Všetky ženy na Slovensku: Pomôžte vyskladať mozaiku názorov a návrhov vo veľkej ankete KDH, aby sa nám na Slovensku žilo lepšie.
Rýchle správy
Všetky ženy na Slovensku: Pomôžte vyskladať mozaiku názorov a návrhov vo veľkej ankete KDH, aby sa nám na Slovensku žilo lepšie.
Vzdelávanie a poznanie vlastnej histórie má veľkú hodnotu. Hoci je často bolestivá, nespravodlivá a krutá, treba ju poznať. Iba tak dokážeme, aby sme súčasnosť a budúcnosť tvorili v mieri. Poučení zlyhaniami minulosti. Miriam Lexmann mala dnes možnosť vystúpiť na konferencii „Amen Leperas“ a opätovne navštíviť Súkromnú spojenú školu v Kežmarku, kde sa venujú predovšetkým študentom zo sociálne znevýhodneného prostredia či Rómom.
Rodinná politika a výmena skúseností v otázkach sociálnej starostlivosti, ale aj cestovania rodičov za prácou do zahraničia boli témami návštevy členov Inštitútu vzdelávania a inovácií v politike, ktorých pozvala do Bruselu Miriam Lexmann. Starostovia a zástupcovia miestnej samosprávy mali možnosť stretnúť expertov na rodinnú politiku a vymeniť si vzácne skúsenosti i pohľady na národnej či európskej úrovni s Európskou federáciou asociácií katolíckych rodín, zástupcami Európskej biskupskej konferencie a s členkou EP a bývalou ministerkou rodiny, práce a sociálnych vecí Poľska, Elżbietou Rafalskou.
Miriam Lexmann ako iniciátorka predstavila spolu s autorkou Andreou Cox publikáciu „Ako na technológie v rodine – upokojujúci sprievodca pre rodičov v online dobe“. Urobili tak na konferencii digiSAPIENS pod taktovkou DigiQ kde sa v rámci februárového Dňa bezpečného internetu venovali rôznym aspektom dobrého využívania online priestoru i sociálnych sietí.
K tzv. poslaneckému týždňu patrilo aj stretnutie s občanmi v Sučanoch, ktoré usporiadali členovia klubu KDH pod vedením Petra Belicu. Miriam Lexmann počas stretnutia diskutovala aj o našej úlohe v EÚ, o výzvach, ktorým čelí aj v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine, ale aj o situácii v slovenskej politike a riešeniach, ktoré ponúka KDH.
Tento týždeň absolvovala Miriam Lexmann aj diskusie so študentmi Obchodnej Akadémie sv. Tomáša Akvinského a Gymnázia sv. Františka v Žiline, Gymnázia v Dubnici nad Váhom a Spojená škola sv. Jána Bosca, Nová Dubnica. Europoslankyňa ocenila ich snahu, odhodlanie dozvedať sa nové veci, záujem o Európu či Slovensko, ale i schopnosť viesť kultivovaný dialóg na vážne témy. Naše kroky dnes vytvárajú ich budúcnosť, uviedla pri tejto príležitosti Lexmann.
Ani po 33 rokoch nemeníme naše postoje a hodnoty, preto každý vie, čo od nás môže očakávať. Ľudia potrebujú normálnu stranu, ktorá im prinesie pokoj a stabilitu. A takou stranou je práve KDH , pripomína Miriam Lexmann, europoslankyňa za KDH pri príležitosti 33. výročia založenia hnutia KDH.
Miriam Lexmann bola členkou poroty na Pronea Hackatone 2023 v Partizánskom. Študenti stredných škôl pracovali na inovatívnych riešeniach v oblasti vzdelávania, podnikania, či životného prostredia. Svoje projekty museli pretaviť do jasných a uchopiteľných biznismodelov, ktoré prezentovali počas 5 minút pred odbornou porotou.
Byť „kedykoľvek online“ je fenoménom našej doby. Naučiť sa však uvedomelo využívať skvelé možnosti internetu je výzvou ako pre nás dospelých, tak i naše deti a mladých. O kritickom myslení, mediálnej výchove či bezpečnom internete bolo dnešné celoslovenské stretnutie odborníkov na bezpečnosť detí v digitálnom priestore, ktorým sa prihovorila aj Miriam Lexmann.
