Rýchle správy
Vysoké bezpečnostné riziko používania aplikácií ako TikTok, ktoré spravujú autoritárske režimy sú dôvodom obrátenia sa Miriam Lexmann na Európsku komisiu a Radu so žiadosťou o koordináciu spoločného európskeho postupu, dôkladného hodnotenia týchto rizík a ich jasnú komunikáciu pre všetkých občanov EÚ.
Jednotlivé štáty západného sveta pristupujú k zákazu používania populárnej aplikácie TikTok pre predstaviteľov svojich vlád, parlamentov a oficiálnych úradov. Dôvodom je vysoké bezpečnostné riziko. Táto aplikácia totiž vzhľadom na svojho vlastníka spadá pod čínske právo a rôzne údaje o používateľoch tak končia v rukách Čínskej komunistickej strany. Týka sa to aj vašich údajov ako napríklad IP adresa, lokalizačné dáta, história navštívených stránok a vyhľadávaní či vzory a rytmy písania? Odpoveď je, áno.
Preto sa Miriam Lexmann obrátila na Európsku komisiu a Európsku radu so žiadosťou o koordináciu spoločného európskeho postupu, dôkladného hodnotenia týchto rizík a ich jasnú komunikáciu pre všetkých občanov EÚ. „Ak sú totiž bezpečnostné riziká vyplývajúce z používania aplikácií kontrolovaných autoritárskymi režimami preukázané pre predstaviteľov štátu a naše demokratické inštitúcie, nemôžeme váhať v jednoznačnej komunikácii týchto rizík aj pre našich občanov a celú demokratickú spoločnosť,“ hovorí členka Výboru pre zahraničné vzťahy a bezpečnosť (AFET) Miriam Lexmann.
Toto však nie sú jediné nebezpečné praktiky TikToku. O tom, že je ohrozené dokonca aj duševné zdravie detí, svedčí napríklad aktuálna správa z Veľkej Británie o pokute takmer 13 miliónov libier za nedostatočnú ochranu súkromia detských používateľov. Údaje o užívateľoch mladších ako 13 rokov – čo je minimálny vek na vytvorenie účtu – spracovávala spoločnosť TikTok bez potrebného súhlasu rodičov. Dané údaje tak mohli byť použité na sledovanie a profilovanie detí, ktorým tak mohol byť a s veľkou pravdepodobnosťou aj bol predkladaný nevhodný a škodlivý obsah. Tieto praktiky sú neakceptovateľné.
Europoslankyňa upozorňuje, že zber údajov ako napríklad IP adresa, lokalizačné dáta, história navštívených stránok a vyhľadávaní či vzory a rytmy písania sú zdieľané nielen s poskytovateľmi služieb a partnermi TikToku. Prístup k nim tak vzhľadom na sídlo prevádzkovateľa a obchodné podmienky má aj totalitný režim Komunistickej strany Číny. „Ak je TikTok a ďalšie podobné aplikácie uznané ako hrozba pre naše demokratické inštitúcie, potom je to hrozba aj pre naše demokratické spoločnosti, a teda aj pre našich občanov,“ dodala Lexmann.
Titulná foto: ilustračná
Zdroj: https://www.seznamzpravy.cz
Nevyvážené a jednostranné je podľa Miriam Lexmann uznesenie, ktorým Európsky parlament reaguje na výročnú správu Komisie o stave právneho štátu. Správa spomína len krajiny strednej a východnej Európy a nevenuje sa problémom v iných členských štátoch. Významným nedostatkom je aj prehliadnutie prípadu nevyšetrenej smrti Jozefa Chovanca na letisku v Belgicku, ku ktorej došlo v roku 2018.
Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann, tieňovej spravodajkyne Európskeho parlamentu v súvislosti s dnešnou dohodou EÚ o nástroji proti ekonomickému nátlaku zo strany tretích krajín:
„Osobitne vítam dnešnú dohodu EÚ na znení jednotných pravidiel obchodnej a ekonomickej obrany, ktoré som dlhodobo presadzovala aj ako tieňová spravodajkyňa na pôde Európskeho parlamentu. Sú našim ďalším dôležitým nástrojom proti politicko-obchodnému nátlaku, ktorý Čína neustále vyvíja nielen voči svojim susedom, ale aj tretím krajinám, vrátane EÚ – ako sa to ukázalo aj v prípade Litvy. Som presvedčená, že len náš jednotný a vytrvalý postupmôže zabrániť bezprecedentnému pokračovaniu čínskej politiky v štýle „rozdeľuj a panuj“. Toto je nesmierne dôležité aj pre Slovensko vzhľadom na našu sekundárnu závislosť od Číny, napríklad prostredníctvom automobilového priemyslu, čo vytvára vysoké riziko pre ekonomickú bezpečnosť.“
Viac informácii k predošlej aktivite Miriam Lexmann: https://lexmann.eu/cinsky-natlak-na-litvu-je-utok-na-cely-jednotny-europsky-trh/
Zdroj foto: euractiv.com/shutterstock.com
Vernosť pravde je strážkyňou našej dnešnej slobody. Bola to vernosť pravde, ktorá pred 35 rokmi viedla niekoľko tisíc ľudí, aby modlitbou a sviečkou v ruke vyjadrili túžbu po slobode a urýchlila udalosti, ktoré viedli až k Nežnej revolúcii, píše Miriam Lexmann v najnovšom blogu.
Sviečková manifestácia vydala svedectvo o pravde komunistického totalitného režimu, hovorí Miriam Lexmann v spomienkovom videu pri príležitosti 35. výročia Sviečkovej manifestácie.
