Rýchle správy
František Trstenský bude biskupský úrad zastávať so všetkou múdrosťou, pokorou a jemu typickou obetavosťou. Už teraz je tým, ktorý je vždy blízko ľudí a nebojí sa ísť ani na periférie našej spoločnosti. Takýchto ľudí Cirkev potrebuje, uviedla počas vysviacky nového biskupa Spišskej diecézy Miriam Lexmann.
Diskusia o problematike dezinformácií v kultúrnom centre Veritas, oboznámenie sa s aplikáciami AI vyvíjanými firmou Siemens Healthineers v spolupráci s Technickou univerzitou a aj debata v centre kresťanskej kultúry FUGA o rozvoji a podpore kultúry v dnešných časoch. Záver pracovného týždňa strávila Miriam Lexmann v metropole východného Slovenska, v Košiciach.
Prevážanie a vystavovanie ľudských tiel ako komerčných výstavných exponátov je znakom dehumanizácie, nie pokroku a je v úplnom rozpore s ľudskou dôstojnosťou. Navyše existujú dôvodné pochybnosti o pôvode získaných ľudských tiel, ktoré neboli nikdy dostatočne vyvrátené. Preto sa M. Lexmann pridala k výzve KDH voči členom vlády, aby sa zasadili za dôsledné prešetrenie a zastavenie výstavy pod názvom Body Worlds.
Je kľúčové, aby európske inštitúcie boli oboznámené s realitou v slovenských regiónoch. Iba tak v spolupráci s našou vládou môžeme dosiahnuť, aby Slovensko naplno využívalo európsku regionálnu politiku a financovanie regionálneho rozvoja na zmierňovanie rozdielov. Uviedla to Miriam Lexmann počas tohtotýždňovej návštevy Slovákov v europarlamente, medzi ktorými prijali jej pozvanie aj viacerí zástupcovia miest a obcí.
Ste hrdinovia našich dní. Ste to často práve vy, ktorí dodáte chuť žiť, ukážete správny smer, poradíte alebo venujete láskavý úsmev či priateľstvo. Vaše dobré srdce je vzorom pre nás všetkých, uviedla Miriam Lexmann ako porotkyňa Národnej ceny starostlivosti s názvom Dobré srdce. To každoročne oceňuje výnimočných pracovníkov v oblasti sociálnych služieb.
Vážim si odbornosť, s akou Fórum života pristupuje k riešeniu témy ochrany rodiny, opierajúc sa pritom o reálne dáta. Najnovší Prieskum národných hodnôt Slovenska, ktorý na sneme Fóra v sobotu odprezentoval Martin Slosiarik totiž znova potvrdil, že hodnoty Slovákov sa nemenia a rodina stále zostáva na prvom mieste, uviedla podpredsedníčka Fóra Miriam Lexmann
Chrániť naše hranice – to je odpoveď Miriam Lexmann na migračnú krízu. V relácii Zaostrené pripomenula, že nepomôžu papierové formuláre alebo policajti na vstupe z Maďarska. Máme analytické oddelenia sledujúce pohyb migrantov, máme Frontex, niekde sú vhodné fyzické bariéry, ktoré by mala financovať EÚ, pokiaľ sa jedná o spoločnú ochranu hraníc. Najviac však pomôže aktuálne 80 miliónový nástroj rozvojovej pomoci, ktorý by sme mali použiť včas, v dostatočnej výške a priamo tam, odkiaľ ľudia z krajín odchádzajú.
Eurofondy slúžia na to, aby posúvali európske regióny dopredu. My naše regióny dopredu neposúvame. Potrebujeme dať viac peňazí do regiónov, v Poľsku je to až polovica. V EÚ sme vyrokovali nulovú spoluúčasť pre miestnu a regionálnu správu, naša vláda však musí o to požiadať, povedala Miriam Lexmann v súvislosti s riešeniami slabého čerpania eurofondov na Slovensku.
Tak, ako pri manželovi Milanovi Majerskom stojím dnes, v tomto náročnom zápase o charakter našej krajiny, tak pri ňom ostanem stáť bezvýhradne za každých okolností. Bez ohľadu na krik davu, médií či dopadu na moju politickú budúcnosť, hovorí Miriam Lexmann v súvislosti s vlnou hejtu a dezinterpretácie, ktorá sa spustila voči jej manželovi.
Pán predseda parlamentu, v máji tohto roku ste navštívili Azerbajdžan. Pýtame sa, čo dnes znovu robíte v Azerbajdžane? V čase, keď Alijevov režim bráni mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud? Miriam Lexmann, František Mikloško a Pavol Hrušovský píšu v spoločnom vyhlásení.
Aj tentokrát Miriam Lexmann opäť apeluje na kompetentné slovenské orgány, aby intenzívne trvali na náležitom objasnení dôvodov a spôsobu úmrtia Jozefa Chovanca a následnom spravodlivom rozsudku. Robí tak v súvislosti so Správou o ukončení vyšetrovania a zverejnenou informáciou, že návrhy zástupcov poškodených boli v konaní o náhradu škody zamietnuté. Výsledky vyšetrovania budú na základe spisu v priebehu septembra 2023 preskúmané belgickým súdom.
