Rýchle správy

ľudská dôstojnosť

Európsky parlament vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci prijal svoju pozíciu k návrhu Nariadenia o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Ide o dlhoočakávanú legislatívu, ktorej cieľom je efektívnejšie zakročiť proti šíreniu vizuálneho materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí online. Slovenska pritom patrí k trom krajinám s najväčším množstvom hostingových domén s detskou pornografiou.

Odvolací súd zamietol všetky obvinenia proti fínskej poslankyni Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Súdu čelili čelili kvôli svojim kresťanským postojom vychádzajúcim z Biblie. Toto dnešné víťazstvo je významným symbolom a precedensom ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia, ale i slobody slova, teší sa z rozhodnutia Miriam Lexmann

Podľa europoslankyne KDH Miriam Lexmann v čase, keď vo svete narastá násilie voči kresťanom a iným náboženským skupinám, je ochrana slobody náboženského vyznania a presvedčenia dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Jej podpora je totiž kľúčová aj pri riešení mnohých bezpečnostných výziev, ktorým EÚ čelí, vrátane masovej migrácie. Lexmann tak reagovala na zrušenie Úradu splnomocnenca pre ochranu viery o ktorého vznik sa sama pričinila.

Je neakceptovateľné, že sa podpredseda NR SR Ľuboš Blaha vyhráža Ústavu pamäti národa a historikovi Patrikovi Dubovskému za podanie trestného oznámenia pre podozrenie na spáchanie trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Absurdita činov Ľ. Blahu je podľa M. Lexmann ešte viac zarážajúca v tomto čase pripomínania si udalostí novembra 89.

Je našou povinnosťou neustále poukazovať na nové hrozby, ktoré akýmkoľvek spôsobom zasahujú do ľudskej dôstojnosti, slobody a identity. Nedopustime, aby sebecké ideológie znova prevýšili hodnoty dobra, dôstojnosti človeka a demokracie, uviedla v deň pripomenutia si 85. výročia začiatku protižidovského pogromu – tzv. Krištáľovej noci, Miriam Lexmann.

Do trialógu k smernici o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania ide Európsky parlament (EP) so svojou pozíciou posilnenou aj o ochranu zraniteľných žien a detí zneužívaných v procese tzv. náhradného materstva. Pričinila sa o ňu slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, ako aj vážne porušenie ľudských práv. Cieľom uvedenej smernice je posilniť predchádzanie tejto trestnej činnosti, ktorej obeťou sú v špecifickom kontexte zvlášť ženy a deti. Ide o prostitúciu či iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, ako aj žobrania, otroctva, odoberania orgánov, nútených sobášov, nelegálnych adopcií či ďalších kriminálnych činov. K týmto trestným činom teraz Európsky parlament pridáva aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva. Ich spoločným menovateľom je komercializácia a komodifikácia človeka, ktorá je neakceptovateľná.

„Získavanie detí prostredníctvom obchodných kontraktov je v absolútnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Obeťami takéhoto reprodukčného vykorisťovania sú ako chudobné ženy predovšetkým z rozvojových krajín, tak aj samotné deti. Na rozpor fenoménu náhradného materstva s ľudskými právami poukazujem dlhodobov EP sa pravidelne zasadzujem o jeho odsúdenie. Som preto veľmi rada, že z mojej iniciatívy sa nám spoločne s niekoľkými kolegami podarilo do pozície EP k tejto smernici presadiť medzi trestné činy aj reprodukčné vykorisťovanie prostredníctvom náhradného materstva“, hovorí europoslankyňa Lexmann.

Smernica bude teraz v legislatívnom procese predmetom medziinštitucionálnych rokovaní pod vedením španielskeho predsedníctva Rady EÚ.

Titulný obrázok: https://www.thehansindia.com

O sťahovaní a blokovaní dezinformácií na sociálnych sieťach, ale aj regulácii algoritmov, ktoré svojím nastavením a šírením škodlivého a negatívneho obsahu ohrozujú zdravie nielen našich detí dnes diskutovala Miriam Lexmann s Věrou Jourovou. Česká podpredsedníčka Komisie ubezpečila, že EK bude vo vzťahu k veľkým online platformám rázne konať. Rovnako ja sa budem aj naďalej zasadzovať za to, aby si sociálne siete svoj podiel povinností na boji proti dezinformáciám riadne plnili, uviedla M. Lexmann.

Prevážanie a vystavovanie ľudských tiel ako komerčných výstavných exponátov je znakom dehumanizácie, nie pokroku a je v úplnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Navyše existujú dôvodné pochybnosti o pôvode získaných ľudských tiel, ktoré neboli nikdy dostatočne vyvrátené. Preto sa M. Lexmann pridala k výzve KDH voči členom vlády, aby sa zasadili za dôsledné prešetrenie a zastavenie výstavy pod názvom Body Worlds.

