Rýchle správy

AFET

Európske sankcie by sa mali zamerať aj na korupciu. Vyplýva to zo žiadosti 204 poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov, ktorú zaslali vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi a ministrom zahraničných vecí EÚ-27. Jedným z iniciátorov je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), podľa ktorej by malo sankcionovanie korupcie kľúčový význam aj pre domácu scénu.

Je dôležité, aby sme sankcionovali oligarchov blízkych nedemokratickým režimom, ktorí umožňujú neustále porušovanie ľudských práv,” uviedla Lexmann. Potreba zahrnúť korupciu do sankcií sa podľa jej slov opäť ukázala ako dôležitá aj po otrave ruského protikorupčného aktivistu Alexeja Navaľného, jeho fingovanom procese a pokračujúcich represiách proti ruskému ľudu, ktorý uplatňuje svoje právo na protest.

Najlepším riešením boja s korupciou je riešiť ju globálne

 „Ide presne o tých istých ľudí, ktorí často používajú finančné ´práčovne´ v Európe, aby skryli svoje peniaze pred vlastným ľudom a buď ich použijú na domácu represiu, alebo si ich užívajú na nákup luxusu, prípadne na korupciu politikov a demokratických inštitúcií. Peniaze týchto oligarchov takto priamo korumpujú aj naše domáce prostredie a tak okrádajú aj nás,” vysvetlila europoslankyňa. 

Aj podľa samotného Alexeja Navaľného je najlepším spôsobom, ako pomôcť ruskému ľudu a zabrániť režimu v represiách a v rozširovaní jeho škodlivého vplyvu, „ísť za peniazmi“ oligarchov. „Len dodám, že ísť za týmito skorumpovanými oligarchami je dôležité aj pre riešenie našich vlastných problémov s korupciou. Tieto siete sú často prepojené a najlepším spôsobom boja proti korupcii na Slovensku je aj to, ak s ňou budeme bojovať globálne,” zdôraznila Miriam Lexmann.

Výzvu podporilo 28 poslancov zo Slovenska

Európska rada sa v decembri 2020 dohodla na novom sankčnom mechanizme EÚ v štýle „Magnitského zákona“. Ten umožňuje EÚ implementovať cielené sankcie proti jednotlivcom alebo subjektom zodpovedným za porušovanie ľudských práv na celom svete.

Na rozdiel od pôvodného Magnitského zákona v Spojených štátoch nám verzia EÚ zatiaľ neumožňuje ukladať cielené sankcie za korupciu. „Toto považujeme za veľkú chybu, pretože takto mnohí jednotlivci a subjekty, ktoré prispievajú k porušovaniu ľudských práv tým, že okrádajú a zbedačujú ľudí a celú krajinu, zostávajú nepostihnuteľní,” uzavrela europoslankyňa. 

Zo Slovákov výzvu podporili:

Európsky parlament

Miriam Lexmann

Vladimír Bilčík

Eugen Jurzyca

Michal Šimečka

Ivan Štefanec

NR SR:

Benčík Ján

Cmorej Peter

Dostál Ondrej

Drábiková Lucia

Drdul Dominik

Halgašová Jarmila

Kozelová Monika

Kremský Peter

Krúpa Juraj

Kyselica Lukáš

Lehotský Tomáš

Liba Peter

Marcinková Vladimíra

Osuský Peter

Šeliga Juraj

Sloboda Radovan

Stančík Andrej

Szőllős Ján

Valášek Tomáš

Vetrák Milan

Viskupič Marián

Zemanová Anna

Žitňanská Jana

Externým výzvam môže EÚ čeliť, len ak bude jednotná. Ustupovanie z našich hodnôt, nesúdržnosť a podporovanie netransparentných a korupčných projektov ako Nord Stream 2 podkopáva nielen jednotu, ale navyše znemožňuje využiť silu EÚ na konštruktívnu zahraničnú politiku i samotnú ochranu bezpečnosti nášho obyvateľstva, povedala Miriam Lexmann v reakcii na návštevu Josepa Borrella v Moskve.

Miriam Lexmann sa na stretnutí s eurokomisárkou pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou zaujímala, či má Komisia konkrétne kroky, akými chce pre mechanizmus právneho štátu získať dôveru občanov aj predstaviteľov členských štátov. Podpredsedníčka EK v odpovedi zdôraznila férovosť, transparentnosť, jasnú metodiku i zdroje informácií podľa čoho bude EK tzv. právny štát v členských krajinách kontrolovať.

