Rýchle správy

sociálne veci

Mnohí sa pre opatrovanie príbuzného či inej blízkej osoby vzdávajú práce, voľného času či pohodlia, a to všetko za nedostatočnej systémovej podpory. Aj na toto myslí nová Európska stratégia pre oblasť starostlivosti. Pozmeňovacie návrhy Miriam Lexmann k tejto stratégii prispievajú k riešeniu podpory neformálnych opatrovateľov, ich sociálnej ochrany či poskytovania odľahčovacích služieb.

Desaťbodový plán Európskej komisie zameraný na zlepšenie európskej pomoci utečencom – najmä deťom a mladým ľuďom je podľa Miriam Lexmann spolu s už aktivovaným mechanizmom dočasnej ochrany dobrou reakciou EÚ ako poskytnúť nevyhnutnú pomoc a solidaritu utekajúcim pred vojnou na Ukrajine. V prvej línii sú však jednotlivé národné štáty a Slovensko ani poučené pandémiou nemá dostatočnú stratégiu a schopnosť realizácie adekvátneho krízového manažmentu.

Miriam Lexmann podporila poslaneckú iniciatívu smerom ku Komisii so snahou zistiť doterajší spôsob podpory a zabezpečenia humanitárnej pomoci pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré utekajú pred Putinovou vojnou na Ukrajine.

Ukrajina patrí k najväčším producentom obilnín na svete. Pripadá na ňu až 11 % trhu s pšenicou, 16 % s jačmeňom a 15 % s kukuricou. Podobne je to aj s olejninami, kde len slnečnicový olej tvorí až 61 % obchodu. Takmer všetok tovar Ukrajina do sveta distribuuje cez prístavy. Tie teraz blokuje Rusko.

Krajinám závislým od ukrajinských plodín tak hrozí nielen zvyšovanie cien potravín, ale v niektorých z nich môže dôjsť až k obrovským výpadkom v ich dodávkach. „Najviac to môže pocítiť severná Afrika a krajiny Blízkeho východu. Pre predstavu, chudobou ohrozený Libanon nakupuje od Ukrajiny až 80 % obilnín. Putin aj naďalej demonštruje svoju neľudskosť a svet kvôli nemu čelí nielen vojnovej agresii, ale aj obavám z hladomoru,“ upriamuje pozornosť na dôsledky súčasného diania Miriam Lexmann.

Riešením je aj zvýšenie domácej poľnohospodárskej výroby

Súčasná situácia opäť zvýrazňuje dôležitosť posilňovania potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti v Európe, ako aj na nutnosť spolupráce s našimi partnermi s cieľom hľadať riešenia pre krajiny, ktorých občania sú už teraz ohrození nedostatkom potravín.

„V uznesení o zaistení potravinovej bezpečnosti v EÚ, ako aj mimo nej v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktoré sme minulý týždeň schválili v Európskom parlamente, sme vyzvali na využívanie dostupných európskych prostriedkov na zvýšenie domácej poľnohospodárskej výroby,“ približuje jedno z riešení členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Miriam Lexmann tiež  poukazuje na nevyhnutnosť prehodnotiť našu spoločnú poľnohospodársku politiku, vrátane legislatívnych návrhov vyplývajúcich z cieľov a zámerov stratégie „Z farmy na stôl“, a to v kontexte dôsledkov Putinovej agresie voči Ukrajine na európsku a globálnu potravinovú bezpečnosť.

Foto: ilustračné, arpok.cz

Flexibilnejší pracovný trh, ktorý umožní dôstojné sociálne zabezpečenie pracovníkov aj v krajinách, kde nemajú trvalý pobyt; podpora zvýšenej rekvalifikácie a vzdelávania v nadobúdaní digitálnych zručností a kompetencií; rozvoj zručností ako kritické myslenie, podnikanie či mediálna gramotnosť, ale aj podpora budovania digitálnej infraštruktúry vo vzdialených regiónoch a na vidieku. To sú len niektoré z pozmeňovacích návrhov, ktoré Miriam Lexmann podala k Správe o vykonávaní plánu obnovy a odolnosti.

Dôraz na zdravé a pozitívne pracovné prostredie, elimináciu stresu zamestnancov a predovšetkým prevenciu proti chorobám z povolania cez proaktívnu pomoc pri vzdelávaní a novinkách v digitalizácii aj zo strany zamestnávateľov, či právo na odpojenie akcentovala Miriam Lexmann v 16 pozmeňovacích návrhoch k Správe o mentálnom zdraví v digitálnom svete.

Od začiatku devastujúcej Putinovej agresie vidíme obrovskú vlnu podpory a solidarity zo strany občanov a rôznych organizácií. Potrebujeme však aj ďalšie zdroje, ktoré nám umožnia zabezpečiť rýchlu a efektívnu pomoc. Vojna totiž ani po mesiaci neutícha a Ukrajinu stále opúšťajú milióny ľudí.

