Rýchle správy

bezpečnosť

O skúsenosti so zápasom o slobodu a ľudskú dôstojnosť v Číne, kde totalitný režim utláča kresťanov, Ujgurov a mnohých ďalších a postupne nastolil v Hong Kongu policajný režim, v rozpore s medzinárodnými zmluvami, s odkazom na náš vlastný zápas o slobodu sa s divákmi Bratislavských Hanusových dní podelil osobný priateľ Miriam Lexmann Benedict Rogers.

Balíček bol nateraz prijatý členskými štátmi v Rade EÚ. Dohodu v tejto chvíli čakajú ďalšie rokovania medzi inštitúciami EÚ, medzi ktoré patrí aj Európsky parlament a priority Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v tomto ohľade sú jasné:

  • Zatiaľ dohodnutú sumu finančného príspevku do tzv. Fondu solidarity považujem za neakceptovateľnú,
  • pomoc a podporu musia dostať všetky dotknuté členské štáty a je veľmi dôležité pri nej zachovať spravodlivosť a zohľadniť situáciu v tých členských štátoch, ktoré prejavujú solidaritu prijímaním odídencov z Ukrajiny – vrátane Slovenska,
  • budem podporovať, aby sme sa vrátili ku konceptu vytvorenia zón pre migrantov v bezpečných tretích krajinách, ako aj efektívnejšie uplatňovali politiku návratu,
  • zvýšenie investícií do ochrany vonkajších hraníc EÚ a posilnenie boja proti organizovanému zločinu vrátane prevádzačstva,
  • efektívnejšie používanie rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov na prevenciu a riešenie príčin migrácie v tretích krajinách tak, aby ľudia viac nemuseli za dôstojným a bezpečným životom masovo utekať.

„Solidarita je oporným pilierom našej európskej spolupráce, ktorý je postavený na kresťanských základoch. Musí však byť spravodlivá a reflektovať realitu vo všetkých európskych krajinách. Zároveň musí aj komplexne riešiť problém tam, kde vzniká. Preto zostávam ja, aj KDH, v otázke migračnej a azylovej politiky konzistentná a dohodu, ako je teraz na stole nepodporím. Verím však, že ďalšie rokovania zohľadnia všetky spomínané aspekty,“ predstavuje svoj postoj k problematike Miriam Lexmann.

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: fuf.se

Miriam Lexmann označuje výbuch Kachovskej priehrady ako ohavný teroristický čin Kremľa v jeho nezmyselnej agresii voči statočne sa brániacemu ukrajinskému ľudu. Európsku úniu vyzvala na poskytnutie okamžitej humanitárnej pomoci pri tejto ľudskej a environmentálnej katastrofe.

Nie je náhoda, že ten istý režim, ktorý sa snaží potlačiť pravdu o svojich zločinoch a pošliapať ľudskú dôstojnosť, pôsobí čoraz asertívnejšie aj v zahraničí a predstavuje hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť, pripomína pri príležitosti 34. výročia masakra čínskeho masakra vlastného obyvateľstva na Námestí Nebeského pokoja Miriam Lexmann.

Po nedávnych rozhovoroch o možnostiach spolupráce medzi Taiwanom a Slovenskom na východnom Slovensku absolvovala dnes Miriam Lexmann ďalšie rozhovory k tejto téme. S delegáciou, ktorú tvorili Roy Chun Lee, taiwanský viceminister zahraničných vecí a David Nan-Yang Lee, zástupca Taiwanu na Slovensku sa zhodli, že okrem práce je dôležitá spolupráca aj v oblasti bezpečnosti.

Témy ruskej agresie voči Ukrajine, európskeho úsilia pre dosiahnutie trvalého mieru, ktorý zaručí suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, ale situácii v Náhornom Karabachu a ochrane kresťanov v tomto regióne sa venovala Miriam Lexmann v diskusii so zástupcami biskupskej komisie EÚ pre zahraničné vzťahy (COMECE), kde sa zúčastňuje ako členka menovaná Konferenciou biskupov Slovenska.

Základom úspešnej diverzifikácie kritických surovín musí byť koordinácia a spolupráca s našimi spojencami, aby sme zaistili, že pri pokračujúcom zvyšovaní dopytu nebudeme súťažiť o dodávky s našimi kľúčovými partnermi, z čoho môžu profitovať len režimy ktoré sa nás snažia rozdeliť a oslabiť. Miriam Lexmann dnes predstavila kľúčové priority na zaistenie sebestačnosti EÚ v oblasti kritických surovín.

Miriam Lexmann dlhodobo zdôrazňuje, že v EÚ musíme znížiť našu závislosť od totalitných režimov. Ako spravodajkyňa k novej legislatíve pre zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín dnes v zahraničnom výbore predstavila svoje priority.

Až 86 % svetových dodávok vzácnych zemín dnes poskytuje Čína, ktorá spracováva napríklad až 90 % lítia. Je našim bezpečnostným európskym záujmom urýchlene znížiť existujúce závislosti a dosiahnuť vyváženejšiu skupinu dodávateľov. Ako?

  • Budovaním spoľahlivých dodávateľských reťazcov v demokratických krajinách,
  • Tam, kde to z dôvodu obmedzenej dostupnosti určitých kritických surovín nie je možné, je nevyhnutné udržať závislosť od jednotlivých dodávateľov na čo najnižšej možnej úrovni a predísť tak možným prerušeniam dodávok,
  • Základom úspešnej diverzifikácie kritických surovín musí byť koordinácia a spolupráca s našimi spojencami, aby sme zaistili, že pri pokračujúcom zvyšovaní dopytu nebudeme súťažiť o dodávky s našimi kľúčovými partnermi, z čoho môžu profitovať len režimy ktoré sa nás snažia rozdeliť a oslabiť,
  • Budúca ťažba a spracovanie sa nemôže uskutočňovať v rozpore s našimi hodnotami a zásadami, čo znamená aj to, že náš prístup ku kritickým surovinám nesmie byť na úkor občanov či pracovníkov v tretích krajinách.