Na tomto mieste vernosť pravde priviedla niekoľko tisíc ľudí, aby modlitbou a sviečkou v ruke vyjadrili túžbu po slobode. Tento moment urýchlil udalosti, ktoré neskôr viedli až k pádu neľudského režimu, zdôraznila Miriam Lexmann v príhovore na Hviezdoslavovom námestí pri príležitosti 35. výročia Sviečkovej manifestácie.
Zánik bipolárneho sveta studenej vojny priniesol postupné preskupenie síl medzinárodných hráčov až do jeho dnešnej multipolárnej podoby. Ponaučenia z tohto vývoja vidím najmä v troch rovinách.
Po prvé, ideológie majú svoje dôsledky. Dlhodobo sme sa mylne nazdávali, že dokážeme zmeny v nedemokratických režimoch napomôcť rozvíjaním ekonomických vzťahov. Dnes však vidíme tristné dôsledky obchodnej spolupráce nielen s Pekingom či Kremľom. Od ohrozenia bezpečnosti našich vlastných občanov až po bezprecedentné narušenie svetového mieru v podobe Putinovej vojenskej agresie na Ukrajine. Naše hodnoty už viac nemôžu byť na predaj.
Po druhé, hrozby musíme jasne pomenovať. Európsky parlament v uznesení zo 14. apríla 1988 odsúdil zásah československých bezpečnostných zložiek voči kresťanom zhromaždeným na pokojnej Sviečkovej manifestácii v Bratislave a rázne pomenoval brutalitu režimu konajúceho v rozpore so Záverečným helsinským aktom. My sme vzhľadom na naše ekonomické väzby doposiaľ neboli schopní pomenovať mnohé ľudskoprávne zločiny nedemokratických režimov. Vrátane genocídy, ktorú čínska komunistická strana pácha v regióne Sin-ťiang.
Po tretie, podpora slobody a demokracie vo svete je existenčnou otázkou. V studenej vojne sa nekompromisný postoj M. Thatcherovej, R. Reagana či pápeža Jána Pavla II. v boji za slobodu a demokraciu vo svete stal uholným kameňom. Pomáhať tým, ktorí dnes bojujú za tieto hodnoty, znamená byť nositeľom nádeje na zmenu. Túžba po slobode je totiž vpísaná do našej ľudskej DNA.
Tragédia vojny na Ukrajine nás zároveň učí solidarite a nezištnej pomoci jej obetiam. Všetci sa dnes spájame v okamžitej humanitárnej pomoci Ukrajincom, ktorých právo na existenciu deštruktívne spochybňuje agresor z Kremľa. Nesmieme viac takýmto hráčom umožňovať, aby uskutočnili svoje zvrátené vízie. Pre krátkodobé benefity nezrádzajme hodnoty a princípy, na ktorých stojí naša slobodná a demokratická spoločnosť. Sú to totiž práve naše hodnoty, ktoré nás robia silnejšími.
Článok bol pôvodne publikovaný v časopise .týždeň v marci 2022.
Viera je vždy silnejšia ako diktatúra. Vychádza totiž z pravdy. A pravda sa umlčať nedá, hoci sa o to mnohí snažia. Aj preto Miriam Lexmann spoločne s Ústavom pamäti národa zorganizovala v priestoroch EP v Štrasburgu dokumentárnu fotovýstavu k udalostiam Sviečkovej manifestácie z 25. marca 1988, kedy pokojný dav so sviečkami v rukách demonštroval za náboženské a občianske práva v komunistickom Československu.
Pobúrenie nad brutalitou polície a zhrozenie z cynizmu konania štátnych orgánov, ale aj prenasledovania kresťanov, vyjadril Európsky parlament (EP) v roku 1988 v bezprostrednej reakcii na udalosti Sviečkovej manifestácie. Tento týždeň si EP bratislavské udalosti z 25. marca znovu pripomína vďaka výstave, ktorú v Štrasburgu zorganizovala europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) v spolupráci s Ústavom pamäti národa (ÚPN).
Dokumentárna fotovýstava približuje nielen europoslancom, ale aj všetkým návštevníkom a zamestnancom Európskeho parlamentu hrdinstvo občanov, ktorí so sviečkou v ruke stáli proti policajnej brutalite a vodným delám v boji za slobodu a demokraciu.
„Manifestácia, ktorá dláždila cestu víťazstvu slobody v komunistickom Československu, môže byť svetlom nádeje i dnes pre ľudí zápasiacich o slobodu v rôznych krajinách, vrátane tých s nedemokratickými režimami,“ hovorí v reakcii na dianie v mnohých krajinách sveta europoslankyňa Miriam Lexmann.
Európsky parlament v nadväznosti na udalosti takzvaného bratislavského Veľkého piatku prijal rezolúciu, v ktorej jednoznačne odsúdil zlo vtedajšieho režimu, postavil sa za utláčaných a vyzval vtedajšiu vládu, aby plne rešpektovala základné ľudské práva a vyhovela petícii, ktorú podpísalo takmer 500-tisíc odvážnych občanov.
„Sviečková manifestácia bola prelomovou udalosťou a prvým verejným protestom proti komunistickému režimu v Československu od roku 1969. Svojim nenásilným odporom predznamenala „nežný“ charakter pádu komunistického režimu a prechod k demokracii v roku 1989. Požiadavkou na dodržiavanie občianskych práv a náboženských slobôd pomohla zjednotiť predtým rozdelený slovenský disent,“ priblížil pri príležitosti výstavy dianie spred 35 rokov predseda správnej rady ÚPN Jerguš Sivoš.