Miriam Lexmann víta podpísanie memoranda o spolupráci zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré umožní výmenu expertov, vzájomné konzultácie a predovšetkým nadobudnutie skúsenosti pri čerpaní a používaní eurofondov od jednej z najúspešnejších krajín v tejto oblasti.
Kým Poľsko je na 2. mieste v čerpaní eurofondov a z končiaceho programového obdobia 2014-2020 vyčerpalo 91 %, Slovensko je zo 75 % na 21. mieste a do konca tohto roka stále musí vyčerpať takmer 4 miliardy eur. Tieto rozdiely vidíme všetci akonáhle prekročíme hranice k našim severným susedom napríklad aj na omnoho lepšej infraštruktúre miest a obcí.
Na efektivitu poľského čerpania eurofondov v KDH dlhodobo poukazujeme a mnohí naši starostovia i regióny úspešne s Poliakmi spolupracujú na rôznych cezhraničných projektoch.
Vítam preto včerajšie podpísanie memoranda o spolupráci zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré umožní výmenu expertov, vzájomné konzultácie a predovšetkým nadobudnutie skúsenosti pri čerpaní a používaní eurofondov od jednej z najúspešnejších krajín v tejto oblasti.
Dôležité je to predovšetkým pre aktuálne programové obdobie 2021 – 2027, kde musíme účelne a najmä včas vyčerpať alokovaných 13 miliárd eur.
Aj tieto veci som zrealizovala počas júna vo svojej službe občanom.
Priatelia, zo srdca vám prajem krásne leto. Nech už sa vyberiete kamkoľvek, želám vám, aby ste všetko premenili na zážitky, na ktoré budete radi spomínať. Nemusí to byť nič veľkolepé. Krása a výnimočnosť sú často ukryté v maličkostiach. Tešme sa z nich, a medzitým, samozrejme, buďme spolu. S ľuďmi, ktorých máme radi.
Rezolútne stanovenie termínu pre ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035 je veľká chyba a môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku, opäť zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann.
Rezolútne stanovenie termínu pre ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035 je veľká chyba a môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku, opäť zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS). Ako spravodajkyňa pre európsku legislatívu o dostupnosti kritických surovín totiž vníma vážne ohrozenie automobilového priemyslu, ktorý je pre Slovensko kľúčový.
Jej opakovaná kritika prichádza v čase, keď Európsky dvor audítorov uviedol, že cieľ Európskej komisie v oblasti nulových emisií do roku 2035 sa nedosiahne z dôvodu nepostačujúcej výroby batérií. Podľa správy Dvora audítorov je možné tieto ciele dosiahnuť len s dovážanými elektrickými vozidlami alebo samotnými batériami, čo by bolo na úkor európskeho priemyslu a pracovných miest. Neistota týkajúca sa bezpečnosti dodávok surovín potrebných na udržanie výroby v EÚ je pre náš priemysel rovnako závažným problémom.
„Automobilový priemysel je ťahúňom slovenského hospodárstva a generuje 12 % HDP. Až štvrť milióna pracovných miest u nás je viazaných na tento sektor. Je správne mať ambiciózne zelené ciele, no musíme ich dosahovať tak, aby neboli na úkor našej hospodárskej konkurencieschopnosti a živobytia ľudí, najmä v čase, keď čelíme veľkým geopolitickým hrozbám. Tieto ciele je potrebné dosahovať v úzkej spolupráci s naším priemyslom“, vysvetľuje europoslankyňa Lexmann.
„Ako europoslankyňa dlhodobo pracujem na tom, aby Európska únia znížila svoju závislosť od Číny a iných totalitných režimov, ktoré predstavujú hrozbu pre našu demokraciu ako aj hospodársku bezpečnosť“, uvádza Miriam Lexmann. „V tomto kontexte sa ako spravodajkyňa pre Akt o kritických surovinách v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu snažím zabezpečiť, aby sme včas nastúpili na cestu diverzifikácie a aby náš priemysel mal potrebné suroviny na zabezpečenie svojej výroby.“
Podľa Lexmann v čase, keď čínske elektrické vozidlá zaplavujú náš trh, musíme zabezpečiť, aby náš priemysel zostal konkurencieschopný. Takmer 20 % nových áut registrovaných v EÚ v roku 2021 bolo elektrických, no je potrebné vnímať kontext, že až 76 % celosvetovej výrobnej kapacity predstavuje dovoz batérií z Číny, na ktorej sú tak krajiny závislé. Čína už predbehla Japonsko ako najväčšieho svetového exportéra áut. Podľa nedávnej štúdie nemeckej poisťovne Allianz by čínske dovozy elektromobilov mohli do roku 2030 stáť Európsku úniu viac ako 24 miliárd eur pričom pre slovenskú, českú a nemeckú ekonomiku by strata mohla predstavovať 0,3 – 0,4 % HDP.