Čas iba na slová už dávno uplynul. Je potrebné vytvoriť koordinované úsilie a vyvodenie zodpovednosti voči čínskej vláde. Znovu požadujeme od OSN o medzinárodné právne vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti a genocídy, ktoré sa dejú v Sin-ťiangu. Tieto zverstvá sa musia zastaviť. Miriam Lexmann sa ako členka Medzinárodnej aliancie pre Čínu pripojila k výzve po tom, čo správa BBC odhalila systematické mučenie a sexuálne zneužívanie Ujgurov, Kazachov a ďalších skupín internovaných v zajateckých táboroch v čínskom Sin-ťiangu.

Potláčame ľudské práva na úkor ekonomických ziskov alebo si budujeme záväzky s totalitnými režimami, lebo veríme, že sa zmenia na demokratické. Nič z toho nefunguje a naše spoločenstvo to robí zraniteľným. Zahraničná politika EÚ musí byť postavená na rovnakých hodnotách, ako boli tie, ktoré priviedli Európu pred 70 rokmi do spoločného zväzku. Miriam Lexmann to uviedla na dnešnom medzinárodnom kongrese Naspäť do budúcnosti – svetový vývoj s alebo po korone.

Takzvaná nová Hodvábna cesta nie je len ďalším infraštruktúrnym projektom. Je to geopolitický projekt Čínskej komunistickej strany a jeho negatívny vplyv na tretie krajiny, od začlenenia dlhu po korupčný vplyv na správu vecí verejných, je dobre známy. Uviedla to Miriam Lexmann v nemecký Bild v reakcii na odhalenie, že nemecká vláda podporuje účasť nemeckého kapitálu pri výstavbe tzv. hodvábnej cesty, teda ekonomicko-politického prepojenia Číny s Európou a Afrikou.

Miriam Lexmann iniciovala ako členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) spolu s ďalšími europoslancami list európskemu komisárovi pre susedskú politiku a rozširovanie – Oliverovi Várhelyimu. Upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti znečistenia životného prostredia v Srbsku spôsobenú čínskymi investičnými spoločnosťami. Srbsko ako kandidátska krajina do EÚ by mala dodržiavať rovnaké pravidlá a normy ako členská krajina.

Srbskom poskytované podnikateľské privilégia pre Čínu v ťažkom priemysle majú síce krátkodobo priaznivý efekt na zamestnanie a prísun peňazí, ale z dlhodobého hľadiska budú environmentálne škody a zdravie obyvateľov ďaleko vážnejšie a vyžiadajú si oveľa viac nákladov na nápravu. O kontraproduktívnom obchodno-politickom vzťahu Srbska a Číny hovorila Miriam Lexmann v Rádiu Slobodná Európa.

Ak chce byť Únia dôveryhodným aktérom a skutočne sa zapojiť do zahraničnej politiky založenej na hodnotách, musíme využiť ekonomickú pozíciu na podporu tých, ktorí sú utláčaní, a nie na odmeňovanie porušovateľov ľudských práv. V opačnom prípade sa môžeme stať morálne spoluzodpovednými za zločiny a zneužívania. Na podporu obyvateľov Hongkongu pred útlakom Číny to dnes v pléne EP spolu s návrhmi konkrétnych sankcií uviedla Miriam Lexmann.

Podľa organizácie Open Doors došlo v uplynulom roku k 60% nárastu počtu kresťanov zabitých pre ich vieru. K bezprecedentnej miere migrácie, ktorej čelí Európa, prispievajú aj perzekúcie založené na náboženstve alebo viere, pretože stovky tisíc ľudí sú vykorenené kvôli pokračujúcim útokom, dokonca aj genocídam, ktoré sú proti nim páchané. Miriam Lexmann dnes takto v pléne EP opätovne vyzvala EK k obnoveniu postu vyslanca EÚ pre slobodu náboženstva a viery. Zdôraznila, že podpora slobody náboženského vyznania a viery a širšej náboženskej tolerancie je kľúčom k riešeniu mnohých výziev, ktorým dnes čelíme.

