Miriam Lexmann

Menu
English news
Buďme v kontakte

Rýchle správy

dezinformácie

31. mája 2024

Európske vlády vedeli o kybernetických útokoch voči vlastným politikom, avšak nekonali a ani ich o nebezpečenstve neinformovali. To ohrozuje aj blížiace sa  európske voľby a demokratické procesy, tvrdí zasiahnutá slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).

Nedávno zverejnené informácie odhalili, že čínska štátom podporovaná hackerská skupina Advanced Persistent Threat 31 (APT31 Group) podnikla v roku 2021 kybernetické útoky proti európskym politikom kritickým voči totalitnému režimu čínskej komunistickej strany, vrátane europoslankyne Miriam Lexmann (KDH). Podľa odhalených informácií Spojené štáty o útokoch informovali európske vlády, tie však nekonali. Lexmann a ďalší poslanci žiadajú odpovede a konkrétne kroky.

„Je neakceptovateľné, aby slovenské úrady alebo iné vlády EÚ neinformovali svojich poslancov o útokoch, keď vedeli, že boli ich cieľom. Vzhľadom na to, že naše emailové schránky obsahujú citlivé informácie napríklad o európskej legislatíve to mohlo viesť k vážnym únikom údajov ohrozujúcim našu národnú a európsku bezpečnosť vrátane blížiacich sa európskych volieb,” hovorí Miriam Lexmann (KDH), ktorá je členkou Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu (AFET) a Výboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE), pričom tiež patrí medzi politikov na čínskom sankčnom zozname.

Hackerská skupina, známa v komunite kybernetickej bezpečnosti ako APT31 Group, bola súčasťou kyberšpionážnej skupiny riadenej Ministerstvom štátnej bezpečnosti Čínskej ľudovej republiky (ČĽR). Zamerala sa na zákonodarcov, úradníkov, novinárov a akademikov. Podľa amerického ministerstva spravodlivosti skupina v roku 2021 „cielila na e-mailové účty politikov, ktorí boli súčasťou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC),“ vrátane „všetkých jej členov z Európskej únie“. Medzi nimi sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), český minister zahraničných vecí Jan Lipavský či britská ministerka Nus Ghaniová.

Preto Lexmann, ktorá je spolupredsedníčkou Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC), spolu s ďalšími 15 europoslancami a členmi IPAC poslali spoločný list predsedom národných parlamentov EÚ a Európskeho parlamentu, v ktorom žiadajú o pomoc pri vytváraní väčšej ochrany európskych parlamentov pred kybernetickými hackerskými útokmi a širším zasahovaním do demokratických procesov zo strany autoritárskych režimov. Na Slovensku bol list zaslaný dočasnému predsedovi NR SR Petrovi Žigovi.

„Európska únia a členské štáty musia rýchlo zlepšiť kybernetickú bezpečnosť a širšiu inštitucionálnu a spoločenskú odolnosť voči zasahovaniu zo strany Komunistickej strany Číny a iných autoritárskych režimov. Od ekonomického nátlaku cez špionáž, kybernetické útoky až po škodlivý obsah poskytovaný našim deťom prostredníctvom sociálnych aplikácií, ako je TikTok; tieto najnovšie útoky opäť ukazujú, že totalitný režim v Číne dnes predstavuje najkomplexnejšiu hrozbu pre našu slobodu a bezpečnosť,“ dodáva Lexmann a zdôrazňuje, že aj preto musíme pokračovať v znižovaní našej závislosti od čínskeho režimu, pretože len tak obmedzíme vlastnú zraniteľnosť a posilníme našu odolnosť a sebestačnosť.

Zdroj foto: aa.com

6. februára 2024

Tohtoročnou hlavnou myšlienkou Dňa bezpečnejšieho internetu je „šíriť digitálne dobro“. Aj preto Miriam Lexmann počas plenárneho zasadnutia opäť dôrazne vyzvala Európsku komisiu, aby podnikla kroky na to, aby online platformy konečne začali plniť svoje povinnosti podľa európskej legislatívy a odstraňovali toxický obsah, ktorý má veľmi negatívny vplyv nie len na našu demokraciu a správu vecí verejných, ale aj na psychické zdravie hlavne detí a mladých ľudí.

14. novembra 2023

Európsky parlament dnes vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci prijal svoju pozíciu k návrhu Nariadenia o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Ide o dlhoočakávanú legislatívu, ktorej cieľom je efektívnejšie zakročiť proti šíreniu vizuálneho materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí online. Slovenska sa táto problematika bytostne dotýka vzhľadom na to, že patrí k trom krajinám s najväčším množstvom hostingových domén s detskou pornografiou.

„V dnešnom svete, kedy sa zdá, že sme neustále pozadu voči rýchlemu vývoju technológií a možnostiam, ktoré tieto technológie prinášajú pre páchateľov trestnej činnosti, je absolútne nevyhnutné zamerať našu pozornosť na posilnenie stratégií ochrany detí pred sexuálnym zneužívaním online. Ešte viac preto musíme zapojiť všetkých relevantných aktérov a využiť všetky zákonné možnosti,“ hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá sa dlhodobo zasadzuje za posilnenie ochrany detí v online prostredí a spolupracuje s rôznymi organizáciami a tzv. horúcimi linkami na nahlasovanie prípadov zneužívania detí online. Na Slovensku aktívne pracuje na tom, aby sme sa konečne zapojili do celosvetovej siete INHOPE, keďže sme spomedzi členských štátov EÚ jediní bez zastúpenia.

