Rýchle správy

kresťania

Pojmom subsidiarita sa dnes operuje čoraz častejšie. Čo presne znamená, koho sa týka, prečo tvorí podstatu ochrany pred totalitou či ako sa ju pokúša prekračovať Európska únia?

Nájsť rovnováhu medzi dávno danými, zjavenými pravdami o človeku a dynamikou spoločenských zmien je veľkou výzvou pre každú generáciu. Pre veriacich i neveriacich, pre nepolitikov a rozhodne pre politikov.

Rýchlosť, akou sa mení náš svet v globálnom rozmere, môže nabádať aj k rýchlym riešeniam či skokovým zmenám. Namieste je však rozvážnosť opierajúca sa o pevný základ. Ten nám pripomína, odkiaľ prichádzame a kam ideme.

V týchto dňoch je to presne 130 rokov, čo Katolícka cirkev predstavila zásady na riešenie ťažkých sociálnych a ekonomických problémov spoločnosti v encyklike Rerum novarum pápeža Leva XIII.

Slovami Pia XI. mala „tú zvláštnosť, že práve vtedy, keď to bolo nanajvýš príhodné, ba nevyhnutné, (táto encyklika) dala celému ľudstvu bezpečné normy na primerané vyriešenie ťažkých problémov ľudskej spoločnosti, ktoré sa označujú názvom sociálna otázka“.

Tak predstavila alternatívu marxizmu, ktorý si násilne a totalitne chcel vydobyť pozíciu univerzálneho princípu správy spoločnosti – od ekonomických vecí cez sociálne až po kultúrno-etické a morálne.

Encyklika poskytla odpovede na riešenie sociálnej otázky a predstavila základ učenia cirkvi, ktoré chráni slobodu, dôstojnosť a kreativitu každého člena spoločnosti, a tak ich pozýva zodpovedne tvoriť spoločné dobro. Cirkev si tak zvolila opačnú perspektívu riešenia než ideológie, ktoré si vytvoria predstavu o ideálnej spoločnosti a tú tvrdo presadzujú aj za cenu dnes už historicky známych totalitných dôsledkov.

Úlohou spoločnosti je pomôcť, nie ničiť a pohltiť

Tajomstvo rozdielneho prístupu tkvie v princípe subsidiarity, ktorý pomenoval a rozviedol v detailoch až Pius XI. pred 90 rokmi v encyklike Quadragesimo anno (v preklade „V štyridsiatom roku“ – lebo vyšla presne na 40. výročie encykliky Rerum novarum).

Pius XI. v nej jasne definuje postupnosť subsidiárnej hierarchie, pričom do jej základu zakotvil už spomenutú ochranu slobody a dôstojnosti každej osoby: „Je celkom určite pravdivé a dejiny to potvrdzujú, že pre zmenené podmienky mnohé veci môžu vykonávať už len veľké združenia, hoci sa nimi predtým zaoberali aj malé. Predsa však musí ostať jasná veľmi dôležitá zásada v sociálnej filozofii: ak je nepovolené odobrať jednotlivcom to, čo môžu vykonávať vlastnými silami a vlastným úsilím, a prideliť to spoločenstvu, tak je nespravodlivé preniesť na väčšiu a vyššiu spoločnosť to, čo môžu vykonávať menšie a nižšie spoločenstvá. Alebo inak ‚prirodzenou náplňou akéhokoľvek zásahu samej spoločnosti je totiž pomôcť subsidiárnym spôsobom údom spoločenského organizmu, a nie zničiť ich a pohltiť‘.“

Na základe tohto princípu sa musia všetky spoločnosti vyššieho spoločenského zriadenia postaviť do postoja pomoci (subsidium), čiže opory rastu a rozvoja vo vzťahu k menším. Upozorňuje na to Kompendium sociálnej náuky Cirkvi v časti 186 (Pápežská rada pre spravodlivosť a pokoj, 2004).

Dnes už vieme, že odmietnutie subsidiarity alebo jej obmedzenie s cieľom domnelej demokratizácie či rovnosti všetkých v spoločnosti obmedzuje a niekedy aj ničí ducha slobody a iniciatívy.

Cesta tvorby vzťahu cirkvi voči demokracii bola dlhá, ale svätý Ján Pavol II. v encyklike Centesimus annus vyjadril k nej úctu, plne si však uvedomujúc to, čo viedlo cirkev k jej zdržanlivému postoju pre jej mimoriadnu krehkosť, ktorá spočíva v jedinečnej sebadeštrukčnej tendencii.

Práve preto cirkev ponúkla riešenie, ktoré hľadá optimálny vzťah medzi politickou reprezentáciou a občanmi tak, aby politika bola čo najbližšie k človeku a pre jeho dobro. Sociálne učenie cirkvi a jej morálna teológia prinášajú základný princíp pre zdokonalenie spoločenského usporiadania. Zahŕňajú pritom jeho sociálny a ekonomický rozmer cez princíp subsidiarity, ktorý je napĺňaný solidaritou, sociálnou láskou a spravodlivosťou v ochrane ľudskej dôstojnosti a slobody.

A tak – ako podčiarkuje sv. Ján Pavol II. v encyklike Sollicitudo rei socialis – spoločenské dobro sa uskutočňuje vďaka subjektívnej tvorivosti občana v atmosfére občianskeho spoločenstva. To sa chápe ako súhrn vzťahov medzi jednotlivcami a sprostredkujúcimi zoskupeniami (podľa encykliky Centesimus annus).

Vyššie uvedený citát o oprávnenosti presunu kompetencií na vyššie celky vplyvom zmenených podmienok sa dá aplikovať aj na tvorbu Európskej únie. Je pravda, že v povojnovej Európe mala úloha vyššieho celku zjednocujúci a mierotvorný význam. V dnešnom globálnom svete vidíme význam Únie aj v spoločnom trhu či v politikách, ktoré sa týkajú koordinovanej odpovede na mnohé geopolitické výzvy.

