Rýchle správy

kresťania

Transatlantické vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete na všetkých úrovniach mimoriadne dôležité – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody, demokracie a v neposlednom rade aj prosperitu.

Text prijatej správy vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel zavedených napríklad na európsku oceľ či hliník a ďalších jednostranných obchodných opatrení, čo je mimoriadne podstatný spoločný postoj.

Osobne ma teší, že navrhovaný text zahŕňa aj viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšej spolupráci pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete.

Zákon o tlkote srdca nie je záležitosťou europarlamentu

Zároveň vyjadrujem hlboké poľutovanie nad tým, že do nelegislatívnej správy, ktorá sa zameriava na budúcnosť transatlantických vzťahov sa dostala aj jednovetová zmienka, v ktorej EP prejavuje znepokojenie nad rozhodnutím texaských zákonodarcov, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca. Vďaka tomuto ustanoveniu chránia v americkom štáte Texas život v tele matky od momentu, kedy je možné zaznamenať tlkot srdca dieťaťa.

Vyvinula som všetko úsilie, aby sa táto zmienka absolútne nesúvisiaca s predmetom správy nedostala do finálneho textu a, samozrejme, hlasovala som proti danému pozmeňovaciemu návrhu. V žiadnom prípade nesúhlasím s pranierovaním USA vo veci, ktorá aj v rámci EÚ patrí do výlučnej právomoci členských štátov EÚ.

Zasahujeme do záležitostí iného štátu

Samotná nelegislatívna správa EP aj s prijatým odsúdením tohto konania, samozrejme, nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť dianie v americkom štáte Texas. Keďže snaha o neustále formovanie a zlepšovanie vzťahov medzi EÚ a USA je však pre Európu aj prostredníctvom tejto správy veľmi dôležitá, rozhodla som sa ju napriek tejto jednej problematickej zmienke v záverečnom hlasovaní ako celok podporiť.

Zároveň prirodzene aj naďalej pokračuje moja snaha, aby sme vo štvrtok 7. októbra 2021 neprijali v pléne samostatnú správu, ktorá sa dostala na rokovanie EP a jej témou je výlučne odsúdenie spomínaného zákona o tlkote srdca v Texase. Takéto zasahovanie do vnútorných záležitostí demokratického štátu, ktoré ani nie sú v rozpore s medzinárodným právom, jasne odmietam.

Zdroj foto: irishtimes.com

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či online v Štrasburgu:

– apelovala som na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zmenu v zákone, ktorý by zmiernil rozdiely vo vyplácaní vdovských dôchodkov medzi vdovami/vdovcami s jedným dieťaťom a vdovami/vdovcami s dvoma a viac deťmi,

– upozornila som na otázniky vo vyšetrovaní prípadu smrti Slováka Jozefa Chovanca, keď belgická prokuratúra ani advokáti zastupujúci Slovensko nepozvali na rekonštrukciu prípadu očitého svedka Romana Behúla,

– môj neúnavný politický tlak a angažovanie sa prinieslo úspech v podobe vytvorenia úradu slovenského splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete, čo prispeje k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka,

– vyzvala som predsedu EP na zapojenie sa Európskeho parlamentu do globálnej kampane #WeThe15, ktorej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu obyvateľov so zdravotným postihnutím,

– odmietla som správu o vyhlásení rodovo motivovaného násilia za trestný čin v zmysle základných zmlúv o EÚ, a to pre množstvo kontroverzných a do kompetencií členských štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení,

– aj na základe môjho podnetu adresovaného spolu s kolegami z ďalších členských krajín EÚ vedeniu EP boli z budovy europarlamentu odstránené čínske termokamery Hikvision, ktoré táto spoločnosť používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang,

– zúčastnila som sa Konzervatívneho summitu s diskusiou aj na tému dôkladného uplatňovania princípu subsidiarity, ktorého presadzovanie považujem pri výkone svojho poslaneckého mandátu za kľúčové,

– pripojila som sa k otázkam na Európsku komisiu ohľadom jej záväzku zlepšiť podmienky pre včasné odhalenie rakoviny v členských štátoch prostredníctvom kvalitných medicínskych vyšetrení,

– aj naďalej pokračujem v mojom grantovom programe „Pomôžme si“, tentokrát formou podpory neziskových organizácií,

– bola som poctená stretnutím so Svätým Otcom a aktívne som sa zúčastnila programu s ním na Slovensku – svojou návštevou nám jasne ukázal, že nie sme malý ani nedôležitý štát v Európe – viac v mojom komentári o návšteve a odkaze pápeža Františka na Slovensku,

– dlhodobo spolupracujem s medzinárodnou organizáciou Age platform a podporila som jej manifest k starnutiu Európy so snahou vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s cieľom vyformovať nediskriminačné a dôstojné prostredie s rovnakými právami pre ľudí v akomkoľvek veku života,

– odmietla som vydávanie a používanie školských učebníc na Blízkom východe financovaných aj z peňazí EÚ s xenofóbnym a antisemitským obsahom,

– viackrát som vystúpila k téme potreby posilnenej medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní online detskej pornografie a zneužívania maloletých,

– mediálne som sa vyjadrila k problematike rovnosti odmeňovania mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty či zohľadnenia materskej a rodičovskej dovolenky aj do výšky poberaného dôchodku,

– poskytla som rozhovory k téme hodnotovej zahraničnej politiky a humanitárnej pomoci EÚ predovšetkým s dôrazom na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu v Afganistane.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas septembra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Presadzovanie suverenity členských štátov v rámci EÚ a zároveň zachovanie ich spolupráce, uplatňovanie princípu subsidiarity so zachovaním právomoci členov EÚ a spoľahlivej ochrany slobody svedomia jednotlivca alebo realizácia konzervatívnych a kresťansko-demokratických princípov. Aj to boli témy Konzervatívneho summitu do ktorého sa zapojila i Miriam Lexmann.