Titulná foto: Európsky parlament, ilustračná

Podľa najnovšieho prieskumu má v našej krajine skúsenosť s kyberšikanou takmer štvrtina detí vo veku od 9 do 17 rokov. Rovnako znepokojivý je fakt, že takmer tretina obetí o svojej skúsenosti nikomu nepovedala. Okrem náležitej legislatívy podľa hesla: Čo je zakázané offline, musí byť zakázané aj online, je kľúčovou prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup, upozornila v pléne EP parlamentu Miriam Lexmann.

Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.

Nebezpečenstvo v detskej izbe?

Až 22 percent detí príde do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete už vo veku 11 rokov a tieto čísla neustále rastú. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých, čo je o 20 percent viac ako v roku 2018. Zároveň na Slovensku rastú aj štatistické čísla osamelosti a duševných porúch u detí a mladistvých. 

Donedávna sme deti upozorňovali, aby si nebrali sladkosti od cudzích ľudí a na ulici sa nezhovárali s neznámymi. Lenže dnešné riziká pre mladých dávno prekonali vstupné dvere našich domovov. Mnohokrát s nimi totiž prídu do kontaktu priamo vo svojich detských izbách.

Nebezpečenstvo v online prostredí je často sofistikovane ukryté za monitormi počítačov či displejmi mobilov. O tom, že situácia sa zhoršuje svedčí aj výskum Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorý zvlášť počas obdobia pandémie, priniesol veľmi vážne zistenia.

Dobré používanie technológie

Starostlivosť o duševné zdravie ohrozené novodobými nelátkovými závislosťami sa veľmi rýchlo zaradilo medzi hlavné generačné výzvy, pred ktorými stojíme nielen my na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku spolupracujem s odborníkmi a spoločne hľadáme riešenia ako deti čo najefektívnejšie ochrániť.

Jedným z najväčších problémov je samotný obsah, ktorý je našim deťom ponúkaný v online priestore – najčastejšie na sociálnych sieťach. Stoja za ním algoritmy, ktoré sú cielene využívané na udržanie našej pozornosti, a to aj prostredníctvom vyvolávania negatívnych emócií. Už prijatý európsky Akt o digitálnych službách ukladá online platformám oveľa viac zodpovednosti. Aj v kontexte prebiehajúceho legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligenciisa zasadzujem, aby boli tieto algoritmy považované za vysokorizikové a takto podliehali prísnejšej úprave v oblasti kontroly bezpečnosti či transparentnosti.

Je známe, že najpopulárnejšou sociálnou sieťou medzi deťmi a mladými je TikTok. V súvislosti so závažnými bezpečnostnými rizikami používania tejto platformy presadzujem jednotný postup a koordináciu Európskej komisie, Rady a členských štátov pri dôslednej identifikácii rizík a ich jasnej komunikácii pre všetkých – dospelých i deti. 

Za účelom posilnenia ochrany mladistvých prostredníctvom boja proti materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí v online priestore je spolu 52 partnerských krajín z celého sveta združených v sieti liniek na nahlasovanie takéhoto obsahu – INHOPE. Dlhodobo podnikám kroky na to, aby bolo do tejto siete opäť zapojené aj Slovensko. 

Som rada, že sa mi podarilo docieliť prijatie dočasnej výnimky. Práve tá umožňuje zachovanie efektívnych nástrojov nahlasovania a vyhľadávania škodlivého online obsahu pre deti, až kým sa neprijme nové dlhodobé riešenie. Toto už dnes máme v Európskom parlamente na stole v podobe návrhu nového nariadenia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, kde pracujem na posilnení opatrení. 

Vzdelávanie a kritické myslenie ako piliere 

Ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci na rôznych fórach dlhodobo apelujem na dostupnejšie služby starostlivosti o duševné zdravie, a to zvlášť v kontexte zmieneného vplyvu sociálnych sietí. V pozícii tieňovej spravodajkyne pre Európsky vzdelávací priestor som presadila viaceré návrhy riešení v oblasti vzdelávania mladých s dôrazom na nadobúdanie tzv. mäkkých zručností. 

Za kľúčovú však považujem otvorenejšiu komunikáciu s deťmi i mladými, ako aj ich vedenie k nadobúdaniu takých zručností, ktoré aj im pomôžu lepšie sa zorientovať v dnešnej digitálnej dobe. Osobná komunikácia bez obrazoviek či displejov predovšetkým v rodine, kritické myslenie a správne rozlišovanie vo významnej miere pomáhajú predchádzať negatívnym vplyvom na duševné zdravie. 

O tom, ako dnes zvládnuť digitálne technológie v rodinách sa dozviete viac aj v tejto publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/

Zdroj foto: Canva

Ak dovolíme, aby sa moc dostala do zlých rúk, vystavujeme sa obrovskému nebezpečenstvu. Dejiny sú plné momentov, kedy nedemokratické režimy a totalitné ideológie zničili mnohé životy a poznačili celé generácie. Je preto našou povinnosťou podporovať mier, chrániť ľudskú dôstojnosť, slobodu a demokraciu, uviedla pri príležitosti dnešného sviatku Dňa víťazstva nad fašizmom Miriam Lexmann.

