Rýchle správy
V rámci balíka REACT-EU získa Slovensko na pomoc pri riešení následkov pandémie koronavírusu viac než 300 miliónov eur! Miriam Lexmann zdôrazňuje, že prostredníctvom Operačného programu Ľudské zdroje nám tieto financie pomôžu podporiť vytváranie pracovných miest a opatrenia na ich udržanie, prístup k vzdelávaniu pre zraniteľné skupiny, zdravotnú starostlivosť a služby dlhodobej starostlivosti ale aj ďalšie dôležité oblasti. Musíme ich len náležite vyčerpať.
Európska únia vyčlenila na včasné zachytenie či diagnostiku onkologických ochorení 4 miliardy eur, ale Slovensko o ne nemá záujem. Upozorňujú na to Miriam Lexmann a Monika Kolejáková z KDH.
Tá u nás ročne zabije takmer 14-tisíc ľudí. Slovensko je v rámci EÚ v úmrtnosti na onkologické ochorenia siedmou najhoršou krajinou.
Európska únia vyčlenila na včasné zachytenie či diagnostiku onkologických ochorení 4 miliardy eur, ale Slovensko o ne nemá záujem. Upozorňuje na to KDH s tým, že ministerstvo zdravotníctva ako sprostredkovateľ medzi predkladateľmi a EÚ doteraz pre čerpanie zdrojov nevytvorilo žiadne podporné kroky.
Rakovina u nás ročne zabije takmer 14-tisíc ľudí. Slovensko je v rámci EÚ v úmrtnosti na onkologické ochorenia siedmou najhoršou krajinou (podľa údajov z roku 2019). Na karcinóm prsníka ochorie na Slovensku ročne 3500 žien, karcinóm pľúc predstavuje asi 15 percent všetkých novodiagnostikovaných pľúcnych nádorov.
,,Sú to alarmujúce čísla a štát musí posilniť prevenciu a skríning, napríklad pozývaním na vyšetrenia či sankcionovaním ľudí, ak tieto vyšetrenia odignorujú. Vláda musí bezodkladne konať v čerpaní prostriedkov, ktoré sú vyčlenené na tento účel,“ apeluje tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková.
,,Je neakceptovateľné, že Slovensko neurobilo žiadne kroky na získanie týchto prostriedkov práve na tak potrebný boj s rakovinou,“ uviedla europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
Spolu s odborníkmi upozorňuje na význam prevencie, ktorá má kľúčové miesto vo všetkých podporných programoch EÚ pre zdravotníctvo. Fakt, že Slováci chcú vidieť efektívne využívanie európskych peňazí v prvom rade v poddimenzovanom rezorte zdravotníctva, potvrdil aj jej europoslanecký prieskum.
Mnohé projekty na Slovensku už fungujú na zlepšenie života a podpory rodín postihnutých onkologickým ochorením cez neziskové organizácie ,,Stačí len požiadať o podporu zaslaním daného projektu, čo je úlohou ministerstva zdravotníctva. Musíme reagovať rýchlo, pretože tu platí, že prví berú všetko,“ doplňuje Kolejáková.
Využitie AI na zmierňovanie spoločenských nerovností, pre napomáhanie sociálnej inklúzii zraniteľných osôb, ale aj zabezpečenie efektívnych opatrení v systémoch vzdelávania a na trhu práce, ktoré pomôžu uľahčiť ľuďom prechod k digitalizácii hospodárstva a priemyslu. Aj tieto požiadavky Miriam Lexmann boli dnes jednoznačne schválené v EP ako súčasť správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy.
Niektorí občania nemôžu pre poruchu autistického spektra alebo fyzickú bariéru podstúpiť očkovanie a dokonca ani testovanie na Covid-19. Budú pre nich platné výnimky na cestovanie zahrnuté v covid pasoch? Miriam Lexmann a Jana Žitňanská sa pýtajú EK, či myslí na týchto ľudí a pripraví pre nich výnimky tak, aby neboli kvôli zdravotnej indikácii marginalizovaní.
Miriam Lexmann podporila iniciatívu žiadajúcu od Komisie znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom by podľa žiadateľov malo byť uľahčenie spolupráce orgánov verejného zdravotníctva a mimovládneho sektora zabezpečiť účinné preventívne programy na boj s alkoholizmom, ale aj spojenie s EÚ programom na boj proti rakovine.
Je neprijateľné, aby bola niekoľko rokov potom, čo bola Európskym parlamentom odmietnutá správa Estrela, opätovne predložená správa k tejto téme výlučnej kompetencie členských štátov a takto narúšala princíp subsidiarity, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann v reakcii na schválenie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a tzv. právach žien vrátane pretláčanie práva na potrat. Správu dnes schválil Výbor pre ženské práva a rodovú rovnosť pri EP v Bruseli.
Minulý týždeň sme schválili dôležité uznesenie o Európskej záruke pre deti. Podieľala som sa ňom priamo prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, z ktorých mnohé boli v závere prijaté. Európska záruka pre deti je iniciatívou, ktorá má veľký potenciál pomôcť deťom a ich rodinám, pokiaľ bude uchopená správne.