Návrh nariadenia sa však od začiatku spájal aj s obavami z narušenia súkromia používateľov online komunikačných systémov, keďže podľa medializovaných informácií mal smerovať k plošnému skenovaniu všetkých komunikácií vrátane tých, ktoré sú zabezpečené tzv. systémom šifrovania („encryption“). „V Európskom parlamente sme upravili pôvodný návrh, ktorý by istým spôsobom umožňoval skenovanie všetkých súkromných komunikácií na prítomnosť potenciálne nelegálnych obrázkov. Európsky parlament tiež plne z rozsahu legislatívy vylúčil zašifrované systémy („encrypted systems“). Obavy zo straty súkromia tak nie sú opodstatnené,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.

„Uvedomujem si, že táto legislatíva nie je všeliekom na túto nesmierne závažnú problematiku a aj naďalej budem vyvíjať intenzívne úsilie pre to, aby legislatíva bola riadne uplatňovaná a každý subjekt si dôkladne plnil zákonné povinnosti“, dodáva europoslankyňa Lexmann.

Nariadenie o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí online bude po hlasovaní v Európskom parlamente pokračovať do tzv. trialógových rokovaní, počas ktorých bude vyjednaný finálny text.

20. októbra 2023

Diskusia o problematike dezinformácií v kultúrnom centre Veritas, oboznámenie sa s aplikáciami AI vyvíjanými firmou Siemens Healthineers v spolupráci s Technickou univerzitou a aj debata v centre kresťanskej kultúry FUGA o rozvoji a podpore kultúry v dnešných časoch. Záver pracovného týždňa strávila Miriam Lexmann v metropole východného Slovenska, v Košiciach.

17. októbra 2023

O sťahovaní a blokovaní dezinformácií na sociálnych sieťach, ale aj regulácii algoritmov, ktoré svojím nastavením a šírením škodlivého a negatívneho obsahu ohrozujú zdravie nielen našich detí dnes diskutovala Miriam Lexmann s Věrou Jourovou. Česká podpredsedníčka Komisie ubezpečila, že EK bude vo vzťahu k veľkým online platformám rázne konať. Rovnako ja sa budem aj naďalej zasadzovať za to, aby si sociálne siete svoj podiel povinností na boji proti dezinformáciám riadne plnili, uviedla M. Lexmann.

10. októbra 2023

Musíme urobiť všetko pre to, aby deti neboli denne vystavované škodlivému obsahu či šikanovaniu a usilovať sa o minimalizáciu rizík. Pomôže nám v tom aj novo schválená Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti – tzv. BIK+. O jej implementácii na Slovensku bude Miriam Lexmann s príslušnými orgánmi určite komunikovať.

2. októbra 2023

Fragmentované či nejasné pravidlá členských štátov týkajúce sa médií spôsobovali mnohé problémy vrátane nedostatočnej informovanosti užívateľov, ale aj nižších záruk nezávislosti pre médiá a novinárov. Nezávislé médiá sú však základom demokracie, a preto bolo potrebné prijať minimálne spoločné štandardy. Slúži na to Európsky akt o slobode médií, ktorý podľa Miriam Lexmann nastavuje jasné pravidlá pre vlastníctvo médií, ochranu zdrojov, editoriálnu nezávislosť a transparentnosť informácií.

25. augusta 2023

Dnešný deň považuje Miriam Lexmann za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa v súvislosti s tým, že veľké online platformy musia oddnes uviesť do praxe prísnejšie povinnosti, ktoré im ukladá zákon o digitálnych službách (DSA)

5. júna 2023

Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj. „Starostlivosť o duševné zdravie nielen detí a mladých patrí k hlavným generačným výzvam. Zvlášť v tejto dobe, keď technológia umelej inteligencie ovplyvňuje každodenný život nás i našich detí viac než si myslíme. Preto je táto problematika na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku mojou prioritou,“ hovorí europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Deti dnes trávia veľa času na sociálnych sieťach, kde prichádzajú do kontaktu s negatívnym a nevhodným obsahom. Prečo je potrebné o tom nahlas hovoriť?

Len nedávno som sa osobne stretla s Jackie Fox z Írska – mamou 21-ročnej Nicole, ktorá v dôsledku kyberšikany spáchala samovraždu. Jackie dnes šíri osvetu o prevencii týchto deštrukčných vplyvov, ktorých súčasťou sú v dnešnej dobe aj digitálne technológie. Musíme o tom hovoriť aj preto, aby sme včas dokázali predísť každej takejto tragédii. 