Podpredseda Fóra kresťanských inštitúcií Pavol Kossey zdôraznil úlohu, ktorú nielen vtedy zohrali práve kresťania: „Veriaci chcú byť aj dnes obohatením pre spoločnosť. Chcú, tak ako pred 35 rokmi na Hviezdoslavovom námestí, spolu so všetkými úprimne zmýšľajúcimi ľuďmi prinášať a udržiavať v spoločnosti ideály, pomáhať ju robiť skutočne ľudskou – počnúc starostlivosťou o medziľudské vzťahy až po prinášanie nových pohľadov na ekológiu.“
Aj po viac ako troch desaťročiach sme však svedkami geopolitického vývoja a hrozieb, ktorým sloboda a demokracia čelia zo strany autoritárskych a totalitných režimov. Aj preto je nesmierne dôležité poukazovať na náš vlastný zápas o slobodu, ako aj potrebu túto slobodu chrániť a pripomínať to aj ďalším, ktorí podobné útrapy nikdy nezažili.
„My dnes už patríme k tým šťastným, ktorí môžu žiť slobodne. Musíme sa však pýtať sami seba, či s touto slobodou zaobchádzame zodpovedne. Na mieste je aj otázka, či sme za ten relatívne dlhý čas, čo sme členským štátom Európskej únie, dostatočne svedčili o odkaze našej historickej skúsenosti s totalitným režimom a delili sa o ňu tak, aby sme umožnili európskemu spoločenstvu lepšie rozpoznať hrozby totality už v jej náznakoch,“ uzatvára slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Vernisáž výstavy sa uskutoční v Európskom parlamente v Štrasburgu dnes 14. marca o 18:00.
Všetky ženy na Slovensku: Pomôžte vyskladať mozaiku názorov a návrhov vo veľkej ankete KDH, aby sa nám na Slovensku žilo lepšie.
Je absurdné, že ani po piatich rokoch vyšetrovania neexistuje rozhodnutie, ktoré by postavilo pred spravodlivosť vinníkov. Práve naopak, len nedávno belgická prokuratúra rozhodla vyšetrovanie smrti Jozefa Chovanca uzavrieť a nikoho v tejto veci nestíhať. Preto aj naďalej konám kroky, aby zvíťazila spravodlivosť a právny štát. Je potrebné vyvrátiť akékoľvek pochybnosti a tých je aj naďalej priveľa.
Túžili po Slovensku bez podvodov a korupcie. Po krajine bez zákulisných hier vyvolených a hrubého zneužívania moci. Po spravodlivom, čestnom, Slovensku. Pravda, ktorej sa mocní tak báli, ich stála to najcennejšie. Ján, Martina! Ste neustále medzi nami. Váš odkaz po hľadaní pravdy nesmie zostať umlčaný.
Nezabúdajme, aká je hodnota slobody a mieru vzácna, ťažko vybojovaná, ale aj krehká. Vážme si ju, pripomína Miriam Lexmann v deň smutného výročia tragickej popravy troch velikánov: Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) spolu s ďalšími europoslancami z rôznych členských krajín vyzýva lídrov EÚ, aby naplno využili aktuálny Dialóg o ľudských právach s Čínou a jasne počas neho komunikovali neakceptovateľné porušovanie ľudských práv a zločinov proti ľudskosti. Totalitná Komunistická strana Číny sa musí za svoje zločiny zodpovedať.
Stanovisko zverejnili v liste adresovanom vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepovi Borrellovi a osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva Eamonovi Gilmorovi, ktorý podpísalo 23 europoslancov.
„Nemôžeme si pred týmto terorom zatvárať oči rovnako ako si nemôžeme dovoliť, aby sa Čínska komunistická strana vyhýbala zodpovednosti prostredníctvom svojich cynických pokusov o zmenu medzinárodných ľudskoprávnych noriem,“ píše sa v liste, ktorý iniciovala Miriam Lexmann.
Europoslanci menujú až 20 konkrétnych zločinov proti ľudskosti a porušení ľudských práv, ako napríklad hromadné sledovanie občanov v Číne a Hongkongu, zločiny proti ľudskosti v provincii Sin-ťiang, ako aj v Tibete či rastúci útlak v Hongkongu a využívanie tzv. Bezpečnostného zákona na potlačenie prodemokratických snáh, vrátane aktivít Jimmyho Laia, kardinála Zena a správcov fondu humanitárnej pomoci č. 612. Spomína sa aj extrateritorialita tohto bezpečnostného zákona a tzv. čínske policajné stanice v členských štátoch EÚ.
V liste sú menovaní aj konkrétni občania, politici, aktivisti, náboženskí predstavitelia, misionári či umelci, ktorí boli z rôznych dôvodov zatknutí, uväznení, mučení alebo sú nezvestní.
Slovenská europoslankyňa spoločne s ďalšími kolegami vyslovila aj jednoznačný nesúhlas s donedávna plánovanou návštevou guvernéra čínskej provincie Sin-ťiang Erkina Tuniyaza v Bruseli. Ten napokon pod tlakom silného nesúhlasu svoju návštevu Bruselu sám zrušil.
„Je nezodpovedné a neúctivé, ak demokratické vlády pozývajú na stretnutia verejných činiteľov, ktorí sú zapojení do zločinov proti ľudskosti. Ak nebude EÚ principiálna vo svojich hodnotách a poukazovaní na hrubé porušovanie ľudských práv a medzinárodných dohovorov zo strany diktátorských režimov, tak sa sama stane obeťou ich praktík a vazalom ich ekonomických záujmov. V dôsledku toho znásobí našu zraniteľnosť a ohrozí našu bezpečnosť,“ uviedla pri tejto príležitosti členka Výboru pre zahraničné veci pri EP (AFET) a podpredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) Miriam Lexmann.
Zdroj: https://www.siasat.com
Miriam Lexmann podpísala spoločný list europoslancov adresovaný vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad pokračujúcim zatváraním kostolov v Alžírsku a zhoršujúcim sa stavom náboženskej slobody v tejto krajine. Sme presvedčení, že EÚ musí túto záležitosť urýchlene riešiť vo svojich bilaterálnych vzťahoch s Alžírskom, zdôvodnila Miriam Lexmann.
