vidíme pravý opak. Nielenže sa regiónom uberá, ale prílišné byrokratické zaťaženie a zlé nastavené procesy nám znemožňujú čerpať eurofondy, ktorých primárnym cieľom je posúvať slovenské regióny dopredu, povedala Miriam Lexmann počas stretnutia primátorov a starostov za KDH v Poprade.

Vo vrcholiacom legislatívnom procese k európskemu Zákonu o AI musíme naďalej trvať na jasnom vymedzení vysokorizikových systémov, ktoré môžu byť hrozbou aj pre demokraciu, uviedla Miriam Lexmann počas diskusie Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku o umelej inteligencii.

Konkurencieschopnosť nášho hospodárstva je kľúčová pre našu bezpečnosť, ako aj pre živobytie našich občanov. Rozhodnutie o zákaze spaľovacích motorov preto Miriam Lexmann považuje za gól do vlastnej brány. Rozhodnutie nielenže spraví automobily ťažšie dostupnými, ale zároveň pomá čínskym spoločnostiam ovládnuť náš spoločný európsky trh. O to viac sa to bude týkať Slovenska, pre našu sekundárnu závislosť na Číne prostredníctvom automobilového priemyslu.

Najlepší darček, ktorý dnes môžu učitelia dostať k ich sviatku, je schválenie školskej reformy a nasmerovanie stoviek miliónov do školstva. Miriam Lexmann vyzvala poslancov NR SR, aby odhodili stranícke tričká, schválili reformu a priznali učiteľom a školstvu také postavenie, ako si zaslúžia.

Vernosť pravde je strážkyňou našej dnešnej slobody. Bola to vernosť pravde, ktorá pred 35 rokmi viedla niekoľko tisíc ľudí, aby modlitbou a sviečkou v ruke vyjadrili túžbu po slobode a urýchlila udalosti, ktoré viedli až k Nežnej revolúcii, píše Miriam Lexmann v najnovšom blogu

Na tomto mieste vernosť pravde priviedla niekoľko tisíc ľudí, aby modlitbou a sviečkou v ruke vyjadrili túžbu po slobode. Tento moment urýchlil udalosti, ktoré neskôr viedli až k pádu neľudského režimu, zdôraznila Miriam Lexmann v príhovore na Hviezdoslavovom námestí pri príležitosti 35. výročia Sviečkovej manifestácie.

Miriam Lexmann kritizuje rozhodnutie poslancov Európskeho výboru NR SR, ktorí schválili nariadenie o cezhraničnom uznávaní rodičovstva pre páry rovnakého pohlavia. Takáto úprava doslova otvára dvere pre legalizáciu vo väčšine krajín nezákonnej praxe tzv. náhradného materstva. Dieťa sa tak stáva subjektom komerčného kontraktu, čo je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou, argumentuje Lexmann. Viac tu.

Naša pripravenosť na meniaci sa pracovný trh bude jedným z kľúčových faktorov úspešného zvládnutia ekonomickej transformácie Slovenska, a to najmä v dôsledku narastajúcej digitalizácie či využívania technológie umelej inteligencie. Miriam Lexmann na to opakovane upozornila počas aktuálnej plenárnej schôdze, ktorá sa venovala aj tejto téme.

Medzi vzácnymi ľuďmi, ktorí prijali pozvanie Miriam Lexmann na návštevu Štrasburgu, bolo viacero rehoľníkov, zástupcov Ústav pamäti národa, ale aj študentov a žiakov z rôznych slovenských škôl. Spoločne si pozreli historické centrum mesta, katedrálu, plavili sa loďkou po kanáloch Štrasburgu a, samozrejme, navštívili aj EP, kde diskutovali nielen o histórii Únie, ale aj o výzvach, pred ktorými stojí.

Viera je vždy silnejšia ako diktatúra. Vychádza totiž z pravdy. A pravda sa umlčať nedá, hoci sa o to mnohí snažia. Aj preto Miriam Lexmann spoločne s Ústavom pamäti národa zorganizovala v priestoroch EP v Štrasburgu dokumentárnu fotovýstavu k udalostiam Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988, kedy pokojný dav so sviečkami v rukách demonštroval za náboženské a občianske práva v komunistickom Československu.