Ak chce byť EÚ medzinárodným lídrom a robiť efektívnu i cieľavedomú zahraničnú politiku, mala by podporovať všetkých tých, ktorých čínska komunistická strana utláča. Znamená to aj vyvodzovať konzekvencie a uvaľovať sankcie voči predstaviteľom čínskeho režimu. Len tak dokážeme obhajovať ľudskú dôstojnosť a slobodu, uviedla to Miriam Lexmann v online vystúpení v pléne EP počas rozpravy k uzneseniu o nútenej práci Ujgurov v Číne.

Miriam Lexmann dnes vystúpila na plenárnom zasadnutí EP k téme ujgurských nútených prác. Vyzvala EÚ, aby preto prehodnotila svoje vzťahy s Čínou a zabezpečila hodnotový a konzistentný prístup k Čínskej komunistickej strane. Musíme pochopiť, že naše hodnoty nebránia v ničom našej politike, ale politika, ktorá ignoruje hodnoty, prekáža, povedala vo vystúpení pred poslancami Lexmann.

Rusko bolo voľakedy našim strategickým partnerom. Túto pozíciu stratilo, pretože sa stratila dôvery medzi ním a EÚ. Naďalej je však naším obchodným partnerom. Keďže z obchodnej spolupráce profitujeme, máme morálnu povinnosť sledovať situáciu v krajine. Nemôžeme profitovať so spolupráce s firmami a režimom, kde sú tvrdo potláčané ľudské práva, uviedla v diskusii TA3 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Misia EP by mala prispieť k zastaveniu násilia, pomôcť pri prepustení politických väzňov a vytvoriť prostredie pre národný dialóg, ktorý môže viesť k novým slobodným a spravodlivým voľbám, argumentovala v prospech zriadenia misie EÚ v Bielorusku Miriam Lexmann počas vystúpenie v pléne EP. Podľa europoslankyne je dôležité, aby na podporu bieloruského ľudu a demokracie použil parlament všetky svoje dostupné nástroje.

Európska banka pre obnovu a rozvoj nebude viac financovať projekty verejného, ale pozornosť zameria len na súkromný sektor v Bielorusku. Miriam Lexmann zdôraznila, že ide o veľmi dobré rozhodnutie, no i tak je dôležité ustrážiť, aby peniaze neboli zneužité režimom A. Lukašenka, ktorý porušuje ľudské práva vlastných obyvateľov.

Miriam Lexmann verejne zablahoželala novej moldavskej prezidentke Maii Sanduovej. Bývalá premiérka a víťazka víkendových volieb je proeurópsky zameraná, pričom jej agendou je boj proti korupcii a oligarchizácii spoločnosti. Sanduovú čaká veľa práce, ale EÚ jej musí byť nápomocná pri riešení mnohých problémov a pri úsilí o lepšiu budúcnosť Moldavska, povedala Lexmann ako členka východoeurópskeho partnerstva EURONEST, ktoré funguje pri EP.

Miriam Lexmann sa pripojila k medzinárodnej iniciatíve a otvorenému listu amerického kongresmana Teda Yoho, v ktorom žiadajú generálneho sekretára OSN hľadať riešenia neustále rastúceho porušovania ľudských práv v čínskej provincii Xinjiang. Lexmann v tejto veci vystúpila s prejavom aj na podujatí pri ministerskom výbore na náboženskú slobodu.

Miriam Lexmann sa stala tieňovou spravodajkyňou najsilnejšej frakcie Európskeho parlamentu EPP k správe o 75. Valnom zhromaždení OSN. Na samotnom zhromaždení tiež vystúpila ako zástupkyňa Výboru pre zahraničné vzťahy v EP.

O možnostiach mieru na Blízkom východe, ako aj o zapojení sa Únie do spolupráce, ktorá nebude len diplomatickou podporou, ale povedie k trvalému mieru v regióne, hovorila Miriam Lexmann počas európsko-izraelského stretnutia na tému pripravovaných Abrahámových dohôd medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi.

EU okrem politickej angažovanosti poskytla i právnu pomoc v prípadoch slobody náboženského vyznania a viery v Pakistane. Plánuje tiež spustiť monitorovacie misie, akonáhle to bezpečnostná situácia umožní, uviedol podpredseda EK pre zahraničnú politiku a bezpečnosť EÚ Josep Borrell, čím odpovedal na otázky Miriam Lexmann a niektorých jej kolegov, čo plánuje EÚ robiť s únosmi kresťanských a hinduistických dievčat v Pakistane a ich násilím vynúteným konvertovaním na islam.

