Rýchle správy

Tlačová správa

Vyhlásenie europoslankyne Miriam Lexmann k Správe EP o určení rodovo motivovaného násilia za novú oblasť trestnej činnosti uvedenú v článku 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Na septembrovom plenárnom zasadnutí sme hlasovali o správe, podľa ktorej má byť tzv. rodovo motivované násilie zaradené ako nová oblasť trestnej činnosti podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Hoci na prvý pohľad to môže vyzerať ťažko pochopiteľné, túto správu som v záverečnom hlasovaní nemohla podporiť.

Otázku boja proti násiliu pritom považujem za zásadnú. Čo najdôraznejšie odsudzujem akúkoľvek formu násilia, či ide o násilie na ženách, mužoch, deťoch, či senioroch a prízvukujem, že ako spoločnosť by sme mali nielen prejaviť absolútny a rázny nesúhlas voči násiliu, ale najmä prijať efektívne stratégie na boj proti nemu. Mali by sme sa pozrieť na štatistiky založené na kvalitných údajoch, aby sme videli, ako sa nám situácia aj v nadväznosti na pandémiu a lockdowny vyvíja. Mali by sme prehodnotiť našu legislatívu a zistiť, kde potrebujeme pridať, a čo zmeniť s dôrazom na efektívnu implementáciu. Musíme sa zamerať na budovanie dôvery, aby každý, kto násiliu čelí vedel, že sa má kam obrátiť. Musíme odborne školiť príslušníkov polície, sudcov či prokurátorov, aby nedochádzalo k druhotnej viktimizácii obetí, a najmä, musíme prestať ideologizovať túto tému.

Tu nejde o to, koľkokrát sa nám podarí do textu uznesenia dostať ideologický slovník alebo výzvu na ratifikáciu kontroverzného Istanbulského dohovoru. Tu ide o konkrétnych ľudí a ich utrpenie. Téma boja proti násiliu nie je pole, na ktorom by si jednotlivé politické prúdy mali dokazovať svoju taktickú silu, ale je to príležitosť, ako sa spojiť a priniesť účinné riešenia. Mnohokrát nám bol na hlasovanie predložený text o dôležitej téme plný kontroverzných, do kompetencií štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení. Takéto znenia jednoducho nemôžem podporiť.

Vždy sa budem snažiť, či už na európskej pôde alebo komunikáciou a apelovaním na naše orgány, pomáhať pri hľadaní riešení na túto závažnú otázku boja proti násiliu. Neschvaľujem však, akým jednostranne zameraným a nekonštruktívnym spôsobom prebieha diskusia na túto tému v Európskom parlamente.

Zdroj Foto: Európsky parlament

Postup Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) pri bezpečnostnom incidente, ktorý opätovne ukázal zraniteľnosť štátneho portálu, by mali riešiť výbory Národnej rady SR. „Vyzývam Výbor pre zdravotníctvo, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor pre obranu a bezpečnosť na iniciovanie poslaneckého prieskumu a dôkladné prešetrenie tohto bezpečnostného incidentu,“ uviedla europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Výbory by následne mali zverejniť správu so závermi.

Europoslankyňa upozorňuje na reakciu NCZI potom, ako súkromná slovená
bezpečnostná IT spoločnosť opätovne odhalila a demonštrovala kritickú zraniteľnosť štátom prevádzkovaného portálu. Tá sa týkala získania prístupu k citlivým zdravotným informáciám prostredníctvom systému eHranica, ktoré by následne mohli byť zneužité. Spoločnosť tak podľa vlastných slov urobila spôsobom, ktorý rešpektuje pravidlá zodpovedného zverejňovania zraniteľnosti, čo však NCZI popiera a v predmetnej záležitosti už podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Zatiaľ čo pri rozsiahlom úniku dát, na ktorý títo tzv. etickí hackeri upozornili v septembri minulého roku, reagovalo NCZI nielen uznaním chyby, ale predovšetkým ospravedlnením, dnes sme svedkami úplne iného postupu.