Pobúrenie nad brutalitou polície a zhrozenie z cynizmu konania štátnych orgánov, ale aj prenasledovania kresťanov, vyjadril Európsky parlament (EP) v roku 1988 v bezprostrednej reakcii na udalosti Sviečkovej manifestácie. Tento týždeň si EP bratislavské udalosti z 25. marca znovu pripomína vďaka výstave, ktorú v Štrasburgu zorganizovala europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v spolupráci s Ústavom pamäti národa (ÚPN).

Dokumentárna fotovýstava približuje nielen europoslancom, ale aj všetkým návštevníkom a zamestnancom Európskeho parlamentu hrdinstvo občanov, ktorí so sviečkou v ruke stáli proti policajnej brutalite a vodným delám v boji za slobodu a demokraciu.

„Manifestácia, ktorá dláždila cestu víťazstvu slobody v komunistickom Československu, môže byť svetlom nádeje i dnes pre ľudí zápasiacich o slobodu v rôznych krajinách, vrátane tých s nedemokratickými režimami,“ hovorí v reakcii na dianie v mnohých krajinách sveta europoslankyňa Miriam Lexmann.

Európsky parlament v nadväznosti na udalosti takzvaného bratislavského Veľkého piatku prijal rezolúciu, v ktorej jednoznačne odsúdil zlo vtedajšieho režimu, postavil sa za utláčaných a vyzval vtedajšiu vládu, aby plne rešpektovala základné ľudské práva a vyhovela petícii, ktorú podpísalo takmer 500-tisíc odvážnych občanov.

Ján Šimulčík počas otvorenia výstavy v Európskom parlamente v Štrasburgu. Foto: kancelária Miriam Lexmann

„Sviečková manifestácia bola prelomovou udalosťou a prvým verejným protestom proti komunistickému režimu v Československu od roku 1969. Svojim nenásilným odporom predznamenala „nežný“ charakter pádu komunistického režimu a prechod k demokracii v roku 1989. Požiadavkou na dodržiavanie občianskych práv a náboženských slobôd pomohla zjednotiť predtým rozdelený slovenský disent,“ priblížil pri príležitosti výstavy dianie spred 35 rokov predseda správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.

Podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií Pavol Kossey zdôraznil úlohu, ktorú nielen vtedy zohrali práve kresťania: „Veriaci chcú byť aj dnes obohatením pre spoločnosť. Chcú, tak ako pred 35 rokmi na Hviezdoslavovom námestí, spolu so všetkými úprimne zmýšľajúcimi ľuďmi prinášať a udržiavať v spoločnosti ideály, pomáhať ju robiť skutočne ľudskou – počnúc starostlivosťou o medziľudské vzťahy až po prinášanie nových pohľadov na ekológiu.“

Aj po viac ako troch desaťročiach sme však svedkami geopolitického vývoja a hrozieb, ktorým sloboda a demokracia čelia zo strany autoritárskych a totalitných režimov. Aj preto je nesmierne dôležité poukazovať na náš vlastný zápas o slobodu, ako aj potrebu túto slobodu chrániť a pripomínať to aj ďalším, ktorí podobné útrapy nikdy nezažili.

„My dnes už patríme k tým šťastným, ktorí môžu žiť slobodne. Musíme sa však pýtať sami seba, či s touto slobodou zaobchádzame zodpovedne. Na mieste je aj otázka, či sme za ten relatívne dlhý čas, čo sme členským štátom Európskej únie, dostatočne svedčili o odkaze našej historickej skúsenosti s totalitným režimom a delili sa o ňu tak, aby sme umožnili európskemu spoločenstvu lepšie rozpoznať hrozby totality už v jej náznakoch,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Vernisáž výstavy sa uskutoční v Európskom parlamente v Štrasburgu dnes 14. marca o 18:00.