Ako vytvoriť a presadiť odbornú ponuku KDH pre občanov Bratislavského kraja postavenú na konzervatívnom, kresťansko-sociálnom a národnom pilieri, aj to boli témy stretnutia členov KDH z Bratislavského kraja, kde diskutovala aj europoslankyňa Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann predstavila svoju novú publikáciu Pútnické miesta pešo či na bicykli. Vznikla spojením jej vášne k cyklistike a zároveň k duchovnému putovaniu. Oficiálne ju uvedie začiatkom blížiacej sa cyklistickej sezóny.
Miriam Lexmann sa počas víkendu zúčastnila celoslovenskej Rady KDH, kde mala možnosť oceniť starostov – rekordérov. V KDH sú štyria starostovia, ktorí obhájili svoj post už neuveriteľných deväťkrát a svoju službu občanom vykonávajú nepretržite od roku 1990.
Deň boja za slobodu a demokraciu si Miriam Lexmann pripomenula na niekdajšej hranici železnej opony spolu s Mariánom Čaučíkom z KDH, predstaviteľmi Slovenskej republiky, predstaviteľmi ÚPN a zástupcami Konfederácie politických väzňov Slovenska, kde si uctili pamiatku všetkých obetí totality a upriamili pozornosť na význam slobody.
Pochopením príbehov nenápadných hrdinov si znovuobjavujeme stratenú ľudskosť, charakter, slušnosť a odvahu. Sloboda nie je samozrejmosť a pred zlom si nemôžeme zatvárať oči. Naopak, musíme o ňom pravdivo informovať, povedala Miriam Lexmann počas dnešnej konferencie Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom.
Projekt Euroscola aj tentokrát podnietil stredoškolákov k aktívnemu spoznávaniu Európskej únie, jej významu, príležitostiam, ktoré im ponúka, ale aj výzvam, ktoré prináša. Miriam Lexmann navštívila za dva dni tri školy: Evanjelické gymnázium J. A. Komenského v Košiciach, Spojenú školu na ul. Ľ. Podjavorinskej v Prešove a Gymnázium v Giraltovciach, kde diskutovala o budúcnosti EÚ, dezinformáciách či umelej inteligencii.
Dezinformácie dnes ohrozujú aj deti a mladých. Aj preto prijala Miriam Lexmann záštitu nad expertným seminárom vedeným organizáciou digiQ. Pedagóvia, asistenti, školskí psychológovia, vychovávatelia, animátori, ale aj ďalší pracovníci v školstve, dostali odborné poznatky v tejto oblasti užitočné pre každodennú prax.
Miriam Lexmann blahoželala všetkým zvoleným poslancom a primátorom za KDH vo víkendových komunálnych voľbách. Kresťanskí demokrati obhájili post prešovského župana, majú najviac poslancov miest a obcí spomedzi všetkých politických strán na Slovensku (2276), získali posty vyše 180 starostov kandidujúcich za KDH, ale aj 7 primátorov miest a 39 krajských poslancov.
Viac ako 80 aktívnych starostov, podnikateľov, ale aj zástupcov neziskových organizácií, či školstva z celého Slovenska dnes prijalo pozvanie Miriam Lexmann na Expertný seminár o čerpaní eurofondov.
Projekt „Taiwan – krajina úspešných“, ktorý sa môže na Slovensku uskutočniť vďaka poslankyni Európskeho parlamentu Miriam Lexmann, priniesol pre Katolícku spojenú školu sv. Mikuláša v Prešove výpočtovú techniku v hodnote 16-tisíc eur.
Miriam Lexmann odmieta špinavú hru v ktorej bolo jej meno zneužité na vytvorenie falošnej emailovej adresy, z ktorej boli rozposlané anonymné emaily plné klamstiev a vyhrážok adresované starostom a primátorom v Prešovskom kraji. Zneužiť meno a podlo zaútočiť na rodinu, teda neštítiť sa akýchkoľvek praktík, nesmie byť v našej spoločnosti akceptované, vyhlásila Lexmann a upozornila, že v nasledujúcich dňoch podnikne aj s manželom Milanom Majerským náležité právne kroky.
Desiatky starostov, zástupcov či pracovníkov samospráv zo Slovenska mali jedinečnú príležitosť zúčastniť sa najväčšieho európskeho výročného podujatia venovaného regionálnej politike – Európskeho týždňa regiónov a miest. V rámci tohtoročnej témy „Nové výzvy pre súdržnosť Európy“ diskutovali dnes naši starostovia vďaka pozvaniu Miriam Lexmann na pôde Európskeho výboru regiónov aj so zástupcami Európskej komisie.
Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Práve toto znenie uznesenia presadila dnes Miriam Lexmann v Európskom parlamente.
Ak samosprávy čerpajú eurofondy pre marginalizované rómske skupiny obyvateľstva, nulové spolufinancovanie by sa malo týkať aj zvyšku územia tak, aby sme posúvali dopredu celé komunity. Nesmie sa stať, že na časť komunity danej obce alebo mesta je nulová spoluúčasť, ale na zvyšnú časť nie je. Vyhlásila to europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá výzvu na podporu miestnych a regionálnych orgánov presadila do Uznesenia o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ, ktorú dnes na plenárnom zasadnutí prijal Európsky parlament (EP).
„Čerpanie eurofondov pre samosprávy musí byť jednoduchšie a lacnejšie. Ak realizujú projekty s nulovou spoluúčasťou pre marginalizované skupiny obyvateľstva, mali by mať jednoznačne možnosť bez spolufinancovania čerpať fondy aj pre zvyšok komunity. Takéto nastavenie prispej k lepšej spolupráci aj čerpaniu a zastaví sa rozdeľovanie projektov podľa častí komunít,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Mestá a župy sa dnes musia na financovaníprojektov hradených z fondov EÚ podieľať vo výške 5 %. Podľa návrhu europoslankyne Lexmann by samospráva mohla realizovať projekt s nulovou spoluúčasťou pre všetkých, teda aj pre zvyšnú majoritnú časť komunity či územia, nielen pre marginalizovanú skupinu. Umožnili by sme tak napredovať celej komunite bez toho, aby sme občanov rozdeľovali.
Europoslankyňa, ktorá je aj členkou Výboru EP pre sociálne veci a zamestnanosť, túto tému otvára na rôznych fórach s predstaviteľmi našej vlády ako aj Európskej komisie, a to nielen v kontexte nedávnej návštevy eurokomisárky pre rovnosť Helenou Dalli na Slovensku.
KDH navyše dlhodobo presadzuje nulovú spoluúčasť pri čerpaní eurofondov na všetky projekty samospráv. „Vláda by to podľa nás mala umožniť mestám, obciam a župám a čo najskôr o tom rokovať s Európskou komisiou, pretože uprostred vážnej krízy si mnohé samosprávy nemôžu dovoliť realizovať projekty, ktoré by výrazne pomohli ľuďom v regiónoch i celej krajine,“zdôrazňuje Miriam Lexmann. Hnutie pritom zdôrazňuje, že nulová spoluúčasť pre samosprávy by podporila aj lepšie čerpanie eurofondov, v ktorom Slovensko už roky – osobitne za vládnutia Smeru – vážne zlyhávalo.
„Za peniaze z eurofondov môžu samosprávy budovať a opravovať cesty, školy, zdravotnícke, sociálne zariadenia, vodovody či podporiť sociálne slabších. Nie je správne, aby to nemohli urobiť, ak nemajú na spolufinancovanie. Rozumnejšie je umožniť im čerpať fondy bez spoluúčasti, ako vracať nevyčerpané fondy späť do Bruselu. Naše regióny, mestá i obce ich vedia dobre využiť a dnes to potrebujú viac než kedykoľvek predtým,“ apeluje europoslankyňa Lexmann.
Foto: ©Zoran/Adobe Stock/europarl.europa.eu
Poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann spoločne s nadáciou Opora a Nadáciou Konrada Adenauera pozývajú podnikateľov, volených zástupcov občanov i tých, ktorí sa plánujú angažovať na regionálnej, či komunálnej úrovni na jednodňový expertný seminár, na ktorom získajú užitočné informácie o čerpaní eurofondov na aktuálne programové obdobie.
Seminár sa bude konať 21. októbra 2022 v priestoroch Chateau Gbeľany nedaleko Žiliny.
Podujatie je pre účastníkov bezplatné a program je zostavený na mieru pre dve skupiny: volených zástupcov občanov (primátori, starostovia, poslanci krajských, mestských, či obecných zastupiteľstiev) a podnikateľov, ktorí pôsobia v regiónoch.
„V čerpaní eurofondov na Slovensku máme čo doháňať a preto sme sa rozhodli ponúknuť tým, ktorí spoluvytvárajú podmienky na rozvoj našich regiónov, šancu získať najaktuálnejšie vedomosti. Prostriedky z Európskej únie sa musíme naučiť využívať čo najefektívnejšie,“ hovorí Miriam Lexmann, ktorá dlhodobo poukazuje na nedostatky v tejto oblasti.