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka z neho robia človeka, ktorý dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Rozsah a charakter osobnosti pápeža Františka – jeho charizma, dôraz na spravodlivosť, zápas proti biede a snaha pritiahnuť najslabších do stredu spoločenstva – z neho robia osobnosť, ktorá dokáže osloviť aj sekulárneho človeka.

Podobne ako počas pontifikátu slovanského pápeža, ktorého apoštolské cesty mali dosah na chod sveta, aj argentínsky pápež dokáže presahovať náboženský rozmer svojho pôsobenia.

Na úvod dve krátke poznámky.

Celé týždne pred návštevou nás médiá zahlcovali informáciami, koľko ľudí sa prihlásilo na návštevu Svätého Otca a či je to málo, alebo dosť. Dnes už všetci vieme, že to nebolo podstatné. Pandémia jednoducho naučila mnohých ľudí ostať doma a podmienka očkovania zo začiatku pravdepodobne tiež niektorých odradila.

Za ostatný rok a pol si aj mnohí starí rodičia zvykli na stretnutia s vnúčikmi online. Pápež František však neprišiel počítať verné ovečky, ktoré sa zúčastnili osobne. Prišiel nám priniesť posolstvo a povzbudenie a to prenikne do spoločnosti tak či tak. Závisí len od otvorenosti našich sŕdc, čo z neho vzklíči. Slovensko sa na pár dní stalo svetovým a počet účastníkov o tom nerozhodoval.

Aj pri tejto príležitosti sa našli ľudia, ktorí sa snažili znova rozdeliť spoločnosť. Začali sa šíriť rôzne čísla, koľko ľudí sa prihlásilo ku Katolíckej cirkvi v poslednom sčítaní ľudu, hoci oficiálne výsledky ešte neboli publikované. Ďalší vyzývali na takzvanú odluku Cirkvi od štátu. Považujem to za priehľadný populistický pokus rozpútavať vášne, ktorý navyše nemá reálne základy.

Ústava SR, ako aj základné zmluvy medzi Slovenskom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami jasne ukotvujú, že žiadna cirkev na Slovensku nie je spojená so štátom. Financovanie činnosti všetkých registrovaných cirkví ustanovuje zákon. Navyše obeta a láska, ktorú mnohí kňazi a zasvätené osoby ponúkajú najmä v sociálnej oblasti, je nevyčísliteľná. K tomu sa ešte vrátim v súvislosti s Luníkom IX.

Svätý Otec prišiel budovať mosty, nie iba medzi cirkvami

Veriaci či neveriaci, Svätý Otec spája a dokazuje to v každej situácii. Do centra spoločnosti pozýva z jej periférie tých najzraniteľnejších a marginalizovaných. Myšlienky, výzvy a povzbudenia, ktoré nám adresoval, však nesmú zostať iba slovami.

Nabáda nás k činnosti, sústredeniu, svedomitej práci. V jeho slovách som opätovne a naživo celý čas nachádzala inšpiráciu a potrebnú silu premieňať slová na skutky. Okolo nás je totiž nekonečne veľa príležitostí konať dobro.

Chcem teraz upriamiť pozornosť na niektoré výzvy Svätého Otca.

Zakorenenosť a otvorenosť

Výzva na „zakorenenosť a otvorenosť“ sa nám môže zdať až protichodná. Dovolím si tvrdiť, že touto výzvou pápež vynikajúco vystihol slovenskú dušu a zároveň nám dal jasný pokyn, ako sa pohnúť dopredu. Zakorenenosť je nám Slovákom vlastná, a to v pozitívnom aj negatívnom význame.

Slovenský národ bol vždy pevne zakorenený vo viere a tradíciách. Bol pripútaný k rodine, svojmu kraju a domovu. Táto zakorenenosť sa však niekedy objavuje aj v negatívnejšom svetle. Neraz je pre nás ťažké opustiť mentálne pohodlie rodnej doliny. Hoci často nemáme problém prijímať „všetky novoty sveta“ – dobré i zlé –, je pre nás neraz pohodlnejšie zmýšľať takpovediac „po starom“. Týka sa to nás politikov, ale i občianskej spoločnosti a Cirkvi.

Vidíme to na neustálom zápase s korupciou a zneužívaním moci, ktoré si nájdu svoj priestor, hneď ako je to možné. Vidíme to aj na tom, keď sa po mnohých reformách (alebo pokusoch o ne) zistí, že sa vlastne veľa nezmenilo. Do tretice to vidíme i na problémoch Rómov, ktoré sa tiež už tridsať rokov pokúšame riešiť tým istým spôsobom, a stále sa čudujeme, že to nefunguje.

Jednoducho aj keď máme dobré úmysly, zdá sa, že nevieme zmeniť optiku a opustiť starý spôsob nazerania na výzvy, ktoré sú pred nami. Myslím si, že na to sa snažil poukázať Svätý Otec aj návštevou Luníka IX. Chcel vyzdvihnúť prácu saleziánov a rehoľných sestier z Inštitútu dcér Márie Pomocnice, ktorí dali týmto ľuďom okrem projektov so stanovenými cieľmi a rozpočtom aj srdce a lásku.

Zakorenenosť v kresťanskej viere je čosi, čo sprevádzalo Slovensko od dávnych čias. Poskytovala nám akúsi chrbtovú kosť, ktorá nám pomohla v kľúčových okamihoch našej histórie urobiť správne rozhodnutie. Vieru sa zatiaľ nepodarilo vykoreniť žiadnemu režimu ani ideológii.

Tá pravá otvorenosť, na ktorú nás vyzýva aj pápež František, zaiste nespočíva v tom, že sa máme otvoriť všetkému novému bez rozmyslu a stať sa „homologizovanou“ kópiou, ktorá sa už ničím nebude líšiť od iných. Pravá otvorenosť sa nebojí výziev, pretože má jasné princípy a hodnoty, a preto sa rozhoduje poučene.

