Rýchle správy

AFET

Balíček bol nateraz prijatý členskými štátmi v Rade EÚ. Dohodu v tejto chvíli čakajú ďalšie rokovania medzi inštitúciami EÚ, medzi ktoré patrí aj Európsky parlament a priority Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v tomto ohľade sú jasné:

  • Zatiaľ dohodnutú sumu finančného príspevku do tzv. Fondu solidarity považujem za neakceptovateľnú,
  • pomoc a podporu musia dostať všetky dotknuté členské štáty a je veľmi dôležité pri nej zachovať spravodlivosť a zohľadniť situáciu v tých členských štátoch, ktoré prejavujú solidaritu prijímaním odídencov z Ukrajiny – vrátane Slovenska,
  • budem podporovať, aby sme sa vrátili ku konceptu vytvorenia zón pre migrantov v bezpečných tretích krajinách, ako aj efektívnejšie uplatňovali politiku návratu,
  • zvýšenie investícií do ochrany vonkajších hraníc EÚ a posilnenie boja proti organizovanému zločinu vrátane prevádzačstva,
  • efektívnejšie používanie rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov na prevenciu a riešenie príčin migrácie v tretích krajinách tak, aby ľudia viac nemuseli za dôstojným a bezpečným životom masovo utekať.

„Solidarita je oporným pilierom našej európskej spolupráce, ktorý je postavený na kresťanských základoch. Musí však byť spravodlivá a reflektovať realitu vo všetkých európskych krajinách. Zároveň musí aj komplexne riešiť problém tam, kde vzniká. Preto zostávam ja, aj KDH, v otázke migračnej a azylovej politiky konzistentná a dohodu, ako je teraz na stole nepodporím. Verím však, že ďalšie rokovania zohľadnia všetky spomínané aspekty,“ predstavuje svoj postoj k problematike Miriam Lexmann.

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: fuf.se

Nie je náhoda, že ten istý režim, ktorý sa snaží potlačiť pravdu o svojich zločinoch a pošliapať ľudskú dôstojnosť, pôsobí čoraz asertívnejšie aj v zahraničí a predstavuje hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť, pripomína pri príležitosti 34. výročia masakra čínskeho masakra vlastného obyvateľstva na Námestí Nebeského pokoja Miriam Lexmann.

Pred 34 rokmi totalitný režim Komunistickej strany Číny na Námestí brány nebeského pokoja v Pekingu zmasakroval tisíce nevinných.

Roky sa tento režim snaží potláčať pravdu, pričom neustále pokračuje v páchaní zločinov proti ľudskosti. Svedčia o tom dôkazy o genocíde proti Ujgurom, prenasledovaní kresťanov a iných náboženských a etnických menšín, či hromadné sledovanie občanov. V meste Hong Kong čínski komunisti ničia slobody tejto enklávy, väznia prodemokratických lídrov, potláčajú základné ľudské práva a zakazujú všetky pripomienky masakry na Námestí brány nebeského pokoja. Hong Kong bolo jediné miesto v Číne, kde boli povolené spomienky na tieto udalosti, pričom pred dvoma rokmi miestne orgány kontrolované komunistickou stranou odstránili aj pamätník obetiam masakry.

Obyvatelia Číny sa však slobody dodnes nedočkali. Práve naopak, režim je čím ďalej tým brutálnejší.

„Nie je náhoda, že ten istý režim, ktorý sa snaží potlačiť pravdu o svojich zločinoch a pošliapať ľudskú dôstojnosť, pôsobí čoraz asertívnejšie aj v zahraničí a predstavuje hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť. Preto dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od tohto a podobných režimov a aby naše vzťahy s nimi boli založené na našich hodnotách a princípoch. S ľudskými právami v Číne a na celom svete je totiž úzko spätá aj naša bezpečnosť. Ako vieme aj z našej histórie, režimy ktoré potláčajú práva svojich občanov, sa nezastavia na vlastných hraniciach, ale šíria svoj teror a brutalitu do ostatných krajín,“ vysvetľuje svoj postoj europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Naša vlastná totalitná história nás učí, že nemôžeme byť slepí voči utrpeniu iných. Preto pokračujem v zápase za obranu slobody a dôstojnosti všetkých prenasledovaných.

Základom úspešnej diverzifikácie kritických surovín musí byť koordinácia a spolupráca s našimi spojencami, aby sme zaistili, že pri pokračujúcom zvyšovaní dopytu nebudeme súťažiť o dodávky s našimi kľúčovými partnermi, z čoho môžu profitovať len režimy ktoré sa nás snažia rozdeliť a oslabiť. Miriam Lexmann dnes predstavila kľúčové priority na zaistenie sebestačnosti EÚ v oblasti kritických surovín.

Miriam Lexmann dlhodobo zdôrazňuje, že v EÚ musíme znížiť našu závislosť od totalitných režimov. Ako spravodajkyňa k novej legislatíve pre zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín dnes v zahraničnom výbore predstavila svoje priority.

Až 86 % svetových dodávok vzácnych zemín dnes poskytuje Čína, ktorá spracováva napríklad až 90 % lítia. Je našim bezpečnostným európskym záujmom urýchlene znížiť existujúce závislosti a dosiahnuť vyváženejšiu skupinu dodávateľov. Ako?

  • Budovaním spoľahlivých dodávateľských reťazcov v demokratických krajinách,
  • Tam, kde to z dôvodu obmedzenej dostupnosti určitých kritických surovín nie je možné, je nevyhnutné udržať závislosť od jednotlivých dodávateľov na čo najnižšej možnej úrovni a predísť tak možným prerušeniam dodávok,
  • Základom úspešnej diverzifikácie kritických surovín musí byť koordinácia a spolupráca s našimi spojencami, aby sme zaistili, že pri pokračujúcom zvyšovaní dopytu nebudeme súťažiť o dodávky s našimi kľúčovými partnermi, z čoho môžu profitovať len režimy ktoré sa nás snažia rozdeliť a oslabiť,
  • Budúca ťažba a spracovanie sa nemôže uskutočňovať v rozpore s našimi hodnotami a zásadami, čo znamená aj to, že náš prístup ku kritickým surovinám nesmie byť na úkor občanov či pracovníkov v tretích krajinách.

Titulná foto: Európsky parlament, ilustračná

Slovensko je 19 rokov plnohodnotným členom európskeho mierového projektu. Do jeho DNA vložili otcovia zakladatelia princípy solidarity a subsidiarity – oporné stĺpy spoločenstva národov.

Ich úlohou je zabezpečiť vzájomnú pomoc, ale aj ochranu spoločnosti pred uzurpovaním moci. Tieto princípy však predpokladajú spoluúčasť a spoluzodpovednosť všetkých.

