Rýchle správy
Do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne sa dostali aj návrhy Miriam Lexmann. Smerujú k potrebe zlepšiť poradenstvo v oblasti dlhov a služieb na ochranu pred zadlžovaním, k zvýšeniu informovanosti o finančných otázkach a vzdelávaním už od školského veku, či cielenej ochrane najzraniteľnejších skupín.
Aké ďalšie opatrenia – okrem zelenej knihy o starnutí – plánuje Európska komisia, aby Únia pre rovnosť poskytovala pomoc ľuďom všetkých vekových skupín? Ako zmení Európska stratégia starostlivosti podmienky formálnych a podporu neformálnych opatrovateľov? Miriam Lexmann podporila dve poslanecké otázky smerované EK.
Nie je možné, že jedna štátna inštitúcia odobrí verejné obstarávanie obce, nenájde žiadnu chybu, ale pri spätnej kontrole príde druhá štátna inštitúcia a v tom istom obstarávaní nájde chyby, pričom obviní obec a starostu. Vinný je predsa ten, kto robil prvú kontrolu, upozorňuje Miriam Lexmann na systémové chyby pri implementácií eurofondov.
Aktuálne programové obdobie na čerpanie eurofondov sa oficiálne skončilo v roku 2020. Slovensko však z neho vyčerpalo len približne 47%. Nebyť predĺženia možnosti čerpania do roku 2023 minimálne 8 miliárd eur určených pre našu krajinu by zostalo nevyužitých.
„Je našou morálnou zodpovednosťou, aby sme eurofondy a všetky prostriedky z EÚ minuli čo najúčinnejšie a najlepšie,“ povedala v diskusii Eurofondy a ich využitie v končiacom programovom období europoslankyňa Miriam Lexmann.
Pripomenula pri tom predovšetkým skutočnosť, že kým v prvom programovom období Slovenska ako člena EÚ, v rokoch 2007 – 2013 sme dokázali vyčerpať 97% poskytnutých finančných prostriedkov, v tom druhom sme ku koncu decembra 2020 vyčerpali necelých 40%.
Prišli sme o 150 miliónov eur
„Vďaka Európskemu parlamentu (EP) sa podarilo predĺžiť obdobie na čerpanie eurofondov a zároveň sme ako dôsledok pandémie schválili v EP flexibilnejšie čerpanie prostriedkov, teda nie podľa oblastí, ako boli pôvodne pridelené a schválené, ale podľa toho, ako to členské krajiny v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie potrebujú,“ upresnila časový a formálny rámec aktuálneho čerpania európskych prostriedkov Miriam Lexmann.
Vďaka tomu Slovensko len za tento rok zvýšilo svoj podiel čerpania nateraz na približne 47%. Napriek tomu patríme v tomto ukazovateli k najhorším v EÚ.
„Je to niečo, z čoho musíme nielenže vyvodiť zodpovednosť, ale predovšetkým sa poučiť. Máme tu zdravotnícke, ekonomické a sociálne výzvy súvisiace s Covidom-19, vieme, že 12% slovenských rodín trpí chudobou, teda máme kde investovať, ale my nie sme schopní tieto investície urobiť včas,“ uviedla v diskusii Lexmann.
„Navyše, len doposiaľ sme prišli už o 150 miliónov eur, ktoré prepadli, lebo sme ich načas nevyčerpali,“ pripomenula známu skutočnosť o prostriedkoch z oblastí pre vedu a výskum respektíve pre samosprávy, ktorých sa Slovensko muselo vzdať.
„Nie je to nejaký výmysel Bruselu, ale preto, že sme nesplnili vlastné pravidlá, ktoré sme si sami nastavili,“ dodala europoslankyňa Európskej ľudovej strany (EĽS), kde zastupuje KDH.
Jedna štátna inštitúcia čerpanie schváli, druhá ho spochybní
Lexmann v diskusii uviedla príklad, kedy pri výzvach na cezhraničnú spoluprácu musia naši poľskí, českí či maďarskí partneri čakať niekedy až roky na to, kým Slovensko zareaguje a dobuduje svoju časť spoločného cezhraničného projektu, napríklad cyklocesty, turistickej cesty či inej atrakcie.
„Nie je možné, že jedna štátna inštitúcia odobrí verejné obstarávanie obce, nenájde žiadnu chybu, ale pri spätnej kontrole príde druhá štátna inštitúcia, v tom istom obstarávaní nájde chyby a obviní obec a starostu z pochybenia. Vinný je predsa ten, kto robil prvú kontrolu. Konzekvenciou býva zdržanie, v tom horšom prípade až vrátenie prostriedkov, čo je mimoriadnou skúškou pre rozpočty obcí. Toto nie je spravodlivé a systémové,“ upozornila celkom konkrétne na problematickú stránku čerpania eurofondov Miriam Lexmann.
Regiónom chceme peniaze prostredníctvom MAS-iek dokonca ubrať
Veľmi nesystémovo využívame podľa nej aj pomoc pre regióny prostredníctvom tzv. Miestnych akčných skupín (MAS), ktoré sa starajú predovšetkým o implementáciu prostriedkov do rozvoja vidieka.
Kým v českej republike môžu MAS-ky čerpať aj zo sociálneho fondu, na Slovensku to nie je možné.
Dokonca namiesto podpory tohto nástroja na čerpanie pre mestá a obce, podnikateľov či rôzne občianske a neziskové združenia, budeme podľa najnovších zámerov MAS-kám peniaze krátiť, pretože im zoberieme možnosť čerpať prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
„V regiónoch žije až 73% ľudí, nie je možné ich takto ochudobňovať a brániť im tak v čerpaní prostriedkov na rozvoj. Základ dobrého rozvoja krajiny je v tom, že budeme riešiť problémy tam, kde vznikajú. Kde množstvo ľudí reálne pociťuje ťažkosti, potrebujú pomoc alebo skrátka zlepšiť životné podmienky, a to je v jednotlivých regiónoch Slovenska,“ pripomenula europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
Zdroj foto: obecne-noviny.sk
Prínos neziskových organizácií, a to obzvlášť počas pandémie, sa ukázal ako mimoriadne potrebný. Preto je potrebné rozšíriť im prístup a dostupnosť financií z európskych štrukturálnych prostriedkov, a to vrátane charitatívnych organizácií. Miriam Lexmann preto smerovala 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie.