Druhým dôležitým momentom bol pápežov príhovor krátko po príchode na Apoštolskú nunciatúru počas ekumenického stretnutia. „Kresťanské komunity na Slovensku spája skúsenosť prenasledovania,“ povedal pápež. Tieto slová boli jeho prvým posolstvom, hneď ako vkročil na slovenskú zem. Pripomenul nám, aby sme nezabudli na desaťročia krutého ateistického režimu, ktorý ponižoval a týral ľudí pre vieru v Boha a pre vernosť svedomiu.

Je pochopiteľné, že na vyrovnanie sa s vlastnou históriou treba čas. No ten čas treba naplniť snahou, inak sa na hrôzy komunizmu jednoducho zabudne. Tajná Cirkev, z ktorej vzišlo aj Kresťanskodemokratické hnutie, by mala byť našou inšpiráciou aj dnes a jej étos by nás mal viesť k spolupráci a vzájomnému zdieľaniu.

Odvaha pomenovať pravdu nahlas a verejne aj napriek nepríjemnostiam je v dnešných časoch prehnanej korektnosti, nezriedkavej agresívnej sekularizácie verejnej diskusie a útočenia na svedomie človeka nesmierne potrebná. V tomto je pre nás obdobie prenasledovania nášho národa pečaťou, ktorú nikdy nesmieme zmazať.

Sloboda

Som rada, že Svätý Otec sa explicitne venoval aj významu slobody, pričom jasne pomenoval i našu náročnú cestu k jej dosiahnutiu a veľké obete mnohých. Ochranu slobody vnímam vo svojej politickej práci ako podstatnú.

Pápež František povedal: „Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a nato, aby zostala slobodná.“ Chrániť si dnes slobodu nie je jednoduché, lebo zlo, ktoré ju ohrozuje, má rafinovaný šat. Svätý Otec nazval slobodu cestou a vyzval nás, aby sme po nej kráčali zodpovedne so zreteľom na rozlišovanie. Tak aby nás nevliekol životom dav, verejná mienka alebo médiá.

Máme za sebou dni naplnené otcovskou prítomnosťou. Dni, počas ktorých nám Svätý Otec slovom i skutkom otváral zrak a sluch. Jeho homílie a príhovory sú nekonečnou studnicou, z ktorej môžeme čerpať na svojich cestách.

Návštevou nám pápež jasne ukázal, že Slovensko nie je malý či nedôležitý štát v strede Európy. Práve naopak, bohatstvo histórie, pestrá kultúra či zmysel pre posvätno sú našou silnou devízou. Keď si toto uvedomíme a budeme podľa výzvy Svätého Otca zakorenení v princípoch a zároveň otvorení dialógu, môžeme spoločne tvoriť veľké diela doma i vo svete.

Teším sa na to a som rada, že je to opäť Svätý Otec, ktorý sa k nám prihovára a posúva Slovensko vpred.

Článok bol publikovaný na postoj.sk

Zdroj foto: vaticannews.va

Reprezentanti kresťanského protikomunistického hnutia Biela légia, mučeníci za slobodu a demokraciu v čase komunizmu A. Tunega, A. Púčik a E. Tesár dnes dostali in memoriam Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana. Nadáciu Antona Tunegu, ktorá premenovala na Nadáciu Tunegu, Púčika a Tesára, reprezentovala na odovzdávaní aj Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann sa dnes zúčastnila stretnutia so Svätým Otcom Františkom: Prišiel medzi nás ako pútnik a priateľ. Otvorený, dobrosrdečný a ľudský. Nositeľ nádeje. Ako otec rodiny, čo prináša zmier. Vyzýva nás k solidárnosti, bratstvu a spoločenstvu. Nabáda nás, aby sme budúcnosť tvorili všetci spoločne a neizolovali sa vo svojom vlastnom priestore.

Neúnavná aktivita Miriam Lexmann a KDH priniesla úspech. Vláda dnes aj po jej opakovaných apeloch vytvorila úrad splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete. Podľa Lexmann môže úrad a jeho predsedníčka Anna Záborská účinne prispieť k ochrane prenasledovaných pre vieru a presvedčenie čo prispieva k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka.

Od začiatku môjho mandátu v Európskom parlamente konzistentne poukazujem na to, že dohodnuté právomoci sa musia dodržiavať. Zmluvy stanovujú jasne, ktoré kompetencia na úrovni Európskej únie zdieľame a ktoré sú výlučne v rukách členských štátov.

Stále viac sme však svedkami snáh o posúvanie dohodnutých hraníc. Správa Matić je toho jasným príkladom. Európska únia nemá kompetencie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Z toho samo osebe vyplýva, že keby sme ctili zásadu subsidiarity, dnes by sme správu s takýmto názvom a témou ani nemali na programe.

V druhom rade Európsky parlament nemá mandát na to, aby prostredníctvom svojich nezáväzných uznesení posúval významy medzinárodne dohodnutých a uznávaných konceptov, akými sú aj ľudské práva.

A žiadny medzinárodný dokument neustanovuje právo na potrat.
Táto správa je preto v zrejmom a závažnom rozpore s právomocami EÚ a musí byť zamietnutá.

Zdroj foto: dennikstandard.sk

Miriam Lexmann vyzvala plénum Európskeho parlamentu k odmietnutiu tzv. Správy Matić. Správy vyzýva členské krajiny, aby zjednodušili prístup k bezpečným potratom a antikoncepčným metódam vrátane informácií o antikoncepcii. Dokument označuje odporcov potratov za „narušiteľov demokracie“ a lekári, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí, sú v správe označení ako ohrozenie ľudských práv.