V Európskom parlamente aj preto dnes poslanci prijali návrh novej iniciatívy CARE. „Iniciatíva CARE dáva členským štátom možnosť flexibilne využiť financie z neminutých európskych fondov, ktoré by sa inak museli vrátiť. Teraz budú môcť byť použité aj na zabezpečenie potrieb súvisiacich so zvládaním príchodu veľkého množstva ľudí utekajúcich z Ukrajiny do členských krajín Únie. Peniaze sa budú dať čerpať aj so spätnou účinnosťou a to až do plnej výšky nákladov,“ vysvetľuje použitie financií europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Sama sa aktívne zasadzovala, aby bola iniciatíva CARE prijatá čo najskôr, bez zbytočnej byrokracie a zdržiavania.

„Je pre mňa mimoriadne dôležité, aby aj naše Slovensko, kde od už od prvého dňa vojny hľadá útočisko množstvo Ukrajincov, mohlo začať využívať túto formu EÚ pomoci čo najskôr. Aj preto som sa intenzívne zasadzovala o to, aby sme tento návrh prijali v EP v skrátenom konaní už počas tohto plenárneho zasadnutia,“ dopĺňa členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Okrem pomoci ľuďom utekajúcim z Ukrajiny je financovanie aj naďalej otvorené pre zvládanie následkov pandémie Covid-19.

Foto: ilustračné/flickr.com

Zrušenie roamingových poplatkov v roku 2017 prinieslo Slovákom, ale aj všetkým obyvateľom EÚ veľké výhody pri cestovaní do zahraničia. Miriam Lexmann pred podporila predĺženie platnosti nariadenia o zrušení roamingu, a teda zachovaní hovorov a dát využívaných v zahraničí za domáce ceny o ďalších desať rokov.

Demografická transformácia a rodinný život, technologická, digitálna, ale aj ekologická transformácia – Miriam Lexmann označila na Európskych sociálnych katolíckych dňoch tri fenomény doby, ktoré sú každodenné prítomné v našich životoch i rodinách a je potrebné o nich diskutovať celospoločensky.

Európsky parlament prijal Nový strategický rámec pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, na ktorého príprave aktívne participovala aj slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Podporu v pléne získal od viac ako 550 poslancov.

Viac ohľaduplnosti pre ľudí vracajúcich sa do práce

Už dávno neplatí, že chronické alebo závažné ochorenie znamená pre človeka „stopku“ na trhu práce. Medicína napreduje, a tým pádom sa mnohí po vyliečení alebo stabilizácii zdravotného stavu chcú vrátiť do práce, v ktorej nachádzajú dôležitú sebarealizáciu.

„Pracovný rytmus po chorobe však musí rešpektovať nové potreby každého zamestnanca. Časť mojich pripomienok sa preto týkala tých, ktorí sa chcú opätovne vrátiť do práce po rekonvalescencii alebo aj starších pracovníkov, ktorí môžu na pracovnom trhu plnohodnotne pôsobiť, ak sa pracovisko prispôsobí ich potrebám, meniacim sa s vyšším vekom,“ vysvetľuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann.

Návrhy slovenskej europoslankyne sa týkali prijatia účinných stratégií pre pomoc a podporu týchto pracovníkov, či už v podobe adaptácie pracoviska alebo flexibilnej organizácie práce.

Prevenciou ochorení sú aj adekvátne opatrenia v pracovnom prostredí

„V práci trávime čoraz viac času, preto moja druhá požiadavka smerovala k posilňovaniu rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom. Znepokojujú ma totiž výsledky nadácie Eurofound a agentúry EU-OSHA, podľa ktorej zažíva 25 % pracovníkov v Európe nadmerný pracovný stres. V období pandémie a práce z domu bol ešte umocnený kombinovaním práce a starostlivosti o deti či príbuzných,“ pripomína Miriam Lexmann psychosomatické následky stresu, ktoré sa výrazne podpisujú na zdravotnom stave množstva pracujúcich.

Podľa odborníkov dokážeme vhodným pracovným prostredím predchádzať ochoreniam, ktoré vznikajú práve v dôsledku stresu. „Sú to autoimunitné ochorenia, muskuloskeletálne, reumatické či iné chronické zápalové ochorenia,“ menuje Lexmann problémy o ktorých ju na spoločnom stretnutí k problematike a jej riešeniam odborne informovali zástupcovia Európskej aliancie pre reumatológiu.

Schválené pripomienky v Novom rámci sú po dlhej dobe prvé, ktoré sa venujú tejto problematike.