Odborníci z oblasti eurofondov predstavia najnovšie informácie k aktuálnemu programovému obdobiu a poskytnú účastníkom užitočné tipy ako sa lepšie orientovať v oblasti eurofondov.
V druhej časti podujatia sa uskutoční panelová diskusia odborníkov v zložení: Michal Hort (EOS Inovazioni), Marián Cipár (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR) a Miriam Lexmann (poslankyňa Európskeho parlamentu).
V panelovej diskusii budú rečníci spoločne hľadať odpoveď na otázku ako môže verejný a súkromný sektor spolupracovať na rozvoji regiónov.
Lektori:
Vladislav Novák, EOS Inovazioni
Gabriela Kompišová, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Marián Cipár, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Program:
Podujatie je pre účastníkov bezplatné, finančne ho podporila Nadácia Konrada Adenauera a Európska ľudová strana.
Vyplnením záväznej prihlášky na tomto odkaze do 14. októbra získava účastník bezplatný prístup na podujatie vrátane občerstvenia a obedu. Počet účastníkov je obmedzený.
Miriam Lexmann spoločne s nadáciou Opora a Nadáciou Konrada Adenauera pozývajú podnikateľov, volených zástupcov občanov i tých, ktorí sa plánujú angažovať na regionálnej, či komunálnej úrovni na jednodňový expertný seminár, na ktorom získajú užitočné informácie o čerpaní eurofondov v aktuálnom programovom období.
Dezinformácie, hybridné hrozby, riziká ekonomickej závislosti na nedemokratických režimoch, či etické aspekty moderných technológii – aj na tieto témy sa zhovárala Miriam Lexmann so študentmi Obchodnej akadémie v Petržalke a Strednej odbornej školy pedagogickej v Modre.
Pri príležitosti Dňa starých rodičov a seniorov sa Miriam Lexmann na pozvanie predsedu Združenia kresťanských seniorov Slovenska, Petra Macha, zúčastnila pontifikálnej svätej omše v Katedrále sv. Martina. Svetový deň starých rodičov a seniorov ustanovil Svätý Otec František v roku 2021. Slávi sa vždy štvrtú júlovú nedeľu, aby bol blízko sviatku sv. Joachima a Anny, Ježišových starých rodičov.
Je krivdou páchanou na občanoch, ak nevieme čerpať eurofondy a musíme ich vracať do Bruselu. Pritom máme stovky obcí bez vodovodu či kanalizácie. Tisícky otcov a mám chodia za prácou do zahraničia. Aj týmito slovami podporila Miriam Lexmann výzvu KDH na zavedenie nulového spolufinancovania eurofondov zo strany miest, obcí a VÚC.
Po rokoch komplikovaného a nejasného procesu súvisiaceho s čerpaním eurofondov sa od júla Úrad pre verejné obstarávanie stane jedinou inštitúciou pre výkon kontroly verejného obstarávania. Prijímatelia eurofondov tak budú mať konečne istotu, že ak im jeden štátny úrad verejné obstarávanie odobrí, iný ho už nemôže spochybniť. Miriam Lexmann víta toto rozhodnutie, pretože sama na fatálne zlyhania štátu v tejto oblasti opakovane poukazovala.
Potrebujeme osloviť mladých ľudí, aby si osvojili a pamätali na našu minulosť. Pri príležitosti Dňa pamiatky obetí komunizmu a výzve, aby sme mali na Slovensku viac múzeí obetí komunizmu, ako je v Košiciach, to pre RTVS povedala europoslankyňa Miriam Lexmann.
„Namiesto inštitucionálnych otázok Európskej únie je oveľa dôležitejšie riešiť v súčasnej dobe dôsledky pandémie, prebiehajúcej vojny na Ukrajine, energetickej krízy a stúpajúcej inflácie, čo spôsobuje reálne problémy ľudí,“ vyzýva europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Európsky parlament má za sebou hlasovanie o uznesení, ktoré obsahuje výzvu na zvolanie konventu za účelom revízie zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ). Ide o reakciu na závery z Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE), kde zazneli aj odporúčania na nahradenie jednomyseľného hlasovania v Rade EÚ väčšinovým a ďalšie odporúčania na revíziu platných zmlúv o EÚ.