Princíp subsidiarity je jasne cítiť už v základoch povojnovej mierovej spolupráce, tak ako ju nastavili európski otcovia zakladatelia.

Dnes garantuje funkčnosť Európskej únie a tvorí prvok demokratickej kontroly. Princíp subsidiarity bol a musí zostať absolútne kľúčovým základom, ktorý garantuje poslanie a zmysel EÚ. Tak, aby jej činnosť neprekračovala rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jej cieľov.

Je zhubným omylom štátu zasahovať do svätyne rodiny

Agendou Európskej únie teda má byť len to, čo dokáže lepšie než jednotlivé členské štáty. Konkrétne článok 5 Zmluvy o Európskej únii z roku 1992 okrem iného špecifikuje:

Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Lisabonská zmluva v článku 3b k princípu subsidiarity dopĺňa aj princíp proporcionality: „Vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality.“ A v tom istom článku bližšie špecifikuje: „Podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.

Napriek jasnej formulácii sa pokusy prekročenia kompetencií Únie opakovane objavujú. Takýmto je napríklad aktuálny počin Európskej komisie, ktorá svojou iniciatívou návrhu Nariadenia o uznávaní rodičovstva medzi jednotlivými členskými štátmi zasahuje do ich svojbytnej rodinnej politiky. Takýmto pokusom je aj správa od chorvátskeho socialistického europoslanca Predraga Freda Matića o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorá bude čoskoro predložená k hlasovaniu v pléne Európskeho parlamentu.

Táto správa direktívne obmedzuje legitímne kompetencie členských štátov a označuje všetkých s iným presvedčením svedomia prívlastkom „narušitelia demokracie“.

Pritom nás už encyklika Rerum novarum vystríhala, že je „zhubným omylom chcieť, aby štát mohol ľubovoľne zasahovať do svätyne rodiny“, nieto ešte Európska únia. Rovnako sledujeme aj pokusy zasahovať do daňovej politiky členských štátov, ktorá podľa európskych zmlúv tiež patrí do ich výlučnej kompetencie.

Zástancovia takýchto krokov Únie argumentujú, že ak nejde o legislatívny návrh – ako napríklad v prípade správy Matić –, európske inštitúcie musia mať slobodu vyjadrovať sa k čomukoľvek. Ja s tým však nesúhlasím, keďže z povahy týchto nelegislatívnych uznesení sa dá usúdiť, že v konečnom dôsledku vedú k legislatívnemu návrhu. Takéto uznesenia tiež citujú v rámci svojej judikatúry obidva európske súdy, a tým majú jasný dosah na vnútroštátne právo. V prípade správy Matić vysoko kontroverzný.

To, že aj právne nezáväzný dokument alebo tzv. „soft law“ tvorí materiálny prameň práva, a teda má povahu legislatívne meniť právny poriadok, je jasným dôkazom toho, že princíp subsidiarity sa jednoznačne musí vzťahovať aj na takéto kroky inštitúcií Európskej únie.

Jasne to vyplýva z jeho prirodzeného chápania. V opačnom prípade sa vytvára priestor pre akúsi šedú zónu na obchádzanie chýbajúcich legislatívnych kompetencií EÚ, pričom princíp subsidiarity stráca svoju hlbokú podstatu a stáva len akýmsi zaujímavým elementom pre právny diskurz.

Subsidiarita je sociálny pilier, ktorý zaručuje ochranu spoločného dobra

Trend zasahovania do výlučných právomocí členských štátov je podľa môjho názoru nadmieru nebezpečný, a preto považujem za nevyhnutné, aby subsidiarita bola jednou z primárnych tém odbornej i občianskej diskusie v rámci prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy.

Ako upozorňuje Kompendium sociálnej náuky Cirkvi v časti 187, základným cieľom tohto princípu je predsa chrániť osoby, rodiny a menšie celky (v tomto prípade aj členské štáty) od zneužívania nadriadenými inštitúciami. Teda aj Európskou úniou.

V opačnom prípade Únia úplne potlačí to svojské a originálne, čo ponúkajú jednotlivci, rodiny, menšie spolky a členské štáty, ktoré prispievajú k spoločnému dobru nášho kontinentu a sveta, a teda nebude konať v záujme tohto spoločného dobra.

Vychádzajúc z encykliky Quadragesimo anno Pia XI., Únia sa tým okráda o možnosť s väčšou voľnosťou, silou a účinnosťou riešiť veci, ktoré prináležia len jej.

Ak premietnem slová sv. Jána Pavla II. o štáte na Európsku úniu, takáto Únia, ktorá „priamo zasahuje do spoločnosti a oberá ju o zodpovednosť, plytvá ľudskou a sociálnou energiou a spôsobuje prebujnenie (štátneho) aparátu, ktorý ovláda viac byrokratická logika ako úsilie slúžiť občanom, čo prináša so sebou ohromné narastanie výdavkov.

Zdá sa, že lepšie pozná potreby a dokáže ich uspokojiť ten, čo sa s nimi zblízka stretá a je blížnym núdzneho“ (z Centesimus annus). Pričom druhá veta indikuje, že princíp subsidiarity musí byť rešpektovaný aj v rámci členských štátov.

Subsidiarita tvorí jeden z hlavných pilierov odpovede na sociálnu otázku, chrániac pritom slobodu, dôstojnosť občanov a spoločnosť pred totalitou moci zhora. Európsku úniu má ustrážiť pred sebadeštrukčnými experimentmi v podobe zasahovania do výlučných kompetencií členských štátov, ktoré môžu viesť k odcudzeniu jej skutočnej podstaty a premeniť ju na zhora sa tlačiacu ideológiu.

A následky ideológií už predsa poznáme.

Publikované v Denníku Postoj, 02. júna 2021

Zdroj foto: postoj.sk/TASR/AP

Vážna ľudskoprávna situácia v Číne a Mjanmarsku priviedla Svätého Otca Františka k celosvetovej výzve na zapojenie sa do modlitieb za zmier a pokoj v týchto ázijských krajinách.