„Je našou povinnosťou zaručiť zamestnancom, aby pracovali v prostredí, ktoré neohrozuje ich zdravie. Zároveň musíme reflektovať na dynamicky meniace sa požiadavky trhu práce a umožniť pracovať každému v dôstojných podmienkach,“ dodáva Miriam Lexmann.

Foto: ilustračné/https://essentialsiteskills.co.uk

Dostupné digitálne technológie, vzdelávanie a služby aj pre zraniteľné skupiny vrátane osôb so zdravotným postihnutím a ľuďom zo znevýhodneného prostredia boli hlavnými bodmi pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k pripravovanej Správe o opatreniach k nastávajúcej digitálnej dekáde.

Obrovský sociálny a humanitárny rozmer krízy, ktorú vyvoláva vojna na Ukrajine, musíme zvládnuť. Je našou morálnou povinnosťou byť tu teraz pre tých, ktorí utekajú pred vojnou. Pre zastavenie strašnej tragédie je potrebná súčinnosť nielen všetkých našich síl a schopností, ale aj cirkevná angažovanosť, hovorí po dvojdňovej návšteve Vatikánu a diskusiách s viacerými čelnými predstaviteľmi pápežských rád Miriam Lexmann.

Miriam Lexmann diskutovala o aktuálnych otázkach pracovného trhu s prezidentkou organizácie Nezávislé kresťanské odbory Slovenska Ľubicou Černou. Zhodli sa na potrebe pripraviť zamestnancov i zamestnávateľov na zmeny v dôsledku nastupujúcej digitalizácie tak, aby človek a jeho dobro vždy zostali v centre našej pozornosti.

V hodnotiacej správe, ktorú prijalo plénu EP, podporila aj Miriam Lexmann požiadavku na aktualizáciu smernice o bezpečnosti detských hračiek vyrábaných alebo dovážaných do EÚ. Dôvodom sú aj najnovšie vedecké poznatky, ktoré potvrdzujú riziká už stopového obsahu ftalátov či endokrinných disruptorov prítomných okrem iného i v niektorých hračkách.

Miriam Lexmann začala podnikať kroky k príprave a predloženiu legislatívneho návrhu vláde SR o úprave vdovského príspevku. Zákon, podľa ktoré sa vdovské vypláva výrazne diskriminuje nárok vdov a vdovcov s jedným dieťaťom.

Muži a ženy s jedným dieťaťom, ktorí prišli o svojho manželského partnera, sa dlhodobo snažia poukazovať na diskrimináciu, ktorej sú vystavení v súvislosti s opätovným vyplácaním vdovského či vdoveckého dôchodku po roku od úmrtia manžela či manželky.

Vdovec či vdova s jedným dieťaťom musí čakať do dôchodku

„Na diskrimináciu vdov a vdovcov s jedným dieťaťom ma upozornilo množstvo podnetov od žien, ktoré sú tejto diskriminácií vystavené. Situácia je skutočne absurdná. Vdova či vdovec s dvoma deťmi čaká na opätovné vyplácanie dávky do dovŕšenia 52 rokov veku, s troma a viac deťmi nemusí čakať vôbec,“ vysvetľuje princíp diskriminácie Miriam Lexmann.

Súčasná slovenská legislatíva totiž predpokladá pokračovanie vyplácania či opätovné vyplácanie od určitého veku pre tých, ktorí vychovali dve a viac detí, prípadne pre tých, ktorí sú sami invalidní alebo sa starajú o nezaopatrené dieťa.

„Naproti tomu vdova či vdovec s jedným dieťaťom čaká až do dovŕšenia dôchodkového veku. A hoci v čase prijímania tejto právnej úpravy mohlo ísť o rozdiel niekoľkých rokov, postupným zvyšovaním veku odchodu do dôchodku sa rozdiel neustále prehlboval a v súčasnosti môže tvoriť aj desaťročie,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH.

Iniciatíva na zmenu zákona

Miriam Lexmann preto apeluje na zmenu slovenskej právnej úpravy a oslovila so žiadosťou o predloženie legislatívnej zmeny aj Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka.

„Hoci bol môj prvý podnet najmä kvôli obavám z narušenia udržateľnosti verejných financií neúspešný, tentokrát som k nemu tlmočila aj prísľub ministra financií, že sa bude prípadnou zmenou zaoberať v kontexte prípravy rozpočtu. Verím preto, že sa situácia konečne zmení k lepšiemu a zmena zákona bude zo strany ministra čoskoro predložená,“ ozrejmuje Miriam Lexmann, členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri Európskom parlamente.

Iniciatívy na zmenu zákona o sociálnom poistení prebiehajú už niekoľko rokov, pričom vznikajú rôzne neformálne skupiny na sociálnych sieťach, ktoré na tieto zmeny apelujú. K veci bolo v minulosti predložených aj niekoľko legislatívnych návrhov, ktoré však nedosiahli potrebnú podporu.  