Viac k téme si prečítajte aj tu: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/674401-je-dolezitejsia-priroda-alebo-vojna-europa-chce-spomalit-klimaticku-krizu-napriek-protestom-farmarov/
O práci v Európskom parlamente, spolupráci s mladými, možnosti absolvovať stáž v kancelárii europoslanca alebo ďalších európskych inštitúciách, ale aj o umelej inteligencii a našej výzve naučiť sa s ňou správne žiť hovorila v relácii Gaučing Rádia Lumen europoslankyňa Miriam Lexmann.
Ochrana ľudskej dôstojnosti, solidarita, sloboda, spravodlivosť pre všetkých, ako aj budúcnosť pre každé dieťa. To je päť pilierov volebného programu KDH. Vychádza z overených hodnôt kresťanskej demokracie.
„My sa nedáme strhnúť k nenávisti, rebelovaniu ani reptaniu. My sa aj za zlo vieme dobrom odplácať.“ Aj tieto slová Silvestra Krčméryho pred totalitným súdom v Trenčíne 24. júna 1954 odkryli pravú tvár komunistického režimu, ktorý desaťročia ničil životy a deformoval svedomie ľudí. Naša vlastná skúsenosť s totalitou nás zaväzuje – nezabúdajme na utláčaných a dajme im pocítiť nádej, že sloboda vždy zvíťazí.
Rezolútne stanovenie termínu pre ukončenie predaja áut so spaľovacími motormi v roku 2035 je veľká chyba a môže mať nesmierne negatívny dopad na našu ekonomiku. Automobilový priemysel je ťahúňom slovenského hospodárstva a generuje 12 % HDP. Až štvrť milióna pracovných miest u nás je viazaných na automobilový priemysel, zdôrazňuje Miriam Lexmann.
O aktuálnom legislatívnom procese k Aktu o umelej inteligencii, ktorého najvýznamnejšiu fázu v Európskom parlamente ukončili práve minulý týždeň hovorila Miriam Lexmann na košickej konferencii Región budúcnosti – budúcnosť regiónu. Človek a jeho dobro musí byť vždy v centre rozvoja aj tejto technológie, zdôraznila vo svojom príhovore slovenská europoslankyňa.
Miriam Lexmann dnes rokovala s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Wlachovským, s ktorým hovorili aj o pomoci slovenským rodinám, ktorým boli v zahraničí odobraté deti a potrebe zvýšenia celkového povedomia v EÚ o tejto problematike v kontexte nárastu týchto prípadov.
Študenti, ktorí sa celoročne venovali príprave projektov o EÚ a ich uvedeniu do praxe, prišli do Bratislavy, aby svoju prácu odprezentovali ostatným zapojeným a odniesli si ocenenia za úspechy. Nadšenie, energie, vedomosti. Kládli skvelé otázky, z ktorých bolo okamžite cítiť, že poctivo rozmýšľajú nad vecami, ktoré robia, či študujú, zhodnotila pri príležitosti ich oceňovania europoslankyňa Miriam Lexmann.
Miriam Lexmann dnes rokovala s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Wlachovským, s ktorým hovorili aj o pomoci slovenským rodinám, ktorým boli v zahraničí odobraté deti a potrebe zvýšenia celkového povedomia v EÚ o tejto problematike v kontexte nárastu týchto prípadov.
„Osobne som s v kontakte s niekoľkými rodinami a vnímam to ako veľký problém,“ priblížila svoj záujem o problematiku Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Na ministra tiež apelovala v nadväznosti na list adresovaný jeho predchodcovi Rastislavovi Káčerovi vo veci vyšetrenia existencie čínskej policajnej stanice, ktorá sa podľa dostupných informácií nachádza aj na Slovensku. „Nelegálne aktivity totalitného režimu Čínskej komunistickej strany na území členských štátov Európskej únie sú nielen vysoko znepokojivé, ale predstavujú aj vážne bezpečnostné riziko a ohrozenie samotných základov demokracie a ľudských práv,“ dodala k obsahu vzájomných rozhovorov členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) v Európskom parlamente.
Hovorili aj o ďalších témach, vrátane geopolitických výziev, ktorým čelíme a o spôsoboch akými môžu Slovensko i EÚ zásadovejšie konať v zahraničnej politike.
Titulná foto: Ministerstvo zahraničných vecí SR
Inovatívne a moderné spôsoby, ktoré pomáhajú ľuďom so zdravotným znevýhodnením prekonávať rôzne prekážky sú stredobodom pozornosti Miriam Lexmann. Aj preto finančne podporila úspešný projekt rozprávajúceho dotykového rámu, ktorý pomáha slabozrakým a nevidiacim vnímať krásu umenia.
„Inovatívne a moderné spôsoby, ktoré pomáhajú ľuďom so zdravotným znevýhodnením prekonávať rôzne prekážky, ma neprestávajú fascinovať. O to viac, ak sa stávajú bežnou súčasťou rôznych sfér života,“ predstavuje Miriam Lexmann úspešný projekt rozprávajúceho dotykového rámu.
Unikátna interaktívna pomôcka: rozprávajúci dotykový rám, výnimočnou formou sprostredkúva umenie slabozrakým a nevidiacim. Špeciálne reliéfne fotografie sú vytlačené na 3D tlačiarni tak, aby sa ich ľudia mohli dotknúť. Popri hmatovom vneme im pomocou zvukovej nahrávky podrobne rozprávajú všetko, čo znázorňujú.
