Putinova vojna vyvolala okrem hrôz obrovskú vlnu spojenia. To, ako rýchlo sme vo vrcholových politikách zaujali jednotný postoj a zomkli sa, je svedectvom, že nám pravda a spoločné dobro nie sú ľahostajné, píše Miriam Lexmann.
Rýchle správy
Putinova vojna vyvolala okrem hrôz obrovskú vlnu spojenia. To, ako rýchlo sme vo vrcholových politikách zaujali jednotný postoj a zomkli sa, je svedectvom, že nám pravda a spoločné dobro nie sú ľahostajné, píše Miriam Lexmann.
Je absurdné, že ani po piatich rokoch vyšetrovania neexistuje rozhodnutie, ktoré by postavilo pred spravodlivosť vinníkov. Práve naopak, len nedávno belgická prokuratúra rozhodla vyšetrovanie smrti Jozefa Chovanca uzavrieť a nikoho v tejto veci nestíhať. Preto aj naďalej konám kroky, aby zvíťazila spravodlivosť a právny štát. Je potrebné vyvrátiť akékoľvek pochybnosti a tých je aj naďalej priveľa.
Slovensko bude môcť presunúť až 10 % z nevyčerpaných kohéznych fondov, čo by malo znamenať približne 1,5 miliardy eur, a ďalšiu 1 miliardu eur by malo mať možnosť využiť z nových dostupných kohéznych fondov na podporu cieľov balíka RePowerEU. Využitie nevyčerpaných kohéznych fondov na podporu zraniteľných domácností, ako aj podnikov najviac postihnutých energetickou krízou navrhovalo KDH už v septembru 2022, čo si následne osvojila aj vláda SR, pripomína Miriam Lexmann.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) spolu s ďalšími europoslancami z rôznych členských krajín vyzýva lídrov EÚ, aby naplno využili aktuálny Dialóg o ľudských právach s Čínou a jasne počas neho komunikovali neakceptovateľné porušovanie ľudských práv a zločinov proti ľudskosti. Totalitná Komunistická strana Číny sa musí za svoje zločiny zodpovedať.
Stanovisko zverejnili v liste adresovanom vysokému predstaviteľovi EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepovi Borrellovi a osobitnému predstaviteľovi EÚ pre ľudské práva Eamonovi Gilmorovi, ktorý podpísalo 23 europoslancov.
„Nemôžeme si pred týmto terorom zatvárať oči rovnako ako si nemôžeme dovoliť, aby sa Čínska komunistická strana vyhýbala zodpovednosti prostredníctvom svojich cynických pokusov o zmenu medzinárodných ľudskoprávnych noriem,“ píše sa v liste, ktorý iniciovala Miriam Lexmann.
Europoslanci menujú až 20 konkrétnych zločinov proti ľudskosti a porušení ľudských práv, ako napríklad hromadné sledovanie občanov v Číne a Hongkongu, zločiny proti ľudskosti v provincii Sin-ťiang, ako aj v Tibete či rastúci útlak v Hongkongu a využívanie tzv. Bezpečnostného zákona na potlačenie prodemokratických snáh, vrátane aktivít Jimmyho Laia, kardinála Zena a správcov fondu humanitárnej pomoci č. 612. Spomína sa aj extrateritorialita tohto bezpečnostného zákona a tzv. čínske policajné stanice v členských štátoch EÚ.
V liste sú menovaní aj konkrétni občania, politici, aktivisti, náboženskí predstavitelia, misionári či umelci, ktorí boli z rôznych dôvodov zatknutí, uväznení, mučení alebo sú nezvestní.
Slovenská europoslankyňa spoločne s ďalšími kolegami vyslovila aj jednoznačný nesúhlas s donedávna plánovanou návštevou guvernéra čínskej provincie Sin-ťiang Erkina Tuniyaza v Bruseli. Ten napokon pod tlakom silného nesúhlasu svoju návštevu Bruselu sám zrušil.
„Je nezodpovedné a neúctivé, ak demokratické vlády pozývajú na stretnutia verejných činiteľov, ktorí sú zapojení do zločinov proti ľudskosti. Ak nebude EÚ principiálna vo svojich hodnotách a poukazovaní na hrubé porušovanie ľudských práv a medzinárodných dohovorov zo strany diktátorských režimov, tak sa sama stane obeťou ich praktík a vazalom ich ekonomických záujmov. V dôsledku toho znásobí našu zraniteľnosť a ohrozí našu bezpečnosť,“ uviedla pri tejto príležitosti členka Výboru pre zahraničné veci pri EP (AFET) a podpredsedníčka Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) Miriam Lexmann.
Zdroj: https://www.siasat.com
Miriam Lexmann podpísala spoločný list europoslancov adresovaný vysokému predstaviteľovi EÚ Josepovi Borrellovi, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad pokračujúcim zatváraním kostolov v Alžírsku a zhoršujúcim sa stavom náboženskej slobody v tejto krajine. Sme presvedčení, že EÚ musí túto záležitosť urýchlene riešiť vo svojich bilaterálnych vzťahoch s Alžírskom, zdôvodnila Miriam Lexmann.
Je našou povinnosťou hľadať efektívne riešenia na násilie proti ženám, školiť odborníkov a riadne implementovať našu legislatívu, ktorá je aj podľa odborníkov dobrá, avšak nesprávne a nedôsledne vykonávaná.
Európsky parlament dnes prijal správu, v ktorej hodnotil pokrok v procese ratifikácie v mene Európskej únie tzv. Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu. Zároveň naliehal na členské štáty, ktoré dohovor neratifikovali, a ku ktorým patrí aj Slovensko, aby tak urýchlene urobili.