Nehazardujme so zdravím a dôverou občanov


Naše osobné údaje súvisiace so zdravotným stavom patria prirodzene k tým
najcitlivejším informáciám. „Je neprijateľné, aby štát nebol schopný ochrániť ich a predísť zneužitiu prostredníctvom najvyššieho stupňa ich zabezpečenia. Informácie zverejnené touto spoločnosťou totiž indikujú závažné chyby v ochrane našich osobných údajov v systéme eHranica,“ uviedla Miriam Lexmann.

Europoslankyňa za KDH považuje za absurdné, aby štátny úrad útočil na spoločnosť, ktorá poukázala na kritickú zraniteľnosť štátneho IT systému s etickým úmyslom včasnej nápravy a teda prevencie oveľa závažnejších škôd. „Štát si v žiadnom prípade nemôže dovoliť ďalšiu lotériu so zdravím a dôverou občanov. Je načase konať,“ znovu apeluje M. Lexmann.

Zdroj fotografie: theconversation.com

Nedostatok práce, deficity v sociálnom systéme, demokracii a politickej kultúre, nefunkčné štátne verejné inštitúcie či nízka životná úroveň. To sú hlavné dôvody, pre ktoré polovica vysokoškolákov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska. „V kontexte existujúcich emigračných čísiel a starnutia obyvateľstva ide o zistenie, ktoré musí byť okamžitým budíčkom pre celú spoločnosť. Podporu a priestor pre zastavenie alarmujúceho stavu máme k dispozícii,“ odkazuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Neschopnosť slovenských vlád riešiť emigráciu

Až 50 percent študentov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska. Medzi nimi je až 35 percent tých, ktorí sú o odchode pevne rozhodnutí. Takmer 40 percent  tvrdí, že pravdepodobne odídu. Desivé čísla vyplývajú z prieskumu, ktorý si nechal v máji urobiť Inštitút pre verejné otázky. „Zastavenie úniku mozgov zo Slovenska patrí k dlhodobým prioritám KDH. Nefunkčné štátne inštitúcie, životná úroveň a nespokojnosť so sociálnym systémom, demokraciou a politickou kultúrou ako dôvody odlivu sú usvedčujúcimi dôkazmi, že za migráciou je dlhodobá neschopnosť slovenských vlád riešiť reálne problémy ľudí. Pritom vo volebných programoch súčasnej vládnej koalície bolo riešenie tohto problému jasnou ambíciou,“ uviedla členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri Európskom parlamente Miriam Lexmann.

Podľa analýzy Inštitútu pre finančnú politiku, ktorý vychádza z registrov zdravotných poisťovní, odišlo za pätnásť rokov zo Slovenska 300-tisíc obyvateľov. Viac ako polovica z nich mala menej ako 30 rokov. „Slovensko má pritom jedinečnú príležitosť zvrátiť tento vývoj. Z Únie môžeme prostredníctvom Fondu obnovy čerpať až 6,3 miliardy eur aj na reformy súdnictva, školstva, trhu práce, či verejnej správy,“ prízvukuje Lexmann, pričom poukázala na konkrétne príklady, ako môžeme peniaze užitočne použiť v zdravotníctve, školstve či regionálnom rozvoji. V zdravotníctve pritom išlo konkrétne aj o témy, ako motivovať mladých lekárov, aby neodchádzali.

Príležitostí je hneď niekoľko

„Okrem toho musíme bezpodmienečne zachytiť trend a vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili napríklad potenciál umelej inteligencie (AI) na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie,“ apeluje politička, ktorá pôsobila aj ako tieňová spravodajkyňa najväčšej europarlamentnej frakcie, Európskej ľudovej strany (EĽS) pre tému líderstva EÚ v oblasti AI.

Pripomína zároveň, že Slovensko si nemôže dovoliť taký „luxus“, nevyužiť možnosť čerpania z balíka 4 miliárd eur na diagnostiku onkologických ochorení, na čo ako poslankyňa upozornila. „Sme siedmou najhoršou krajinou v EÚ v štatistike úmrtnosti na onkologické ochorenia. Ľudia prirodzene hľadajú krajiny, kde sa im bude žiť lepšie, kde ich vyliečia, ak ich postihne choroba, ale my predsa chceme, aby sa im žilo najlepšie doma – na Slovensku,“ dopĺňa Lexmann.

