Rýchle správy

Slovensko

Ako úspešne a prospešne zvládnuť transformáciu pracovného trhu, ktorý začína byť silne ovplyvňovaný fenoménom AI, riešila Miriam Lexmann na stretnutí s riaditeľom Európskeho orgánu práce Cosminom Boiangiu. Z prieskumov vychádza, že Slovensko je zatiaľ jednou z najmenej pripravených krajín na zmeny, ktoré AI na pracovnom trhu vyvolá.

Na osobnom stretnutí dnes Miriam Lexmann apelovala na ministra spravodlivosti SR Viliama Karasa, aby sa zasadil za takú pozíciu SR ku kontroverznému návrhu o vzájomnom uznávaní rodičovstva medzi členskými štátmi, ktorá bude za každých okolností plne rešpektovať výlučnú právomoc členských štátov v oblasti rodinného práva. Tento návrh totiž otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva.

Na stretnutí s povereným ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom som ho dnes požiadala, aby sa Slovensko jasne vymedzilo voči návrhu nariadenia, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa rodičovstvo preukázané v jednej krajine Európskej únie (EÚ) uznávalo vo všetkých členských štátoch. Okrem iného by sa zaviedlo tzv. európske osvedčenie o rodičovstve, kde by sa rodičia neuvádzali ako otec a mama, ale prvý rodič a druhý rodič.

Návrh Komisie je sporný vo viacerých bodoch. Vzťahuje sa na uznávanie rodičovstva detí s cezhraničným prvkom, bez ohľadu na to, ako bolo dieťa počaté či narodené a bez ohľadu na formu rodiny dieťaťa, zahŕňajúc „deti narodené rodičom rovnakého pohlavia“. Takáto úprava však doslova otvára dvere okrem iného aj pre legalizáciu vo väčšine krajín nezákonnej praxe tzv. náhradného materstva.

Už od samého začiatku tejto európskej iniciatívy som poukazovala na porušovanie princípu subsidiarity, na základe ktorého patrí zákonodarstvo v oblasti rodinného práva výlučne členským štátom. Samozrejme, je potrebné riešiť otázky právnej istoty nadobúdania občianstva či cestovných dokumentov – používajme na to však nástroje, ktoré plne rešpektujú národné kompetencie. Ohrozenie najlepšieho záujmu dieťaťa nemôže byť v žiadnom prípade cenou za zníženú byrokraciu.

Považujem za zásadné a oceňujem, že minister mi dal prísľub, že Slovensko tento postoj jasne vyjadrí a pridá sa k Maďarsku a Poľsku, ktoré tak už urobili a nepodporili tento návrh.

Titulná foto: Miriam Lexmann a Viliam Karas.

Po novom sa bude vdovský či vdovecký vyplácať dva roky po smrti manželského partnera namiesto pôvodného jedného roku. Zároveň sa znižuje vek, od ktorého sa opätovne dávka vypláca tým, čo vychovali jedno dieťa, a to z dôchodkového veku na 57 rokov. Nespravodlivosti vo vyplácaní vdovských dôchodkov sa Miriam Lexmann venuje od začiatku svojho mandátu v EP a pokračuje aj po tomto úspechu a čiastočnom posune v našej legislatíve.

Zneužívať akúkoľvek vraždu na politické účely, ba dokonca burcovanie nenávisti, považuje Miriam Lexmann za hrubo nezodpovedné a neakceptovateľné, pretože takéto konanie môže v konečnom dôsledku viesť len k ďalšej eskalácii a ubližovaniu. V spravodlivej a demokratickej krajine rozhoduje o vine a treste súd, nie ulica, sociálne siete či médiá, zdôrazňuje slovenská europoslankyňa.

Príbeh našej samostatnosti je aj príbehom národa, ktorý sa v kľúčových situáciách dokázal zmobilizovať pre dobro – pri porážke mečiarizmu, či pri najväčších demonštráciách od vzniku republiky v roku 2018, keď organizovaný zločin prerástol do najvyšších miest riadenia štátu. No je aj príbehom, v ktorom sa stále potrebujeme učiť zodpovedne nakladať so slobodou a ekonomickými dobrami.

Medzi historické míľníky nášho príbehu určite patrí vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, kde sme pevne ukotvení v Západnej civilizácii so záväzkom byť verní princípom demokracie a slobody. O to viac v dnešných pohnutých časoch plných neistôt.