Dnešný pamätný deň nám pripomína, aká vie byť sloboda krehká a nie samozrejmá. Samizdat zohral dôležitú úlohu v boji proti totalite a utláčaniu pravdy. Je preto potrebné neustále o týchto udalostiach hovoriť a vysvetľovať ich, poukazuje Miriam Lexmann v Deň samizdatu.

Ste hrdinovia našich dní. Ste to často práve vy, ktorí dodáte chuť žiť, ukážete správny smer, poradíte alebo venujete láskavý úsmev či priateľstvo. Vaše dobré srdce je vzorom pre nás všetkých, uviedla Miriam Lexmann ako porotkyňa Národnej ceny starostlivosti s názvom Dobré srdce. To každoročne oceňuje výnimočných pracovníkov v oblasti sociálnych služieb.

Vážim si odbornosť, s akou Fórum života pristupuje k riešeniu témy ochrany rodiny, opierajúc sa pritom o reálne dáta. Najnovší Prieskum národných hodnôt Slovenska, ktorý na sneme Fóra v sobotu odprezentoval Martin Slosiarik totiž znova potvrdil, že hodnoty Slovákov sa nemenia a rodina stále zostáva na prvom mieste, uviedla podpredsedníčka Fóra Miriam Lexmann

Neformálni opatrovatelia si zaslúžia našu maximálnu podporu. Ich námaha musí byť dostatočne ocenená a nadobudnuté schopnosti zúročiteľné aj ďalej, na trhu práce. Stať sa neformálnym opatrovateľom nemôže byť nevyhnutnosťou a výsledkom neexistencie iných možností, ale voľbou, pripomína Miriam Lexmann v Európsky deň opatrovateľov, pre ktorú patrí táto agenda k jednej z kľúčových na pôde Európskeho parlamentu.

Fragmentované či nejasné pravidlá členských štátov týkajúce sa médií spôsobovali mnohé problémy vrátane nedostatočnej informovanosti užívateľov, ale aj nižších záruk nezávislosti pre médiá a novinárov. Nezávislé médiá sú však základom demokracie, a preto bolo potrebné prijať minimálne spoločné štandardy. Slúži na to Európsky akt o slobode médií, ktorý podľa Miriam Lexmann nastavuje jasné pravidlá pre vlastníctvo médií, ochranu zdrojov, editoriálnu nezávislosť a transparentnosť informácií.

Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH) k tragickej situácii kresťanských Arménov utekajúcich z Náhorného Karabachu.

„Je neakceptovateľné, aby EÚ vzhľadom na súčasnú bezprecedentnú situáciu stále považovala Azerbajdžan za strategického partnera. Ak by EÚ pristupovala k zahraničnej politike principiálne, nemohla by však zmluvu o strategickom partnerstve ani len uzavrieť, v stave Azerbajdžanom spôsobenej humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu a zhoršujúcej sa ľudskoprávnej situácie v tejto krajine.

Zastávam názor, že ak by EÚ bola skutočným lídrom a naplno využila svoju strategickú pozíciu v regióne, tomuto veľkému ľudskému utrpeniu sme mohli predísť. Opakovane som v posledných rokoch adresovala najvyšším predstaviteľom EÚ naliehavé výzvy na revíziu našich vzťahov s diktátorským režimom v Azerbajdžane a na podporu arménskej demokracie a celkového úsilia Arménska na dosiahnutie mieru a bezpečnosti.

To, čo dnes vidíme, sú etnické čistky kresťanského arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu zo strany azerbajdžanského režimu. Vyše dve tretiny obyvateľstva už utiekli, ďalší odchádzajú každý deň, zanechávajú za sebou domov a všetok svoj majetok. Ide o obrovskú humanitárnu katastrofu, kde je momentálne urgentnou výzvou pre EÚ poskytnúť humanitárnu pomoc.“

Titulná foto: Evakuácia civilistov v Náhornom Karabachu. Zdroj: profimedia.sk

Chrániť naše hranice – to je odpoveď Miriam Lexmann na migračnú krízu. V relácii Zaostrené pripomenula, že nepomôžu papierové formuláre alebo policajti na vstupe z Maďarska. Máme analytické oddelenia sledujúce pohyb migrantov, máme Frontex, niekde sú vhodné fyzické bariéry, ktoré by mala financovať EÚ, pokiaľ sa jedná o spoločnú ochranu hraníc. Najviac však pomôže aktuálne 80 miliónový nástroj rozvojovej pomoci, ktorý by sme mali použiť včas, v dostatočnej výške a priamo tam, odkiaľ ľudia z krajín odchádzajú.

Pomôcť získať prioritný prístup alebo asistenciu, zabezpečiť voľný vstup alebo aspoň znížiť cenu vstupenky napríklad do múzeí v inom členskom štáte bez nedôstojných skúseností s overovaním  národných preukazov ŤZP. To sú hlavné ciele Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorého návrh prichádza do legislatívneho konania.

„Európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím je dlhoočakávanou iniciatívou, ktorá zavádza nediskriminačný prístup všetkých držiteľov k rôznym zľavám, asistenčným službám či prednostnému vstupu vo všetkých členských krajinách EÚ,“ vysvetľuje Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ktorá sa bude aj prostredníctvom svojej práce vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) zasadzovať za čo najrýchlejšie prijatie tejto legislatívy.

„Žiaľ, doteraz osobám so zdravotným postihnutím pri cestovaní nie vždy uznali národný preukaz a často žiadali od nich dôkaz o zdravotnom postihnutí, najmä, ak nie je priamo viditeľné. Toto mi mnohí z nich opísali ako veľmi nedôstojný zážitok,“ opisuje Miriam Lexmann skúsenosti ľudí so zdravotným postihnutím.

Návrh smernice predpokladá, že osoby so zdravotným postihnutím budú mať okrem národného aj jednotný európsky preukaz, na základe ktorého sa dostanú k rovnakým zľavám či výhodám, aké daný členský štát poskytuje svojim občanom. Toto im uľahčí mobilitu počas cestovania za prácou či oddychom. Únia zároveň navrhuje aj vylepšenie jednotného európskeho parkovacieho preukazu.

„Pre ich úspešné zavedenie sa musíme zamerať na tri kľúčové oblasti: povzbudiť členské štáty k maximálnemu možnému rozšíreniu výhod poskytovaných na základe týchto kariet, doručiť informáciu o existencii a spôsobe získania kariet všetkým osobám so zdravotným postihnutím a zároveň urobiť všetky procesy pre ich získanie čo najjednoduchšie a najprístupnejšie,“ upozorňuje slovenská europoslankyňa na nevyhnutné kroky pre ich úspešné zavedenie.

Európsky preukaz si v rámci pilotného projektu už vyskúšali ľudia v ôsmich členských štátoch Únie. Podnety k jeho zriadeniu mohli posielať aj občania Slovenska. Aj ich názory sa zohľadnili pri vyhodnocovaní pilotnej fázy projektu. Na tomto základe Európska komisia pripravila legislatívu, ktorá smeruje do Európskeho parlamentu.

Foto: https://www.usmevpredruhych.sk

Po rokoch diplomatického zanedbávania zo strany Európskej únie vítame vašu rastúcu rolu a úsilie o nastolenie mieru a stability na južnom Kaukaze. V rovnakom čase sme však my, dolupodpísaní poslanci Európskeho parlamentu, sme čoraz viac znepokojení pokračujúcimi pokusmi Azerbajdžanu zmariť tieto ciele, a tak pôsobiť proti záujmom Únie.

Od decembra 2022 Azerbajdžan naďalej blokuje prístup do Náhorného Karabachu cez Lachinský koridor. Napriek vašim osobným pokusom a pokračujúcim výzvam medzinárodného spoločenstva je populácia Náhorného Karabachu na pokraji vyhladovania a stala sa rukojemníkom Alijevovho režimu.

Azerbajdžan naďalej blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, voda a palivo sú čoraz vzácnejšie, čo má za následok výpadky prúdu, dlhé rady na už aj tak nedostatkové jedlo, či ťažkosti nemocníc pri liečbe pacientov.

Teraz režim spustil novú, ohavnú vlnu vojenskej agresie proti Náhornému Karabachu, ktorá viedla k ďalším stratám nevinných životov a ničeniu majetku ľudí. Okrem toho obnovenie dodávok ruského plynu do Azerbajdžanu vyvoláva vážne otázky týkajúce sa životaschopnosti Memoranda o porozumení a o stratégii Partnerstvo v oblasti energetiky podpísané medzi EÚ a Azerbajdžanom.

Je jedno, či Azerbajdžan reexportuje ruský plyn do Európy cez Južný koridor alebo ho využíva na zásobovanie svojho domáceho trhu, aby uvoľnil svoj plyn a uspokojil tak záväzky memoranda, všetky tieto kroky sú v rozpore s politickým zámerom Memoranda o porozumení. To bolo dohodnuté konkrétne na zvýšenie objemov azerbajdžanského plynu prúdiaceho do Európy tak, aby pomohlo EÚ znížiť jej závislosť od ruského plynu. Zatiaľ čo Azerbajdžan poskytuje humanitárnu pomoc Ukrajine, cynicky ťaží aj z ruskej agresie.

Nemôžeme tiež mlčať o pokračujúcom potláčaní základných ľudských práv azerbajdžanského ľudu zo strany Alijevovho režimu, vrátane zatýkania a zadržiavania stúpencov opozície a aktivistov za ľudské práva. Najnovšie bol zatknutý ekonóm a vládny kritik Dr. Gubad Ibadoghlu na základe vykonštruovaných obvinení.