Foto: ilustračné, zdroj: disabilitydenials.com

Posolstvo Svätého Otca Františka, k tomuto dňu, hovorí o milosrdenstve. Poukazuje na milosrdenstvo Ježiša Krista, ktorý venoval chorým veľkú pozornosť a uzdravoval ich. Nasledujme špeciálne v tento deň, ale, samozrejme, aj kedykoľvek inokedy slová Svätého Otca a venujme modlitbu všetkým chorým a ich ošetrovateľom, vyzýva Miriam Lexmann.

Veľa onkologických pacientov nemá naprieč členskými štátmi rovnaký prístup k liečbe a starostlivosti. Týka sa to aj Slovenska, ktoré je v oblasti prístupu pacientov k inovatívnym liekom na chvoste Európskej únie. Rozdiely potrebujeme vyrovnať, hovorí Miriam Lexmann, napríklad aj plným využívaním financií vyčlenených EÚ na včasnú diagnostiku onkologických ochorení.

Na potrebu vyriešiť právne vákuum ohľadom zamestnancov platforiem reaguje Komisia návrhom smernice, ktorá by pre mnohých z týchto pracovníkov mohla znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility. Miriam Lexmann chce preto v spolupráci s pracovníkmi platforiem pripraviť pozmeňujúce návrhy, ktoré by spočívali v zabezpečení potrebných pracovných podmienok, no pri zachovaní súčasných benefitov.

Stres, zlé ergonomické podmienky, nadčasy, vykonávanie práce v prostredí, ktoré ohrozuje zdravie. To všetko spolu s prácou domu a starostlivosťou o rodinu sa podpisuje na komplexnom zdravotnom stave človeka. Miriam Lexmann predložila niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré boli v hlasoví výboru EMPL prijaté a zohľadnené v schválenom novom strategickom rámci EÚ pre bezpečnosť a zdravie pri práci.

Vláda musí brať samosprávu ako rovnocenného partnera pri každom vážnom rozhodnutí o živote ľudí v obciach, mestách a regiónoch. Pre porovnanie, kým v susednom Poľsku v predošlom programovom období bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, u nás to je stále ledva 10 %, uviedla Miriam Lexmann v diskusii na TASR TV. Na Slovensku podľa nej brzdí čerpanie byrokracia, a tiež fakt, že vláda odstavila regióny, starostov a primátorov na vedľajšiu koľaj.

Na Slovensku majú MAS-ky, žiaľ, nesmierne ťažký prístup k finančným príspevkom, aby mohli rozvíjať naše regióny. Bráni im v tom rozsiahla byrokracia a problematicky nastavený systém. Napríklad v Českej republike tieto skupiny môžu čerpať prostriedky aj z Európskeho sociálneho fondu, a tak riešiť nárast chudoby spôsobený pandémiou, priblížila Miriam Lexmann v diskusii o subsidiarite a vzájomných vzťahoch členských štátov s EÚ.

Miriam Lexmann spoločne s ďalšími europoslancami iniciovala vysvetlenie od Európskej komisie, prečo z pripravovanej legislatívnej iniciatívy vyplýva, že dosiaľ ilegálna prax tzv. náhradného materstva by mohla postupnými krokmi dostať v celej EÚ „zelenú“, čím sa deti stávajú predmetom obchodovania.

Ženám opatrovateľkám, ktoré opustia zamestnanie, aby sa starali o staršieho príbuzného alebo osobu so zdravotným postihnutím by sme mali uľahčiť prácu budovaním služieb pre podobnú starostlivosť, ale aj finančnými príspevkami a uznávaním zručností, ktoré počas tohto obdobia nadobudnú. Uviedla to Miriam Lexmann medzi siedmimi pozmeňovacími návrhmi ku správe EMPL o chudobe žien v Európe.

Odpočet mojej práce za november 2021

V službe európskej poslankyne som počas mesiaca november uskutočnila aj tieto aktivity :