„Nepovažujem závery Konferencie za reprezentatívne, keďže ako som viackrát upozornila, do úvahy boli vzaté iba názory občiansky panelov zo šiestich členských štátov. Občania zo zvyšných 21 štátov tak nemajú v týchto záveroch svoje zastúpenie, a preto považujem za kľúčové pokračovať v riadnom hodnotení záverov a diskusiách, a teraz nerobiť predčasné závery,“ zdôvodňuje svoj nesúhlasný postoj k otváraniu zmlúv Miriam Lexmann a dodáva, že vylúčenie 21 členských štátov považuje za procedurálne zlyhanie konferencie, kvôli čomu nemožno brať jej závery ako záväzné.
Slovenská europoslankyňa upozorňuje, že otázka v diskusiách s občanmi neznela, či chceme otvárať zmluvy o EÚ, ale akú Európu chceme mať. Navyše viaceré okruhy, pri ktorých ľudia odpovedali na otázky ako chcú, aby fungovali – napríklad zdravotníctvo či sociálne veci – vôbec nie sú v kompetencií EÚ, ale národných štátov.
„V súčasnosti je oveľa dôležitejšie riešiť namiesto inštitucionálnych otázok konkrétne problémy občanov v dôsledku pandémie, vojny na Ukrajine a inflácie. Ľudia od nás teraz očakávajú najmä efektívne riešenia energetickej krízy vzhľadom na nevyhnutnú diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a mnohých iných sociálno-ekonomických problémov, ktoré dopadajú aj na našich občanov,“ vysvetľuje Miriam Lexmann.
Mnohé problémy by sa podľa nej dali vyriešiť v rámci existujúcich zmlúv, kompetencii a pravidiel, ktoré má EÚ k dispozícii.
„Problémom dnešnej EÚ totiž je, že rieši mnoho otázok, na ktoré nemá právomoci a naopak neprináša dostatočné riešenia v oblastiach, kde právomoci má. Ak je niečo potrebné zmeniť, je to efektivita prinášania riešení v rámci stanovených kompetencií európskych inštitúcií,“ dodáva najvplyvnejšia slovenská europoslankyňa za uplynulý rok.
Hoci bol návrh uznesenia Európskym parlamentom na zvolanie konventu prijatý, nejde o legislatívny návrh. Jeho odporúčania teda nie sú právne záväzné.
Zdroj: defensenews.com/kamisoka/Getty Images
Miriam Lexmann strávila príjemné dopoludňajšie nedeľné chvíle Dňa rodiny v Lendaku. Popoludní zavítala na 45. ročníku Zamagurských folklórnych slávností plných atmosféry ľudovej hudby, tanca, remesiel a našich tradičných dobrôt.
V rámci súkromného grantového programu s názvom „Pomôžme si“ pomohla Miriam Lexmann tentokrát aj Domu Rafael v Petržalke poskytujúcemu hospicovú starostlivosť či denný stacionár pre mladých ľudí s postihnutím. Vďaka príspevku si mohli zakúpiť dekubitné matrace.
Miriam Lexmann sa ako členka predsedníctva snemu združenia Fórum života, ktoré má za cieľ vytvárať spoločnosť rešpektujúcu ľudský život od počatia po prirodzenú smrť pri podpore rodiny ako optimálneho miesta vzniku a rozvoja ľudského života, zúčastnila snemu Fóra života.
Miriam Lexmann dnes navštívila Úniu centier a poradní pre rodinu, ktorá splnila podmienky a stala sa členom Federácie katolíckych prorodinných asociácií v Európe (FAFCE), s ktorou v Bruseli veľmi intenzívne spolupracuje. Ich spolupráca tak dostane intenzívnejšie možnosti realizácie.
Vojna na Ukrajine nám nastavila zrkadlo a ukázala, aké potrebné je poznať a držať sa princípov, ktoré konštituujú slobodnú Európu. Zdôraznila Miriam Lexmann na podujatí Európska identita a sprostredkovanie európskych hodnôt na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity.
Slovensko má pri zvládaní migračnej krízy, poskytovaní pomoci i integrácii ľudí hľadajúcich útočisko pred vojnou na Ukrajine možnosť čerpať výraznú finančnú i materiálnu pomoc Európskej únie. O výzvach koordinácie a čerpania tejto pomoci diskutovala Miriam Lexmann v TASR.TV.