Naša skúsenosť s totalitou a neslobodou nás zaväzuje, aby sme o nej svedčili a pretavovali ju do konkrétnych skutkov na rozvoj slobodnej demokratickej spoločnosti. Robíme to však dostatočne?

Po anexii Krymu sme sa v EÚ dohodli na diverzifikácii energetických zdrojov. Skutky však boli v rozpore so slovami, a tak sme svojou strategickou závislosťou dovolili aj naďalej Rusku finančne benefitovať. Korelatívne dôsledky sú dnes fatálne, obzvlášť vo svetle obrovskej ľudskej tragédie vojny v našom susedstve.

Momentálne je na stole závislosť od Číny. Opäť iba pomenúvame hrozby, no pohodlie krátkodobého profitu nás zvádza z cesty principiálnosti a jednoty krokov voči nedemokratickému režimu. Ten ubližuje vlastným občanom a snaží sa manipulovať fungovanie medzinárodných spoločenstiev vo svoj prospech. Ak dnes budeme zatvárať oči pred celou škálou geopolitických hrozieb, ktoré predstavuje Čína, dopady našej slepoty budú jedného dňa viac než tragické.

V tejto situácii inštitúcie EÚ nepochopiteľne míňajú zdroje a energiu na dlhé debaty o otázkach patriacich do výlučných kompetencií členských štátov namiesto toho, aby sa zamerali na to, čo je ich primárnou úlohou – efektívne riešenia pre spoločný trh, ekonomickú stabilitu, bezpečnosť a odolnosť v čase kríz či hybridných hrozieb, nevynímajúc rýchly rozvoj umelej inteligencie. Takto podkopávame samotné základy EÚ, ktoré už neraz v histórii ukázali svoju pevnosť.

Ak teda chce byť Slovensko dospelým a zodpovedným európskym štátom, je našou povinnosťou trvať na pravde, zachovávaní princípov, ochrane ľudskej dôstojnosti a svedčiť o skúsenosti neslobody, ku ktorej vedie neraz vydláždená cesta.

Text vyšiel v .týždeň 5. mája 2023

Zdroj foto: https://slovakia.representation.ec.europa.eu/o-nas/slovensko-v-eu_sk

Miriam Lexmann ostro kritizuje vyhlásenia čínskeho veľvyslanca vo Francúzsku, že bývalé sovietske republiky nemajú podľa medzinárodného práva „efektívny štatút“. Okrem toho, že tieto výroky sú hlbokou urážkou histórie, kultúry a základnej integrity zainteresovaných národov, jasným zámerom veľvyslancovho vyjadrenia je podkopať základné princípy, na ktorých sú založené predvídateľné diplomatické vzťahy, pripomína Lexmann.

„Som šokovaná vyhlásením čínskeho veľvyslanca vo Francúzsku, že bývalé sovietske republiky nemajú podľa medzinárodného práva ,efektívny štatút´,“ vyhlásila Miriam Lexmann v reakcii na tvrdenia Lu Ša-jieho.

Čínska komunistická strana naďalej porušuje medzinárodné právo a dohody, ako to vidíme v Hongkongu alebo v Juhočínskom mori, a naďalej sa pokúša meniť medzinárodné normy tak, aby vyhovovali jej záujmom.

„Považujem to za neprijateľné a ako spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) som spolu s kolegami z celého sveta vyzvala francúzsku ministerku zahraničných vecí, aby sa postavila týmto hrozbám a vyhlásila čínskeho veľvyslanca za persona non grata,“ spresnila svoje diplomatické kroky slovenská europoslankyňa.

Okrem toho, že tieto výroky sú hlbokou urážkou histórie, kultúry a základnej integrity zainteresovaných národov, jasným zámerom veľvyslancovho vyjadrenia je podkopať základné princípy, na ktorých sú založené predvídateľné diplomatické vzťahy.

„Nie je úlohou Číny – ani žiadneho iného národa – spochybňovať suverenitu iných. Suverenita nie je diplomatická hračka, ale základný prvok medzinárodných vzťahov, medzinárodného práva a Charty Organizácie Spojených národov. Jasne sa voči tomuto dianiu vymedziť je aj v našom slovenskom záujme,“ uzatvára slovenská politička.

Výsledok stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ďalšími predstaviteľmi totalitného režimu bol podľa europoslankyne za KDH Miriam Lexmann premárnenou príležitosťou ukázať rozhodujúcu jednotu a odhodlanie medzi európskymi a ďalšími demokratickými krajinami.

Výsledok stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ďalšími predstaviteľmi totalitného režimu bol podľa europoslankyne za KDH Miriam Lexmann premárnenou príležitosťou ukázať rozhodujúcu jednotu a odhodlanie medzi európskymi a ďalšími demokratickými krajinami.

Čínska komunistická strana (ČKS) je čoraz agresívnejšia voči svojim susedom, vrátane Taiwanu, používa rôzne metódy vplyvu na podkopávanie demokratických krajín a snaží sa prepísať medzinárodné normy a zákony. Tieto kroky stupňujú bezpečnostnú a ekonomickú hrozbu aj voči členským štátom EÚ. Čína naďalej odmieta odsúdiť ruskú agresiu voči Ukrajine a zároveň tvrdí, že s Ruskom má „bezhraničné priateľstvo“. Rovnako alarmujúce je aj hrubé porušovanie ľudských práv a genocída, ktorú podľa dôveryhodných zdrojov ČKS pácha v provincii Sin-ťiang.

Macron svojím unilaterálnym a nekoordinovaným krokom doslova spochybnil spoločný európsky postup.

„Neexistuje žiadna tretia cesta: buď chceme bezmedzne spolupracovať s totalitným režimom, ktorý ohrozuje naše záujmy, alebo pokračovať v spolupráci s našimi demokratickými spojencami v rámci EÚ či mimo nej,“ povedala poslankyňa EP a expertka KDH pre zahraničnú a európsku politiku Miriam Lexmann, na ktorú tamojší režim uvalil v roku 2021 sankcie, pričom pôsobí aj ako spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC).

Lexmann zároveň kritizuje Macrona za to, že si zatvára oči pred celou škálou priamych geopolitických hrozieb.

„To, čo sa deje na Taiwane alebo na Ukrajine, je pre nás životne dôležité, pretože to má priamy vplyv na našu bezpečnosť – či ide o zastavenie vojny proti našej susednej krajine, alebo o zníženie našej závislosti v kritických sektoroch i zabezpečenie našej hospodárskej stability a konkurencieschopnosti. EÚ potrebuje sebavedomú, principiálnu a jednotnú zahraničnú politiku. Aj Slovensko má povinnosť ju aktívnejšie vytvárať. Je to v našom národnom záujme,“ dodala Miriam Lexmann.

