Rýchle správy
Slobodu a demokraciu nemôžeme len obraňovať. Spolu s ďalšími demokratickými partnermi, ako je aj Taiwan, musíme slobodu a demokraciu vo svete i aktívne podporovať. Je to kľúčové aj z pohľadu našich vlastných bezpečnostných záujmov, uviedla na dnešnom stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu Miriam Lexmann.
Pomerne malý ostrov je po Južnej Kórei druhým najväčším ázijským investorom na Slovensku. Podľa europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) je pre nás Taiwan rozhodujúci partner nielen ekonomicky, ale najmä pri spolupráci v bezpečnostných témach a ochrane slobody a demokracie vo svete.
„Čoraz asertívnejšie autoritárske a totalitné režimy vo svete sa snažia podkopať demokraciu a hodnoty, na ktorých je naša spoločnosť založená“, tvrdí M. Lexmann. Príkladom je Čínska komunistická strana a jej represívna vláda, ktorá sa správa agresívne nielen voči susedom ako Taiwan, ale dokonca i niektorým európskym krajinám, ako to vidíme napríklad v Litve.
„Práve preto považujem spoluprácu medzi demokratickými krajinami za nosný pilier spoločnej snahy ochraňovať naše bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale vôbec vo svete,“ uviedla europoslankyňa pri príležitosti jej dnešného stretnutia s ministrom zahraničných vecí Taiwanu Josephom Wu v Bratislave.
„Slobodu a demokraciu však nemôžeme len obraňovať. Som presvedčená, že spolu s ďalšími demokratickými partnermi, ako je aj Taiwan, musíme slobodu a demokraciu vo svete i aktívne podporovať, a to predovšetkým tam, kde je potláčaná. Je to kľúčové aj z pohľadu našich bezpečnostných záujmov,“ hovorí k téme vzájomnej spolupráce členka Výboru pre zahraničné záležitosti v Európskom parlamente (EP).
Druhým významným atribútom slovensko-taiwanského partnerstva je naša ekonomická spolupráca. Taiwanské investície dosahujú na Slovensku hodnotu približne 400 miliónov eur a taiwanské firmy vytvorili v slovenských regiónoch okolo 4000 pracovných miest. „To znamená, že ostrov, ktorý má menej ako 24 miliónov obyvateľov, má na Slovensku väčšie investície než miliardová Čína, pričom naša ekonomická spolupráca s Taiwanom má rastúci potenciál,“ priblížila Lexmann.
Uvítala zároveň nedávne podpísanie memoránd o spolupráci medzi Slovenskom a Taiwanom v siedmich oblastiach, vrátane priemyselnej inovácie, výskumu a vývoja, investícií, zelenej ekonomiky či oblasti inteligentných miest a alternatívnej mobility. „Pandémia nám všetkým ukázala nebezpečenstvo spočívajúce v našej závislosti na obchode s Čínou. Taiwan je aj tu dôležitým partnerom pri diverzifikovaní našich zásobovacích reťazcov a ich odolnosti. Musíme predchádzať tomu, aby sme boli vydierateľní totalitnými režimami,“ zdôraznila M. Lexmann a poukázala na vzájomné darovanie 700-tisíc masiek a respirátorov a 10-tisíc vakcín, ktoré sa medzi Slovenskom a Taiwanom v pandemických mesiacoch uskutočnilo.
Europoslankyňa KDH zároveň počas októbrového plenárneho zasadnutia EP aktívne prispela k formulovaniu a prijatiu správy o vzájomných európsko-taiwanských vzťahoch, v ktorej EP apeluje na Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ ako aj Európsku komisiu, aby sa začali rokovania o bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Taiwanom.
Zdroj foto: Európsky parlament
V rozhodnutí poľského ústavného súdu vidí Miriam Lexmann vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora. Píše o tom v najnovšom vyjadrení po schválení uznesenia EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ.
Dnešné hlasovanie o uznesení EP „o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ“ považujem za ďalšiu ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov.
Dlhodobo a jasne sa proti takýmto iniciatívam vymedzujem.
Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie poľského súdu nie je naprieč členskými štátmi EÚ ojedinelé. V konkrétnych, individuálnych prípadoch rozhodli o nadradenosti domácej ústavy a práva nad európskym aj Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Litva, Česká republika či Dánsko.
V samotnom rozhodnutí poľského ústavného súdu vidím vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora.
Som presvedčená, že odpoveď je potrebné hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorý predpokladá konštantný dialóg a zosúlaďovanie úrovní členských štátov a európskou úrovňou namiesto pretláčania jednoduchej prednosti práva EÚ.
Toto dianie považujem za jasný moment pre otvorenú a konštruktívnu diskusiu o dodržiavaní princípu subsidiarity. Práve prebiehajúca Konferencia o budúcnosti Európy je pre to výbornou príležitosťou.
Zdroj: Európsky parlament /Daina Le Lardic
Infiltrácia Číny do medzinárodných organizácií, ale aj prehodnotenie a znovunastavenie našich vzťahoch s Čínskou komunistickou stranou a vôbec s tamojším režimom v súlade s našimi hodnotami boli témou diskusie s Miriam Lexmann počas medzinárodnej konferencie Forum 2000.
Miriam Lexmann vyjadrila hlboké poľutovanie nad tým, že do nelegislatívnej správy, ktorá sa zameriava na budúcnosť transatlantických vzťahov medzi EÚ a USA sa dostala aj jednovetová zmienka, v ktorej EP prejavuje znepokojenie nad rozhodnutím texaských zákonodarcov prijať tzv. zákon o tlkote srdca.