Na Slovensku skúsenosť s online šikanovaním priznala takmer štvrtina detí vo veku 9 – 17 rokov a až polovica detí mala skúsenosť so sexuálnymi obsahmi. Skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo, uviedla jedna tretina detí pričom až 22% detí a mladých o svojej negatívnej skúsenosti s nikým nehovorilo. Štatistiky a zistenia slovenských výskumníkov sú naozaj závažné. 

Za cielením pozornosti na vybraný obsah zvlášť na sociálnych sieťach sa skrývajú aj algoritmy umelej inteligencie. Táto technológia potom ponúka používateľom mnohokrát negatívny či nevhodný obsah, keďže práve ten púta oveľa viac pozornosti a vyvoláva viac emócií. Ak niekto vyhľadá alebo si pozrie napríklad video o sebapoškodzovaní, algoritmus mu túto tému začne cielene podsúvať v rôznych kontextoch. Takto sa doslova povzbudzuje k myšlienkam a následne aj skutkom, ktoré môžu byť pre život mladého človeka fatálne. Tu  musia veľké online platformy urobiť jasné kroky, k čomu sme ich zaviazali aj európskou legislatívou. Vážnym problémom sú rovnako nedostatočné mechanizmy overovania veku používateľov. 

Je to medzi inými aj platforma TikTok, ktorá je dnes medzi mladými veľmi populárna a využíva tieto manipulatívne techniky. Zároveň predstavuje neakceptovateľné bezpečnostné riziká z hľadiska ochrany osobných údajov. Jej používanie pre štátnych predstaviteľov zakázalo už mnoho nielen európskych krajín, no otázka bezpečnosti sa týka všetkých nás. Aj preto som vyzvala najvyšších predstaviteľov európskych inštitúcií na koordináciu spoločného postupu pri vyhodnocovaní rizík a následných krokov. 

Nehovoriac o metaverze, kde nás čaká veľká úloha podrobne preskúmať dopady tejto rozšírenej virtuálnej reality na psychické zdravie ľudí skôr než sa začne masovo využívať. Už dnes odborníci varujú pred jeho urýchleným spustením bez jasných pravidiel a ochrany. Človek totiž nie je stavaný žiť svoj život v bubline virtuálnej reality. 

Ako deťom a mladým pomôcť zorientovať sa v spleti týchto online vplyvov na ich duševné zdravie? Čo môže urobiť každý z nás?

Musíme našim deťom, dospievajúcim a vôbec blízkym venovať náš čas – to je základný princíp. Nenechať ich hodiny vystavených online životu na mobiloch a počítačoch. 

Prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah sú kľúčové. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup. Dôležitým je tiež posilňovanie kritického myslenia, flexibility či odolnosti. Základom je však aj kvalitný legislatívny rámec. 

A práve preto, že technológia umelej inteligencie sa čím ďalej tým viac stáva súčasťou každého digitálneho produktu či služby považujem za rozhodujúce zdôrazniť, že sa potrebujeme sústrediť na jej dôveryhodné a etické používanie. To znamená, aby bol v centre jej vývoja na prvom mieste vždy človek a jeho dobro. Aby dôveryhodná AI bola vždy považovaná za dobrého sluhu a nie zlého pána. To je úloha aj nás, zákonodarcov.

Téme umelej inteligencie (AI) sa venujete už dlho, no v širokej verejnosti bola spopularizovaná takpovediac až v posledných mesiacoch. Spôsobil to akýsi virtuálny asistent známy pod názvom ChatGPT. Aké sú pozitíva či riziká tohto nástroja zvlášť pre mladých užívateľov? 

Áno, téme AI sa venujem dlhodobo, a to nielen na pôde Európskeho parlamentu. Mojou snahou totiž je upozorniť na jej výhody a prínosy, ale aj riziká predovšetkým u nás doma. Minulý rok som preto usporiadala v Bratislave medzinárodnú konferenciu, kde desiatky špičkových odborníkov zo Slovenska spolu so zahraničnými kolegami diskutovali za účasti širokej verejnosti o výzvach, ktoré nám dynamický rozvoj AI prináša. 

Musíme si uvedomiť, že Chat GPT pracuje s doterajšími poznatkami, ktoré do veľkej miery vytvorili ľudia – spracúva ich, triedi a na základe toho vytvára obsah, ktorý je pre nás rýchlosťou spracovania a množstvom informácií jedinečný.

Lenže ChatGPT robí aj chyby. Dokáže byť fakticky nepresný, vytvára teda aj logické nezmysly, ba vidíme, že táto pomôcka môže vyslovene prispieť k šíreniu dezinformácií. Kontrola človekom je tu absolútne nevyhnutná a presne toto musí byť základné pravidlo pri používaní AI: Človek musí mať vždy posledné slovo. Len tak ju dokážeme udržať pod kontrolou.

Ako reaguje na tento technologický vývoj Európsky parlament?

Už v týchto týždňoch schvaľujeme v pléne EP našu pozíciu k historicky prvej legislatívnej úprave tejto technológie. Mojím zámerom a snahou je, aby človek a jeho dobro vždy zostali stredobodom využívania umelej inteligencie.