Titulná fotografia: scannerclasses.com

Európsky parlament (EP) dnes v záverečnom hlasovaní prijal kontroverznú správu Matić o sexuálnom a reprodukčnom zdraví. KDH sa dlhodobo angažovalo za jej odmietnutie. Dostatočnú podporu, žiaľ, nezískali alternatívne rezolúcie predložené politickými skupinami ECR a EĽS.

Schválenie tejto absurdnej správy je pre nás sklamaním. Ani ženy, ani spoločnosť týmto nelegislatívnym uznesením nič nezískajú. Práve naopak, prijatý text vážne narúša princíp subsidiarity nakoľko tieto otázky spadajú do výlučnej kompetencie členských štátov. Je pretláčanie neexistujúceho práva na potrat výdobytkom dnešnej doby? Nie, znakom civilizovanej spoločnosti je ochrana života a nie jeho znevažovanie. Znakom civilizovanej spoločnosti je sloboda prejavu i svedomia, ktoré táto správa napáda“, uviedla Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá proti prijatiu tejto správy intenzívne bojovala.

Proti správe vznikla petícia s takmer 300-tisíc podpismi

Europoslankyňa len nedávno prijala petíciu takmer 300 000 Európanov, ktorí si taktiež neželajú prekračovanie kompetencií EÚ. Zasadila sa tiež o mobilizáciu poslancov národných parlamentov, ktorí predsedovi EP D. Sassolimu poslali nesúhlasný list. Ešte v apríli vo Výbore NR SR pre európske záležitosti osobne apelovala na premiéra Hegera, aby vo veci správy Matić oslovil aj premiérov ostatných členských krajín EÚ, keďže ide o závažnú otázku prekračovania právomocí zo strany európskych inštitúcií. 

K politickému tlaku za odmietnutie tejto správy sa pridali aj predseda KDH Milan Majerský predseda KDU-ČSL Marian Jurečka, ktorí spoločne dôrazne požiadali frakciu Európskej ľudovej strany (EĽS) v Európskom parlamente a jej predsedu Manfreda Webera, aby správu Matić odmietla. 

Správa presadzuje právo na potrat

Nelegislatívna správa chorvátskeho socialistu Predraga Matića v Európskom parlamente si vyslúžila verejnú kritiku, pretože porušuje princíp subsidiarity chránený európskymi zmluvami tým, že zasahuje do výlučných kompetencií členských štátov EÚ v oblasti zdravotníckej politiky, služieb a starostlivosti, ako aj v oblasti vzdelávania od útleho veku. Správa zároveň presadzuje myšlienku vytvorenia nového ľudského práva – práva na potrat a zasahuje do prijatých medzinárodných záväzkov v oblasti slobody svedomia a slobody prejavu.

Proti prijatiu správy vyslala signál aj Národná rada SR prijatím uznesenia, ktoré tieto zásahy odmieta.

Zdroj foto: Európsky parlament

Pozrite si celú reakciu Miriam Lexmann vo video-odkaze: 

 

Kým v zahraničí podpora regiónov cez miestne akčné skupiny (MAS) rastie, Slovensko ich chce okresať. Na pomoc nezamestnaným, osobám so zdravotným postihnutím, veľkým rodinám, osamelým rodičom či seniorom síce Európsky parlament schválil nový balík 88 miliárd eur, ale cez MAS sa k Slovákom nedostanú. Práve tie sú však dôležité pre úspešný regionálny rozvoj a je neakceptovateľné krátiť ich podporu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH). 

Asi 12 percent slovenských rodín dnes žije pod hranicou príjmovej chudoby. Ide o 640-tisíc ľudí a, žiaľ, predpokladá sa ďalší nárast,“ uvádza Lexmann s tým, že pandémia situáciu ešte zhoršila. Riešením pre najohrozenejšie skupiny je podľa europoslankyne "nová podoba schváleného Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a zvlášť jeho dostupnosť aj pre ľudí a organizácie priamo v regiónoch. Lenže práve tie Slovensko zanedbáva".

Ani len neplánujeme využiť všetky fondy

Na riešenie problémov v oblasti zamestnanosti, vzdelania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti či bývania schválil europarlament v rámci ESF+ 88 miliárd eur. Konkrétnu pomoc však na Slovensku vôbec neplánujeme využiť na projekty pre združenia MAS, ktoré ich v regiónoch dokážu účinne a adresne využiť na pomoc ľuďom. Práve naopak, vláda ich plánuje okresať.