K hlasovaniu sa vyjadruje europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann:
„Akékoľvek násilie ostro odsudzujem a už od začiatku môjho mandátu som najmä vo výbore pre zamestnanosť presadzovala návrhy na ochranu zraniteľných skupín vrátane nedávneho návrhu na ochranu žien a ich detí proti praxi tzv. náhradného materstva, ktoré je v rozpore s ľudskými právami.
Je našou povinnosťou hľadať efektívne riešenia na násilie proti ženám, školiť odborníkov a riadne implementovať našu legislatívu, ktorá je aj podľa odborníkov dobrá, avšak nesprávne a nedôsledne vykonávaná.
Takzvaný Istanbulský dohovor a celá diskusia okolo neho však cieľu odstránenia násilia na ženách a domáceho násilia vôbec nepomáha.
Dohovor nemá podporu medzi všetkými členskými štátmi a namiesto toho, aby sme sa rozprávali o rýchlej pomoci pre obete, riešime, ako donútiť členské štáty urýchlene ho prijať. Treba však pripomenúť, že dôvod, prečo Slovenská republika tento dokument neratifikovala, je ideologizácia celej problematiky a hrubé zasahovanie do morálnych a kultúrno-etických sfér a legislatívy. S takýmto postupom, ktorý sa doslova vysmieva tým, ktorí násiliu denne čelia, absolútne nesúhlasím.”
Istanbulský dohovor je zmiešanou zmluvou, ku ktorej musí pristúpiť Európska únia ako celok a každý členský štát samostatne. Doteraz ho ratifikovalo 21 členských štátov EÚ okrem Bulharska, Česka, Maďarska, Litvy, Lotyšska a Slovenska. Poľská vláda v roku 2020 oznámila svoj zámer od Dohovoru odstúpiť.
Zdroj foto: cnn.com
Pripravovaný Akt o európskych kritických surovinách musí byť nielen ambiciózny, ale aj v súlade s priemyselnou stratégiou a širšou diverzifikáciou dodávateľského reťazca. Uviedla to Miriam Lexmann v rozprave EP, kde opätovne poukázala na našu ekonomickú a energetickú závislosť na nedemokratických režimoch.
Európsky parlament dnes na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijal predbežnú dohodu o legislatívnom balíku RePowerEU. Stanovujú sa v ňom cielené zmeny na financovanie investícií a reforiem s cieľom diverzifikovať dodávky energie a znížiť závislosť od fosílnych palív.
„Vítam dnešné hlasovanie o legislatívnom balíku RePowerEU, ktorý je kľúčový pre riešenie súčasnej energetickej krízy. Opatrenia v rámci tohto balíka sú zamerané na podporu energetickej transformácie, ktorá nielen pomôže znížiť našu závislosť, ale zároveň posilní našu odolnosť voči vydieraniu zo strany nedemokratických režimov,“ uviedla po hlasovaní slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Hlasovanie v EP je krokom k sprístupneniu financií nevyhnutných na pomoc členským štátom pri podpore projektov kritickej infraštruktúry alebo pri zvyšovaní energetickej účinnosti budov.
„Oceňujem, že súčasťou balíka je aj požiadavka, ktorú KDH nastolilo ešte v septembri 2022 a následne si ju osvojila vláda. Ide o využitie nevyčerpaných kohéznych fondov na podporu zraniteľných domácností, ako aj podnikov najviac postihnutých energetickou krízou. Slovensko bude môcť presunúť až 10 % z nevyčerpaných kohéznych fondov, čo by malo znamenať približne 1,5 miliardy eur, a ďalšiu 1 miliardu eur by malo mať možnosť využiť z nových dostupných kohéznych fondov na podporu cieľov balíka RePowerEU. Je rozhodujúce, aby vláda použila tieto prostriedky strategicky a spolupracovala s regiónmi na pomoci tým, ktorí sú najviac zasiahnutí energetickou krízou,“ vysvetlila výhody prijatého balíka slovenská europoslankyňa.
Zdroj foto: https://www.pubaffairsbruxelles.eu
Predbežná dohoda EP o legislatívnom balíku RePowerEU stanovuje cielené zmeny na financovanie investícií a reforiem s cieľom diverzifikovať dodávky energií a znížiť závislosť od fosílnych palív. Tento balík je kľúčový pre riešenie súčasnej energetickej krízy. Opatrenia v ňom sú zamerané na podporu energetickej transformácie, ktorá nielen pomôže znížiť našu závislosť, ale zároveň posilní našu odolnosť voči vydieraniu zo strany nedemokratických režimov, uviedla k prijatému balíku Miriam Lexmann.
Tak ako vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka, tak aj smrť Jozefa Chovanca je potrebné spravodlivo vyšetriť a zodpovedných potrestať, aby sme dokázali občanom, že môžu európskym a národným inštitúciám dôverovať. Je to kľúčová vec pre funkčnosť demokratických štátov a celej EÚ, uviedla Miriam Lexmann v relácií týždenníka Plus 7 dní s názvom Karty na stôl.
Na pôde európskych inštitúcií či z niektorých členských štátov sme svedkami narastajúceho tlaku na to, aby sa právo na potrat začlenilo do Charty základných práv EÚ, a teda stalo základným ľudským právom. Toto však podkopáva základné zmluvy EÚ na ktorých bola založená a odvracia pozornosť o problémov, ktoré EÚ skutočne riešiť má, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann.
Na pôde európskych inštitúcií či z niektorých členských štátov sme svedkami narastajúceho tlaku na to, aby sa právo na potrat začlenilo do Charty základných práv EÚ, a teda stalo základným ľudským právom.