Režim nielenže pokračuje v porušovaní medzinárodného práva a základných ľudských práv, ale zapája sa do vojenskej agresie namiesto toho, aby prispieval k riešeniu konfliktov, pričom je tiež v rozpore s existujúcimi dohodami s Európskou úniou.

Preto naliehavo vyzývame:

1) Okamžite vykonať testovanie zemného plynu, ktorý sa dostáva do Európskej únie cez Južný koridor, aby sa zistilo, či Azerbajdžan reexportuje Ruský plyn do EÚ,

2) Zaviesť sankcie v dôsledku vojenskej agresie Azerbajdžanu,

3) Dočasne pozastaviť bilaterálne vzťahy, kým sa Azerbajdžan opätovne nezaviaže – slovami aj skutkami – k hľadaniu mieru, úcty k základným právam človeka a dodržiavaniu medzinárodného práva a dohôd.

Ďalej vás vyzývame, aby ste vláde Arménska poskytli všetku potrebnú podporu pri presadzovaní trvalého regionálneho mieru a bezpečnosti.

Podpísaní: Miriam Lexmann europoslankyňa (EPP, Slovensko), Nathalie Loiseau europoslankyňa (Obnova, Francúzsko), Viola von Cramon-Taubadel (Zelení/EFA, Nemecko), Reinhard Bütikofer, (Zelení/EFA, Nemecko), David Lega (EPP, Švédsko), Bernard Guetta (Obnova, Francúzsko), Rasa Juknevičienė (EPP, Litva), François-Xavier Bellamy (EPP, Francúzsko), Charlie Weimers (ECR, Švédsko), Andrius Kubilius (EPP, Litva), Riho Terras (EPP, Estónsko), Anja Haga (EPP, Holandsko), Petras Auštrevičius (Obnova, Litva), Markéta Gregorová (Zelení/EFA, Česko), Fabio Massimo Castaldo (NI, Taliansko), Tomáš Zdechovský (EPP, Česko), Thijs Reuten (S&D, Holandsko).

Titulná fotografia: Ilustračná foto z roku 2022, Zdroj: FRANCOIS LENOIR/consilium.europa.eu

Od decembra čelí viac ako 100 000 kresťanských Arménov vrátane žien a detí de facto etnickým čistkám v Náhornom Karabachu. Obyvateľstvo je na pokraji vyhladovania. Azerbajdžanská diktatúra Alijeva blokuje vstup potravín, liekov a iných základných tovarov, zatiaľ čo voda a palivo sú čoraz vzácnejšie.

Tento režim po desaťročiach vojny marí pokusy Európskej únie o sprostredkovanie mieru v regióne a zároveň denne porušuje ľudské práva vlastných obyvateľov. Naša priama skúsenosť s totalitou a bojom nášho národa za slobodu nás všetkých zaväzuje postaviť sa za tých, ktorí sú takýmito režimami utláčaní, chrániť ich a pomáhať im.

Pán Kollár, ako predseda Národnej rady SR ste jedným z najvyšších ústavných činiteľov demokratickej krajiny.

V máji tohto roku ste navštívili Azerbajdžan. Pýtame sa, čo dnes znovu robíte v Azerbajdžane? V čase, keď Alijevov režim bráni mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud?

Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH

František Mikloško, ex-predseda SNR

Pavol Hrušovský, ex-predseda NR SR

Od dnešného dňa musia veľké online platformy uviesť do praxe povinnosti, ktoré im ukladá európsky zákon o digitálnych službách (DSA). Znamená to, že 19 najväčších svetových platforiem ako Google, Meta, TikTok, Youtube, Apple, Booking a ďalšie, ktoré v súčasnosti dosahujú mesačne viac ako 45 miliónov aktívnych používateľov, podlieha prísnejším pravidlám a regulácii.

„Dnešný deň považujem za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ktorá sa intenzívne zasadzuje za zlepšenie ochrany a bezpečnosti v online priestore, a to práve s dôrazom na tých najmladších používateľov. „Platformy ako Meta prevádzkujúca Facebook či Instagram alebo Youtube, Google či TikTok od dnes napríklad nebudú môcť využívať reklamu na základe našich citlivých osobných údajov a zakázaná bude aj reklama zameraná na deti. Nezákonné bude aj používanie tzv. temných vzorcov, ktoré nás manipulovali na udelenie súhlasu s podmienkami, ktorý by sme inak neudelili,“ vysvetľuje Lexmann, ktorá sa téme ochrany a bezpečnosti detí a mládeže v online  priestore dlhodobo venuje.