„Tí, ktorí ma sledujete dlhšie viete, že aj na európskej úrovni robím všetko preto, aby bola zabezpečená potrebná inklúzia osôb s akýmkoľvek zdravotným postihnutím. Preto, keď som bola oslovená, aby som finančne podporila projekt rozprávajúceho dotykového rámu, ani chvíľu som neváhala,“ priblížila svoju angažovanosť a dlhodobú prácu v oblasti zlepšovania práv a vôbec prístupu k znevýhodneným ľuďom Miriam Lexmann.
Rám s platňami je umiestnený v Galérii Martineum, autorsky sa na vyhovení podieľali Ildikó Gúziková a Vladimír Maroš.
„Väčšina z nás, ktorí máme to šťastie, že sme v živote obdarení všetkými zmyslami na vnímanie vonkajšieho sveta, si ani neuvedomujeme možnosti, aké máme a o čo všetko sú, naopak, ľudia z rôznymi znevýhodneniami ukrátení,“ hovorí Lexmann a dodáva k projektu aj jedno svoje prianie: „Verím, že sa nájdu aj ďalší zapálení ľudia, ktorých tento koncept osloví a dotykové rámy sa stanú prirodzenou súčasťou rôznych galérií, múzeí či kostolov. Byť obklopený krásou umenia si totiž zaslúži každý z nás.“
Titulná foto: kancelária ML
O skúsenosti so zápasom o slobodu a ľudskú dôstojnosť v Číne, kde totalitný režim utláča kresťanov, Ujgurov a mnohých ďalších a postupne nastolil v Hong Kongu policajný režim, v rozpore s medzinárodnými zmluvami, s odkazom na náš vlastný zápas o slobodu sa s divákmi Bratislavských Hanusových dní podelil osobný priateľ Miriam Lexmann Benedict Rogers.
Akt o umelej inteligencii prinesie jasný legislatívny rámec pre umelú inteligenciu v závislosti na tom, do ktorej z kategórií rizikovosti bude na základe pravidiel zaradená.
„Ako som vás viackrát informovala, od predloženia návrhu tohto Aktu som sa zasadzovala za to, aby algoritmy v rámci tzv. ekonomiky pozornosti, čiže tie, ktoré používajú sociálne siete na zobrazovanie konkrétneho obsahu, boli zaradené medzi vysokorizikovú umelú inteligenciu. Toto sa aj dnes podarilo a odporúčacie algoritmy budú podliehať prísnejším pravidlám,“ priblížila svoju úspešnú snahu pri rokovaniach Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
„Na to, aby umelá inteligencia slúžila v prvom rade človeku a jeho dobru, potrebuje jasné mantinely a etický základ. Som preto veľmi rada, že na potrebe striktnejšieho dohľadu nad týmito algoritmami sa moji kolegovia zhodli a Akt o umelej inteligencii obsahuje v tomto smere dostatočné zábezpeky,“ uviedla členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
Téme umelej inteligencie sa Lexmann dlhodobo venuje a aktívne sa podieľala aj na tvorbe Aktu o umelej inteligencii, ku ktorému dnes europoslanci prijali parlamentnú pozíciu.
Titulná foto: Patrick T. FALLON / AFP / europarl.europa.eu
V rámci grantového programu Pomôžme si podporila Miriam Lexmann tentoraz neziskovku Centrum včasnej intervencie Bratislava, ktoré poskytuje podporu predčasne narodeným deťom, deťom s autizmom, Downovým syndrómom, detskou mozgovou obrnou, poruchou zraku, sluchu a komunikácie, vrátane rodín, ktorých pozadie ťažkostí dieťaťa ešte nie je známe.
V súvislosti so zmluvou o nenávratnom finančnom príspevku podpísanou Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR Miriam Lexmann zdôrazňuje, že sa jedná najmä o tie európske finančné prostriedky realokované cez Akčný plán EU CARE, ktoré by sme inak vzhľadom na našu neschopnosť efektívneho čerpania museli vrátiť späť do Bruselu.
V máji som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity:
Priatelia, prajem aj Vám veľa úspechov a Božieho požehnania v tom, čo robíte, aby Vaše aktivity a rodiny sprevádzali predovšetkým dobré správy. Ďakujem za Vašu priazeň.
Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj. „Starostlivosť o duševné zdravie nielen detí a mladých patrí k hlavným generačným výzvam. Zvlášť v tejto dobe, keď technológia umelej inteligencie ovplyvňuje každodenný život nás i našich detí viac než si myslíme. Preto je táto problematika na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku mojou prioritou,“ hovorí europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
Deti dnes trávia veľa času na sociálnych sieťach, kde prichádzajú do kontaktu s negatívnym a nevhodným obsahom. Prečo je potrebné o tom nahlas hovoriť?
Len nedávno som sa osobne stretla s Jackie Fox z Írska – mamou 21-ročnej Nicole, ktorá v dôsledku kyberšikany spáchala samovraždu. Jackie dnes šíri osvetu o prevencii týchto deštrukčných vplyvov, ktorých súčasťou sú v dnešnej dobe aj digitálne technológie. Musíme o tom hovoriť aj preto, aby sme včas dokázali predísť každej takejto tragédii.