Slovensko je 19 rokov plnohodnotným členom európskeho mierového projektu. Do jeho DNA vložili otcovia zakladatelia princípy solidarity a subsidiarity – oporné stĺpy spoločenstva národov.

Ich úlohou je zabezpečiť vzájomnú pomoc, ale aj ochranu spoločnosti pred uzurpovaním moci. Tieto princípy však predpokladajú spoluúčasť a spoluzodpovednosť všetkých.

Naša skúsenosť s totalitou a neslobodou nás zaväzuje, aby sme o nej svedčili a pretavovali ju do konkrétnych skutkov na rozvoj slobodnej demokratickej spoločnosti. Robíme to však dostatočne?

Po anexii Krymu sme sa v EÚ dohodli na diverzifikácii energetických zdrojov. Skutky však boli v rozpore so slovami, a tak sme svojou strategickou závislosťou dovolili aj naďalej Rusku finančne benefitovať. Korelatívne dôsledky sú dnes fatálne, obzvlášť vo svetle obrovskej ľudskej tragédie vojny v našom susedstve.

Momentálne je na stole závislosť od Číny. Opäť iba pomenúvame hrozby, no pohodlie krátkodobého profitu nás zvádza z cesty principiálnosti a jednoty krokov voči nedemokratickému režimu. Ten ubližuje vlastným občanom a snaží sa manipulovať fungovanie medzinárodných spoločenstiev vo svoj prospech. Ak dnes budeme zatvárať oči pred celou škálou geopolitických hrozieb, ktoré predstavuje Čína, dopady našej slepoty budú jedného dňa viac než tragické.

V tejto situácii inštitúcie EÚ nepochopiteľne míňajú zdroje a energiu na dlhé debaty o otázkach patriacich do výlučných kompetencií členských štátov namiesto toho, aby sa zamerali na to, čo je ich primárnou úlohou – efektívne riešenia pre spoločný trh, ekonomickú stabilitu, bezpečnosť a odolnosť v čase kríz či hybridných hrozieb, nevynímajúc rýchly rozvoj umelej inteligencie. Takto podkopávame samotné základy EÚ, ktoré už neraz v histórii ukázali svoju pevnosť.

Ak teda chce byť Slovensko dospelým a zodpovedným európskym štátom, je našou povinnosťou trvať na pravde, zachovávaní princípov, ochrane ľudskej dôstojnosti a svedčiť o skúsenosti neslobody, ku ktorej vedie neraz vydláždená cesta.

Text vyšiel v .týždeň 5. mája 2023

Zdroj foto: https://slovakia.representation.ec.europa.eu/o-nas/slovensko-v-eu_sk

Miriam Lexmann ostro kritizuje vyhlásenia čínskeho veľvyslanca vo Francúzsku, že bývalé sovietske republiky nemajú podľa medzinárodného práva „efektívny štatút“. Okrem toho, že tieto výroky sú hlbokou urážkou histórie, kultúry a základnej integrity zainteresovaných národov, jasným zámerom veľvyslancovho vyjadrenia je podkopať základné princípy, na ktorých sú založené predvídateľné diplomatické vzťahy, pripomína Lexmann.

„Som šokovaná vyhlásením čínskeho veľvyslanca vo Francúzsku, že bývalé sovietske republiky nemajú podľa medzinárodného práva ,efektívny štatút´,“ vyhlásila Miriam Lexmann v reakcii na tvrdenia Lu Ša-jieho.

Čínska komunistická strana naďalej porušuje medzinárodné právo a dohody, ako to vidíme v Hongkongu alebo v Juhočínskom mori, a naďalej sa pokúša meniť medzinárodné normy tak, aby vyhovovali jej záujmom.

„Považujem to za neprijateľné a ako spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) som spolu s kolegami z celého sveta vyzvala francúzsku ministerku zahraničných vecí, aby sa postavila týmto hrozbám a vyhlásila čínskeho veľvyslanca za persona non grata,“ spresnila svoje diplomatické kroky slovenská europoslankyňa.

Okrem toho, že tieto výroky sú hlbokou urážkou histórie, kultúry a základnej integrity zainteresovaných národov, jasným zámerom veľvyslancovho vyjadrenia je podkopať základné princípy, na ktorých sú založené predvídateľné diplomatické vzťahy.

„Nie je úlohou Číny – ani žiadneho iného národa – spochybňovať suverenitu iných. Suverenita nie je diplomatická hračka, ale základný prvok medzinárodných vzťahov, medzinárodného práva a Charty Organizácie Spojených národov. Jasne sa voči tomuto dianiu vymedziť je aj v našom slovenskom záujme,“ uzatvára slovenská politička.

Výsledok stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ďalšími predstaviteľmi totalitného režimu bol podľa europoslankyne za KDH Miriam Lexmann premárnenou príležitosťou ukázať rozhodujúcu jednotu a odhodlanie medzi európskymi a ďalšími demokratickými krajinami.

Výsledok stretnutia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ďalšími predstaviteľmi totalitného režimu bol podľa europoslankyne za KDH Miriam Lexmann premárnenou príležitosťou ukázať rozhodujúcu jednotu a odhodlanie medzi európskymi a ďalšími demokratickými krajinami.

Čínska komunistická strana (ČKS) je čoraz agresívnejšia voči svojim susedom, vrátane Taiwanu, používa rôzne metódy vplyvu na podkopávanie demokratických krajín a snaží sa prepísať medzinárodné normy a zákony. Tieto kroky stupňujú bezpečnostnú a ekonomickú hrozbu aj voči členským štátom EÚ. Čína naďalej odmieta odsúdiť ruskú agresiu voči Ukrajine a zároveň tvrdí, že s Ruskom má „bezhraničné priateľstvo“. Rovnako alarmujúce je aj hrubé porušovanie ľudských práv a genocída, ktorú podľa dôveryhodných zdrojov ČKS pácha v provincii Sin-ťiang.