Vidiecke regióny tvoria až 73 % územia Slovenska. Namiesto doterajších troch fondov, z ktorých pre zle nastavené podmienky nemohli ani doteraz poriadne čerpať, budú môcť MAS využívať už len jeden fond. „V aktuálnom programovom období 2021 – 2027 hrozí drastické až polovičné obmedzenie podpory MAS, čo sa týka ich počtu, pretože Európsky regionálny a rozvojový fond štát neplánuje na tento účel použiť. Napríklad v susednom Česku už teraz MAS-ky viditeľne úspešne čerpajú podporu zo všetkých troch fondov, dokonca ešte aj z Európskeho sociálneho fondu, ktorý my na Slovensku pre komunitou riadený lokálny rozvoj nevyužívame a ani to neplánujeme,“ vysvetľuje expert KDH na eurofondy Rastislav Horvát.

Miestne akčné skupiny sú v regiónoch a tvoria ich miestne komunity – obce, malé firmy, podnikatelia a združenia. Riešenia, s ktorými pracujú, prichádzajú priamo od ľudí, a preto sú najefektívnejšie. Ak im nedáme dôveru, neuľahčíme byrokraciu s úradníkmi a nedokážeme naštartovať zmysluplnú a skutočnú podporu pre rozvoj vidieckych oblastí Slovenska,“ zdôrazňuje starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).  

Je nevhodné krátiť podporu pre regióny


Z celkového balíka 88 miliárd eur, ktoré Európsky parlament schválil, majú byť podľa EÚ financované opatrenia na zvyšovanie zamestnanosti, modernizáciu služieb, boj proti extrémnej chudobe a chudobe detí, ale aj na podporu mladých ľudí v členských krajinách. 

Považujem za veľmi dôležité, aby sme cez tento fond vedeli rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie pomôcť ľuďom, ktorí prepadli sieťou štátnej sociálnej pomoci. Ale špeciálne tým, že z neho budú môcť vďaka jednoduchším podmienkam čerpať aj mimovládne, teda neziskové i charitatívne organizácie, ako i starostovia cez projekty MAS, ktorí aj počas pandémie ukázali, ako blízko stoja pri človeku. Len vtedy bude pomoc naozaj účinná,“ apeluje Miriam Lexmann

Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v EP tiež zdôrazňuje, že dnes, keď potrebujeme podať túto konkrétnu pomoc ľuďom čím skôr, je neakceptovateľné, aby sa finančné prostriedky na podporu MAS krátili a nevhodné, aby sa znižoval ich počet.

Zdroj foto: www.smart-village-network.eu

„Vnímame potrebu efektívne využiť jedinečnú príležitosť spoločnej diskusie, ktorú nám ponúka Konferencia o budúcnosti Európy a priblížiť ju týmto spôsobom slovenským občanom,“ uviedli deviati slovenskí europoslanci, ktorí požiadali o vystúpenie na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky so zaradením tohto bodu. Iniciátorkou vystúpenia slovenských europoslancov v spoločnej diskusii s kolegami v národnom parlamente je europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Aj slovenskí občania majú teraz prostredníctvom série konferencií, diskusií, expertných panelov, viacerých informačných kampaní či digitálnej platformy možnosť vyjadriť svoj názor na doterajšie a najmä budúce fungovanie Európskej únie. Zároveň ide o výnimočnú príležitosť prispieť vlastnou skúsenosťou, nápadom či iniciatívou a konkrétne poukázať na to, čo už EÚ prináša do našich každodenných životov. „Veríme, že pre úspech a plné využitie potenciálu Konferencie o budúcnosti Európy je potrebné túto myšlienku čo najviac priblížiť slovenským občanom, aby sa aj vzhľadom na rozmanitosť 500 miliónovej Únie zapojili bez ohľadu na to, či žijú vo veľkomeste alebo odľahlom vidieku,“ uviedla slovenská europoslankyňa, členka Výborov pre zahraničné veci (AFET) a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann. 