Priatelia, pri príležitosti blížiaceho sa 35. výročia Sviečkovej manifestácie som v spolupráci s Ústav pamäti národa pripravila na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu pamätnú výstavu. Slávnostne ju otvoríme počas plenárneho zasadnutia už v utorok 14. marca.

Som veľmi rada, že táto významná časť našej histórie bude prezentovaná na tomto mieste. Práve Európsky parlament totiž už pár dní po jej uskutočnení prijal rezolúciu, kde ostro odsúdil brutálne násilie voči pokojne demonštrujúcim kresťanom, ako aj ich prenasledovanie v srdci Európy. Nielen v našich spomienkach sa opäť dotkneme chvíľ nášho vytrvalého zápasu o slobodu, ktorej krehkosť musíme neustále chrániť aj dnes.

Reportáž z výstavy prinesiem už čoskoro.

Vzdelávanie a poznanie vlastnej histórie má veľkú hodnotu. Hoci je často bolestivá, nespravodlivá a krutá, treba ju poznať. Iba tak dokážeme, aby sme súčasnosť a budúcnosť tvorili v mieri. Poučení zlyhaniami minulosti. Miriam Lexmann mala dnes možnosť vystúpiť na konferencii „Amen Leperas“ a opätovne navštíviť Súkromnú spojenú školu v Kežmarku, kde sa venujú predovšetkým študentom zo sociálne znevýhodneného prostredia či Rómom.

Rodinná politika a výmena skúseností v otázkach sociálnej starostlivosti, ale aj cestovania rodičov za prácou do zahraničia boli témami návštevy členov Inštitútu vzdelávania a inovácií v politike, ktorých pozvala do Bruselu Miriam Lexmann. Starostovia a zástupcovia miestnej samosprávy mali možnosť stretnúť expertov na rodinnú politiku a vymeniť si vzácne skúsenosti i pohľady na národnej či európskej úrovni s Európskou federáciou asociácií katolíckych rodín, zástupcami Európskej biskupskej konferencie a s členkou EP a bývalou ministerkou rodiny, práce a sociálnych vecí Poľska, Elżbietou Rafalskou.

Miriam Lexmann ako iniciátorka predstavila spolu s autorkou Andreou Cox publikáciu „Ako na technológie v rodine – upokojujúci sprievodca pre rodičov v online dobe“. Urobili tak na konferencii digiSAPIENS pod taktovkou DigiQ kde sa v rámci februárového Dňa bezpečného internetu venovali rôznym aspektom dobrého využívania online priestoru i sociálnych sietí.

K tzv. poslaneckému týždňu patrilo aj stretnutie s občanmi v Sučanoch, ktoré usporiadali členovia klubu KDH pod vedením Petra Belicu. Miriam Lexmann počas stretnutia diskutovala aj o našej úlohe v EÚ, o výzvach, ktorým čelí aj v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine, ale aj o situácii v slovenskej politike a riešeniach, ktoré ponúka KDH.

Tento týždeň absolvovala Miriam Lexmann aj diskusie so študentmi Obchodnej Akadémie sv. Tomáša Akvinského a Gymnázia sv. Františka v Žiline, Gymnázia v Dubnici nad Váhom a Spojená škola sv. Jána Bosca, Nová Dubnica. Europoslankyňa ocenila ich snahu, odhodlanie dozvedať sa nové veci, záujem o Európu či Slovensko, ale i schopnosť viesť kultivovaný dialóg na vážne témy. Naše kroky dnes vytvárajú ich budúcnosť, uviedla pri tejto príležitosti Lexmann.

Je absurdné, že ani po piatich rokoch vyšetrovania neexistuje rozhodnutie, ktoré by postavilo pred spravodlivosť vinníkov. Práve naopak, len nedávno belgická prokuratúra rozhodla vyšetrovanie smrti Jozefa Chovanca uzavrieť a nikoho v tejto veci nestíhať. Preto aj naďalej konám kroky, aby zvíťazila spravodlivosť a právny štát. Je potrebné vyvrátiť akékoľvek pochybnosti a tých je aj naďalej priveľa.