„Znovu zdôrazňujem to, čo som opakovanie predniesla v pléne Európskeho parlamentu i na mnohých iných fórach – tieto snahy sú nielen v absolútnom rozpore so základným ľudským právom, ktorým je právo na život. Zároveň táto otázka regulácie umelého ukončenia tehotenstva spadá plne do právomoci členských štátov a EÚ nemá žiadny mandát sa ňou zaoberať. Toto podkopávanie zmlúv, na ktorých je EÚ založená a zaoberanie sa politikami, na ktoré nedostala od občanov mandát povedie k zlyhávaniu v tých oblastiach, ktoré riešiť má. A to sledujeme už dnes, napríklad aj v oblasti spoločného trhu či bezpečnosti. Tomu musíme povedať jasné NIE,“ konštatovala Miriam Lexmann, ktorá sa dnes stretla v Bruseli so zástupcami celoeurópskej platformy Jeden z nás (One of Us) zameriavajúcej sa na ochranu ľudskej dôstojnosti.
Foto: Kancelária Miriam Lexmann
Miriam Lexmann s poľutovaním konštatuje, že parlament nevyužil svoju kompetenciu hlasovať o texte smernice o zamestnancoch platforiem v pléne, a tým zahodil svoju možnosť túto významnú smernicu vylepšiť, hovorí Miriam Lexmann o texte, ktorý mal pomôcť miliónom Európanom zachovať ich flexibilitu v pracovnom pomere.
Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov p
„Celý rok som intenzívne pracovala na tom, aby legislatíva, ktorá bude upravovať podmienky pre pracovníkov platforiem, priniesla právnu istotu, nevytvárala chaos a zlepšovala podmienky pre tých, ktorí prostredníctvom nich pracujú. Dnes musím s poľutovaním konštatovať, že parlament nevyužil svoju kompetenciu hlasovať o texte v plene, a tým zahodil svoju možnosť túto významnú smernicu vylepšiť,“ hovorí Miriam Lexmann o texte, ktorý mal pomôcť miliónom Európanom zachovať ich flexibilitu v pracovnom pomere.
„Mojím cieľom bolo vytvoriť právny rámec pre väčšiu ochranu pracovníkov a legálnu možnosť poskytnúť benefity, vrátane tých sociálnych, aj pre samostatne zárobkovo činných pracovníkov bez toho, aby im hrozilo, že budú proti svojej vôli preklasifikovaní na zamestnancov a prídu tak o flexibilitu práce,“ upresňuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
Práca cez platformy nie je tradičný obchodný model a preto ho nemôžeme nechať uviaznutý v starých smerniciach a legislatívach. „Rozhodnutie, ktorým sa zákonodarcovia vzdali svojej kompetencie podieľať sa na tvorbe legislatívy, je preto pre mňa nepochopiteľné,“ hodnotí situáciu Miriam Lexmann.
Počet ľudí, ktorých sa táto legislatíva dotýka, totiž neustále rastie. Len na Slovensku sú to tisícky pracovníkov, v celej Európskej únii je ich viac ako 28 miliónov.
„Naďalej sa preto budem zasadzovať za to, aby bol v ďalších rokovaniach s členskými štátmi dosiahnutý rozumný text, v ktorom tento inovatívny model poskytovania pracovných príležitostí zachová tie výhody, pre ktoré si ho pracovníci vyberajú,“ uzatvára slovenská europoslankyňa.
Zdroj Foto: https://www.lrt.lt
List europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) a ďalších desiatich slovenských europoslancov označil za neprijateľný záver belgickej prokuratúry, ktorá v prípade smrti Slováka Jozefa Chovanca rozhodla, že pred spravodlivosť nikoho nepostaví. „Vyšetrovanie sprevádzajú rozporuplné kroky. Tým najnovším je nestíhať za jeho smrť nikoho. Znovu sa preto obraciame na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú ako i komisára pre spravodlivosť Didier Reyndersa, aby sa Komisia týmto prípadom zaoberala tak, ako nám to prisľúbila. Opätovne sme tiež žiadali aby prípad zahrnula do pravidelného monitorovania stavu právneho štátu v Belgicku.“ vyhlásila iniciátorka listu slovenských europoslancov Miriam Lexmann.
V liste slovenskí europoslanci okrem iného upozorňujú, že posudok súdnych znalcov, podľa ktorého Chovanec zomrel na zranenia, ktoré si spôsobil sám, bol napadnutý ďalším uznávaným súdnym znalcom, ako aj príbuznými Jozefa Chovanca. Okrem toho poslanci upozorňujú na početné sporné procesné rozhodnutia, vrátane ignorovania svedka zatýkania Jozefa Chovanca v lietadle.
„V spoločnom liste apelujeme na predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, ale aj komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, aby sa týmto prípadom vážne zaoberali. Okrem toho intenzívne komunikujem s parlamentným výborom pre občianske slobody a spravodlivosť tak, aby aj Európsky parlament vytvoril tlak na riadne a spravodlivé vyšetrenie a vyslal oficiálnu monitorovaciu misiu, ktorá sa bude zaoberať belgickým postupom pri vyšetrovaní tohto prípadu,“ menuje Lexmann konkrétne kroky, ktoré v prípade Jozefa Chovanca na európskej pôde koná.
Desiatky europoslancov z rôznych členských krajín a politických skupín z jej iniciatívy oficiálne vyzvali Európsku komisiu k monitorovaniu prípadu po prvý raz ešte v roku 2020, kedy upozornili na šokujúce a neľudské správanie policajtov v cele predbežného zadržania. Videozáznam tu dokonca odhalil extrémistické prejavy.
Miriam Lexmann vystúpila k tomuto prípadu v stredu 1. februára aj v pléne Európskeho parlamentu v Bruseli, kde na dianie upozornila stovky kolegov: „Ako je možné, že v centre Európskej únie, kde úzkostlivo sledujeme čo i len náznaky porušenia právneho štátu sa príjme rozhodnutie, ktoré sa javí v príkrom rozpore so spravodlivým zaobchádzaním a právom na spravodlivý proces?“
Jozef Chovanec bol zadržaný 23. februára 2018 belgickou federálnou políciou na bruselskom letisku Charleroi. Po brutálnom správaní sa policajtov v cele predbežného zadržania o štyri dni neskôr zomrel.