Na Slovensku skúsenosť s online šikanovaním priznala takmer štvrtina detí vo veku 9 – 17 rokov a až polovica detí mala skúsenosť so sexuálnymi obsahmi. Skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo, uviedla jedna tretina detí pričom až 22% detí a mladých o svojej negatívnej skúsenosti s nikým nehovorilo. Štatistiky a zistenia slovenských výskumníkov sú naozaj závažné.
Za cielením pozornosti na vybraný obsah zvlášť na sociálnych sieťach sa skrývajú aj algoritmy umelej inteligencie. Táto technológia potom ponúka používateľom mnohokrát negatívny či nevhodný obsah, keďže práve ten púta oveľa viac pozornosti a vyvoláva viac emócií. Ak niekto vyhľadá alebo si pozrie napríklad video o sebapoškodzovaní, algoritmus mu túto tému začne cielene podsúvať v rôznych kontextoch. Takto sa doslova povzbudzuje k myšlienkam a následne aj skutkom, ktoré môžu byť pre život mladého človeka fatálne. Tu musia veľké online platformy urobiť jasné kroky, k čomu sme ich zaviazali aj európskou legislatívou. Vážnym problémom sú rovnako nedostatočné mechanizmy overovania veku používateľov.
Je to medzi inými aj platforma TikTok, ktorá je dnes medzi mladými veľmi populárna a využíva tieto manipulatívne techniky. Zároveň predstavuje neakceptovateľné bezpečnostné riziká z hľadiska ochrany osobných údajov. Jej používanie pre štátnych predstaviteľov zakázalo už mnoho nielen európskych krajín, no otázka bezpečnosti sa týka všetkých nás. Aj preto som vyzvala najvyšších predstaviteľov európskych inštitúcií na koordináciu spoločného postupu pri vyhodnocovaní rizík a následných krokov.
Nehovoriac o metaverze, kde nás čaká veľká úloha podrobne preskúmať dopady tejto rozšírenej virtuálnej reality na psychické zdravie ľudí skôr než sa začne masovo využívať. Už dnes odborníci varujú pred jeho urýchleným spustením bez jasných pravidiel a ochrany. Človek totiž nie je stavaný žiť svoj život v bubline virtuálnej reality.
Ako deťom a mladým pomôcť zorientovať sa v spleti týchto online vplyvov na ich duševné zdravie? Čo môže urobiť každý z nás?
Musíme našim deťom, dospievajúcim a vôbec blízkym venovať náš čas – to je základný princíp. Nenechať ich hodiny vystavených online životu na mobiloch a počítačoch.
Prevencia a včasné rozpoznávanie nástrah sú kľúčové. Dialógom, vysvetľovaním a vzdelávaním dokážeme deťom a mladým ľuďom pomôcť vytvoriť si k moderným komunikačným technológiám zdravý prístup. Dôležitým je tiež posilňovanie kritického myslenia, flexibility či odolnosti. Základom je však aj kvalitný legislatívny rámec.
A práve preto, že technológia umelej inteligencie sa čím ďalej tým viac stáva súčasťou každého digitálneho produktu či služby považujem za rozhodujúce zdôrazniť, že sa potrebujeme sústrediť na jej dôveryhodné a etické používanie. To znamená, aby bol v centre jej vývoja na prvom mieste vždy človek a jeho dobro. Aby dôveryhodná AI bola vždy považovaná za dobrého sluhu a nie zlého pána. To je úloha aj nás, zákonodarcov.
Téme umelej inteligencie (AI) sa venujete už dlho, no v širokej verejnosti bola spopularizovaná takpovediac až v posledných mesiacoch. Spôsobil to akýsi virtuálny asistent známy pod názvom ChatGPT. Aké sú pozitíva či riziká tohto nástroja zvlášť pre mladých užívateľov?
Áno, téme AI sa venujem dlhodobo, a to nielen na pôde Európskeho parlamentu. Mojou snahou totiž je upozorniť na jej výhody a prínosy, ale aj riziká predovšetkým u nás doma. Minulý rok som preto usporiadala v Bratislave medzinárodnú konferenciu, kde desiatky špičkových odborníkov zo Slovenska spolu so zahraničnými kolegami diskutovali za účasti širokej verejnosti o výzvach, ktoré nám dynamický rozvoj AI prináša.
Musíme si uvedomiť, že Chat GPT pracuje s doterajšími poznatkami, ktoré do veľkej miery vytvorili ľudia – spracúva ich, triedi a na základe toho vytvára obsah, ktorý je pre nás rýchlosťou spracovania a množstvom informácií jedinečný.
Lenže ChatGPT robí aj chyby. Dokáže byť fakticky nepresný, vytvára teda aj logické nezmysly, ba vidíme, že táto pomôcka môže vyslovene prispieť k šíreniu dezinformácií. Kontrola človekom je tu absolútne nevyhnutná a presne toto musí byť základné pravidlo pri používaní AI: Človek musí mať vždy posledné slovo. Len tak ju dokážeme udržať pod kontrolou.