Uznesenie je zamerané na podporu rodín – finančne, sociálnymi službami, ale aj celkovým ocenením ich prínosu v spoločnosti. Vychovávajú totiž budúcu generáciu, ktorá má obrovský potenciál pre hospodársky, ale i sociálny vývoj krajiny.
Je totiž veľmi dôležité zabezpečiť dostatočnú infraštruktúru starostlivosti o deti alebo aj príbuzných odkázaných na opateru, aby rodičia či opatrovatelia boli predovšetkým schopní dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom a mali tak čas sa deťom či príbuzným plnohodnotne venovať.
Uznesenie vyzýva k nutnosti adekvátne zohľadniť tento čas aj v dôchodkových systémoch, čo sa mi podarilo prostredníctvom pozmeňovacích návrhov presadiť. Dôležitým faktorom je identifikovať a prijať cielené opatrenia na pomoc najviac zraniteľným rodinám, ktoré majú napríklad viac detí, dieťa so zdravotným postihnutím alebo sa o rodinu stará osamelý rodič.
Chudoba v detstve, ktorá sa týka až 22 % európskych detí, má totiž ďalekosiahle dopady na ich budúci život. A práve táto záruka, ktorá prináša možnosť výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a možnosť spolupráce a podpory už overených iniciatív, je podľa môjho názoru správnym krokom.
Som taktiež veľmi rada, že sa prostredníctvom môjho návrhu podarilo upriamiť pozornosť aj na potenciál bezprecedentného balíka peňazí v rámci obnovy po koronakríze, cez ktorý môžeme finančnú pomoc nasmerovať aj na mimovládne a charitatívne organizácie, ktoré týmto rodinám a deťom aktívne pomáhajú. Verím, že toto uznesenie prinesie svoje výsledky a má moju jednoznačnú podporu.
Miriam Lexmann predložila 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde spoločne s kolegami upozorňuje na potrebu stanovenia konkrétnych cieľov a kritérií pre dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritickom myslení, podnikaní, tvorivosti, tímovej práce či mediálnej gramotnosti.
Uznanie obdobia poskytovania starostlivosti o nezaopatrené deti v dôchodkových systémoch, zameranie sa na chudobu a sociálne vylúčenie rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, využitie nástroja Next Generation na podporu charitatívnych a neziskových organizácii pre rodiny v núdzi či podpora medzištátnej výmeny pozitívnych skúseností. Poslanci EP schválili uznesenie o tzv. Európskej záruke pre deti aj so všetkými návrhmi Miriam Lexmann.
Rekvalifikácia a celoživotné vzdelávanie budú súčasťou pracovných pozícií a musíme ich vnímať ako príležitosť, no vyžaduje si to strategickú koordináciu a komunikáciu. K zamysleniu o tejto dôležitej téme pozýva Miriam Lexmann spolu s prezidentom IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emilom Fitošom.
Nové nariadenie sa bežných cestujúcich v EÚ dotkne najmä v týchto oblastiach:
V prípade meškania vlaku dlhšom ako 100 minút, budú prevádzkovatelia povinní ponúknuť cestujúcim možnosti presmerovania a pomôcť im nájsť najlepšie alternatívy. Ak si to vyžadujú okolnosti, zabezpečia jedlo a občerstvenie a uhradia náklady na ubytovanie.
Železničné spoločnosti majú povinnosť poskytnúť bicyklom vyhradené priestory. Zamietnutie prepravy bicyklov vo vlaku musí byť riadne odôvodnené a musia zabezpečiť možnosť odškodnenia cestujúcich, ak takáto situácia nastane.
Posilnili sa aj všeobecné ustanovenia o informovaní cestujúcich, najmä v prípade meškania, pri ktorom sa zavádza povinnosť informovať cestujúcich o vývoji hneď, ako sú tieto informácie k dispozícii.
Toto prijatie dohody vítam, no na druhej strane si myslím, že nariadenie mohlo byť omnoho viac ambiciózne – najmä pri cestujúcich so zdravotným postihnutím. Tí sa dlhodobo stretávajú s bariérami prostredia vo vlakovej preprave, v ktorej musia potrebu asistencie nahlásiť desiatky hodín pred cestou.
V dohode bola síce táto lehota skrátená z pôvodných 48 na 24 hodín, avšak opäť s možnosťou predĺženia. Stále ide len o polovičný úspech, najmä keď vidíme, že v niektorých členských štátoch EÚ fungujú oveľa menšie lehoty bez problémov. Napríklad v Belgicku funguje trojhodinová lehota a v Holandsku dokonca len hodinová.
Hoci boli predložené pozmeňovacie návrhy, ktoré by situáciu pre cestujúcich so zdravotným postihnutím vylepšili, moja podpora a podpora ďalších kolegov nestačila, a neboli plénom EP schválené. Tým pádom táto dohoda zostáva do určitej miery premárnenou príležitosťou.
Pozrite si môj prejav v Európskom parlamente z poslednej plenárky.