Vážna ľudskoprávna situácia v Číne a Mjanmarsku priviedla Svätého Otca Františka k celosvetovej výzve na zapojenie sa do modlitieb za zmier a pokoj v týchto ázijských krajinách.

Čínska provincia Sin-ťiang nie je známa len pre kruté prenasledovanie moslimskej menšiny Ujgurov. O neľudskom správaní sa čínskeho autoritárskeho režimu vedia svoje aj kresťania. Diecézu Sin-ťiang vyhlásil Vatikán ešte v roku 1946, komunistický režim ju však do dnes neuznal.

Bezprecedentné zásahy do cirkevných záležitostí

Cirkev, ktorá tak musí v tejto lokalite pôsobiť len vo svojej „podzemnej“ činnosti, čelí tvrdému prenasledovaniu. Pred pár dňami to opätovne pocítil aj biskup Joseph Zhang Weizhu, ktorého čínska polícia opätovne zatkla. Tentoraz spoločne so siedmimi kňazmi a desiatimi seminaristami. Dôvodom bolo ich stretnutie – seminár v opustenej fabrike, ktorý bol vládou považovaný za ilegálny.

Svätá stolica pritom len vlani obnovila rozporuplnú dohodu s Čínou, podľa ktorej Vatikán uznal siedmich štátom menovaných biskupov, ale chýbala v nej zmienka o biskupoch, ktorí sa odmietajú registrovať v najväčšej ázijskej krajine. To je ďalšia z požiadaviek režimu – každého duchovného oficiálne registrovať a zohrávať úlohu pri menovaní katolíckych biskupov. Podrobnosti dohody zostávajú vo veľkej väčšine tajné, no už tieto náznaky zásahov totalitného režimu do cirkevných záležitostí možno označiť za bezprecedentné.

Nielen utláčanie veriacich, porušovanie ľudských práv, ale aj rastúca agresia Číny voči susedom a nedodržiavanie medzinárodných záväzkov nás vedie k odmietaniu zmieru s brutálnym režimom, ktorý si sám určuje pravidlá hry.

Od roku 2007 si pripomíname 24. máj aj ako Svetový deň modlitby za Cirkev v Číne. Zriadil ho pápež Benedikt XVI. v každoročnom termíne sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorá je patrónkou Číny. Pápež František tento rok vyzval veriacich k aktívnej účasti na modlitbách pri tejto príležitosti so slovami: Pozývam vás preto sprevádzať horlivou modlitbou kresťanských veriacich v Číne, našich drahých bratov a sestry, ktorých nosím v hĺbke svojho srdca. Nech ich Duch Svätý, hlavný aktér misie Cirkvi vo svete, vedie a pomáha im byť nositeľmi radostného ohlasovania, svedkami dobra a lásky a budovateľmi vlasti spravodlivosti a pokoja.“

Modlitba za srdcia páchajúce teror

Pápež František však rovnako pozval pamätať pri májových modlitbách ruženca aj na Mjanmarsko. Myšlienkou modlitby je prosba Panne Márii, aby sa prihovorila srdciam zodpovedných za teror, aby našli odvahu vykročiť cestou zmierenia a pokoja.

Vo februári tohto roku, veliteľ ozbrojených síl Mjanmaru Generál Min Aung Hlaing zvrhol vládu ministerskej predsedníčky Aung San Suu Kyi a jej strany „Národná Liga pre Demokraciu“ a nahradil ju vojenskou juntou. Prevrat nastal po tom, čo armáda vyhlásila, že voľby boli zmanipulované, volebná komisia ich následne overila, no podľa armády ich preskúmala nedostatočne. V uliciach sa následne rozpútali protesty a nepokoje pri ktorých obyvatelia krajiny vyjadrujú nesúhlas s postupom armády. Počet obetí je zatiaľ nepotvrdený, no odhaduje sa smrť až 700 protestujúcich občanov a tisícky ďalších boli uväznené.

Hoci aj u nás doma, na Slovensku, čelíme v pretrvávajúcej pandemickej
situácii mnohým problémom, som presvedčená, že nesmieme zostať nevšímaví voči týmto výzvam a musíme zaujať postoj ako súčasť medzinárodného spoločenstva. Ide totiž o výzvy pre celý demokratický svet, Európsku úniu, ale i Cirkev. Výzvy, pred ktorými nemôžeme zatvárať oči, pretože nimi budeme konfrontovaní. Ako členka Zahraničného výboru v EP sa intenzívne zasadzujem za to, aby naša európska odpoveď bola jasne postavená na hodnotách a princípoch nielen slovne, ale aj v praxi. Je totiž našou morálnou povinnosťou zastať sa tých, ktorí sú utláčaní, žijú v neslobode či prenasledovaní. Len spoločným úsilím dokážeme na totalitné či autoritárske režimy efektívne vyvinúť tlak, ktorý zmení ich správanie.

Zdroj foto: cbnnews.com

Porušovanie základných ľudských práv a slobôd v totalitných režimoch je pre nás veľkým mementom pre našu vlastnú historickú skúsenosť s neslobodou. Je našou morálnou povinnosťou nebyť ticho, keď nevinných vedú do žalára, reagovala Miriam Lexmann na sedem ročný trest odňatia slobody pre spolupredsedu bieloruských kresťanských demokratov, aktivistu v boji za slobodu a osobného priateľa Pavla Seviarynetsa.

Je neprijateľné, aby bola niekoľko rokov potom, čo bola Európskym parlamentom odmietnutá správa Estrela, opätovne predložená správa k tejto téme výlučnej kompetencie členských štátov a takto narúšala princíp subsidiarity, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann v reakcii na schválenie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a tzv. právach žien vrátane pretláčanie práva na potrat. Správu dnes schválil Výbor pre ženské práva a rodovú rovnosť pri EP v Bruseli.