O vystúpenie ku Konferencii o budúcnosti Európy v pléne NR SR požiadalo jej predsedu B. Kollára spolu deväť slovenských europoslancov odvolajúc sa na uznesenie Výboru pre európske záležitosti, ktoré žiadalo o zaradenie tohto bodu na najbližšiu schôdzu NR SR. „Vo vzájomnej spolupráci a dialógu poslancov EP a NR SR môžeme nájsť najvhodnejšie stratégie a prístupy, vydiskutovať si požiadavky, postoje a očakávania Slovenska vo vzťahu k budúcnosti EÚ, ale zároveň aj to, ako vieme k úspešnému rozvoju a pokračovaniu projektu EÚ my sami prispieť,“ priblížila dôvod na spoločnú diskusiu volených slovenských zástupcov Lexmann s predpokladom, že by sa tak mohlo stať už v júni. 

Deviati slovenskí europoslanci, ktorí požiadali o vystúpenie v NR SR:

Miriam Lexmann

Monika Beňová

Vladimír Bilčík

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Eugen Jurzyca

Martin Hojsík

Peter Pollák

Michal Šimečka

Ivan Štefanec

Zdroj foto: nrsr.sk

Tá u nás ročne zabije takmer 14-tisíc ľudí. Slovensko je v rámci EÚ v úmrtnosti na onkologické ochorenia siedmou najhoršou krajinou.

Európska únia vyčlenila na včasné zachytenie či diagnostiku onkologických ochorení 4 miliardy eur, ale Slovensko o ne nemá záujem. Upozorňuje na to KDH s tým, že ministerstvo zdravotníctva ako sprostredkovateľ medzi predkladateľmi a EÚ doteraz pre čerpanie zdrojov nevytvorilo žiadne podporné kroky.

Rakovina u nás ročne zabije takmer 14-tisíc ľudí. Slovensko je v rámci EÚ v úmrtnosti na onkologické ochorenia siedmou najhoršou krajinou (podľa údajov z roku 2019). Na karcinóm prsníka ochorie na Slovensku ročne 3500 žien, karcinóm pľúc predstavuje asi 15 percent všetkých novodiagnostikovaných pľúcnych nádorov. 

,,Sú to alarmujúce čísla a štát musí posilniť prevenciu a skríning, napríklad pozývaním na vyšetrenia či sankcionovaním ľudí, ak tieto vyšetrenia odignorujú. Vláda musí bezodkladne konať v čerpaní prostriedkov, ktoré sú vyčlenené na tento účel,“ apeluje tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková. 

,,Je neakceptovateľné, že Slovensko neurobilo žiadne kroky na získanie týchto prostriedkov práve na tak potrebný boj s rakovinou,“ uviedla europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. 

Spolu s odborníkmi upozorňuje na význam prevencie, ktorá má kľúčové miesto vo všetkých podporných programoch EÚ pre zdravotníctvo. Fakt, že Slováci chcú vidieť efektívne využívanie európskych peňazí v prvom rade v poddimenzovanom rezorte zdravotníctva, potvrdil aj jej europoslanecký prieskum

Mnohé projekty na Slovensku už fungujú na zlepšenie života a podpory rodín postihnutých onkologickým ochorením cez neziskové organizácie ,,Stačí len požiadať o podporu zaslaním daného projektu, čo je úlohou ministerstva zdravotníctva. Musíme reagovať rýchlo, pretože tu platí, že prví berú všetko,“ doplňuje Kolejáková. 

Zinscenovanie nastraženej bomby pre uväznenie opozičného novinára nie je nič iné ako štátny terorizmus v živom prenose. Európska únia musí odpovedať tvrdo a rázne, tvrdí KDH. 

Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať," vyhlásila europoslankyňa a odborníčka KDH na zahraničnú politiku Miriam Lexmann. 

Europoslankyňa, ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre zahraničie i delegácie pre vzťahy s Bieloruskom, ďalej žiada prijať rázny postoj aj k ďalším krokom Lukašenkovho režimu v uplynulom období. 

Žiadam tiež preskúmanie smrti aktivistu Vitolda Ašuraka, ktorý zomrel počas uplynulého víkendu vo väzení v Šklove po tom, čo bol v januári odsúdený na päť rokov v trestaneckej kolónii. Znovu zdôrazňujem nevyhnutnosť prepustiť všetkých bieloruských politických väzňov, vrátane lídra Bieloruských Kresťanských Demokratov Pavla Seviarynetsa," apeluje Lexmann.

