Miriam Lexmann víta dnešný míľnik v ochrane detí pred hroznými zločinmi ich sexuálneho zneužívania v online priestore v podobe návrhu nariadenia, ktorému sa budú v nasledujúcich mesiacoch venovať aj poslanci v Európskom parlamente.
(viac…)Rýchle správy
Miriam Lexmann víta dnešný míľnik v ochrane detí pred hroznými zločinmi ich sexuálneho zneužívania v online priestore v podobe návrhu nariadenia, ktorému sa budú v nasledujúcich mesiacoch venovať aj poslanci v Európskom parlamente.
(viac…)Európska iniciatíva na podporu osôb s Downovým syndrómom EU for Trisomy 21 a slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) ocenili najlepšie európske iniciatívy zamerané na pomoc osobám s Downovým syndrómom (DS).
Tri ocenené iniciatívy vzišli z celoeurópskeho hlasovania spomedzi projektov, ktoré sa zapojili do kampane Svetového dňa DS 2022, ktorý bol 21. marca. Išlo o organizácie a ľudí, ktorí prichádzajú s nápadmi, ako čo najviac a najkreatívnejšie pomôcť osobám s DS zaradiť sa do spoločnosti a naplno využívať svoj talent.
„Mojou dlhodobou prioritou je zabezpečiť potrebnú inklúziu osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých aspektoch života a čo najplnohodnotnejšie ich začleniť do spoločnosti. Aj preto podporujem a vítam aktivity či kampane, ktoré zvyšujú povedomie o potrebách osôb s Downovým syndrómom,“ hodnotila Miriam Lexmann tohtotýždňové prijatie a bruselský čas strávený s predstaviteľmi víťazných iniciatív.
Pre europoslankyňu za KDH bolo stretnutie o to výnimočnejšie, že jej prvá väčšia poslanecká podporná aktivita po vstupe do europarlamentu mala byť v marci 2020 venovaná práve výstave pri príležitosti svetová dňa DS.
„Termín marec 2020 vám asi napovie, že k výstave a ani osobným stretnutiam už zo známych príčin neprišlo,“ spomína Miriam Lexmann na prvé týždne v Európskom parlamente, ktoré poznačil začiatok pandémie koronavírusu. „Dnes som preto o to rostnejšie privítala zástupcov „Skvelých iniciatív“, organizácie EU for Trisomy 21, s ktorou od začiatku veľmi rada spolupracujem a špeciálne našu česko-slovenskú delegáciu. Spoločne sme diskutovali o tom, čo by sme vedeli zlepšiť a ako dosiahnuť inklúziu pre osoby s Downovým Syndrómom vo vzdelávaní a na trhu práce,“ približuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP.
Downov syndróm je trizómiou chromozómu 21 – to znamená, že namiesto kópie 21. mužského a ženského chromozómu a ich spojenia dôjde k nahromadeniu genetického materiálu a vzniku troch chromozómov. Táto trizómia chromozómu 21 je podstatou Downovho syndrómu, a preto sa aj medzinárodný deň tohto ochorenia pripomína 21. 3.
Foto: Stretnutie s iniciatívami na podporu osôb s Downovým syndrómom. Zdroj: archív Miriam Lexmann.
Tohtoročný Deň Európy si pripomíname zoči-voči hrozbám, akým európske spoločenstvo nečelilo doslova od skončenia od druhej svetovej vojny. Musíme sa pýtať sami seba do akej miery nesieme zodpovednosť za tento vývoj my sami, nakoľko sme rozvíjali ekonomické vzťahy s nedemokratickými režimami bez dôsledného trvania na hodnotách a princípoch.
(viac…)Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov EÚ, o čom hovorí aj nová Správa o umelej inteligencii v digitálnom veku.
„Aby sme uľahčili ľuďom možnosti nájsť si prácu aj v iných členských štátoch EÚ, než kde majú bydlisko, je potrebné, aby sme komplexne preskúmali legislatívne prekážky práce na diaľku a riešili ich v ďalších legislatívnych návrhoch,“ približuje M. Lexmann návrh, na ktorý sama ako členka Výboru pre zamestnanosť (EMPL) opakovane upozorňuje, a teraz sa dostal aj do Správy o umelej inteligencii v digitálnom veku, schválenej Európskym parlamentom počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.