Ide o nariadenie, známe ako Akt o umelej inteligencii, ktoré prináša pravidlá pre reguláciu AI. Návrh ju delí na podkategórie podľa rizikovosti. Neakceptovateľnou AI je  kategorizácia ľudí podľa sociálneho skóre, AI využívajúca manipulatívne techniky či rozpoznávanie tváre vo verejnom priestore a pod. Medzi vysoko rizikovú AI patria napríklad aplikácie týkajúce sa autonómnych áut, diagnostiky v medicíne, zamestnanosti, vymáhania práva. Dlhodobo som sa zasadzovala o to, aby do tejto kategórie boli pridané algoritmy tzv. ekonomiky pozornosti. Práve tie totiž určujú, ktorý obsah vidíme na sociálnych sieťach a ktorý, naopak, neuvidíme. V mnohých prípadoch ide totiž o uprednostňovanie konfliktného, dezinformačného či inak negatívneho obsahu, pretože práve ten dlhšie udržiava našu pozornosť. Limitované riziko predstavujú chatboty, ktoré nám „radia“ aj pri online nakupovaní alebo učení jazykov. Žiadne riziko nepredstavuje napríklad AI, ktorá riadi triedenie mailov na spamy – tento typ nebude podliehať žiadnej regulácii. Aj v dôsledku rýchleho vývoja a rozšírenia spomínaného chatGPT sme však v Európskom parlamente predstavili špeciálnu kategóriu tzv. AI všeobecného využitia, ktorá bude tiež podliehať regulácii. 

Prečo je prijatie tejto legislatívy veľmi dôležité? 

Zvlášť v posledných mesiacoch sme čoraz viac svedkami rôznych výziev na úrovni jednotlivcov i štátov na dočasné pozastavenie vývoja AI, kým nenastavíme jasné pravidlá. Je to dôsledok strácania kontroly a prehľadu. Prirovnala by som to k ohňu: ak ho ovládame, je životne dôležitý pomocník, ak sa však vymkne spod kontroly, jeho sila je ničivá.

Spravovať technológiu umelej inteligencie budeme vedieť len tak dobre, ako kvalitne si nastavíme legislatívny rámec a ako formovaní budú v procese jej vývoja a nasadzovania výskumníci, technici a ostatní. Potrebujeme si určiť jasné a pre celú EÚ jednotné pravidlá, ktoré sa zároveň stanú akýmsi zlatým štandardom pre celý svet. 

Zároveň však potrebujeme vzdelávať aj spoločnosť, aby sme primerane rozumeli, čo nám táto technológia prináša a ako ju dobre používať a ovládať. Je to kľúčové aj z hľadiska pracovného trhu, ktorého vývoj AI značne ovplyvní. Ak pochopíme jej fungovanie, budeme aktívni pri vytváraní súčasných regulačných a inštitucionálnych rámcov, pomôže nám zefektívniť mnohé naše činnosti.

O tom, ako napríklad zvládnuť digitálne technológie u nás doma, priamo v rodinách, sa dozviete viac aj v publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/. 


Foto: www.august.com.au

4. júna 2023

Nie je náhoda, že ten istý režim, ktorý sa snaží potlačiť pravdu o svojich zločinoch a pošliapať ľudskú dôstojnosť, pôsobí čoraz asertívnejšie aj v zahraničí a predstavuje hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť, pripomína pri príležitosti 34. výročia masakra čínskeho masakra vlastného obyvateľstva na Námestí Nebeského pokoja Miriam Lexmann.

9. mája 2023

Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.

Nebezpečenstvo v detskej izbe?

Až 22 percent detí príde do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete už vo veku 11 rokov a tieto čísla neustále rastú. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých, čo je o 20 percent viac ako v roku 2018. Zároveň na Slovensku rastú aj štatistické čísla osamelosti a duševných porúch u detí a mladistvých. 

Donedávna sme deti upozorňovali, aby si nebrali sladkosti od cudzích ľudí a na ulici sa nezhovárali s neznámymi. Lenže dnešné riziká pre mladých dávno prekonali vstupné dvere našich domovov. Mnohokrát s nimi totiž prídu do kontaktu priamo vo svojich detských izbách.

Nebezpečenstvo v online prostredí je často sofistikovane ukryté za monitormi počítačov či displejmi mobilov. O tom, že situácia sa zhoršuje svedčí aj výskum Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorý zvlášť počas obdobia pandémie, priniesol veľmi vážne zistenia.

Dobré používanie technológie

Starostlivosť o duševné zdravie ohrozené novodobými nelátkovými závislosťami sa veľmi rýchlo zaradilo medzi hlavné generačné výzvy, pred ktorými stojíme nielen my na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku spolupracujem s odborníkmi a spoločne hľadáme riešenia ako deti čo najefektívnejšie ochrániť.

Jedným z najväčších problémov je samotný obsah, ktorý je našim deťom ponúkaný v online priestore – najčastejšie na sociálnych sieťach. Stoja za ním algoritmy, ktoré sú cielene využívané na udržanie našej pozornosti, a to aj prostredníctvom vyvolávania negatívnych emócií. Už prijatý európsky Akt o digitálnych službách ukladá online platformám oveľa viac zodpovednosti. Aj v kontexte prebiehajúceho legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligenciisa zasadzujem, aby boli tieto algoritmy považované za vysokorizikové a takto podliehali prísnejšej úprave v oblasti kontroly bezpečnosti či transparentnosti.