Čínska provincia Sin-ťiang nie je známa len pre kruté prenasledovanie moslimskej menšiny Ujgurov. O neľudskom správaní sa čínskeho autoritárskeho režimu vedia svoje aj kresťania. Diecézu Sin-ťiang vyhlásil Vatikán ešte v roku 1946, komunistický režim ju však do dnes neuznal.

Bezprecedentné zásahy do cirkevných záležitostí

Cirkev, ktorá tak musí v tejto lokalite pôsobiť len vo svojej „podzemnej“ činnosti, čelí tvrdému prenasledovaniu. Pred pár dňami to opätovne pocítil aj biskup Joseph Zhang Weizhu, ktorého čínska polícia opätovne zatkla. Tentoraz spoločne so siedmimi kňazmi a desiatimi seminaristami. Dôvodom bolo ich stretnutie – seminár v opustenej fabrike, ktorý bol vládou považovaný za ilegálny.

Svätá stolica pritom len vlani obnovila rozporuplnú dohodu s Čínou, podľa ktorej Vatikán uznal siedmich štátom menovaných biskupov, ale chýbala v nej zmienka o biskupoch, ktorí sa odmietajú registrovať v najväčšej ázijskej krajine. To je ďalšia z požiadaviek režimu – každého duchovného oficiálne registrovať a zohrávať úlohu pri menovaní katolíckych biskupov. Podrobnosti dohody zostávajú vo veľkej väčšine tajné, no už tieto náznaky zásahov totalitného režimu do cirkevných záležitostí možno označiť za bezprecedentné.

Nielen utláčanie veriacich, porušovanie ľudských práv, ale aj rastúca agresia Číny voči susedom a nedodržiavanie medzinárodných záväzkov nás vedie k odmietaniu zmieru s brutálnym režimom, ktorý si sám určuje pravidlá hry.

Od roku 2007 si pripomíname 24. máj aj ako Svetový deň modlitby za Cirkev v Číne. Zriadil ho pápež Benedikt XVI. v každoročnom termíne sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorá je patrónkou Číny. Pápež František tento rok vyzval veriacich k aktívnej účasti na modlitbách pri tejto príležitosti so slovami: Pozývam vás preto sprevádzať horlivou modlitbou kresťanských veriacich v Číne, našich drahých bratov a sestry, ktorých nosím v hĺbke svojho srdca. Nech ich Duch Svätý, hlavný aktér misie Cirkvi vo svete, vedie a pomáha im byť nositeľmi radostného ohlasovania, svedkami dobra a lásky a budovateľmi vlasti spravodlivosti a pokoja.“

Modlitba za srdcia páchajúce teror

Pápež František však rovnako pozval pamätať pri májových modlitbách ruženca aj na Mjanmarsko. Myšlienkou modlitby je prosba Panne Márii, aby sa prihovorila srdciam zodpovedných za teror, aby našli odvahu vykročiť cestou zmierenia a pokoja.

Vo februári tohto roku, veliteľ ozbrojených síl Mjanmaru Generál Min Aung Hlaing zvrhol vládu ministerskej predsedníčky Aung San Suu Kyi a jej strany „Národná Liga pre Demokraciu“ a nahradil ju vojenskou juntou. Prevrat nastal po tom, čo armáda vyhlásila, že voľby boli zmanipulované, volebná komisia ich následne overila, no podľa armády ich preskúmala nedostatočne. V uliciach sa následne rozpútali protesty a nepokoje pri ktorých obyvatelia krajiny vyjadrujú nesúhlas s postupom armády. Počet obetí je zatiaľ nepotvrdený, no odhaduje sa smrť až 700 protestujúcich občanov a tisícky ďalších boli uväznené.

Hoci aj u nás doma, na Slovensku, čelíme v pretrvávajúcej pandemickej
situácii mnohým problémom, som presvedčená, že nesmieme zostať nevšímaví voči týmto výzvam a musíme zaujať postoj ako súčasť medzinárodného spoločenstva. Ide totiž o výzvy pre celý demokratický svet, Európsku úniu, ale i Cirkev. Výzvy, pred ktorými nemôžeme zatvárať oči, pretože nimi budeme konfrontovaní. Ako členka Zahraničného výboru v EP sa intenzívne zasadzujem za to, aby naša európska odpoveď bola jasne postavená na hodnotách a princípoch nielen slovne, ale aj v praxi. Je totiž našou morálnou povinnosťou zastať sa tých, ktorí sú utláčaní, žijú v neslobode či prenasledovaní. Len spoločným úsilím dokážeme na totalitné či autoritárske režimy efektívne vyvinúť tlak, ktorý zmení ich správanie.

Zdroj foto: cbnnews.com

Porušovanie základných ľudských práv a slobôd v totalitných režimoch je pre nás veľkým mementom pre našu vlastnú historickú skúsenosť s neslobodou. Je našou morálnou povinnosťou nebyť ticho, keď nevinných vedú do žalára, reagovala Miriam Lexmann na sedem ročný trest odňatia slobody pre spolupredsedu bieloruských kresťanských demokratov, aktivistu v boji za slobodu a osobného priateľa Pavla Seviarynetsa.

Je neprijateľné, aby bola niekoľko rokov potom, čo bola Európskym parlamentom odmietnutá správa Estrela, opätovne predložená správa k tejto téme výlučnej kompetencie členských štátov a takto narúšala princíp subsidiarity, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann v reakcii na schválenie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a tzv. právach žien vrátane pretláčanie práva na potrat. Správu dnes schválil Výbor pre ženské práva a rodovú rovnosť pri EP v Bruseli.