Macron svojím unilaterálnym a nekoordinovaným krokom doslova spochybnil spoločný európsky postup.

„Neexistuje žiadna tretia cesta: buď chceme bezmedzne spolupracovať s totalitným režimom, ktorý ohrozuje naše záujmy, alebo pokračovať v spolupráci s našimi demokratickými spojencami v rámci EÚ či mimo nej,“ povedala poslankyňa EP a expertka KDH pre zahraničnú a európsku politiku Miriam Lexmann, na ktorú tamojší režim uvalil v roku 2021 sankcie, pričom pôsobí aj ako spolupredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC).

Lexmann zároveň kritizuje Macrona za to, že si zatvára oči pred celou škálou priamych geopolitických hrozieb.

„To, čo sa deje na Taiwane alebo na Ukrajine, je pre nás životne dôležité, pretože to má priamy vplyv na našu bezpečnosť – či ide o zastavenie vojny proti našej susednej krajine, alebo o zníženie našej závislosti v kritických sektoroch i zabezpečenie našej hospodárskej stability a konkurencieschopnosti. EÚ potrebuje sebavedomú, principiálnu a jednotnú zahraničnú politiku. Aj Slovensko má povinnosť ju aktívnejšie vytvárať. Je to v našom národnom záujme,“ dodala Miriam Lexmann.

Foto: ilustračné

Jednotlivé štáty západného sveta pristupujú k zákazu používania populárnej aplikácie TikTok pre predstaviteľov svojich vlád, parlamentov a oficiálnych úradov. Dôvodom je vysoké bezpečnostné riziko. Táto aplikácia totiž vzhľadom na svojho vlastníka spadá pod čínske právo a rôzne údaje o používateľoch tak končia v rukách Čínskej komunistickej strany. Týka sa to aj vašich údajov ako napríklad IP adresa, lokalizačné dáta, história navštívených stránok a vyhľadávaní či vzory a rytmy písania? Odpoveď je, áno.

Preto sa Miriam Lexmann obrátila na Európsku komisiu a Európsku radu so žiadosťou o koordináciu spoločného európskeho postupu, dôkladného hodnotenia týchto rizík a ich jasnú komunikáciu pre všetkých občanov EÚ. „Ak sú totiž bezpečnostné riziká vyplývajúce z používania aplikácií kontrolovaných autoritárskymi režimami preukázané pre predstaviteľov štátu a naše demokratické inštitúcie, nemôžeme váhať v jednoznačnej komunikácii týchto rizík aj pre našich občanov a celú demokratickú spoločnosť,“ hovorí členka Výboru pre zahraničné vzťahy a bezpečnosť (AFET) Miriam Lexmann.

Toto však nie sú jediné nebezpečné praktiky TikToku. O tom, že je ohrozené dokonca aj duševné zdravie detí, svedčí napríklad aktuálna správa z Veľkej Británie o pokute takmer 13 miliónov libier za nedostatočnú ochranu súkromia detských používateľov. Údaje o užívateľoch mladších ako 13 rokov – čo je minimálny vek na vytvorenie účtu – spracovávala spoločnosť TikTok bez potrebného súhlasu rodičov. Dané údaje tak mohli byť použité na sledovanie a profilovanie detí, ktorým tak mohol byť a s veľkou pravdepodobnosťou aj bol predkladaný nevhodný a škodlivý obsah. Tieto praktiky sú neakceptovateľné.

Europoslankyňa upozorňuje, že zber údajov ako napríklad IP adresa, lokalizačné dáta, história navštívených stránok a vyhľadávaní či vzory a rytmy písania sú zdieľané nielen s poskytovateľmi služieb a partnermi TikToku. Prístup k nim tak vzhľadom na sídlo prevádzkovateľa a obchodné podmienky má aj totalitný režim Komunistickej strany Číny. „Ak je TikTok a ďalšie podobné aplikácie uznané ako hrozba pre naše demokratické inštitúcie, potom je to hrozba aj pre naše demokratické spoločnosti, a teda aj pre našich občanov,“ dodala Lexmann.

Titulná foto: ilustračná

Zdroj: https://www.seznamzpravy.cz

Vo vrcholiacom legislatívnom procese k európskemu Zákonu o AI musíme naďalej trvať na jasnom vymedzení vysokorizikových systémov, ktoré môžu byť hrozbou aj pre demokraciu, uviedla Miriam Lexmann počas diskusie Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku o umelej inteligencii.

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann, tieňovej spravodajkyne Európskeho parlamentu v súvislosti s dnešnou dohodou EÚ o nástroji proti ekonomickému nátlaku zo strany tretích krajín:

„Osobitne vítam dnešnú dohodu EÚ na znení jednotných pravidiel obchodnej a ekonomickej obrany, ktoré som dlhodobo presadzovala aj ako tieňová spravodajkyňa na pôde Európskeho parlamentu. Sú našim ďalším dôležitým nástrojom proti politicko-obchodnému nátlaku, ktorý Čína neustále vyvíja nielen voči svojim susedom, ale aj tretím krajinám, vrátane EÚ – ako sa to ukázalo aj v prípade Litvy. Som presvedčená, že len náš jednotný a vytrvalý postupmôže zabrániť bezprecedentnému pokračovaniu čínskej politiky v štýle „rozdeľuj a panuj“. Toto je nesmierne dôležité aj pre Slovensko vzhľadom na našu sekundárnu závislosť od Číny, napríklad prostredníctvom automobilového priemyslu, čo vytvára vysoké riziko pre ekonomickú bezpečnosť.“

Viac informácii k predošlej aktivite Miriam Lexmann: https://lexmann.eu/cinsky-natlak-na-litvu-je-utok-na-cely-jednotny-europsky-trh/

Zdroj foto: euractiv.com/shutterstock.com

Zánik bipolárneho sveta studenej vojny priniesol postupné preskupenie síl medzinárodných hráčov až do jeho dnešnej multipolárnej podoby. Ponaučenia z tohto vývoja vidím najmä v troch rovinách.