EÚ nemôže pri svojich ambíciách – a snahe chrániť hodnotový svet, na ktorom vznikla – zostávať nemým pozorovateľom konfliktov. Už vôbec nie, ak sa dejú v krajinách, s ktorými má rozvinuté rozmanité projekty spolupráce s potenciálom aktívne tieto konflikty riešiť.

Zastavenie nepriateľských vojenských akcií v Náhornom Karabachu a jeho okolí je pozitívna správa, ale spôsob, ako k nemu došlo, už menej. Príliš veľa ľudí zomrelo na oboch stranách konfliktu, a to nielen za ostatných pár týždňov. Predošlé tri desaťročia si vyžiadali mnoho nevinných životov či už cez otvorenú vojnu, občasné ostreľovanie, delostreleckú paľbu, ale aj etnické čistky.

Spôsob uzatvorenia prímeria je zlyhaním EÚ

Tri desaťročia trvajúci konflikt je zložitý. Má hlbšie korene v politike „rozdeľuj a panuj“ niekdajšieho Sovietskeho zväzu, ktorý bol z času na čas, no opakovane, využívaný a zneužívaný politickými silami v Arménsku aj Azerbajdžane a naposledy aj geopolitickými hráčmi, ako sú Rusko či Turecko.

Zatiaľ čo sa rozsah ľudských a materiálnych škôd, ako aj podmienky nového prímeria stávajú verejne známymi, zrejmé tiež je, že spôsob, akým došlo k zloženiu zbraní, poukazuje na zlyhanie Európskej únie (EÚ). Je pravda, že EÚ nie je súčasťou Minskej skupiny OBSE – ktorej spoločne predsedajú USA, Rusko a Francúzsko – a ktorá je od roku 1992 hlavným diplomatickým prostriedkom na riešenie konfliktu.

Čo je však nadmieru znepokojúce, je absencia európskej diplomacie počas posledného vzplanutia bojov a aktuálne dohodnutého prímeria. Európska únia sa usiluje byť globálnym hráčom a Východné partnerstvo, ktorého sú obe krajiny súčasťou, je považované za náš strategický projekt v regióne, ale i geopoliticky.

Strávila som mnoho rokov podporou a prácou na podpore demokracie a slobody človeka v krajinách východného a južného susedstva. Preto vidím pozitívnu úlohu, ktorú môže Únia hrať v regióne, keď sa angažuje v proaktívnej zahraničnej politike založenej na hodnotách.

Riešenie korupcie, presadzovanie demokracie a právneho štátu, posilňovanie cezhraničných kontaktov medzi ľuďmi, vytváranie ekonomických podmienok, ktoré generujú pracovné miesta a hmatateľné výhody pre obe strany, to všetko sú pozitívne a zrealizované kroky, na ktoré môže byť EÚ hrdá.

Chýba nám stratégia

Existujú však aj zlyhania, ako napríklad mlčanie o porušovaní ľudských práv v Azerbajdžane alebo predaj zbraní bojujúcim stranám napriek embargám – a tu je priamo zodpovedná aj Slovenská republika ešte z čias predchádzajúcej vládnej garnitúry. Tieto zlyhania EÚ ako  takej alebo jej členských štátov majú spoločného menovateľa, ktorým je odklon od vlastných hodnôt.

Ďalším zdrojom zlyhaní je absencia stratégií pre rôzne potenciálne modelové situácie. Okrem neschopnosti promptne zareagovať na nedávne obnovenie otvoreného konfliktu v Náhornom Karabachu je ďalším dôkazom, že EÚ nemá vypracované takéto stratégie, naša ťažkopádna pomoc Bielorusku zmietajúcom sa v ťažkom zápase za slobodu a demokraciu.

V tomto však treba povedať, že Európsky parlament si do veľkej miery plní svoju úlohu a vytvára tlak na európskych lídrov, aby konali. Popri spoločnom úsilí som urobila niekoľko osobných intervencií, verejných aj súkromných, vyzývajúcich európskych lídrov k akcii. Bohužiaľ, Európska diplomacia mlčala a dôsledky sú vážne.

Aj keď bolo zrejmé, že minská skupina OBSE neplní svoje ciele, EÚ sa ani nepokúsila hľadať alternatívne spôsoby, ako spojiť bojujúce strany, a to ani v rámci už spomenutého Východného partnerstva a naopak, do veľkej miery sme prenechali Rusku a Turecku (krajinám, ktoré konflikt živia pre svoje vlastné geopolitické účely), aby určili podmienky ukončenia. Ak EÚ chce hrať prím ako globálny hráč, toto bola fatálna chyba.