Ako reaguje na tento technologický vývoj Európsky parlament?
Už v týchto týždňoch schvaľujeme v pléne EP našu pozíciu k historicky prvej legislatívnej úprave tejto technológie. Mojím zámerom a snahou je, aby človek a jeho dobro vždy zostali stredobodom využívania umelej inteligencie.
Ide o nariadenie, známe ako Akt o umelej inteligencii, ktoré prináša pravidlá pre reguláciu AI. Návrh ju delí na podkategórie podľa rizikovosti. Neakceptovateľnou AI je kategorizácia ľudí podľa sociálneho skóre, AI využívajúca manipulatívne techniky či rozpoznávanie tváre vo verejnom priestore a pod. Medzi vysoko rizikovú AI patria napríklad aplikácie týkajúce sa autonómnych áut, diagnostiky v medicíne, zamestnanosti, vymáhania práva. Dlhodobo som sa zasadzovala o to, aby do tejto kategórie boli pridané algoritmy tzv. ekonomiky pozornosti. Práve tie totiž určujú, ktorý obsah vidíme na sociálnych sieťach a ktorý, naopak, neuvidíme. V mnohých prípadoch ide totiž o uprednostňovanie konfliktného, dezinformačného či inak negatívneho obsahu, pretože práve ten dlhšie udržiava našu pozornosť. Limitované riziko predstavujú chatboty, ktoré nám „radia“ aj pri online nakupovaní alebo učení jazykov. Žiadne riziko nepredstavuje napríklad AI, ktorá riadi triedenie mailov na spamy – tento typ nebude podliehať žiadnej regulácii. Aj v dôsledku rýchleho vývoja a rozšírenia spomínaného chatGPT sme však v Európskom parlamente predstavili špeciálnu kategóriu tzv. AI všeobecného využitia, ktorá bude tiež podliehať regulácii.
Prečo je prijatie tejto legislatívy veľmi dôležité?
Zvlášť v posledných mesiacoch sme čoraz viac svedkami rôznych výziev na úrovni jednotlivcov i štátov na dočasné pozastavenie vývoja AI, kým nenastavíme jasné pravidlá. Je to dôsledok strácania kontroly a prehľadu. Prirovnala by som to k ohňu: ak ho ovládame, je životne dôležitý pomocník, ak sa však vymkne spod kontroly, jeho sila je ničivá.
Spravovať technológiu umelej inteligencie budeme vedieť len tak dobre, ako kvalitne si nastavíme legislatívny rámec a ako formovaní budú v procese jej vývoja a nasadzovania výskumníci, technici a ostatní. Potrebujeme si určiť jasné a pre celú EÚ jednotné pravidlá, ktoré sa zároveň stanú akýmsi zlatým štandardom pre celý svet.
Zároveň však potrebujeme vzdelávať aj spoločnosť, aby sme primerane rozumeli, čo nám táto technológia prináša a ako ju dobre používať a ovládať. Je to kľúčové aj z hľadiska pracovného trhu, ktorého vývoj AI značne ovplyvní. Ak pochopíme jej fungovanie, budeme aktívni pri vytváraní súčasných regulačných a inštitucionálnych rámcov, pomôže nám zefektívniť mnohé naše činnosti.
O tom, ako napríklad zvládnuť digitálne technológie u nás doma, priamo v rodinách, sa dozviete viac aj v publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/.
Foto: www.august.com.au
Vízia generácie, ktorá dokáže posúvať vpred svoj región, ale aj Slovensko, je dosiahnuteľná len tak, že do nej investujeme čas a energiu. Pronea sa rozhodla rozšíriť napĺňanie tejto vízie aj otvorením komunitného centra, ktoré bude mladých podporovať k tomu, aby sa nebáli prinášať inovácie a zlepšovať tak svet okolo seba, hovorí Miriam Lexmann, ktorá sa spolupodieľa na podpore projektu.
Po nedávnych rozhovoroch o možnostiach spolupráce medzi Taiwanom a Slovenskom na východnom Slovensku absolvovala dnes Miriam Lexmann ďalšie rozhovory k tejto téme. S delegáciou, ktorú tvorili Roy Chun Lee, taiwanský viceminister zahraničných vecí a David Nan-Yang Lee, zástupca Taiwanu na Slovensku sa zhodli, že okrem práce je dôležitá spolupráca aj v oblasti bezpečnosti.
Opatrovatelia si zaslúžia lepšie podmienky. O ne sa zasadzuje Miriam Lexmann aj v na európskej úrovni. Výsledkom sú mnohé prijaté návrhy v Európskej stratégii starostlivosti. Prináša nielen odporúčania, ako motivovať mladých ľudí pre vstup do tohto sektora, ale rieši aj to, ako zlepšovať podmienky pre opatrovateľov, vrátane ich spravodlivého ohodnotenia. Viac v diskusii RTVS.
Miriam Lexmann spolu s tímom po roku opäť zorganizovala v Bruseli Pub kvíz.
Jeho účelom, samozrejme, okrem zábavy a preverenia vedomostí šikovných Slovákov a Čechov žijúcich v Bruseli, je aj podporiť vybranú charitatívnu organizáciu. Pozvanie Miriam Lexmann prijalo občianske združenie EFFETA.