Prevencia, diagnostikovanie aj rehabilitácia. Umelá inteligencia (AI) pomáha v zdravotníctve už dnes a nielen v týchto oblastiach. Svoj názor k tejto téme vyjadril v ďalšom videu analytik v zdravotníctve Martin Smatana.
Veľkým problémom slovenského zdravotníctva je aj jeho slabá dostupnosť v regiónoch, kde okrem iného pociťujeme výrazný nedostatok lekárov a sestier, ktorí sú zároveň nízko ohodnotení. Upozornila na to Miriam Lexmann spolu s kolegami z KDH s odporučením, aby Plán obnovy vytváral synergiu so štrukturálnymi fondami EÚ a aby nedošlo k premárneniu tejto jedinečnej možnosti uskutočniť víziu Slovenska ako zdravej, modernej a sebestačnej krajiny.
Chýbajúce finančné prostriedky na opravu zanedbaných budov zdravotných stredísk v regiónoch, nedostatok lekárov a sestier, ale aj zdĺhavé a byrokraticky zložité dotačné schémy bránia mestám a obciam vybudovať kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť prvého kontaktu. Upozorňujú na to predstavitelia KDH – starosta obce Zborov Ján Šurkala a tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková. Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že práve teraz máme na Slovensku rozhodujúcu príležitosť nastaviť čerpanie európskej pomoci tak, aby sme vytvorili synergiu Plánu obnovy a štrukturálnych fondov aj pre oblasť zdravotníctva.
V obci Zborov na severovýchode Slovenska prevádzkujú vďaka eurofondom čerstvo zrekonštruovanú 45-ročnú budovu Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré je strediskovým pre 14 obcí z regiónu. Pre tisícky ľudí zo severu bardejovského okresu tu pôsobia dvaja všeobecní lekári, stomatologička, zubná technička, pediater, internista a gynekológ. „Opravu nám komplikovala zložitá a zdĺhavá byrokracia spojená s čerpaním dotačných prostriedkov, no jednoznačne najväčším problémom podobných stredísk je nedostatok zdravotného personálu. V obciach zostávajú väčšinou tí v dôchodkovom veku a mladí sa na vidiek vôbec nehrnú,“ konštatuje starosta Zborova Ján Šurkala.
Prípad Zborova potvrdzuje, že medzi systémové opatrenia s dlhodobým účinkom by preto mali patriť aj integrované zdravotnícke centrá. „Fond obnovy, ale i ďalšie eurofondy však musíme cielene a strategicky využiť na efektívne vzdelávanie a implementáciu takých opatrení, ktoré budú motivovať lekárov a sestry pracovať na vidieku. Všetky reformné snahy stroskotávajú totiž na neustále poddimenzovanom vyrovnávaní obrovských regionálnych rozdielov. Nové moderné centrá, ktoré sa zas budujú väčšinou z klasických eurofondov, môžu zatraktívniť ochotu zdravotníkov pôsobiť na vidieku. Podľa starostu Zborova ide zároveň aj o recept na zamedzenie motivácie presunu obyvateľstva z menej solventných regiónov Slovenska,“ uviedol Ján Šurkala.
Zdravotnú starostlivosť je potrebné prebudovať nielen s dôrazom na koncové nemocnice, ale aj na vopred jasne definovanú transformáciu jednotlivých nemocníc. „Potrebujeme zlepšiť dostupnosť a kvalitu primárnej zdravotnej starostlivosti tam, kde ju ľudia potrebujú a zároveň odbremeniť špecializovanú ambulantnú, ale aj nemocničnú opateru v mestách, vysvetľuje tímlíderka KDH zdravotníctvo Monika Kolejáková a dodáva, že „hlavným problémom nie sú len samotné budovy či potrebná zdravotnícka infraštruktúra, ale nedostatok lekárov a sestier, nízke ohodnotenie zdravotných výkonov všeobecných lekárov a prehliadanie výkonov zdravotných sestier“.
Členka predsedníctva KDH podotýka, že reforma zdravotníctva zároveň musí zohľadniť socio-demografický vývoj Slovenska. „Výsledkom by malo byť posilnenie kapacít a nastavenie štandardov dlhodobej zdravotnej, ale aj sociálnej starostlivosti. Práve tá je v súčasnom režime nielen finančne podhodnotená, ale z pohľadu socio-demografického vývoja neudržateľná,“ dopĺňa Kolejáková.
Pritom až 73 % Slovákov si želá použiť peniaze z EÚ najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann a frakciu Európskej ľudovej strany. „Aj z reakcií Slovákov je zrejmé, že peniaze potrebujeme investovať do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Zdravotná a sociálna starostlivosť sú kľúčové nielen v kontexte súčasnej pandémie, kedy sa naplno prejavili kritické nedostatky a potreba strategických reformných riešení. Plán obnovy musí preto vytvárať synergiu so štrukturálnymi fondami EÚ, aby nedošlo k premárneniu tejto jedinečnej možnosti uskutočniť víziu Slovenska ako zdravej, modernej a sebestačnej krajiny,“ hovorí v tejto súvislosti Lexmann, pričom vyzdvihuje európsky dôraz na zdravotníctvo aj cez nedávno schválený rozsiahly plánu pomoci pre túto oblasť s názvom EU4Health.