  • spolu s KDH som upozornila, že vláda SR berie slovenským regiónom priestor na rozvíjanie sa cez eurofondy tým, že im umožňuje čerpať len 12 % z celkového balíka. Uťahovanie opaskov miestnym akčným skupinám je proti celoeurópskemu trendu čerpania eurofondov nastaveného smerom zdola hore, pretože ľudia v regiónoch najlepšie vedia, kde, koľko a ako potrebujú prostriedky investovať, aby vyriešili pálčivé problémy miest, obcí a krajov,
  • nie „Brusel“, ale my sami na Slovensku si kladieme zbytočné byrokratické prekážky pri čerpaní eurofondov. Znovu to preukázala aj naša poslanecká návšteva znevýhodnených rodín a marginalizovaných skupín obyvateľstva v Košiciach a okolí zameraná na efektivitu čerpania eurofondov,
  • opätovne som odmietla ideologizáciu témy právneho štátu a nadradenosti práva EÚ. Nátlak a vyhrážky, ktoré sa snaží EÚ vytvárať aktuálne voči Poľsku považujem za snahu o rozširovanie právomocí Únie na úkor členských štátov. Presadzujem však, naopak, rešpektovanie súčasných kompetencií rozdelených medzi členské štáty a EÚ ako aj úprimnú, otvorenú a konštruktívnu debatu ako existenčný recept pre zachovanie spoločnej Európy,
  • v pléne EP som upozornila na prístup k vzdelávaniu nielen ako zdroju uplatnenia sa na trhu práce, ale najmä ako príležitosti na osobný rozvoj človeka zohľadňujúceho jeho individuálne potreby,
  • vzniesla som 20 pozmeňovacích návrhov k správe o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vo Výbore pre zamestnanoť a sociálne veci. Navrhujem flexibilnejšiu legislatívu pre nové typy zamestnania, ako sú napr. zamestnanci platforiem, zapracovanie etických princípov pre využívanie AI na pracovisku či nutnosť akceptácie starnutia pracovnej sily a s tým stúpajúce riziko zdravotných problémov zamestnancov,
  • diskutovala som v rámci projektu Nenápadní hrdinovia na tému dôležitosti pripomínania si našich spoluobčanov, ktorí zaplatili neraz najvyššiu cenu v boji za pravdu a slobodu, ktorú môžeme teraz aj vďaka ich obete žiť,
  • podporila som myšlienku tzv. Červenej stredy na znak spomienky na obete, ktoré trpeli a trpia nielen pre Krista, ale vôbec pre svoju vieru. Náboženská sloboda je porušovaná v celej tretine štátov sveta. Snahu pomáhať prenasledovaným a chrániť slobodu vierovyznania – čo je základné ľudské právo, považujem za jeden z pilierov mojej práce europoslankyne,
  • vyzvala som EK, aby sa zaoberala otázkou duševného zdravia mladých ľudí nielen prostredníctvom prevencie a pomoci adaptovať sa na meniacu sa realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí,
  • nepodporila som poľnohospodársku reformu EÚ, ktorá zabúda na zastropovanie dotácií, cez čo je možné dosiahnuť zníženie formy ich zneužívania. Pri tejto príležitosti som apelovala na vládu SR, aby prijala jasné kroky k potravinovej sebestačnosti Slovenska v kľúčových komoditách,
  • odmietam spájanie Istanbulského dohovoru s bojom proti násiliu páchanom na ženách. Neakceptovateľnému fenoménu zabránime predovšetkým vďaka riadnemu vykonávaniu platných predpisov, školeniu policajtov, prokurátorov, sudcov, lekárov či úradníkov, ktorí s obeťami násilia, ale aj násilníkmi pracujú,
  • apelovala som, aby Slovensko využilo rozpočet EÚ na rok 2022 o. i. aj na projekty pre zvýšenie prevencie onkologických ochorení. V tejto štatistike patríme v Únii k najhorším,
  • s kolegami europoslancami sme v rámci kampane „Antisemitizmus – EÚ vracia úder“ nahlasovali antisemitské urážky a agresivitu na sociálnych sieťach. Výsledok? Sociálne platformy odstránili len 11 % z nich!,
  • zastala som sa speváčky Simy Magušinovej, ktorú na sociálnej sieti napadli spolupracovníci slovenského denníka SME. Vzbudzovať nenávisť a osočovať len preto, že máme iný názor na hudbu alebo životný štýl rozkladá našu spoločnosť zvnútra. Ak chceme slušne spolunažívať, potrebujeme rešpekt a úctu voči druhým v súkromnom aj verejnom priestore, 
  • stretla som sa s predsedom českého senátu Milošom Vystrčilom, ktorého som aktívne podporila pri jeho jarnej ceste na Taiwan, čo sa stretlo so silným odporom Číny, ktorá Taiwan akceptuje len ako vlastné územie,
  • chcem prispieť k zapojeniu sa verejnosti a mladých do diskusie na Konferencii o budúcnosti Európy. Preto som v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla vyhlásila esejistickú súťaž pre študentov a absolventov vysokých škôl a univerzít k téme súčasného fungovania a želanej budúcnosti EÚ,
  • podporila som filmový festival Jeden svet, ktorý sa svojím posolstvom taktiež často snaží bojovať za slobodu a spravodlivosť prostredníctvom filmového umenia. Najväčším zlom na človeku je totiž fakt, keď sa ľudia zámerne okrádajú o dobro, ktoré môžu spoločne vytvoriť,
  • vystúpila som v domácich médiách, ale aj na pôde EP, kde som zdôraznila, že situácia na hraniciach EÚ s Bieloruskom nie je migračnou krízou v pravom slova zmysle, ale cieleným a prinajmenšom autokratickým režimom A. Lukašenka organizovaným aktom zameraným na destabilizáciu mieru a bezpečnosti v Európe,
  • pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,
  • podľa medzinárodného prieskumu som bola hodnotená ako najvplyvnejšia slovenská europoslankyňa v období od augusta 2020 do augusta 2021. Za skutočných hodnotiteľov mojej práce však považujem predovšetkým vás – občanov. Vaša priaznivá spätná väzba zo slovenských regiónov, miest a obcí ma povzbudzuje prinášať aj naďalej výsledky v prospech spoločného dobra. 