Predseda KDH Milan Majerský a predseda KDU-ČSL Marian Jurečka dôrazne žiadajú frakciu Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente, aby odmietla podporiť správu chorvátskeho socialistu Predraga F. Matića o sexuálnom a reprodukčnom zdraví. V spoločnom liste predsedovi frakcie Manfredovi Weberovi upozorňujú, že správa hrubo zasahuje do kompetencií členských štátov. 

Správa Matića totiž žiada uznať právo na potrat, sexuálnu výchovu podľa štandardov OSN či určenie vlastnej genderovej identity, pričom regulácia všetkých týchto oblastí spadá do právomoci členských štátov. Závažne tiež obmedzuje právo na výhradu vo svedomí, ako aj slobodu prejavu. 

Hoci správa nie je právne záväzná, predstavuje podľa signatárov listu tú najhoršiu formu legislatívneho aktivizmu, keďže by sa na ňu v prípade jej schválenia odvolávali i európske súdy v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú členských štátov. Lídri KDH a KDU-ČSL sa zhodli na tom, že takéto mäkké právo má len jeden úmysel, a to postupnými krokmi vytvárať pôdu pre presadenie tzv. ,,nových práv.“

Podľa Matićovej správy je napríklad porušovaním ľudských práv a násilím páchaným na ženách to, že ,,v niektorých členských štátoch stále platia zákony, ktoré zakazujú umelý potrat s výnimkou prísne vymedzených okolností.“ Odporcov tzv. reprodukčných práv dokonca návrh správy obviňuje z narúšania demokracie a osobných slobôd. 

Ako však upozorňujú lídri kresťanských demokratov Majerský a Jurečka, „medzinárodné právo nestanovuje potrat ako ľudské právo a zákonná úprava dobrovoľného ukončenia tehotenstva patrí výlučne do kompetencie členských štátov“.  

V liste ďalej pripomínajú, že kresťanskí demokrati u nás zohrali kľúčovú úlohu pri porážke komunizmu, ako aj pri európskej integrácii. ,,Silnou túžbou oboch krajín bolo odvtedy až dodnes odstrániť okovy amorálnosti socializmu a dosiahnuť plné rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd,“ podčiarkujú Majerský a Jurečka s tým, že Európska únia je ukotvená v rešpektovaní národnej suverenity, subsidiarity a proporcionality. 

Samotný základný strategický dokument EĽS zdôrazňuje, že politiky patriace do národných kompetencií nesmú byť svojvoľne prevedené na európsku úroveň. Cieľom subsidiarity je totiž premostiť priepasť medzi európskym projektom a realitou na lokálnej úrovni.   

Za odmietnutie správy Matić sa jednoznačne zasadzujú aj europoslanci za KDH Miriam Lexmann a Ivan Štefanec. Hlasovať o nej pod názvom „O situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v EÚ v rámci zdravia žien” bude Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť 10. mája a v prípade jej schválenia bude následne predmetom rozpravy na plenárnom zasadnutí. 

Zdroj: KDH

Ilustrácia: quora.com

Miriam Lexmann (EĽS/KDH) žiada slovenského premiéra Eduarda Hegera, aby aktualizované programové vyhlásenie vlády neupustilo od záväzku vytvoriť úrad vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva alebo presvedčenia. „Závažnému prenasledovaniu čelí vo svete aktuálne 340 miliónov kresťanov“, upozorňuje europoslankyňa.

Novovznikajúca vláda SR pred rokom rozhodla o vytvorení úradu vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva alebo presvedčenia, o čo sa intenzívne zasadila europoslankyňa Lexmann. Vzhľadom na nedávnu rekonštrukciu vlády a pripravovanú aktualizáciu jej programového vyhlásenia apeluje nielen na zachovanie tohto záväzku, ale aj na jeho náležitú realizáciu. „Mandát, ktorý ste dostali, zostáva ten istý a spolu s ním aj oprávnené očakávania občanov naplniť ciele, ktoré si vláda Slovenskej republiky vytýčila,“ uvádza v liste premiérovi Eduardovi Hegerovi.

Prenasledovaných je až 340 miliónov kresťanov

Podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody vo svete v roku 2021, ktorú uverejnila pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, náboženská sloboda je porušovaná v takmer tretine krajín sveta (31,6 %), kde žijú až dve tretiny svetovej populácie. Celkovo až v 62 zo 196 krajín čelia obyvatelia veľmi vážnemu porušovaniu náboženskej slobody. „Závažnému prenasledovaniu čelí vo svete až 340 miliónov kresťanov, ktorí tvoria najväčšiu skupinu spomedzi všetkých trpiacich pre svoju vieru. Alarmujúcou je taktiež situácia iných utláčaných náboženských menšín ako napríklad Ujgurov v Číne či Rohingov v Mjanmarsku. Naviac, počas pandémie COVID-19 dochádzalo k zvýšeniu diskriminácie napríklad formou odopretia prístupu k potravinám či zdravotnej pomoci,“ približuje europoslankyňa.

Slobodní sme vďaka utrpeniu našich predchodcov

Je dôležité, aby sme slobodu myslenia, svedomia a náboženstva chránili nielen v našej spoločnosti, ale ak chceme meniť svet k lepšiemu, prispeli k ich ochrane aj tam, kde tento nedostatok priamo útočí na ľudskú dôstojnosť. Túto potrebu zdôrazňuje na príklade „ľudí, ktorí silou svedomia a presvedčenia zápasili s neľudským komunistickým režimom, zachovali si tvár a stali sa vzorom pre budúce generácie.“ Na Slovensku si 24. júna po prvý raz pripomenieme Deň pamiatky obetí komunistického režimu, ktorý poslanci NR SR schválili len vlani v novembri. „Aj vďaka utrpeniu našich predchodcov sme dnes slobodní, a to nás zaväzuje k morálnej povinnosti pomôcť tým, ktorí o svoju slobodu stále len zápasia,“ zdôvodňuje Miriam Lexmann význam vytvorenia úradu vládneho splnomocnenca pre slobodu náboženstva alebo presvedčenia.