Titulná fotografia: Integrované zdravotnícke centrum v Zborove. Zdroj foto: zborov.sk
Prístupnosť nielen fyzického prostredia, ale aj služieb – vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, či demokratických procesov, akými sú napríklad voľby sú kľúčom Stratégie EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím. Miriam Lexmann ako členka parlamentnej medziskupiny pre oblasť zdravotného postihnutia tiež uviedla, že cieľom Stratégie bude dokončenie deinštitucionalizácie – prechodom ku komunitnej starostlivosti a prístupom na trh práce.
Akčný plán digitálneho vzdelávania EÚ stanovuje ciele na zmiernenie medzier v digitálnych zručnostiach, napríklad aj podporou IT vzdelávania, lepšieho internetového vzdelávania či technického vybavenia škôl. Podporila ho aj Miriam Lexmann, pretože považuje za dôležité, aby sme preklenuli všetky rozdiely, ktoré sú vo vzdelávaní a celej spoločnosti spôsobené nielen pandémiou.
Aké konkrétne kroky podnikla Komisia na pozastavenie, stiahnutie alebo vrátenie platieb použitých na rozšírenie alebo prestavbu ústavnej starostlivosti? Čo robí Komisia na zabezpečenie toho, aby sa fondy EÚ používali výlučne na proces deinštitucionalizácie? Aj tieto otázky položila Miriam Lexmann spolu s kolegami Európskej komisii v snahe apelovať na dokončenie procesu deinštitucionalizácie.
Miriam Lexmann spolu s kolegami už roky systematicky upozorňuje na nerovnosti v spoločnosti, a to nielen v spojení so zamestnaním, ale napríklad aj v súvislosti s potrebou riešenia demografických zmien a starnutia populácie. Presadzuje opatrenia, aby sa starostlivosť o deti alebo odkázaných príbuzných neodrážala vo výraznom znížení dôchodkových nárokov v dôsledku vynechania rokov v kariére. Úspešnej jej prešiel pozmeňovací návrh o spravodlivejšom započítaní času stráveného starostlivosťou o deti do dôchodkového systému.
Dohovor o právach pre osoby so zdravotným postihnutím je záväzných pre EÚ už 10 rokov, no iba zlomok z nich je zamestnaný na plný pracovný úväzok. Pokiaľ nebudeme pracovať na odstraňovaní fyzických bariér prostredia, nič sa nezmení. Miriam Lexmann v pléne EP preto tento týždeň apelovala na dokončenie deinštitucionalizácie a debarierizácie a používanie digitálnych nástrojov. Vyzvala na investovanie do výskumu technológií, nových asistenčných riešení a etické zapojenie AI.
Vďaka 5,1 miliardám eur posilní EÚ svoju sebestačnosť a nezávislosť v zdravotníckej oblasti. Miriam Lexmann podporila schválenie zdravotníckeho programu EU4HEALTH ktorý posilnení výrobu farmaceutických látok, surovín, liekov a ochranných prostriedkov v členských krajinách Únie. Peniaze budú investované aj do zníženia poskytovania zdravotnej starostlivosti vo vidieckych častiach krajiny, digitalizácie či školenia zdravotného personálu.
Europoslankyňa Miriam Lexmann v Bruseli presadila pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím. Týkajú sa tak digitálnych riešení, ako aj výzvy na urýchlenú deinštitucionalizáciu a rozvoj komunitnej starostlivosti o seniorov a osoby so zdravotným postihnutím.
Osoby so zdravotným postihnutím stále čelia viacnásobnej diskriminácii, nedostatku inkluzívneho vzdelávania a mnohé nemajú prístup na trh práce. Deje sa to napriek desaťročie platnému a záväznému Dohovoru EÚ o ich právach a ich diskriminácia je jasným porušením základných hodnôt EÚ. Uviedla to europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Osoby so zdravotným postihnutím stoja denne pred množstvom výziev. Patria medzi ne bariéry pri vstupe do úradných budov, verejné výťahy neoznačené Braillovým písmom či prekážky pri cestovaní verejnou dopravou ako napríklad nutnosť nahlásiť cestu vlakom mnoho hodín vopred. Problémov je však viac.
“Osoby so zdravotným postihnutím sú diskriminované v dostupnosti práce, mzdovom ohodnotení, dokonca aj pri umožnení práce z domova. Fyzické bariéry v infraštruktúre odstraňujeme len veľmi pomaly a tí, ktorí majú šťastie a pracujú na plný úväzok v chránených dielňach, často nemajú postavenie a ochranu riadnych zamestnancov“, upozorňuje Miriam Lexmann. Ide podľa nej len o časť problémov, ktorým v spoločnosti v nejakej forme čelí až každý šiesty Európan.