Transatlantické vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete na všetkých úrovniach mimoriadne dôležité – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody, demokracie a v neposlednom rade aj prosperitu.
Text prijatej správy vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel zavedených napríklad na európsku oceľ či hliník a ďalších jednostranných obchodných opatrení, čo je mimoriadne podstatný spoločný postoj.
Osobne ma teší, že navrhovaný text zahŕňa aj viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšej spolupráci pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete.
Zároveň vyjadrujem hlboké poľutovanie nad tým, že do nelegislatívnej správy, ktorá sa zameriava na budúcnosť transatlantických vzťahov sa dostala aj jednovetová zmienka, v ktorej EP prejavuje znepokojenie nad rozhodnutím texaských zákonodarcov, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca. Vďaka tomuto ustanoveniu chránia v americkom štáte Texas život v tele matky od momentu, kedy je možné zaznamenať tlkot srdca dieťaťa.
Vyvinula som všetko úsilie, aby sa táto zmienka absolútne nesúvisiaca s predmetom správy nedostala do finálneho textu a, samozrejme, hlasovala som proti danému pozmeňovaciemu návrhu. V žiadnom prípade nesúhlasím s pranierovaním USA vo veci, ktorá aj v rámci EÚ patrí do výlučnej právomoci členských štátov EÚ.
Samotná nelegislatívna správa EP aj s prijatým odsúdením tohto konania, samozrejme, nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť dianie v americkom štáte Texas. Keďže snaha o neustále formovanie a zlepšovanie vzťahov medzi EÚ a USA je však pre Európu aj prostredníctvom tejto správy veľmi dôležitá, rozhodla som sa ju napriek tejto jednej problematickej zmienke v záverečnom hlasovaní ako celok podporiť.
Zároveň prirodzene aj naďalej pokračuje moja snaha, aby sme vo štvrtok 7. októbra 2021 neprijali v pléne samostatnú správu, ktorá sa dostala na rokovanie EP a jej témou je výlučne odsúdenie spomínaného zákona o tlkote srdca v Texase. Takéto zasahovanie do vnútorných záležitostí demokratického štátu, ktoré ani nie sú v rozpore s medzinárodným právom, jasne odmietam.
Zdroj foto: irishtimes.com
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či online v Štrasburgu:
– apelovala som na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zmenu v zákone, ktorý by zmiernil rozdiely vo vyplácaní vdovských dôchodkov medzi vdovami/vdovcami s jedným dieťaťom a vdovami/vdovcami s dvoma a viac deťmi,
– upozornila som na otázniky vo vyšetrovaní prípadu smrti Slováka Jozefa Chovanca, keď belgická prokuratúra ani advokáti zastupujúci Slovensko nepozvali na rekonštrukciu prípadu očitého svedka Romana Behúla,
– môj neúnavný politický tlak a angažovanie sa prinieslo úspech v podobe vytvorenia úradu slovenského splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete, čo prispeje k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka,
– vyzvala som predsedu EP na zapojenie sa Európskeho parlamentu do globálnej kampane #WeThe15, ktorej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu obyvateľov so zdravotným postihnutím,
– odmietla som správu o vyhlásení rodovo motivovaného násilia za trestný čin v zmysle základných zmlúv o EÚ, a to pre množstvo kontroverzných a do kompetencií členských štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení,
– aj na základe môjho podnetu adresovaného spolu s kolegami z ďalších členských krajín EÚ vedeniu EP boli z budovy europarlamentu odstránené čínske termokamery Hikvision, ktoré táto spoločnosť používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang,
– zúčastnila som sa Konzervatívneho summitu s diskusiou aj na tému dôkladného uplatňovania princípu subsidiarity, ktorého presadzovanie považujem pri výkone svojho poslaneckého mandátu za kľúčové,
– pripojila som sa k otázkam na Európsku komisiu ohľadom jej záväzku zlepšiť podmienky pre včasné odhalenie rakoviny v členských štátoch prostredníctvom kvalitných medicínskych vyšetrení,
– aj naďalej pokračujem v mojom grantovom programe „Pomôžme si“, tentokrát formou podpory neziskových organizácií,
– bola som poctená stretnutím so Svätým Otcom a aktívne som sa zúčastnila programu s ním na Slovensku – svojou návštevou nám jasne ukázal, že nie sme malý ani nedôležitý štát v Európe – viac v mojom komentári o návšteve a odkaze pápeža Františka na Slovensku,
– dlhodobo spolupracujem s medzinárodnou organizáciou Age platform a podporila som jej manifest k starnutiu Európy so snahou vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s cieľom vyformovať nediskriminačné a dôstojné prostredie s rovnakými právami pre ľudí v akomkoľvek veku života,
– odmietla som vydávanie a používanie školských učebníc na Blízkom východe financovaných aj z peňazí EÚ s xenofóbnym a antisemitským obsahom,
– viackrát som vystúpila k téme potreby posilnenej medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní online detskej pornografie a zneužívania maloletých,
– mediálne som sa vyjadrila k problematike rovnosti odmeňovania mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty či zohľadnenia materskej a rodičovskej dovolenky aj do výšky poberaného dôchodku,
– poskytla som rozhovory k téme hodnotovej zahraničnej politiky a humanitárnej pomoci EÚ predovšetkým s dôrazom na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu v Afganistane.
Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas septembra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.