Na pôde európskych inštitúcií či z niektorých členských štátov sme svedkami narastajúceho tlaku na to, aby sa právo na potrat začlenilo do Charty základných práv EÚ, a teda stalo základným ľudským právom.
„Znovu zdôrazňujem to, čo som opakovanie predniesla v pléne Európskeho parlamentu i na mnohých iných fórach – tieto snahy sú nielen v absolútnom rozpore so základným ľudským právom, ktorým je právo na život. Zároveň táto otázka regulácie umelého ukončenia tehotenstva spadá plne do právomoci členských štátov a EÚ nemá žiadny mandát sa ňou zaoberať. Toto podkopávanie zmlúv, na ktorých je EÚ založená a zaoberanie sa politikami, na ktoré nedostala od občanov mandát povedie k zlyhávaniu v tých oblastiach, ktoré riešiť má. A to sledujeme už dnes, napríklad aj v oblasti spoločného trhu či bezpečnosti. Tomu musíme povedať jasné NIE,“ konštatovala Miriam Lexmann, ktorá sa dnes stretla v Bruseli so zástupcami celoeurópskej platformy Jeden z nás (One of Us) zameriavajúcej sa na ochranu ľudskej dôstojnosti.
Foto: Kancelária Miriam Lexmann
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente ale aj na Slovensku za mesiac január.
Krásne zimné a fašiangové chvíle prajem, ale aj veľa trpezlivosti pri vykonávaní všetkého dobrého, o čo sa vo svojom okolí snažíte.
Zlo rozširuje svoje siete postupne. Pomaly a často nebadane. Jeho plná sila, v ktorej neskôr udrie, však dokáže prekvapiť, paralyzovať a ničiť. Nemôžeme si preto pred zlom zatvárať oči alebo ho zľahčovať. Našou povinnosťou je robiť všetko pre nápravu a byť príkladom cesty porozumenia a úcty, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.
Totalita, extrémizmus, či prenasledovanie destabilizujú celé regióny a vystavujú úniu bezpečnostným výzvam. Aj preto sa EÚ musí aktívne zasadzovať o podporu náboženskej slobody v rámci i mimo nej, povedala Miriam Lexmann počas predstavenia správy organizácie Open Doors, ktorá približuje najaktuálnejšie informácie o prenasledovaní kresťanov a vôbec veriacich vo svete.
Sú základným právom, ktoré nielen garantujú dôstojnosť každej osoby, ale prispievajú aj k bezpečnosti samotnej EÚ, pripomína europoslankyňa Miriam Lexmann.
„Totalita, extrémizmus, či prenasledovanie totiž destabilizujú celé regióny a vystavujú úniu bezpečnostným výzvam. Aj preto sa EÚ musí aktívne zasadzovať o podporu náboženskej slobody v rámci i mimo nej. Náboženská sloboda a ochrana ľudskej dôstojnosti ostáva aj naďalej jednou z mojich priorít v službe, ktorú vykonávam v Európskom parlamente,“ vysvetľuje svoj postoj i hodnoty, ktorými sa riadi nielen v práci europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
V závere januára predstavila spolu s parlamentným kolegom Petrom van Dalenom správu organizácie Open Doors s názvom World Watch List, ktorá približuje najaktuálnejšie informácie o prenasledovaní kresťanov vo svete. Open Doors má každoročne približne 4 tisíc spolupracovníkov, ktorí z celého sveta poskytujú overené informácie z prvej ruky. Bolestivým faktom aj naďalej ostáva, že prenasledovaniu či diskriminácii je dnes vystavených viac ako 360 miliónov veriacich po celom svete.
Na podujatí sa účastníkom prihovorila aj Dabrina Bet Tamraz, ktorá pochádza z kresťanskej rodiny z Iránu, sama si prešla väzením a ďalším príkorím. Dnes sa z exilu snaží pomáhať tým, ktorí žijú v područí čoraz drakonickejšieho režimu.
Správa bola publikovaná v čase blížiaceho sa 35. výročia Sviečkovej manifestácie, keď ľudia na Slovensku vyšli do ulíc, aby pokojne vyjadrili nesúhlas s neslobodou a obmedzovaním ľudských práv zo strany totalitného režimu.
„Aj na základe našej vlastnej skúsenosti s totalitou som dlhodobo konala vo veci vymenovania osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Od jeho vymenovania sa usilujem aj o to, aby mal silný mandát a všetky potrebné prostriedky na výkon tohto úradu,“ pripomína Lexmann jedno z úspešne presadených riešení.
V príhovore tiež upozornila na to, že totalitné režimy začínajú používať nové formy potláčania náboženskej slobody. Napríklad Čína terorizuje vlastných občanov cez sledovanie s pomocou umelej inteligencie. Okrem toho sa cez svoje dominantné postavenie v medzinárodných organizáciách ako OSN pokúša redefinovať princípy, na ktorých je postavená ochrana ľudských práv. Ako tieňová spravodajkyňa pre multilateralizmus preto upozorňuje a navrhuje hneď niekoľko spôsobov, ktorými môžeme zastaviť tento trend.
Zdroj foto: Kancelária Miriam Lexmann
Dobro a láska sú nezištné. To najdôležitejšie, čo potrebujeme na prekonávanie rozdielov je otvorené srdce. Dobro totiž nehľadí na vierovyznanie a skutky srdca často vypovedajú viac, ako slová. Priatelia, spojme sa v spoločnej modlitbe za jednotu, zmierenie a pokoj. Dni, ktoré žijeme nám ukazujú, aká je dôležitá, povzbudzuje pri príležitosti Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov europoslankyňa Miriam Lexmann.