Titulná foto: Jozef Chovanec, reprofoto TASR/Plus 7 dní
V prvom rade sa musí postaviť Slovenská republika za svojho občana, aby bolo kontroverzné prvky v prípade riadne vyšetrené, uviedla Miriam Lexmann v relácii Správy a komentáre (RTVS) k vyjadreniu belgickej prokuratúry, že nebude stíhať vlastných policajtov za brutálny zásah voči Jozefovi Chovancovi.
Na pozvanie Miriam Lexmann boli tento týždeň na návšteve Bruselu a Európskeho parlamentu študenti, absolventi, pedagógovia a zamestnanci z Kolégia Antona Neuwirtha. Okrem tradičného programu v parlamente navštívili aj Komisiu európskych biskupských konferencí (Comece – the Catholic Church in the EU) a absolvovali kolokvium s medzinárodnou právnickou organizáciou Alliance Defending Freedom (ADF International), či Federáciu katolíckych rodinných asociácií v Európe (FAFCE).
Vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci EP presadzuje Miriam Lexmann dostupné služby starostlivosti o duševné zdravie, ako aj ochranu mladých ľudí v kontexte vplyvu sociálnych sietí. Teraz môžu vyjadriť svoj názor a zapojiť sa do konzultácií k tejto téme aj občania. Ich príspevky sa zohľadnia pri ďalšom vývoji a dolaďovaní iniciatívy Európskej komisie o Komplexom prístupe k duševnému zdraviu.
Fenomén tzv. mäkkého prenasledovania kresťanov, ktorý spočíva v stigmatizácii či vytláčaní na okraj, ale aj kroky europoslankyne Miriam Lexmann voči prenasledovaniu kresťanov a vôbec veriacich boli témami jej rozhovoru s otcom arcibiskupom Cyriľom Vasiľom, ktorý navštívil Európsky parlament.
Totalita, extrémizmus, či prenasledovanie destabilizujú celé regióny a vystavujú úniu bezpečnostným výzvam. Aj preto sa EÚ musí aktívne zasadzovať o podporu náboženskej slobody v rámci i mimo nej, povedala Miriam Lexmann počas predstavenia správy organizácie Open Doors, ktorá približuje najaktuálnejšie informácie o prenasledovaní kresťanov a vôbec veriacich vo svete.
Ako ochrániť jednotný európsky pracovný trh pred ekonomický tlakom zvonku, predovšetkým zo strany Číny, diskutovali experti na odbornom paneli, ktorý spoluorganizovala europoslankyňa Miriam Lexmann.
Europoslankyňa Miriam Lexmann spoluorganizovala odborný diskusný panel expertov na tému ochrany jednotného európskeho trhu.
Lexmann sa ako tieňová spravodajkyňa venuje v Európskom parlamente (EP) tvorbe legislatívnych nástrojov na ochranu jednotného trhu EÚ, predovšetkým pred ekonomickým nátlakom Číny.
„Medzery aj naďalej stále vidím pri ochrane našej kritickej infraštruktúry, ako sú 5G siete, ale aj v riešení pokračujúcej závislosti našich kritických odvetví, čo sa momentálne odráža napríklad i na nedostatku liekov v Európe. Kľúčovou je rovnako otázka zabezpečenia polovodičov,“ uviedla členka frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom jej aj jej materská strana KDH.
Podujatie otvoril zástupca Taiwanu na Slovensku, pán David Nan-Yang Lee. Taiwan je nielen našim dôležitým demokratickým partnerom, s ktorým zdieľame rovnaké hodnoty, ale aj významným ekonomickým partnerom – dnes sú taiwanské spoločnosti po Južnej Kórei a Japonsku tretím najväčším ázijským investorom na Slovensku.
O skúsenosti Japonska s ochranou svojho trhu hovorila analytička Aya Adachi z Mercator Institute for China Studies (MERICS) gGmbH v Berlíne.
„Považujem za užitočné inšpirovať sa aj našimi demokratickými spojencami, ktorí majú za sebou úspešný príbeh zmiernenia závislosti od Číny. Hoci Európa v posledných dvoch rokoch urobila niekoľko krokov vpred, súčasná energetická kríza nám ukazuje, že sa nemôžeme uspokojiť s čiastočným pokrokom a potrebujeme silný súbor právnych nástrojov spojený s jasnou stratégiou o riešení hrozby, ktorá pred nami stojí,“ povedala členka výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu v EP (AFET) Miriam Lexmann.
Okrem toho vyslovila slovenská europoslankyňa vďaku Matejovi Šimalčíkovi, výkonnému riaditeľovi CEIAS, ktorý celé podujatie pripravil a moderoval. „Teším sa na pokračovanie aktívnej spolupráce na tvorbe hodnotovej ekonomickej politiky,“ uviedla Lexmann.
Seminár spoluorganizovali aj Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií (CEIAS), Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára a Nadáciou Hanns-Seidel-Stiftung.
Udržať si konkurencieschopnosť znamená chrániť sa pred škodlivými investíciami alebo ekonomickým nátlakom totalitných režimov.
Už dlhodobo preto Miriam Lexmann upozorňuje, akou veľkou hrozbou je v tomto smere naša závislosť – napríklad od Číny. Čím viac sme závislí, tým viac sme zraniteľní.
Ako tieňová spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre nástroj proti nátlaku preto tvrdo presadzovala, aby sme zabezpečili potrebné nástroje na ochranu nášho jednotného trhu. V tejto úlohe pokračuje aj naďalej.