Po prvé, ideológie majú svoje dôsledky. Dlhodobo sme sa mylne nazdávali, že dokážeme zmeny v nedemokratických režimoch napomôcť rozvíjaním ekonomických vzťahov. Dnes však vidíme tristné dôsledky obchodnej spolupráce nielen s Pekingom či Kremľom. Od ohrozenia bezpečnosti našich vlastných občanov až po bezprecedentné narušenie svetového mieru v podobe Putinovej vojenskej agresie na Ukrajine. Naše hodnoty už viac nemôžu byť na predaj.

Po druhé, hrozby musíme jasne pomenovať. Európsky parlament v uznesení zo 14. apríla 1988 odsúdil zásah československých bezpečnostných zložiek voči kresťanom zhromaždeným na pokojnej Sviečkovej manifestácii v Bratislave a rázne pomenoval brutalitu režimu konajúceho v rozpore so Záverečným helsinským aktom. My sme vzhľadom na naše ekonomické väzby doposiaľ neboli schopní pomenovať mnohé ľudskoprávne zločiny nedemokratických režimov. Vrátane genocídy, ktorú čínska komunistická strana pácha v regióne Sin-ťiang.

Po tretie, podpora slobody a demokracie vo svete je existenčnou otázkou. V studenej vojne sa nekompromisný postoj M. Thatcherovej, R. Reagana či pápeža Jána Pavla II. v boji za slobodu a demokraciu vo svete stal uholným kameňom. Pomáhať tým, ktorí dnes bojujú za tieto hodnoty, znamená byť nositeľom nádeje na zmenu. Túžba po slobode je totiž vpísaná do našej ľudskej DNA. 

Tragédia vojny na Ukrajine nás zároveň učí solidarite a nezištnej pomoci jej obetiam. Všetci sa dnes spájame v okamžitej humanitárnej pomoci Ukrajincom, ktorých právo na existenciu deštruktívne spochybňuje agresor z Kremľa. Nesmieme viac takýmto hráčom umožňovať, aby uskutočnili svoje zvrátené vízie. Pre krátkodobé benefity nezrádzajme hodnoty a princípy, na ktorých stojí naša slobodná a demokratická spoločnosť. Sú to totiž práve naše hodnoty, ktoré nás robia silnejšími. 

Článok bol pôvodne publikovaný v časopise .týždeň v marci 2022.

Európsky parlament bude počas aktuálneho plenárneho zasadnutia schvaľovať aj výročné správy o vzťahoch medzi AÚ a Azerbajdžanom a Arménskom. Miriam Lexmann považuje za dôležité, aby bola v správe reflektovaná aj jej výzva na ukončenie blokády koridoru medzi Arménskom a Náhorným Karabachom, ako aj na to, aby EÚ podnikla vážne diplomatické kroky smerujúce k vyriešeniu tohto dlhoročného konfliktu.

Miriam Lexmann ako iniciátorka predstavila spolu s autorkou Andreou Cox publikáciu „Ako na technológie v rodine – upokojujúci sprievodca pre rodičov v online dobe“. Urobili tak na konferencii digiSAPIENS pod taktovkou DigiQ kde sa v rámci februárového Dňa bezpečného internetu venovali rôznym aspektom dobrého využívania online priestoru i sociálnych sietí.

24. február 2022. Viac ako deväť rokov trvajúca ruská agresia proti Ukrajine na Donbase a anexia Krymu v skorých ranných hodinách vrcholí v plnom rozsahu. Nevyprovokovaným útokom proti Ukrajine. Ráno, do ktorého sa prebúdzame, mení dejiny.

Dnes je to rok.

Výpočet hrôz je obrovský. Bolesť. Tisíce mŕtvych, milióny tých, ktorí museli opustiť svoje domovy. Ničenie domov a miest, masové popravy, znásilňovanie, drancovanie či nútené deportácie.

Putinova vojna vyvolala okrem hrôz obrovskú vlnu spojenia. To, ako rýchlo sme vo vrcholových politikách zaujali jednotný postoj a zomkli sa, je svedectvom, že nám pravda a spoločné dobro nie sú ľahostajné.

Táto vojna nám znova pripomenula, aký krehký je mier, a že s ním musíme zaobchádzať zodpovedne. To však znamená aj posilniť našu obranu, ktorú sme príliš dlho zanedbávali.

Rok, ktorý máme za sebou odhalil aj naše hodnoty. Prebudil v nás solidaritu a ľudskosť. Som veľmi hrdá na všetkých, ktorí ľuďom utekajúcim pred vojnou akokoľvek pomohli. Aj vďaka mnohým z vás si tu viacerí našli svoj prechodný domov, prácu a priateľov.

Na povrch však vyšli aj naše zlyhania. V neposlednom rade aj to, prečo už nikdy nesmieme byť závislí na nedemokratických režimoch. Takéto závislosti sú bezpečnostným rizikom, pretože oslabujú našu schopnosť reagovať a robia nás náchylnými na vydieranie.

Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru. Spravodlivosť musí zvíťaziť, v neposlednom rade preto, aby obetiam priniesla aspoň určitú mieru zadosťučinenia aj keď, žiaľ, vyhasnuté životy už nikdy nevráti a spôsobené traumy nezvráti.