Foto: ilustračné

Jednotlivé štáty západného sveta pristupujú k zákazu používania populárnej aplikácie TikTok pre predstaviteľov svojich vlád, parlamentov a oficiálnych úradov. Dôvodom je vysoké bezpečnostné riziko. Táto aplikácia totiž vzhľadom na svojho vlastníka spadá pod čínske právo a rôzne údaje o používateľoch tak končia v rukách Čínskej komunistickej strany. Týka sa to aj vašich údajov ako napríklad IP adresa, lokalizačné dáta, história navštívených stránok a vyhľadávaní či vzory a rytmy písania? Odpoveď je, áno.

Preto sa Miriam Lexmann obrátila na Európsku komisiu a Európsku radu so žiadosťou o koordináciu spoločného európskeho postupu, dôkladného hodnotenia týchto rizík a ich jasnú komunikáciu pre všetkých občanov EÚ. „Ak sú totiž bezpečnostné riziká vyplývajúce z používania aplikácií kontrolovaných autoritárskymi režimami preukázané pre predstaviteľov štátu a naše demokratické inštitúcie, nemôžeme váhať v jednoznačnej komunikácii týchto rizík aj pre našich občanov a celú demokratickú spoločnosť,“ hovorí členka Výboru pre zahraničné vzťahy a bezpečnosť (AFET) Miriam Lexmann.

Toto však nie sú jediné nebezpečné praktiky TikToku. O tom, že je ohrozené dokonca aj duševné zdravie detí, svedčí napríklad aktuálna správa z Veľkej Británie o pokute takmer 13 miliónov libier za nedostatočnú ochranu súkromia detských používateľov. Údaje o užívateľoch mladších ako 13 rokov – čo je minimálny vek na vytvorenie účtu – spracovávala spoločnosť TikTok bez potrebného súhlasu rodičov. Dané údaje tak mohli byť použité na sledovanie a profilovanie detí, ktorým tak mohol byť a s veľkou pravdepodobnosťou aj bol predkladaný nevhodný a škodlivý obsah. Tieto praktiky sú neakceptovateľné.

Europoslankyňa upozorňuje, že zber údajov ako napríklad IP adresa, lokalizačné dáta, história navštívených stránok a vyhľadávaní či vzory a rytmy písania sú zdieľané nielen s poskytovateľmi služieb a partnermi TikToku. Prístup k nim tak vzhľadom na sídlo prevádzkovateľa a obchodné podmienky má aj totalitný režim Komunistickej strany Číny. „Ak je TikTok a ďalšie podobné aplikácie uznané ako hrozba pre naše demokratické inštitúcie, potom je to hrozba aj pre naše demokratické spoločnosti, a teda aj pre našich občanov,“ dodala Lexmann.

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: https://www.seznamzpravy.cz

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann, tieňovej spravodajkyne Európskeho parlamentu v súvislosti s dnešnou dohodou EÚ o nástroji proti ekonomickému nátlaku zo strany tretích krajín:

„Osobitne vítam dnešnú dohodu EÚ na znení jednotných pravidiel obchodnej a ekonomickej obrany, ktoré som dlhodobo presadzovala aj ako tieňová spravodajkyňa na pôde Európskeho parlamentu. Sú našim ďalším dôležitým nástrojom proti politicko-obchodnému nátlaku, ktorý Čína neustále vyvíja nielen voči svojim susedom, ale aj tretím krajinám, vrátane EÚ – ako sa to ukázalo aj v prípade Litvy. Som presvedčená, že len náš jednotný a vytrvalý postupmôže zabrániť bezprecedentnému pokračovaniu čínskej politiky v štýle „rozdeľuj a panuj“. Toto je nesmierne dôležité aj pre Slovensko vzhľadom na našu sekundárnu závislosť od Číny, napríklad prostredníctvom automobilového priemyslu, čo vytvára vysoké riziko pre ekonomickú bezpečnosť.“

Viac informácii k predošlej aktivite Miriam Lexmann: https://lexmann.eu/cinsky-natlak-na-litvu-je-utok-na-cely-jednotny-europsky-trh/

Zdroj foto: euractiv.com/shutterstock.com

Zánik bipolárneho sveta studenej vojny priniesol postupné preskupenie síl medzinárodných hráčov až do jeho dnešnej multipolárnej podoby. Ponaučenia z tohto vývoja vidím najmä v troch rovinách.

Po prvé, ideológie majú svoje dôsledky. Dlhodobo sme sa mylne nazdávali, že dokážeme zmeny v nedemokratických režimoch napomôcť rozvíjaním ekonomických vzťahov. Dnes však vidíme tristné dôsledky obchodnej spolupráce nielen s Pekingom či Kremľom. Od ohrozenia bezpečnosti našich vlastných občanov až po bezprecedentné narušenie svetového mieru v podobe Putinovej vojenskej agresie na Ukrajine. Naše hodnoty už viac nemôžu byť na predaj.

Po druhé, hrozby musíme jasne pomenovať. Európsky parlament v uznesení zo 14. apríla 1988 odsúdil zásah československých bezpečnostných zložiek voči kresťanom zhromaždeným na pokojnej Sviečkovej manifestácii v Bratislave a rázne pomenoval brutalitu režimu konajúceho v rozpore so Záverečným helsinským aktom. My sme vzhľadom na naše ekonomické väzby doposiaľ neboli schopní pomenovať mnohé ľudskoprávne zločiny nedemokratických režimov. Vrátane genocídy, ktorú čínska komunistická strana pácha v regióne Sin-ťiang.

Po tretie, podpora slobody a demokracie vo svete je existenčnou otázkou. V studenej vojne sa nekompromisný postoj M. Thatcherovej, R. Reagana či pápeža Jána Pavla II. v boji za slobodu a demokraciu vo svete stal uholným kameňom. Pomáhať tým, ktorí dnes bojujú za tieto hodnoty, znamená byť nositeľom nádeje na zmenu. Túžba po slobode je totiž vpísaná do našej ľudskej DNA. 

Tragédia vojny na Ukrajine nás zároveň učí solidarite a nezištnej pomoci jej obetiam. Všetci sa dnes spájame v okamžitej humanitárnej pomoci Ukrajincom, ktorých právo na existenciu deštruktívne spochybňuje agresor z Kremľa. Nesmieme viac takýmto hráčom umožňovať, aby uskutočnili svoje zvrátené vízie. Pre krátkodobé benefity nezrádzajme hodnoty a princípy, na ktorých stojí naša slobodná a demokratická spoločnosť. Sú to totiž práve naše hodnoty, ktoré nás robia silnejšími. 

Článok bol pôvodne publikovaný v časopise .týždeň v marci 2022.

Európsky parlament bude počas aktuálneho plenárneho zasadnutia schvaľovať aj výročné správy o vzťahoch medzi AÚ a Azerbajdžanom a Arménskom. Miriam Lexmann považuje za dôležité, aby bola v správe reflektovaná aj jej výzva na ukončenie blokády koridoru medzi Arménskom a Náhorným Karabachom, ako aj na to, aby EÚ podnikla vážne diplomatické kroky smerujúce k vyriešeniu tohto dlhoročného konfliktu.