Oddnes platformy musia tiež bez zbytočných prieťahov stiahnuť nezákonný obsah, vrátane zobrazovaní sexuálneho zneužívania detí online. Zároveň budú musieť brániť šíreniu dezinformácií či kybernetickému obťažovaniu. Novinkou sú tiež posilnené podmienky pre transparentnosť, a to najmä vo využívaní údajov a zobrazovaní reklám, vrátane kontroly systémov algoritmov.

Algoritmy by tak napríklad nemali viac odporúčať videá o diétach dospievajúcim dievčatám, sledovať online aktivitu detí s cieľom prispôsobiť im reklamy či vypnúť automatické prehrávanie ďalšieho videa. Dohliadať na to bude Európska komisia s pomocou audítorskej spoločnosti a poverených výskumníkov. Na rok 2024 je plánované vydanie Kódexu správania sa v online priestore pre platformy, ktorý bude odstupňovaný podľa veku mladistvých.

„Tieto opatrenia sú nesmierne potrebné, dokonca životne dôležité. Ide totiž o duševné i fyzické zdravie. V EÚ, ale aj na Slovensku rastú štatistické čísla osamelosti a duševných porúch. Pokiaľ ide o mladistvých, do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete príde 22 percent detí už vo veku 11 rokov. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých. Som presvedčená, že implementácia tohto európskeho zákona nám významne pomôže chrániť aj naše deti pred škodlivým online obsahom,“ priblížila opodstatnenosť fungovania DSA Miriam Lexmann.

Pokuta za nedodržanie nariadenia v EÚ predstavuje v maximálnej výške až 6 percent ročného obratu firmy. Od konca februára 2024 budú musieť DSA dodržiavať aj všetky ostatné online služby a platformy podnikajúce v EÚ.

Foto: parentmap.com

Dnešný deň považuje Miriam Lexmann za ďalší míľnik v posilňovaní ochrany bezpečnosti užívateľov veľkých online platforiem, a to predovšetkým tých najmladších – našich detí a mladých,“ hovorí slovenská europoslankyňa v súvislosti s tým, že veľké online platformy musia oddnes uviesť do praxe prísnejšie povinnosti, ktoré im ukladá zákon o digitálnych službách (DSA)

Aktuálna správa pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi ukazuje, že viac ako 50 % svetovej populácie žije v krajinách, kde je stále porušovaná náboženská sloboda.

Podľa iných zdrojov, každý deň zomrie v priemere 13 kresťanov za ich vierovyznanie, 12 kostolov a iných kresťanských budov je napadnutých, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom.

„Na mnohých fórach, vrátane tých najvyšších, neustále poukazujem na to, že práve náboženská sloboda je indikátorom dodržiavania ostatných ľudských práv a slobôd. Podpora slobody náboženského vyznania je zároveň kľúčová aj pri riešení mnohých globálnych výziev, ktorým EÚ čelí, a to vrátane nelegálnej migrácie, keďže mnohokrát sú ľudia nútení opustiť svoje domovy aj kvôli nenávisti, prenasledovaniu a násiliu,“ približuje význam slobody náboženského zmýšľania europoslankyňa Miriam Lexmann.

Pred týmito zločinmi si nemôžeme zatvárať oči. V EÚ ani na Slovensku.

„Aj vďaka mojej intenzívnej snahe sa nám spoločne s kolegami podarilo koncom minulého roka dosiahnuť znovuobsadenie postu osobitného vyslanca EÚ na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Naďalej poukazujem a pomáham pre vieru prenasledovaným v rôznych častiach sveta,“ dodáva slovenská europoslankyňa za KDH.

V jednom z posledných vyhlásení upozorňuje Lexmann aj na rapídne sa zhoršujúci stav náboženskej slobody v Bielorusku.

Aj tentokrát Miriam Lexmann opäť apeluje na kompetentné slovenské orgány, aby intenzívne trvali na náležitom objasnení dôvodov a spôsobu úmrtia Jozefa Chovanca a následnom spravodlivom rozsudku. Robí tak v súvislosti so Správou o ukončení vyšetrovania a zverejnenou informáciou, že návrhy zástupcov poškodených boli v konaní o náhradu škody zamietnuté. Výsledky vyšetrovania budú na základe spisu v priebehu septembra 2023 preskúmané belgickým súdom.

Po júnovom zničení protestantského kostola v Minsku buldozérmi tento týždeň vtrhli bezpečnostné sily Lukašenkovho režimu so samopalmi do domu protestantského pastora Vjačeslava Gončarenka a zatkli ho spolu s jeho zaťom Iljom Budaiom. 


Miriam Lexmann ako členka delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Bieloruskom, ktorá sa situácii v krajine dlhodobo aktívne venuje, hovorí, že tomuto činu predchádzali roky šikanovania veriacich, zákazy slávenia svätej omše či vyhnanie rímskokatolíckych veriacich zo svetoznámeho minského Červeného kostola, ako aj nedávny návrh zákona o náboženstve, ktorý sa snaží zvýšiť kontrolu režimu nad náboženstvom a cirkvami.