Mladí opatrovatelia majú obrovský význam pre kvalitu života a vývoj človeka, ktorému takto venujú svoj čas. Potrebujú preto naše uznanie, ale aj praktickú aj emocionálnu podporu. Miriam Lexmann podpísala iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.
Bankomat s Braillovým písmom na tlačidlách alebo nižšie postavený bankomat, je síce považovaný za prístupný, no v praxi je nevyužiteľný pre nedomyslené „maličkosti“. Ak k nemu totiž vedú schody a nie je vybudovaný žiadny nájazd, je pre osobu na invalidnom vozíku nepoužiteľný. Aj o tom je v EP prijatá Správa o ochrane osôb so zdravotným postihnutím na ktorej znení sa podieľala aj Miriam Lexmann.
Petičné právo je jedným zo základných práv každého občana a jeho fungovanie je dôležité pre participatívnu demokraciu. Každoročne sú parlamentnému Výboru pre petície doručené stovky petícií. Ich význam je nezanedbateľný. Cez ne presne vieme, čo občanov trápi a dokážeme tak cielenejšie navrhovať riešenia prostredníctvom našich politík.
Veľká časť petícií, ktoré EP obdrží, sa týka postavenia osôb so zdravotným postihnutím. Plne si uvedomujem, aké je pre tieto osoby ťažké a diskriminačné, domáhať sa cez bariéry toho, čo je pre ostatných občanov automatické. Ide najmä o prekážky pri vzdelávaní, získavaní práce, v cestovaní, slabej informovanosti, či nedostatočnej pomoci a podpore. V Európskej únii je približne 87 miliónov osôb so zdravotným postihnutím. Je nevyhnutné zaoberať sa touto problematikou komplexne.
Prijali sme preto správu o ochrane osôb so zdravotným postihnutím. Správa vznikla na základe získaných poznatkov cez petície a je mimoriadne dôležitá. Ako členka výboru EMPL som k tejto správe podávala stanovisko a spoločne s European disability forum sa aktívne podieľala na jej príprave. Verím, že aj vďaka pozmeňovacím návrhom, ktoré sa mi podarilo do správy presadiť, vytvoríme pre osoby so zdravotným postihnutím lepšie prostredie.
Na čo poukazujem?
Európa bez bariér nemôže zostať iba víziou. Implementujme riadne a včas prijatú legislatívu a prestaňme sa schovávať za množstvo výnimiek z prijatých pravidiel pre prístupnosť. Je tiež dôležité využívať dostupné financie, inovácie, digitalizáciu a technologický pokrok na to, aby sme našu spoločnosť spravili inkluzívnou, bezbariérovou a aby sme plné zapojenie do nej zabezpečili skutočne pre každého. Iba tak zaručíme potrebnú dôstojnosť, rovnaké zaobchádzanie, nezávislý život, samostatnosť a plnú účasť na živote spoločnosti.
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či online v Štrasburgu:
– apelovala som na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zmenu v zákone, ktorý by zmiernil rozdiely vo vyplácaní vdovských dôchodkov medzi vdovami/vdovcami s jedným dieťaťom a vdovami/vdovcami s dvoma a viac deťmi,
– upozornila som na otázniky vo vyšetrovaní prípadu smrti Slováka Jozefa Chovanca, keď belgická prokuratúra ani advokáti zastupujúci Slovensko nepozvali na rekonštrukciu prípadu očitého svedka Romana Behúla,
– môj neúnavný politický tlak a angažovanie sa prinieslo úspech v podobe vytvorenia úradu slovenského splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete, čo prispeje k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka,
– vyzvala som predsedu EP na zapojenie sa Európskeho parlamentu do globálnej kampane #WeThe15, ktorej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu obyvateľov so zdravotným postihnutím,
– odmietla som správu o vyhlásení rodovo motivovaného násilia za trestný čin v zmysle základných zmlúv o EÚ, a to pre množstvo kontroverzných a do kompetencií členských štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení,
– aj na základe môjho podnetu adresovaného spolu s kolegami z ďalších členských krajín EÚ vedeniu EP boli z budovy europarlamentu odstránené čínske termokamery Hikvision, ktoré táto spoločnosť používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang,
– zúčastnila som sa Konzervatívneho summitu s diskusiou aj na tému dôkladného uplatňovania princípu subsidiarity, ktorého presadzovanie považujem pri výkone svojho poslaneckého mandátu za kľúčové,
– pripojila som sa k otázkam na Európsku komisiu ohľadom jej záväzku zlepšiť podmienky pre včasné odhalenie rakoviny v členských štátoch prostredníctvom kvalitných medicínskych vyšetrení,
– aj naďalej pokračujem v mojom grantovom programe „Pomôžme si“, tentokrát formou podpory neziskových organizácií,
– bola som poctená stretnutím so Svätým Otcom a aktívne som sa zúčastnila programu s ním na Slovensku – svojou návštevou nám jasne ukázal, že nie sme malý ani nedôležitý štát v Európe – viac v mojom komentári o návšteve a odkaze pápeža Františka na Slovensku,
– dlhodobo spolupracujem s medzinárodnou organizáciou Age platform a podporila som jej manifest k starnutiu Európy so snahou vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s cieľom vyformovať nediskriminačné a dôstojné prostredie s rovnakými právami pre ľudí v akomkoľvek veku života,
– odmietla som vydávanie a používanie školských učebníc na Blízkom východe financovaných aj z peňazí EÚ s xenofóbnym a antisemitským obsahom,
– viackrát som vystúpila k téme potreby posilnenej medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní online detskej pornografie a zneužívania maloletých,
– mediálne som sa vyjadrila k problematike rovnosti odmeňovania mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty či zohľadnenia materskej a rodičovskej dovolenky aj do výšky poberaného dôchodku,
– poskytla som rozhovory k téme hodnotovej zahraničnej politiky a humanitárnej pomoci EÚ predovšetkým s dôrazom na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu v Afganistane.
Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas septembra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.
Technologický vývoj nesmie ísť na úkor práv a dôstojnosti človeka. Platí to aj o chýbajúcich normách a pravidlách pre pracovníkov tzv. platforiem – predovšetkým rôznych donáškových služieb. Miriam Lexmann podporuje v nastávajúcom dialógu na pôde EP jasné určenie pravidiel v záujme právnej ochrany, vhodných pracovných podmienok či sociálneho zabezpečenia pre týchto pracovníkov.
Starnutie Európy a podpora seniorov, aby bol ich život aj vo vyššom veku dôstojný, aktívny a bez diskriminácie, je výzvou pre celú EÚ. Miriam Lexmann preto dlhodobo spolupracuje a podporuje Age platform aj pri jej snahe vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s rovnakými právami pre ľudí v ktorejkoľvek fáze života.
Je dôležité, aby štát nastavil ohodnotenie žien pri starostlivosti o deti tak, aby ohodnotil veľký význam a hodnotu pre spoločnosť, ktorý touto starostlivosťou o budúce generácie pripravujú. Mali by sme preto implementovať smernice z EÚ v tejto záležitosti, zopakovala Miriam Lexmann v relácii Raňajky TA3.
Európska komisia nesmie zabúdať na sociálny rozmer, pretože snaha o oživenie ekonomiky prináša aj nárast cien, čo spôsobí ohrozenie nízkopríjmových a znevýhodnených skupín obyvateľstva, osamelých rodičov či seniorov, uviedla Miriam Lexmann v reakcii na Správu o stave Únie.
Vyhlásenie europoslankyne Miriam Lexmann k Správe EP o určení rodovo motivovaného násilia za novú oblasť trestnej činnosti uvedenú v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.
Na septembrovom plenárnom zasadnutí sme hlasovali o správe, podľa ktorej má byť tzv. rodovo motivované násilie zaradené ako nová oblasť trestnej činnosti podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Hoci na prvý pohľad to môže vyzerať ťažko pochopiteľné, túto správu som v záverečnom hlasovaní nemohla podporiť.
Otázku boja proti násiliu pritom považujem za zásadnú. Čo najdôraznejšie odsudzujem akúkoľvek formu násilia, či ide o násilie na ženách, mužoch, deťoch, či senioroch a prízvukujem, že ako spoločnosť by sme mali nielen prejaviť absolútny a rázny nesúhlas voči násiliu, ale najmä prijať efektívne stratégie na boj proti nemu. Mali by sme sa pozrieť na štatistiky založené na kvalitných údajoch, aby sme videli, ako sa nám situácia aj v nadväznosti na pandémiu a lockdowny vyvíja. Mali by sme prehodnotiť našu legislatívu a zistiť, kde potrebujeme pridať, a čo zmeniť s dôrazom na efektívnu implementáciu. Musíme sa zamerať na budovanie dôvery, aby každý, kto násiliu čelí vedel, že sa má kam obrátiť. Musíme odborne školiť príslušníkov polície, sudcov či prokurátorov, aby nedochádzalo k druhotnej viktimizácii obetí, a najmä, musíme prestať ideologizovať túto tému.
Tu nejde o to, koľkokrát sa nám podarí do textu uznesenia dostať ideologický slovník alebo výzvu na ratifikáciu kontroverzného Istanbulského dohovoru. Tu ide o konkrétnych ľudí a ich utrpenie. Téma boja proti násiliu nie je pole, na ktorom by si jednotlivé politické prúdy mali dokazovať svoju taktickú silu, ale je to príležitosť, ako sa spojiť a priniesť účinné riešenia. Mnohokrát nám bol na hlasovanie predložený text o dôležitej téme plný kontroverzných, do kompetencií štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení. Takéto znenia jednoducho nemôžem podporiť.
Vždy sa budem snažiť, či už na európskej pôde alebo komunikáciou a apelovaním na naše orgány, pomáhať pri hľadaní riešení na túto závažnú otázku boja proti násiliu. Neschvaľujem však, akým jednostranne zameraným a nekonštruktívnym spôsobom prebieha diskusia na túto tému v Európskom parlamente.
Zdroj Foto: Európsky parlament
Už dlhodobo hovoríme o tom, že ľuďom treba pomôcť tam kde sú, lebo tak sa dá zabrániť tomu, aby museli utekať zo svojich domovov. To súvisí s kvalitnou humanitárnou pomocou, dobrou a hodnotovou zahraničnou politikou, uviedla ku afganskej kríze v Správach RTVS Miriam Lexmann.
Celosvetovo je až 11 % zobrazovanej detskej pornografie umiestnených na slovenských serveroch. Miriam Lexmann preto vyzvala Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny, aby sme sa pri ochrane detí na internete začlenili do medzinárodnej spolupráce a pomohla presadiť v EP potrebnú legislatívnu výnimku na fungovanie nástrojov na odhaľovanie zobrazovania detskej pornografie. Aj o tejto téme informovala vo vysielaní TV Joj.
Neúnavná aktivita Miriam Lexmann a KDH priniesla úspech. Vláda dnes aj po jej opakovaných apeloch vytvorila úrad splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete. Podľa Lexmann môže úrad a jeho predsedníčka Anna Záborská účinne prispieť k ochrane prenasledovaných pre vieru a presvedčenie čo prispieva k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka.
Miriam Lexmann apeluje na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka, aby inicioval zmenu v zákone o legislatívnom poistení. Ten totiž nereflektuje neustále zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, a tak medzi vdovami a vdovcami vznikajú až 12-ročné rozdiely vo výške vyplácania vdovského dôchodku.