Slovensko bude môcť presunúť až 10 % z nevyčerpaných kohéznych fondov, čo by malo znamenať približne 1,5 miliardy eur, a ďalšiu 1 miliardu eur by malo mať možnosť využiť z nových dostupných kohéznych fondov na podporu cieľov balíka RePowerEU. Využitie nevyčerpaných kohéznych fondov na podporu zraniteľných domácností, ako aj podnikov  najviac postihnutých energetickou krízou navrhovalo KDH už v septembru 2022, čo si následne osvojila aj vláda SR, pripomína Miriam Lexmann.

Túžili po Slovensku bez podvodov a korupcie. Po krajine bez zákulisných hier vyvolených a hrubého zneužívania moci. Po spravodlivom, čestnom, Slovensku. Pravda, ktorej sa mocní tak báli, ich stála to najcennejšie. Ján, Martina! Ste neustále medzi nami. Váš odkaz po hľadaní pravdy nesmie zostať umlčaný.

Ani po 33 rokoch nemeníme naše postoje a hodnoty, preto každý vie, čo od nás môže očakávať. Ľudia potrebujú normálnu stranu, ktorá im prinesie pokoj a stabilitu. A takou stranou je práve KDH , pripomína Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH pri príležitosti 33. výročia založenia hnutia KDH.

Miriam Lexmann bola členkou poroty na Pronea Hackatone 2023 v Partizánskom. Študenti stredných škôl pracovali na inovatívnych riešeniach v oblasti vzdelávania, podnikania, či životného prostredia. Svoje projekty museli pretaviť do jasných a uchopiteľných biznismodelov, ktoré prezentovali počas 5 minút pred odbornou porotou.

Byť „kedykoľvek online“ je fenoménom našej doby. Naučiť sa však uvedomelo využívať skvelé možnosti internetu je výzvou ako pre nás dospelých, tak i naše deti a mladých. O kritickom myslení, mediálnej výchove či bezpečnom internete bolo dnešné celoslovenské stretnutie odborníkov na bezpečnosť detí v digitálnom priestore, ktorým sa prihovorila aj Miriam Lexmann.

Sexuálny či nenávistný obsah, násilie a šikana. To sú slovenskými deťmi najčastejšie menované negatíva, s ktorými sa stretli na internete. „Potrebujeme posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete; rovnako ich však viesť k nadobúdaniu zručností, aby sa vedeli zorientovať, kriticky myslieť a vedome robiť dobré rozhodnutia“, upozorňuje v súvislosti so zverejnením výskumu Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku v roku 2022 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Približne tretina detí a dospievajúcich vo veku 9 – 17 rokov mala v uplynulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22 % mladých o svojej negatívnej skúsenosti s internetom s nikým následne nehovorilo. Najčastejšie ide o nenávistné odkazy a správy, návody ako schudnúť (aj stránky propagujúce bulímiu a anorexiu), ale aj obsahy zobrazujúce telesné sebapoškodzovanie a ubližovanie si. So sexuálnymi obsahmi má zase podľa čerstvo zverejneného prieskumu za posledný rok skúsenosť viac než polovica detí vo veku od 11 – 17 rokov.

„V súvislosti s nárastom používania nových technológií sme svedkami epochálnych zmien. Približne 90 % dospievajúcich používa denne mobilný telefón, kde majú častokrát neobmedzený prístup k internetu. Jeho nesporné benefity poznáme, potrebujeme sa však zamerať na riziká, pretože hovoríme o zásadnom vplyve na duševné i fyzické zdravie detí a mládeže,“ upozorňuje Lexmann, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za oficiálne zapojenie Slovenska do medzinárodnej siete INHOPE, kde sú pre posilnenú ochranu mladistvých v online priestore zapojené štáty a organizácie z celého sveta. Na pôde Európskeho parlamentu v súčasnosti tiež spolupracuje na príprave účinnej revízie legislatívy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a v rámci digitálnej legislatívy sa podieľa na krokoch, aby algoritmy, ktorými sa riadi napríklad ponúkanie kontroverzného či nenávistného obsahu online, podliehali regulácii.