Na otvorenie kontaktných ambulancií s ukrajinskými lekármi pre utečencov môžeme využiť dostupné európske financie, pripomenula Miriam Lexmann a KDH v návrhoch riešenia náporu na lekárov a ambulancie.
V rámci grantového programu Pomôžme si pomohla Miriam Lexmann tentokrát Domovu sociálnych služieb v Detve. Pracovníci sa tu venujú deťom a mládeži s ťažkým kombinovaným telesným a mentálnym postihnutím. Tretina z klientov má poruchu autistického spektra.
Vláda musí brať samosprávu ako rovnocenného partnera pri každom vážnom rozhodnutí o živote ľudí v obciach, mestách a regiónoch. Pre porovnanie, kým v susednom Poľsku v predošlom programovom období bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, u nás to je stále ledva 10 %, uviedla Miriam Lexmann v diskusii na TASR TV. Na Slovensku podľa nej brzdí čerpanie byrokracia, a tiež fakt, že vláda odstavila regióny, starostov a primátorov na vedľajšiu koľaj.
Na Slovensku majú MAS-ky, žiaľ, nesmierne ťažký prístup k finančným príspevkom, aby mohli rozvíjať naše regióny. Bráni im v tom rozsiahla byrokracia a problematicky nastavený systém. Napríklad v Českej republike tieto skupiny môžu čerpať prostriedky aj z Európskeho sociálneho fondu, a tak riešiť nárast chudoby spôsobený pandémiou, priblížila Miriam Lexmann v diskusii o subsidiarite a vzájomných vzťahoch členských štátov s EÚ.
O etických aspektoch umelej inteligencie, dezinformáciách, súčasnej politickej situácií doma aj vo svete a o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ diskutovala Miriam Lexmann online počas decembra so študentmi Univerzity Komenského, Ekonomickej univerzity a Univerzity Mateja Bela.
Stovky rodín sú aj následkom pandémie, choroby, zdravotného znevýhodnenia či straty práce v existenčných ťažkostiach. V najťažších, nie ojedinelých prípadoch, je u mnohých rodín – nie vlastnou vinou – ohrozená aj samotná strecha nad hlavou. Miriam Lexmann preto v spolupráci s Úsmev ako dar spustila verejnú zbierku na pomoc ohrozeným rodinám na Slovensku.
V postupoch čerpania eurofondov sa Slovensko stáva európskou raritou, keď vláda odstavila regióny na vedľajšiu koľaj. Ešte nedávno sľubovala decentralizáciu, dnes však nielenže takmer 90 % peňazí z aktuálneho programového obdobia sústredí do rúk ministerských úradníkov, ale nepochopiteľne ignoruje aj úspešné miestne akčné skupiny. Ľudia zdola sú tak obchádzaní a nemôžu realizovať mnohé lokálne významné projekty, upozorňuje Kresťanskodemokratické hnutie.
„Dôvera ľudí v mestá, obce a kraje výrazne vzrástla, lebo nielen pri pandémii ukázali, že poznajú a vedia dobre riešiť problémy ľudí. Ak má Slovensko rásť, musí im viac veriť aj vláda. Tá im však pri historickej šanci pomôcť cez eurofondy dáva žalostne málo – iba 12 % z celkového balíka. Nie je to správne, ani fér,“ upozorňuje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
„Celoeurópsky trend je, aby o eurofondoch rozhodovali ľudia zdola, teda u nás sú to kraje a miestne akčné skupiny. Slovenský trend je, žiaľ, presne opačný a robí z nás smutnú európsku raritu,“ približuje Lexmann, ktorá je podľa nezávislej organizácie VoteWatch Europe najvplyvnejšia zo slovenských europoslancov. Ako alarmujúci príklad uviedla Poľsko, kde len v predošlom programovom období 2014 – 2020 bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, kým u nás iba 10 %. V súčasnom období (do 2027) je pre slovenské regióny alokovaná čiastka 12 %, ale po započítaní zdrojov z Plánu obnovy sa ešte zníži.
„Vo financovaní regiónov sme sa tak v novom programovom období nijako neposunuli. Hoci vláda sľubovala opak. Navyše nepochopiteľne uťahuje opasky aj miestnym akčným skupinám, ktoré regióny pomáhajú dlhodobo úspešne rozvíjať,“ zdôrazňuje Lexmann s tým, že regióny jednoznačne musia mať možnosť rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. „Vláda ich nesmie obchádzať. Musí ich viac počúvať a dať aj viac peňazí do územia, teda k samotným ľuďom,“ dopĺňa. Europoslankyňa pripomína, že zahraniční členovia sociálneho výboru Európskeho parlamentu boli na nedávnej návšteve Slovenska zhrození mierou chudoby našich regiónov a neschopnosťou použiť na riešenie stavu voľné eurofondy.