Je známe, že najpopulárnejšou sociálnou sieťou medzi deťmi a mladými je TikTok. V súvislosti so závažnými bezpečnostnými rizikami používania tejto platformy presadzujem jednotný postup a koordináciu Európskej komisie, Rady a členských štátov pri dôslednej identifikácii rizík a ich jasnej komunikácii pre všetkých – dospelých i deti. 

Za účelom posilnenia ochrany mladistvých prostredníctvom boja proti materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí v online priestore je spolu 52 partnerských krajín z celého sveta združených v sieti liniek na nahlasovanie takéhoto obsahu – INHOPE. Dlhodobo podnikám kroky na to, aby bolo do tejto siete opäť zapojené aj Slovensko. 

Som rada, že sa mi podarilo docieliť prijatie dočasnej výnimky. Práve tá umožňuje zachovanie efektívnych nástrojov nahlasovania a vyhľadávania škodlivého online obsahu pre deti, až kým sa neprijme nové dlhodobé riešenie. Toto už dnes máme v Európskom parlamente na stole v podobe návrhu nového nariadenia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, kde pracujem na posilnení opatrení. 

Vzdelávanie a kritické myslenie ako piliere 

Ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci na rôznych fórach dlhodobo apelujem na dostupnejšie služby starostlivosti o duševné zdravie, a to zvlášť v kontexte zmieneného vplyvu sociálnych sietí. V pozícii tieňovej spravodajkyne pre Európsky vzdelávací priestor som presadila viaceré návrhy riešení v oblasti vzdelávania mladých s dôrazom na nadobúdanie tzv. mäkkých zručností. 

Za kľúčovú však považujem otvorenejšiu komunikáciu s deťmi i mladými, ako aj ich vedenie k nadobúdaniu takých zručností, ktoré aj im pomôžu lepšie sa zorientovať v dnešnej digitálnej dobe. Osobná komunikácia bez obrazoviek či displejov predovšetkým v rodine, kritické myslenie a správne rozlišovanie vo významnej miere pomáhajú predchádzať negatívnym vplyvom na duševné zdravie. 

O tom, ako dnes zvládnuť digitálne technológie v rodinách sa dozviete viac aj v tejto publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/

Zdroj foto: Canva

7. februára 2023

Byť „kedykoľvek online“ je fenoménom našej doby. Naučiť sa však uvedomelo využívať skvelé možnosti internetu je výzvou ako pre nás dospelých, tak i naše deti a mladých. O kritickom myslení, mediálnej výchove či bezpečnom internete bolo dnešné celoslovenské stretnutie odborníkov na bezpečnosť detí v digitálnom priestore, ktorým sa prihovorila aj Miriam Lexmann.

7. februára 2023

Sexuálny či nenávistný obsah, násilie a šikana. To sú slovenskými deťmi najčastejšie menované negatíva, s ktorými sa stretli na internete. „Potrebujeme posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete; rovnako ich však viesť k nadobúdaniu zručností, aby sa vedeli zorientovať, kriticky myslieť a vedome robiť dobré rozhodnutia“, upozorňuje v súvislosti so zverejnením výskumu Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku v roku 2022 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Približne tretina detí a dospievajúcich vo veku 9 – 17 rokov mala v uplynulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22 % mladých o svojej negatívnej skúsenosti s internetom s nikým následne nehovorilo. Najčastejšie ide o nenávistné odkazy a správy, návody ako schudnúť (aj stránky propagujúce bulímiu a anorexiu), ale aj obsahy zobrazujúce telesné sebapoškodzovanie a ubližovanie si. So sexuálnymi obsahmi má zase podľa čerstvo zverejneného prieskumu za posledný rok skúsenosť viac než polovica detí vo veku od 11 – 17 rokov.

„V súvislosti s nárastom používania nových technológií sme svedkami epochálnych zmien. Približne 90 % dospievajúcich používa denne mobilný telefón, kde majú častokrát neobmedzený prístup k internetu. Jeho nesporné benefity poznáme, potrebujeme sa však zamerať na riziká, pretože hovoríme o zásadnom vplyve na duševné i fyzické zdravie detí a mládeže,“ upozorňuje Lexmann, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za oficiálne zapojenie Slovenska do medzinárodnej siete INHOPE, kde sú pre posilnenú ochranu mladistvých v online priestore zapojené štáty a organizácie z celého sveta. Na pôde Európskeho parlamentu v súčasnosti tiež spolupracuje na príprave účinnej revízie legislatívy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a v rámci digitálnej legislatívy sa podieľa na krokoch, aby algoritmy, ktorými sa riadi napríklad ponúkanie kontroverzného či nenávistného obsahu online, podliehali regulácii.