Na pôde Európskeho parlamentu privítala Miriam Lexmann Armana Yeghoyana, spolupredsedu Výboru pre partnerstvo medzi EÚ a Arménskom a predsedu Výboru pre európsku integráciu Národného zhromaždenia Arménska. Diskutovali o posilňovaní vzťahov medzi EÚ a Arménskom, o ochrane arménskych kresťanov žijúcich v Náhornom Karabachu a o súčasných geopolitických výzvach a dôsledkoch vojny na Ukrajine na regionálnu a globálnu bezpečnosť.

24. február 2022. Viac ako deväť rokov trvajúca ruská agresia proti Ukrajine na Donbase a anexia Krymu v skorých ranných hodinách vrcholí v plnom rozsahu. Nevyprovokovaným útokom proti Ukrajine. Ráno, do ktorého sa prebúdzame, mení dejiny.

Dnes je to rok.

Výpočet hrôz je obrovský. Bolesť. Tisíce mŕtvych, milióny tých, ktorí museli opustiť svoje domovy. Ničenie domov a miest, masové popravy, znásilňovanie, drancovanie či nútené deportácie.

Putinova vojna vyvolala okrem hrôz obrovskú vlnu spojenia. To, ako rýchlo sme vo vrcholových politikách zaujali jednotný postoj a zomkli sa, je svedectvom, že nám pravda a spoločné dobro nie sú ľahostajné.

Táto vojna nám znova pripomenula, aký krehký je mier, a že s ním musíme zaobchádzať zodpovedne. To však znamená aj posilniť našu obranu, ktorú sme príliš dlho zanedbávali.

Rok, ktorý máme za sebou odhalil aj naše hodnoty. Prebudil v nás solidaritu a ľudskosť. Som veľmi hrdá na všetkých, ktorí ľuďom utekajúcim pred vojnou akokoľvek pomohli. Aj vďaka mnohým z vás si tu viacerí našli svoj prechodný domov, prácu a priateľov.

Na povrch však vyšli aj naše zlyhania. V neposlednom rade aj to, prečo už nikdy nesmieme byť závislí na nedemokratických režimoch. Takéto závislosti sú bezpečnostným rizikom, pretože oslabujú našu schopnosť reagovať a robia nás náchylnými na vydieranie.

Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru. Spravodlivosť musí zvíťaziť, v neposlednom rade preto, aby obetiam priniesla aspoň určitú mieru zadosťučinenia aj keď, žiaľ, vyhasnuté životy už nikdy nevráti a spôsobené traumy nezvráti.

Snahou Európskeho parlamentu je už teraz podporiť vytvorenie úradu dočasnej prokuratúry, ktorý dokáže zhromaždiť potrebné dôkazy a pripraviť príslušný tribunál.

Verím, že aj s našou pomocou sa v mieri a slobode stane Ukrajina jedného dňa opäť prosperujúcou krajinou. Neustále sa v tejto súvislosti aktívne zasadzujem a podporujem Ukrajinu na jej európskej ceste aj prostredníctvom kreatívnych integračných spôsobov.

Postaviť sa za tých, ktorých ľudská dôstojnosť je pošliapaná, je naša povinnosť. Musíme si uvedomovať dôsledky našich krokov a nikdy neupúšťať od hodnôt.

Človek a jeho dobro musia byť v centre všetkých európskych politík.

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) spolu s ďalšími europoslancami z rôznych členských krajín vyzýva lídrov EÚ, aby naplno využili aktuálny Dialóg o ľudských právach s Čínou a jasne počas neho komunikovali neakceptovateľné porušovanie ľudských práv a zločinov proti ľudskosti. Totalitná Komunistická strana Číny sa musí za svoje zločiny zodpovedať.

Stanovisko zverejnili v liste adresovanom vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepovi Borrellovi a osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva Eamonovi Gilmorovi, ktorý podpísalo 23 europoslancov.

„Nemôžeme si pred týmto terorom zatvárať oči rovnako ako si nemôžeme dovoliť, aby sa Čínska komunistická strana vyhýbala zodpovednosti prostredníctvom svojich cynických pokusov o zmenu medzinárodných ľudskoprávnych noriem,“ píše sa v liste, ktorý iniciovala Miriam Lexmann.

Europoslanci menujú až 20 konkrétnych zločinov proti ľudskosti a porušení ľudských práv, ako napríklad hromadné sledovanie občanov v Číne a Hongkongu, zločiny proti ľudskosti v provincii Sin-ťiang, ako aj v Tibete či rastúci útlak v Hongkongu a využívanie tzv. Bezpečnostného zákona na potlačenie prodemokratických snáh, vrátane aktivít Jimmyho Laia, kardinála Zena a správcov fondu humanitárnej pomoci č. 612. Spomína sa aj extrateritorialita tohto bezpečnostného zákona a tzv. čínske policajné stanice v členských štátoch EÚ.

V liste sú menovaní aj konkrétni občania, politici, aktivisti, náboženskí predstavitelia, misionári či umelci, ktorí boli z rôznych dôvodov zatknutí, uväznení, mučení alebo sú nezvestní.

Slovenská europoslankyňa spoločne s ďalšími kolegami vyslovila aj jednoznačný nesúhlas s donedávna plánovanou návštevou guvernéra čínskej provincie Sin-ťiang Erkina Tuniyaza v Bruseli. Ten napokon pod tlakom silného nesúhlasu svoju návštevu Bruselu sám zrušil.

„Je nezodpovedné a neúctivé, ak demokratické vlády pozývajú na stretnutia verejných činiteľov, ktorí sú zapojení do zločinov proti ľudskosti. Ak nebude EÚ principiálna vo svojich hodnotách a poukazovaní na hrubé porušovanie ľudských práv a medzinárodných dohovorov zo strany diktátorských režimov, tak sa sama stane obeťou ich praktík a vazalom ich ekonomických záujmov. V dôsledku toho znásobí našu zraniteľnosť a ohrozí našu bezpečnosť,“ uviedla pri tejto príležitosti členka Výboru pre zahraničné veci pri EP (AFET) a podpredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) Miriam Lexmann.

Zdroj: https://www.siasat.com

Miriam Lexmann podpísala spoločný list europoslancov adresovaný vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad pokračujúcim zatváraním kostolov v Alžírsku a zhoršujúcim sa stavom náboženskej slobody v tejto krajine. Sme presvedčení, že EÚ musí túto záležitosť urýchlene riešiť vo svojich bilaterálnych vzťahoch s Alžírskom, zdôvodnila Miriam Lexmann.