Europoslankyňa na nedostatočne napredujúci proces inklúzie poukázala v reakcii na prijatú správu Európskeho parlamentu (EP) o rovnosti v zamestnaní vo svetle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Členka Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zdôrazňuje, žev EÚ je na plný úväzok zamestnaných iba 21% žien a 29% mužov so zdravotným postihnutím.
„Pandémia nám ukázala, že mnohé veci vedia fungovať vďaka digitálnym nástrojom. Investujme do výskumu technológií a nových asistenčných riešení pre spoluobčanov so zdravotným postihnutím. Využime umelú inteligenciu, ktorá má obrovský potenciál pomôcť vytvoriť riešenia, pokiaľ je dizajnovaná eticky“, uviedla Lexmann v pléne EP k téme, ktorej sa dlhodobo venuje.
Europoslankyňa Lexmann v Bruseli presadila pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšujú životné podmienky osôb so zdravotným postihnutím. Týkajú sa tak digitálnych riešení, ako aj výzvy na urýchlenú deinštitucionalizáciu a rozvoj komunitnej starostlivosti o seniorov a osoby so zdravotným postihnutím.
Foto: coe.int
Investícia do výchovy detí alebo opatrovanie rodinného príslušníka – okrem toho, že je to hodnota sama o sebe – má aj svoju vyčísliteľnú hodnotu pre naše hospodárstvo a udržateľnosť sociálneho systému. Zamyslime sa nad tým, ako spravodlivejšie ohodnotiť tieto obdobia starostlivosti a pretaviť ich do férovejších dôchodkových systémov. Uviedla to počas plenárneho vystúpenia EP Miriam Lexmann, ktorej pozmeňovací návrh v prospech zohľadnenia ohodnotenia obdobia starostlivosti na dôchodku prešiel hlasovaním.
Jednou z hlavných tém, ktorým sa Miriam Lexmann venuje v EP, je inklúzia a lepšie podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím. K téme vystúpila aj na aktuálnom plenárnom zasadnutí, kde zdôraznila, že uplynulo už 10 rokov, odkedy je Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím záväzný pre EÚ, no napriek tomu vidíme štatistiky, podľa ktorých sú títo ľudia v spoločnosti prehliadaní a diskriminovaní.
Investície do digitalizácie by pomohli aj odľahlejším oblastiam a menším mestám, ktoré najviac trpia vysťahovalectvom a únikom mozgov, kvôli nedostatku pracovných miest a kvalitnej infraštruktúry. Potenciál digitálnych riešení je aj vo vytváraní možností práce na diaľku, čo umožní ľuďom vykonávať svoju prácu z domu bez toho, aby sa museli za ňou sťahovať. Miriam Lexmann preto predložila návrhy k pripravovanému rozpočtu EÚ na rok 2022, ktoré majú podporou digitalizácie zabrániť odlivu ľudí zo Slovenska a jeho regiónov.
Poučení ročným vývojom pandémie musíme mobilizovať vlastné európske výrobné kapacity na maximum aj vzhľadom na nepredvídateľnosť pandemickej krivky v dôsledku mutácií. Uviedla to Miriam Lexmann s tým, že každá krajina dokáže prispieť pri výrobe medicínskych produktov a liečiv s niečím iným, no dôležitá je koordinácia a efektívna európska spolupráca.
Pandémia sa okrem celosvetovej zdravotníckej krízy stala aj krízou celej generácie detí. Ich práva, vývoj, a zároveň naša budúcnosť sú ohrozené. Podpora rodičov a opatrovateľov, by tak mala byť chápaná ako investícia do kvality života detí i rodín a rovnako aj investícia pre našu lepšiu budúcnosť. Miriam Lexmann preto podporila otázku adresovanú Európskej komisii, v ktorej upozorňuje na potrebu prijatia účinných riešení a urýchlenej tvorby stratégie zmierňujúcej vplyv pandémie na práva detí.
Vzájomné uznávanie formálnych zručností medzi členskými štátmi, ale aj zručností nadobudnutými neformálnymi činnosťami – ako napríklad opatrovaním starších či ľudí so zdravotným postihnutím. Návrhy Miriam Lexmann boli úspešné v hlasovaní EP o Európskom programe v oblasti zručností.
Obchodovanie s ľuďmi porušuje ľudskú dôstojnosť, fyzickú i psychickú integritu človeka a je závažným porušením základných práv, ktoré nemôžeme tolerovať ani v EÚ ani nikde vo svete. Miriam Lexmann upozorňuje na problém, ktorý je veľmi vypuklý aj na Slovensku. Poslanci EP prijali správu a v nej nové odporúčania k platnej smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi, boja proti nemu a ochrane obetí.
Miram Lexmann nesúhlasí, aby sa v uzneseniach EP objavovali výzvy na zavedenie sexuálnej výchovy, hodnotenia poskytovania tzv. sexuálnych a reprodukčných práv vrátane umelého prerušenia tehotenstva, ktoré nie sú medzinárodne zadefinované ako právo a okrem toho patria do výlučných kompetencií členských štátov. Odmieta tiež kvóty na ženy, lepším riešením je rovnosť šancí.