„Oceňujem nenahraditeľnú činnosť rôznych občianskych iniciatív, vrátane kresťanských, ktoré kvalifikovane vzdelávajú slovenské deti a mládež v nadobúdaní zručností v online priestore. Verím, že na podporu týchto aktivít budú koncepčne využité aj prostriedky z Plánu obnovy,“ uzatvára Lexmann, ktorá podporuje viaceré podobné aktivity realizované organizáciami ako digiQ či eRko. Výskum bol prezentovaný pri príležitosti medzinárodného Dňa bezpečného internetu v utorok 7. februára pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na odbornej konferencii Bezpečnosť detí v digitálnom priestore na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

22. novembra 2022

Dôležitú smernicu o ochrane kritickej infraštruktúry, ktorá je zásadná pre našu bezpečnosť, a to vrátane boja proti hybridným hrozbám, podporila aj Miriam Lexmann. V rámci aktuálneho zasadnutia EP, ktoré sa koná 70 rokov od prvého stretnutia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, čo bol počiatok dnešnej EÚ je Kľúčovou i dohoda o rozpočte pre rok 2023. Tá reflektuje predovšetkým vyrovnávanie sa s dôsledkami energetickej krízy, kde je našou prioritou adresná pomoc.

3. novembra 2022

Dezinformácie dnes ohrozujú aj deti a mladých. Aj preto prijala Miriam Lexmann záštitu nad expertným seminárom vedeným organizáciou digiQ. Pedagóvia, asistenti, školskí psychológovia, vychovávatelia, animátori, ale aj ďalší pracovníci v školstve, dostali odborné poznatky v tejto oblasti užitočné pre každodennú prax.

25. októbra 2022

Algoritmy, ktoré využívajú aj sociálne siete na udržanie našej pozornosti by mali byť považované za vysokorizikové a takto podliehali aj legislatíve. Miriam Lexmann sa aj preto usiluje o dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie a ako tieňová spravodajkyňa pre Európsky vzdelávací priestor navrhovala riešenia pre vzdelávanie mladých ľudí vrátane nadobúdania mäkkých zručností.

24. októbra 2022

Je to sloboda slova, ak nám algoritmy zamedzia vidieť na sociálnych sieťach iný názor a obsah?, pýta sa Miriam Lexmann v diskusii Prežijú mladí ľudia v 21. storočí v rámci cyklu odborných diskusií platformy Vizionári. Sloboda slova musí byť chránená len konkrétnej osobe, nie virtuálnym účtom, tak musíme nastaviť legislatívne rámce v EÚ, dodala europoslankyňa.

17. októbra 2022

Miriam Lexmann odmieta špinavú hru v ktorej bolo jej meno zneužité na vytvorenie falošnej emailovej adresy, z ktorej boli rozposlané anonymné emaily plné klamstiev a vyhrážok adresované starostom a primátorom v Prešovskom kraji. Zneužiť meno a podlo zaútočiť na rodinu, teda neštítiť sa akýchkoľvek praktík, nesmie byť v našej spoločnosti akceptované, vyhlásila Lexmann a upozornila, že v nasledujúcich dňoch podnikne aj s manželom Milanom Majerským náležité právne kroky.

10. októbra 2022

Miriam Lexmann sa v rámci legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligencii zasadzuje aktuálne o to, aby sa tzv. ekonomika pozornosti, čiže algoritmy na sociálnych sieťach, ktoré cielene pôsobia na udržiavanie našej pozornosti, zaradili medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Dôvodom je negatívny dopad sociálnych sietí na zdravie ľudí.

23. septembra 2022

Sloboda slova v našom boji proti dezinformáciám nesmie byť obmedzená, pričom musí vždy patriť konkrétnemu človeku a nie anonymnému účtu, netransparentnému médiu či botu, uviedla Miriam Lexmann princíp, ako bojovať proti dezinformáciám na sociálnych sieťach. Zdôraznila tiež, že náš boj proti dezinformáciám nebude účinný, pokiaľ sa neposilní dôvera občanov voči štátu, inštitúciám ale najmä navzájom jedného voči druhému.

21. septembra 2022

Dezinformácie, hybridné hrozby, riziká ekonomickej závislosti na nedemokratických režimoch, či etické aspekty moderných technológii – aj na tieto témy sa zhovárala Miriam Lexmann so študentmi Obchodnej akadémie v Petržalke a Strednej odbornej školy pedagogickej v Modre.

10. júna 2022

Boj proti dezinformáciám je totiž kľúčový pre ochranu demokracie a slobody, a to vrátane slobody slova. Miriam Lexmann v spoluprácii so zastúpením EK na Slovensku, Kempelenovým inštitútom a MIRRI SR usporiadali expertnú diskusiu za účasti občianskeho sektora, predstaviteľov ministerstiev i médií. Reč bol aj o pripravovanom schvaľovaní Aktu o digitálnych službách.

30. mája 2022

Medzinárodné štúdie poukazujú na to, že nadmerné využívanie digitálnych technológií je u detí v školskom veku naozaj bežnou záležitosťou. Miriam Lexmann aj preto opakovane upozorňuje a teraz podporuje kampaň MINIdigi od eRka pre deti, ktorá je zameraná na digitálnu miernosť. V kampani sú vypracované materiály s konkrétnymi aktivitami pre deti, ktoré im vyplnia čas miesto telefónov, počítačov či tabletov.