Do Karabachu by mala prísť spoločná európska misia

Ak chceme zmierniť trvalé následky súčasného prímeria, EÚ by mala urýchlene spraviť niekoľko krokov. Mala by si vyjednať možnosť nasadenia misie EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky na monitorovanie línie konfliktu. Potrebujeme si definovať jasnú a dlhodobú stratégiu pre región ako taký, ale aj s konkrétnym zameraním na tento konflikt.

Táto stratégia by okrem celkovej spolupráce pri podpore demokracie, právneho štátu, ako aj podpory ekonomického rastu nemala opomenúť ani spoluprácu v oblasti bezpečnosti zahrnujúc všetky jej rozmery, ako sú ozbrojené sily, kybernetická bezpečnosť a oblasť spravodajských služieb. Okrem toho musíme mať v zálohe stratégie na modelové situácie ďalšieho vývoja.

EÚ musí byť zároveň pripravená využiť značnú diplomatickú silu v prospech vybudovania trvalého mieru, v ktorom budú môcť susedia bez ohľadu na ich náboženstvo a etnickú príslušnosť žiť vedľa seba. V opačnom prípade premrháme šancu byť reálnym globálnym hráčom a priestor ponechávame krajinám, ktoré nezdieľajú hodnoty, na ktorých bola postavená EÚ a ktoré majú tvoriť základ aj pre našu zahraničnú politiku.

Miriam Lexmann spoločne s ďalšími desiatkami europoslancov požadujú od EK podrobnejšie informácie o úniku osobných dát o obyvateľoch krajín EÚ, ktoré unikli z databáz čínskej spoločnosti Zhenua Data Company.

Ľudskoprávna situácia v Turecku sa výrazne zhoršuje. Sledujeme to pri konfliktoch v stredomorí, s Gréckom, ale aj pri vyhrážkach voči EÚ pri problematike utečencov. V Správach RTVS (od 20:20) na to upozornila Miriam Lexmann. Spolu s kolegami z najsilnejšej frakcie EĽS preto požaduje v EP zrušenie colnej únie s Tureckom a schválenie sankcií voči firmám a jednotlivcom, ktorí sa zúčastňujú na porušovaní ľudských práv a medzinárodných dohovorov.

Režim Alexandra Lukašenka v Bielorusku nesmie dostať žiadnu finančnú pomoc z EÚ. Namiesto toho by mali byť financie poskytnuté na podporu obyvateľov Bieloruska. Spolu s ďalšími 60 europoslancami k tomu vyzvala Miriam Lexmann komisára pre susedské vzťahy a rozširovanie Únie Olivera Varhelyiho.

Odvážni bieloruskí muži a ženy túžia žiť v slobodnej, demokratickej, prosperujúcej a zvrchovanej krajine. Sacharovovu cenu za slobodu myslenia si zaslúžia ešte viac preto, aby sa ich ašpirácie naplnili. Musíme aj naďalej podporovať ich boj za slobodu a postaviť sa proti útlaku, reagovala M. Lexmann na ocenenie pre demokratickú bieloruskú opozíciu. 

Režim v Bielorusku pokračuje v represiách a počty zatknutých, považovaných za politických odporcov, rastú. Miriam Lexmann v pléne EP privítala, že Rada prijala cielené sankcie voči zodpovedným za represálie na bieloruskom obyvateľstve. Zdôraznila však nastávajúcu úlohu Komisie, ktorá by mala zabezpečiť, že žiadna podpora z EÚ pre Bielorusko sa nedostane do rúk režimu Alexandra Lukašenka, ale naopak, podporení budú ľudia volajúci po slobodnom, demokratickom a prosperujúcom Bielorusku.

V otvorenom liste Európskej komisii (EK) žiada Miriam Lexmann (EĽS/KDH) o čo najskoršie obnovenie mandátu osobitného vyslanca na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Post je už rok neobsadený, hoci EK ešte v júli deklarovala, že ho obnoví. K výzve sa pripojili desiatky europoslancov.