Cez nový Operačný program Slovensko prinesú eurofondy do roku 2027 takmer 13 miliárd eur, ďalších takmer 6 miliárd eur cez Plán obnovy. „O takmer celom balíku rozhodnú ministerskí úradníci a doteraz nevieme, ako. Kým Slovensko nebude budované zdola nahor, vláda bude pri riadení krajiny opakovať tie isté chyby, na ktoré doplatia zasa len ľudia,“ hodnotí expert na eurofondy Rastislav Horvát.
Ako ďalej upozorňuje, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie nielen sedí na eurofondoch, ale z peňazí, ktoré dáva do regiónov v rámci OP Slovensko, nepridelilo miestnym akčným skupinám (MAS) ani euro. Dokonca uvažuje, že ich počet zredukuje o polovicu. „Doteraz mohli MAS čerpať aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, do budúcna im však zostane len Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. To je krok späť, lebo život v regiónoch a MAS-ky nie sú len o poľno- či pôdohospodárstve, ale aj o vzdelávaní, kohézii, sociálnych veciach. Európa nabehla na multifondové financovanie MAS, Slovensko ide do monofondového, čím uškodí ľuďom v menších mestách a obciach,“ podčiarkol Horvát.
Podľa projektového manažéra a starostu obce Oravská Polhora Michala Strnála vedia MAS-ky úspešne zrealizovať menšie projekty, ktoré sú mimoriadne platné pre rozvoj miest a obcí. Zápasia však s neskutočnou byrokraciou, pričom ministerstvo ich označuje za „chronický problém“. „Kým MAS-ka dokáže projekt vyhodnotiť za pár týždňov, úradom trvá aj 390 dní od podania žiadosti po podpis zmluvy. Problémom nie sú MAS-ky, ale neskutočná byrokracia, ktorú štát vytvára. Aby pre 20- až 30-tisícové projekty boli 100 stranové príručky?“ pýta sa Strnál.
Ako starosta obce pociťuje, že občania potrebujú mať zľahčený, nie sťažený prístup k eurofondom. „Znova vyzývame vládu, aby nás – starostov a primátorov – pri zásadných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú našich miest a obcí, neobchádzala. Zvlášť v otázke eurofondov, ktoré môžu výrazne zlepšiť životy ľudí. Jediná cesta je decentralizovať, neignorovať ľudí zdola, dať regiónom nielen povinnosti, ale aj adekvátne právomoci a namiesto rušenia viac podporovať aj miestne akčné skupiny,“ uzavrel Michal Strnál.
Zdroj foto: KDH
Pomoc regiónom patrí medzi top priority vyspelých krajín. Regióny musia rozhodovať o veciach, ktoré sa ich týkajú. Vláda ich pritom nesmie obchádzať ako to robí v najnovších opatreniach na čerpanie eurofondov. Vláda uťahuje opasky aj MAS-kám, ktoré dlhodobo úspešne pomáhajú rozvíjať regióny. Dokonca sa hovorí o ich výraznom znížení. Nemôžeme si to dovoliť, prízvukuje Miriam Lexmann spoločne s odborníkmi a starostami z KDH na tému eurofondov.
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:
– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,
– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,
– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,
– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,
– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.
– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,
– zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia
– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,
– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.
– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,
– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,
– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,
– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,
– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,
– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,
– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,
– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,
– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,
– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,
– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?“,
– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.
Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.
Najväčšie prekážky pri čerpaní eurofondov nám nekladie Brusel, ale robíme si ich my sami. Miriam Lexmann to opätovne skonštatovala po ukončení návštevy delegácie Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci EP na východe Slovenska, kde sa zamerali na efektivitu čerpania eurofondov.
Ako členka delegácie Výboru pre sociálne veci a zamestnanosť Európskeho parlamentu navštívila Miriam Lexmann spolu s ďalšími kolegami Košice a okolie.
Cieľom misie v teréne bolo zhodnotiť efektivitu čerpania eurofondov, a to najmä Európskeho sociálneho fondu so zameraním na lepšie začlenenie znevýhodnených skupín. Slovenská europoslankyňa dlhodobo poukazuje na význam efektívneho čerpania európskych finančných prostriedkov, a to nielen Plánu obnovy, ale i ďalších eurofondov, čo je potrebné realizovať v synergii.