Europoslankyňa Miriam Lexmann spoluorganizovala odborný diskusný panel expertov na tému ochrany jednotného európskeho trhu.
Lexmann sa ako tieňová spravodajkyňa venuje v Európskom parlamente (EP) tvorbe legislatívnych nástrojov na ochranu jednotného trhu EÚ, predovšetkým pred ekonomickým nátlakom Číny.
„Medzery aj naďalej stále vidím pri ochrane našej kritickej infraštruktúry, ako sú 5G siete, ale aj v riešení pokračujúcej závislosti našich kritických odvetví, čo sa momentálne odráža napríklad i na nedostatku liekov v Európe. Kľúčovou je rovnako otázka zabezpečenia polovodičov,“ uviedla členka frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom jej aj jej materská strana KDH.
Podujatie otvoril zástupca Taiwanu na Slovensku, pán David Nan-Yang Lee. Taiwan je nielen našim dôležitým demokratickým partnerom, s ktorým zdieľame rovnaké hodnoty, ale aj významným ekonomickým partnerom – dnes sú taiwanské spoločnosti po Južnej Kórei a Japonsku tretím najväčším ázijským investorom na Slovensku.
O skúsenosti Japonska s ochranou svojho trhu hovorila analytička Aya Adachi z Mercator Institute for China Studies (MERICS) gGmbH v Berlíne.
„Považujem za užitočné inšpirovať sa aj našimi demokratickými spojencami, ktorí majú za sebou úspešný príbeh zmiernenia závislosti od Číny. Hoci Európa v posledných dvoch rokoch urobila niekoľko krokov vpred, súčasná energetická kríza nám ukazuje, že sa nemôžeme uspokojiť s čiastočným pokrokom a potrebujeme silný súbor právnych nástrojov spojený s jasnou stratégiou o riešení hrozby, ktorá pred nami stojí,“ povedala členka výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu v EP (AFET) Miriam Lexmann.
Okrem toho vyslovila slovenská europoslankyňa vďaku Matejovi Šimalčíkovi, výkonnému riaditeľovi CEIAS, ktorý celé podujatie pripravil a moderoval. „Teším sa na pokračovanie aktívnej spolupráce na tvorbe hodnotovej ekonomickej politiky,“ uviedla Lexmann.
Seminár spoluorganizovali aj Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií (CEIAS), Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára a Nadáciou Hanns-Seidel-Stiftung.
Vyhlásenie europoslankyne Miriam Lexmann k prijatej Správe k ľudským právam a demokracii vo svete a politike EÚ v tejto oblasti:
„Ochrana dôstojnosti a práv každého človeka vo svete je základom mojej každodennej politickej práce. Výzvy na zahrnutie tzv. práva na umelý potrat do Charty základných práv EÚ prenikajúce postupne do rôznych parlamentných správ považujem za neakceptovateľné. Z tohto dôvodu som nemohla podporiť ani extenzívnu výročnú správu o ľudských právach, ktorú Európsky parlament prijal na aktuálnom plenárnom zasadnutí. Tento krok totiž stavia samotný princíp ľudských práv do úplného protikladu s jeho vlastnou podstatou, nakoľko ohrozuje ochranu ľudského života a základné ľudské právo, ktorým je právo na život. Takéto naštrbenie univerzálne platného systému ľudských práv ohrozuje hlavný nástroj, na základe ktorého tieto práva chránime. Všetkým, ktorí chcú takýmto bezprecedentným spôsobom obrátiť tento systém doslova naruby, by som rada dala do pozornosti slová Ronalda Reagana: „Všimol som si, že všetci tí, ktorí podporujú umelé potraty, sa už stihli narodiť.“
V pléne Európskeho parlamentu počas rozpravy o stave demokracie a ľudských práv vo svete upozornila Miriam Lexmann aj na rastúce pokusy nedemokratických režimov nielen potláčať ľudské práva a dôstojnosť vlastných občanov, ale aj na to, ako tento teror rozširujú aj mimo svojho územia do iných krajín.
„Pred utrpením si nemôžeme zatvárať oči. Putinove zločiny na Ukrajine, neľudský útlak etnických a náboženských skupín Čínskou komunistickou stranou, či celkový nárast prenasledovania na základe náboženstva a viery. To sú viditeľné dôsledky zvráteného zmýšľania,“ poukazuje na súčasné dianie Lexmann.
Aj pred pár dňami sme videli smutný príklad tohto diania, keď teroristi v Nigérii zaútočili na farskú budovu. Jedného kňaza postrelili na úteku a zároveň zapálili dom, v ktorom o život prišiel ďalší.
„Dnes som presvedčená, že nie je len našou morálnou povinnosťou pomáhať druhým. Táto poskytnutá pomoc je aj v našom vlastnom záujme. Prenasledovanie pre vieru, či potláčanie ľudských práv totiž často vedie k širšej nestabilite, či k masovej migrácii. Aj preto musí Európska únia ešte viac strategicky a cielene podporovať demokraciu a slobodu vo svete. Pri takejto podpore musíme upustiť od akejkoľvek ideologizácie ľudských práv. Jedným z príkladov sú už spomínané neustále pokusy o uznanie takzvaného práva na potrat. Takéto kroky rázne odmietam. Sústreďme sa na skutočnú pomoc tým, ktorí sú v núdzi, zápasia o uznanie vlastnej dôstojnosti či slobodu,“ uzatvára slovenské kresťanskodemokratická eurposlankyňa.
Záznam vystúpenia Miriam Lexmann v pléne EP k tejto správe zo stredy 18. januára: Plenary session z 18/01/2023
Titulný obrázok: https://op.europa.eu
Reakcia europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na stanovisko belgickej prokuratúry vo veci smrti J. Chovanca.