Europoslanci stupňujú niekoľkomesačnú aktivitu s cieľom opätovne vymenovať osobitného vyslanca. Úlohou na tejto medzinárodne dôležitej pozícii je zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Potrebujeme úrad s viacročným funkčným obdobím a odborným tímom pracovníkov, ktorý bude pomáhať chrániť slobodu myslenia, vierovyznania a brániť náboženské menšiny najmä v tzv. tretích krajinách, kde sú často prenasledované a utláčané. Jeho menovaním Komisia vyšle signál, že EÚ je odhodlaná postaviť sa na stranu obetí násilia všade vo svete a bojovať proti ich prenasledovaniu pre náboženstvo alebo vieru,“ vysvetľuje dôležitosť pozície Miriam Lexmann.

Prenasledovanie má stúpajúcu tendenciu

Štúdia Pew Research Center o globálnych obmedzeniach náboženstva odhaľuje, že v 83 krajinách sveta bola v roku 2017 zaznamenaná vysoká alebo veľmi vysoká úroveň náboženských obmedzení a konfliktov. Prenasledovanie má pritom stúpajúcu tendenciu.  Sloboda myslenia a náboženského vyznania, alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka, ktoré garantujú medzinárodné dohovory.

„Prenasledovanie na základe náboženstva či viery navyše prispieva k migračným vlnám a súvisiacim bezpečnostným výzvam, ktoré ohrozujú aj bezpečnosť EÚ. Podpora slobody náboženského vyznania a viery je nielen v súlade s hodnotami, na základe ktorých má EÚ konať smerom k zahraničiu, ale je nevyhnutná aj pri posilňovaní našej úlohy riešiť globálne výzvy,“ zdôrazňuje Lexmann, ktorá aktuálnou výzvou EK nadväzuje na dlhodobú snahu obnoviť post vyslanca. K výzve sa doposiaľ pripojilo 48 europoslancov naprieč krajinami a politickým spektrom, okrem iných aj bývalý predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.

Nástupcu Figeľa sľúbili vymenovať ešte v júli

Európsky parlament už pri viacerých príležitostiach požadoval posilnenie úlohy EÚ pri podpore slobody náboženského vyznania alebo viery. Vyplýva to aj zo záväzkov v Akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu. Europoslanci ním odporúčajú posilniť samotný mandát osobitného vyslanca. „Cielené útoky na náboženské slobody v ostatných rokoch preukázali potrebu cielenejšej a naliehavejšej reakcie,“ dopĺňa Lexmann.

Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete bol slovenský politik Ján Figeľ. Jeho poverenie sa skončilo v novembri 2019. Komisia v júli tohto roka oznámila, že pozíciu opätovne obnoví, čo privítala odborná verejnosť i viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Doposiaľ však osobitný vyslanec vymenovaný nebol.

Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete. 

Zdroj: Unsplash.com

KDH hlboko znepokojuje zintenzívnenie bojov v Náhornom Karabachu, ktoré sa rozšírili aj mimo tohto sporného územia. Vyzýva preto k ich neodkladanému zastaveniu a bezpodmienečnému návratu k mierovým rokovaniam.

Napriek tomu, že konflikt v Náhornom Karabachu sa označuje ako “zmrazený”, prerástol do “veľmi horúceho” konfliktu, ktorý si každoročne vyžiada mnoho obetí. Tohtoročné boje sú obzvlášť násilné a spôsobujú nevýslovné utrpenie civilnému obyvateľstvu,“ upozorňuje europoslankyňa a expertka KDH na zahraničnú a bezpečnostnú politiku Miriam Lexmann.

Ako ďalej zdôrazňuje, Náhorný Karabach je jedným z tzv. zmrazených konfliktov, ktoré naďalej destabilizujú bývalé sovietske územie, zneužívané Ruskom, Iránom a Tureckom pre ich geopolitické záujmy, čo bráni pokojnému rozvoju tamojších krajín.

EÚ musí byť v Náhornom Karabachu diplomaticky aktívnejšia

KDH vyzýva tretie krajiny, aby ukončili destabilizujúce aktivity, ktoré ostatné desaťročia zhoršujú celú situáciu a svoj vplyv namiesto toho využili na zabezpečenie neodkladného a bezpodmienečného zastavenia bojov a pokojné a trvalé vyriešenie konfliktu v spolupráci s lídrami Arménska a Azerbajdžanu.