Zodpovedný politik má morálnu povinnosť nielen napĺňať očakávania občanov, ale ak vie a cíti, že pravda a správne rozhodnutie je inde, musí ísť aj proti želaniu svojich voličov, vďaka čomu môže prísť čiastočne o podporu. Politika 21. storočia sa zmenila na politiku verejnej mienky, uviedla to Miriam Lexmann v online diskusii Odvaha dnes pri príležitosti 33. výročia Sviečkovej manifestácie.

Celý môj profesný život vytrvalo bojujem za to, aby bola rešpektovaná a podporovaná sloboda každého človeka. Očakávala som, že v Európskom parlamente sa budem zaoberať konkrétnymi riešeniami konkrétnych problémov – zvlášť v súčasnej dobe, keď musíme všetky sily sústrediť na ochranu zdravia obyvateľov a zmierňovanie ekonomických dopadov pandémie, vrátane prudko narastajúcej chudoby.

Už pred nástupom do Európskeho parlamentu som voličom sľúbila, že sa budem zasadzovať za návrat k princípom a hodnotám, na ktorých bola Únia postavená. Jedným z kľúčových princípov je rešpektovanie výlučných kompetencií členských štátov. Ako europoslankyňa zvolená za Slovenskú republiku vo svojich rozhodnutiach vychádzam zo základných zmlúv EÚ a som viazaná Ústavou SR. Opieram sa tiež o Deklaráciu NR SR o zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach. Na základe týchto dôvodov som nemohla podporiť Uznesenie o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby v predloženom znení. To nič nemení na mojom presvedčení a odhodlaní naďalej chrániť slobodu a dôstojnosť každého človeka.

Foto: European Parliament

Posolstvom olympiády je mier a nádej. V súvislosti so ZOH 2022 v čínskom Pekingu si nemôžeme preto zatvárať oči nad tvrdými zásahmi čínskej vlády voči menšinám – vrátane kresťanov, nemôžeme súhlasiť s likvidáciou demokracie v Hongkongu či porušovaním ľudských práv voči Tibetu. Spolu s kolegami v EP preto Miriam Lexmann vyzýva Medzinárodný olympijský výbor (MOV), k odobratiu práva Pekingu usporiadať ZOH a ich preložení do inej krajiny.

Našou nádejou je Veľká noc. Ani nie o 40 dní budeme znovu rozjímať o obete, v kontexte tajomstva vykúpenia. Zvládnime aj my tú našu obetu. A naša láska k blížnemu – v podobe obetavej pomoci zlepšiť pandemickú situáciu – je naša šanca, aby sme sa na Veľkú noc aspoň s niektorými a v menšom počte, ale predsa, stretli v otvorenom chráme pri modlitbe a Eucharistii. Miriam Lexmann pozýva v najnovšom blogu žiť vieru aj za bránami zatvorených kostolov.

Miram Lexmann nesúhlasí, aby sa v uzneseniach EP objavovali výzvy na zavedenie sexuálnej výchovy, hodnotenia poskytovania tzv. sexuálnych a reprodukčných práv vrátane umelého prerušenia tehotenstva, ktoré nie sú medzinárodne zadefinované ako právo a okrem toho patria do výlučných kompetencií členských štátov. Odmieta tiež kvóty na ženy, lepším riešením je rovnosť šancí.

Podľa organizácie Open Doors došlo v uplynulom roku k 60% nárastu počtu kresťanov zabitých pre ich vieru. K bezprecedentnej miere migrácie, ktorej čelí Európa, prispievajú aj perzekúcie založené na náboženstve alebo viere, pretože stovky tisíc ľudí sú vykorenené kvôli pokračujúcim útokom, dokonca aj genocídam, ktoré sú proti nim páchané. Miriam Lexmann dnes takto v pléne EP opätovne vyzvala EK k obnoveniu postu vyslanca EÚ pre slobodu náboženstva a viery. Zdôraznila, že podpora slobody náboženského vyznania a viery a širšej náboženskej tolerancie je kľúčom k riešeniu mnohých výziev, ktorým dnes čelíme.

Zabíjanie a brutálne prenasledovanie ľudí len pre vierovyznanie v celom svete dramaticky pribúda. EÚ musí urýchlene reagovať a stať sa lídrom slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete. Zhodujú sa na tom experti medzinárodnej konferencie k súčasným výzvam náboženskej slobody, ktorá sa uskutočnila v tzv. „červenú stredu“, keď si svet načerveno vysvietenými budovami pripomína krv trpiacich pre vieru.

Čínski komunisti ničia kostoly i náboženské symboly a provinciu Sin-ťiang prakticky premenili na koncentračný tábor pre milión moslimských Ujgurov. Nútená práca, násilná indoktrinácia, sterilizácia žien sú len niektoré z mnohých praktík násilia. Existujú indície, že príslušníkom Falun Gongu násilne odoberajú orgány, ktoré sú neskôr predávané do zahraničia. Antisemitizmus je na vzostupe – vrátane západného demokratického sveta, prenasledovanie kresťanov dosahuje miestami genocídnu úroveň. Veriaci na Blízkom východe čelia útokom a prenasledovaniu zo strany islamských fundamentalistov. Prenasledovanie a zabíjanie ľudí len pre ich vierovyznanie celosvetovo dramaticky stúpa.

Vyslanec na podporu náboženského vyznania dokáže mať úspechy

Upozorňujú na to odborníci panelovej diskusie, ktorú zorganizovalo Centrum Wilfrieda Martensa v spolupráci s Nadáciou Antona Tunegu ako súčasť medzinárodnej konferencie „Geopolitická Európa – adaptujúca sa, pretvárajúca sa, zapájajúca sa“. Diskusiu moderovala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá sa téme aktívne venuje aj v Európskom parlamente (EP). Medzi diskutujúcimi nechýbali Rebecca Shah z Baylor University, bývalý špeciálny spravodajca OSN pre slobodu vierovyznania Heiner Bielefeldt, ktorý aktuálne pôsobí na Univerzite v Erlangene Norimbergu či bývalý vyslanec na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ.