Miriam Lexmann spolu s ďalšími europoslancami vyzvala predsedu EP, aby zapojil europarlament do globálnej kampane #WeThe15. Jej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu, ktorá stojí v ceste inkluzívnej spoločnosti pre zdravotne znevýhodnených obyvateľov.
Miriam Lexmann podporuje celosvetovú iniciatívu na zlepšenie životných podmienok zdravotne znevýhodnených a vyzýva k tomu aj Európsky parlament (EP).
Miriam Lexmann a ďalší europoslanci vyzvali predsedu EP Davida Sassoliho aby zapojil europarlament do globálnej kampane #WeThe15. Jej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu, ktorá stojí v ceste inkluzívnej spoločnosti pre zdravotne znevýhodnených obyvateľov. Len v Európe žije 87 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím, na celom svete je to až 1,2 miliardy, čo je 15 percent populácie.
„V europarlamente zastupujeme stovky tisíc európskych občanov so zdravotným postihnutím, preto je takéto partnerstvo našou zodpovednosťou, ktorá navyše vyplýva aj z už prijatých záväzkoch hľadať a presadzovať politiky a opatrenia zabezpečujúce rovnaké zaobchádzanie s osobami so zdravotným postihnutím v inkluzívnej spoločnosti,“ uviedla na podporu výzva slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Europoslanci v liste vyzvali Európsky parlament, aby ako silný zástanca ľudských práv a nediskriminácie osôb so zdravotným postihnutím zintenzívnil svoje úsilie na zaručovaní práv a začlenenie týchto osôb na globálnej úrovni. Urobili tak práve počas letných paralympijských hier v Tokiu, kde súťaží viac ako 4500 športovcov zo 163 krajín a sú synonymom nezlomnej vôle, talentu, tvrdej práce a odhodlania, ktoré zostávajú v našich očiach často skryté práve pre pretrvávajúcu diskrimináciu zdravotne znevýhodnených.
Zdroj foto: paralympics.sk
Medzi 18 pozmeňovacími návrhmi k Správe o politikách zamestnanosti a sociálnych politikách Miriam Lexmann upozornila, aby sa daňové systémy zamerali na spravodlivosť a znižovanie nerovností a zároveň pripomenula, že daňová politika patrí do právomocí členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity.
Dobre navrhnuté systémy zdaňovania práce, udržateľné pracovné miesta a dôstojné platy sú nevyhnutné na zabezpečenie vysokých štandardov ochrany pracovníkov pred rizikami, vrátane chudoby pracujúcich alebo chudoby v starobe, uviedla Miriam Lexmann medzi 18 pozmeňovacími návrhmi k Správe o politikách zamestnanosti a sociálnych politikách EÚ.
Miriam Lexmann podporila iniciatívu českej europoslankyne Radky Maxovej v otázkach na EK ohľadom súladu platnej stratégie EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia a pripravovaného akčného plánu na zabezpečenie zrozumiteľnosti a užívateľnosti webových stránok, online platforiem a zverejňovaných dokumentov v EÚ aj pre zdravotne znevýhodnené osoby.
Miriam Lexmann hlasovala proti rezolúcii Európskeho parlamentu, ktorá pranieruje Maďarsko za zákon o ochrane detí a boj proti pedofílii. Pripomenula, že oblasť vzdelávania je výlučnou kompetenciou členských štátov a namiesto porušovania princípu subsidiarity by sme mali hľadať spoločnú reč. Viac tu.
Európska spoločnosť starne. Tomuto vývoju predchádzali komplexné príčiny, ktorý vyústili v nižšiu pôrodnosť, ale aj odlivu mladých ľudí z niektorých oblastí.
Žiaľ, nezareagovali sme včas s podpornými politikami.
Dnes vidíme narastajúci efekt takzvaných sendvičových rodičov, ktorí popri deťoch len ťažko zvládajú starostlivosť o svojich rodičov preto, lebo nemáme potrebnú infraštruktúru. Bije hodina dvanásta na to, aby sme prijali účinné politiky dôstojného starnutia.
Seniori potrebujú prístup ku zdravotnej starostlivosti či opatrovateľským službám, ale aj k celoživotnému vzdelávaniu. Samozrejme, dobre nastavená rodinná politika a spravodlivé ohodnotenie starostlivosti o deti v dôchodkovom systéme sú absolútne kľúčové.
Treba tie vyzdvihnúť veľký potenciál nových digitálnych asistenčných technológií, ktoré môžu seniorom významne pomôcť k samostatnému životu.
Dôstojnosť života našich rodičov a starých rodičov je totiž našim zrkadlom.
Video z vystúpenia si pozrite tu: https://www.facebook.com/miriamlexmann.sk/videos/324766882680173
Foto: John Bragg, https://europefineartphotos.photoshelter.com
V kontexte existujúcich emigračných čísiel a starnutia obyvateľstva by malo byť zistenie, že 50 percent mladých absolventov a vysokoškolákov uvažuje o odchode zo Slovenska, okamžitým budíčkom pre celú spoločnosť. Podporu a priestor pre zastavenie alarmujúceho stavu máme k dispozícii, povedala Miriam Lexmann k nelichotivým výsledkom celoslovenského prieskumu.
Slovensko sa nezapojilo do pilotného projektu karty celoeurópskej karty pre zdravotne znevýhodnené osoby v EÚ. Miriam Lexmann poskytla rozhovor pre Hlas nevidiacich a slabozrakých v Európe aj o celoeurópskej karte pre zdravotne znevýhodnené osoby v EÚ.
Schválenie tejto absurdnej správy je pre nás sklamaním. Ani ženy, ani spoločnosť týmto nelegislatívnym uznesením nič nezískajú. Znakom civilizovanej spoločnosti je ochrana života a nie jeho znevažovanie. Znakom civilizovanej spoločnosti je sloboda prejavu i svedomia, ktoré táto správa napáda, reaguje Miriam Lexmann na schválenie správy Matić v Európskom parlamente.