„Naša úloha je dvojaká: na jednej strane podporovať inováciu, no zároveň zabezpečiť, aby sme už nikdy neboli vydierateľní totalitnými režimami,“ hovorí Lexmann.
Dôsledky tohto vydierania sme sledovali počas pandémie COVID-u, kedy sme sa potýkali s nedostatkom zásob kritických produktov, hlavne liekov. Dnes túto situáciu zažívame opäť.
„Vítam preto, že Európsky parlament a švédske predsedníctvo Rady EÚ otvorili diskusiu o stratégii Únie na podporu priemyselnej konkurencieschopnosti, obchodu a kvalitných pracovných miest. Musíme poskytnúť čo najlepšie podmienky a vytvoriť infraštruktúru pre investície a inovácie. Tu chcem oceniť a privítať aj nedávne rozhodnutie taiwanskej spoločnosti TSMC začať v Európe vyrábať polovodiče, ktoré sú absolútne kľúčové pre budúcnosť našej priemyselnej výroby, vrátane automobilov,“ uzatvára europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann.
Titulná foto: Nenov Brothers Images (shutterstock 121516270), euractiv.com
Počas tohtotýždňovej rozpravy v Európskom parlamente Miriam Lexmann vyzvala aby Únia konečne vyvinula vážne diplomatické úsilie s cieľom vyriešiť tento desaťročia trvajúci konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom, aktívne spolupracovala s partnermi na vytvorení medzinárodnej mierovej misie a poskytla okamžitú humanitárnu pomoc trpiacim Arménom v Náhornom Karabachu.
Všimol som si, že všetci tí, ktorí podporujú umelé potraty, sa už stihli narodiť, pripomína Miriam Lexmann známy výrok bývalé prezidenta USA Ronalda Reagana v súvislosti s prijatou Správou k ľudským právam a demokracii vo svete a politike EÚ v tejto oblasti.
Vyhlásenie europoslankyne Miriam Lexmann k prijatej Správe k ľudským právam a demokracii vo svete a politike EÚ v tejto oblasti:
„Ochrana dôstojnosti a práv každého človeka vo svete je základom mojej každodennej politickej práce. Výzvy na zahrnutie tzv. práva na umelý potrat do Charty základných práv EÚ prenikajúce postupne do rôznych parlamentných správ považujem za neakceptovateľné. Z tohto dôvodu som nemohla podporiť ani extenzívnu výročnú správu o ľudských právach, ktorú Európsky parlament prijal na aktuálnom plenárnom zasadnutí. Tento krok totiž stavia samotný princíp ľudských práv do úplného protikladu s jeho vlastnou podstatou, nakoľko ohrozuje ochranu ľudského života a základné ľudské právo, ktorým je právo na život. Takéto naštrbenie univerzálne platného systému ľudských práv ohrozuje hlavný nástroj, na základe ktorého tieto práva chránime. Všetkým, ktorí chcú takýmto bezprecedentným spôsobom obrátiť tento systém doslova naruby, by som rada dala do pozornosti slová Ronalda Reagana: „Všimol som si, že všetci tí, ktorí podporujú umelé potraty, sa už stihli narodiť.“
V pléne Európskeho parlamentu počas rozpravy o stave demokracie a ľudských práv vo svete upozornila Miriam Lexmann aj na rastúce pokusy nedemokratických režimov nielen potláčať ľudské práva a dôstojnosť vlastných občanov, ale aj na to, ako tento teror rozširujú aj mimo svojho územia do iných krajín.
„Pred utrpením si nemôžeme zatvárať oči. Putinove zločiny na Ukrajine, neľudský útlak etnických a náboženských skupín Čínskou komunistickou stranou, či celkový nárast prenasledovania na základe náboženstva a viery. To sú viditeľné dôsledky zvráteného zmýšľania,“ poukazuje na súčasné dianie Lexmann.
Aj pred pár dňami sme videli smutný príklad tohto diania, keď teroristi v Nigérii zaútočili na farskú budovu. Jedného kňaza postrelili na úteku a zároveň zapálili dom, v ktorom o život prišiel ďalší.
„Dnes som presvedčená, že nie je len našou morálnou povinnosťou pomáhať druhým. Táto poskytnutá pomoc je aj v našom vlastnom záujme. Prenasledovanie pre vieru, či potláčanie ľudských práv totiž často vedie k širšej nestabilite, či k masovej migrácii. Aj preto musí Európska únia ešte viac strategicky a cielene podporovať demokraciu a slobodu vo svete. Pri takejto podpore musíme upustiť od akejkoľvek ideologizácie ľudských práv. Jedným z príkladov sú už spomínané neustále pokusy o uznanie takzvaného práva na potrat. Takéto kroky rázne odmietam. Sústreďme sa na skutočnú pomoc tým, ktorí sú v núdzi, zápasia o uznanie vlastnej dôstojnosti či slobodu,“ uzatvára slovenské kresťanskodemokratická eurposlankyňa.
Záznam vystúpenia Miriam Lexmann v pléne EP k tejto správe zo stredy 18. januára: Plenary session z 18/01/2023
Titulný obrázok: https://op.europa.eu
Jedným z najefektívnejších spôsobov ako riešiť masovú migráciu z Afriky je podpora ekonomického rozvoja s ohľadom na bezpečnostné riziká týchto krajín tak, aby si ľudia dokázali nájsť prácu, získať zdroje na starostlivosť o svoje rodiny a cítiť sa bezpečne práve vo svojej domovine, hovorí Miriam Lexmann k iniciatíve EÚ s názvom Global Gateway.
Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (OFSD+) súhlasil s uvoľnením 6 miliárd eur na 40 infraštruktúrnych projektov v subsaharskej Afrike, Latinskej Amerike, Ázii a Tichomorí. Európska komisia očakáva, že tento krok naviaže ďalšie, súkromné investície v hodnote 50 miliárd eur vo vybraných oblastiach. Touto víziou sa zaoberá Európsky parlament počas aktuálneho plenárneho zasadnutia.
„Vítam tento krok Európskej komisie, no jedným dychom musím dodať, že to ani zďaleka nestačí. Čína poskytla v rokoch 2014 – 2018 zahraničné úvery za 400 miliárd dolárov. Jej iniciatíva Jeden pás, jedna cesta (One Belt One Road) pomáha budovať infraštruktúrne projekty ako sú diaľnice, tunely, železnice, mosty, priehrady, uhoľné elektrárne a pod., ale zároveň rozvracajú financie jednotlivých štátov a predovšetkým si berú vážnu daň v podobe hrozby pre ľudské práva a právny štát,“ vysvetľuje dôsledok čínskych investícií a nedostatočnej európskej odpovede slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Ako príklad menuje Čiernu Horu, ktorá po stavbe diaľnice Číňanmi takmer zbankrotovala, pričom ju zachránila len finančná podpora EÚ. V Srbsku viedli investície tejto ázijskej krajiny zase k vážnemu znečistenia životného prostredia. „Inde boli čínske projekty poznačené korupciou či problémami s dodržiavaním právneho štátu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že v konečnom dôsledku tieto projekty nemajú pridanú hodnotu ani pre miestne obyvateľstvo alebo samotnú krajinu, keďže čínske spoločnosti často využívajú vlastnú pracovnú silu i dodávateľov,“ dopĺňa výpočet negatívnych vplyvov čínskych investícií Miriam Lexmann.
Cieľom európskej stratégie s názvom Globálna brána (Global Gateway) je zmobilizovať do roku 2027 investície vo výške približne 300 miliárd eur. Vzhľadom na to, že je rok 2023, považuje Lexmann doterajší pokrok za príliš malý.
„Musíme si uvedomiť, že generovanie dostatočných investícií pre programy infraštruktúry je rovnako otázkou ochrany našich európskych hodnôt, ako aj globálneho posilňovania našich záujmov a bezpečnosti. Pritom jedným z najefektívnejších spôsobov ako riešiť masovú migráciu z Afriky je podpora ekonomického rozvoja s ohľadom na bezpečnostné riziká týchto krajín tak, aby si ľudia dokázali nájsť prácu, získať zdroje na starostlivosť o svoje rodiny a cítiť sa bezpečne práve vo svojej domovine,“ zdôrazňuje Miriam Lexmann čo je nevyhnutné pre úspech avizovaných investícií EÚ v Afrike a ďalších krajinách.
Iniciatíva Global Gateway sa zameriava na investície do dopravy, zdravotníctva, energetiky, digitalizácie, výskumu a vzdelávania, ale aj životného prostredia. Cieľom je doručiť do tretích krajín projekty v najvyššom sociálnom, spoločenskom, environmentálnom a transparentnom štandarde, aký používame aj v EÚ.
Zdroj obrázku: pubaffairsbruxelles.eu
Snahou Európskeho parlamentu je už teraz podporiť vytvorenie úradu dočasnej prokuratúry, ktorý dokáže zhromaždiť potrebné dôkazy a pripraviť tribunál pre zločiny páchané Putinovým režimom na Ukrajine, približuje Miriam Lexmann jednu z tém januárovej plenárnej schôdze europarlamentu.
Počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu Európsky parlament rokuje o uznesení, ktoré vyzýva Európsku úniu, aby spolupracovala s medzinárodnými partnermi na zriadení tribunálu pre zločiny agresie proti Ukrajine. Rozprava a uznesenie Európskeho parlamentu nasleduje po výzve predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej na vytvorenie takéhoto tribunálu.
„Ruská agresia a spôsob vedenia vojny proti Ukrajine je jasným porušením Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Vedenie Ruskej federácie ako také musí jedného dňa čeliť spravodlivosti za zločiny proti agresii a zločiny proti mieru, nech to bude trvať akokoľvek dlho. Spravodlivosť musí zvíťaziť, v neposlednom rade preto, aby obetiam priniesla aspoň určitú mieru zadosťučinenia aj keď, žiaľ, vyhasnuté životy už nikdy nevráti a spôsobené traumy nezvráti.
Snahou Európskeho parlamentu je už teraz podporiť vytvorenie úradu dočasnej prokuratúry, ktorý dokáže zhromaždiť potrebné dôkazy a pripraviť príslušný tribunál. V tejto súvislosti by som rada pripomenula slová sudcu Roberta Jacksona na otvorení Norimberského procesu v roku 1945: ‚Nikdy nesmieme zabudnúť, že to, na základe čoho súdime týchto obžalovaných, je tým, podľa čoho nás budú zajtra súdiť dejiny‘,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/SNK).
Titulný obrázok: mind.ua
Ako úspešne a prospešne zvládnuť transformáciu pracovného trhu, ktorý začína byť silne ovplyvňovaný fenoménom AI, riešila Miriam Lexmann na stretnutí s riaditeľom Európskeho orgánu práce Cosminom Boiangiu. Z prieskumov vychádza, že Slovensko je zatiaľ jednou z najmenej pripravených krajín na zmeny, ktoré AI na pracovnom trhu vyvolá.
Na osobnom stretnutí dnes Miriam Lexmann apelovala na ministra spravodlivosti SR Viliama Karasa, aby sa zasadil za takú pozíciu SR ku kontroverznému návrhu o vzájomnom uznávaní rodičovstva medzi členskými štátmi, ktorá bude za každých okolností plne rešpektovať výlučnú právomoc členských štátov v oblasti rodinného práva. Tento návrh totiž otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva.