Je to už takmer rok, čo Európska únia nemá osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Za tri roky pôsobenia pod vedením Jána Figeľa sa pritom aj s pomocou tejto pozície podarilo viacero úspechov. Spomeňme si len na prepustenie Asia Bibi, katolíckej matky piatich detí, ktorú v Pakistane bez akýchkoľvek dôkazov obvinili z rúhania a odsúdili na trest smrti obesením,“ pripomína Lexmann.                 

Komisia – v lete prísľub, teraz ticho

Zhrozený brutalitou voči samotným moslimom, kresťanom a jezídom zo strany Islamského štátu na Blízkom východe vyzval EP v roku 2016 Komisiu (EK), aby zriadila pozíciu náboženského vyslanca. To sa podarilo, ale v januári 2020 vypršal jej mandát. Podpredseda Komisie Margiritis Schinas síce v júli po tlaku viacerých europoslancov cez sociálne siete oznámil, že post bude zriadený, ale EK odvtedy mlčí.

Tento prístup ma podnietil vyzvať mojich kolegov a spoločne písomne apelovať na predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú, aby urýchlene vymenovala osobitného vyslanca s trvalým mandátom, dostatočnými zdrojmi a primeranou podporou personálu. EP napokon tento postoj vyjadril vo svojej rezolúcii, pričom o podpore a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery hovorí systematicky už od roku 2013,“ približuje Lexmann, ktorá na obnovenie pozície vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu apeluje dlhodobo.

Slovensko môže prispieť

Spolu s odborníkmi zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby bola EÚ silná, jednotná a jasne reagovala na útoky voči slobode náboženstva, viery alebo presvedčenia.

„EÚ viac nemôže čakať. Už nejde len o nesprávny, ale aj nebezpečný krok s priamymi následkami v podobe straty ľudských životov a nárastu konfliktných zón. Líderstvo EÚ v téme obrany slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia je zásadné pri riešení mnohých výziev, ktorým dnes čelíme – vrátane migrácie a bezpečnostných hrozieb. Súčasná pandémia a jej dôsledky nielenže robia našu aktivitu naliehavejšou, ale absolútne nevyhnutnou,“ apeluje Lexmann, ktorá je aj členkou Výboru EP pre zahraničné veci.

Prispieť k tomu môže aj Slovenská republika obsadením postu splnomocnenca pre ochranu náboženskej slobody vo svete, ktorý sa stal súčasťou programového vyhlásenia vlády aj po písomnej výzve europoslankyne Lexmann.        

Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete.

Foto: Európska únia 2020

Návrat k hodnotám ako sloboda, ochrana života či subsidiarita, ktoré sformovali Európu a pred 70 rokmi aj dnešnú EÚ, je podľa Miriam Lexmann recept na úspešný rozvoj a budúcnosť kresťanskej demokracie, ale aj samotnej Európy a Slovenska. Príkladom je vybudovanie modernej a úspešnej Európy po ničivej 2. sv. vojne, kde mali hlavné slovo práve kresťanskí demokrati. Lexmann to uviedla v rámci vnútrostraníckej diskusie EĽS/EPP k téme budúcnosti kresťanskej demokracie.

EU okrem politickej angažovanosti poskytla i právnu pomoc v prípadoch slobody náboženského vyznania a viery v Pakistane. Plánuje tiež spustiť monitorovacie misie, akonáhle to bezpečnostná situácia umožní, uviedol podpredseda EK pre zahraničnú politiku a bezpečnosť EÚ Josep Borrell, čím odpovedal na otázky Miriam Lexmann a niektorých jej kolegov, čo plánuje EÚ robiť s únosmi kresťanských a hinduistických dievčat v Pakistane a ich násilím vynúteným konvertovaním na islam.

V otvorenom liste Európskej komisii (EK) žiada Miriam Lexmann (EĽS/KDH) o čo najskoršie obnovenie mandátu osobitného vyslanca na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Post je už rok neobsadený, hoci EK ešte v júli deklarovala, že ho obnoví. K výzve sa pripojili desiatky europoslancov.

Europoslanci stupňujú niekoľkomesačnú aktivitu s cieľom opätovne vymenovať osobitného vyslanca. Úlohou na tejto medzinárodne dôležitej pozícii je zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Potrebujeme úrad s viacročným funkčným obdobím a odborným tímom pracovníkov, ktorý bude pomáhať chrániť slobodu myslenia, vierovyznania a brániť náboženské menšiny najmä v tzv. tretích krajinách, kde sú často prenasledované a utláčané. Jeho menovaním Komisia vyšle signál, že EÚ je odhodlaná postaviť sa na stranu obetí násilia všade vo svete a bojovať proti ich prenasledovaniu pre náboženstvo alebo vieru,“ vysvetľuje dôležitosť pozície Miriam Lexmann.

Prenasledovanie má stúpajúcu tendenciu

Štúdia Pew Research Center o globálnych obmedzeniach náboženstva odhaľuje, že v 83 krajinách sveta bola v roku 2017 zaznamenaná vysoká alebo veľmi vysoká úroveň náboženských obmedzení a konfliktov. Prenasledovanie má pritom stúpajúcu tendenciu.  Sloboda myslenia a náboženského vyznania, alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka, ktoré garantujú medzinárodné dohovory.

„Prenasledovanie na základe náboženstva či viery navyše prispieva k migračným vlnám a súvisiacim bezpečnostným výzvam, ktoré ohrozujú aj bezpečnosť EÚ. Podpora slobody náboženského vyznania a viery je nielen v súlade s hodnotami, na základe ktorých má EÚ konať smerom k zahraničiu, ale je nevyhnutná aj pri posilňovaní našej úlohy riešiť globálne výzvy,“ zdôrazňuje Lexmann, ktorá aktuálnou výzvou EK nadväzuje na dlhodobú snahu obnoviť post vyslanca. K výzve sa doposiaľ pripojilo 48 europoslancov naprieč krajinami a politickým spektrom, okrem iných aj bývalý predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.