Pripravovaný Akt o európskych kritických surovinách musí byť nielen ambiciózny, ale aj v súlade s priemyselnou stratégiou a širšou diverzifikáciou dodávateľského reťazca. Uviedla to Miriam Lexmann v rozprave EP, kde opätovne poukázala na našu ekonomickú a energetickú závislosť na nedemokratických režimoch.

Sú základným právom, ktoré nielen garantujú dôstojnosť každej osoby, ale prispievajú aj k bezpečnosti samotnej EÚ, pripomína europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Totalita, extrémizmus, či prenasledovanie totiž destabilizujú celé regióny a vystavujú úniu bezpečnostným výzvam. Aj preto sa EÚ musí aktívne zasadzovať o podporu náboženskej slobody v rámci i mimo nej. Náboženská sloboda a ochrana ľudskej dôstojnosti ostáva aj naďalej jednou z mojich priorít v službe, ktorú vykonávam v Európskom parlamente,“ vysvetľuje svoj postoj i hodnoty, ktorými sa riadi nielen v práci europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

V závere januára predstavila spolu s parlamentným kolegom Petrom van Dalenom správu organizácie Open Doors s názvom World Watch List, ktorá približuje najaktuálnejšie informácie o prenasledovaní kresťanov vo svete. Open Doors má každoročne približne 4 tisíc spolupracovníkov, ktorí z celého sveta poskytujú overené informácie z prvej ruky. Bolestivým faktom aj naďalej ostáva, že prenasledovaniu či diskriminácii je dnes vystavených viac ako 360 miliónov veriacich po celom svete.

Na podujatí sa účastníkom prihovorila aj Dabrina Bet Tamraz, ktorá pochádza z kresťanskej rodiny z Iránu, sama si prešla väzením a ďalším príkorím. Dnes sa z exilu snaží pomáhať tým, ktorí žijú v područí čoraz drakonickejšieho režimu.

Počas predstavenia správy World Watch List od organizácie Open Doors v Európskom parlamente.

Správa bola publikovaná v čase blížiaceho sa 35. výročia Sviečkovej manifestácie, keď ľudia na Slovensku vyšli do ulíc, aby pokojne vyjadrili nesúhlas s neslobodou a obmedzovaním ľudských práv zo strany totalitného režimu.

„Aj na základe našej vlastnej skúsenosti s totalitou som dlhodobo konala vo veci vymenovania osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Od jeho vymenovania sa usilujem aj o to, aby mal silný mandát a všetky potrebné prostriedky na výkon tohto úradu,“ pripomína Lexmann jedno z úspešne presadených riešení.

V príhovore tiež upozornila na to, že totalitné režimy začínajú používať nové formy potláčania náboženskej slobody. Napríklad Čína terorizuje vlastných občanov cez sledovanie s pomocou umelej inteligencie. Okrem toho sa cez svoje dominantné postavenie v medzinárodných organizáciách ako OSN pokúša redefinovať princípy, na ktorých je postavená ochrana ľudských práv. Ako tieňová spravodajkyňa pre multilateralizmus preto upozorňuje a navrhuje hneď niekoľko spôsobov, ktorými môžeme zastaviť tento trend.

Zdroj foto: Kancelária Miriam Lexmann

Udržať si konkurencieschopnosť znamená chrániť sa pred škodlivými investíciami alebo ekonomickým nátlakom totalitných režimov.

Už dlhodobo preto Miriam Lexmann upozorňuje, akou veľkou hrozbou je v tomto smere naša závislosť – napríklad od Číny. Čím viac sme závislí, tým viac sme zraniteľní.

Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre nástroj proti nátlaku preto tvrdo presadzovala, aby sme zabezpečili potrebné nástroje na ochranu nášho jednotného trhu. V tejto úlohe pokračuje aj naďalej.

„Naša úloha je dvojaká: na jednej strane podporovať inováciu, no zároveň zabezpečiť, aby sme už nikdy neboli vydierateľní totalitnými režimami,“ hovorí Lexmann.

Dôsledky tohto vydierania sme sledovali počas pandémie COVID-u, kedy sme sa potýkali s nedostatkom zásob kritických produktov, hlavne liekov. Dnes túto situáciu zažívame opäť.

„Vítam preto, že Európsky parlament a švédske predsedníctvo Rady EÚ otvorili diskusiu o stratégii Únie na podporu priemyselnej konkurencieschopnosti, obchodu a kvalitných pracovných miest. Musíme poskytnúť čo najlepšie podmienky a vytvoriť infraštruktúru pre investície a inovácie. Tu chcem oceniť a privítať aj nedávne rozhodnutie taiwanskej spoločnosti TSMC začať v Európe vyrábať polovodiče, ktoré sú absolútne kľúčové pre budúcnosť našej priemyselnej výroby, vrátane automobilov,“ uzatvára europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Titulná foto: Nenov Brothers Images (shutterstock 121516270), euractiv.com

Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (OFSD+) súhlasil s uvoľnením 6 miliárd eur na 40 infraštruktúrnych projektov v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike, Ázii a Tichomorí. Európska komisia očakáva, že tento krok naviaže ďalšie, súkromné investície v hodnote 50 miliárd eur vo vybraných oblastiach. Touto víziou sa zaoberá Európsky parlament počas aktuálneho plenárneho zasadnutia.

„Vítam tento krok Európskej komisie, no jedným dychom musím dodať, že to ani zďaleka nestačí. Čína poskytla v rokoch 2014 – 2018 zahraničné úvery za 400 miliárd dolárov. Jej iniciatíva Jeden pás, jedna cesta (One Belt One Road) pomáha budovať infraštruktúrne projekty ako sú diaľnice, tunely, železnice, mosty, priehrady, uhoľné elektrárne a pod., ale zároveň rozvracajú financie jednotlivých štátov a predovšetkým si berú vážnu daň v podobe hrozby pre ľudské práva a právny štát,“ vysvetľuje dôsledok čínskych investícií a nedostatočnej európskej odpovede slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Ako príklad menuje Čiernu Horu, ktorá po stavbe diaľnice Číňanmi takmer zbankrotovala, pričom ju zachránila len finančná podpora EÚ. V Srbsku viedli investície tejto ázijskej krajiny zase k vážnemu znečistenia životného prostredia. „Inde boli čínske projekty poznačené korupciou či problémami s dodržiavaním právneho štátu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v konečnom dôsledku tieto projekty nemajú pridanú hodnotu ani pre miestne obyvateľstvo alebo samotnú krajinu, keďže čínske spoločnosti často využívajú vlastnú pracovnú silu i dodávateľov,“ dopĺňa výpočet negatívnych vplyvov čínskych investícií Miriam Lexmann.

Cieľom európskej stratégie s názvom Globálna brána (Global Gateway) je zmobilizovať do roku 2027 investície vo výške približne 300 miliárd eur. Vzhľadom na to, že je rok 2023, považuje Lexmann doterajší pokrok za príliš malý.

„Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti. Pritom jedným z najefektívnejších spôsobov ako riešiť masovú migráciu z Afriky je podpora ekonomického rozvoja s ohľadom na bezpečnostné riziká týchto krajín tak, aby si ľudia dokázali nájsť prácu, získať zdroje na starostlivosť o svoje rodiny a cítiť sa bezpečne práve vo svojej domovine,“ zdôrazňuje Miriam Lexmann čo je nevyhnutné pre úspech avizovaných investícií EÚ v Afrike a ďalších krajinách.

Iniciatíva Global Gateway sa zameriava na investície do dopravy, zdravotníctva, energetiky, digitalizácie, výskumu a vzdelávania, ale aj životného prostredia. Cieľom je doručiť do tretích krajín projekty v najvyššom sociálnom, spoločenskom, environmentálnom a transparentnom štandarde, aký používame aj v EÚ.

Zdroj obrázku: pubaffairsbruxelles.eu

Počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu Európsky parlament rokuje o uznesení, ktoré vyzýva Európsku úniu, aby spolupracovala s medzinárodnými partnermi na zriadení tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine. Rozprava a uznesenie Európskeho parlamentu nasleduje po výzve predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej na vytvorenie takéhoto tribunálu.

„Ruská agresia a spôsob vedenia vojny proti Ukrajine je jasným porušením Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru, nech to bude trvať akokoľvek dlho. Spravodlivosť musí zvíťaziť, v neposlednom rade preto, aby obetiam priniesla aspoň určitú mieru zadosťučinenia aj keď, žiaľ, vyhasnuté životy už nikdy nevráti a spôsobené traumy nezvráti. 

Snahou Európskeho parlamentu je už teraz podporiť vytvorenie úradu dočasnej prokuratúry, ktorý dokáže zhromaždiť potrebné dôkazy a pripraviť príslušný tribunál. V tejto súvislosti by som rada pripomenula slová sudcu Roberta Jacksona na otvorení Norimberského procesu v roku 1945: ‚Nikdy nesmieme zabudnúť, že to, na základe čoho súdime týchto obžalovaných, je tým, podľa čoho nás budú zajtra súdiť dejiny‘,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/SNK).

Titulný obrázok: mind.ua

Situácia na Ukrajine je pre nás silným mementom. Sacharovova cena za slobodu myslenia, ktorú každoročne udeľuje Európsky parlament, preto nemôže zostať iba symbolickou. Zaväzuje nás k morálnym krokom, konaniu a dôslednému dodržiavaniu princípov na ktorých bola založená Európska únia. Podpora Ukrajiny a jej ľudu v týchto ťažkých časoch je tiež o obrane týchto princípov, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti udelenia Sacharovovej ceny ukrajinskému ľudu.

Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daele je novým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) bolo dnes zavŕšené jeho vymenovaním Európskou komisiou.

V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde je vážne porušovaná sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.

„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu Miriam Lexmann.

Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ. Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov.

„Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Miriam Lexmann a dodáva: „vymenovanie osobitného vyslanca vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“

„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.

Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.

Foto: Valeriy Melnikov

Europoslanci kritizujú cestu predsedu Európskej rady Charlesa Michela do Pekingu a vyzývajú ho na riešenie závažných ľudskoprávnych otázok. Totalitný režim Komunistickej strany Číny totiž vlastné porušovanie ľudských práv „exportuje“ do demokratických krajín, kde prevádzkuje desiatky nelegálnych policajných staníc. Nachádzajú sa na území 16 členských krajin EÚ, jedna z nich dokonca na Slovensku. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na pôde Európskeho parlamentu iniciovala predsedovi Európskej rady výzvu na koordináciu európskeho postupu a so žiadosťou na vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto praktík sa obrátila aj na slovenské orgány.

„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny.  Existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta preukázala ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“,  bližšie vysvetľuje fungovanie týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Celú situáciu je potrebné vnímať v širšom kontexte extrateritoriálnych aktivít čínskej komunistickej strany, ktorá závažne porušuje základné ľudské práva a slobody. Toto konanie zamerané proti základným princípom fungovania demokracie a zvrchovanosti štátov pre nás predstavuje bezpečnostné riziko,“ ozrejmila Miriam Lexmann dôvody, ktoré spoločne s kolegami uvádzajú v liste Charlesovi Michelovi. Poslanci ho žiadajú o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. List podpísalo 33 poslancov Európskeho parlamentu naprieč politickým spektrom vrátane piatich politických frakcií a pridali sa aj desiati poslanci národných parlamentov.

Miriam Lexmann sa so žiadosťou o riadne vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík na území Slovenska obrátila aj na našich ministrov vnútra, obrany a zahraničných vecí. „Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Holandska, Írska, Česka, už v tejto veci začali rázne konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.

Zdroj Photo: euronews.com, AP Photo/Olivier Matthys

Vo svete doposiaľ odhalili 54 „policajných staníc“ Komunistickej strany Číny, pomocou ktorých tento totalitný režim bezprecedentne rozširuje svoj vplyv a ohrozuje bezpečnosť demokratických krajín. „Jedna z takýchto nelegálnych policajných staníc je podľa dostupných zdrojov aj na Slovensku,“ upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a volá po okamžitých opatreniach a riadnom vyšetrení týchto aktivít.  

„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny. „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“,  bližšie vysvetľuje fungovanie desiatok týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders dosiaľ preukázala existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta, vrátane 16 členských štátov EÚ. „Z existujúcich dôkazov je zrejmé, že minimálne jedna takáto stanica funguje aj na Slovensku. Svojou činnosťou, ktorá porušuje základné ľudské práva a slobody a zároveň je zameraná proti základným princípom fungovania demokracie, predstavuje toto konanie vážne bezpečnostné riziko,“ ozrejmila dôvody, pre ktoré oslovila v tejto veci ministra vnútra Romana Mikulca, ministra obrany Jaroslava Naďa, ako aj ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera so žiadosťou o riadne vyšetrenie a zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík.

Členka Zahraničného výboru EP a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu v tomto zmysle iniciovala aj list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, v ktorom ho spoločne s ďalšími europoslancami žiada o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. V tejto veci už opakovane vystúpila na pôde EP a vyjadrila sa pre medzinárodné médiá, vrátane amerického Washington Post.

„Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Česka, už v tejto veci začali konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.

Zdroj foto: Roy Liu/Bloomberg .com

Miriam Lexmann dnes otvorila v Bruseli Medzinárodné fórum Ujgurov, počas ktorého zazneli silné svedectvá o strašných represiách, ktoré totalitná Komunistická strana Číny pácha proti Ujgurom a iným skupinám. Hlavnou témou bola otázka, čo my vieme urobiť, aby sme tieto zločiny proti ľudskosti zastavili.