Svedectvá o útočení na kandidátov s cieľom donútiť ich odstúpiť; rôzne formy nátlaku na zamestnancov štátu; zneužívanie administratívnych právomocí; enormná finančná nerovnováha medzi jednotlivými kandidujúcimi subjektmi. Aj tieto skutočnosti zaznamenala Miriam Lexmann spolu s členmi misie EP počas dohliadania na komunálne voľby v Gruzínsku.
Počas tohto víkendu som sa ako členka pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu (EP) zúčastnila komunálnych volieb v Gruzínsku, ktoré sa konali v sobotu 2. októbra.
Voľby do miestnych zastupiteľstiev boli spravidla dobre zorganizované, ale uskutočnili sa na pozadí vleklej politickej krízy, keď vládna strana vystúpila z dohovoru, ktorým sa pod vedením Európskej únie (EÚ) politické strany dohodli na konkrétnych reformných krokoch. Voľby boli charakterizované zvýšenou polarizáciou:
– Objavili sa mnohé svedectvá o útočení na kandidátov s cieľom donútiť ich odstúpiť,
– rôzne formy nátlaku zažívali aj zamestnanci štátu,
– bolo zaznamenané zneužívanie administratívnych právomocí,
– politickú „súťaž“ sťažovala aj enormná finančná nerovnováha medzi jednotlivými subjektmi.
Na boj s týmito javmi bude slúžiť aj takzvaný Jean Monnet dialóg. Do tejto iniciatívy som bola nominovaná ako zástupkyňa najväčšej frakcie Európskeho parlamentu – Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom je aj slovenské KDH.
Spolu so mnou sa na tomto dialógu podieľajú aj dve významné postavy európskej politiky a poslankyne EP:
– Marina Kaljurand, bývalá estónska ministerka zahraničných vecí,
– Viola von Cramon, bývalá poslankyňa nemeckého parlamentu.
Jean Monnet dialóg sa snaží rozvíjať medzistranícku diskusiu a zlepšiť politickú klímu. Je to proces, ktorý EP podporuje vo viacerých strategických krajinách, hlavne v susedstve EÚ. Jeho cieľom je napomáhať krajinám ako Gruzínsko v demokratizačnom procese a viesť kultivovaný a cielený proreformný dialóg naprieč politickými stranami, ktorý má jasné pravidlá a ktorý „dostane za jeden stôl“ politických partnerov aj oponentov.
Vyššia účasť vo voľbách ukazuje, že obyvatelia Gruzínska chcú mať slovo v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú ich bezprostredného života. Preto sa teším na ďalšiu spoluprácu s politickými lídrami z celého Gruzínska s cieľom zaistiť, aby sa krajina stala úspešnou, stabilnou a prosperujúcou demokraciou.
Zdroj foto: 24news.ge
Miriam Lexmann je členkou pozorovateľskej volebnej misie EÚ počas nadchádzajúcich komunálnych volieb v Gruzínsku.
Je neprijateľné používať kamery čínskeho výrobcu, v súvislosti s ktorým existujú závažné podozrenia na porušovanie ľudských práv. Slovenské firmy, ale i kompetentné orgány by sa mali s týmito okolnosťami dôkladne oboznámiť, a to zvlášť v procese verejného obstarávania. Nesmieme sa stať spolutvorcami systému, ktorý je v hlbokom rozpore s našimi hodnotami, uviedla Miriam Lexmann v súvislosti s odstránením čínskych termokamier z budovy EP.
Európsky parlament (EP) odstránil zo svojich priestorov všetky termokamery čínskej spoločnosti Hikvision. Stalo sa tak aj na podnet slovenskej europoslankyne za KDH Miriam Lexmann, ktorá na to spoločne s niekoľkými kolegami z iných členských krajín vyzvala vedenie EP. Prístroje europarlament používal na meranie teploty osôb v súvislosti s pandémiou COVID-19 pri vstupe do budovy.
Čínska spoločnosť Hikvision totiž kamery a iné technológie podľa rôznych zdrojov používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej provincii Sin-ťiang. Spojené štáty túto spoločnosť označili za komplica čínskych represií, svojvoľného masového väznenia a sledovania pomocou sofistikovaných technológií voči Ujgurom, Kazachom a ďalším členom minoritných skupín v tomto regióne. Viac ako milión čínskych občanov sa totiž nachádza v takmer 400 internačných táboroch, v ktorých podľa dostupných dôkazov dochádza k mučeniu, týraniu a znásilňovaniu – mnohí, vrátane britského parlamentu, dnes celkovú situáciu označujú za genocídu.
Miriam Lexmann dlhodobo poukazuje na neprijateľnú ľudskoprávnu situáciu v oblasti Sin-ťiang, pravdepodobne aj v dôsledku čoho ju v marci tohto roku Čína zaradila na sankčný zoznam.
Europoslankyňa zároveň ocenila prístup predsedu EP D. Sassoliho, ktorý ju osobne informoval, že tieto kamery boli odstránené.
„Rôzne druhy kamier čínskeho výrobcu sú vybavené pokročilou umelou inteligenciou (AI), ktorá vie rozpoznávať tváre, čítať a zaznamenávať poznávacie značky automobilov, odhaľovať priestupky alebo predvídať správanie, ktoré totalitný režim Komunistickej strany Číny považuje za nežiadúce, čo je už samo o sebe v mnohých ohľadoch eticky hlboko kontroverzné. O to viac, že spoločnosti Hikvision a Dahua na základe verejne dostupných informácií získali v provincii Sin-ťiang od čínskej vlády štátne kontrakty za 1,2 miliardy dolárov na výstavbu minimálne jedenástich rozsiahlych sledovacích systémov,” upresňuje europoslankyňa Lexmann.