Miléniový tatranský tiger však bude napredovať len ťažkopádne, ak sa nedokážeme vysporiadať s korupciou, a ak nedokážeme nastoliť spravodlivosť, pred ktorou si musíme byť všetci rovní. S rovnakým dôrazom sa musíme zamerať aj na modernú ekonomickú víziu Slovenska, schopnú využiť nesmierny potenciál našich najlepších ľudí. Len tak môžeme postupne odstraňovať chudobu, ktorá umenšuje ľudskú dôstojnosť a mnohých stavia na nerovnú štartovaciu čiaru. Lakmusovým papierikom spoločnosti je totiž aj to, ako sa dokáže postarať o najzraniteľnejších.

Za znepokojivé dnes považujem aj to, že zabúdame na poučenia z našej totalitnej minulosti. Varovným mementom je prieskum, podľa ktorého väčšina ľudí vníma 17. november 1989 negatívne. Je to dôsledok viacerých kríz, no za dominantnú príčinu považujem to, že sme nedokázali vytvoriť puto dôvery medzi politikmi a občanmi, a zodpovedne viesť krajinu tak, aby bola naozaj dobrým miestom pre život. Považujem to za najväčšiu výzvu pre Slovensko a elity, ktoré nesmú upadať do sebastrednosti, ale neustále mať na mysli spoločné dobro.

Moje želanie do ďalších rokov spočíva práve v povzbudení ku kultivovanému dialógu a dôvere – medzi nami navzájom, medzi občanmi a politikmi, či občanov voči inštitúciám. Dôvera je totiž kľúčom k vytváraniu spoločenstva, ktoré dokáže napredovať a prekonávať prekážky.

Pápež František počas návštevy Slovenska zdôraznil, že naše dejiny nás vyzývajú k tomu, aby sme boli nositeľmi mieru a pokoja v srdci Európy. Duchovne posilnení jeho slovami a prítomnosťou medzi nami sa dnes môžeme vybrať na cestu k lepšej krajine. Teším sa na to a pripájam sa k tomuto pozvaniu.

Všetko najlepšie, Slovensko!

Onedlho si budeme pripomínať 30 rokov našej štátnosti. Je smutné, že ani po toľkých rokoch spravovania vlastného štátu sme nedokázali vytvoriť puto dôvery medzi politikmi a občanmi a zodpovedne viesť krajinu tak, aby bola dobrým miestom pre život. Slovensko potrebuje lídrov, ktorí berú politiku ako službu a nakladajú s dôverou občanov zodpovedne, vyhlásila Miriam Lexmann po dnešnom vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera.

O prehodnotení platov opatrovateľov a sestier, potrebe vzdelávania opatrovateľov a zvýšenia ich spoločenskej hodnoty, čo môže zabrániť ich odlivu do zahraničia hovoril dnes Miriam Lexmann s Annou Ghanamovou, predsedníčkou Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR. Spoločne hľadali spôsoby, ako presadiť 10-bodový návrh stabilizácia personálu v sociálnych službách, ktorý asociácia predložila ministrovi práce.

Vyspelosť spoločnosti poznáme aj podľa toho, ako sa vie postarať o svojich najzraniteľnejších. Aj preto Miriam Lexmann podporila ďalšiu z aktivít a kampaní na odbúranie diskriminácie, zlepšenie inklúzie vo vzdelávaní, odbúraniu predsudkov a vôbec lepších podmienok pre osoby so zdravotným postihnutím. Ide o kampaň Handicap Friendly od OZ Život naruby.

Sacharovova cena za slobodu myslenia patrí za tento rok všetkým Ukrajinkám a Ukrajincom, ktorí museli opustiť svoje domovy, aj tým, čo zostali na bojiskách, aby bránili slobodu a lepšiu budúcnosť pre seba a svoju krajinu. Udeľuje ju Európsky parlament a práve o nej dnes diskutovala Miriam Lexmann na pôde Trnavskej univerzity.

Európska komisia schválila Operačný program Slovensko. Môžeme využívať 13 miliárd z nových eurofondov. Investície budú smerovať na zlepšenie života ľudí v regiónoch, digitalizáciu, energetickú bezpečnosť, ale aj do zelenej ekonomiky.

Vo svete doposiaľ odhalili 54 „policajných staníc“ Komunistickej strany Číny, pomocou ktorých tento totalitný režim bezprecedentne rozširuje svoj vplyv a ohrozuje bezpečnosť demokratických krajín. „Jedna z takýchto nelegálnych policajných staníc je podľa dostupných zdrojov aj na Slovensku,“ upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a volá po okamžitých opatreniach a riadnom vyšetrení týchto aktivít.  