„Považujem za neakceptovateľné, že belgická prokuratúra zverejnila stanovisko, z ktorého nevyplýva žiadna trestnoprávna zodpovednosť za brutálne správanie policajtov. Minulý týždeň som o prípade tragickej smrti Jozefa Chovanca osobne hovorila s ministrom spravodlivosti SR Viliamom Karasom, ktorý ma ubezpečil, že koná a belgickú stranu požiadal o ďalšie nevyhnutné expertízne úkony. Upozornila som ho na potrebu vypočutia svedka z lietadla Romana Behúla, na čo som opakovane vyzývala a ktorý do dnešného dňa nebol belgickou stranou vypočutý, a to ani pri rekonštrukcii prípadu. Ani päť rokov po tejto nesmiernej tragédii nesmieme rezignovať na jej dôkladné vyšetrenie a nastolenie spravodlivosti. A preto sa prípadu aj naďalej intenzívne venujem.“
Reakcia sa viaže k: https://www.teraz.sk/zahranicie/holandska-prokuratura-nechce-nikoho-st/687771-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch
Titulná foto: Miriam Lexmann a Roman Behúl. Zdroj: TASR
Biskupi Gojdič, Buzalka a Vojtaššák nám zanechali odkaz pevnej viery aj za cenu utrpenia, či smrti. Miriam Lexmann je presvedčená, že aj ich príbeh bude navždy mementom pre budovanie spravodlivej a slobodnej spoločnosti. Práve dnes, 15. januára 1951 bolo všetci traja v komunistickým režimom vykonštruovanom monsterprocese odsúdení na doživotie.
Zneužívať akúkoľvek vraždu na politické účely, ba dokonca burcovanie nenávisti, považuje Miriam Lexmann za hrubo nezodpovedné a neakceptovateľné, pretože takéto konanie môže v konečnom dôsledku viesť len k ďalšej eskalácii a ubližovaniu. V spravodlivej a demokratickej krajine rozhoduje o vine a treste súd, nie ulica, sociálne siete či médiá, zdôrazňuje slovenská europoslankyňa.
Príbeh našej samostatnosti je aj príbehom národa, ktorý sa v kľúčových situáciách dokázal zmobilizovať pre dobro – pri porážke mečiarizmu, či pri najväčších demonštráciách od vzniku republiky v roku 2018, keď organizovaný zločin prerástol do najvyšších miest riadenia štátu. No je aj príbehom, v ktorom sa stále potrebujeme učiť zodpovedne nakladať so slobodou a ekonomickými dobrami.
Medzi historické míľníky nášho príbehu určite patrí vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, kde sme pevne ukotvení v Západnej civilizácii so záväzkom byť verní princípom demokracie a slobody. O to viac v dnešných pohnutých časoch plných neistôt.
Miléniový tatranský tiger však bude napredovať len ťažkopádne, ak sa nedokážeme vysporiadať s korupciou, a ak nedokážeme nastoliť spravodlivosť, pred ktorou si musíme byť všetci rovní. S rovnakým dôrazom sa musíme zamerať aj na modernú ekonomickú víziu Slovenska, schopnú využiť nesmierny potenciál našich najlepších ľudí. Len tak môžeme postupne odstraňovať chudobu, ktorá umenšuje ľudskú dôstojnosť a mnohých stavia na nerovnú štartovaciu čiaru. Lakmusovým papierikom spoločnosti je totiž aj to, ako sa dokáže postarať o najzraniteľnejších.
Za znepokojivé dnes považujem aj to, že zabúdame na poučenia z našej totalitnej minulosti. Varovným mementom je prieskum, podľa ktorého väčšina ľudí vníma 17. november 1989 negatívne. Je to dôsledok viacerých kríz, no za dominantnú príčinu považujem to, že sme nedokázali vytvoriť puto dôvery medzi politikmi a občanmi, a zodpovedne viesť krajinu tak, aby bola naozaj dobrým miestom pre život. Považujem to za najväčšiu výzvu pre Slovensko a elity, ktoré nesmú upadať do sebastrednosti, ale neustále mať na mysli spoločné dobro.
Moje želanie do ďalších rokov spočíva práve v povzbudení ku kultivovanému dialógu a dôvere – medzi nami navzájom, medzi občanmi a politikmi, či občanov voči inštitúciám. Dôvera je totiž kľúčom k vytváraniu spoločenstva, ktoré dokáže napredovať a prekonávať prekážky.
Pápež František počas návštevy Slovenska zdôraznil, že naše dejiny nás vyzývajú k tomu, aby sme boli nositeľmi mieru a pokoja v srdci Európy. Duchovne posilnení jeho slovami a prítomnosťou medzi nami sa dnes môžeme vybrať na cestu k lepšej krajine. Teším sa na to a pripájam sa k tomuto pozvaniu.
Všetko najlepšie, Slovensko!
Európska komisia predstavila prednedávnom kontroverzný návrh nových pravidiel na uznávanie rodičovstva v celej EÚ. O príprave tohto návrhu som vás už informovala, podrobnosti boli do poslednej chvíle nejasné a preto je potrebné sa s nimi dôkladne oboznámiť.
Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rodičia dieťaťa sú predsa vždy jeho rodičmi bez ohľadu na členskú krajinu, tento návrh otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva, ktoré v rámci rodinného práva spadajú do výlučných právomocí členských štátov. Žiaľ, v niektorých členských krajinách je totiž prax „nadobúdania detí“ rôzna, pričom mám na mysli práve tzv. náhradné materstvo, ku ktorému som sa už vyjadrila napríklad aj na svojom blogu.