Európska únia mala pri riešení konfliktu v minulosti obmedzenú úlohu a občas sa dokonca podieľala na aplikovaní tzv. dvojitých štandardov. Príkladom je prehliadanie porušovania ľudských práv či vyvážanie zbraní znepriateleným stranám konfliktu. Zdá sa, že v tomto nebola výnimkou ani SR za vlády Smeru. Napriek tomu je dnes nevyhnutné, aby EÚ prevzala omnoho aktívnejšiu diplomatickú rolu a podporovala slobodu, demokraciu a udržateľný hospodársky rast ako cestu k dlhodobému mieru. 

“Pevne veríme, že tento dlhotrvajúci konflikt môže byť vyriešený iba mierovou cestou – prostredníctvom rokovaní a v súlade s medzinárodným právom,” doplnil predseda KDH Milan Majerský.

Foto: Depositphotos.com/scaliger

Ujguri v Číne sú čiernou dierou nášho svedomia. Európskym lídrom pri rokovaniach s Čínou nestoja za zmienku, bratský moslimský svet ich utrpenie ignoruje, nadnárodné spoločnosti využívajú na nútené práce. Dovolíme zvíťaziť nespravodlivosti a autoritárstvu, alebo nájdeme v sebe zdroje na obranu ľudských slobôd, dôstojnosti a humanizmu? Miriam Lexmann, Reinhard Buetikofer a Raphael Glucksmann apelujú v spoločnom článku na medzinárodné vyšetrovanie zločinov proti ľudskosti páchaných na moslimskej menšine Ujgurov v Číne.

Porušovanie základných ľudských práv, slobôd a dôstojnosti ľudí nielen v Hongkongu, ale aj v celej pevninskej Číne nesmie zostať bez následkov. EÚ musí odpovedať so všetkou vážnosťou v duchu našich hodnôt, zásad a čoraz prísnejšie, no v súlade s našou demokraciou. Počas stretnutie výboru AFET s veľvyslancom Čínskej ľudovej republiky pri EÚ Ming Shangom to povedala Miriam Lexmann.

Projekt Nord Stream 2 sa z čisto ekonomického projektu ukázal aj ako projekt politický. Aj preto sú niektoré naše vlastné ekonomické dohody s Ruskom alebo Čínou využiteľné proti nám, okomentovala aktuálnu kauzu okolo dostavby plynovodu Nord Stream 2 Miriam Lexmann v diskusii časopisu .týždeň. Vďaka tomu si podľa europoslankyne začíname v EÚ uvedomovať, do akej miery je nebezpečná naša ekonomická závislosť od Číny alebo Ruska.

V Severnej Kórei, Iráne, Číne, Venezuele a všade tam, kde žijú ľudia v reťaziach a v realite, kde nemôžu dýchať, je úlohou EÚ podpora slobody, demokracie a rešpektu základných ľudských práv Charty OSN. V rozprave Výboru pre zahraničné záležitosti to uviedla Miriam Lexmann. Zdôraznila tiež, že cieľom EÚ musí byť reforma multilateralizmu, spolupráca s demokratickými spojencami a nekompromisnosť pri vyžadovaní dodržiavania našich hodnôt.

V prípade Jozefa Chovanca nejde len o jeden prípad, ale hlbší problém v spoločnosti. Ide o ochranu európskych hodnôt, ktorých strážkyňou je EK. Preto som jej iniciovala výzvu a práve ona musí dohliadnuť, aby bol tento prípad urýchlene a spravodlivo doriešený. Je to len minimum, čo môžeme ponúknuť vdove po J. Chovancovi, a tiež všetkým občanom EÚ, ktorým záleží na tom, aby sa podobné prípady neopakovali. Povedala to Miriam Lexmann v diskusii O 5 minút 12 na RTVS.

Nemôžeme nazývať Sviatlanu Cichanovskú víťazkou volieb, ak krajiny EÚ prezidentské voľby v Bielorusku neuznávajú. Aj preto bude kľúčové, ako sa budeme spoločne voči režimu správať po 6. novembri, kedy by mal byť Alexander Lukašenko na základe týchto volieb opätovne inaugurovaný za prezidenta, povedala v medzinárodnej online diskusii o porušovaní ľudských práv v Bielorusku slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

K pripravovanej správe EP k Bielorusku Miriam Lexmann okrem iného požaduje podporu dialógu sprostredkovaného cirkvami pre mierovú zmenu režimu a ústavné reformy, ktoré pripravia pôdu pre slobodné a demokratické voľby v krajine. Apeluje pozmeňovacími návrhmi. V spolupráci s bieloruskou kanceláriou Konrad Adenauer Stiftung tiež zorganizovala online diskusiu k aktuálnemu vývoju.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) iniciovala výzvu Európskej komisii (EK), aby dohliadla na urýchlené a riadne prešetrenie prípadu tragickej smrti Slováka Jozefa Chovanca v Belgicku. „Nevyhnutné je zabezpečiť aj zamedzenie podobným prípadom v budúcnosti,“ apeluje. K výzve sa pripájajú ďalší europoslanci.