Hlavným cieľom správy Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) je navrhnúť plán EÚ pre oblasť umelej inteligencie (AI). Európa sa chce stať lídrom pri nastavení globálnych pravidiel pre AI, čo sa už deje práve prostredníctvom navrhnutého a schváleného aktu.
„Pre Európu a Európanov je kľúčové, aby sme my stanovili princípy a hodnoty, na základe ktorých má byť AI dizajnovaná, vyvíjaná a používaná. Vysoko nastavené štandardy sa potom prirodzene stanú nielen motiváciou, ale postupne i nevyhnutnosťou pre ostatné krajiny. Digitálna transformácia sa totiž týka celého sveta,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa venujúca sa téme od svojho nástupu do Európskeho parlamentu.
Podrobná správa vznikala 18 mesiacov a zaoberá sa výhodami i rizikami, ktoré AI prináša. Dopady rozdeľuje do niekoľkých hlavných oblastí, kde sa budeme s AI najčastejšie stretávať: zdravie, životné prostredie, politika a bezpečnosť, konkurencieschopnosť a pracovný trh, ale aj budúcnosť demokracie. Zaoberá sa tiež zneužívaním AI zo strany autoritárskych režimov, najmä Čínou.
Výsledkom správy by mala byť dynamická tvorba legislatívy a riadenia témy AI v členských krajinách s cieľom podporiť inovácie, spoluprácu, vzdelávanie a zručnosti obyvateľov v AI. Naopak, vyhnúť sa chce prílišnej regulačnej záťaži, ktorá by mohla brzdiť napredovanie vývoja umelej inteligencie.
Foto: ilustračné/restlessabandon.com
Európska ľudová strana navrhla balík hospodárskej pomoci pre podniky vrátane ekonomických, rozpočtových a legislatívnych prvkov. Majú pomôcť zmierniť dopady vojny a inflácie. Podrobnosti o návrhu zverejnila Miriam Lexmann.
Európsky parlament prijal počas májového plenárneho zasadania Správu o prenasledovaní menšín z dôvodu náboženstva alebo viery. Materiál, ktorého prvotným cieľom bolo prispieť k ochrane náboženskej slobody vo svete sa však stal predmetom kritiky, a to pre jeho výsledné znenie, ktoré má viacero nedostatkov.
„Táto správa mala upriamiť pozornosť na ťažkú situáciu náboženských menšín vo svete a zasadiť sa o lepšiu ochranu slobody myslenia, svedomia a vierovyznania. Som však sklamaná, že namiesto toho sme sa stali svedkami prijatia rozporuplného textu,“ poukazuje na problémy prijatej správy poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH Miriam Lexmann.
Konkrétne výhrady zhrnula do niekoľkých základných bodov: „správa používa ideologizujúci jazyk, venuje sa oblastiam vzdialeným náboženskej slobode, stavia sa k náboženstvu ako spoločenskému problému, pričom ho vytláča na okraj spoločnosti.“
Všeobecná deklarácia ľudských práv hovorí, že každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania, čo je základné právo s tromi integrálnymi rozmermi. Lexmann však upozorňuje, že v posledných rokoch sa objavujú pokusy oddeliť slobodu myslenia od slobody svedomia a slobody náboženského vyznania.
„Je to veľmi nebezpečný trend, pretože môže viesť až k tomu, že sa skonštatuje, že buď človek verí, alebo používa rozum. Toto úplne absurdne vytesňuje z rozhodnutia veriť rozmer intelektu. Ak by sme prijali takúto logiku, došli by sme k presvedčeniu, že ten, kto verí a vyznáva svoju vieru, nepoužíva rozum. Tým by sa vytvoril priestor pre ďalšiu dehonestáciu a marginalizáciu náboženstva,“ vysvetľuje dôsledky prijatej správy Miriam Lexmann.