Nástupcu Figeľa sľúbili vymenovať ešte v júli

Európsky parlament už pri viacerých príležitostiach požadoval posilnenie úlohy EÚ pri podpore slobody náboženského vyznania alebo viery. Vyplýva to aj zo záväzkov v Akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu. Europoslanci ním odporúčajú posilniť samotný mandát osobitného vyslanca. „Cielené útoky na náboženské slobody v ostatných rokoch preukázali potrebu cielenejšej a naliehavejšej reakcie,“ dopĺňa Lexmann.

Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete bol slovenský politik Ján Figeľ. Jeho poverenie sa skončilo v novembri 2019. Komisia v júli tohto roka oznámila, že pozíciu opätovne obnoví, čo privítala odborná verejnosť i viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Doposiaľ však osobitný vyslanec vymenovaný nebol.

Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete. 

Zdroj: Unsplash.com

Zahraničná politika EÚ musí byť konzistentná s hodnotami, na ktorých bola Únia založená. Znamená to nerobiť kompromisy v hodnotových otázkach, a naopak, pomáhať a podporovať utláčané a po slobode túžiace obyvateľstvo v iných krajinách. Na zasadnutí Komisie biskupských konferencií EÚ (COMECE) to zdôraznila slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann. Dôležitú úlohu v týchto rozhodnutiach zohrávajú podľa nej aj katolícki lídri a učenie cirkvi o charite a subsidiarite v domácej i zahraničnej politike.

Miriam Lexmann podpísala spoločný list poslancov EP, v ktorom odsúdili rozhodnutie Tureckej republiky premeniť svetové dedičstvo UNESCO – chrám Hagia Sofia – na mešitu. Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella a generálnu riaditeľku UNESCO Audrey Azoulayovú vyzvali, aby podnikli kroky na ochranu svetového kultúrneho dedičstva, a tým aj medzinárodných dohôd a zásad.

Najsilnejšia frakcia Európskeho parlamentu Európska ľudová strana (EĽS) dosiahla obnovenie pozície Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. O rozhodnutie sa niekoľkomesačnou vytrvalou snahou pričinila aj europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Po viacmesačnom politickom tlaku politických predstaviteľov oznámil v stredu podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas obnovenie tejto medzinárodne dôležitej pozície, ktorá má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Naša práca a snaha obnoviť túto funkciu nevyšla nazmar. Veľmi sa teším a vítam toto pozitívne rozhodnutie Komisie. Ide o zodpovednú a mimoriadne potrebnú pozíciu, ktorá pomáha chrániť predovšetkým náboženské menšiny v takzvaných tretích krajinách, kde sú často utláčané a prenasledované. Sloboda myslenia a náboženského vyznania alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka garantovaným medzinárodnými dohovormi,“ uviedla Miriam Lexmann.

Figeľ bol doteraz jediným vyslancom

Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým vyslancom bol Slovák Ján Figeľ (niekdajší predseda KDH). Jeho poverenie skončilo v novembri 2019 a odvtedy z Komisie prenikali správy, ktoré naznačovali, že pozícia nebude obnovená. Aj preto aktuálne pozitívne rozhodnutie privítalo viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Úlohou osobitného vyslanca je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, a taktiež aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom, ktorí sú vo svete často pod veľkým tlakom.

Organizácia Open Doors, ktorá kontinuálne sleduje situáciu vo svete, za rok 2019 uviedla, že približne 245 miliónov kresťanov žijúcich v 50 krajinách sveta, ktoré sleduje ako rizikové, zažíva veľmi intenzívne a zvyšujúce sa prenasledovanie. Osobitne závažné sú prípady jezídov, irackých kresťanov, ale aj iných vierovyznaní, ako Rohingov v Mjanmarsku, Ujgurov, či príslušníkov Falun Gong v Čínskej ľudovej republike.

„Expertízy dlhodobo ukazujú, že nedostatok náboženskej slobody a jej utláčanie vedú k zvýšenej chudobe, zhoršenej bezpečnostnej situácií, lokálnym konfliktom a celkovo ohrozuje bezpečnosť a prosperitu krajín. Zaoberanie sa otázkou slobody vierovyznania je preto dôležité aj pri riešení globálnych bezpečnostných otázok, ako je napríklad migrácia,“ doplnila k téme Lexmann.

Komisia dosiaľ nezverejnila meno žiadneho kandidáta na obnovenú pozíciu. Rovnako tak ešte nepoznáme podmienky a právomoci, akými bude po novom pri svojej práci disponovať.

Foto – Stefan Kunze

Najsilnejšia frakcia EP Európska ľudová strana (EĽS) aj vďaka vytrvalej niekoľkomesačnej snahe poslankyne Miriam Lexmann dosiahla, že EK znovu obnovila funkciu Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania a viery v krajinách mimo EÚ. Snahou je docieliť rešpektovanie práv náboženskej slobody vo svete.

Dlhé desaťročia európskej solidarity ukazujú, že len spolupráca plodí mier, ktorý bolo treba pre individuálne záujmy opätovne získať s takými veľkými obeťami. Mier a sloboda sú výsady tých, ktorí si ich vedia ubrániť. Nedajme si ich! Avšak nezabudnime pritom na základy, na ktorých európska spolupráca stojí, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Dňa Európy.

Slovensko môže použiť európske prostriedky na pokrytie sociálnych služieb všetkého druhu. Sú určené aj pre krízové linky, organizácie na prácu so seniormi, osamelými matkami s deťmi či inak sociálne ohrozenými a zvýhodnenými občanmi. A to ako pre štátne, tak aj cirkevné, nadačné či neziskové organizácie. V liste pre ministra práce Milana Krajniaka na to upozornila M. Lexmann.