Využívanie kamier spoločnosti Hikvision, ktorými mestské a štátne polície sledujú bezpečnosť v obciach, v súčasnosti rieši napríklad susedné Česko.
„Považujem za neprijateľné používať kamery čínskeho výrobcu, v súvislosti s ktorým sú tak závažné podozrenia na porušovanie ľudských práv. Apelujem taktiež na slovenské firmy, ale i kompetentné orgány, aby boli s týmito okolnosťami dôkladne oboznámené, a to zvlášť v procese verejného obstarávania. Nesmieme sa stať spolutvorcami systému, ktorý je v hlbokom rozpore s našimi hodnotami,“ zdôraznila europoslankyňa KDH Miriam Lexmann.
Zdroj foto – AP/wbur.org
Už dlhodobo hovoríme o tom, že ľuďom treba pomôcť tam kde sú, lebo tak sa dá zabrániť tomu, aby museli utekať zo svojich domovov. To súvisí s kvalitnou humanitárnou pomocou, dobrou a hodnotovou zahraničnou politikou, uviedla ku afganskej kríze v Správach RTVS Miriam Lexmann.
V dôsledku roky zanedbávaných investícií do obrany sme dlhodobo závislí na vojenskej infraštruktúre nášho amerického spojenca, pripomína Miriam Lexmann jedno z ponaučení súčasného diania v Afganistane.
Musíme si uvedomiť, že jediným skutočným garantom našej spoločnej bezpečnosti je NATO, avšak ako členské štáty, žiaľ, nie sme schopní dostatočne financovať ani túto formu obrany, uviedla Miriam Lexmann ako jedno z nutných ponaučení diania v Afganistane.
Predstavte si, že by sa naše deti učili matematiku a pri tom by narábali s počtami detí odvezených na maďarizáciu v 19. storočí, alebo by sa na hodine slovenského jazyka učili riekanky o „zlých“ Čechoch. Niečo podobné sa deje v Palestínskej samospráve a deje sa to za európske, teda aj naše peniaze. Viac v najnovšom blogu.
Miriam Lexmann hlasovala proti rezolúcii Európskeho parlamentu, ktorá pranieruje Maďarsko za zákon o ochrane detí a boj proti pedofílii. Pripomenula, že oblasť vzdelávania je výlučnou kompetenciou členských štátov a namiesto porušovania princípu subsidiarity by sme mali hľadať spoločnú reč. Viac tu.
Najsilnejšia frakcia Európskeho parlamentu EĽS prijala rezolúciu s konkrétnymi krokmi požadujúcu pomoc EÚ pre ľudí v Bielorusku v ich zápase za slobodu. Rezolúciu iniciovali slovenské KDH aj prostredníctvom Miriam Lexmann a české KDU-ČSL.
Miriam Lexmann spolu so švédskym kolegom Davidom Legom iniciovali list, podpísaní 26 europoslancami, v ktorom žiadajú dôkladné prešetrenie vydaných učebníc pre palestínske deti obsahujúce nenávistný materiál, antisemitizmus a podporu džihádu. Učebnice financovali z príspevkov EÚ a vydala ich agentúra UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe).
Miriam Lexmann podpísala list s požiadavkou o podporu pre siedmich zadržaných bieloruských opozičných aktivistov. Spolu 26 poslancov EP ho adresovalo vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničnú politiku Josepovi Borellovi.
Cielené osobné sankcie voči predstaviteľom režimu Aleksandra Lukašenka nie sú dostatočné na jeho zastavenie. Je čas na odvetvové hospodárske sankcie, podmienené prepustením všetkých politických väzňov a ukončením všetkých represií zo strany štátnej moci, v pléne EP parlamentu to počas vystúpenia uviedla Miriam Lexmann.
Potrebujeme silné a strategicky jednotné smerovanie EÚ, ktoré vyplynie z členských štátov. Podporujme hodnoty slobody a demokracie, ktoré musia byť stredobodom nášho záujmu a vybudujme odolné multilaterálne fóra voči zhubným vplyvom napríklad autoritárskych režimov. Uviedla to dnes Miriam Lexmann počas vystúpenia v pléne EP k téme aktuálneho valného zhromaždenia OSN, kde pôsobí ako tieňová spravodajkyňa EP.
Salviniho populizmus nie je pre KDH témou dňa. Miriam Lexmann reagovala na pozvánku od novej konzervatívnej skupiny Matea Salviniho v EP pre členov Európskej ľudovej strany (EPP/EĽS) odmietavo.
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac máj. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:
– ako tieňová spravodajkyňa som spolupracovala na tvorbe schválenej správy o pravidlách pre digitálne formovanie budúcnosti EÚ,
– vystúpila som v pléne EP k dohode o posilnení práv cestujúcich v železničnej doprave. Napriek pozitívam dohody som upozornila na nedostatočné uľahčenie cestovania pre zdravotne postihnuté osoby, za čo som sa zasadzovala,
– v EP sme schválili uznesenia k téme Európskych záruk pre deti spoločne s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím, ale aj bezpečnosti v online priestore,
– odmietam kontroverznú správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú do EP predložil chorvátsky poslanec Matić a ktorá bola schválená vo Výbore pre ženské práva a rodovú rovnosť EP. Neprijateľným spôsobom narúša princíp subsidiarity,
– spoločne s Monikou Kolejákovou z KDH sme upozornili na to, že Ministerstvo zdravotníctva doposiaľ neuskutočnilo žiadne kroky, aby mohlo čerpať z 4 miliardového balíka poskytovaného EÚ určeného na včasné zachytenie a diagnostiku onkologických ochorení,
– iniciovala som spoločný list slovenských europoslancov predsedovi NR SR so žiadosťou o vystúpenie na júnovej schôdzi NR SR pri príležitosti Konferencie o budúcnosti Európy,
– po mojich mnohých apeloch a vytrvalom úsilí bol konečne vymenovaný osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Stal sa ním Cyperčan Christos Stylianides,
– rozporuplnú iniciatívu Európskej komisie o návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva považujem za ďalší nebezpečný pokus porušujúci nielen subsidiaritu, ale i závažne ohrozujúci najlepší záujem dieťaťa v prípade praxe tzv.náhradného materstva. Práve touto v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, ilegálnou praxou by sa totiž musel zaoberať.
– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde som zároveň tieňovou spravodajkyňou pre stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Návrhy boli zamerané na dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritického myslenia, podpory podnikania, tvorivosti či mediálnej gramotnosti
– vyjadrila som podporu návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov pre predstaviteľov komunistického režimu, ktorý je snahou o nastolenie bazálnej spravodlivosti
– podporila som celoeurópsku iniciatívu žiadajúcu znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom je uľahčiť spoluprácu orgánov verejného zdravia a mimovládneho sektora v problematike koordinovania národných a európskych preventívnych programov,
– Komisii som adresovala otázku s cieľom zamedziť diskriminácii pri používaní digitálnych Covid pasov pre deti a dospelých, ktorým zdravotný stav neumožní očkovanie či dokonca ani testovanie,
– podporila som verejnú celonárodnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.
– v EP som jednoznačne podporila nový sedemročný rámec pravidiel a fungovania obľúbeného vzdelávacieho programu Erasmus +,
– diskutovala som s vyše 200 stredoškolákmi po celom Slovensku v rámci mojej iniciatívy „Hovorme po európsky“ k aktuálnym otázkam EÚ,
– vyzvala som na okamžité sprísnenie sankcií voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu ako dôsledok bezprecedentného únosu civilného lietadla a následného zatknutia opozičného aktivistu R.Prataseviča s priateľkou a nárastu počtu politických väzňov v Bielorusku, medzi ktorých patrí aj Pavel Seviarynets, líder Bieloruských kresťanských demokratov.
– položila som otázku Komisii k problematike stratégie EÚ pre demografiu, vzdelávania, informovania a prípravy k narastajúcemu problému medzigeneračnej spravodlivosti,
– odmietla som pokračovanie v procese ratifikácie bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou v dôsledku Čínou uvalených sankcií na osoby a inštitúcie v EÚ,
– verejne som podporila celosvetovú výzvu pápeža Františka na modlitby za zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, náboženských slobôd, mier a pokoj v Číne a Mjanmarsku,
– vystúpila som v slovenských a zahraničných médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku ako aj aktuálnemu európskemu a svetovému dianiu.
Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas mája. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.
Vážna ľudskoprávna situácia v Číne a Mjanmarsku priviedla Svätého Otca Františka k celosvetovej výzve na zapojenie sa do modlitieb za zmier a pokoj v týchto ázijských krajinách.
Čínska provincia Sin-ťiang nie je známa len pre kruté prenasledovanie moslimskej menšiny Ujgurov. O neľudskom správaní sa čínskeho autoritárskeho režimu vedia svoje aj kresťania. Diecézu Sin-ťiang vyhlásil Vatikán ešte v roku 1946, komunistický režim ju však do dnes neuznal.
Cirkev, ktorá tak musí v tejto lokalite pôsobiť len vo svojej „podzemnej“ činnosti, čelí tvrdému prenasledovaniu. Pred pár dňami to opätovne pocítil aj biskup Joseph Zhang Weizhu, ktorého čínska polícia opätovne zatkla. Tentoraz spoločne so siedmimi kňazmi a desiatimi seminaristami. Dôvodom bolo ich stretnutie – seminár v opustenej fabrike, ktorý bol vládou považovaný za ilegálny.
Svätá stolica pritom len vlani obnovila rozporuplnú dohodu s Čínou, podľa ktorej Vatikán uznal siedmich štátom menovaných biskupov, ale chýbala v nej zmienka o biskupoch, ktorí sa odmietajú registrovať v najväčšej ázijskej krajine. To je ďalšia z požiadaviek režimu – každého duchovného oficiálne registrovať a zohrávať úlohu pri menovaní katolíckych biskupov. Podrobnosti dohody zostávajú vo veľkej väčšine tajné, no už tieto náznaky zásahov totalitného režimu do cirkevných záležitostí možno označiť za bezprecedentné.
Nielen utláčanie veriacich, porušovanie ľudských práv, ale aj rastúca agresia Číny voči susedom a nedodržiavanie medzinárodných záväzkov nás vedie k odmietaniu zmieru s brutálnym režimom, ktorý si sám určuje pravidlá hry.
Od roku 2007 si pripomíname 24. máj aj ako Svetový deň modlitby za Cirkev v Číne. Zriadil ho pápež Benedikt XVI. v každoročnom termíne sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorá je patrónkou Číny. Pápež František tento rok vyzval veriacich k aktívnej účasti na modlitbách pri tejto príležitosti so slovami: „Pozývam vás preto sprevádzať horlivou modlitbou kresťanských veriacich v Číne, našich drahých bratov a sestry, ktorých nosím v hĺbke svojho srdca. Nech ich Duch Svätý, hlavný aktér misie Cirkvi vo svete, vedie a pomáha im byť nositeľmi radostného ohlasovania, svedkami dobra a lásky a budovateľmi vlasti spravodlivosti a pokoja.“
Pápež František však rovnako pozval pamätať pri májových modlitbách ruženca aj na Mjanmarsko. Myšlienkou modlitby je prosba Panne Márii, aby sa prihovorila srdciam zodpovedných za teror, aby našli odvahu vykročiť cestou zmierenia a pokoja.