„Súťažiaci sa pri niektorých otázkach zapotili, no zvládli to bravúrne! Teším sa, že táto milá tradícia iniciovaná mojou priateľkou a bývalou europoslankyňou Jankou Žitňanskou stále pokračuje,“ povedala Miriam Lexmann.
Pub kvíz vyšiel práve v týždni, kedy upriamujeme pozornosť na naše vnútorné prežívanie a koná sa Európsky týždeň duševného zdravia. Tohtoročnou témou je: Duševne zdravé komunity.
„Pri včerajšej uvoľnenej atmosfére som si opäť uvedomila význam radostných momentov zdieľania a dobrých priateľských či rodinných vzťahov. Byť súčasťou spoločenstva, rodiny, komunity je základ zmysluplného života,“ pripomína slovenská europoslankyňa.
Ako vyzerá opak skutočného vzájomného zdieľania sme si zažili všetci. Stačí sa pozrieť, čo za sebou zanechalo obdobie pandémie. Zo správy „Zdravie v skratke za rok 2022“ vyplýva, že podiel ľudí, ktorí hlásia príznaky depresie, sa počas nej vo viacerých krajinách EÚ viac ako zdvojnásobil. Takmer každý druhý mladý Európan nemá naplnené potreby z hľadiska starostlivosti o duševné zdravie. Duševné zdravie je pritom jeden z pilierov prosperujúcej spoločnosti.
„Aj v rámci svojej parlamentnej práce vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci sa preto zasadzujem o väčšiu podporu pre dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie. Vplyv technológií na naše zdravie, vrátane duševného, je čoraz väčší. V tomto kontexte mi leží na srdci predovšetkým ochrana detí a mladých,“ približuje Lexmann jednu zo svojich priorít v parlamentnej práci.
Duševné zdravie je veľká téma a dotýka sa nás všetkých. Mnohí však trpia potichu a o svojom stave sa boja hovoriť. Sú za tým obavy z odsúdenia, diskriminácie či hanby, pretože stigma okolo psychických ochorení je v našej spoločnosti obrovská.
„Buďme preto všímaví, tolerantní, ľudskí,“ apeluje Lexmann.
„OZ EFFETA úprimne prajem, aby sa im darilo aj v ďalších rokoch tak úžasne a nezištne pomáhať, za čo im patrí obrovská poklona a vďaka. Výťažok z kvízu bude použitý na nákup pediatrického prenosného audiometra, ktorý dopomôže pri včasnej diagnostike poruchy sluchu alebo pri vznikajúcom probléme s počutím,“ uzatvára europoslankyňa Miriam Lexmann.
Titulná foto: Kancelária Miriam Lexmann, Pub kvíz 2023
Zábava a preverenie vedomostí šikovných Slovákov a Čechov žijúcich v Bruseli, ale aj podpora vybranej charitatívnej organizácie. Miriam Lexmann s tímom po roku zorganizovala v Bruseli Pub kvíz, ktorého výťažok pôjde pre OZ EFFETA venujúce sa deťom s problémami sluchu.
Ženy sa nemusia porovnávať a už vôbec nie ohovárať. Ženy môžu byť voči sebe dobré a prajné, pretože dar spriaznenosti, sesterstva, majú daný daný od Boha. Aj o tom bolo pravidelné stretnutie na ženskej konferencii, ktorú pravidelne navštevuje aj Miriam Lexmann, pričom pozýva k účasti aj všetky dámy, hľadajúce podobné sesterstvo či spriaznenosť.
Každý štvrtý Slovák považuje členstvo v Únii za dobré (Eurobarometer, 2022). Aby toto číslo rástlo a aby sme spoločne a v úcte voči našim národným kultúram i zvykom spoločne rozvíjali náš európsky domov, aby jednotná a slobodná Európska únia svojimi politikami prispievala k spoločnému dobru v súlade s hodnotami, na ktorých bola založená, vyžaduje si to od nás všetkých dialóg, rešpekt a sústredenie sa európskych inštitúcií na tie kompetencie, ktoré im boli zverené, želá si pri príležitosti Dňa Európy Miriam Lexmann.
Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.
Nebezpečenstvo v detskej izbe?
Až 22 percent detí príde do kontaktu so sexuálnym obsahom na internete už vo veku 11 rokov a tieto čísla neustále rastú. Skúsenosť so šikanovaním priznalo 26 percent mladých, čo je o 20 percent viac ako v roku 2018. Zároveň na Slovensku rastú aj štatistické čísla osamelosti a duševných porúch u detí a mladistvých.
Donedávna sme deti upozorňovali, aby si nebrali sladkosti od cudzích ľudí a na ulici sa nezhovárali s neznámymi. Lenže dnešné riziká pre mladých dávno prekonali vstupné dvere našich domovov. Mnohokrát s nimi totiž prídu do kontaktu priamo vo svojich detských izbách.
Nebezpečenstvo v online prostredí je často sofistikovane ukryté za monitormi počítačov či displejmi mobilov. O tom, že situácia sa zhoršuje svedčí aj výskum Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorý zvlášť počas obdobia pandémie, priniesol veľmi vážne zistenia.