Európsky parlament (EP) dnes v záverečnom hlasovaní prijal kontroverznú správu Matić o sexuálnom a reprodukčnom zdraví. KDH sa dlhodobo angažovalo za jej odmietnutie. Dostatočnú podporu, žiaľ, nezískali alternatívne rezolúcie predložené politickými skupinami ECR a EĽS.
“Schválenie tejto absurdnej správy je pre nás sklamaním. Ani ženy, ani spoločnosť týmto nelegislatívnym uznesením nič nezískajú. Práve naopak, prijatý text vážne narúša princíp subsidiarity nakoľko tieto otázky spadajú do výlučnej kompetencie členských štátov. Je pretláčanie neexistujúceho práva na potrat výdobytkom dnešnej doby? Nie, znakom civilizovanej spoločnosti je ochrana života a nie jeho znevažovanie. Znakom civilizovanej spoločnosti je sloboda prejavu i svedomia, ktoré táto správa napáda“, uviedla Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá proti prijatiu tejto správy intenzívne bojovala.
Europoslankyňa len nedávno prijala petíciu takmer 300 000 Európanov, ktorí si taktiež neželajú prekračovanie kompetencií EÚ. Zasadila sa tiež o mobilizáciu poslancov národných parlamentov, ktorí predsedovi EP D. Sassolimu poslali nesúhlasný list. Ešte v apríli vo Výbore NR SR pre európske záležitosti osobne apelovala na premiéra Hegera, aby vo veci správy Matić oslovil aj premiérov ostatných členských krajín EÚ, keďže ide o závažnú otázku prekračovania právomocí zo strany európskych inštitúcií.
K politickému tlaku za odmietnutie tejto správy sa pridali aj predseda KDH Milan Majerský a predseda KDU-ČSL Marian Jurečka, ktorí spoločne dôrazne požiadali frakciu Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente a jej predsedu Manfreda Webera, aby správu Matić odmietla.
Nelegislatívna správa chorvátskeho socialistu Predraga Matića v Európskom parlamente si vyslúžila verejnú kritiku, pretože porušuje princíp subsidiarity chránený európskymi zmluvami tým, že zasahuje do výlučných kompetencií členských štátov EÚ v oblasti zdravotníckej politiky, služieb a starostlivosti, ako aj v oblasti vzdelávania od útleho veku. Správa zároveň presadzuje myšlienku vytvorenia nového ľudského práva – práva na potrat a zasahuje do prijatých medzinárodných záväzkov v oblasti slobody svedomia a slobody prejavu.
Proti prijatiu správy vyslala signál aj Národná rada SR prijatím uznesenia, ktoré tieto zásahy odmieta.
Zdroj foto: Európsky parlament
Pozrite si celú reakciu Miriam Lexmann vo video-odkaze:
Cez Európsky sociálny fond vieme rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie pomôcť ľuďom, ktorí prepadli sieťou štátnej sociálnej pomoci. Čerpať však z neho musia aj mimovládne, charitatívne a neziskové organizácie, ako i starostovia cez projekty MAS. Len vtedy bude pomoc naozaj účinná, apeluje Miriam Lexmann.
Kým v zahraničí podpora regiónov cez miestne akčné skupiny (MAS) rastie, Slovensko ich chce okresať. Na pomoc nezamestnaným, osobám so zdravotným postihnutím, veľkým rodinám, osamelým rodičom či seniorom síce Európsky parlament schválil nový balík 88 miliárd eur, ale cez MAS sa k Slovákom nedostanú. Práve tie sú však dôležité pre úspešný regionálny rozvoj a je neakceptovateľné krátiť ich podporu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).
„Asi 12 percent slovenských rodín dnes žije pod hranicou príjmovej chudoby. Ide o 640-tisíc ľudí a, žiaľ, predpokladá sa ďalší nárast,“ uvádza Lexmann s tým, že pandémia situáciu ešte zhoršila. Riešením pre najohrozenejšie skupiny je podľa europoslankyne "nová podoba schváleného Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a zvlášť jeho dostupnosť aj pre ľudí a organizácie priamo v regiónoch. Lenže práve tie Slovensko zanedbáva".
Na riešenie problémov v oblasti zamestnanosti, vzdelania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti či bývania schválil europarlament v rámci ESF+ 88 miliárd eur. Konkrétnu pomoc však na Slovensku vôbec neplánujeme využiť na projekty pre združenia MAS, ktoré ich v regiónoch dokážu účinne a adresne využiť na pomoc ľuďom. Práve naopak, vláda ich plánuje okresať.
Vidiecke regióny tvoria až 73 % územia Slovenska. Namiesto doterajších troch fondov, z ktorých pre zle nastavené podmienky nemohli ani doteraz poriadne čerpať, budú môcť MAS využívať už len jeden fond. „V aktuálnom programovom období 2021 – 2027 hrozí drastické – až polovičné obmedzenie podpory MAS, čo sa týka ich počtu, pretože Európsky regionálny a rozvojový fond štát neplánuje na tento účel použiť. Napríklad v susednom Česku už teraz MAS-ky viditeľne úspešne čerpajú podporu zo všetkých troch fondov, dokonca ešte aj z Európskeho sociálneho fondu, ktorý my na Slovensku pre komunitou riadený lokálny rozvoj nevyužívame a ani to neplánujeme,“ vysvetľuje expert KDH na eurofondy Rastislav Horvát.
„Miestne akčné skupiny sú v regiónoch a tvoria ich miestne komunity – obce, malé firmy, podnikatelia a združenia. Riešenia, s ktorými pracujú, prichádzajú priamo od ľudí, a preto sú najefektívnejšie. Ak im nedáme dôveru, neuľahčíme byrokraciu s úradníkmi a nedokážeme naštartovať zmysluplnú a skutočnú podporu pre rozvoj vidieckych oblastí Slovenska,“ zdôrazňuje starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).