Správa podľa slovenskej europoslankyne akoby pozabudla na dôležitý aspekt slobody vierovyznania, ktorým je výhrada vo svedomí. „Spomína len jediný prípad, keď ide o povinnú vojenskú službu. Je nepredstaviteľné, aby napríklad lekári či zdravotné sestry, ktoré v rámci svojho náboženského presvedčenia odmietajú niektoré zákroky, nemali v takejto správe ani jednu zmienku,“ hovorí Lexmann pričom upozorňuje, že krok k odmietnutiu výhrady vo svedomí urobil Európsky parlament už aj schválením tzv. správy Matić.
Viac si prečítajte v komentári, ktorý Miriam k prijatiu textu tejto správy napísala pre Denník Postoj.
Foto: Ilustračné/Thedailyguardian.com
Správa Európskeho parlamentu, ktorá mala náboženstvo chrániť, ho v konečnom dôsledku vytláča na okraj a stigmatizuje, píše v komentári Miriam Lexmann.
V apríli som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity:
Ďakujem za vaše vyjadrenia podpory. Aj vďaka vám cítim, že moja snaha má zmysel.
Foto: ilustračné/Európsky parlament
Konferencia o budúcnosti Európy ako priestor pre reflexiu a pripomienky k budúcnosti EÚ o pár dní vyvrcholí. Miriam Lexmann v pléne EP opätovne vyzvala na zapojenie a zdôraznila, že jedným z pilierov európskej integrácie, za ktorý sa neustále zasadzuje je princíp subsidiarity – rozhodovanie sa má realizovať na úrovni, ktorá je najbližšie ľuďom.
Ľudská dôstojnosť, sloboda, ľudské práva, slobody myslenia, sloboda slova, princíp subsidiarity – aj to sú hodnoty na ktorých stojí Európska únia. Princíp subsidiarity určuje vzťah občana a štátu, pričom vyšší celok má podporovať ten nižší za účelom ochrany dobra človeka. Ak tento princíp začneme porušovať, ohrozujeme naše spoločenstvo a slobodu človeka, hovorí Miriam Lexmann v relácii Rádia Lumen Karmel.
Múdrosť a životné posolstvo Kataríny Sienskej – spolupatrónky Európy, má čo povedať aj dnešnej spoločnosti. Katarína bola presvedčená, že dobro sa nezíska ani mečom ani vojnou, ani krutosťou, ale iba pokojom, pokorou a vytrvalou modlitbou. Pravé hodnoty nezničí čas a aj dnes vidíme, aké dôležité je stavať na nich, chrániť nimi slobodu a prispievať k tak potrebnej spolupráci medzi národmi. Mier potrebuje dôveru a nádej, hovorí na margo jej odkazu Miriam Lexmann.
Opakované upozornenia, že naša ekonomická závislosť na nedemokratických režimoch je pre nás hrozbou sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine pretavila do morálnych, ekonomických i bezpečnostných dimenzií tejto výstrahy. Miriam Lexmann o nej opakovane hovorila aj v diskusii na TA3.
Až 84 percent spotrebiteľov podľa prieskumu Európskej komisie zažilo problémy s dostupnosťou správnej nabíjačky pre svoj telefón. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme, vysvetľuje výhody zavedenia jednotnej nabíjačky Miriam Lexmann.
Európska únia smeruje k zavedeniu jednotnej nabíjačky na všetky malé a stredné elektronické zariadenia.
„Až 84 percent spotrebiteľov podľa prieskumu Európskej komisie zažilo problémy s dostupnosťou správnej nabíjačky pre svoj telefón. Jednotná nabíjačka nielen uľahčí používateľom elektronických zariadení život a ušetrí peniaze, ale prispeje aj k zníženiu elektronického typov odpadu, ktorý dnes patrí k najväčším, ktoré produkujeme,“ vysvetľuje výhody zavedenia jednotnej nabíjačky Miriam Lexmann (KDH/EĽS).