Podľa Miriam Lexmann bude hlavnou ekonomickou výzvou pre slovenskú vládu synergické využitie zdrojov z fondu obnovy a klasických eurofondov s cieľom vytvorenia komplexnej a funkčnej infraštruktúry. Za príklad synergie medzi jednotlivými reformnými oblasťami označila zdravotníctvo, ktoré si vyžaduje reformy aj v oblasti vedy a výskumu, školstva, digitalizácie, sociálnej sféry či životného prostredia.
EÚ investovala do vývoja vakcín milióny eur a je preto dôležité, aby sa očkovacie látky čím skôr ocitli v adekvátnom množstve na našom trhu. Pre kontrolu však potrebujeme poznať, k akým dodávkam pre EÚ sa jednotlivé farmaceutické firmy zaviazali, zdôraznila Miriam Lexmann v relácii Z prvej ruky v Rádiu Slovensko.
Potrebu využiť plný potenciál programu EU4HEALTH aj na budovanie sebestačnosti Európy v oblasti zdravotníckych výrobkov a prístrojov, ale aj dôraz na digitálnu transformáciu založenú na ľudsko-etickom prístupe, chrániacom ľudskú dôstojnosť a ľudské práva vo všetkých fázach vývoja a používania digitálnych nástrojov a umelej inteligencie. Ide o dva z 11 pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k zameraniu pripravovaného rozpočtu EÚ na rok 2022.
Ženy v EÚ zarábajú oproti mužom menej priemerne o 19,4%. Rozdiel spôsobujú ich častejšie opatrovateľské a rodičovské povinnosti, ale aj práca v nižšie ohodnotených odvetviach. Ich nižšie príjmy sa následne odrážajú aj v dôchodkoch, kde za mužmi zaostávajú priemerne o 30 %, uviedla Miriam Lexmann, ktorej úspešne prešiel pozmeňovací návrh hovoriaci o uznávaní opatrovateľských a rodičovských mesiacov do dôchodku.
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj počtu pracovných miest vyriešime aj včasným a účinným vykonávaním agendy zručnosti EÚ – teda výučby a preškolenia ľudí na tie segmenty, ktoré trh práce vyžaduje. Potrebné je aj využitie potenciálu umelej inteligencie a ďalšie opatrenia, ktoré zamedzia aj známemu efektu chudoby pracujúcich. Miriam Lexmann podala spolu až 18 pripomienok k dokumentu Európskeho trimestra: Zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii trvalo udržateľného rastu na rok 2021.
Slovensko je podľa Eurostatu na posledných priečkach pri rovnosti odmeňovania mužov a žien. Slovenské ženy zarábajú v priemere o 19,4 % menej ako muži. Na dôchodku dostávajú ženy v EÚ priemerne až o 30 % menej. Zmenu môžeme dosiahnuť nielen prekonaním stereotypov, ale aj legislatívnymi úpravami a ich zavádzaním zo strán zamestnávateľov, uviedla to Miriam Lexmann, ktorá sa téme rovnakej odmeny za rovnakú prácu venuje v EP.
Rovnosť medzi mužmi a ženami je pre EÚ dôležitá otázka, pretože aj v členských krajinách je rozdiel medzi pohlaviami nielen v príjmoch počas aktívneho života, ale aj v dôchodku. V spravodajstve TV Joj hovorila Miriam Lexmann o téme zrovnoprávnenia odmien medzi pohlaviami.
Pandémia koronavírusu zvýšila množstvo ľudí a rodín ohrozených chudobou, nezamestnanosťou či sociálnym vylúčením. EÚ preto uvoľňuje cez fond FEAD ďalšie zdroje pre členské štáty, aby sa ľahšie vyrovnali so sociálno-ekonomickými následkami pandémie. Mimoriadne dôležité je to najmä preto, že v EÚ podľa štatistík takúto pomoc potrebuje 13 miliónov ľudí vrátane 4 miliónov detí, uviedla Miriam Lexmann k schválenému navýšeniu dodatočných prostriedkov na potraviny a základné potreby pre najodkázanejšie osoby.
Vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci europoslankyňa Miriam Lexmann už dlhodobo poukazuje na to, že pandémia omnoho tvrdšie zasahuje tzv. najviac zraniteľné skupiny, ku ktorým patria osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, ľudia pochádzajúci zo znevýhodneného prostredia, ale aj osamelí rodičia či rodiny s viacerými deťmi. Práve na nich sa snaží nasmerovať pozornosť opatrení, ktoré v rámci výboru navrhuje. Lexmann intenzívne komunikuje so slovenskými organizáciami v občianskom sektore, ktoré poskytujú služby aj týmto zraniteľným skupinám.
Rodiny majú obrovský vplyv na vývoj demografie, a tým aj vývoj našej spoločnosti. Preto je potrebné výrazne ich podporiť pri tvorbe opatrení na rovnováhu pracovného a súkromného života, starostlivosti o deti, starších ľudí, ale aj osoby so zdravotným postihnutím, a to aj pri zohľadňovaní výšky materských, otcovských, rodičovských a opatrovateľských príspevkov. Ako jednu z mnohých pripomienok to uviedla Miriam Lexmann pri tvorbe dokumentu o sociálnej politike EÚ.