„Oceňujem nenahraditeľnú činnosť rôznych občianskych iniciatív, vrátane kresťanských, ktoré kvalifikovane vzdelávajú slovenské deti a mládež v nadobúdaní zručností v online priestore. Verím, že na podporu týchto aktivít budú koncepčne využité aj prostriedky z Plánu obnovy,“ uzatvára Lexmann, ktorá podporuje viaceré podobné aktivity realizované organizáciami ako digiQ či eRko. Výskum bol prezentovaný pri príležitosti medzinárodného Dňa bezpečného internetu v utorok 7. februára pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na odbornej konferencii Bezpečnosť detí v digitálnom priestore na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

List europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a ďalších desiatich slovenských europoslancov označil za neprijateľný záver belgickej prokuratúry, ktorá v prípade smrti Slováka Jozefa Chovanca rozhodla, že pred spravodlivosť nikoho nepostaví. „Vyšetrovanie sprevádzajú rozporuplné kroky. Tým najnovším je nestíhať za jeho smrť nikoho. Znovu sa preto obraciame na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú ako i komisára pre spravodlivosť Didier Reyndersa, aby sa Komisia týmto prípadom zaoberala tak, ako nám to prisľúbila. Opätovne sme tiež žiadali aby prípad zahrnula do pravidelného monitorovania stavu právneho štátu v Belgicku.“ vyhlásila iniciátorka listu slovenských europoslancov Miriam Lexmann.

V liste slovenskí europoslanci okrem iného upozorňujú, že posudok súdnych znalcov, podľa ktorého Chovanec zomrel na zranenia, ktoré si spôsobil sám, bol napadnutý ďalším uznávaným súdnym znalcom, ako aj príbuznými Jozefa Chovanca. Okrem toho poslanci upozorňujú na početné sporné procesné rozhodnutia, vrátane ignorovania svedka zatýkania Jozefa Chovanca v lietadle.

„V spoločnom liste apelujeme na predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, ale aj komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, aby sa týmto prípadom vážne zaoberali. Okrem toho intenzívne komunikujem s parlamentným výborom pre občianske slobody a spravodlivosť tak, aby aj Európsky parlament vytvoril tlak na riadne a spravodlivé vyšetrenie a vyslal oficiálnu monitorovaciu misiu, ktorá sa bude zaoberať belgickým postupom pri vyšetrovaní tohto prípadu,“ menuje Lexmann konkrétne kroky, ktoré v prípade Jozefa Chovanca na európskej pôde koná.

Desiatky europoslancov z rôznych členských krajín a politických skupín z jej iniciatívy oficiálne vyzvali Európsku komisiu k monitorovaniu prípadu po prvý raz ešte v roku 2020, kedy upozornili na šokujúce a neľudské správanie policajtov v cele predbežného zadržania. Videozáznam tu dokonca odhalil extrémistické prejavy.

Miriam Lexmann vystúpila k tomuto prípadu v stredu 1. februára aj v pléne Európskeho parlamentu v Bruseli, kde na dianie upozornila stovky kolegov: „Ako je možné, že v centre Európskej únie, kde úzkostlivo sledujeme čo i len náznaky porušenia právneho štátu sa príjme rozhodnutie, ktoré sa javí v príkrom rozpore so spravodlivým zaobchádzaním a právom na spravodlivý proces?“

Jozef Chovanec bol zadržaný 23. februára 2018 belgickou federálnou políciou na bruselskom letisku Charleroi. Po brutálnom správaní sa policajtov v cele predbežného zadržania o štyri dni neskôr zomrel.

Titulná foto: Jozef Chovanec, reprofoto TASR/Plus 7 dní

Na pozvanie Miriam Lexmann boli tento týždeň na návšteve Bruselu a Európskeho parlamentu študenti, absolventi, pedagógovia a zamestnanci z Kolégia Antona Neuwirtha. Okrem tradičného programu v parlamente navštívili aj Komisiu európskych biskupských konferencí (Comece – the Catholic Church in the EU) a absolvovali kolokvium s medzinárodnou právnickou organizáciou Alliance Defending Freedom (ADF International), či Federáciu katolíckych rodinných asociácií v Európe (FAFCE).