Parlamentný Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov podporil návrh Komisie o harmonizácii nabíjačiek. Europoslanci súhlasia s jednotným typom USB-C nabíjačiek, pričom navrhujú aj zladenie riešenia bezdrôtového nabíjania. Súčasťou nových pravidiel je aj možnosť, aby si spotrebitelia mohli vybrať pri nákupe aj zariadenie bez nabíjačky.
Čoskoro bude o návrhu Komisie rokovať Európsky parlament, ak ho schváli, nasledovať budú rokovania s členskými krajinami o konečnej podobe pravidiel.
„Podporujem, aby sme tieto nové pravidlá prijali urýchlene a do roka prebehla implementácia zákona v členských krajinách,“ ozrejmuje možný časový rámec nového nariadenia Miriam Lexmann.
Foto: ilustračné/europarl.europa.com
Čo sú Európske hodnoty? Je to ľudská dôstojnosť, je to sloboda, sú to ľudské práva, sloboda iniciatívy človeka, sloboda myslenia, sloboda slova a prejavu. Problém je v tom, že momentálne sa v Európskej únii nevieme zhodnúť na tom, čo chráni tieto hodnoty a čo chápeme ako ich podkopávanie, povedala Miriam Lexmann pre Rádio Lumen.
Miriam Lexmann ako tieňová spravodajkyňa v Európskom parlamente pre multilateralizmus požiadala počas rokovaní o novej správe, aby boli zločiny Kremľa páchané na obyvateľoch Ukrajiny a ich nedobrovoľné odvlečenie do Ruska, kde skončili desiatky tisíc detí, zdokumentované Radou OSN pre ľudské práva a komisárom OSN pre ľudské práva.
Keď sa pokazí vysávač, chladnička alebo telefón, spotrebitelia sa dnes vo veľkej miere stretávajú s nedostupnosťou opravy, nedostatkom informácií o možnostiach opravy alebo finančnou nevýhodnosťou takejto reparácie, kedy je lacnejšie kúpiť si nový výrobok namiesto opravy staršieho.
„Preto vítam a podporujem prijatie uznesenia, ktorým žiadame od výrobcov dostupnosť informácií a ekonomickú rentabilnosť opravy výrobkov – čo bude po aplikovaní výrazne ekologickejšie a prispeje k efektívnemu využívaniu našich zdrojov, zníženiu množstva odpadu a zároveň tento prístup ušetrí spotrebiteľom peniaze,“ hovorí Miriam Lexmann (KDH/EĽS) o prijatom nelegislatívnom uznesení, prostredníctvom ktorého Európsky parlament (EP) zadefinoval požiadavky k pripravovanej iniciatíve Európskej komisie týkajúcej sa práva spotrebiteľov na opravu ich produktu.
„Za dôležité považujem znovuotvorenie témy plánovaného zastarávania softvérov cez vyžadovanie aktualizácií a jej zaradenia medzi nekalé obchodné praktiky, čo sme už raz v EP podporili. Požadujeme však aj predĺženie povinnej záruky pre niektoré kategórie výrobkov,“ spresňuje slovenská europoslankyňa konkrétnosti z prijatého uznesenia.
„Právo na opravu“ by podľa europoslancov malo poskytnúť spotrebiteľom, ale aj firmám v opravárenskom priemysle bezplatný prístup k potrebným informáciám o údržbe a oprave výrobkov. Tieto informácie by mali byť poskytované aj cez rôzne digitálne a inovatívne spôsoby, napr. QR kódy na obaloch alebo cez tzv. digitálny pas výrobku.
„Až 79% občanov EÚ si myslí, že výrobcovia by mali mať povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu jednotlivých súčastí. Musíme im uľahčiť prístup k servisu, náhradným dielom a pokúsiť sa sprístupniť výhodnejšiu cenu opravy ako kúpu nového výrobku,“ vyjadrila Miriam Lexmann zámer 509 europoslancov, ktorí uznesenie podporili.
Konečnú úpravu nariadenia by mala Komisia predstaviť koncom tohto roka. „Tému aj naďalej sledujem, aby sme dosiahli čo najlepšie podmienky pre spotrebiteľov,“ prízvukuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann.