Nové technológie – vrátane AI, musíme využívať na zlepšenie fungovania a vytváranie udržateľných a inkluzívnych podmienok na trhu práce. Potenciál AI je navyše potrebné využiť aj na zmierňovanie nerovností v spoločnosti predovšetkým voči zraniteľným skupinám osôb. Miriam Lexmann to uviedla medzi 18 pripomienkami k správe o tvarovaní digitálnej budúcnosti Európy, pre ktorú je tieňovou spravodajkyňou za EĽS/EPP.
Fakt, že až 73 % respondentov by fondy EÚ využilo na budovanie nových nemocníc a modernizáciu zdravotníctva, iba reflektuje ťaživú situáciu, v ktorej sa dnes nachádzame a ktorá nevyhnutne potrebuje systémové, nie kozmetické zmeny. Miriam Lexmann na túto skutočnosť upozornila v súvislosti s prieskumom o Fonde obnovy a jeho využití na Slovensku.
Kým vláda a odborníci dostatočne nekomunikujú o pláne obnovy s ľuďmi, tí presne vedia, čo chcú a je dôležité. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann (KDH) a frakciu Európskej ľudovej strany. Až 73% opýtaných Slovákov v ňom vyjadrilo potrebu použiť európske peniaze najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva. Kolaps zdravotníckych zariadení aktuálne zažíva Nitriansky kraj, stav je kritický aj v Banskej Bystrici, Trenčíne, Svidníku, Nových Zámkoch, v nemocniciach Kramáre a Ružinov Bratislava, v Prešove či v Považskej Bystrici.
“Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje dostatočne s verejnosťou. Až dve tretiny Slovákov nevedia ani približne, čo Fond obnovy prináša. Verím, že vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, dôjde neodkladne k adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti,” vyzýva Miriam Lexmann.
Na otázku, čo je Fond obnovy, správne odpovedalo iba 8,8% a čiastočne správne 10,3% občanov.
Občania SR väčšinovo nerozlišujú špeciálny Fond obnovy a klasické eurofondy. Kým z Plánu obnovy by sme pritom mali mať k dispozícii 6 miliárd eur, ďalších 9 miliárd starých eurofondov potrebujeme dočerpať a 13 miliárd sú nové eurofondy (viacročný finančný rámec pre roky 2021 – 2027). “Pri tvorbe strategického plánu pre Slovensko je preto potrebné pozerať sa na všetky fondy z EÚ ako na celok tak, aby sa pomoc z Únie vzájomne dopĺňala,” upozorňuje expert KDH na eurofondy Rastislav Horvát s tým, že kľúčové je poznať vôľu ľudí.
Pri takomto vnímaní – pomoci z Fondu obnovy a eurofondov – si občania želajú peniaze z EÚ použiť predovšetkým na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva (73% občanov), modernizáciu škôl (42%), cesty a diaľnice (31%), ochranu životného prostredia (30%) a starostlivosť a pomoc pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím (29%).
“Súčasná pandemická kríza v zdravotníctve ukazuje – a jasne to vyslovujú občania – ako veľmi potrebujeme z fondov EÚ investovať aj do základnej zdravotníckej infraštruktúry. Tá by zároveň v prípade zdravotných či humanitárnych kríz slúžila ako záložný zdroj pre štát,” hodnotí starosta Zborova, okres Bardejov, Ján Šurkala (KDH), ktorý z eurofondov zmodernizoval Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti pre 14 obcí obvodu.
Dôraz kladie na dostupnosť základnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých, aj menej rozvinutých regiónoch. To by podľa neho aj dnes pomohlo zamedziť rizikám spojeným s presunom občanov do iných regiónov. “Dôležité nie sú len nové nemocnice, ale systém pomoci v symbióze s potrebami občanov,” dopĺňa Šurkala s tým, že nemá ísť o nárazovú pomoc v kríze, ale o systémové opatrenie s dlhodobým účinkom.
Slováci majú naopak menší záujem, aby sa z európskych peňazí financovalo zlepšovanie verejných priestranstiev ako napr. ihriská, parky, námestia. Túto oblasť uviedli občania najčastejšie ako nedôležitú pre investovanie financií z EÚ (až 40% občanov, pričom naopak za potrebné použiť peniaze z EÚ na zlepšovanie verejných priestranstiev považuje len 5% občanov).
“Z toho vyplýva, že občania si želajú, aby samosprávy mali od štátu dostatok finančných prostriedkov na to, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali zabezpečiť sami. Peniaze z EÚ majú byť použité na také projekty, ktoré prinesú rozvoj, vyššiu pridanú hodnotu a ktorá bez pomoci z EÚ nie je možná,” vysvetľuje Rastislav Horvát. KDH považuje za nevyhnutné, aby štát nastavil systém financovania samospráv tak, aby si základnú starostlivosť o občana dokázali vykryť každá obec a každé mesto zo svojho rozpočtu.