Pevne verím, že aj Slovensko zaujme k tomuto návrhu už čoskoro jasnú pozíciu o to viac, že sa týka výlučných právomocí členských štátov. Momentálne majú jednotlivé členské štáty čas na formuláciu svojich stanovísk. Poľsko tak už urobilo a predloženú iniciatívu odmietlo. A práve jednomyseľnosť je predpokladom pre ďalší postup v tomto procese, ktorý už od svojho počiatku vyvoláva obrovské množstvo otáznikov.
Ilustračné foto – zdroj: pravnenoviny.sk
Prvý krok k ochrane náboženskej slobody je za nami, teraz potrebujeme rázne skutky, píše Miriam Lexmann o vymenovaní Vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu v krajinách mimo EÚ.
Situácia na Ukrajine je pre nás silným mementom. Sacharovova cena za slobodu myslenia, ktorú každoročne udeľuje Európsky parlament, preto nemôže zostať iba symbolickou. Zaväzuje nás k morálnym krokom, konaniu a dôslednému dodržiavaniu princípov na ktorých bola založená Európska únia. Podpora Ukrajiny a jej ľudu v týchto ťažkých časoch je tiež o obrane týchto princípov, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti udelenia Sacharovovej ceny ukrajinskému ľudu.
Niektorí poslanci EP často používajú nepodložené dáta a hodnoteniach od rôznych mimovládnych organizácií, prostredníctvom ktorých „zmäkčujú“ stanoviská parlamentu predovšetkým vo vzťahu k brutálnym režimom, ktoré utláčajú vlastných občanov alebo ideologizujú otázky ľudských prác a právneho štátu. V súvislosti s odhalením korupcie v EP na to upozornila Miriam Lexmann.
Našu vlastnú skúsenosť s totalitným režimom, ktorý popieral ľudské práva, považuje Miriam Lexmann za jeden z dôvodov, pre ktoré musíme o ľudských právach hovoriť, ale najmä, aktívne pomáhať tým, ktorí o ne dnes stále zápasia. Každoročne si práve 10. decembra pripomíname prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948.
Miriam Lexmann dnes vystúpila na Medzikultúrnom dialógu skupiny EPP s cirkvami a náboženskými komunitami. Spoločne s predstavenými kresťanov, židov a moslimov hľadali vo Viedni odpovede na najväčšie výzvy dnešných dní v oblastiach medzikultúrnej a náboženskej spolupráce, pričom jednou z hlavných tém bola aj situácia a nezištné správanie sa náboženských skupín a komunít na Ukrajine, ako aj v okolitých krajinách.
Miriam Lexmann dnes viedla spoločne s holandským kolegom Petrom van Dalenom výročné 25. Modlitebné raňajky, najväčšie v Európe, ktoré sa po pandemickej prestávke vrátili opäť naživo do Európskeho parlamentu. S takmer 500 účastníkmi sme sa modlili za Ukrajinu, Rusko, Bielorusko i za prenasledovaných pre vieru a presvedčenie i za pokoj vo svete.
Po viacerých výzvach a upozorneniach od Miriam Lexmann dnes Európska komisia konečne obsadila post osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.
Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daele je novým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) bolo dnes zavŕšené jeho vymenovaním Európskou komisiou.
V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde je vážne porušovaná sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.
„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu Miriam Lexmann.
Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ. Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov.
„Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Miriam Lexmann a dodáva: „vymenovanie osobitného vyslanca vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“
„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.
Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.
Foto: Valeriy Melnikov
Čínu berieme ako krajinu, kde sa lacno dajú vyrobiť produkty a tak zatvárame oči pred ľudskoprávnym rozmerom. Ten sa však stáva bezpečnostným rizikom, hovorí v rozhovore pre časopis .týždeň Miriam Lexmann.
Europoslanci kritizujú cestu predsedu Európskej rady Charlesa Michela do Pekingu a vyzývajú ho na riešenie závažných ľudskoprávnych otázok. Totalitný režim Komunistickej strany Číny totiž vlastné porušovanie ľudských práv „exportuje“ do demokratických krajín, kde prevádzkuje desiatky nelegálnych policajných staníc. Nachádzajú sa na území 16 členských krajin EÚ, jedna z nich dokonca na Slovensku. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na pôde Európskeho parlamentu iniciovala predsedovi Európskej rady výzvu na koordináciu európskeho postupu a so žiadosťou na vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto praktík sa obrátila aj na slovenské orgány.
„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny. Existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta preukázala ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“, bližšie vysvetľuje fungovanie týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
„Celú situáciu je potrebné vnímať v širšom kontexte extrateritoriálnych aktivít čínskej komunistickej strany, ktorá závažne porušuje základné ľudské práva a slobody. Toto konanie zamerané proti základným princípom fungovania demokracie a zvrchovanosti štátov pre nás predstavuje bezpečnostné riziko,“ ozrejmila Miriam Lexmann dôvody, ktoré spoločne s kolegami uvádzajú v liste Charlesovi Michelovi. Poslanci ho žiadajú o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. List podpísalo 33 poslancov Európskeho parlamentu naprieč politickým spektrom vrátane piatich politických frakcií a pridali sa aj desiati poslanci národných parlamentov.
Miriam Lexmann sa so žiadosťou o riadne vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík na území Slovenska obrátila aj na našich ministrov vnútra, obrany a zahraničných vecí. „Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Holandska, Írska, Česka, už v tejto veci začali rázne konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.
Zdroj Photo: euronews.com, AP Photo/Olivier Matthys
Sacharovova cena za slobodu myslenia patrí za tento rok všetkým Ukrajinkám a Ukrajincom, ktorí museli opustiť svoje domovy, aj tým, čo zostali na bojiskách, aby bránili slobodu a lepšiu budúcnosť pre seba a svoju krajinu. Udeľuje ju Európsky parlament a práve o nej dnes diskutovala Miriam Lexmann na pôde Trnavskej univerzity.