Foto: ilustračné, Zdroj: europarl.europa.eu
Mnohí sa pre opatrovanie príbuzného či inej blízkej osoby vzdávajú práce, voľného času či pohodlia, a to všetko za nedostatočnej systémovej podpory. Aj na toto myslí nová Európska stratégia pre oblasť starostlivosti. Pozmeňovacie návrhy Miriam Lexmann k tejto stratégii prispievajú k riešeniu podpory neformálnych opatrovateľov, ich sociálnej ochrany či poskytovania odľahčovacích služieb.
Slovensko má pri zvládaní migračnej krízy, poskytovaní pomoci i integrácii ľudí hľadajúcich útočisko pred vojnou na Ukrajine možnosť čerpať výraznú finančnú i materiálnu pomoc Európskej únie. O výzvach koordinácie a čerpania tejto pomoci diskutovala Miriam Lexmann v TASR.TV.
„Pre zastavenie financovania Putinovej agresie sú sankcie nevyhnutné,“ povedala europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde poslanci diskutovali aj o aktuálnom už 5. balíku sankcií voči Rusku za vojenskú agresiu na Ukrajine.
EÚ pristúpila k ďalšiemu balíku sankcií po odhalení zločinov proti ľudskosti v Buči neďaleko Kyjeva. „Treba si uvedomiť, že iba za energie EÚ od začiatku vojny na Ukrajine zaplatila Rusku 35 miliárd eur. Preto sankcie práve v oblasti energetických zdrojov sú absolútne kľúčové na zastavenie financovania Putinovej agresie,“ zdôvodňuje rozsah a dôvody najnovšieho balíka sankcií členka Výboru pre zahraničie, bezpečnosť a obranu (AFET) pri EP Miriam Lexmann.
Okrem dovozu uhlia pridali krajiny EÚ do balíka sankcií aj zákaz vývozu polovodičov, ktoré sa taktiež využívajú aj vo vojenských technológiách. Ruské spoločnosti sa nebudú môcť zúčastňovať verejných súťaží v EÚ, čo je dôležité z pohľadu kybernetickej bezpečnosti pri ochrane našej kritickej infraštruktúry.
„Je nesmierne dôležité, aby sme spoločne s demokratickými partnermi dosiahli čo najlepšiu koordináciu pri dohliadaní na dodržiavanie všetkých reštrikcií. Tu sú absolútne kľúčové postihy voči štátom, entitám či osobám, ktoré pomáhajú Kremľu obchádzať sankcie,“ upozornila Miriam Lexmann, pričom priamo v pléne Európskeho parlamentu podotkla, že to sa týka predovšetkým Číny. Tamojšia Komunistická strana odmieta prevziať zodpovednosť v globálnom kontexte a využiť svoje páky na zastavenie Putinovej agresie.
„Čínska komunistická strana sa odmieta postaviť Putinovi kvôli samotnej povahe tohto totalitného režimu a jej vlastným zločinom, vrátane potláčania ľudských práv v Číne a Hongkongu, ako aj agresívneho správania voči tretím krajinám vrátane Taiwanu, ale aj voči členským štátom EÚ,“ analyzuje čínsky postoj slovenská europoslankyňa.
Dôsledky pomoci Rusku vyhnúť sa sankciám musia byť podľa členky predsedníctva medzinárodnej Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) jasne odkomunikované všetkým krajinám, subjektom i jednotlivcom, ktorí sa o to pokúsia.
„To, nakoľko principiálne a jednotne zareagujeme na agresiu proti Ukrajine bude definovať, v akom svete budeme žiť. Rusko a Čína tvrdia, že ich priateľstvo ´nepozná hranice´. Nemali by sme to podceňovať. Obom by sme však mali jasne ukázať, že aj naše odhodlanie brániť slobodu a demokraciu nepozná hraníc,“ uzatvára Miriam Lexmann.