Europoslankyňa očakáva, že dnešné mimoriadne stretnutie Európskej rady prinesie okamžité opatrenia a sankcie EÚ voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu. Dôrazné odsúdenie bezprecedentného činu bude žiadať aj na pôde Európskeho parlamentu formou prijatia urgentnej rezolúcie na najbližšom plenárnom zasadnutí. 

Zdroj foto: Európsky parlament

Dáta  zozbierané umelou inteligenciou (AI) pri nákupnom správaní ľudí v obchode alebo pri spotrebe elektriny v domácnosti nesmú byť použité proti spotrebiteľom. Vyplýva to zo správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, ktorú včera prijal Európsky parlament. Tieňovou spravodajkyňou stanoviska Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci bola europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

Sociálne siete nám denne ponúkajú, čo si máme prečítať. Online reklama zas „odporúča“ produkty, ktoré sú vraj pre nás potrebné. Za všetkým je technológia AI, ktorá zbiera údaje o našom digitálnom správaní a následne sa ho snaží zúročiť v prospech vyššej čítanosti a, samozrejme, zisku. Umožňuje to digitalizácia a rozvoj moderných technológií, ktorých tempo napredovania je obrovské. „Aby sme sa na ešte väčšie zmeny dostatočne pripravili a dokázali ochrániť spotrebiteľa, potrebujeme jasné pravidlá vrátane zodpovednosti za prípadné škody, transparentnú komunikáciu a verejnú diskusiu s občanmi. Zároveň je nevyhnutné už teraz postupne prijímať efektívne opatrenia v systémoch vzdelávania či trhu práce,“ uviedla Miriam Lexmann, tieňová spravodajkyňa EĽS pre tému líderstva EÚ v oblasti AI.

AI a digitializácie sa nesmieme báť

Technológiu AI dnes vnímame ako pomocníka v takzvanej inteligentnej domácnosti, pri online vzdelávaní, diagnostikovaní chorôb v zdravotníctve, ale napríklad aj pri voľnočasových športových aktivitách. Jej vplyv a použiteľnosť bude len narastať, a to najmä v oblasti priemyslu či službách s vykonávaním rutinných úloh, čo prirodzene vyvolá transformáciu pracovného trhu. „Vždy to tak bolo pri technologických revolúciách, niektoré pracovné miesta zanikali a iné vznikali. Pre zvládnutie týchto spoločenských zmien musíme vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili potenciál AI na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie. Narastajúca digitalizácia a využívanie AI nesmú byť dôvodom pre nedôveru či strach. Práve naopak, sú pre nás jedinečnou príležitosťou odbremeniť ľudí od mnohých nebezpečných či rutinných pracovných činností“, prízvukuje Lexmann, ktorá pripravuje na budúci rok medzinárodnú konferenciu a verejnosť o téme pravidelne informuje.

Úspešné pripomienky Lexmann k téme

Spomínaná správa o digitálnej budúcnosti Európy dotvára kontext nedávno predstaveného návrhu nariadenia o AI. „Chcem vyzdvihnúť a oceniť jednoznačnú podporu kolegov, ktorú získali moje pozmeňovacie návrhy týkajúce sa predošetkým ľudskej dôstojnosti a dobra človeka, ktoré musí byť vždy v centre. AI nesmie spoločenské nerovnosti prehlbovať, ale práve naopak, napomáhať ich zmierňovaniu či sociálnej inklúzii zraniteľných osôb. Za kľúčové rovnako považujem zabezpečenie ochrany súkromia a osobných údajov, ktoré sú súčasťou našej identity.“ vysvetlila Lexmann. Na záver upriamila tiež pozornosť na kľúčový atribút etickej umelej inteligencie, kde má pri jej používaní posledné slovo vždy človek.

Zdroj foto: checkhub.io

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH): Pán premiér, budete posielať zbrane totalitným režimom aj naďalej?

Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.

Ministrovi vnútra: biometrické sledovanie kamerami na školách nielenže nerieši problém s nahlasovaním bombových útokov, ale predstavuje aj bezpečnostné riziko

V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.

Lexmann vo vedení europarlamentu

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content