„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny. „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“,  bližšie vysvetľuje fungovanie desiatok týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders dosiaľ preukázala existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta, vrátane 16 členských štátov EÚ. „Z existujúcich dôkazov je zrejmé, že minimálne jedna takáto stanica funguje aj na Slovensku. Svojou činnosťou, ktorá porušuje základné ľudské práva a slobody a zároveň je zameraná proti základným princípom fungovania demokracie, predstavuje toto konanie vážne bezpečnostné riziko,“ ozrejmila dôvody, pre ktoré oslovila v tejto veci ministra vnútra Romana Mikulca, ministra obrany Jaroslava Naďa, ako aj ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera so žiadosťou o riadne vyšetrenie a zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík.

Členka Zahraničného výboru EP a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu v tomto zmysle iniciovala aj list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, v ktorom ho spoločne s ďalšími europoslancami žiada o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. V tejto veci už opakovane vystúpila na pôde EP a vyjadrila sa pre medzinárodné médiá, vrátane amerického Washington Post.

„Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Česka, už v tejto veci začali konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.

Zdroj foto: Roy Liu/Bloomberg .com

Miriam Lexmann sa počas víkendu zúčastnila celoslovenskej Rady KDH, kde mala možnosť oceniť starostov – rekordérov. V KDH sú štyria starostovia, ktorí obhájili svoj post už neuveriteľných deväťkrát a svoju službu občanom vykonávajú nepretržite od roku 1990.

Deň boja za slobodu a demokraciu si Miriam Lexmann pripomenula na niekdajšej hranici železnej opony spolu s Mariánom Čaučíkom z KDH, predstaviteľmi Slovenskej republiky, predstaviteľmi ÚPN a zástupcami Konfederácie politických väzňov Slovenska, kde si uctili pamiatku všetkých obetí totality a upriamili pozornosť na význam slobody.

Pochopením príbehov nenápadných hrdinov si znovuobjavujeme stratenú ľudskosť, charakter, slušnosť a odvahu. Sloboda nie je samozrejmosť a pred zlom si nemôžeme zatvárať oči. Naopak, musíme o ňom pravdivo informovať, povedala Miriam Lexmann počas dnešnej konferencie Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom.

V októbri som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity.

  • Riešenie inflácie a rastúcich cien je o krok bližšie. Podpora návrhu použiť na riešenie energetickej krízy aj doposiaľ nevyčerpané eurofondy, ktoré by inak prepadli, bola v Európskej komisii 18. októbra potvrdená. KDH sa celé mesiace
    intenzívne zasadzovalo za tento návrh a preto som rada, že vláda Slovenskej republiky si ho osvojila. Aj ja osobne o návrhu s kolegami v Európskom parlamente denne rokujem tak, aby domácnostiam, firmám či organizáciám na Slovensku, mohli tieto prostriedky pomôcť čo najskôr.

  • Mnohí z vás ma často informujete o problémoch s neuznávaním preukazu ŤZP v inom členskom štáte. Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci som preto k správe o rovnakých právach pre osoby so zdravotným postihnutím podala pozmeňovacie návrhy, ktoré riešia potrebu čo najrýchlejšieho zavedenia Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa zaoberajú uznávaním statusu „ŤZP“ automaticky, naprieč Úniou. Moje návrhy sa dostali do finálneho textu správy.

  • V snahe chrániť pracovníkov platforiem som na pôde Európskeho parlamentu usporiadala konferenciu o budúcnosti práce vo svetle Smernice o pracovných podmienkach pracovníkov platforiem. Zúčastnili sa na nej nielen poslanci parlamentu, ale aj zástupcovia platforiem, na ktorých bude mať smernica veľký dopad. Mojím cieľom je vytvoriť vyvážený návrh, ktorý zlepší pracovné podmienky týchto pracovníkov, no nebude viesť k ich automatickej reklasifikácií na zamestnancov. To by totiž prinieslo právnu neistotu a stratu flexibility, čo títo pracovníci sami nechcú.