„Sme pobúrení bezprecedentnou a desivou policajnou brutalitou, ktorej bol Jozef Chovanec podrobený. Neexistuje ospravedlnenie spôsobu, akým sa s Jozefom Chovancom zaobchádzalo počas policajného zaistenia, ako ani vysvetlenie skutočnosti, že belgickí federálni policajti dva a pol roka po tomto zásahu podľa dostupných informácií pokračovali vo výkone svojho povolania,“ uvádza sa vo výzve pre EK.

Hrozný čin a správanie nemôžu zostať bez následkov

Lexmann hlboko znepokojil aj prejav extrémizmu počas zaistenia J. Chovanca. V liste EK, ku ktorému sa dnes pripájajú ďalší kolegovia z Európskeho parlamentu (EP), zdôrazňuje, že prejavy extrémizmu sú „neprijateľné pre akýkoľvek orgán činný v trestnom konaní v ktoromkoľvek štáte a treba ho odsúdiť.“ Lexmann, ktorá je v EP členkou zahraničného výboru, zdôrazňuje, že iba dôkladné prešetrenie smrti Jozefa Chovanca vrátane konania policajných príslušníkov, ale aj dôvodov, ktoré indikujú štrukturálne anomálie v systéme, môže rozptýliť nedôveru vo vyšetrovanie belgických orgánov a obnoviť dôveru v právny štát.

Európska verejnosť musí dostať jasný signál, že takýto hrozný čin nemôže zostať bez právnych následkov, a tiež istotu, že práva občanov sú chránené,“ uviedla. V tom vidí aj úlohu Európskej komisie, ktorá má byť garantom a ochrancom hodnôt, na ktorých bola EÚ postavená.

Podľa europoslankyne je dôležité aj to, aby sa táto udalosť stala výkričníkom do budúcnosti. „Nadväzujúc na slová manželky Jozefa Chovanca musíme urobiť všetko pre to, aby sa zamedzilo podobným zlyhaniam v budúcnosti, a to nielen v Belgicku,“ zdôraznila Lexmann.

Miriam Lexmann ako europoslankyňa pôsobí okrem zahraničného výboru vo výboroch EP pre bezpečnosť a obranu (SEDE) a zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). V minulosti bola činná v Rade Európy či v diplomacii, keď slúžila ako Stála zástupkyňa NR SR pri EÚ. Naposledy bola riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli.

Foto: Depositphotos.com/Ale_Mi

Miriam Lexmann vyzvala na okamžité prepustenie politických väzňov a všetkých zadržaných v súvislosti s voľbami v Bielorusku. Len tak môže začať akýkoľvek dialóg s bieloruským režimom. Úlohou Únie je tiež zabezpečiť presne cielené sankcie proti všetkým zodpovedným za násilie a represie v krajine. Povedala na mimoriadnom zasadnutí Výboru pre zahraničné veci pričom apelovala na európskych predstaviteľov aby stáli pri bieloruských občanoch pri ich snahe o slobodnú, demokratickú a suverénnu krajinu.

Ekonomickú bezpečnosť nesmieme podceňovať

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne.

Okrúhly stôl k situácii rodín so zdravotne znevýhodnenými deťmi

K okrúhlemu stolu pozývame zástupcu ministerstva práce, zástupcov všetkých parlamentných strán, verejného ochrancu práv, komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, komisára pre deti, zástupcov ZMOSu, Únie miest Slovenska, SK8 a organizácií, ktoré sa venujú práci so zdravotne znevýhodnými osobami.

Umelá inteligencia ako dobrý sluha a nie zlý pán

Europoslanci dnes na plenárnom zasadnutí prijali dlhoočakávaný Akt o umelej inteligencii. Je to prelomový a zásadný krok pri úprave tejto rýchlo sa rozvíjajúcej technológie. Téme

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content