Vo februári tohto roku, veliteľ ozbrojených síl Mjanmaru Generál Min Aung Hlaing zvrhol vládu ministerskej predsedníčky Aung San Suu Kyi a jej strany „Národná Liga pre Demokraciu“ a nahradil ju vojenskou juntou. Prevrat nastal po tom, čo armáda vyhlásila, že voľby boli zmanipulované, volebná komisia ich následne overila, no podľa armády ich preskúmala nedostatočne. V uliciach sa následne rozpútali protesty a nepokoje pri ktorých obyvatelia krajiny vyjadrujú nesúhlas s postupom armády. Počet obetí je zatiaľ nepotvrdený, no odhaduje sa smrť až 700 protestujúcich občanov a tisícky ďalších boli uväznené.
Hoci aj u nás doma, na Slovensku, čelíme v pretrvávajúcej pandemickej
situácii mnohým problémom, som presvedčená, že nesmieme zostať nevšímaví voči týmto výzvam a musíme zaujať postoj ako súčasť medzinárodného spoločenstva. Ide totiž o výzvy pre celý demokratický svet, Európsku úniu, ale i Cirkev. Výzvy, pred ktorými nemôžeme zatvárať oči, pretože nimi budeme konfrontovaní. Ako členka Zahraničného výboru v EP sa intenzívne zasadzujem za to, aby naša európska odpoveď bola jasne postavená na hodnotách a princípoch nielen slovne, ale aj v praxi. Je totiž našou morálnou povinnosťou zastať sa tých, ktorí sú utláčaní, žijú v neslobode či prenasledovaní. Len spoločným úsilím dokážeme na totalitné či autoritárske režimy efektívne vyvinúť tlak, ktorý zmení ich správanie.
Zdroj foto: cbnnews.com
V rámci férového športového zápasu je dobré, ak športovci z rôznych krajín prichádzajú do kontaktu a zúčastnia sa olympiády. Naši politici by ale nemali byť súčasťou propagandy komunistického režimu v Číne, uviedla Miriam Lexmann k téme bojkotu zimnej olympiády 2022 v čínskom Pekingu.
Porušovanie základných ľudských práv a slobôd v totalitných režimoch je pre nás veľkým mementom pre našu vlastnú historickú skúsenosť s neslobodou. Je našou morálnou povinnosťou nebyť ticho, keď nevinných vedú do žalára, reagovala Miriam Lexmann na sedem ročný trest odňatia slobody pre spolupredsedu bieloruských kresťanských demokratov, aktivistu v boji za slobodu a osobného priateľa Pavla Seviarynetsa.
Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať, uviedla Miriam Lexmann v reakcii na bieloruské prinútenie pristátia civilného lietadla na trase z Atén do Vilniusu.
Zinscenovanie nastraženej bomby pre uväznenie opozičného novinára nie je nič iné ako štátny terorizmus v živom prenose. Európska únia musí odpovedať tvrdo a rázne, tvrdí KDH.
„Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať,“ vyhlásila europoslankyňa a odborníčka KDH na zahraničnú politiku Miriam Lexmann.
Europoslankyňa, ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre zahraničie i delegácie pre vzťahy s Bieloruskom, ďalej žiada prijať rázny postoj aj k ďalším krokom Lukašenkovho režimu v uplynulom období.
„Žiadam tiež preskúmanie smrti aktivistu Vitolda Ašuraka, ktorý zomrel počas uplynulého víkendu vo väzení v Šklove po tom, čo bol v januári odsúdený na päť rokov v trestaneckej kolónii. Znovu zdôrazňujem nevyhnutnosť prepustiť všetkých bieloruských politických väzňov, vrátane lídra Bieloruských Kresťanských Demokratov Pavla Seviarynetsa,“ apeluje Lexmann.
Europoslankyňa očakáva, že dnešné mimoriadne stretnutie Európskej rady prinesie okamžité opatrenia a sankcie EÚ voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu. Dôrazné odsúdenie bezprecedentného činu bude žiadať aj na pôde Európskeho parlamentu formou prijatia urgentnej rezolúcie na najbližšom plenárnom zasadnutí.
Zdroj foto: Európsky parlament
Európsky parlament vo štvrtok odsúdil nedávne čínske sankcie proti viacerým zákonodarcom EÚ a upozornil, že nebude rokovať o ratifikácii komplexnej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou, pokiaľ tieto sankcie zostanú v platnosti. Jednou zo sankcionovaných je aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Integrácia na spôsob Spojených štátov nie je cestou, čo vidieť aj na referendách v Dánsku, Holandsku či Francúzsku, ale aj na brexite, z ktorého sa musíme poučiť. Využime aktuálnu Konferenciu o budúcnosti Európy ako príležitosť, aby sme viedli širšiu diskusiu predstavách a očakávaniach občanov od EÚ – zvlášť v dôsledku pandémie, ktorá do veľkej miery ovplyvnila životy nás všetkých. Uviedla Miriam Lexmann v reakcii na otázku Denníka SME o integrácii EÚ.