  • Len nedávno vyniesol jeden zo súdov v Európe prvýkrát verdikt, že za smrťou dievčaťa stáli sociálne siete. Dlhodobo tvrdím, že potrebujeme účinnejšie chrániť duševné zdravie mladistvých, predovšetkým pred účinkami sociálnych sietí a aj preto ako europoslankyňa konám v rámci mojich kompetencií a hľadám riešenia. Jedným z tých najvýznamnejších je aj nedávno prijaté nariadenie o digitálnych službách a digitálnych trhoch. Zasadzujem sa aj o to, aby sa tzv. ekonomika pozornosti, čiže algoritmy, ktoré cielene pôsobia na udržiavanie našej pozornosti, zaradili medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Duševným zdravím mladých ľudí sa musíme nevyhnutne zaoberať a spoločne prinášať efektívne riešenia.

  • Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Práve toto znenie uznesenia som presadila v Európskom parlamente.

  • Pozvala som do Európskeho parlamentu desiatky starostov, zástupcov či pracovníkov samospráv zo Slovenska vďaka čomu získali jedinečnú príležitosť zúčastniť sa najväčšieho európskeho výročného podujatia venovaného regionálnej politike – Európskeho týždňa regiónov a miest.

  • Projekt „Taiwan – krajina úspešných“, ktorý na Slovensku sprostredkúvam, priniesol pre Katolícku spojenú školu sv. Mikuláša v Prešove výpočtovú techniku v hodnote 16-tisíc eur.

  • Stretla som sa s predstaviteľmi prodemokratických síl, ktorí bojujú proti režimom, ktoré nielenže utláčajú bieloruský či hongkonský ľud, ale zároveň predstavujú aj vážnu bezpečnostnú hrozbu pre nás všetkých. Podporu týchto bojovníkov za slobodu preto europoslankyňa považujem nielen za svoju, ale za našu morálnu povinnosť, ale aj za súčasť riešenia bezpečnostných výziev, ktorým čelíme.

  • S vďakou za každý váš hlas pre KDH úprimne blahoželám všetkým zvoleným zástupcom v spojených komunálnych a regionálnych voľbách kandidujúcim za KDH! Ďakujem aj všetkým vám, ktorí ste kandidovali a pomáhali v kampani. Pevne verím, že každý zvolený zástupca do samospráv sa zo všetkých síl bude snažiť o zlepšenie života v regiónoch a napredovanie našej krajiny.

Uľahčuje a zefektívňuje prácu, pomáha šetriť energie aj peniaze, umožňuje kvalitnejšie vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Na to, aby bol v centre technológie umelej inteligencie vždy človek a jeho dobro, však potrebujeme jasné mantinely. Desiatky odborníkov o týchto témach diskutovali včera v Bratislave na medzinárodnej odbornej konferencii Človek a umelá inteligencia, ktorú iniciovala poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Kľúčom k spoločensky zodpovedným riešeniam orientovaným na človeka sú etické princípy s dôrazom na etický dizajn výskumu, vývoja a nasadzovania AI, zhodli sa rečníci z oblasti tvorby legislatívy, hospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania, IT sektora, samosprávy či sociálnych vecí. Ako vyzdvihla europoslankyňa Lexmann „spája nás spoločné úsilie, aby bola ľudská dôstojnosť a ochrana ľudských práv v digitálnom veku jasnou prioritou. Nesmieme dopustiť zneužitie technologického pokroku, aby sa obrátil proti človeku. To dnes vidíme v niektorých prípadoch ako napríklad sociálne siete a algoritmy, ktoré manipulujú šírenie informácií či naše emócie a sme svedkami závažných dopadov na fungovanie celej spoločnosti. Aj preto považujem v rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu o európskom nariadení o umelej inteligencii za kľúčové zaradiť tzv. algoritmy ekonomiky pozornosti do kategórie vysokorizikových.“

V rámci panelu príkladov dobrej praxe vystúpili viacerí úspešní slovenskí experti a vývojári AI z oblasti zdravotníctva, priemyslu, bankovníctva a iných, pričom dôraz kládli na etické princípy i úskalia, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú. Horúcou témou bolo využitie AI na úspory v oblasti spotreby energií. „Úspešne riešime predikcie výroby z obnoviteľných zdrojov, optimalizáciu použitia vyrobenej energie pomocou batériových úložísk a vyvíjame nástroje, ktoré významne podporujú šetrenie a motivujú k tomu aj používateľov,“ predstavila výsledky práce Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Viera Rozinajová.