26. apríla 2022

Boj proti dezinformáciám si vyžaduje komplexnú reakciu na národnej aj európskej úrovni. Viac ako čokoľvek iné si to však vyžaduje postaviť sa a bojovať za pravdu proti tým, ktorí sa ju snažia potlačiť. Aj preto kancelária Miriam Lexmann dnes v Bruseli zorganizovala diskusiu o šírení ruských a čínskych dezinformácií a spolupráci týchto režimov pri snahe rozložiť európsku jednotu.

29. marca 2022

Flexibilnejší pracovný trh, ktorý umožní dôstojné sociálne zabezpečenie pracovníkov aj v krajinách, kde nemajú trvalý pobyt; podpora zvýšenej rekvalifikácie a vzdelávania v nadobúdaní digitálnych zručností a kompetencií; rozvoj zručností ako kritické myslenie, podnikanie či mediálna gramotnosť, ale aj podpora budovania digitálnej infraštruktúry vo vzdialených regiónoch a na vidieku. To sú len niektoré z pozmeňovacích návrhov, ktoré Miriam Lexmann podala k Správe o vykonávaní plánu obnovy a odolnosti.

21. marca 2022

Príliš dlho sme si zatvárali oči predtým, ako sa nakladá s informáciami na sociálnych sieťach. Západ je spoluvinný za to, že sa stali predĺženou rukou dezinformácii a tajných služieb. Za to, že sme prestali hľadať a požadovať pravdu, uviedla Miriam Lexmann v relácii Čo na to.

20. januára 2022

Akt o digitálnych službách (DSA) je prvým spoločným súborom pravidiel Európskej únie vzťahujúcim sa na povinnosti a zodpovednosť sprostredkovateľov v rámci jednotného trhu. „Legislatíva prinesie nielen právnu istotu a jasné pravidlá pre poskytovateľov digitálnych služieb, ale aj lepšiu ochranu spotrebiteľov,“ uviedla Miriam Lexmann.

Každý na internete má právo sa rozhodnúť ako sú jeho dáta používané

Zvlášť posledné roky ukazujú, ako čím ďalej tým viac online svet ovplyvňuje náš každodenný život. Algoritmy sociálnych sietí predurčujúce výber zobrazenia obsahu mnohokrát zámerne vyvolávajú polarizáciu, čo v kontexte pandémie ešte viac zintenzívnilo potrebu riešenia tejto situácie. Na pojmy ako hoaxy, konšpirácie či nenávistné komentáre narážame v online priestore akosi pričasto. Ľad, po ktorom sa v digitálnom svete pohybujeme, už asi len ťažko môže byť tenší, a to predovšetkým s ohľadom na deti a mladých.

„Schválený Akt o digitálnych službách považujem za rozhodujúci posun k bezpečnejšiemu prostrediu s jasnými pravidlami. Každý užívateľ internetu musí mať možnosť samostatne sa rozhodnúť o tom, či a do akej miery alebo na aké účely budú jeho dáta používané,“ uviedla pri príležitosti hlasovania o DSA slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Regulovaný online svet viac ochráni deti a mladých

Podľa Lexmann predstavuje veľké nebezpečenstvo aj fakt, že takmer každý náš krok na internete je presne sledovaný a využívaný na predvídanie nášho správania bez nášho vedomia. Algoritmy, ktoré sú následne na základe toho vytvárané, využívajú platformy pre cielenú reklamu či prednostné radenie príspevkov za účelom väčšieho zisku, ale bez zváženia širších dopadov na jednotlivcov či celú spoločnosť.

„DSA stanovuje povinnosť online platforiem umožniť užívateľom takéto praktiky jednoducho odmietnuť a informovane sa rozhodnúť o tom, do akej miery a na aké účely budú ich dáta používané,“ priblížila schválenú legislatívu zástupkyňa KDH v európskom parlamente.

„Zároveň oceňujem jednoznačné pravidlá týkajúce sa nahlasovania a odstraňovania nezákonného obsahu z online prostredia. Ako totiž svedčia mnohé štúdie a dôkazy, neregulovaný online svet s množstvom toxických a nelegálnych príspevkov je nebezpečný pre nás, ale najmä pre deti a mladú generáciu. A je preto viac ako nevyhnutné, aby bol škodlivý obsah čo najskôr identifikovaný a odstránený,“ dodala Miriam Lexmann, ktorá k téme vystúpila aj v rozprave na pôde EP v Štrasburgu.

Po schválení textu Európskym parlamentom bude Akt o digitálnych službách predmetom rokovaní aj počas stretnutia predstaviteľov vlád členských štátov. Ak ho aj oni príjmu, otvorí sa mu tým cesta k rýchlemu uplatňovaniu v praxi a budeme o krok bližšie k bezpečnému a etickému online prostrediu.

Foto: Európsky parlament/Brigitte Hase

11. januára 2022

Dezinformácie šíriace sa v posledných dňoch vo veci návrhu dohody o
obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA vyvolali opäť spoločensky
zbytočnú polarizáciu. V tejto hlbokej polarizácii vidím bezpečnostné
riziko pre našu krajinu.