Obrázok: dw.com; picture alliance/dpa
Desaťbodový plán Európskej komisie zameraný na zlepšenie európskej pomoci utečencom – najmä deťom a mladým ľuďom je podľa Miriam Lexmann spolu s už aktivovaným mechanizmom dočasnej ochrany dobrou reakciou EÚ ako poskytnúť nevyhnutnú pomoc a solidaritu utekajúcim pred vojnou na Ukrajine. V prvej línii sú však jednotlivé národné štáty a Slovensko ani poučené pandémiou nemá dostatočnú stratégiu a schopnosť realizácie adekvátneho krízového manažmentu.
Miriam Lexmann podporila prijatie uznesenia EP, ktoré žiada od výrobcov zvýšenie dostupnosti informácií a ekonomickú rentabilnosť opravy výrobkov – čo bude po aplikovaní výrazne ekologickejšie a prispeje k efektívnemu využívaniu našich zdrojov, zníženiu odpadu a zároveň to ušetrí spotrebiteľom peniaze.
Jednotný postoj a dohliadnutie na dodržiavanie spoločných európskych, ale aj národných sankcií, označila Miriam Lexmann za mimoriadne dôležité po prijatí v poradí 5. balíčka reštrikcií voči Rusku, ktorý zahŕňa aj embargo na dovoz uhlia.
Na otvorenie kontaktných ambulancií s ukrajinskými lekármi pre utečencov môžeme využiť dostupné európske financie, pripomenula Miriam Lexmann a KDH v návrhoch riešenia náporu na lekárov a ambulancie.
Keď hovoríme o otázke právneho štátu, tak pokiaľ sa to netýka korupcie a zneužívania finančných prostriedkov, na čo bola zameraná aj odpoveď Súdneho dvora, tak treba hľadať odpovede pri pokojnom dialógu za okrúhlym stolom a nie na súde v ostrých hádkach, kde sa tento princíp často zneužíva na ideologické zápasy, vysvetľuje Miriam Lexmann svoj postoj k téme právneho štátu a mechanizmu podmienenosti.
V službe poslankyne Európskeho parlamentu som počas marca zrealizovala aj tieto aktivity:
Čaká nás Veľká noc, požehnaný čas, ktorý rada využijem na krátky oddych, ale najmä posilnenie do ďalšej práce z tajomstva, ktoré nám Kristus svojim zmŕtvychvstaním zanechal.
Foto: ilustračné, zdroj: Európsky parlament
Miriam Lexmann podporila poslaneckú iniciatívu smerom ku Komisii so snahou zistiť doterajší spôsob podpory a zabezpečenia humanitárnej pomoci pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré utekajú pred Putinovou vojnou na Ukrajine.
Ukrajina patrí k najväčším producentom obilnín na svete. Pripadá na ňu až 11 % trhu s pšenicou, 16 % s jačmeňom a 15 % s kukuricou. Podobne je to aj s olejninami, kde len slnečnicový olej tvorí až 61 % obchodu. Takmer všetok tovar Ukrajina do sveta distribuuje cez prístavy. Tie teraz blokuje Rusko.
Krajinám závislým od ukrajinských plodín tak hrozí nielen zvyšovanie cien potravín, ale v niektorých z nich môže dôjsť až k obrovským výpadkom v ich dodávkach. „Najviac to môže pocítiť severná Afrika a krajiny Blízkeho východu. Pre predstavu, chudobou ohrozený Libanon nakupuje od Ukrajiny až 80 % obilnín. Putin aj naďalej demonštruje svoju neľudskosť a svet kvôli nemu čelí nielen vojnovej agresii, ale aj obavám z hladomoru,“ upriamuje pozornosť na dôsledky súčasného diania Miriam Lexmann.
Súčasná situácia opäť zvýrazňuje dôležitosť posilňovania potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti v Európe, ako aj na nutnosť spolupráce s našimi partnermi s cieľom hľadať riešenia pre krajiny, ktorých občania sú už teraz ohrození nedostatkom potravín.
„V uznesení o zaistení potravinovej bezpečnosti v EÚ, ako aj mimo nej v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu, ktoré sme minulý týždeň schválili v Európskom parlamente, sme vyzvali na využívanie dostupných európskych prostriedkov na zvýšenie domácej poľnohospodárskej výroby,“ približuje jedno z riešení členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.