Miriam Lexmann vyzvala všetky európske politické strany a frakcie, aby poskytli podporu svojim bieloruským členom. Urobila tak počas prijatia rezolúcie EP k Bielorusku, ktorú vyjednávala, a kde sa zaviazal k podpore bieloruského ľudu v jeho boji za slobodu a demokraciu.
Ostrý nesúhlas s prijatou smernicou zavádzajúcou kvóty pre riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností vyjadrila Miriam Lexmann. Je presvedčená, že na dosiahnutie rovného zastúpenia žien a mužov v týchto pozíciách potrebujeme iný prístup, a to najmä cielene prijímať také opatrenia, ktoré by ženám – mamám – umožnili skĺbiť starostlivosť o rodinu s profesijným uplatnením.
Podľa štatistík medzinárodných organizácií každý deň zomrie pre vieru v Krista 11 ľudí, 12 kresťanov je neprávom zatknutých, zadržaných, alebo uväznených a 5 kresťanov je unesených kvôli náboženským dôvodom. Okrem utrpenia konkrétnych ľudí táto forma útlaku neustále prispieva k migračnej kríze, a tá zas dáva podnet na mnohé bezpečnostné výzvy. Presadzovanie slobody náboženského vyznania a viery nie je teda len v súlade s našimi deklarovanými hodnotami, ale je tiež nevyhnutné pri riešení dnešných globálnych problémov, hovorí Miriam Lexmann počas tzv. Červenej stredy.
Deň boja za slobodu a demokraciu si Miriam Lexmann pripomenula na niekdajšej hranici železnej opony spolu s Mariánom Čaučíkom z KDH, predstaviteľmi Slovenskej republiky, predstaviteľmi ÚPN a zástupcami Konfederácie politických väzňov Slovenska, kde si uctili pamiatku všetkých obetí totality a upriamili pozornosť na význam slobody.
Pochopením príbehov nenápadných hrdinov si znovuobjavujeme stratenú ľudskosť, charakter, slušnosť a odvahu. Sloboda nie je samozrejmosť a pred zlom si nemôžeme zatvárať oči. Naopak, musíme o ňom pravdivo informovať, povedala Miriam Lexmann počas dnešnej konferencie Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom.
Miriam Lexmann dnes otvorila v Bruseli Medzinárodné fórum Ujgurov, počas ktorého zazneli silné svedectvá o strašných represiách, ktoré totalitná Komunistická strana Číny pácha proti Ujgurom a iným skupinám. Hlavnou témou bola otázka, čo my vieme urobiť, aby sme tieto zločiny proti ľudskosti zastavili.
Miriam Lexmann v dnešnom článku v denníku Washington Post opätovne vyzýva EÚ na prehodnotenie zmlúv o vydávaní zadržaných občanov, ale aj akejkoľvek ďalšej spolupráce s Čínou. Vlády viacerých európskych krajín začali vyšetrovania po tom, ako na svojom území objavili existenciu tzv. servisných staníc. Tie slúžili ako policajné stanice čínskeho režimu, cez ktoré si na území zvrchovaných krajín uplatňoval vlastné právo.
Algoritmy, ktoré využívajú aj sociálne siete na udržanie našej pozornosti by mali byť považované za vysokorizikové a takto podliehali aj legislatíve. Miriam Lexmann sa aj preto usiluje o dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie a ako tieňová spravodajkyňa pre Európsky vzdelávací priestor navrhovala riešenia pre vzdelávanie mladých ľudí vrátane nadobúdania mäkkých zručností.
Je to sloboda slova, ak nám algoritmy zamedzia vidieť na sociálnych sieťach iný názor a obsah?, pýta sa Miriam Lexmann v diskusii Prežijú mladí ľudia v 21. storočí v rámci cyklu odborných diskusií platformy Vizionári. Sloboda slova musí byť chránená len konkrétnej osobe, nie virtuálnym účtom, tak musíme nastaviť legislatívne rámce v EÚ, dodala europoslankyňa.
Miriam Lexmann sa stretla predstaviteľmi prodemokratických síl, ktorí bojujú proti režimom, ktoré nielenže utláčajú bieloruský či hongkongský ľud, ale zároveň predstavujú aj vážnu bezpečnostnú hrozbu pre nás všetkých. Podporu týchto bojovníkov za slobodu preto europoslankyňa považuje nielen za svoju, ale za našu morálnu povinnosť, ale aj za súčasť riešenia bezpečnostných výziev, ktorým čelíme.
Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.
Zatiaľ čo náš automobilový priemysel upadá a čelí vážnym výzvam s dopadmi na živobytie ľudí, vláda SR investuje peniaze daňových poplatníkov do otáznych projektov, podkopáva našu ekonomickú konkurencieschopnosť a bezpečnosť,
Zatiaľ čo Európska únia vrátane Slovenska čelí vážnym hrozbám s dopadom na živobytie ľudí, náš premiér púta pozornosť zástupnými témami, podkopáva demokratické základy, právny štát a namiesto podpory konkurencie schopnosti prináša ďalšiu ranu nielen ľuďom, ale aj podnikateľskému sektoru.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann dnes v pléne Európskeho parlamentu vyzvala slovenskú vládu na promptnú pomoc pre zasiahnuté regióny, a to za využitia domácich, ako aj európskych nástrojov.
V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.
Nie financovanie projektov totalitných režimov, ale podpora inovácií európskych a slovenských firiem a spolupráca s demokratickými spojencami je kľúčom k prosperite našich regiónov a ekonomickej bezpečnosti.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