„Toto je len niekoľko nedávnych príkladov zhoršovania slobody náboženského vierovyznania a presvedčenia, ako aj ďalších základných ľudských práv v Bielorusku,“ hovorí Lexmann. „V Bielorusku je dnes takmer 1500 politických väzňov. Nielenže sa ich počet zvyšuje, ale ich situácia sa zhoršuje. Napríklad môj priateľ a spolupredseda bieloruských kresťanských demokratov Pavel Sevyarynets strávil s prestávkami takmer 10 rokov v Lukašenkových väzniciach. Bol tiež držaný v malej mrazivej väzenskej cele a nesmel čítať ani Bibliu. Ďalšia politická väzenkyňa, mama dvoch malých chlapcov Palina Sherenda-Panasiuk, schudla viac ako 20 kg, je v izolácii držaná v strašných podmienkach a je jej odopretá akákoľvek lekárska pomoc. Medzi politickými väzňami je množstvo mladých ľudí, rodičov detí a každý jeden príbeh znamená nesmierne utrpenie nielen pre prenasledovanú osobu, ale aj pre celú rodinu.“

Podľa Lexmann, medzinárodné spoločenstvo a Slovensko musia urobiť viac pre ochranu slobody vierovyznania a ostatných základných ľudských práv v Bielorusku. „Dúfam, že po septembrových voľbách bude nová slovenská vláda klásť väčší dôraz na spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri ochrane ľudských práv v Bielorusku a všade vo svete, kde sú potláčané autoritárskymi režimami,“ dodala europoslankyňa Miriam Lexmann.

Titulná foto: evangelicalfocus.com

Aj z iniciatívy Miriam Lexmann nedávno rokoval Európsky parlament o situácii v Náhornom Karabachu s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Lexmann v rozhovore s ním zdôraznila, že EÚ musí vyvinúť väčší tlak na azerbajdžanský režim a zabezpečiť, aby všetky cesty vedúce do Náhorného Karabachu boli odblokované.

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci schválil dlho očakávaný zákaz dovozu výrobkov vyrobených za použitia nútenej či detskej práce na trh EÚ. Miriam Lexmann je tieňovou spravodajkyňou správy a považuje za morálnu povinnosť, aby sa takéto produkty nedostávali k našim spotrebiteľom. Plénum EP bude o nej hlasovať na jeseň.

Miriam Lexmann prešli hlasovaním dva dôležité legislatívne návrhy, ktorým som sa v posledných týždňoch intenzívne venovala.

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) schválil dlho očakávaný zákaz dovozu výrobkov vyrobených za použitia nútenej či detskej práce na trh EÚ.

„Dlhodobo sa zaoberám najmä situáciou v Číne a preto viem, že v niektorých regiónoch, ako je napríklad čínsky Sin-ťiang, je ťažké nájsť výrobcu, ktorý by nútenú prácu nevyužíval alebo by aspoň o nej nevedel. Ako tieňová spravodajkyňa považujem za našu morálnu povinnosť, aby sa takéto produkty nedostávali k našim spotrebiteľom.“

Výbor pre zahraničné veci odhlasoval legislatívu o dostupnosti kritických surovín, ktorú ako spravodajkyňa vyjednávala práve Miriam Lexmann.

„Legislatíva pomôže znížiť našu závislosť na Číne a ďalších režimoch, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre Európsku úniu. Jej snahou je diverzifikovať naše dodávky kritických surovín a tak ochrániť konkurencieschopnosť našej ekonomiky.“

Oba návrhy prešli takmer jednohlasne. Hlasovanie v pléne EP je na programe v jeseni.

„Verím, že rovnako hladko prebehne hlasovanie aj tam,“ povedala o výsledku návrhov vo výboroch Miriam Lexmann.

Foto: Kancelária ML

„Každé násilie je neakceptovateľné a ktokoľvek, kto ho pácha, musí niesť zodpovednosť za svoje konanie a jeho následky,“ hovorí Miriam Lexmann v súvislosti s návrhom na odvolanie Borisa Kollára z postu predsedu NR SR.

„My sa nedáme strhnúť k nenávisti, rebelovaniu ani reptaniu. My sa aj za zlo vieme dobrom odplácať.“ Aj tieto slová Silvestra Krčméryho pred totalitným súdom v Trenčíne 24. júna 1954 odkryli pravú tvár komunistického režimu, ktorý desaťročia ničil životy a deformoval svedomie ľudí. Naša vlastná skúsenosť s totalitou nás zaväzuje – nezabúdajme na utláčaných a dajme im pocítiť nádej, že sloboda vždy zvíťazí.

Miriam Lexmann dnes rokovala s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Wlachovským, s ktorým hovorili aj o pomoci slovenským rodinám, ktorým boli v zahraničí odobraté deti a potrebe zvýšenia celkového povedomia v EÚ o tejto problematike v kontexte nárastu týchto prípadov.