„Je to totiž jedinečná príležitosť posunúť našu krajinu vpred. O to viac v čase, keď silné sociálne dopady pandémie privádzajú mnohé rodiny či marginalizované skupiny na hranicu chudoby alebo ich do nej ešte hlbšie ponárajú,“ uviedla počas trojdňovej misie Lexmann.
Stretnutia s miestnymi zástupcami – primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom, viceprimátorkou Lucia Gurbáľová, starostom mestskej časti Luník IX. M. Šaňom, riaditeľkou tamojšej základnej školy I. Roškovou, zástupcami neziskového sektora a ďalšími len potvrdili skutočnosti, ktoré ľudia v regiónoch hlásia už dlhodobo.
„Tie najväčšie prekážky pri čerpaní eurofondov neprichádzajú z Bruselu – zbytočne si ich vytvárame my sami na Slovensku: komplikovanou byrokraciou, nezmyselnými pravidlami a na rozdiel od okolitých krajín aj platbami za projekty až po ich realizácii pričom zdĺhavé verejné obstarávanie často spôsobí, že vysúťažená cena sa medzičasom pri náraste cien stáva neaktuálnou, a teda projekt nerealizovateľným,“ popísala konkrétne problémy s čerpaním eurofondov v regiónoch členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci pri EP.
Päťčlenná delegácia poslancov a dvoch vysoko postavených úradníkov Európskej Komisie videla v Košiciach a okolitých obciach mnoho skvelých sociálnych projektov, ktoré kvôli uvedeným absurdným pravidlám nie sú alebo nemôžu byť financované z eurofondov. Každé nevyužité či vrátené euro nazýva M. Lexmann okrádaním ďalších generácií o príležitosť.
„Rada by som na tomto mieste vyzdvihla zvlášť prácu saleziánov, s ktorými som sa v rámci tejto návštevy stretla na Luníku IX. – don Peter Veselský, don Peter Žatkuľak, don Peter Bešenyei, sestra Zuzka a ďalší, máte môj obdiv. Na pozitívny vplyv ich pastoračných aktivít v miestnej komunite som upovedomila i kolegov zo zahraničia – poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov Európskej komisie. Som potešená, že v tamojšej atmosfére bolo cítiť i silu stále prítomného posolstva nedávnej návštevy Svätého Otca Františka,“ uzavrela Miriam Lexmann stručný prehľad získaných skúseností z pracovnej cesty.
Zdroj foto: Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku
Čerpanie, účel a efektivitu vynaložených eurofondov pre ohrozené rodiny, deti, znevýhodnených obyvateľov ako aj marginalizovanú skupinu Rómov prišla do Košíc a okolia skontrolovať Miriam Lexmann so skupinou poslancov EP z Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.
Nie je možné, že jedna štátna inštitúcia odobrí verejné obstarávanie obce, nenájde žiadnu chybu, ale pri spätnej kontrole príde druhá štátna inštitúcia a v tom istom obstarávaní nájde chyby, pričom obviní obec a starostu. Vinný je predsa ten, kto robil prvú kontrolu, upozorňuje Miriam Lexmann na systémové chyby pri implementácií eurofondov.
Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.
Zatiaľ čo náš automobilový priemysel upadá a čelí vážnym výzvam s dopadmi na živobytie ľudí, vláda SR investuje peniaze daňových poplatníkov do otáznych projektov, podkopáva našu ekonomickú konkurencieschopnosť a bezpečnosť,
Zatiaľ čo Európska únia vrátane Slovenska čelí vážnym hrozbám s dopadom na živobytie ľudí, náš premiér púta pozornosť zástupnými témami, podkopáva demokratické základy, právny štát a namiesto podpory konkurencie schopnosti prináša ďalšiu ranu nielen ľuďom, ale aj podnikateľskému sektoru.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann dnes v pléne Európskeho parlamentu vyzvala slovenskú vládu na promptnú pomoc pre zasiahnuté regióny, a to za využitia domácich, ako aj európskych nástrojov.
V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.
Nie financovanie projektov totalitných režimov, ale podpora inovácií európskych a slovenských firiem a spolupráca s demokratickými spojencami je kľúčom k prosperite našich regiónov a ekonomickej bezpečnosti.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!