Pokračujem v nasadení aj naďalej.

Stovky rodín sú aj následkom pandémie, choroby, zdravotného znevýhodnenia či straty práce v existenčných ťažkostiach. V najťažších, nie ojedinelých prípadoch, je u mnohých rodín – nie vlastnou vinou – ohrozená aj samotná strecha nad hlavou. Miriam Lexmann preto v spolupráci s Úsmev ako dar spustila verejnú zbierku na pomoc ohrozeným rodinám na Slovensku.

Európsky parlament navrhuje v prevencii zdravotných rizík zvýšiť mieru financovania verejných športovísk a športového vyžitia obyvateľov. KDH dokonca navrhuje vznik ministerstva športu. O spravodlivom športovom modeli, ktorý navrhuje EP, ale aj priebehu pandémie v krajinách EÚ informovala Miriam Lexmann vo vysielaní TV JOJ.

Spájanie boja proti násiliu na ženách s Istanbulským dohovorom vôbec nepomáha obetiam, na ktoré sa pri tom úplne zabúda. Ak chceme proti tomuto neakceptovateľnému fenoménu bojovať, musíme sa v prvom rade zamerať na riadne vykonávanie právnych predpisov, na školenia pre policajtov, prokurátorov či sudcov k tomu, ako majú pristupovať k obetiam, povedala Miriam Lexmann pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách.

V postupoch čerpania eurofondov sa Slovensko stáva európskou raritou, keď vláda odstavila regióny na vedľajšiu koľaj. Ešte nedávno sľubovala decentralizáciu, dnes však nielenže takmer 90 % peňazí z aktuálneho programového obdobia sústredí do rúk ministerských úradníkov, ale nepochopiteľne ignoruje aj úspešné miestne akčné skupiny. Ľudia zdola sú tak obchádzaní a nemôžu realizovať mnohé lokálne významné projekty, upozorňuje Kresťanskodemokratické hnutie.

Európa podporuje regióny, my nie

Dôvera ľudí v mestá, obce a kraje výrazne vzrástla, lebo nielen pri pandémii ukázali, že poznajú a vedia dobre riešiť problémy ľudí. Ak má Slovensko rásť, musí im viac veriť aj vláda. Tá im však pri historickej šanci pomôcť cez eurofondy dáva žalostne málo – iba 12 % z celkového balíka. Nie je to správne, ani fér,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Celoeurópsky trend je, aby o eurofondoch rozhodovali ľudia zdola, teda u nás sú to kraje a miestne akčné skupiny. Slovenský trend je, žiaľ, presne opačný a robí z nás smutnú európsku raritu,“ približuje Lexmann, ktorá je podľa nezávislej organizácie VoteWatch Europe najvplyvnejšia zo slovenských europoslancov. Ako alarmujúci príklad uviedla Poľsko, kde len v predošlom programovom období 2014 – 2020 bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, kým u nás iba 10 %. V súčasnom období (do 2027) je pre slovenské regióny alokovaná čiastka 12 %, ale po započítaní zdrojov z Plánu obnovy sa ešte zníži.

Vo financovaní regiónov sme sa tak v novom programovom období nijako neposunuli. Hoci vláda sľubovala opak. Navyše nepochopiteľne uťahuje opasky aj miestnym akčným skupinám, ktoré regióny pomáhajú dlhodobo úspešne rozvíjať,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že regióny jednoznačne musia mať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. „Vláda ich nesmie obchádzať. Musí ich viac počúvať a dať aj viac peňazí do územia, teda k samotným ľuďom,“ dopĺňa. Europoslankyňa pripomína, že zahraniční členovia sociálneho výboru Európskeho parlamentu boli na nedávnej návšteve Slovenska zhrození mierou chudoby našich regiónov a neschopnosťou použiť na riešenie stavu voľné eurofondy.