Miriam Lexmann v dnešnom článku v denníku Washington Post opätovne vyzýva EÚ na prehodnotenie zmlúv o vydávaní zadržaných občanov, ale aj akejkoľvek ďalšej spolupráce s Čínou. Vlády viacerých európskych krajín začali vyšetrovania po tom, ako na svojom území objavili existenciu tzv. servisných staníc. Tie slúžili ako policajné stanice čínskeho režimu, cez ktoré si na území zvrchovaných krajín uplatňoval vlastné právo.


Európska komisia vypočula Slovensko a prišla s návrhom legislatívy, aby sme mohli presunúť voľné eurofondy na pomoc ľuďom a firmám v čase energo krízy.

V Štrasburgu dnes komisárka pre regionálny rozvoj Elisa Ferreira a predseda Výboru pre regionálny rozvoj EP Younous Omarjee potvrdili svoju podporu návrhu použiť na riešenie energetickej krízy aj doposiaľ nevyčerpané eurofondy, ktoré by inak prepadli.

Eurofondy do výšky 1,5 miliardy eur tak budú môcť ísť na priamu energetickú pomoc pre malé a stredné podniky ako sú pekári, ovocinári, potravinári, ale aj pre domácnosti.

„Keďže KDH sa celé mesiace intenzívne zasadzovalo za tento návrh opatrenia na zmiernenie dopadov energetickej krízy, ktorý si následne osvojila vláda SR, vítame dnešný posun. Aj ja osobne o návrhu s kolegami v Európskom parlamente denne rokujem tak, aby ako domácnostiam tak aj firmám či organizáciám na Slovensku mohli tieto prostriedky pomôcť čo najskôr,“ reagovala na dobrú správu pre našu krajinu europoslankyňa Miriam Lexmann.

Návrh Európskej Komisie musí ešte schváliť Rada aj Európsky parlament.

Zdroj foto: sario.sk


Miriam Lexmann sa stretla predstaviteľmi prodemokratických síl, ktorí bojujú proti režimom, ktoré nielenže utláčajú bieloruský či hongkongský ľud, ale zároveň predstavujú aj vážnu bezpečnostnú hrozbu pre nás všetkých. Podporu týchto bojovníkov za slobodu preto europoslankyňa považuje nielen za svoju, ale za našu morálnu povinnosť, ale aj za súčasť riešenia bezpečnostných výziev, ktorým čelíme.

Byť konzervatívny znamená byť verný princípom, na ktorých je postavená naša spoločnosť, a to aj v momentoch, keď to neprináša okamžitý, či krátkodobý prospech. Jadro konzervativizmu tvorí aj princíp subsidiarity. EÚ je projekt, ktorý prináša mnoho dobra, no musíme však dbať o to, aby tento projekt nezasahoval do výlučných kompetencií členských štátov, lebo práve tak uchránime tieto dobrá, pripomenula počas Konzervatívneho summitu Miriam Lexmann.

„Pre mňa ako človeka z postkomunistickej krajiny je nepochopiteľné sledovať, ako rastie závislosť západného sveta na nedemokratických režimoch. Včera nám neprekážala závislosť na ruskom plyne a dnes sa bojíme, či budeme mať čím kúriť, či slovenská i európska ekonomika neupadne do recesie a státisíce ľudí zrazu stratí prácu. Zajtra sa podobne môže zachovať iný režim a my sme aj napriek tomu ľahostajní k stále rastúcemu počtu výrobkov s visačkou ‚made in China‘,” upozornila počas washingtonského zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jej spolupredsedníčka, slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Bezprecedentné krádeže duševného vlastníctva našich výrobcov; podkopávanie konkurencieschopnosti našich firiem neférovými cenami, a teda aj živobytia ľudí; závislosť od Číny (ČLR) v kľúčových sektoroch; klamstvá o pôvode pandémie Covid-19; agresívne správanie voči Taiwanu a ohrozovanie medzinárodnej bezpečnosti; nerešpektovanie akademickej slobody Konfuciovými spolkami na našich univerzitách; hrubé porušovanie ľudských práv a represie v Hongkongu či genocída v provincii Sin-ťiang.

Aj toto sú témy, ktorými sa v americkom Washingtone zaoberá v týchto dňoch 60 politických lídrov z 30 krajín sveta na samite IPAC vo vzťahu k správaniu sa totalitného čínskeho režimu.

Miriam Lexmann s americkým senátorom Marcom Rubiom počas samitu IPAC vo Washingtone.

„Na konci studenej vojny existovalo presvedčenie i nádej, že podobné režimy zmeníme ekonomickou spoluprácou. Dlhodobo upozorňujem na mylnosť tejto premisy, a to aj v súvislosti s energetickou závislosťou na Rusku. Máme jasné dôkazy, že totalitné praktiky Čínskej komunistickej strany zneužívajú výhody takejto spolupráce na stupňovanie represií voči vlastnému obyvateľstvu, ale aj zvyšovanie ekonomického nátlaku a snahu deformovať naše politické, sociálne a podnikateľské prostredie,” upozornila delegátov stretnutia vo svojom prejave zástupkyňa Európskeho parlamentu (EP) a Slovenska Miriam Lexmann.

V Európskom parlamente bola iniciátorkou viacerých urgentných správ o ľudsko-právnej situácii v ČĽR a Hongkongu, viedla kampaň za politický bojkot zimnej olympiády v Pekingu, bojovala proti prijatiu obchodnej dohody medzi EÚ a ČĽR, pričom samotný režim za to na Lexmann uvalil vlani osobné sankcie.

„Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku,” hovorí Lexmann, ktorá opakovane upozorňuje na nebezpečenstvo závislosti krajín Európy na nedemokratických a totalitných režimoch, aký ovláda aj ČĽR.

IPAC vznikol v roku 2020 a z ôsmich zakladajúcich členov, vrátane Miriam Lexmann, sa postupne rozšíril na tri desiatky zákonodarcov z krajín piatich kontinentov, ktorí pravidelne diskutujú a hľadajú diplomatické riešenia a spoločné reakcie k otázkam týkajúcim sa hrozieb ČĽR. Sú medzi nimi napríklad aj americkí senátori Marco Rubio, Bob Menendez alebo bývalý líder Britskej konzervatívnej strany Sir Ian Duncan Smith. 

Foto: Politickí lídri zo samitu IPAC pred americkým kongresom.

Bola to strategická bezpečnostná chyba a zlyhanie západného sveta, že sme seba a našich partnerov, ako napríklad krajiny Balkánu, vystavili vplyvu nedemokratických krajín, a to ekonomicky, ale aj vplyvom na politiku a verejnú mienku, povedala Miriam Lexmann počas zasadnutia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC), kde pôsobí ako podpredsedníčka.