Z celkového balíka 88 miliárd eur, ktoré Európsky parlament schválil, majú byť podľa EÚ financované opatrenia na zvyšovanie zamestnanosti, modernizáciu služieb, boj proti extrémnej chudobe a chudobe detí, ale aj na podporu mladých ľudí v členských krajinách.
„Považujem za veľmi dôležité, aby sme cez tento fond vedeli rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie pomôcť ľuďom, ktorí prepadli sieťou štátnej sociálnej pomoci. Ale špeciálne tým, že z neho budú môcť vďaka jednoduchším podmienkam čerpať aj mimovládne, teda neziskové i charitatívne organizácie, ako i starostovia cez projekty MAS, ktorí aj počas pandémie ukázali, ako blízko stoja pri človeku. Len vtedy bude pomoc naozaj účinná,“ apeluje Miriam Lexmann.
Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v EP tiež zdôrazňuje, že dnes, keď potrebujeme podať túto konkrétnu pomoc ľuďom čím skôr, je neakceptovateľné, aby sa finančné prostriedky na podporu MAS krátili a nevhodné, aby sa znižoval ich počet.
Zdroj foto: www.smart-village-network.eu
Podpora štátu a verejnosti iniciatívam snažiacich sa o zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, výmena dobrých postupov, prepájanie záujemcov o zamestnanie so zamestnávateľmi, školenia ako k zamestnancom a kolegom pristupovať, viac empatie a porozumenia. Miriam Lexmann vyzýva na zlepšenie stratégie pre podporu zamestnávania osôb s poruchou autistického spektra.
Podľa celosvetových štatistík má približne každý stý človek diagnostikovanú poruchu autistického spektra. V Európe je to teda približne 5 miliónov ľudí a hoci je spoločnosť čoraz otvorenejšia a zákonodarcovia prijímajú nové stratégie a legislatívy na odstraňovanie bariér a lepší život pre osoby so zdravotným postihnutím, čo sa týka oblasti zamestnania osôb s poruchou autistického spektra, zdá sa, akoby sme sa nevedeli pohnúť z miesta.
Osoby s autizmom na dennej báze čelia vysokej miere diskriminácie a ich úroveň zamestnanosti dosahuje iba 10 %, čo je v porovnaní s viac ako 40 percentnou zamestnanosťou u osôb s iným zdravotným postihnutím skutočne veľmi málo.
A pritom až 80 % osôb s touto diagnózou sa môže zamestnať aspoň na čiastočný úväzok. Mnohokrát sa dozvedáme príbehy o zodpovedných, úspešných zamestnancoch, dokonca veľmi talentovaných ľuďoch, ktorí majú skvelú pamäť, dokážu s absolútnou presnosťou kresliť mapy a plány alebo naučiť sa viac cudzích jazykov. Avšak tieto svoje talenty nemôžu ukázať svetu.
Na Slovensku, ale aj v iných členských krajinách existujú úspešné iniciatívy, ktorých cieľom je zamestnávanie osôb s autizmom. Tieto sú však vedené neziskovými organizáciami, či iniciatívami rodičov, ktorí chcú svojim deťom dopriať možnosť realizovať sa. Štátnej podpory sa dočkajú len málokedy, napriek tomu, že nám ukazujú, ako sa to dá.
A pritom stačí málo, podpora takýchto iniciatív, zber údajov, výmena dobrých postupov, prepájanie záujemcov o zamestnanie so zamestnávateľmi, školenia ako k zamestnancom a kolegom pristupovať. A trocha empatie a porozumenia.
Verím, že Európska komisia urobí všetko preto, aby boli stratégie na podporu zamestnanosti osôb s poruchami autistického spektra úspešné. Pretože posilnením ich zamestnanosti nielen pomôžeme samotným osobám s autizmom naplniť svoj potenciál ale aj ako spoločnosť naplníme svoje záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali prostredníctvom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Ilustračná foto, Zdroj: zdravi.euro.cz
Európska komisia a členské štáty by mali vykonať dôkladnú analýzu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa kritérií pre uznávanie zdravotného postihnutia a jeho stupňov a na základe toho zosúladili definíciu zdravotného postihnutia a zároveň zabezpečili vzájomné uznávanie stavu zdravotného postihnutia vo všetkých členských štátoch. Miriam Lexmann to uviedla v jednom z ôsmich pozmeňujúcich návrhov k správe o Ochrana osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom petícií.
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac máj. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:
- ako tieňová spravodajkyňa som spolupracovala na tvorbe schválenej správy o pravidlách pre digitálne formovanie budúcnosti EÚ,
- vystúpila som v pléne EP k dohode o posilnení práv cestujúcich v železničnej doprave. Napriek pozitívam dohody som upozornila na nedostatočné uľahčenie cestovania pre zdravotne postihnuté osoby, za čo som sa zasadzovala,
- v EP sme schválili uznesenia k téme Európskych záruk pre deti spoločne s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím, ale aj bezpečnosti v online priestore,
- odmietam kontroverznú správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú do EP predložil chorvátsky poslanec Matić a ktorá bola schválená vo Výbore pre ženské práva a rodovú rovnosť EP. Neprijateľným spôsobom narúša princíp subsidiarity,
- spoločne s Monikou Kolejákovou z KDH sme upozornili na to, že Ministerstvo zdravotníctva doposiaľ neuskutočnilo žiadne kroky, aby mohlo čerpať z 4 miliardového balíka poskytovaného EÚ určeného na včasné zachytenie a diagnostiku onkologických ochorení,
- iniciovala som spoločný list slovenských europoslancov predsedovi NR SR so žiadosťou o vystúpenie na júnovej schôdzi NR SR pri príležitosti Konferencie o budúcnosti Európy,
- po mojich mnohých apeloch a vytrvalom úsilí bol konečne vymenovaný osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Stal sa ním Cyperčan Christos Stylianides,
- rozporuplnú iniciatívu Európskej komisie o návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva považujem za ďalší nebezpečný pokus porušujúci nielen subsidiaritu, ale i závažne ohrozujúci najlepší záujem dieťaťa v prípade praxe tzv.náhradného materstva. Práve touto v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, ilegálnou praxou by sa totiž musel zaoberať.
- predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde som zároveň tieňovou spravodajkyňou pre stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Návrhy boli zamerané na dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritického myslenia, podpory podnikania, tvorivosti či mediálnej gramotnosti
- vyjadrila som podporu návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov pre predstaviteľov komunistického režimu, ktorý je snahou o nastolenie bazálnej spravodlivosti
- podporila som celoeurópsku iniciatívu žiadajúcu znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom je uľahčiť spoluprácu orgánov verejného zdravia a mimovládneho sektora v problematike koordinovania národných a európskych preventívnych programov,
- Komisii som adresovala otázku s cieľom zamedziť diskriminácii pri používaní digitálnych Covid pasov pre deti a dospelých, ktorým zdravotný stav neumožní očkovanie či dokonca ani testovanie,
- podporila som verejnú celonárodnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.
- v EP som jednoznačne podporila nový sedemročný rámec pravidiel a fungovania obľúbeného vzdelávacieho programu Erasmus +,
- diskutovala som s vyše 200 stredoškolákmi po celom Slovensku v rámci mojej iniciatívy „Hovorme po európsky“ k aktuálnym otázkam EÚ,
- vyzvala som na okamžité sprísnenie sankcií voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu ako dôsledok bezprecedentného únosu civilného lietadla a následného zatknutia opozičného aktivistu R.Prataseviča s priateľkou a nárastu počtu politických väzňov v Bielorusku, medzi ktorých patrí aj Pavel Seviarynets, líder Bieloruských kresťanských demokratov.
- položila som otázku Komisii k problematike stratégie EÚ pre demografiu, vzdelávania, informovania a prípravy k narastajúcemu problému medzigeneračnej spravodlivosti,
- odmietla som pokračovanie v procese ratifikácie bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou v dôsledku Čínou uvalených sankcií na osoby a inštitúcie v EÚ,
- verejne som podporila celosvetovú výzvu pápeža Františka na modlitby za zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, náboženských slobôd, mier a pokoj v Číne a Mjanmarsku,
- vystúpila som v slovenských a zahraničných médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku ako aj aktuálnemu európskemu a svetovému dianiu.
Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas mája. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.
V rámci balíka REACT-EU získa Slovensko na pomoc pri riešení následkov pandémie koronavírusu viac než 300 miliónov eur! Miriam Lexmann zdôrazňuje, že prostredníctvom Operačného programu Ľudské zdroje nám tieto financie pomôžu podporiť vytváranie pracovných miest a opatrenia na ich udržanie, prístup k vzdelávaniu pre zraniteľné skupiny, zdravotnú starostlivosť a služby dlhodobej starostlivosti ale aj ďalšie dôležité oblasti. Musíme ich len náležite vyčerpať.
Európska únia vyčlenila na včasné zachytenie či diagnostiku onkologických ochorení 4 miliardy eur, ale Slovensko o ne nemá záujem. Upozorňujú na to Miriam Lexmann a Monika Kolejáková z KDH.
Tá u nás ročne zabije takmer 14-tisíc ľudí. Slovensko je v rámci EÚ v úmrtnosti na onkologické ochorenia siedmou najhoršou krajinou.
Európska únia vyčlenila na včasné zachytenie či diagnostiku onkologických ochorení 4 miliardy eur, ale Slovensko o ne nemá záujem. Upozorňuje na to KDH s tým, že ministerstvo zdravotníctva ako sprostredkovateľ medzi predkladateľmi a EÚ doteraz pre čerpanie zdrojov nevytvorilo žiadne podporné kroky.
Rakovina u nás ročne zabije takmer 14-tisíc ľudí. Slovensko je v rámci EÚ v úmrtnosti na onkologické ochorenia siedmou najhoršou krajinou (podľa údajov z roku 2019). Na karcinóm prsníka ochorie na Slovensku ročne 3500 žien, karcinóm pľúc predstavuje asi 15 percent všetkých novodiagnostikovaných pľúcnych nádorov.
,,Sú to alarmujúce čísla a štát musí posilniť prevenciu a skríning, napríklad pozývaním na vyšetrenia či sankcionovaním ľudí, ak tieto vyšetrenia odignorujú. Vláda musí bezodkladne konať v čerpaní prostriedkov, ktoré sú vyčlenené na tento účel,“ apeluje tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková.
,,Je neakceptovateľné, že Slovensko neurobilo žiadne kroky na získanie týchto prostriedkov práve na tak potrebný boj s rakovinou,“ uviedla europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
Spolu s odborníkmi upozorňuje na význam prevencie, ktorá má kľúčové miesto vo všetkých podporných programoch EÚ pre zdravotníctvo. Fakt, že Slováci chcú vidieť efektívne využívanie európskych peňazí v prvom rade v poddimenzovanom rezorte zdravotníctva, potvrdil aj jej europoslanecký prieskum.
Mnohé projekty na Slovensku už fungujú na zlepšenie života a podpory rodín postihnutých onkologickým ochorením cez neziskové organizácie ,,Stačí len požiadať o podporu zaslaním daného projektu, čo je úlohou ministerstva zdravotníctva. Musíme reagovať rýchlo, pretože tu platí, že prví berú všetko,“ doplňuje Kolejáková.
Využitie AI na zmierňovanie spoločenských nerovností, pre napomáhanie sociálnej inklúzii zraniteľných osôb, ale aj zabezpečenie efektívnych opatrení v systémoch vzdelávania a na trhu práce, ktoré pomôžu uľahčiť ľuďom prechod k digitalizácii hospodárstva a priemyslu. Aj tieto požiadavky Miriam Lexmann boli dnes jednoznačne schválené v EP ako súčasť správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy.