Nový systém prerozdelenia eurofondov uškodí menším mestám a obciam

Cez nový Operačný program Slovensko prinesú eurofondy do roku 2027 takmer 13 miliárd eur, ďalších takmer 6 miliárd eur cez Plán obnovy. „O takmer celom balíku rozhodnú ministerskí úradníci a doteraz nevieme, ako. Kým Slovensko nebude budované zdola nahor, vláda bude pri riadení krajiny opakovať tie isté chyby, na ktoré doplatia zasa len ľudia,“ hodnotí expert na eurofondy Rastislav Horvát.

Ako ďalej upozorňuje, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie nielen sedí na eurofondoch, ale z peňazí, ktoré dáva do regiónov v rámci OP Slovensko, nepridelilo miestnym akčným skupinám (MAS) ani euro. Dokonca uvažuje, že ich počet zredukuje o polovicu. „Doteraz mohli MAS čerpať aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, do budúcna im však zostane len Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. To je krok späť, lebo život v regiónoch a MAS-ky nie sú len o poľno- či pôdohospodárstve, ale aj o vzdelávaní, kohézii, sociálnych veciach. Európa nabehla na multifondové financovanie MAS, Slovensko ide do monofondového, čím uškodí ľuďom v menších mestách a obciach,“ podčiarkol Horvát.

Pre 20-tisíc eur je potrebná 100 stranová príručka

Podľa projektového manažéra a starostu obce Oravská Polhora Michala Strnála vedia MAS-ky úspešne zrealizovať menšie projekty, ktoré sú mimoriadne platné pre rozvoj miest a obcí. Zápasia však s neskutočnou byrokraciou, pričom ministerstvo ich označuje za „chronický problém“. „Kým MAS-ka dokáže projekt vyhodnotiť za pár týždňov, úradom trvá aj 390 dní od podania žiadosti po podpis zmluvy. Problémom nie sú MAS-ky, ale neskutočná byrokracia, ktorú štát vytvára. Aby pre 20- až 30-tisícové projekty boli 100 stranové príručky?“ pýta sa Strnál.

Ako starosta obce pociťuje, že občania potrebujú mať zľahčený, nie sťažený prístup k eurofondom. „Znova vyzývame vládu, aby nás – starostov a primátorov – pri zásadných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú našich miest a obcí, neobchádzala. Zvlášť v otázke eurofondov, ktoré môžu výrazne zlepšiť životy ľudí. Jediná cesta je decentralizovať, neignorovať ľudí zdola, dať regiónom nielen povinnosti, ale aj adekvátne právomoci a namiesto rušenia viac podporovať aj miestne akčné skupiny,“ uzavrel Michal Strnál.

Zdroj foto: KDH

Pomoc regiónom patrí medzi top priority vyspelých krajín. Regióny musia rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. Vláda ich pritom nesmie obchádzať ako to robí v najnovších opatreniach na čerpanie eurofondov. Vláda uťahuje opasky aj MAS-kám, ktoré dlhodobo úspešne pomáhajú rozvíjať regióny. Dokonca sa hovorí o ich výraznom znížení. Nemôžeme si to dovoliť, prízvukuje Miriam Lexmann spoločne s odborníkmi a starostami z KDH na tému eurofondov.

Vzdelávanie by nemalo byť zamerané výlučne na uplatnenie sa na trhu práce. Vzdelávanie má slúžiť osobnému rozvoju človeka a byť prispôsobené jeho individuálny potrebám. Potrebujeme nielen odborné špecializácie, ale aj prierezové zručnosti ako mediálna gramotnosť, kritické myslenie či medzináboženské kompetencie, povedala v pléne EP tieňová spravodajkyňa správy o Európskom vzdelávacom priestore Miriam Lexmann.

Potreba flexibilnejšej legislatívy, ktorá upraví novovznikajúce typy zamestnania ako sú zamestnanci platforiem, zapracovanie etických princípov pre AI využívanú na pracovisku, či nutnosť akceptovania starnutia pracovnej sily a s tým súvisiace vyššie riziko vzniku zdravotných problémov. Miriam Lexmann predložila 20 pozmeňovacích návrhov k správe EMPL o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:

– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,

– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,

– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,

– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,

– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.

– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,

 – zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia

– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,

– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.

– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,

– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,

– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,

– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,

– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,

– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,

– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,

– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,

– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,

– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?“,

– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Ako členka delegácie Výboru pre sociálne veci a zamestnanosť Európskeho parlamentu navštívila Miriam Lexmann spolu s ďalšími kolegami Košice a okolie.

Cieľom misie v teréne bolo zhodnotiť efektivitu čerpania eurofondov, a to najmä Európskeho sociálneho fondu so zameraním na lepšie začlenenie znevýhodnených skupín. Slovenská europoslankyňa dlhodobo poukazuje na význam efektívneho čerpania európskych finančných prostriedkov, a to nielen Plánu obnovy, ale i ďalších eurofondov, čo je potrebné realizovať v synergii.