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente ale aj na Slovensku za mesiac január.

  • Od začiatku januára sa vdovský či vdovecký dôchodok vypláca dva roky po smrti manželského partnera namiesto pôvodného jedného roku. Zároveň sa znížil vek, od ktorého sa opätovne dávka vypláca tým, čo vychovali jedno dieťa, a to z dôchodkového veku na 57 rokov. Nespravodlivosti vo vyplácaní vdovských dôchodkov sa venujem od začiatku svojho mandátu v EP a pokračujem aj po tomto úspechu a čiastočnom posune v našej legislatíve.
  • Aktívne konám na európskej i slovenskej pôde vo veci úmrtia Slováka Jozefa Chovanca na bruselskom letisku po násilnom zásahu tamojšej polície, a preto považujem za neakceptovateľné, že belgická prokuratúra zverejnila stanovisko, z ktorého nevyplýva žiadna trestnoprávna zodpovednosť za brutálne správanie policajtov.
  • Na stretnutí s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom som apelovala aby sa pri rokovaniach Rady zasadil za takú pozíciu SR ku kontroverznému návrhu o vzájomnom uznávaní rodičovstva medzi členskými štátmi, ktorá bude za každých okolností plne rešpektovať výlučnú právomoc členských štátov v oblasti rodinného práva. Tento návrh totiž otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva.
  • Ochrana dôstojnosti a práv každého človeka vo svete je základom mojej každodennej politickej práce. Výzvy na zahrnutie tzv. práva na umelý potrat do Charty základných práv EÚ prenikajúce postupne do rôznych parlamentných správ považujem za neakceptovateľné. Z tohto dôvodu som nemohla podporiť ani extenzívnu výročnú správu o ľudských právach, ktorú Európsky parlament prijal na januárovom plenárnom zasadnutí.
  • Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre nástroj proti nátlaku nahlas presadzujem, aby sme zabezpečili potrebné nástroje na ochranu nášho jednotného trhu. Naša úloha je dvojaká: na jednej strane podporovať inováciu, no zároveň zabezpečiť, aby sme už nikdy neboli vydierateľní totalitnými režimami, ako sme to videli pro Covide alebo pri nedostatku iných surovín potrebných vo výrobe a priemysle.
  • Fenomén tzv. mäkkého prenasledovania kresťanov, ktorý spočíva v stigmatizácii či vytláčaní na okraj, ale aj moja snaha a konkrétne kroky, ktoré v EP robím voči prenasledovaniu kresťanov a vôbec veriacim boli témami rozhovoru s otcom arcibiskupom Cyriľom Vasiľom, ktorý navštívil Európsky parlament.
  • S predstaviteľmi KDH z Bratislavského kraja som diskutovala o spôsoboch ako vytvoriť a presadiť odbornú ponuku hnutia pre občanov z tohto kraja postavenú na konzervatívnom, kresťansko-sociálnom a národnom pilieri.
  • Bolestivým faktom podľa organizácie Open Doors je, že prenasledovaniu či diskriminácii je dnes vystavených viac ako 360 miliónov veriacich po celom svete. Totalita, extrémizmus, či prenasledovanie totiž destabilizujú celé regióny a vystavujú úniu bezpečnostným výzvam. Aj preto sa EÚ musí aktívne zasadzovať o podporu náboženskej slobody v rámci i mimo nej. Ako tieňová spravodajkyňa pre multilateralizmus preto na problém upozorňujem a navrhujem hneď niekoľko spôsobov, ktorými môžeme zastaviť tento trend.
  • EÚ investuje vo viacerých krajinách Afriky, Južnej Ameriky či Ázie 6 miliárd eur. V záujme ochrany našej bezpečnosti a snahám Číny ekonomicky v týchto krajinách taktiež investovať, ale za vysokú cenu potláčania ľudských práv a slobôd, znečistenia životného prostredia či rozvrátenia miestnej ekonomiky, je potrebné, aby EÚ v programe Global Gateway maximalizovala svoje úsilie a dodržala plán investovať tu do roku 2027 približne 300 miliárd eur.
  • Ruská agresia a spôsob vedenia vojny proti Ukrajine je jasným porušením Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru, nech to bude trvať akokoľvek dlho. Preto podporujem myšlienku vzniku tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine.
  • Pripomenula som si 30 rokov samostatného Slovenska a verejne vyslovila do ďalších rokov želanie, ktoré spočíva spočíva v povzbudení ku kultivovanému dialógu a dôvere – medzi nami navzájom, medzi občanmi a politikmi, či občanov voči inštitúciám. Dôvera je totiž kľúčom k vytváraniu spoločenstva, ktoré dokáže napredovať a prekonávať prekážky.