Aj počas nedele Božieho milosrdenstva by sme mali myslieť napríklad aj na uväznených disidentov či verejných zástancov slobody. V Hong Kongu zatkli 82-ročného bojovníka za slobodu Martina Leeho, čo opäť strháva masku z tváre čínskeho komunistického režimu.

Miriam Lexmann žiada vládu o menovanie osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu vo svete. Uviedla to v liste pre ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka. Upozorňuje, že medzinárodné spoločenstvo je v ostatných rokoch čoraz častejšie svedkom porušovania slobody myslenia a náboženského vyznania alebo viery.

Nedovoľme, aby sviečky z 25. marca 1988 dohoreli. Dnešný dátum nesie nádej na nový začiatok! V ’88 započal neskorší pád totality. Dnes symbolicky ukazuje, že život je enormná sila slobody a hľadania Pravdy. To je pre mňa 25. marec, hovorí Miriam Lexmann.

Keď sa v týchto dňoch snažíme ukryť pred epidémiou, nezabudnime na tých, ktorí sa nedokážu skryť pred upieraním základných ľudských práv.

Dnes si ešte viac uvedomujeme potrebu chrániť ľudský život a jeho dôstojnosť v každej jeho fáze, uviedla europoslankyňa a členka predsedníctva Fóra života Miriam Lexmann k týždňu pro-life aktivít, ktorý prebieha pripomíname Deň počatého dieťaťa.
 
„Skúška, ktorú počas epidémie koronavírusu zažívame, nám umožňuje ešte lepšie pochopiť tých, ktorí sú bezbranní a dúfajú v pomoc iných,“ apeluje Lexmann v súvislosti s kampaňou nosenia tzv. bielej stužky. Tá sa v dôsledku preventívnych opatrení tohto roku presunula z verejných priestranstiev do domovov a uzavretých pracovných kolektívov. „Nosiť dnes rúško je nevyhnutnosť a nie je to hanba. Ale hanbou nie je ani spolu s ním si pripnúť bielu stužku a prihlásiť sa nielen k prosbe za odvrátenie choroby, ale aj k rešpektovaniu práva na život a ľudskej dôstojnosti,“ zdôrazňuje europoslankyňa. Urobiť tak podľa nej možno aj v online prostredí.
 
Postavme sa proti obchodovaniu s ľudským životom

Ako ďalej uviedla, problematiku obhajoby ľudských práv nemožno zužovať iba na právo narodiť sa. Nevyhnutná je podľa nej obrana dôstojného života ľudí v každom veku až po prirodzenú smrť a obrana rodiny ako základu zdravej spoločnosti. „Veľmi jasne sa však musíme postaviť aj proti obchodovaniu s ľudským životom a proti fenoménu novodobého otroctva či už v podobe násilia na ženách, deťoch a mladistvých, narastajúceho násilia na senioroch a ich ekonomického zdierania, alebo vyčleňovania chorých, slabých a znevýhodnených,“ upozornila Lexmann.
 
Novozvolená členka predsedníctva najväčšej pro-life organizácie na Slovensku Fórum života avizuje, že združenie už pripravuje ďalšie kroky, ako v uvedených oblastiach spolupracovať s novou vládou a parlamentom. Na pôdu Európskeho parlamentu (EP) zároveň Miriam Lexmann tému ochrany ľudského života a ľudskej dôstojnosti prinesie po vyriešení zdravotnej krízy s Covid-19 ako spoluorganizátorka tzv. Týždňa za život. Ten sa v Bruseli koná každoročne v poslednom marcovom týždni. V dôsledku zrušenia podujatí v EP ako preventívnych opatrení bol však nateraz preložený na neskorší termín.
 
Miriam Lexmann je europoslankyňou od februára tohto roka, keď získala tzv. brexitové miesto. Pôsobí vo výboroch EP pre zahraničné veci (AFET), zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a bezpečnosť a obranu (SEDE). V minulosti bola činná v Rade Európy, ako poradkyňa v Európskom parlamente či ako riaditeľka Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) v Bruseli. Od februára je aj členkou predsedníctva Fóra života. 

Autor foto: Martin Lahousse/EPP

Veriaci, zahrňte Chorvátsko do svojich modlitieb, vyzvala europoslankyňa M. Lexmann. Napriek hrozbe koronavírusu musia opúšťať v týchto dňoch svoje domovy, aby si zachránili holý život pred zemetrasením! Kolabuje aj známa katedrála v Záhrebe, ktorej odpadla časť jednej z veží.

Vidiac množstvo informácií rôzneho charakteru, ktoré veľmi často spejú k šíreniu strachu a paniky, si uvedomujem, akými kľúčovými sa dnes stávajú zodpovednosť za druhých a spolupatričnosť, uviedla na Facebooku europoslankyňa Lexmann v súvislosti s pandémiou COVID-19. Skúšku povzbudzuje prekonať v spolupráci. 

Ekonomickú bezpečnosť nesmieme podceňovať

Narastajúce riziká vyplývajúce z aktuálneho geopolitického a ekonomického konania Čínskej komunistickej strany boli predmetom stretnutia poslancov parlamentov z celej Európy, ktoré sa dnes uskutočnilo v Londýne.

Okrúhly stôl k situácii rodín so zdravotne znevýhodnenými deťmi

K okrúhlemu stolu pozývame zástupcu ministerstva práce, zástupcov všetkých parlamentných strán, verejného ochrancu práv, komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, komisára pre deti, zástupcov ZMOSu, Únie miest Slovenska, SK8 a organizácií, ktoré sa venujú práci so zdravotne znevýhodnými osobami.

Umelá inteligencia ako dobrý sluha a nie zlý pán

Europoslanci dnes na plenárnom zasadnutí prijali dlhoočakávaný Akt o umelej inteligencii. Je to prelomový a zásadný krok pri úprave tejto rýchlo sa rozvíjajúcej technológie. Téme

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content