Miriam Lexmann víta a oceňuje odtajnenie materiálov z vyšetrovania výbuchu jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle z 26. apríla 1986. Medzi zverejnenými dokumentmi je aj správa riaditeľa elektrárne o výbuchu, prepis rozhovorov operátorov v čase havárie, ako aj správy o evakuácii takmer 45-tisíc obyvateľov Pripjate a priľahlých oblastí.
Reakcia EÚ na Rusko by mala byť jednotná, principiálna a zodpovedať našim hodnotám. Musíme Kremľu jasne povedať, akú cenu zaplatí za ďalšie porušovanie medzinárodných dohovorov alebo integrity a suverenity štátov. Podľa Miriam Lexmann je dôležitá spolupráca v oblasti presnosti sankcií, spravodajských služieb a podpore zápasu časti ruského ľudu za krajinu, kde sa dodržiavajú ľudské práva a dohovory.
Miriam Lexmann iniciovala list 14 europoslancov Kongresu USA podporujúci transatlantickú spoluprácu v oblasti rozvoja telekomunikácií v strednej a východnej Európe. Signatári požadujú spoluprácu a hľadanie alternatívy voči čínskej technológii 5G s odvolaním sa na obavy z bezpečnosti.
Je čoraz zjavnejšie, že Čína predstavuje hrozbu pre demokratické spoločnosti. Postupne sme zistili, že aj Konfuciove inštitúty po celom svete sú „trójskymi koňmi“ brutálneho totalitného režimu. Miriam Lexmann pre Denník N reaguje na vyhrážky, ktoré boli zaslané akademickému pracovníkovi zaoberajúcemu sa Čínou.
Miriam Lexmann víta rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, ktorý odmietol ústavné napadnutie Plánu obnovy. Finančný balík vo výške 750 miliárd eur tak dostal po tomto rozhodnutí dôležitý impulz, aby mohol byť vôbec spustený a pomohol členským krajinám účinne a efektívne reštartovať svoje ekonomiky.
Miriam Lexmann je medzi 40 europoslancami, ktorí vraždu gréckeho novinára Georga Karaivaza nazvali hanebným činom. V liste predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej vyzývajú o jej maximálne zaručenie sa o bezpečnosť a integritu novinárov. Pôjde tak o signál nielen pre páchateľov, ale aj občanov, že s ochranou slobody médií a demokracie to v EÚ myslíme vážne.
Dobudovaním projektu Nord Stream 2 okrem iného oslabujeme pozíciu Ukrajiny voči Rusku. Ako tranzitná krajina príde o veľké finančné prostriedky a stane sa ľahšie vydierateľnou. Uviedla to v súvislosti s aktuálnou konfliktnou situáciou medzi Ruskom a Ukrajinou Miriam Lexmann v podcaste portálu Euractiv.sk.
Šancou, ako sa vymaniť spod tlaku Číny, je spojiť sily celého demokratického sveta. Nielen EU a USA, ale i Austrálie či Japonska a ďalších krajín. Musíme rozvíjať nielen politické, vojenské, ale aj ekonomické partnerstvá medzi svetovými demokraciami, aby sme sa od závislosti na Číne dokázali odtrhnúť, v rozhovore pre český denik.cz hovorila Miriam Lexmann aj o riešení medzinárodných vzťahov s Čínou.
Miriam Lexmann sa snaží prispieť k tomu, aby pozícia EÚ bola voči Číne principiálna. Vzájomné, široko rozvinuté ekonomické vzťahy musíme využiť na zlepšenie ľudskoprávnej situácie v Číne, ktorá je horšia ako v roku 1989 po potlačení povstania na Námestí nebeského pokoja. Uviedla to v diskusnej relácií Rádia Slovensko Z prvej ruky.
Vzhľadom na nekorektné a zavádzajúce informácie, ktoré sa šíria k hlasovaniu Miriam Lexmann k správe o Kosove, považuje europsolankyňa za dôležité vysvetliť svoje rozhodnutie správu v záverečnom hlasovaní podporiť. Čítať ďalej.
Miriam Lexmann a jej poľská kolegyňa Anna Fotyga usporiadali online konferenciu ku genocíde Ujgurov v čínskej provincii Sin-ťiang. Stream je dostupný na sociálnej sieti Twitter.
Ochrana ľudskej dôstojnosti a ľudského života je od počiatku KDH v DNA tejto strany. Ľudia neskôr blízky KDH organizovali Sviečkovú manifestáciu, zasadzujú sa za ochranu života od počatia a chcú ochraňovať kohokoľvek, kto je utláčaný, nielen Ujgurov v Číne. Miriam Lexmann vysvetľovala v Téme dňa TA3 svoju angažovanosť v téme ochrany menšín v Číne.
Miriam Lexmann si praje dobré vzťahy s Čínou, ale zároveň si myslí, že nemôžeme mlčať a zatvárať oči nad takou situáciou, aká je v Sin-ťiangu. Už len naša vlastná skúsenosť s totalitou nám jasne ukazuje, prečo to tak nemôže byť, povedala Lexmann pre Denník SME.
Európska únia dnes spravila významný prvý krok v riešení vážnej ľudskoprávnej situácie v čínskej provincii Sin-ťiang. „Naše hodnoty nesmú byť našou slabosťou, ale našou silou,“ vyhlásila europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), voči ktorej Čína dnes v odvetnom kroku zaviedla osobné sankcie.
„Oceňujem dlho očakávaný krok EÚ voči Číne, ktorý dnes ministri zahraničia schválili na stretnutí v Bruseli,“ uviedla Miriam Lexmann v reakcii na uvalenie sankcií EÚ voči štyrom čínskym predstaviteľom a jednému právnemu subjektu v súvislosti s potláčaním práv ujgurskej menšiny v krajine. „Situácia v regióne Sin-ťiang v Číne je alarmujúca a mnohí odborníci potvrdili, že spĺňa všetky charakteristické znaky genocídy,“ dodala v tejto súvislosti slovenská europoslankyňa.