Rečníci sa venovali aj otázke transformácie pracovných miest v dôsledku nasadzovania AI na náš pracovný trh. „AI prinesie oveľa väčší vznik nových pracovných pozícií, ako vezme. Toho sa netreba obávať. Väčší problém bude, ako sa im ľudia dokážu prispôsobiť a adaptovať sa na novú prácu,“upozornil prezident IT asociácie Slovenska Emil Fitoš. Zdôraznil, že Slovensko dosiaľ nemá implementovanú stratégiu celoživotného vzdelávania, ale ani schválenú stratégiu digitálnych zručností, pričom v rámci krajín OECD patríme k najhorším v oblasti prístup ku rekvalifikácií a celoživotnému vzdelávaniu. „Veľmi veľa ľudí sa bude musieť dovzdelávať a rekvalifikovať,“ dodal Fitoš.

Konferenciu Človek a umelá inteligencia zorganizovala s podporou Európskej ľudovej strany (EĽS) poslankyňa EP Miriam Lexmann. Záštitu nad podujatím prevzali Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Foto: Dominik Sepp

Už dnes ovplyvňuje fenomén AI náš pracovný trh, priemysel, zdravotníctvo, energetiku, bankovníctvo, ale aj naše správanie v online, ba dokonca aj v offline svete. Uchopiť a používať technológiu AI tak, aby bol človek a jeho dôstojnosť vždy centre je základom, na ktorom sa zhodli všetci účastníci konferencie Človek a umelá inteligencia organizovanej europoslankyňou Miriam Lexmann.

Žiaci zo Súkromnej spojenej školy v Kežmarku a študenti zo Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH), Kolégia Antona Neuwirtha a Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska (KDMS) diskutovali pri ich návšteve Bruselu o výzvach, ktorým Únia čelí, od polarizácie našej spoločnosti, energetickej krízy až po geopolitické hrozby zo strany nedemokratických režimov. Miriam Lexmann sa stretla nielen s nimi, ale aj ich učiteľmi, ktorým poďakovala za to, ako ich vedú nielen štúdiom, ale aj životom.

Odsúdeného mladíka vystupujúceho v online priestore pod prezývkou „Slovakbro“ je podľa Miriam Lexmann dobrou správou a dostatočným mementom pre našu spoločnosť, ktorá sa voči akémukoľvek násiliu musí takto jasne vymedziť. Závažné skutky ako velebenie teroristov, zdieľanie návodov na výrobu zbraní a výbušnín či povzbudzovanie k násilnému zvrhnutiu systému ťažko považovať za mladícku nerozvážnosť.

Dávať príležitosti šikovným mladým ľuďom je jedným z cieľov Miriam Lexmann počas jej mandátu v Európskom parlamente. Práve preto so svojím tímom organizuje niekoľkomesačné stáže, počas ktorých si mladí ľudia môžu vyskúšať prácu v kancelárií europoslanca. Ak máte záujem absolvovať stáž v kancelárii M. Lexmann a získať neoceniteľné skúsenosti zo srdca Európskej únie, prihláste sa.

Projekt Euroscola aj tentokrát podnietil stredoškolákov k aktívnemu spoznávaniu Európskej únie, jej významu, príležitostiam, ktoré im ponúka, ale aj výzvam, ktoré prináša. Miriam Lexmann navštívila za dva dni tri školy: Evanjelické gymnázium J. A. Komenského v Košiciach, Spojenú školu na ul. Ľ. Podjavorinskej v Prešove a Gymnázium v Giraltovciach, kde diskutovala o budúcnosti EÚ, dezinformáciách či umelej inteligencii.

Miriam Lexmann odsúdila násilné správanie, ktoré sa dnes odohralo v škole v Novákoch, pričom zdôraznila, že v prevencii proti podobným činom podniká viaceré kroky aj na pôde Európskeho parlamentu. V prvom rade pri tvorbe legislatívy ochraňujúcej duševné zdravie a mladých ľudí v online priestore, kde je množstvo škodlivého obsahu, ktorému sa mladí nedokážu brániť.

Dezinformácie dnes ohrozujú aj deti a mladých. Aj preto prijala Miriam Lexmann záštitu nad expertným seminárom vedeným organizáciou digiQ. Pedagóvia, asistenti, školskí psychológovia, vychovávatelia, animátori, ale aj ďalší pracovníci v školstve, dostali odborné poznatky v tejto oblasti užitočné pre každodennú prax.