Najväčšie prekážky pri čerpaní nekladie Brusel, ale my sami

Je to totiž jedinečná príležitosť posunúť našu krajinu vpred. O to viac v čase, keď silné sociálne dopady pandémie privádzajú mnohé rodiny či marginalizované skupiny na hranicu chudoby alebo ich do nej ešte hlbšie ponárajú,“ uviedla počas trojdňovej misie Lexmann.

Miriam Lexmann počas diskusie s ľuďmi, ktorí sa venujú znevýhodneným deťom, rodinám či menšinám na východe Slovenska.

Stretnutia s miestnymi zástupcami – primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom, viceprimátorkou Lucia Gurbáľová, starostom mestskej časti Luník IX. M. Šaňom, riaditeľkou tamojšej základnej školy I. Roškovou, zástupcami neziskového sektora a ďalšími len potvrdili skutočnosti, ktoré ľudia v regiónoch hlásia už dlhodobo.

„Tie najväčšie prekážky pri čerpaní eurofondov neprichádzajú z Bruselu – zbytočne si ich vytvárame my sami na Slovensku: komplikovanou byrokraciou, nezmyselnými pravidlami a na rozdiel od okolitých krajín aj platbami za projekty až po ich realizácii pričom zdĺhavé verejné obstarávanie často spôsobí, že vysúťažená cena sa medzičasom pri náraste cien stáva neaktuálnou, a teda projekt nerealizovateľným,“ popísala konkrétne problémy s čerpaním eurofondov v regiónoch členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri EP.

Nevyužité eurofondy sú okrádaním našej budúcnosti

Päťčlenná delegácia poslancov a dvoch vysoko postavených úradníkov Európskej Komisie videla v Košiciach a okolitých obciach mnoho skvelých sociálnych projektov, ktoré kvôli uvedeným absurdným pravidlám nie sú alebo nemôžu byť financované z eurofondov. Každé nevyužité či vrátené euro nazýva M. Lexmann okrádaním ďalších generácií o príležitosť.

„Rada by som na tomto mieste vyzdvihla zvlášť prácu saleziánov, s ktorými som sa v rámci tejto návštevy stretla na Luníku IX. – don Peter Veselský, don Peter Žatkuľak, don Peter Bešenyei, sestra Zuzka a ďalší, máte môj obdiv. Na pozitívny vplyv ich pastoračných aktivít v miestnej komunite som upovedomila i kolegov zo zahraničia – poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov Európskej komisie. Som potešená, že v tamojšej atmosfére bolo cítiť i silu stále prítomného posolstva nedávnej návštevy Svätého Otca Františka,“ uzavrela Miriam Lexmann stručný prehľad získaných skúseností z pracovnej cesty.

Zdroj foto: Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku

Čerpanie, účel a efektivitu vynaložených eurofondov pre ohrozené rodiny, deti, znevýhodnených obyvateľov ako aj marginalizovanú skupinu Rómov prišla do Košíc a okolia skontrolovať Miriam Lexmann so skupinou poslancov EP z Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

Do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne sa dostali aj návrhy Miriam Lexmann. Smerujú k potrebe zlepšiť poradenstvo v oblasti dlhov a služieb na ochranu pred zadlžovaním, k zvýšeniu informovanosti o finančných otázkach a vzdelávaním už od školského veku, či cielenej ochrane najzraniteľnejších skupín.

Aké ďalšie opatrenia – okrem zelenej knihy o starnutí – plánuje Európska komisia, aby Únia pre rovnosť poskytovala pomoc ľuďom všetkých vekových skupín? Ako zmení Európska stratégia starostlivosti podmienky formálnych a podporu neformálnych opatrovateľov? Miriam Lexmann podporila dve poslanecké otázky smerované EK.

Ľudské dobro musí byť v centre vývoja umelej inteligencie

Uľahčuje a zefektívňuje prácu, pomáha šetriť energie aj peniaze, umožňuje kvalitnejšie vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Na to, aby bol v centre technológie umelej inteligencie vždy človek a jeho dobro, však potrebujeme jasné mantinely.

Dobré správy pre Slovensko

Európska komisia vypočula Slovensko a prišla s návrhom legislatívy, aby sme mohli presunúť voľné eurofondy na pomoc ľuďom a firmám v čase energo krízy.

Výška spoluúčasti v čerpaní eurofondov nemôže deliť naše mestá a obce

Ak samosprávy čerpajú eurofondy pre marginalizované rómske skupiny obyvateľstva, nulové spolufinancovanie by sa malo týkať aj zvyšku územia tak, aby sme posúvali dopredu celé komunity. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá výzvu na podporu miestnych a regionálnych orgánov presadila do Uznesenia o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content