Vývoj situácie ma mrzí rovnako ako spôsob politicky motivovanej reakcie
generálneho prokurátora, ktorá vo svetle jeho pracovnej cesty do Ruska
vyznieva účelovo.

Dodržiavanie ľudských práv je základným pilierom slobodnej spoločnosti.
Ruský generálny prokurátor je zodpovedný za hrubé porušovanie ľudských
práv čo vyústilo do zaradenia jeho osoby na sankčný zoznam EÚ. Cestu
slovenského generálneho prokurátora do Ruska považujem za návrat do čias odklonu od základného nastavenia našich vzťahov a hodnôt v európskom a medzinárodnom priestore. Zneucťuje politicky prenasledovaných.

Kým naši partneri v NATO vedú na summite s Ruskom náročné rokovania s
cieľom medzinárodnej bezpečnosti, náš generálny prokurátor si bude
pripíjať na zdravie so strojcami režimu posielajúceho ľudí túžiacich po
slobode do väzenia a oslavovať 300 rokov ruskej generálnej prokuratúry,
ktoré zahŕňajú aj obdobie historicky jedného z najbrutálnejších
totalitných režimov porušovania ľudských práv vrátane genocídy.

Návrat k základným hodnotám, pravde a odbornej diskusii považujem za
pilier kultivácie verejného priestoru, našej vnútornej jednoty, a teda
aj našej bezpečnosti.

Prečítajte si aj celé znenie vyhlásenia KDH: 
https://kdh.sk/polarizovat-narod-pre-zmluvu-s-usa-je-nebezpecne-ustavnost-moze-preverit-ustavny-sud/

Titulná fotografia: theconversation.com

22. novembra 2021

Miriam Lexmann vyzvala Komisiu prostredníctvom pozmeňovacích návrhov v uznesení EMPL o zamestnaní a postpandemickej obnove, aby sa zaoberala otázkou duševného zdravia mladých ľudí, a to nielen prostredníctvom prevencie a pomoci adaptovať sa na novú realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí.

19. novembra 2021

Len 11 % z nahlásených antisemitských a agresívnych statusov či reakcií sociálne platformy odstránili z verejného priestoru. Prieskum uskutočnili europoslanci vrátane Miriam Lexmann, keď chceli otestovať reakcie sociálnych sietí na nahlasovanie škodlivého obsahu. Sociálne siete nesmú byť hrozbou a priestorom pre podnecovanie nenávisti, uviedla Lexmann.

19. augusta 2021

Miriam Lexmann a ďalší siedmi slovenskí europoslanci vyzvali Skupinu progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) v EP a Stranu európskych socialistov (PES) na vylúčenie strany Smer-SD zo svojich radov. Europoslanci odsudzujú jej aktivity a blízku spoluprácu s fašistickými politickými stranami, ktoré zastávajú názory na potláčanie ľudských a občianskych práv, šíria dezinformácie a ich rétorika sa približuje k rétorike krajnej pravice.

26. novembra 2020

Dnes ešte nevieme, či navrhované vakcíny proti Covid-19 chránia len jednotlivca, alebo zabraňujú aj prenosu ochorenia. Nevieme ani, ako dlho dokážu ľudí chrániť. Veľkosť záruky ich bezpečnosti veľa napovie k riešeniu nedôvery obyvateľstva v očkovanie, ale aj v rámci témy povinného či dobrovoľného očkovania obyvateľstva. Táto kompetencia však musí zostať v rukách členských štátov, nie EÚ, zdôraznila v diskusii Z prvej ruky v rádiu Slovensko Miriam Lexmann. 

28. júla 2020

Aktuálne témy strategickej komunikácie akými sú napríklad reakcie na šírenie dezinformácií, ale aj kybernetická bezpečnosť – najmä problematika novej 5G siete. Miriam Lexmann dnes diskutovala o viacerých národných, ale aj celoeurópskych výzvach v oblasti obrany a bezpečnosti s ministrom obrany Jaroslavom Naďom.

26. júna 2020

Dezinformácie ohrozujú našu slobodu, demokraciu, funkčnosť celej spoločnosti a ako sme zistili, dokážu ohroziť aj verejné zdravie. Preto je dôležité, aby sme na túto hrozbu nielen reagovali, ale dokázali ju do budúcna aj čítať a dešifrovať jej vývoj. Europoslankyňa Miriam Lexmann to zdôraznila v relácii Ranné noviny TV JOJ. 

O niečo dlhšie čítanie

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH): Pán premiér, budete posielať zbrane totalitným režimom aj naďalej?

10. októbra 2024 Nekomentované

Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.

Ministrovi vnútra: biometrické sledovanie kamerami na školách nielenže nerieši problém s nahlasovaním bombových útokov, ale predstavuje aj bezpečnostné riziko

13. septembra 2024 Nekomentované

V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.

Lexmann vo vedení europarlamentu

17. júla 2024 Nekomentované

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.

Všetky články

Buďme v kontakte

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím  v Európskom parlamente.

Odber noviniek

Copyright © Miriam Lexmann 2021

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

English news
Buďme v kontakte
Skip to content