Ako už dnes technológia umelej inteligencie ovplyvňuje naše každodenné životy? Aký je jej potenciál a na aké princípy pri jej výskume, vývoji a nasadzovaní nesmieme zabudnúť? V akom štádiu je príprava európskej legislatívy a ktoré systémy umelej inteligencie budú vysoko-rizikové? Aj o týchto otázkach bude v Bratislave konferencia organizovaná Miriam Lexmann za účasti špičkových slovenských i zahraničných odborníkov už v piatok, 11. novembra 2022. Prihláste sa.

Miriam Lexmann blahoželala všetkým zvoleným poslancom a primátorom za KDH vo víkendových komunálnych voľbách. Kresťanskí demokrati obhájili post prešovského župana, majú najviac poslancov miest a obcí spomedzi všetkých politických strán na Slovensku (2276), získali posty vyše 180 starostov kandidujúcich za KDH, ale aj 7 primátorov miest a 39 krajských poslancov.

Miriam Lexmann vystúpila na odbornej konferencii pri príležitosti Svetového dňa ľudí nízkeho vzrastu. Na svete je známych takmer 8-tisíc zriedkavých ochorení. Postihujú menej než 5 z každých 10 tisíc pacientov. Diagnostika a včasná intervencia sú preto náročné a osoby s raritnými ochoreniami sa stretávajú s nerovným prístupom k terapiám či liečbe, čo chce M. Lexmann cez EP a Výbor EMPL zmeniť.

Miriam Lexmann zorganizovala na pôde Európskeho parlamentu konferenciu o budúcnosti práce vo svetle Smernice o pracovných podmienkach pracovníkov platforiem. Zúčastnili sa na nej nielen kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, ale aj zástupcovia platforiem, na ktorých bude mať smernica veľký dopad.

Algoritmy, ktoré využívajú aj sociálne siete na udržanie našej pozornosti by mali byť považované za vysokorizikové a takto podliehali aj legislatíve. Miriam Lexmann sa aj preto usiluje o dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie a ako tieňová spravodajkyňa pre Európsky vzdelávací priestor navrhovala riešenia pre vzdelávanie mladých ľudí vrátane nadobúdania mäkkých zručností.

Je to sloboda slova, ak nám algoritmy zamedzia vidieť na sociálnych sieťach iný názor a obsah?, pýta sa Miriam Lexmann v diskusii Prežijú mladí ľudia v 21. storočí v rámci cyklu odborných diskusií platformy Vizionári. Sloboda slova musí byť chránená len konkrétnej osobe, nie virtuálnym účtom, tak musíme nastaviť legislatívne rámce v EÚ, dodala europoslankyňa.

Viac ako 80 aktívnych starostov, podnikateľov, ale aj zástupcov neziskových organizácií, či školstva z celého Slovenska dnes prijalo pozvanie Miriam Lexmann na Expertný seminár o čerpaní eurofondov.

Z rastu cien energií má veľké obavy takmer polovica obyvateľov Slovenska. Energetická chudoba na Slovensku hrozí približne každej šiestej domácnosti. Na európskej úrovni musíme okamžite konať a prijímať konkrétne kroky v solidarite tak, aby potrebnú podporu na prekonanie tejto krízy cítili domácnosti a podniky aj na Slovensku!

Projekt „Taiwan – krajina úspešných“, ktorý sa môže na Slovensku uskutočniť vďaka poslankyni Európskeho parlamentu Miriam Lexmann, priniesol pre Katolícku spojenú školu sv. Mikuláša v Prešove výpočtovú techniku v hodnote 16-tisíc eur.


Európska komisia vypočula Slovensko a prišla s návrhom legislatívy, aby sme mohli presunúť voľné eurofondy na pomoc ľuďom a firmám v čase energo krízy.

V Štrasburgu dnes komisárka pre regionálny rozvoj Elisa Ferreira a predseda Výboru pre regionálny rozvoj EP Younous Omarjee potvrdili svoju podporu návrhu použiť na riešenie energetickej krízy aj doposiaľ nevyčerpané eurofondy, ktoré by inak prepadli.

Eurofondy do výšky 1,5 miliardy eur tak budú môcť ísť na priamu energetickú pomoc pre malé a stredné podniky ako sú pekári, ovocinári, potravinári, ale aj pre domácnosti.

„Keďže KDH sa celé mesiace intenzívne zasadzovalo za tento návrh opatrenia na zmiernenie dopadov energetickej krízy, ktorý si následne osvojila vláda SR, vítame dnešný posun. Aj ja osobne o návrhu s kolegami v Európskom parlamente denne rokujem tak, aby ako domácnostiam tak aj firmám či organizáciám na Slovensku mohli tieto prostriedky pomôcť čo najskôr,“ reagovala na dobrú správu pre našu krajinu europoslankyňa Miriam Lexmann.