Lexmann bola ako členka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) spoluiniciátorkou Vyhlásenia o správach systémového mučenia a sexuálneho zneužívania v internačných táboroch Sin-ťiang na severovýchode Číny. Zároveň vystupuje ako spoluautorka rezolúcie Európskeho parlamentu (EP) k návrhom riešení situácie v Hongkongu, ako i spomínanej oblasti Sin-ťiangu.
„Ak sa voči tejto situácii jasne nevymedzíme, staneme sa morálne spoluzodpovední za zneužívanie ľudí ako otrokov pri výrobe produktov, ktoré končia na našom trhu. Ide o obrovský prešľap, ktorý nemôžeme tolerovať. V rámci IPAC, ale aj v Európskom parlamente dlhodobo požadujem, aby sa začalo medzinárodné vyšetrovanie týchto zločinov proti ľudskosti,“ uviedla Lexmann, pričom privítala, že EP v hlasovaní prijal uznesenie o zohľadňovaní ľudskoprávnej situácie pri rozhodovaní o investičnej dohode s Čínou.
Cielené sankcie EÚ v štýle Magnitského aktu sú nevyhnutným nástrojom, ktorý dáva jasne najavo, že dodržiavanie ľudských práv je striktnou podmienkou pri akýchkoľvek budúcich obchodných dohodách s Čínou.
Peking v reakcii na kroky EÚ vyhlásil v pondelok cestovné a ekonomické sankcie voči štyrom európskym inštitúciám a 10 európskym osobnostiam, vrátane piatich europoslancov. Medzi nimi je aj Miriam Lexmann.
„Je poľutovaniahodné, že Čína namiesto riešenia situácie reaguje hrozbami a protisankciami aj voči nám europoslancom. Ak bude naďalej pokračovať v tomto druhu reakcie, dá tak jasne najavo, že nie je konštruktívnym partnerom, ale rivalom, ktorý podkopáva základné hodnoty a princípy, ktoré sú základom medzinárodnej spolupráce,“ reagovala na dnešné uvalenie sankcií voči európskym politikom i akademikom a ich rodinám Miriam Lexmann.
„Za našu dnešnú slobodu mnohí položili život alebo obetovali dlhé roky väzenia či prenasledovania. Považujem za svoju morálnu povinnosť pomôcť v boji za slobodu tým, ktorí ten boj stále zvádzajú. Cítim, že moje úsilie má zmysel a som ešte viac povzbudená v ňom aj naďalej pokračovať,“ zdôraznila slovenská europoslankyňa.
Foto: Európsky parlament
Miriam Lexmann ocenila uvalenie sankcií EÚ voči štyrom čínskym predstaviteľom a jednému právnemu subjektu v súvislosti s potláčaním práv ujgurskej menšiny v krajine. Situácia v regióne Sin-ťiang v Číne je alarmujúca a mnohí odborníci potvrdili, že spĺňa všetky charakteristické znaky genocídy. Sankcie sú nástrojom na dodržiavanie ľudských práv a striktnou podmienkou pri budúcich obchodných dohodách s Čínou, uviedla v tejto súvislosti slovenská europoslankyňa.
Existuje veľké riziko, že západný Balkán bude „kúpený“ čínskymi spoločnosťami. EÚ zatvára oči a pokračuje vo svojej politike úzkej spolupráce s Čínou, pretože má z toho okamžitý ekonomický profit. Z dlhodobého hľadiska to však prináša politickú stranu západného Balkánu, ekonomicky utrpia európske firmy a dochádza k značnej ekologickej ujme, pretože čínske spoločnosti nehľadia na životné prostredie, uviedla to Miriam Lexmann v diskusii Globsec o rozšírení, partnerstve a hodnotách EÚ.
Nový migračný pakt, ktorý dnes prijal Európsky parlament (EP), nerieši podľa M. Lexmann zásadné tlaky na vonkajších hraniciach Európskej únie (EÚ), pridáva administratívne bariéry a vytvára právnu neistotu.
Aj tieto veci som zrealizovala počas marca vo svojej službe občanom.
Čína podnikla kybernetické útoky proti desiatkam poslancov a ministrov vlád naprieč Európou. Medzi nimi sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), český minister zahraničných vecí Jan Lipavský či britská ministerka pre ekonomickú bezpečnosť Nus Ghaniová.
Pred viac ako šiestimi rokmi zomrel v Belgicku po neprimeranom zásahu polície slovenský občan Jozef Chovanec. Žiaľ, ani viac ako šesť rokov od tejto tragédie nevidíme, že by vec mohla byť v dohľadnej dobe spravodlivo rozhodnutá.
Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne.
Región Náhorný Karabach ukrýva dôležité arménske kresťanské kultúrne dedičstvo, ktoré pozostáva z viac ako 4000 starobylých kultúrnych a náboženských budov, vrátane 370 kostolov a chrámov, 119 hradov a pevností, tisícov krížových kameňov a iných historických predmetov.
K okrúhlemu stolu pozývame zástupcu ministerstva práce, zástupcov všetkých parlamentných strán, verejného ochrancu práv, komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, komisára pre deti, zástupcov ZMOSu, Únie miest Slovenska, SK8 a organizácií, ktoré sa venujú práci so zdravotne znevýhodnými osobami.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