Krásne zimné a fašiangové chvíle prajem, ale aj veľa trpezlivosti pri vykonávaní všetkého dobrého, o čo sa vo svojom okolí snažíte.

Fenomén tzv. mäkkého prenasledovania kresťanov, ktorý spočíva v stigmatizácii či vytláčaní na okraj, ale aj kroky europoslankyne Miriam Lexmann voči prenasledovaniu kresťanov a vôbec veriacich boli témami jej rozhovoru s otcom arcibiskupom Cyriľom Vasiľom, ktorý navštívil Európsky parlament.

Ako vytvoriť a presadiť odbornú ponuku KDH pre občanov Bratislavského kraja postavenú na konzervatívnom, kresťansko-sociálnom a národnom pilieri, aj to boli témy stretnutia členov KDH z Bratislavského kraja, kde diskutovala aj europoslankyňa Miriam Lexmann.

Reakcia europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na stanovisko belgickej prokuratúry vo veci smrti J. Chovanca.

„Považujem za neakceptovateľné, že belgická prokuratúra zverejnila stanovisko, z ktorého nevyplýva žiadna trestnoprávna zodpovednosť za brutálne správanie policajtov. Minulý týždeň som o prípade tragickej smrti Jozefa Chovanca osobne hovorila s ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom, ktorý ma ubezpečil, že koná a belgickú stranu požiadal o ďalšie nevyhnutné expertízne úkony. Upozornila som ho na potrebu vypočutia svedka z lietadla Romana Behúla, na čo som opakovane vyzývala a ktorý do dnešného dňa nebol belgickou stranou vypočutý, a to ani pri rekonštrukcii prípadu. Ani päť rokov po tejto nesmiernej tragédii nesmieme rezignovať na jej dôkladné vyšetrenie a nastolenie spravodlivosti. A preto sa prípadu aj naďalej intenzívne venujem.“

Reakcia sa viaže k: https://www.teraz.sk/zahranicie/holandska-prokuratura-nechce-nikoho-st/687771-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch

Titulná foto: Miriam Lexmann a Roman Behúl. Zdroj: TASR

Biskupi Gojdič, Buzalka a Vojtaššák nám zanechali odkaz pevnej viery aj za cenu utrpenia, či smrti. Miriam Lexmann je presvedčená, že aj ich príbeh bude navždy mementom pre budovanie spravodlivej a slobodnej spoločnosti. Práve dnes, 15. januára 1951 bolo všetci traja v komunistickým režimom vykonštruovanom monsterprocese odsúdení na doživotie.

Počas uplynulých rokov vyrástlo vďaka verbistom na Slovensku veľké misijné dielo a Slovensku dalo svetu desiatky nasadených misionárov. Evanjelizujú a výrazne prispievajú k šíreniu kresťanských hodnôt, ochrane dôstojnosti a udržaniu spravodlivosti nielen u nás doma, ale v celej Európe a vo svete. Patrí im za to vďaka, povedala Miriam Lexmann počas nedeľnej svätej omše pri príležitostí 100. výročia pôsobenia verbistov na Slovensku.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content