Predseda KDH Milan Majerský a predseda KDU-ČSL Marian Jurečka dôrazne žiadajú frakciu Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente, aby odmietla podporiť správu chorvátskeho socialistu Predraga F. Matića o sexuálnom a reprodukčnom zdraví. V spoločnom liste predsedovi frakcie Manfredovi Weberovi upozorňujú, že správa hrubo zasahuje do kompetencií členských štátov. 

Správa Matića totiž žiada uznať právo na potrat, sexuálnu výchovu podľa štandardov OSN či určenie vlastnej genderovej identity, pričom regulácia všetkých týchto oblastí spadá do právomoci členských štátov. Závažne tiež obmedzuje právo na výhradu vo svedomí, ako aj slobodu prejavu. 

Hoci správa nie je právne záväzná, predstavuje podľa signatárov listu tú najhoršiu formu legislatívneho aktivizmu, keďže by sa na ňu v prípade jej schválenia odvolávali i európske súdy v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú členských štátov. Lídri KDH a KDU-ČSL sa zhodli na tom, že takéto mäkké právo má len jeden úmysel, a to postupnými krokmi vytvárať pôdu pre presadenie tzv. ,,nových práv.“

Podľa Matićovej správy je napríklad porušovaním ľudských práv a násilím páchaným na ženách to, že ,,v niektorých členských štátoch stále platia zákony, ktoré zakazujú umelý potrat s výnimkou prísne vymedzených okolností.“ Odporcov tzv. reprodukčných práv dokonca návrh správy obviňuje z narúšania demokracie a osobných slobôd. 

Ako však upozorňujú lídri kresťanských demokratov Majerský a Jurečka, „medzinárodné právo nestanovuje potrat ako ľudské právo a zákonná úprava dobrovoľného ukončenia tehotenstva patrí výlučne do kompetencie členských štátov“.  

V liste ďalej pripomínajú, že kresťanskí demokrati u nás zohrali kľúčovú úlohu pri porážke komunizmu, ako aj pri európskej integrácii. ,,Silnou túžbou oboch krajín bolo odvtedy až dodnes odstrániť okovy amorálnosti socializmu a dosiahnuť plné rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd,“ podčiarkujú Majerský a Jurečka s tým, že Európska únia je ukotvená v rešpektovaní národnej suverenity, subsidiarity a proporcionality. 

Samotný základný strategický dokument EĽS zdôrazňuje, že politiky patriace do národných kompetencií nesmú byť svojvoľne prevedené na európsku úroveň. Cieľom subsidiarity je totiž premostiť priepasť medzi európskym projektom a realitou na lokálnej úrovni.   

Za odmietnutie správy Matić sa jednoznačne zasadzujú aj europoslanci za KDH Miriam Lexmann a Ivan Štefanec. Hlasovať o nej pod názvom „O situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v EÚ v rámci zdravia žien” bude Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť 10. mája a v prípade jej schválenia bude následne predmetom rozpravy na plenárnom zasadnutí. 

Zdroj: KDH

Ilustrácia: quora.com

Miriam Lexmann (EĽS/KDH) žiada slovenského premiéra Eduarda Hegera, aby aktualizované programové vyhlásenie vlády neupustilo od záväzku vytvoriť úrad vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva alebo presvedčenia. „Závažnému prenasledovaniu čelí vo svete aktuálne 340 miliónov kresťanov“, upozorňuje europoslankyňa.

Novovznikajúca vláda SR pred rokom rozhodla o vytvorení úradu vládneho splnomocnenca na ochranu slobody náboženstva alebo presvedčenia, o čo sa intenzívne zasadila europoslankyňa Lexmann. Vzhľadom na nedávnu rekonštrukciu vlády a pripravovanú aktualizáciu jej programového vyhlásenia apeluje nielen na zachovanie tohto záväzku, ale aj na jeho náležitú realizáciu. „Mandát, ktorý ste dostali, zostáva ten istý a spolu s ním aj oprávnené očakávania občanov naplniť ciele, ktoré si vláda Slovenskej republiky vytýčila,“ uvádza v liste premiérovi Eduardovi Hegerovi.

Prenasledovaných je až 340 miliónov kresťanov

Podľa najnovšej Správy o stave náboženskej slobody vo svete v roku 2021, ktorú uverejnila pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, náboženská sloboda je porušovaná v takmer tretine krajín sveta (31,6 %), kde žijú až dve tretiny svetovej populácie. Celkovo až v 62 zo 196 krajín čelia obyvatelia veľmi vážnemu porušovaniu náboženskej slobody. „Závažnému prenasledovaniu čelí vo svete až 340 miliónov kresťanov, ktorí tvoria najväčšiu skupinu spomedzi všetkých trpiacich pre svoju vieru. Alarmujúcou je taktiež situácia iných utláčaných náboženských menšín ako napríklad Ujgurov v Číne či Rohingov v Mjanmarsku. Naviac, počas pandémie COVID-19 dochádzalo k zvýšeniu diskriminácie napríklad formou odopretia prístupu k potravinám či zdravotnej pomoci,“ približuje europoslankyňa.

Slobodní sme vďaka utrpeniu našich predchodcov

Je dôležité, aby sme slobodu myslenia, svedomia a náboženstva chránili nielen v našej spoločnosti, ale ak chceme meniť svet k lepšiemu, prispeli k ich ochrane aj tam, kde tento nedostatok priamo útočí na ľudskú dôstojnosť. Túto potrebu zdôrazňuje na príklade „ľudí, ktorí silou svedomia a presvedčenia zápasili s neľudským komunistickým režimom, zachovali si tvár a stali sa vzorom pre budúce generácie.“ Na Slovensku si 24. júna po prvý raz pripomenieme Deň pamiatky obetí komunistického režimu, ktorý poslanci NR SR schválili len vlani v novembri. „Aj vďaka utrpeniu našich predchodcov sme dnes slobodní, a to nás zaväzuje k morálnej povinnosti pomôcť tým, ktorí o svoju slobodu stále len zápasia,“ zdôvodňuje Miriam Lexmann význam vytvorenia úradu vládneho splnomocnenca pre slobodu náboženstva alebo presvedčenia.