Niektorí občania nemôžu pre poruchu autistického spektra alebo fyzickú bariéru podstúpiť očkovanie a dokonca ani testovanie na Covid-19. Budú pre nich platné výnimky na cestovanie zahrnuté v covid pasoch? Miriam Lexmann a Jana Žitňanská sa pýtajú EK, či myslí na týchto ľudí a pripraví pre nich výnimky tak, aby neboli kvôli zdravotnej indikácii marginalizovaní.
Miriam Lexmann podporila iniciatívu žiadajúcu od Komisie znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom by podľa žiadateľov malo byť uľahčenie spolupráce orgánov verejného zdravotníctva a mimovládneho sektora zabezpečiť účinné preventívne programy na boj s alkoholizmom, ale aj spojenie s EÚ programom na boj proti rakovine.
Je neprijateľné, aby bola niekoľko rokov potom, čo bola Európskym parlamentom odmietnutá správa Estrela, opätovne predložená správa k tejto téme výlučnej kompetencie členských štátov a takto narúšala princíp subsidiarity, zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann v reakcii na schválenie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a tzv. právach žien vrátane pretláčanie práva na potrat. Správu dnes schválil Výbor pre ženské práva a rodovú rovnosť pri EP v Bruseli.
Minulý týždeň sme schválili dôležité uznesenie o Európskej záruke pre deti. Podieľala som sa ňom priamo prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, z ktorých mnohé boli v závere prijaté. Európska záruka pre deti je iniciatívou, ktorá má veľký potenciál pomôcť deťom a ich rodinám, pokiaľ bude uchopená správne.
Uznesenie je zamerané na podporu rodín – finančne, sociálnymi službami, ale aj celkovým ocenením ich prínosu v spoločnosti. Vychovávajú totiž budúcu generáciu, ktorá má obrovský potenciál pre hospodársky, ale i sociálny vývoj krajiny.
Je totiž veľmi dôležité zabezpečiť dostatočnú infraštruktúru starostlivosti o deti alebo aj príbuzných odkázaných na opateru, aby rodičia či opatrovatelia boli predovšetkým schopní dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom a mali tak čas sa deťom či príbuzným plnohodnotne venovať.
Uznesenie vyzýva k nutnosti adekvátne zohľadniť tento čas aj v dôchodkových systémoch, čo sa mi podarilo prostredníctvom pozmeňovacích návrhov presadiť. Dôležitým faktorom je identifikovať a prijať cielené opatrenia na pomoc najviac zraniteľným rodinám, ktoré majú napríklad viac detí, dieťa so zdravotným postihnutím alebo sa o rodinu stará osamelý rodič.
Chudoba v detstve, ktorá sa týka až 22 % európskych detí, má totiž ďalekosiahle dopady na ich budúci život. A práve táto záruka, ktorá prináša možnosť výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a možnosť spolupráce a podpory už overených iniciatív, je podľa môjho názoru správnym krokom.
Som taktiež veľmi rada, že sa prostredníctvom môjho návrhu podarilo upriamiť pozornosť aj na potenciál bezprecedentného balíka peňazí v rámci obnovy po koronakríze, cez ktorý môžeme finančnú pomoc nasmerovať aj na mimovládne a charitatívne organizácie, ktoré týmto rodinám a deťom aktívne pomáhajú. Verím, že toto uznesenie prinesie svoje výsledky a má moju jednoznačnú podporu.
Miriam Lexmann predložila 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde spoločne s kolegami upozorňuje na potrebu stanovenia konkrétnych cieľov a kritérií pre dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritickom myslení, podnikaní, tvorivosti, tímovej práce či mediálnej gramotnosti.
Uznanie obdobia poskytovania starostlivosti o nezaopatrené deti v dôchodkových systémoch, zameranie sa na chudobu a sociálne vylúčenie rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, využitie nástroja Next Generation na podporu charitatívnych a neziskových organizácii pre rodiny v núdzi či podpora medzištátnej výmeny pozitívnych skúseností. Poslanci EP schválili uznesenie o tzv. Európskej záruke pre deti aj so všetkými návrhmi Miriam Lexmann.
Rekvalifikácia a celoživotné vzdelávanie budú súčasťou pracovných pozícií a musíme ich vnímať ako príležitosť, no vyžaduje si to strategickú koordináciu a komunikáciu. K zamysleniu o tejto dôležitej téme pozýva Miriam Lexmann spolu s prezidentom IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emilom Fitošom.
Brusel, 25. marec 2026 – Európsky parlament inšpiruje netradičným spôsobom. Poslancov a návštevníkov v jeho kaviarňach dnes obsluhovali čašníci s Downovým syndrómom. Symbolické gesto nesie v
Americký prezident Donald Trump dal Iránu 48-hodinové ultimátum na odblokovanie Hormuzského prielivu. Teherán na to obratom reagoval varovaním, že v prípade použitia sily zo strany
KDH upozorňuje, že zahraničná a hospodárska politika Roberta Fica postavená na lavírovaní „na všetky štyri svetové strany“ Slovensku neprináša výsledky pre ľudí ani pre ekonomiku.
Brusel, 27. január 2026 – Tzv. kauza haciendy sa stala symbolom zlyhaní hospodárenia z čias predošlých vlád Smeru pre podozrenia, že z eurofondov určených na
BRATISLAVA, 12.1. 2026 – Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) bije na poplach v téme duševného zdravia detí, ktoré je kriticky ohrozené nekontrolovaným vplyvom digitálnych technológií. Hnutie odmieta
Čínsky komunistický režim dnes uznal vinným 78-ročného obhajcu slobody a demokracie Jimmyho Laia. Hrozí mu až doživotné väzenie. Prípad Jimmyho Laia je nespochybniteľným dôkazom toho,
Stanovisko poslankyne Európskeho parlamentu Miriam Lexmann v kontexte zvolaného Zahraničného výboru NR SR na tému Zahranično-politické následky účasti p. Quang Le Honga na zahraničnej ceste ministra
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!