Ideologické zápasy nás odkláňajú od schopnosti sústrediť sa na efektívne riešenie problémov EÚ a členských štátov, uviedla Miriam Lexmann v súvislosti s výzvami pre rok 2023.
V oblasti zahraničnej politiky EÚ je našou najväčšou výzvou, okrem ukončenia ruskej agresie, potreba dobrého nastavenia politiky voči Číne, ako aj dôraz na zhoršujúcu sa ľudskoprávnu situáciu v nedemokratických a totalitných režimoch, ktoré zvyšujú tlak na svojich občanov, menuje Miriam Lexmann niektoré z kľúčových tém EÚ pre rok 2023.
Európska komisia predstavila prednedávnom kontroverzný návrh nových pravidiel na uznávanie rodičovstva v celej EÚ. O príprave tohto návrhu som vás už informovala, podrobnosti boli do poslednej chvíle nejasné a preto je potrebné sa s nimi dôkladne oboznámiť.
Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rodičia dieťaťa sú predsa vždy jeho rodičmi bez ohľadu na členskú krajinu, tento návrh otvára závažné právne a morálne otázky týkajúce sa manželstva či rodičovstva, ktoré v rámci rodinného práva spadajú do výlučných právomocí členských štátov. Žiaľ, v niektorých členských krajinách je totiž prax „nadobúdania detí“ rôzna, pričom mám na mysli práve tzv. náhradné materstvo, ku ktorému som sa už vyjadrila napríklad aj na svojom blogu.
Pevne verím, že aj Slovensko zaujme k tomuto návrhu už čoskoro jasnú pozíciu o to viac, že sa týka výlučných právomocí členských štátov. Momentálne majú jednotlivé členské štáty čas na formuláciu svojich stanovísk. Poľsko tak už urobilo a predloženú iniciatívu odmietlo. A práve jednomyseľnosť je predpokladom pre ďalší postup v tomto procese, ktorý už od svojho počiatku vyvoláva obrovské množstvo otáznikov.
Ilustračné foto – zdroj: pravnenoviny.sk
Prvý krok k ochrane náboženskej slobody je za nami, teraz potrebujeme rázne skutky, píše Miriam Lexmann o vymenovaní Vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu v krajinách mimo EÚ.
Situácia na Ukrajine je pre nás silným mementom. Sacharovova cena za slobodu myslenia, ktorú každoročne udeľuje Európsky parlament, preto nemôže zostať iba symbolickou. Zaväzuje nás k morálnym krokom, konaniu a dôslednému dodržiavaniu princípov na ktorých bola založená Európska únia. Podpora Ukrajiny a jej ľudu v týchto ťažkých časoch je tiež o obrane týchto princípov, uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti udelenia Sacharovovej ceny ukrajinskému ľudu.
Niektorí poslanci EP často používajú nepodložené dáta a hodnoteniach od rôznych mimovládnych organizácií, prostredníctvom ktorých „zmäkčujú“ stanoviská parlamentu predovšetkým vo vzťahu k brutálnym režimom, ktoré utláčajú vlastných občanov alebo ideologizujú otázky ľudských prác a právneho štátu. V súvislosti s odhalením korupcie v EP na to upozornila Miriam Lexmann.
Som šokovaná a zdesená odhalením korupcie na najvyšších miestach Európskeho parlamentu, ktorá je spojená s ľudskoprávnou situáciou v Katare hostiacom majstrovstvá sveta vo futbale. Tento škandál sa stáva pre Európsky parlament, a najmä pre zákonodarcov zo skupiny socialistov, veľkou skúškou zodpovednosti.
Podozrenia sa sústreďujú na poslancov a úradníkov, ktorí verejne chválili Katar za reformy v oblasti práce namiesto toho, aby odsúdili porušovanie práv pracovníkov v emiráte v Perzskom zálive a nebezpečné podmienky pri výstavbe štadióna a v tomto zmysle vážne ovplyvňovali rezolúcie Európskeho parlamentu. Obvinená podpredsedníčka bola okamžite zbavená funkcií i členstva vo frakcii socialistov.
Počas otvorenia dnešného plenárneho zasadnutia predsedníčka EP Roberta Metsola vyslovila v mene parlamentu zásadné odmietavé stanovisko k takýmto praktikám. Toto stanovisko potvrdíme v pripravovanom uznesení. Parlament tiež inicioval vznik pracovnej skupiny poslancov, ktorej úlohou bude vypracovať systém ako predchádzať akejkoľvek parlamentnej korupcii.
V tejto súvislosti som upozornila, že na pôde parlamentu dlhodobo vidím „pozoruhodné spojenectvá“ – niektorí poslanci EP akosi často operujú s ničím nepodloženými dátami a hodnoteniami rôznych mimovládnych organizácií a s ich pomocou krok za krokom na jednej strane zmäkčujú stanoviská parlamentu k brutálnym režimom, ktoré utláčajú vlastných občanov a na strane druhej ideologizujú otázky ľudských práv a právneho štátu, ba dokonca dosahujú to, že európske inštitúcie neraz prekračujú svoje kompetencie a porušujú základné zmluvy.
Dnes som preto zdôraznila na frakcii Európskej ľudovej strany, že táto situácia je šancou zastaviť sporné praktiky rozšírené najmä medzi ľavičiarmi a kváziliberálmi, ktorí v konečnom dôsledku škodia EÚ a nám všetkým. Ďalej som zdôraznila, že práve dnes musíme preukázať skutočný úmysel držať sa princípov a hodnôt, na ktorých bola EÚ postavená.
Cesta von z týchto škandálov vedie len cez konzistentnosť s tým, čo hlásame.