Snahou Európskeho parlamentu je už teraz podporiť vytvorenie úradu dočasnej prokuratúry, ktorý dokáže zhromaždiť potrebné dôkazy a pripraviť príslušný tribunál.

Verím, že aj s našou pomocou sa v mieri a slobode stane Ukrajina jedného dňa opäť prosperujúcou krajinou. Neustále sa v tejto súvislosti aktívne zasadzujem a podporujem Ukrajinu na jej európskej ceste aj prostredníctvom kreatívnych integračných spôsobov.

Postaviť sa za tých, ktorých ľudská dôstojnosť je pošliapaná, je naša povinnosť. Musíme si uvedomovať dôsledky našich krokov a nikdy neupúšťať od hodnôt.

Človek a jeho dobro musia byť v centre všetkých európskych politík.

Túžili po Slovensku bez podvodov a korupcie. Po krajine bez zákulisných hier vyvolených a hrubého zneužívania moci. Po spravodlivom, čestnom, Slovensku. Pravda, ktorej sa mocní tak báli, ich stála to najcennejšie. Ján, Martina! Ste neustále medzi nami. Váš odkaz po hľadaní pravdy nesmie zostať umlčaný.

Miriam Lexmann podpísala spoločný list europoslancov adresovaný vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad pokračujúcim zatváraním kostolov v Alžírsku a zhoršujúcim sa stavom náboženskej slobody v tejto krajine. Sme presvedčení, že EÚ musí túto záležitosť urýchlene riešiť vo svojich bilaterálnych vzťahoch s Alžírskom, zdôvodnila Miriam Lexmann.

Pripravovaný Akt o európskych kritických surovinách musí byť nielen ambiciózny, ale aj v súlade s priemyselnou stratégiou a širšou diverzifikáciou dodávateľského reťazca. Uviedla to Miriam Lexmann v rozprave EP, kde opätovne poukázala na našu ekonomickú a energetickú závislosť na nedemokratických režimoch.

Európsky parlament dnes na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijal predbežnú dohodu o legislatívnom balíku RePowerEU. Stanovujú sa v ňom cielené zmeny na financovanie investícií a reforiem s cieľom diverzifikovať dodávky energie a znížiť závislosť od fosílnych palív.

„Vítam dnešné hlasovanie o legislatívnom balíku RePowerEU, ktorý je kľúčový pre riešenie súčasnej energetickej krízy. Opatrenia v rámci tohto balíka sú zamerané na podporu energetickej transformácie, ktorá nielen pomôže znížiť našu závislosť, ale zároveň posilní našu odolnosť voči vydieraniu zo strany nedemokratických režimov,“ uviedla po hlasovaní slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.

Hlasovanie v EP je krokom k sprístupneniu financií nevyhnutných na pomoc členským štátom pri podpore projektov kritickej infraštruktúry alebo pri zvyšovaní energetickej účinnosti budov.

„Oceňujem, že súčasťou balíka je aj požiadavka, ktorú KDH nastolilo ešte v septembri 2022 a následne si ju osvojila vláda. Ide o využitie nevyčerpaných kohéznych fondov na podporu zraniteľných domácností, ako aj podnikov najviac postihnutých energetickou krízou. Slovensko bude môcť presunúť až 10 % z nevyčerpaných kohéznych fondov, čo by malo znamenať približne 1,5 miliardy eur, a ďalšiu 1 miliardu eur by malo mať možnosť využiť z nových dostupných kohéznych fondov na podporu cieľov balíka RePowerEU. Je rozhodujúce, aby vláda použila tieto prostriedky strategicky a spolupracovala s regiónmi na pomoci tým, ktorí sú najviac zasiahnutí energetickou krízou,“ vysvetlila výhody prijatého balíka slovenská europoslankyňa.

Zdroj foto: https://www.pubaffairsbruxelles.eu

Predbežná dohoda EP o legislatívnom balíku RePowerEU stanovuje cielené zmeny na financovanie investícií a reforiem s cieľom diverzifikovať dodávky energií a znížiť závislosť od fosílnych palív. Tento balík je kľúčový pre riešenie súčasnej energetickej krízy. Opatrenia v ňom sú zamerané na podporu energetickej transformácie, ktorá nielen pomôže znížiť našu závislosť, ale zároveň posilní našu odolnosť voči vydieraniu zo strany nedemokratických režimov, uviedla k prijatému balíku Miriam Lexmann.

Byť „kedykoľvek online“ je fenoménom našej doby. Naučiť sa však uvedomelo využívať skvelé možnosti internetu je výzvou ako pre nás dospelých, tak i naše deti a mladých. O kritickom myslení, mediálnej výchove či bezpečnom internete bolo dnešné celoslovenské stretnutie odborníkov na bezpečnosť detí v digitálnom priestore, ktorým sa prihovorila aj Miriam Lexmann.

Sexuálny či nenávistný obsah, násilie a šikana. To sú slovenskými deťmi najčastejšie menované negatíva, s ktorými sa stretli na internete. „Potrebujeme posilniť a zefektívniť ochranu detí a mladých na internete; rovnako ich však viesť k nadobúdaniu zručností, aby sa vedeli zorientovať, kriticky myslieť a vedome robiť dobré rozhodnutia“, upozorňuje v súvislosti so zverejnením výskumu Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku v roku 2022 slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Približne tretina detí a dospievajúcich vo veku 9 – 17 rokov mala v uplynulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo obťažovalo alebo znepokojilo. Až 22 % mladých o svojej negatívnej skúsenosti s internetom s nikým následne nehovorilo. Najčastejšie ide o nenávistné odkazy a správy, návody ako schudnúť (aj stránky propagujúce bulímiu a anorexiu), ale aj obsahy zobrazujúce telesné sebapoškodzovanie a ubližovanie si. So sexuálnymi obsahmi má zase podľa čerstvo zverejneného prieskumu za posledný rok skúsenosť viac než polovica detí vo veku od 11 – 17 rokov.