Zodpovedný politik má morálnu povinnosť nielen napĺňať očakávania občanov, ale ak vie a cíti, že pravda a správne rozhodnutie je inde, musí ísť aj proti želaniu svojich voličov, vďaka čomu môže prísť čiastočne o podporu. Politika 21. storočia sa zmenila na politiku verejnej mienky, uviedla to Miriam Lexmann v online diskusii Odvaha dnes pri príležitosti 33. výročia Sviečkovej manifestácie.

Celý môj profesný život vytrvalo bojujem za to, aby bola rešpektovaná a podporovaná sloboda každého človeka. Očakávala som, že v Európskom parlamente sa budem zaoberať konkrétnymi riešeniami konkrétnych problémov – zvlášť v súčasnej dobe, keď musíme všetky sily sústrediť na ochranu zdravia obyvateľov a zmierňovanie ekonomických dopadov pandémie, vrátane prudko narastajúcej chudoby.

Už pred nástupom do Európskeho parlamentu som voličom sľúbila, že sa budem zasadzovať za návrat k princípom a hodnotám, na ktorých bola Únia postavená. Jedným z kľúčových princípov je rešpektovanie výlučných kompetencií členských štátov. Ako europoslankyňa zvolená za Slovenskú republiku vo svojich rozhodnutiach vychádzam zo základných zmlúv EÚ a som viazaná Ústavou SR. Opieram sa tiež o Deklaráciu NR SR o zvrchovanosti členských štátov EÚ v kultúrno-etických otázkach. Na základe týchto dôvodov som nemohla podporiť Uznesenie o vyhlásení EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby v predloženom znení. To nič nemení na mojom presvedčení a odhodlaní naďalej chrániť slobodu a dôstojnosť každého človeka.

Foto: European Parliament

Posolstvom olympiády je mier a nádej. V súvislosti so ZOH 2022 v čínskom Pekingu si nemôžeme preto zatvárať oči nad tvrdými zásahmi čínskej vlády voči menšinám – vrátane kresťanov, nemôžeme súhlasiť s likvidáciou demokracie v Hongkongu či porušovaním ľudských práv voči Tibetu. Spolu s kolegami v EP preto Miriam Lexmann vyzýva Medzinárodný olympijský výbor (MOV), k odobratiu práva Pekingu usporiadať ZOH a ich preložení do inej krajiny.

Našou nádejou je Veľká noc. Ani nie o 40 dní budeme znovu rozjímať o obete, v kontexte tajomstva vykúpenia. Zvládnime aj my tú našu obetu. A naša láska k blížnemu – v podobe obetavej pomoci zlepšiť pandemickú situáciu – je naša šanca, aby sme sa na Veľkú noc aspoň s niektorými a v menšom počte, ale predsa, stretli v otvorenom chráme pri modlitbe a Eucharistii. Miriam Lexmann pozýva v najnovšom blogu žiť vieru aj za bránami zatvorených kostolov.

Miram Lexmann nesúhlasí, aby sa v uzneseniach EP objavovali výzvy na zavedenie sexuálnej výchovy, hodnotenia poskytovania tzv. sexuálnych a reprodukčných práv vrátane umelého prerušenia tehotenstva, ktoré nie sú medzinárodne zadefinované ako právo a okrem toho patria do výlučných kompetencií členských štátov. Odmieta tiež kvóty na ženy, lepším riešením je rovnosť šancí.

Podľa organizácie Open Doors došlo v uplynulom roku k 60% nárastu počtu kresťanov zabitých pre ich vieru. K bezprecedentnej miere migrácie, ktorej čelí Európa, prispievajú aj perzekúcie založené na náboženstve alebo viere, pretože stovky tisíc ľudí sú vykorenené kvôli pokračujúcim útokom, dokonca aj genocídam, ktoré sú proti nim páchané. Miriam Lexmann dnes takto v pléne EP opätovne vyzvala EK k obnoveniu postu vyslanca EÚ pre slobodu náboženstva a viery. Zdôraznila, že podpora slobody náboženského vyznania a viery a širšej náboženskej tolerancie je kľúčom k riešeniu mnohých výziev, ktorým dnes čelíme.

Zabíjanie a brutálne prenasledovanie ľudí len pre vierovyznanie v celom svete dramaticky pribúda. EÚ musí urýchlene reagovať a stať sa lídrom slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete. Zhodujú sa na tom experti medzinárodnej konferencie k súčasným výzvam náboženskej slobody, ktorá sa uskutočnila v tzv. „červenú stredu“, keď si svet načerveno vysvietenými budovami pripomína krv trpiacich pre vieru.

Čínski komunisti ničia kostoly i náboženské symboly a provinciu Sin-ťiang prakticky premenili na koncentračný tábor pre milión moslimských Ujgurov. Nútená práca, násilná indoktrinácia, sterilizácia žien sú len niektoré z mnohých praktík násilia. Existujú indície, že príslušníkom Falun Gongu násilne odoberajú orgány, ktoré sú neskôr predávané do zahraničia. Antisemitizmus je na vzostupe – vrátane západného demokratického sveta, prenasledovanie kresťanov dosahuje miestami genocídnu úroveň. Veriaci na Blízkom východe čelia útokom a prenasledovaniu zo strany islamských fundamentalistov. Prenasledovanie a zabíjanie ľudí len pre ich vierovyznanie celosvetovo dramaticky stúpa.