Miriam Lexmann tiež poukazuje na nevyhnutnosť prehodnotiť našu spoločnú poľnohospodársku politiku, vrátane legislatívnych návrhov vyplývajúcich z cieľov a zámerov stratégie „Z farmy na stôl“, a to v kontexte dôsledkov Putinovej agresie voči Ukrajine na európsku a globálnu potravinovú bezpečnosť.
Foto: ilustračné, arpok.cz
Miriam Lexmann oceňuje, že dnešné rozhodnutie fínskeho súdu jednoznačne zmietlo zo stola obvinenie vznesené voči fínskej kresťanskodemokratickej političke Päivi Räsänenovej a biskupovi Juhana Pohjolovi. Náboženská sloboda a sloboda prejavu sú základné ľudské práva jasne garantované ústavou každého demokratického štátu, pričom pravú slobodu vždy ohraničuje pravda a zodpovednosť.
Flexibilnejší pracovný trh, ktorý umožní dôstojné sociálne zabezpečenie pracovníkov aj v krajinách, kde nemajú trvalý pobyt; podpora zvýšenej rekvalifikácie a vzdelávania v nadobúdaní digitálnych zručností a kompetencií; rozvoj zručností ako kritické myslenie, podnikanie či mediálna gramotnosť, ale aj podpora budovania digitálnej infraštruktúry vo vzdialených regiónoch a na vidieku. To sú len niektoré z pozmeňovacích návrhov, ktoré Miriam Lexmann podala k Správe o vykonávaní plánu obnovy a odolnosti.
Miriam Lexmann v spolupráci so zástupcami charitatívnych organizácií pripravila sériu pozmeňovacích návrhov k Plánu EÚ o sociálnej ekonomike uľahčujúcich pôsobenie a prístup k financiám pre tieto organizácie, ktoré zohrali nesmierne dôležitú úlohu v pomoci obyvateľom počas pandémie Covid-19.
Dôraz na zdravé a pozitívne pracovné prostredie, elimináciu stresu zamestnancov a predovšetkým prevenciu proti chorobám z povolania cez proaktívnu pomoc pri vzdelávaní a novinkách v digitalizácii aj zo strany zamestnávateľov, či právo na odpojenie akcentovala Miriam Lexmann v 16 pozmeňovacích návrhoch k Správe o mentálnom zdraví v digitálnom svete.
Od začiatku devastujúcej Putinovej agresie vidíme obrovskú vlnu podpory a solidarity zo strany občanov a rôznych organizácií. Potrebujeme však aj ďalšie zdroje, ktoré nám umožnia zabezpečiť rýchlu a efektívnu pomoc. Vojna totiž ani po mesiaci neutícha a Ukrajinu stále opúšťajú milióny ľudí.
V Európskom parlamente aj preto dnes poslanci prijali návrh novej iniciatívy CARE. „Iniciatíva CARE dáva členským štátom možnosť flexibilne využiť financie z neminutých európskych fondov, ktoré by sa inak museli vrátiť. Teraz budú môcť byť použité aj na zabezpečenie potrieb súvisiacich so zvládaním príchodu veľkého množstva ľudí utekajúcich z Ukrajiny do členských krajín Únie. Peniaze sa budú dať čerpať aj so spätnou účinnosťou a to až do plnej výšky nákladov,“ vysvetľuje použitie financií europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Sama sa aktívne zasadzovala, aby bola iniciatíva CARE prijatá čo najskôr, bez zbytočnej byrokracie a zdržiavania.
„Je pre mňa mimoriadne dôležité, aby aj naše Slovensko, kde od už od prvého dňa vojny hľadá útočisko množstvo Ukrajincov, mohlo začať využívať túto formu EÚ pomoci čo najskôr. Aj preto som sa intenzívne zasadzovala o to, aby sme tento návrh prijali v EP v skrátenom konaní už počas tohto plenárneho zasadnutia,“ dopĺňa členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.
Okrem pomoci ľuďom utekajúcim z Ukrajiny je financovanie aj naďalej otvorené pre zvládanie následkov pandémie Covid-19.