Návrh Európskej Komisie musí ešte schváliť Rada aj Európsky parlament.

Zdroj foto: sario.sk


Miriam Lexmann odmieta špinavú hru v ktorej bolo jej meno zneužité na vytvorenie falošnej emailovej adresy, z ktorej boli rozposlané anonymné emaily plné klamstiev a vyhrážok adresované starostom a primátorom v Prešovskom kraji. Zneužiť meno a podlo zaútočiť na rodinu, teda neštítiť sa akýchkoľvek praktík, nesmie byť v našej spoločnosti akceptované, vyhlásila Lexmann a upozornila, že v nasledujúcich dňoch podnikne aj s manželom Milanom Majerským náležité právne kroky.

Miriam Lexmann oceňuje, že po viacerých výzvach, napríklad aj od KDH a jej osobne, vláda SR v priebehu niekoľkých dní skutočne prevzala iniciatívu a začala vo veci využitia nevyčerpaných eurofondov na boj s drahými energiami konať tak, aby nám Európska komisia presun nevyčerpaných miliárd na tento účel umožnila. Rokovania však musia zohľadniť už zazmluvnené projekty pre všetky subjekty, vrátane miest a obcí, aby v žiadnom prípade nedošlo ku kráteniu realizovateľných projektov, dodala europoslankyňa-

Desiatky starostov, zástupcov či pracovníkov samospráv zo Slovenska mali jedinečnú príležitosť zúčastniť sa najväčšieho európskeho výročného podujatia venovaného regionálnej politike – Európskeho týždňa regiónov a miest. V rámci tohtoročnej témy „Nové výzvy pre súdržnosť Európy“ diskutovali dnes naši starostovia vďaka pozvaniu Miriam Lexmann na pôde Európskeho výboru regiónov aj so zástupcami Európskej komisie.

Ak samosprávy čerpajú eurofondy pre marginalizované rómske skupiny obyvateľstva, nulové spolufinancovanie by sa malo týkať aj zvyšku územia tak, aby sme posúvali dopredu celé komunity. Nesmie sa stať, že na časť komunity danej obce alebo mesta je nulová spoluúčasť, ale na zvyšnú časť nie je. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá výzvu na podporu miestnych a regionálnych orgánov presadila do Uznesenia o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ, ktorú dnes na plenárnom zasadnutí prijal Európsky parlament (EP).

Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Takéto nastavenie prispej k lepšej spolupráci aj čerpaniu a zastaví sa rozdeľovanie projektov podľa častí komunít,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.

Mestá a župy sa dnes musia na financovaníprojektov hradených z fondov EÚ podieľať vo výške 5 %. Podľa návrhu europoslankyne Lexmann by samospráva mohla realizovať projekt s nulovou spoluúčasťou pre všetkých, teda aj pre zvyšnú majoritnú časť komunity či územia, nielen pre marginalizovanú skupinu. Umožnili by sme tak napredovať celej komunite bez toho, aby sme občanov rozdeľovali.

Europoslankyňa, ktorá je aj členkou Výboru EP pre sociálne veci a zamestnanosť, túto tému otvára na rôznych fórach s predstaviteľmi našej vlády ako aj Európskej komisie, a to nielen v kontexte nedávnej návštevy eurokomisárky pre rovnosť Helenou Dalli na Slovensku.

KDH navyše dlhodobo presadzuje nulovú spoluúčasť pri čerpaní eurofondov na všetky projekty samospráv. „Vláda by to podľa nás mala umožniť mestám, obciam a župám a čo najskôr o tom rokovať s Európskou komisiou, pretože uprostred vážnej krízy si mnohé samosprávy nemôžu dovoliť realizovať projekty, ktoré by výrazne pomohli ľuďom v regiónoch i celej krajine,“zdôrazňuje Miriam Lexmann. Hnutie pritom zdôrazňuje, že nulová spoluúčasť pre samosprávy by podporila aj lepšie čerpanie eurofondov, v ktorom Slovensko už roky – osobitne za vládnutia Smeru – vážne zlyhávalo.