„V súvislosti s nárastom používania nových technológií sme svedkami epochálnych zmien. Približne 90 % dospievajúcich používa denne mobilný telefón, kde majú častokrát neobmedzený prístup k internetu. Jeho nesporné benefity poznáme, potrebujeme sa však zamerať na riziká, pretože hovoríme o zásadnom vplyve na duševné i fyzické zdravie detí a mládeže,“ upozorňuje Lexmann, ktorá sa dlhodobo zasadzuje za oficiálne zapojenie Slovenska do medzinárodnej siete INHOPE, kde sú pre posilnenú ochranu mladistvých v online priestore zapojené štáty a organizácie z celého sveta. Na pôde Európskeho parlamentu v súčasnosti tiež spolupracuje na príprave účinnej revízie legislatívy na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a v rámci digitálnej legislatívy sa podieľa na krokoch, aby algoritmy, ktorými sa riadi napríklad ponúkanie kontroverzného či nenávistného obsahu online, podliehali regulácii.

„Oceňujem nenahraditeľnú činnosť rôznych občianskych iniciatív, vrátane kresťanských, ktoré kvalifikovane vzdelávajú slovenské deti a mládež v nadobúdaní zručností v online priestore. Verím, že na podporu týchto aktivít budú koncepčne využité aj prostriedky z Plánu obnovy,“ uzatvára Lexmann, ktorá podporuje viaceré podobné aktivity realizované organizáciami ako digiQ či eRko. Výskum bol prezentovaný pri príležitosti medzinárodného Dňa bezpečného internetu v utorok 7. februára pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na odbornej konferencii Bezpečnosť detí v digitálnom priestore na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Sú základným právom, ktoré nielen garantujú dôstojnosť každej osoby, ale prispievajú aj k bezpečnosti samotnej EÚ, pripomína europoslankyňa Miriam Lexmann.

„Totalita, extrémizmus, či prenasledovanie totiž destabilizujú celé regióny a vystavujú úniu bezpečnostným výzvam. Aj preto sa EÚ musí aktívne zasadzovať o podporu náboženskej slobody v rámci i mimo nej. Náboženská sloboda a ochrana ľudskej dôstojnosti ostáva aj naďalej jednou z mojich priorít v službe, ktorú vykonávam v Európskom parlamente,“ vysvetľuje svoj postoj i hodnoty, ktorými sa riadi nielen v práci europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).

V závere januára predstavila spolu s parlamentným kolegom Petrom van Dalenom správu organizácie Open Doors s názvom World Watch List, ktorá približuje najaktuálnejšie informácie o prenasledovaní kresťanov vo svete. Open Doors má každoročne približne 4 tisíc spolupracovníkov, ktorí z celého sveta poskytujú overené informácie z prvej ruky. Bolestivým faktom aj naďalej ostáva, že prenasledovaniu či diskriminácii je dnes vystavených viac ako 360 miliónov veriacich po celom svete.

Na podujatí sa účastníkom prihovorila aj Dabrina Bet Tamraz, ktorá pochádza z kresťanskej rodiny z Iránu, sama si prešla väzením a ďalším príkorím. Dnes sa z exilu snaží pomáhať tým, ktorí žijú v područí čoraz drakonickejšieho režimu.

Počas predstavenia správy World Watch List od organizácie Open Doors v Európskom parlamente.

Správa bola publikovaná v čase blížiaceho sa 35. výročia Sviečkovej manifestácie, keď ľudia na Slovensku vyšli do ulíc, aby pokojne vyjadrili nesúhlas s neslobodou a obmedzovaním ľudských práv zo strany totalitného režimu.

„Aj na základe našej vlastnej skúsenosti s totalitou som dlhodobo konala vo veci vymenovania osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Od jeho vymenovania sa usilujem aj o to, aby mal silný mandát a všetky potrebné prostriedky na výkon tohto úradu,“ pripomína Lexmann jedno z úspešne presadených riešení.

V príhovore tiež upozornila na to, že totalitné režimy začínajú používať nové formy potláčania náboženskej slobody. Napríklad Čína terorizuje vlastných občanov cez sledovanie s pomocou umelej inteligencie. Okrem toho sa cez svoje dominantné postavenie v medzinárodných organizáciách ako OSN pokúša redefinovať princípy, na ktorých je postavená ochrana ľudských práv. Ako tieňová spravodajkyňa pre multilateralizmus preto upozorňuje a navrhuje hneď niekoľko spôsobov, ktorými môžeme zastaviť tento trend.

Zdroj foto: Kancelária Miriam Lexmann

Europoslankyňa Miriam Lexmann spoluorganizovala odborný diskusný panel expertov na tému ochrany jednotného európskeho trhu.

Lexmann sa ako tieňová spravodajkyňa venuje v Európskom parlamente (EP) tvorbe legislatívnych nástrojov na ochranu jednotného trhu EÚ, predovšetkým pred ekonomickým nátlakom Číny.

„Medzery aj naďalej stále vidím pri ochrane našej kritickej infraštruktúry, ako sú 5G siete, ale aj v riešení pokračujúcej závislosti našich kritických odvetví, čo sa momentálne odráža napríklad i na nedostatku liekov v Európe. Kľúčovou je rovnako otázka zabezpečenia polovodičov,“ uviedla členka frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom jej aj jej materská strana KDH.

