28. septembra 2020
Desiatky členov Európskeho parlamentu a národných parlamentov naprieč Európou adresovali list prezidentke Zuzane Čaputovej a predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi, v ktorom vyjadrujú znepokojenie nad výzvou Moniky Beňovej a kolegov poslancov odmietnuť návrh zákona o tzv. umelom prerušení tehotenstva. Ochrana nenarodeného dieťaťa a regulačný rámec pre potraty sú výlučne v kompetencii členských štátov a zvýšená informovanosť vyplýva z medzinárodných dohôd, upozorňujú v liste, ktorého iniciátorom je europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
„Verejný a politický tlak našich kolegov – poslancov v súvislosti s dokumentom predloženým v Národnej rade SR s číslom 154 považujeme za presahujúci ich kompetencie, a teda neprimeraný. Výkon právomocí EÚ sa riadi princípom subsidiarity, ktorý dáva členským štátom právo uplatňovať vlastnú parlamentnú zvrchovanosť v otázkach, ktoré spadajú do vnútroštátnych oblastí právomocí,“ apelujú signatári listu.
Slovensko má právo na ochranu nenarodených detí
Ako ďalej pripomínajú, podľa Zmluvy o Európskej únii „právo uzákoniť ochranu nenarodeného dieťaťa a vytvoriť regulačný rámec pre potraty patrí členským štátom a nie medzi výlučné alebo zdieľané právomoci Európskej únie vymenované Zmluvou o fungovaní EÚ.“ Predmetný návrh č. 154 ako novela Zákona o zdravotnej starostlivosti a Zákona o umelom prerušení tehotenstva podľa signatárov nebráni, ale naopak prispieva schopnosti Slovenska plniť medzinárodné záväzky voči nenarodenému dieťaťu, vrátane zvýšenej informovanosti tehotných žien.
Akčný program medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji uvádza, že vlády by mali podniknúť príslušné kroky, aby pomohli ženám vyhnúť sa umelému prerušeniu tehotenstva, ktoré by sa v žiadnom prípade nemalo propagovať ako metóda plánovaného rodičovstva. „Akčný plán zaväzuje štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, aby sa usilovali eliminovať vykonávanie potratov a mali zavedené zákony, ktoré poskytujú ľahký prístup k spoľahlivým informáciám a súcitné poradenstvo ženám s nechceným tehotenstvom,“ uvádza list od Miriam Lexmann a kolegov z európskych krajín hlave štátu.
Povinné poradenstvo a čakacie doby sú v EÚ bežné
Ako zdôrazňujú signatári, právne predpisy v 15 európskych krajinách vrátane Belgicka, Nemecka, Írska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Portugalska a Španielska stále vyžadujú povinnú čakaciu lehotu medzi prvým podaním žiadosti o umelé prerušenie tehotenstva a dátumom, kedy sa uskutoční. V troch z nich – Belgicko, Holandsko, Taliansko – je čakacia lehota dokonca dlhšia ako tri dni, v prípade Talianska je to až jeden týždeň.
Europoslankyňa Lexmann uvádza, že povinné absolvovanie poradenstva nie je v Európe nezvyčajnou podmienkou pre povolenie potratu. „Napríklad v Nemecku je podmienkou pre ženu žiadajúcu o potrat v prvom trimestri tehotenstva absolvovanie povinného poradenstva. Neskôr v tehotenstve je potrat povolený v prípadoch lekárskej nevyhnutnosti. V obidvoch prípadoch sa vyžaduje trojdňová čakacia doba. Poradenstvo sa musí uskutočňovať v štátom schválenom stredisku, ktoré potom žiadateľovi vydá certifikát o jeho absolvovaní,“ približuje.
Európsky súdny dvor: Ľudský život začína počatím
List prezidentke Čaputovej a predsedovi NR SR Kollárovi v súvislosti s prijímanou novelou zákona o pomoci tehotným ženám pripomína, že z hľadiska práva EÚ je relevantnou referenciou rozsudok Európskeho súdneho dvora, ktorý v prípade Oliver Brüstle vs. Greenpeace uznal, že ľudský život sa začína počatím. Pokiaľ ide o domáce právo, signatári zdôrazňujú čl. 15 Ústavy SR, ktorý hovorí, že „ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“ a dodávajú, že „nie je úlohou Európskeho parlamentu a národných parlamentov zasahovať do ústavnej tradície Slovenska.“
Predmetný návrh zákona o pomoci tehotným ženám je tak podľa nich pre Slovensko dôležitým krokom v plnení medzinárodných záväzkov, ako aj Ústavy SR v oblasti ochrany života pred narodením. „Žiadame, aby ste odolali akejkoľvek snahe narušiť legislatívny proces týkajúci sa tohto návrhu zákona a udržali integritu demokratických inštitúcií Slovenskej republiky zaručením toho, že národná suverenita nebude ohrozená vonkajšími politickými vplyvmi,“ uzatvárajú signatári listu prezidentke a predsedovi parlamentu.
Foto: Depositphotos.com/aremafoto