Kategória občanov, ktorí majú deti, podľa výsledkov prieskumu výrazne žiada investovať peniaze z EÚ do sociálnych služieb a pomoci zraniteľným osobám – na zlepšenie starostlivosti a pomoci pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím i pomoc rodinám.Názor má najväčšie zastúpenie medzi rodičmi s tromi a viac deťmi – 32%. Použiť európske financie z EÚ na pomoc sociálne slabým rodinám a zraniteľným osobám však uprostred pandémie považuje za potrebné približne každý piaty Slovák (23% v rámci výsledkov celej populácie).
“Pomoc najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva je známkou vyspelosti spoločnosti. V KDH apelujeme na vládu SR, aby v predbežnom návrhu Plánu obnovy – v oblasti „Zdravý život“ – nebola pomoc seniorom a osobám so zdravotným postihnutím iba kozmetickou, ale zásadnou oblasťou podpory,” podčiarkuje Miriam Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente členkou Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci aj členkou medziskupiny pre podporu osôb so zdravotným postihnutím. “KDH to očakáva o to viac, že štát zatiaľ ani v dotačných schémach nového štátneho rozpočtu adekvátne nezareagoval na to, že narastá potreba sociálnych služieb. Ide aj o služby v súvislosti s pandémiou a pomoc najzraniteľnejším a rodinám,” dopĺňa europoslankyňa.
Hnutie zároveň očakáva účinné využitie európskych peňazí na podporu podnikateľského sektora, rozvoja malých a stredných firiem a podporu inovácií. “Ak budeme mať dostatok silných malých a stredných firiem s vysokým inovačným potenciálom, všetky krízy sa zvládnu ľahšie,” hodnotí starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).
Zástupca samosprávy upozorňuje, že pri tvorbe plánov a schém použitia európskych peňazí netreba zabúdať, že “Fond obnovy máme k dispozícii na to, aby sa krízou zasiahnuté projekty a sektory obnovovali. Na budovanie nových projektov potom máme klasické eurofondy. Je kľúčové tieto dva prístupy efektívne prepojiť. Čiže jednoducho povedané z Fondu obnovy sa má obnovovať, z klasických eurofondov budovať. ”
Podľa KDH bude vzhľadom na doterajšie skúsenosti najväčšou výzvou celého prístupu k európskym fondom implementácia. “Už dnes, počas tvorby Plánu obnovy, je preto nevyhnutné pamätať na zriadenie takej procesnej mapy, ktorá umožní odstrániť byrokratické prekážky a maximálne zjednodušiť čerpanie fondov z EÚ – tak Fondu obnovy, ako aj klasických eurofondov,” vyzýva Rastislav Horvát.
“Ak uprostred ťaživej doby nevyužijeme takúto historickú príležitosť na účinné návratné investície, je otázka, či si takúto pomoc zaslúžime. Vláda musí začať aktívnejšie komunikovať s občanom, ak majú byť tento i ďalšie základné procesy úspešné,” uzatvára odborník na eurofondy Horvát.
Vláda SR o historicky nebývalej pomoci z Európskej únie v podobe Fondu obnovy nekomunikuje s verejnosťou dostatočne. Až dve tretiny Slovákov ani približne nevedia, čo Fond obnovy prináša. Uviedla to Miriam Lexmann a vzhľadom na nebývalú závažnosť rodiaceho sa Plánu obnovy, ktorý bude mať dopady na ďalšie generácie, vyzvala k neodkladnej a adekvátnej informovanosti a osvete občanov SR v tejto oblasti.
Miriam Lexmann podporila v EP návrh na dodatočných 47,5 miliardy eur pre členské krajiny na riešenie dopadov pandémie v sociálnej, zdravotnej a hospodárskej sfére. Slovensko môže využiť ďalších 780 miliónov na náklady súvisiace s riešením korona krízy vynaloženými od roku 2020 až do roku 2023.
Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.
Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.
A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.
V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.
Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.
Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.
Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.
Foto – Depositphotos.com/Goodluz
Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.
Europoslanci v liste iniciovanom Miriam Lexmann navrhujú Komisii, aby dočasne pozastavila bilaterálne vzťahy s Azerbajdžanom.
Miriam Lexmann odsudzuje ďalší útok Azerbajdžanu na Náhorný Karabach.
Znížiť závislosť na jednej krajine v segmente tzv. kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o 10 percent. Európsky parlament (EP) dnes prijal akt o dostupnosti kritických surovín, ktorého spravodajkyňou bola vo Výbore pre zahraničné veci europoslankyňa Miriam Lexmann.
Európsky parlament počas septembrového plenárneho zasadnutia prijal Nariadenie o núdzových situáciách na jednotnom trhu. Toto nariadenie v nadväznosti na pandémiu Covid-19 prináša konkrétne postupy, ktoré by mali členské štáty prijať v prípade budúcich kríz tak, aby nedochádzalo k obmedzeniam jednotného trhu.
Vyjadrenie Miriam Lexmann, Františka Mikloška a Pavla Hrušovského k návšteve predsedu parlamentu v Azerbajdžane.
Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA).
Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda. Podľa
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