Do 21. decembra sa môžete zapojiť do verejnej výzvy a vyjadriť svoj názor k právnej úprave a fungovaniu Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím. Za jeho prijatie sa od začiatku mandátu v EP snaží aj Miriam Lexmann a chce, aby preukaz umožnil uznávanie zdravotného postihnutia a s tým súvisiacich práv medzi všetkými členskými krajinami EÚ.
Miriam Lexmann dnes vystúpila na Medzikultúrnom dialógu skupiny EPP s cirkvami a náboženskými komunitami. Spoločne s predstavenými kresťanov, židov a moslimov hľadali vo Viedni odpovede na najväčšie výzvy dnešných dní v oblastiach medzikultúrnej a náboženskej spolupráce, pričom jednou z hlavných tém bola aj situácia a nezištné správanie sa náboženských skupín a komunít na Ukrajine, ako aj v okolitých krajinách.
Miriam Lexmann dnes viedla spoločne s holandským kolegom Petrom van Dalenom výročné 25. Modlitebné raňajky, najväčšie v Európe, ktoré sa po pandemickej prestávke vrátili opäť naživo do Európskeho parlamentu. S takmer 500 účastníkmi sme sa modlili za Ukrajinu, Rusko, Bielorusko i za prenasledovaných pre vieru a presvedčenie i za pokoj vo svete.
Po viacerých výzvach a upozorneniach od Miriam Lexmann dnes Európska komisia konečne obsadila post osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.
Skúsenosti, ktoré dobrovoľníci nadobudnú neformálnymi činnosťami, majú nesmiernu cenu. Miriam Lexmann sa snaží presadiť, aby boli uznávané aj formálne, pretože môžu rozšíriť možnosti na trhu práce. Týmto krokom by dobrovoľníci dostali ten najlepší signál, že ich práca má význam a cenu, povedala v medzinárodný deň dobrovoľníctva slovenská europoslankyňa.
Aj tieto veci som zrealizovala počas novembra vo svojej služby občanom.
Miriam Lexmann diskutovala o pripravovanej smernici o pracovníkoch platforiem s predstaviteľmi českého predsedníctva, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ a má tak na starosti aj jej pozíciu k tomuto návrhu.
Čínu berieme ako krajinu, kde sa lacno dajú vyrobiť produkty a tak zatvárame oči pred ľudskoprávnym rozmerom. Ten sa však stáva bezpečnostným rizikom, hovorí v rozhovore pre časopis .týždeň Miriam Lexmann.
Europoslanci kritizujú cestu predsedu Európskej rady Charlesa Michela do Pekingu a vyzývajú ho na riešenie závažných ľudskoprávnych otázok. Totalitný režim Komunistickej strany Číny totiž vlastné porušovanie ľudských práv „exportuje“ do demokratických krajín, kde prevádzkuje desiatky nelegálnych policajných staníc. Nachádzajú sa na území 16 členských krajin EÚ, jedna z nich dokonca na Slovensku. Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) na pôde Európskeho parlamentu iniciovala predsedovi Európskej rady výzvu na koordináciu európskeho postupu a so žiadosťou na vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto praktík sa obrátila aj na slovenské orgány.
„Zahraničné policajné stanice“ sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou ústredného výboru Komunistickej strany Číny. Existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta preukázala ľudskoprávna organizácia Safeguard Defenders „Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru. Len za minulý rok bolo ‚prehovorených’ opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok, hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než dvestotisíc občanov“, bližšie vysvetľuje fungovanie týchto staníc slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
„Celú situáciu je potrebné vnímať v širšom kontexte extrateritoriálnych aktivít čínskej komunistickej strany, ktorá závažne porušuje základné ľudské práva a slobody. Toto konanie zamerané proti základným princípom fungovania demokracie a zvrchovanosti štátov pre nás predstavuje bezpečnostné riziko,“ ozrejmila Miriam Lexmann dôvody, ktoré spoločne s kolegami uvádzajú v liste Charlesovi Michelovi. Poslanci ho žiadajú o užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ ako aj ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na našom území. List podpísalo 33 poslancov Európskeho parlamentu naprieč politickým spektrom vrátane piatich politických frakcií a pridali sa aj desiati poslanci národných parlamentov.
Miriam Lexmann sa so žiadosťou o riadne vyšetrenie a okamžité zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík na území Slovenska obrátila aj na našich ministrov vnútra, obrany a zahraničných vecí. „Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Holandska, Írska, Česka, už v tejto veci začali rázne konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako,“ vyzýva Lexmann, ktorá bola za neutíchajúcu kritiku porušovania ľudských práv v Číne, ale aj za upozornenia na stúpajúce bezpečnostné hrozby z vplyvu tamojších komunistov v našich demokratických krajinách totalitným režimom osobne sankcionovaná.
Zdroj Photo: euronews.com, AP Photo/Olivier Matthys
Na pozvanie Miriam Lexmann prišiel do Európskeho parlamentu predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober. Na stretnutiach s poslancami EP, v Európskej komisii či so zástupcami organizácií pôsobiacich pri európskych inštitúciách rezonovali aktuálne otázky bezpečnosti, geopolitiky, energetiky, životného prostredia, ale i otázky ochrany ľudského života a rodiny a náboženskej slobody.
V decembri som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity.
Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj.
Pred 34 rokmi totalitný režim Komunistickej strany Číny na Námestí brány nebeského pokoja v Pekingu zmasakroval tisíce nevinných.
Ako spravodajkyňa k novej legislatíve pre zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín dnes Miriam Lexmann predstavila v zahraničnom výbore prioritné kroky.
Miriam Lexmann spolu s tímom po roku opäť zorganizovala v Bruseli Pub kvíz.
Viac ako polovica Slovákov (56 %), ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby, mala problém nájsť opatrovateľa k chorým alebo seniorom.
Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!