Prenasledovaniu čelia rôzne náboženské skupiny, no je dlhodobo známym faktom, že v priemere každý deň zomrie pre vieru 8 kresťanov. To z nich robí najprenasledovanejšie náboženstvo na svete. Nemálo z týchto prípadov sleduje v zahraničnopolitickom výbore EP aj Miriam Lexmann. Aj tam sa dajú nachádzať politické i odborné spôsoby, ktorými môžeme napĺňať víziu pápeža Františka – byť dobrými samaritánmi pre utláčaných, a tak tvoriť svet, v ktorom sme všetci bratia a sestry, uviedla pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí aktov násilia motivovaných náboženstvom alebo vierou.

Miriam Lexmann spolu s kolegami z Európskeho parlamentu vyzvala vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, Josepa Borrella, aby Únia aktívnejšie prispievala k dosahovaniu trvalo udržateľného mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom. EÚ nemôže pri svojich ambíciách – a snahe chrániť hodnotový svet, na ktorom vznikla – zostávať nemým pozorovateľom konfliktov. Už vôbec nie, ak sa dejú v krajinách, s ktorými má rozvinuté rozmanité projekty spolupráce s potenciálom aktívne tieto konflikty riešiť, uviedla slovenská europoslankyňa.

Nový, tzv. protinátlakový nástroj zabezpečí ochranu našich európskych ekonomických záujmov a spoločného trhu, demokracií a bezpečnosti. K jeho zneniu a schváleniu v Zahraničnom výbore AFET sa pričinila aj tieňová spravodajkyň správy Miriam Lexmann. Zapracované boli všetky jej pozmeňovacie návrhy, ktoré sa zameriavajú aj na zabezpečenie rýchlejších reakcií inštitúcií EÚ, či na ochranu našich spoločností pred vykrádaním duševného vlastníctva zo strany Číny.

Európsky parlament (EP) dnes veľkou väčšinou prijal naliehavé uznesenie o nedávnom zatknutí kardinála Josepha Zena v Hongkongu. Iniciátorkou a autorkou uznesenia je slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EPP/KDH).

Zatknutý bývalý hongkonský biskup, kardinál Joseph Zen bol spoločne s ďalšími spolupracovníkmi správcom Fondu humanitárnej pomoci (612), ktorý pomáha 

prodemokratickým, prenasledovaným, súdeným a väzneným Hongkončanom a ich rodinám.

„Kardinál Joseph Zen je symbolom hongkonského boja za slobodu a demokraciu. Tieto hodnoty začala v posledných rokoch neraz až brutálne porušovať Čínska komunistická strana, ktorá prestala rešpektovať medzinárodné dohovory chrániace politickú autonómiou Hongkongu“, hovorí slovenská europoslankyňa a iniciátorka dnes prijatého naliehavého uznesenia Miriam Lexmann.

V uznesení europoslanci vyzývajú členské krajiny, aby boli nápomocné prenasledovaným prodemokratickým aktivistom a všemožne podporili kardinála Zena a všetkých prenasledovaných, súdených a väznených náboženských lídrov. Európski poslanci tiež apelujú na všetky demokratické krajiny a OSN, aby spoločne zvýšili diplomatické úsilie na prepustenie zadržaných, ukončenie prenasledovania a porušovania ľudských práv.

Spolu s kolegami z Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) sme ihneď po zatknutí kardinála zareagovali a vyzvali na jeho okamžité prepustenie. Aktuálne uznesenie Európskeho parlamentu, ktorého som autorkou, znovu dôrazne apeluje na stiahnutie všetkých obvinení voči kardinálovi Zenovi a jeho spolupracovníkom a vyzýva EÚ, aby prijala sankcie voči tým, ktorí sú zodpovední za pokračujúce porušovanie ľudských práv v tejto enkláve, dopĺňa Lexmann, ktorá už dlhodobo poukazuje na alarmujúcu ľudsko-právnu situáciu v Číne a bezpečnostnú hrozbu, ktorú tamojšia totalitná komunistická strana predstavuje pre demokratický svet.

Rezolúcia tiež vyzýva EÚ, aby prehodnotila Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Hongkongom/Čínou o spolupráci v colných záležitostiach, ako aj štatút Hongkonského hospodárskeho a obchodného úradu v Bruseli a kreslo Hongkongu vo Svetovej obchodnej organizácii.

Nesmieme dovoliť, aby Čínska komunistická strana profitovala z Hongkongu ako slobodného mesta a zároveň ničila jeho autonómiu, slobodu, ochranu základných práv, vrátane slobody náboženského vyznania a pošliapavala tak ľudskú dôstojnosť,“ upozorňuje Miriam Lexmann, na ktorú Čína v marci 2021 uvalila sankcie pre jej ľudskoprávne aktivity.

O tom, že Čína je hrozbou pre slobodu a demokraciu, hovorí okrem iných dokumentov napríklad aj Bezpečnostná stratégia SR, kde sa uvádza, že Čína je ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ, pričom presadzuje vlastný spôsob vládnutia a odlišné chápanie ľudských práv a slobôd.

Zdroj foto: vaticannews.va

Vyjadrenie Miriam Lexmann, poslankyne Európskeho parlamentu za KDH, k prijatiu uznesenia Európskeho parlamentu k súdnemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, ktorým ruší ústavné právo na umelý potrat:

„Bezprecedentná výzva na začlenenie „práva na potrat pre každého“ do Charty Základných práv EÚ v prijatom uznesení Európskeho parlamentu je neakceptovateľným zásahom do existujúcej medzinárodnoprávnej ochrany práv a dôstojnosti každého človeka, ktorá zahŕňa ochranu ľudského života od počatia. Okrem toho hrubým spôsobom narúša suverenitu členských štátov EÚ podkopávaním princípu subsidiarity, ktorý je jedným z oporných zmluvne ukotvených pilierov európskej integrácie.

Progresívna ľavica neváha ísť hanebne proti zakladajúcim zmluvám EÚ a vnucovať európskym občanom svoje pokrútené vnímanie najzákladnejšieho ľudského práva, ktorým je právo na život. V neposlednom rade si tiež povšimnime absurdnú formuláciu „potrat pre každého“ – môže snáď pod srdcom nosiť dieťa niekto iný ako žena?

Zároveň zdôrazňujem, že rozsudok Najvyššieho súdu USA len vrátil zodpovednosť za rozhodnutia ohľadom ochrany ľudského života od počatia jednotlivým štátom USA, čiže ľuďom a ich voleným zástupcom. Vítam tento silný a principiálny krok Najvyššieho súdu USA, ktorý posilňuje demokraciu a vysiela jasný odkaz, že potrat na požiadanie nepovažuje za jediné či najlepšie riešenie neželaného tehotenstva. USA tak konečne opustili skupinu šiestich krajín sveta, vrátane Číny či Severnej Kórey, ktoré povoľujú potrat na požiadanie počas celého tehotenstva.“

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content