Za peniaze z eurofondov môžu samosprávy budovať a opravovať cesty, školy, zdravotnícke, sociálne zariadenia, vodovody či podporiť sociálne slabších. Nie je správne, aby to nemohli urobiť, ak nemajú na spolufinancovanie. Rozumnejšie je umožniť im čerpať fondy bez spoluúčasti, ako vracať nevyčerpané fondy späť do Bruselu. Naše regióny, mestá i obce ich vedia dobre využiť a dnes to potrebujú viac než kedykoľvek predtým,“ apeluje europoslankyňa Lexmann.

Foto: ©Zoran/Adobe Stock/europarl.europa.eu

Poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann spoločne s nadáciou Opora a Nadáciou Konrada Adenauera pozývajú podnikateľov, volených zástupcov občanov i tých, ktorí sa plánujú angažovať na regionálnej, či komunálnej úrovni na jednodňový expertný seminár, na ktorom získajú užitočné informácie o čerpaní eurofondov na aktuálne programové obdobie.

Seminár sa bude konať 21. októbra 2022 v priestoroch Chateau Gbeľany nedaleko Žiliny.

Podujatie je pre účastníkov bezplatné a program je zostavený na mieru pre dve skupiny: volených zástupcov občanov (primátori, starostovia, poslanci krajských, mestských, či obecných zastupiteľstiev) a podnikateľov, ktorí pôsobia v regiónoch.

„V čerpaní eurofondov na Slovensku máme čo doháňať a preto sme sa rozhodli ponúknuť tým, ktorí spoluvytvárajú podmienky na rozvoj našich regiónov, šancu získať najaktuálnejšie vedomosti. Prostriedky z Európskej únie sa musíme naučiť využívať čo najefektívnejšie,“ hovorí Miriam Lexmann, ktorá dlhodobo poukazuje na nedostatky v tejto oblasti.

Odborníci z oblasti eurofondov predstavia najnovšie informácie k aktuálnemu programovému obdobiu a poskytnú účastníkom užitočné tipy ako sa lepšie orientovať v oblasti eurofondov.

V druhej časti podujatia sa uskutoční panelová diskusia odborníkov v zložení: Michal Hort (EOS Inovazioni), Marián Cipár (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR) a Miriam Lexmann (poslankyňa Európskeho parlamentu).

V panelovej diskusii budú rečníci spoločne hľadať odpoveď na otázku ako môže verejný a súkromný sektor spolupracovať na rozvoji regiónov. 

Lektori:

Vladislav Novák, EOS Inovazioni

Gabriela Kompišová, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Marián Cipár, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Program:

  • Otvorenie | 10.00
  • Seminár pre verejný sektor
    • Predstavenie novej siete regionálnych centier
    • Program Slovensko podporuje kvalitné inovačné aktivity v mestách a regiónoch
    • Grantové schémy na podporu regiónov, integrované územné stratégie, aktuálne otázky k Programu Slovensko
  • Seminár pre súkromný sektor
    • Eurofondy 2021 – 2027
    • Plán obnovy SR, Fond spravodlivej transformácie, Modernizačný fond
    • Vzorový projekt
  • Prestávka na obed, networking
  • Spoločný panel: Hľadanie synergií na rozvoj regiónov a ich súčasné výzvy
  • Záver podujatia | 16.00

Podujatie je pre účastníkov bezplatné, finančne ho podporila Nadácia Konrada Adenauera a Európska ľudová strana.

Vyplnením záväznej prihlášky na tomto odkaze do 14. októbra získava účastník bezplatný prístup na podujatie vrátane občerstvenia a obedu. Počet účastníkov je obmedzený.

Europoslankyňa Miriam Lexmann participovala na večere s Dagmar Mozolovou, ktorá už deväť rokov zaznamenáva osudy statočných hrdinov zachraňujúcich ľudí počas vojny a holokaustu ako i zachránených prenasledovaných Židov. Vytvára tak dôležitý archív svedectiev pre ďalšie generácie. Nesmieme byť ľahostajní a zabúdať, že sa odohrali a najmä nikdy viac urobiť chyby, pre ktoré by iní trpeli, uviedla Lexmann.

Každý Slovák vyhodí ročne v priemere 100 kíl potravín. Existuje pritom veľa miest, kde môže náš nadbytok ešte veľmi dobre poslúžiť. Výborným projektom sú tiež Výdajne potravinovej pomoci, kde smerujú potraviny s ohrozenou zárukou z reťazcov a tie sa ďalej distribuujú núdznym rodinám. Jednu takú prevádzkuje aj OZ Samaria, upozorňuje v Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách Miriam Lexmann.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content