Vyslanec na podporu náboženského vyznania dokáže mať úspechy

Upozorňujú na to odborníci panelovej diskusie, ktorú zorganizovalo Centrum Wilfrieda Martensa v spolupráci s Nadáciou Antona Tunegu ako súčasť medzinárodnej konferencie „Geopolitická Európa – adaptujúca sa, pretvárajúca sa, zapájajúca sa“. Diskusiu moderovala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá sa téme aktívne venuje aj v Európskom parlamente (EP). Medzi diskutujúcimi nechýbali Rebecca Shah z Baylor University, bývalý špeciálny spravodajca OSN pre slobodu vierovyznania Heiner Bielefeldt, ktorý aktuálne pôsobí na Univerzite v Erlangene Norimbergu či bývalý vyslanec na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ.

Je to už takmer rok, čo Európska únia nemá osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Za tri roky pôsobenia pod vedením Jána Figeľa sa pritom aj s pomocou tejto pozície podarilo viacero úspechov. Spomeňme si len na prepustenie Asia Bibi, katolíckej matky piatich detí, ktorú v Pakistane bez akýchkoľvek dôkazov obvinili z rúhania a odsúdili na trest smrti obesením,“ pripomína Lexmann.                 

Komisia – v lete prísľub, teraz ticho

Zhrozený brutalitou voči samotným moslimom, kresťanom a jezídom zo strany Islamského štátu na Blízkom východe vyzval EP v roku 2016 Komisiu (EK), aby zriadila pozíciu náboženského vyslanca. To sa podarilo, ale v januári 2020 vypršal jej mandát. Podpredseda Komisie Margiritis Schinas síce v júli po tlaku viacerých europoslancov cez sociálne siete oznámil, že post bude zriadený, ale EK odvtedy mlčí.

Tento prístup ma podnietil vyzvať mojich kolegov a spoločne písomne apelovať na predsedníčku EK Ursulu von der Leyenovú, aby urýchlene vymenovala osobitného vyslanca s trvalým mandátom, dostatočnými zdrojmi a primeranou podporou personálu. EP napokon tento postoj vyjadril vo svojej rezolúcii, pričom o podpore a ochrane slobody náboženského vyznania alebo viery hovorí systematicky už od roku 2013,“ približuje Lexmann, ktorá na obnovenie pozície vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu apeluje dlhodobo.

Slovensko môže prispieť

Spolu s odborníkmi zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby bola EÚ silná, jednotná a jasne reagovala na útoky voči slobode náboženstva, viery alebo presvedčenia.

„EÚ viac nemôže čakať. Už nejde len o nesprávny, ale aj nebezpečný krok s priamymi následkami v podobe straty ľudských životov a nárastu konfliktných zón. Líderstvo EÚ v téme obrany slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia je zásadné pri riešení mnohých výziev, ktorým dnes čelíme – vrátane migrácie a bezpečnostných hrozieb. Súčasná pandémia a jej dôsledky nielenže robia našu aktivitu naliehavejšou, ale absolútne nevyhnutnou,“ apeluje Lexmann, ktorá je aj členkou Výboru EP pre zahraničné veci.

Prispieť k tomu môže aj Slovenská republika obsadením postu splnomocnenca pre ochranu náboženskej slobody vo svete, ktorý sa stal súčasťou programového vyhlásenia vlády aj po písomnej výzve europoslankyne Lexmann.        

Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete.

Foto: Európska únia 2020

Návrat k hodnotám ako sloboda, ochrana života či subsidiarita, ktoré sformovali Európu a pred 70 rokmi aj dnešnú EÚ, je podľa Miriam Lexmann recept na úspešný rozvoj a budúcnosť kresťanskej demokracie, ale aj samotnej Európy a Slovenska. Príkladom je vybudovanie modernej a úspešnej Európy po ničivej 2. sv. vojne, kde mali hlavné slovo práve kresťanskí demokrati. Lexmann to uviedla v rámci vnútrostraníckej diskusie EĽS/EPP k téme budúcnosti kresťanskej demokracie.

EU okrem politickej angažovanosti poskytla i právnu pomoc v prípadoch slobody náboženského vyznania a viery v Pakistane. Plánuje tiež spustiť monitorovacie misie, akonáhle to bezpečnostná situácia umožní, uviedol podpredseda EK pre zahraničnú politiku a bezpečnosť EÚ Josep Borrell, čím odpovedal na otázky Miriam Lexmann a niektorých jej kolegov, čo plánuje EÚ robiť s únosmi kresťanských a hinduistických dievčat v Pakistane a ich násilím vynúteným konvertovaním na islam.

V otvorenom liste Európskej komisii (EK) žiada Miriam Lexmann (EĽS/KDH) o čo najskoršie obnovenie mandátu osobitného vyslanca na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Post je už rok neobsadený, hoci EK ešte v júli deklarovala, že ho obnoví. K výzve sa pripojili desiatky europoslancov.

Europoslanci stupňujú niekoľkomesačnú aktivitu s cieľom opätovne vymenovať osobitného vyslanca. Úlohou na tejto medzinárodne dôležitej pozícii je zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Potrebujeme úrad s viacročným funkčným obdobím a odborným tímom pracovníkov, ktorý bude pomáhať chrániť slobodu myslenia, vierovyznania a brániť náboženské menšiny najmä v tzv. tretích krajinách, kde sú často prenasledované a utláčané. Jeho menovaním Komisia vyšle signál, že EÚ je odhodlaná postaviť sa na stranu obetí násilia všade vo svete a bojovať proti ich prenasledovaniu pre náboženstvo alebo vieru,“ vysvetľuje dôležitosť pozície Miriam Lexmann.

Prenasledovanie má stúpajúcu tendenciu

Štúdia Pew Research Center o globálnych obmedzeniach náboženstva odhaľuje, že v 83 krajinách sveta bola v roku 2017 zaznamenaná vysoká alebo veľmi vysoká úroveň náboženských obmedzení a konfliktov. Prenasledovanie má pritom stúpajúcu tendenciu.  Sloboda myslenia a náboženského vyznania, alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka, ktoré garantujú medzinárodné dohovory.