Dobré používanie technológie
Starostlivosť o duševné zdravie ohrozené novodobými nelátkovými závislosťami sa veľmi rýchlo zaradilo medzi hlavné generačné výzvy, pred ktorými stojíme nielen my na Slovensku, ale aj v celej EÚ. Na pôde Európskeho parlamentu i na Slovensku spolupracujem s odborníkmi a spoločne hľadáme riešenia ako deti čo najefektívnejšie ochrániť.
Jedným z najväčších problémov je samotný obsah, ktorý je našim deťom ponúkaný v online priestore – najčastejšie na sociálnych sieťach. Stoja za ním algoritmy, ktoré sú cielene využívané na udržanie našej pozornosti, a to aj prostredníctvom vyvolávania negatívnych emócií. Už prijatý európsky Akt o digitálnych službách ukladá online platformám oveľa viac zodpovednosti. Aj v kontexte prebiehajúceho legislatívneho procesu k Aktu o umelej inteligenciisa zasadzujem, aby boli tieto algoritmy považované za vysokorizikové a takto podliehali prísnejšej úprave v oblasti kontroly bezpečnosti či transparentnosti.
Je známe, že najpopulárnejšou sociálnou sieťou medzi deťmi a mladými je TikTok. V súvislosti so závažnými bezpečnostnými rizikami používania tejto platformy presadzujem jednotný postup a koordináciu Európskej komisie, Rady a členských štátov pri dôslednej identifikácii rizík a ich jasnej komunikácii pre všetkých – dospelých i deti.
Za účelom posilnenia ochrany mladistvých prostredníctvom boja proti materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie detí v online priestore je spolu 52 partnerských krajín z celého sveta združených v sieti liniek na nahlasovanie takéhoto obsahu – INHOPE. Dlhodobo podnikám kroky na to, aby bolo do tejto siete opäť zapojené aj Slovensko.
Som rada, že sa mi podarilo docieliť prijatie dočasnej výnimky. Práve tá umožňuje zachovanie efektívnych nástrojov nahlasovania a vyhľadávania škodlivého online obsahu pre deti, až kým sa neprijme nové dlhodobé riešenie. Toto už dnes máme v Európskom parlamente na stole v podobe návrhu nového nariadenia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, kde pracujem na posilnení opatrení.
Vzdelávanie a kritické myslenie ako piliere
Ako členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci na rôznych fórach dlhodobo apelujem na dostupnejšie služby starostlivosti o duševné zdravie, a to zvlášť v kontexte zmieneného vplyvu sociálnych sietí. V pozícii tieňovej spravodajkyne pre Európsky vzdelávací priestor som presadila viaceré návrhy riešení v oblasti vzdelávania mladých s dôrazom na nadobúdanie tzv. mäkkých zručností.
Za kľúčovú však považujem otvorenejšiu komunikáciu s deťmi i mladými, ako aj ich vedenie k nadobúdaniu takých zručností, ktoré aj im pomôžu lepšie sa zorientovať v dnešnej digitálnej dobe. Osobná komunikácia bez obrazoviek či displejov predovšetkým v rodine, kritické myslenie a správne rozlišovanie vo významnej miere pomáhajú predchádzať negatívnym vplyvom na duševné zdravie.
O tom, ako dnes zvládnuť digitálne technológie v rodinách sa dozviete viac aj v tejto publikácii, ktorú vám s potešením prinášam: https://lexmann.eu/ako-na-technologie-v-rodine/
Zdroj foto: Canva
Ak dovolíme, aby sa moc dostala do zlých rúk, vystavujeme sa obrovskému nebezpečenstvu. Dejiny sú plné momentov, kedy nedemokratické režimy a totalitné ideológie zničili mnohé životy a poznačili celé generácie. Je preto našou povinnosťou podporovať mier, chrániť ľudskú dôstojnosť, slobodu a demokraciu, uviedla pri príležitosti dnešného sviatku Dňa víťazstva nad fašizmom Miriam Lexmann.
Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.
Zatiaľ čo náš automobilový priemysel upadá a čelí vážnym výzvam s dopadmi na živobytie ľudí, vláda SR investuje peniaze daňových poplatníkov do otáznych projektov, podkopáva našu ekonomickú konkurencieschopnosť a bezpečnosť,
Zatiaľ čo Európska únia vrátane Slovenska čelí vážnym hrozbám s dopadom na živobytie ľudí, náš premiér púta pozornosť zástupnými témami, podkopáva demokratické základy, právny štát a namiesto podpory konkurencie schopnosti prináša ďalšiu ranu nielen ľuďom, ale aj podnikateľskému sektoru.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann dnes v pléne Európskeho parlamentu vyzvala slovenskú vládu na promptnú pomoc pre zasiahnuté regióny, a to za využitia domácich, ako aj európskych nástrojov.
V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.
Nie financovanie projektov totalitných režimov, ale podpora inovácií európskych a slovenských firiem a spolupráca s demokratickými spojencami je kľúčom k prosperite našich regiónov a ekonomickej bezpečnosti.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