„Osobne som s v kontakte s niekoľkými rodinami a vnímam to ako veľký problém,“ priblížila svoj záujem o problematiku Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Na ministra tiež apelovala v nadväznosti na list adresovaný jeho predchodcovi Rastislavovi Káčerovi vo veci vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice, ktorá sa podľa dostupných informácií nachádza aj na Slovensku. „Nelegálne aktivity totalitného režimu Čínskej komunistickej strany na území členských štátov Európskej únie sú nielen vysoko znepokojivé, ale predstavujú aj vážne bezpečnostné riziko a ohrozenie samotných základov demokracie a ľudských práv,“ dodala k obsahu vzájomných rozhovorov členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) v Európskom parlamente.

Hovorili aj o ďalších témach, vrátane geopolitických výziev, ktorým čelíme a o spôsoboch akými môžu Slovensko i EÚ zásadovejšie konať v zahraničnej politike.

Titulná foto: Ministerstvo zahraničných vecí SR

Presne 16. júna 1953 sa niekoľko stoviek robotníkov rozhodlo vo Východnom Nemecku vyzvať na generálny štrajk. Boli nespokojní s prebiehajúcou násilnou kolektivizáciou, perzekúciou cirkví, chudobou a úpadkom. Na protesty bezmála milión východných Nemcov v stovkách miest a obcí reagovali Sovieti vpádom armády a tankov, pripomína historický kontext Miriam Lexmann.

„Človek sa nikdy nemôže stať predmetom obchodnej zmluvy“. Miriam Lexmann to opakovanie zdôraznila aj vo včerajšej rozprave k tejto téme, ktorú iniciovali poslanci z politickej skupiny ECR. „Spoločne s kolegami zdieľame dlhodobý cieľ, aby Európsky parlament prijal rezolúciu a odsúdil túto ilegálnu prax reprodukčného vykorisťovania,“ bližšie vysvetlila slovenská europoslankyňa.

K tejto vážnej otázke usporiadala v EP v Bruseli nedávno odbornú konferenciu, kde spolu s expertmi z oblasti práva a medicíny podrobne hovorili o rôznych aspektoch problému. Tento fenomén má totiž cezhraničný presah nakoľko sú mnohokrát „využívané“ práve zraniteľné a chudobné ženy z rozvojových krajín.

„Surogátne alebo takzvané náhradné materstvo porušuje medzinárodne uznané práva žien a detí a zasahuje do ich dôstojnosti. A to hneď viacnásobne:

  • Ignoruje prirodzený vzťah medzi matkou a dieťaťom,
  • vystavuje ženy a deti, ktoré porodia, na milosť a nemilosť objednávateľov, pretože neexistujú žiadne pravidlá pre prípady, kedy je dieťa napríklad kvôli tomu, že sa narodí so zdravotným postihnutím, odmietnuté,“ vysvetľuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ako tieto prípady vyzerajú v praxi.

Ide o ženy, ktoré najčastejšie v dôsledku svojej zraniteľnej situácie poskytli právne veľmi otázny súhlas s dohodou. Ide o deti, ktorých budúcnosť je nejasná alebo ktoré boli počas pandémie odložené „do skladov“, lebo si ich objednávatelia nemohli vyzdvihnúť.

„V konečnom dôsledku sa to týka aj nás všetkých, pretože upúšťame od základných hodnôt, na ktorých je postavená naša slobodná demokratická spoločnosť a nechránime tých najzraniteľnejších,“ uzatvára Lexmann.

Titulná foto: https://grayfords.co.uk

Balíček bol nateraz prijatý členskými štátmi v Rade EÚ. Dohodu v tejto chvíli čakajú ďalšie rokovania medzi inštitúciami EÚ, medzi ktoré patrí aj Európsky parlament a priority Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v tomto ohľade sú jasné:

  • Zatiaľ dohodnutú sumu finančného príspevku do tzv. Fondu solidarity považujem za neakceptovateľnú,
  • pomoc a podporu musia dostať všetky dotknuté členské štáty a je veľmi dôležité pri nej zachovať spravodlivosť a zohľadniť situáciu v tých členských štátoch, ktoré prejavujú solidaritu prijímaním odídencov z Ukrajiny – vrátane Slovenska,
  • budem podporovať, aby sme sa vrátili ku konceptu vytvorenia zón pre migrantov v bezpečných tretích krajinách, ako aj efektívnejšie uplatňovali politiku návratu,
  • zvýšenie investícií do ochrany vonkajších hraníc EÚ a posilnenie boja proti organizovanému zločinu vrátane prevádzačstva,
  • efektívnejšie používanie rozvojovej pomoci EÚ a členských štátov na prevenciu a riešenie príčin migrácie v tretích krajinách tak, aby ľudia viac nemuseli za dôstojným a bezpečným životom masovo utekať.