„Prenasledovanie na základe náboženstva či viery navyše prispieva k migračným vlnám a súvisiacim bezpečnostným výzvam, ktoré ohrozujú aj bezpečnosť EÚ. Podpora slobody náboženského vyznania a viery je nielen v súlade s hodnotami, na základe ktorých má EÚ konať smerom k zahraničiu, ale je nevyhnutná aj pri posilňovaní našej úlohy riešiť globálne výzvy,“ zdôrazňuje Lexmann, ktorá aktuálnou výzvou EK nadväzuje na dlhodobú snahu obnoviť post vyslanca. K výzve sa doposiaľ pripojilo 48 europoslancov naprieč krajinami a politickým spektrom, okrem iných aj bývalý predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.

Nástupcu Figeľa sľúbili vymenovať ešte v júli

Európsky parlament už pri viacerých príležitostiach požadoval posilnenie úlohy EÚ pri podpore slobody náboženského vyznania alebo viery. Vyplýva to aj zo záväzkov v Akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu. Europoslanci ním odporúčajú posilniť samotný mandát osobitného vyslanca. „Cielené útoky na náboženské slobody v ostatných rokoch preukázali potrebu cielenejšej a naliehavejšej reakcie,“ dopĺňa Lexmann.

Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete bol slovenský politik Ján Figeľ. Jeho poverenie sa skončilo v novembri 2019. Komisia v júli tohto roka oznámila, že pozíciu opätovne obnoví, čo privítala odborná verejnosť i viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Doposiaľ však osobitný vyslanec vymenovaný nebol.

Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete. 

Zdroj: Unsplash.com

Zahraničná politika EÚ musí byť konzistentná s hodnotami, na ktorých bola Únia založená. Znamená to nerobiť kompromisy v hodnotových otázkach, a naopak, pomáhať a podporovať utláčané a po slobode túžiace obyvateľstvo v iných krajinách. Na zasadnutí Komisie biskupských konferencií EÚ (COMECE) to zdôraznila slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann. Dôležitú úlohu v týchto rozhodnutiach zohrávajú podľa nej aj katolícki lídri a učenie cirkvi o charite a subsidiarite v domácej i zahraničnej politike.

Miriam Lexmann podpísala spoločný list poslancov EP, v ktorom odsúdili rozhodnutie Tureckej republiky premeniť svetové dedičstvo UNESCO – chrám Hagia Sofia – na mešitu. Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella a generálnu riaditeľku UNESCO Audrey Azoulayovú vyzvali, aby podnikli kroky na ochranu svetového kultúrneho dedičstva, a tým aj medzinárodných dohôd a zásad.

Najsilnejšia frakcia Európskeho parlamentu Európska ľudová strana (EĽS) dosiahla obnovenie pozície Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. O rozhodnutie sa niekoľkomesačnou vytrvalou snahou pričinila aj europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Po viacmesačnom politickom tlaku politických predstaviteľov oznámil v stredu podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas obnovenie tejto medzinárodne dôležitej pozície, ktorá má za cieľ zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Naša práca a snaha obnoviť túto funkciu nevyšla nazmar. Veľmi sa teším a vítam toto pozitívne rozhodnutie Komisie. Ide o zodpovednú a mimoriadne potrebnú pozíciu, ktorá pomáha chrániť predovšetkým náboženské menšiny v takzvaných tretích krajinách, kde sú často utláčané a prenasledované. Sloboda myslenia a náboženského vyznania alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka garantovaným medzinárodnými dohovormi,“ uviedla Miriam Lexmann.

Figeľ bol doteraz jediným vyslancom

Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým vyslancom bol Slovák Ján Figeľ (niekdajší predseda KDH). Jeho poverenie skončilo v novembri 2019 a odvtedy z Komisie prenikali správy, ktoré naznačovali, že pozícia nebude obnovená. Aj preto aktuálne pozitívne rozhodnutie privítalo viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Úlohou osobitného vyslanca je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, a taktiež aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom, ktorí sú vo svete často pod veľkým tlakom.

Organizácia Open Doors, ktorá kontinuálne sleduje situáciu vo svete, za rok 2019 uviedla, že približne 245 miliónov kresťanov žijúcich v 50 krajinách sveta, ktoré sleduje ako rizikové, zažíva veľmi intenzívne a zvyšujúce sa prenasledovanie. Osobitne závažné sú prípady jezídov, irackých kresťanov, ale aj iných vierovyznaní, ako Rohingov v Mjanmarsku, Ujgurov, či príslušníkov Falun Gong v Čínskej ľudovej republike.

„Expertízy dlhodobo ukazujú, že nedostatok náboženskej slobody a jej utláčanie vedú k zvýšenej chudobe, zhoršenej bezpečnostnej situácií, lokálnym konfliktom a celkovo ohrozuje bezpečnosť a prosperitu krajín. Zaoberanie sa otázkou slobody vierovyznania je preto dôležité aj pri riešení globálnych bezpečnostných otázok, ako je napríklad migrácia,“ doplnila k téme Lexmann.

Komisia dosiaľ nezverejnila meno žiadneho kandidáta na obnovenú pozíciu. Rovnako tak ešte nepoznáme podmienky a právomoci, akými bude po novom pri svojej práci disponovať.

Foto – Stefan Kunze

Najsilnejšia frakcia EP Európska ľudová strana (EĽS) aj vďaka vytrvalej niekoľkomesačnej snahe poslankyne Miriam Lexmann dosiahla, že EK znovu obnovila funkciu Osobitného vyslanca na podporu slobody náboženského vyznania a viery v krajinách mimo EÚ. Snahou je docieliť rešpektovanie práv náboženskej slobody vo svete.

Nariadenie o núdzových situáciách

Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content