Podujatie otvoril zástupca Taiwanu na Slovensku, pán David Nan-Yang Lee. Taiwan je nielen našim dôležitým demokratickým partnerom, s ktorým zdieľame rovnaké hodnoty, ale aj významným ekonomickým partnerom – dnes sú taiwanské spoločnosti po Južnej Kórei a Japonsku tretím najväčším ázijským investorom na Slovensku.

O skúsenosti Japonska s ochranou svojho trhu hovorila analytička Aya Adachi z Mercator Institute for China Studies (MERICS) gGmbH v Berlíne.

„Považujem za užitočné inšpirovať sa aj našimi demokratickými spojencami, ktorí majú za sebou úspešný príbeh zmiernenia závislosti od Číny. Hoci Európa v posledných dvoch rokoch urobila niekoľko krokov vpred, súčasná energetická kríza nám ukazuje, že sa nemôžeme uspokojiť s čiastočným pokrokom a potrebujeme silný súbor právnych nástrojov spojený s jasnou stratégiou o riešení hrozby, ktorá pred nami stojí,“ povedala členka výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu v EP (AFET) Miriam Lexmann.

Okrem toho vyslovila slovenská europoslankyňa vďaku Matejovi Šimalčíkovi, výkonnému riaditeľovi CEIAS, ktorý celé podujatie pripravil a moderoval. Teším sa na pokračovanie aktívnej spolupráce na tvorbe hodnotovej ekonomickej politiky,“ uviedla Lexmann.

Seminár spoluorganizovali aj Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií (CEIAS), Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára a Nadáciou Hanns-Seidel-Stiftung.

Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (OFSD+) súhlasil s uvoľnením 6 miliárd eur na 40 infraštruktúrnych projektov v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike, Ázii a Tichomorí. Európska komisia očakáva, že tento krok naviaže ďalšie, súkromné investície v hodnote 50 miliárd eur vo vybraných oblastiach. Touto víziou sa zaoberá Európsky parlament počas aktuálneho plenárneho zasadnutia.

„Vítam tento krok Európskej komisie, no jedným dychom musím dodať, že to ani zďaleka nestačí. Čína poskytla v rokoch 2014 – 2018 zahraničné úvery za 400 miliárd dolárov. Jej iniciatíva Jeden pás, jedna cesta (One Belt One Road) pomáha budovať infraštruktúrne projekty ako sú diaľnice, tunely, železnice, mosty, priehrady, uhoľné elektrárne a pod., ale zároveň rozvracajú financie jednotlivých štátov a predovšetkým si berú vážnu daň v podobe hrozby pre ľudské práva a právny štát,“ vysvetľuje dôsledok čínskych investícií a nedostatočnej európskej odpovede slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Ako príklad menuje Čiernu Horu, ktorá po stavbe diaľnice Číňanmi takmer zbankrotovala, pričom ju zachránila len finančná podpora EÚ. V Srbsku viedli investície tejto ázijskej krajiny zase k vážnemu znečistenia životného prostredia. „Inde boli čínske projekty poznačené korupciou či problémami s dodržiavaním právneho štátu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v konečnom dôsledku tieto projekty nemajú pridanú hodnotu ani pre miestne obyvateľstvo alebo samotnú krajinu, keďže čínske spoločnosti často využívajú vlastnú pracovnú silu i dodávateľov,“ dopĺňa výpočet negatívnych vplyvov čínskych investícií Miriam Lexmann.

Cieľom európskej stratégie s názvom Globálna brána (Global Gateway) je zmobilizovať do roku 2027 investície vo výške približne 300 miliárd eur. Vzhľadom na to, že je rok 2023, považuje Lexmann doterajší pokrok za príliš malý.

„Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti. Pritom jedným z najefektívnejších spôsobov ako riešiť masovú migráciu z Afriky je podpora ekonomického rozvoja s ohľadom na bezpečnostné riziká týchto krajín tak, aby si ľudia dokázali nájsť prácu, získať zdroje na starostlivosť o svoje rodiny a cítiť sa bezpečne práve vo svojej domovine,“ zdôrazňuje Miriam Lexmann čo je nevyhnutné pre úspech avizovaných investícií EÚ v Afrike a ďalších krajinách.

Iniciatíva Global Gateway sa zameriava na investície do dopravy, zdravotníctva, energetiky, digitalizácie, výskumu a vzdelávania, ale aj životného prostredia. Cieľom je doručiť do tretích krajín projekty v najvyššom sociálnom, spoločenskom, environmentálnom a transparentnom štandarde, aký používame aj v EÚ.

Zdroj obrázku: pubaffairsbruxelles.eu

Zneužívať akúkoľvek vraždu na politické účely, ba dokonca burcovanie nenávisti, považuje Miriam Lexmann za hrubo nezodpovedné a neakceptovateľné, pretože takéto konanie môže v konečnom dôsledku viesť len k ďalšej eskalácii a ubližovaniu. V spravodlivej a demokratickej krajine rozhoduje o vine a treste súd, nie ulica, sociálne siete či médiá, zdôrazňuje slovenská europoslankyňa.

Miriam Lexmann dnes vystúpila na Medzikultúrnom dialógu skupiny EPP s cirkvami a náboženskými komunitami. Spoločne s predstavenými kresťanov, židov a moslimov hľadali vo Viedni odpovede na najväčšie výzvy dnešných dní v oblastiach medzikultúrnej a náboženskej spolupráce, pričom jednou z hlavných tém bola aj situácia a nezištné správanie sa náboženských skupín a komunít na Ukrajine, ako aj v okolitých krajinách.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content