„Solidarita je oporným pilierom našej európskej spolupráce, ktorý je postavený na kresťanských základoch. Musí však byť spravodlivá a reflektovať realitu vo všetkých európskych krajinách. Zároveň musí aj komplexne riešiť problém tam, kde vzniká. Preto zostávam ja, aj KDH, v otázke migračnej a azylovej politiky konzistentná a dohodu, ako je teraz na stole nepodporím. Verím však, že ďalšie rokovania zohľadnia všetky spomínané aspekty,“ predstavuje svoj postoj k problematike Miriam Lexmann.

Titulná foto: ilustračná, Zdroj: fuf.se

Ako kresťania musíme svoju vieru nielen deklarovať, ale ňou predovšetkým žiť a svedčiť o nej vlastným príkladom. Aj tieto slová zazneli počas modlitebných raňajok v Európskom parlamente, ktoré za účasti Miriam Lexmann tentoraz viedol profesor Tomáš Halík. Český kňaz varoval najmä pred tým, čo sám nazval „katolicizmom bez kresťanstva“. Kresťanská politika nefunguje bez živého vyznávania viery.

Nie je náhoda, že ten istý režim, ktorý sa snaží potlačiť pravdu o svojich zločinoch a pošliapať ľudskú dôstojnosť, pôsobí čoraz asertívnejšie aj v zahraničí a predstavuje hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť, pripomína pri príležitosti 34. výročia masakra čínskeho masakra vlastného obyvateľstva na Námestí Nebeského pokoja Miriam Lexmann.

Pred 34 rokmi totalitný režim Komunistickej strany Číny na Námestí brány nebeského pokoja v Pekingu zmasakroval tisíce nevinných.

Roky sa tento režim snaží potláčať pravdu, pričom neustále pokračuje v páchaní zločinov proti ľudskosti. Svedčia o tom dôkazy o genocíde proti Ujgurom, prenasledovaní kresťanov a iných náboženských a etnických menšín, či hromadné sledovanie občanov. V meste Hong Kong čínski komunisti ničia slobody tejto enklávy, väznia prodemokratických lídrov, potláčajú základné ľudské práva a zakazujú všetky pripomienky masakry na Námestí brány nebeského pokoja. Hong Kong bolo jediné miesto v Číne, kde boli povolené spomienky na tieto udalosti, pričom pred dvoma rokmi miestne orgány kontrolované komunistickou stranou odstránili aj pamätník obetiam masakry.

Obyvatelia Číny sa však slobody dodnes nedočkali. Práve naopak, režim je čím ďalej tým brutálnejší.

„Nie je náhoda, že ten istý režim, ktorý sa snaží potlačiť pravdu o svojich zločinoch a pošliapať ľudskú dôstojnosť, pôsobí čoraz asertívnejšie aj v zahraničí a predstavuje hrozbu pre našu vlastnú bezpečnosť. Preto dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od tohto a podobných režimov a aby naše vzťahy s nimi boli založené na našich hodnotách a princípoch. S ľudskými právami v Číne a na celom svete je totiž úzko spätá aj naša bezpečnosť. Ako vieme aj z našej histórie, režimy ktoré potláčajú práva svojich občanov, sa nezastavia na vlastných hraniciach, ale šíria svoj teror a brutalitu do ostatných krajín,“ vysvetľuje svoj postoj europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Naša vlastná totalitná história nás učí, že nemôžeme byť slepí voči utrpeniu iných. Preto pokračujem v zápase za obranu slobody a dôstojnosti všetkých prenasledovaných.

Prioritou Miriam Lexmann pri rokovaniach o Nariadení o zákaze výrobkov vyrobených za použitia nútenej práce je najmä čo najúčinnejšie ochrana ľudí pred zneužívaním, ale zároveň aby bolo čo najmenej byrokraticky zaťažujúce pre podnikateľský sektor a prinieslo právnu istotu. Zákaz totiž bude neúčinný, ak nikto nebude vedieť, aké konkrétne povinnosti má napĺňať.

Tolerovaním dovozu a následným kupovaním výrobkov vyrobených v nehumánnych podmienkach, sa stávame morálne spoluzodpovední za tragédie, ktoré sa tu dejú. Miriam Lexmann ako tieňová spravodajkyňa pre Nariadenie o zákaze výrobkov vyrobených za použitia nútenej práce dnes absolvovala prvé rokovanie o texte tohto nariadenia.

Hoci sme si nedávno vypočuli trpký rozsudok, Miriam Lexmann neprestáva veriť v spravodlivosť. Povzbudzuje ju k tomu aj svedectvo neoblomnej viery ich rodičov, povedala dnes pri pamätníku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, kde sa stretla s predsedníčkou EP Robertou Metsolovou.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content