Foto: ilustračné/flickr.com
Miriam Lexmann otvorila online stretnutie organizácie One of Us, kde v kontexte blížiaceho sa Dňa počatého dieťaťa zdôraznila nutnosť striktného rešpektovania kompetencii členských štátov európskymi inštitúciami, a to aj v kultúrno-etických otázkach.
Zrušenie roamingových poplatkov v roku 2017 prinieslo Slovákom, ale aj všetkým obyvateľom EÚ veľké výhody pri cestovaní do zahraničia. Miriam Lexmann pred podporila predĺženie platnosti nariadenia o zrušení roamingu, a teda zachovaní hovorov a dát využívaných v zahraničí za domáce ceny o ďalších desať rokov.
Aliancia United for Ukraine sa okrem humanitárnej, materiálnej a finančnej pomoci bude zameriavať aj na prípravu dlhodobej pomoci. Už teraz totiž vieme, že obnoviť Ukrajinu po vojne bude zdĺhavý a náročný proces. Novovzniknutú alianciu považuje Miriam Lexmann za kľúčovú pri zaoberaní sa nesmierne dôležitou otázkou, ako rekonštruovať medzinárodné spoločenstvá a vytvoriť efektívne mechanizmy na napĺňanie ich mierotvornej funkcie.
Príliš dlho sme si zatvárali oči predtým, ako sa nakladá s informáciami na sociálnych sieťach. Západ je spoluvinný za to, že sa stali predĺženou rukou dezinformácii a tajných služieb. Za to, že sme prestali hľadať a požadovať pravdu, uviedla Miriam Lexmann v relácii Čo na to.
Správne reakcie na súčasné dianie nielen za našimi východnými hranicami sú veľmi dôležité. Určujú totiž našu budúcnosť. Už dnes vieme, že vojnovým konfliktom a jeho následkami sa budeme pasovať dlhodobo.
Čo čaká svet po Putinovej agresii, ako by mala stredná Európa spolu s európskymi a transatlantickými partnermi reagovať na nové situácie a zmeny?
„Potrebujeme zásadový a jednotný prístup v našej zahraničnej politike vo vzťahoch s nedemokratickými režimami. Znamená to napríklad aj neustálu podporu boja za slobodu všetkých ľudí, ktorým je kdekoľvek na svete upieraná. Pokračujme v podpore ukrajinských susedov politicky, morálne aj materiálne,“ povedala Miriam Lexmann (KDH) na Konferencii o strednej Európe, Veľkej Británii a Európskej únii, ktorú organizovalo Britské ministerstvo zahraničných vecí spolu s Aston University a Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.
Čoraz viac si naplno uvedomujeme a už aj pociťujeme, že táto vojna určuje nielen osud ukrajinského národa.
„Aby sme v tej skúške obstáli a našej budúcnosti s víziou slobody, demokracie a mieru dali šancu, musíme dnes znížiť závislosť od totalitných režimov a diverzifikovať dodávateľské reťazce v kľúčových sektoroch, nielen v energetike, ale aj v obranných zariadeniach či zdravotníckych produktoch,“ hovorí slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
„Ak posilníme EÚ, získa schopnosť konať tam, kde má potenciál prinášať dobrá a efektívne riešenia. O dôsledkoch Putinovej agresie musíme rozmýšľať strategicky a nestratiť zo zreteľa iných nedemokratických aktérov, ktorí sa pokúšajú oslabiť naše demokracie. Spolupráca s demokratickými partnermi je dnes dôležitejšia, ako kedykoľvek predtým,“ vysvetľuje členka Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).
Foto: ilustračné/as.com
Nevyužité prostriedky zo starších štrukturálnych fondov by sme mali použiť na infraštruktúru, administratívnu pomoc a všetky výdavky na začlenenie a zabezpečenie ukrajinských utečencov v členských krajinách, vrátane Slovenska. Miriam Lexmann preto aj v Bruseli apeluje na urýchlené schválenie tohto programu Care aj v Európskom parlamente, aby sme mohli urýchlene konať.
Európsky parlament prijal Nový strategický rámec pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, na ktorého príprave aktívne participovala aj slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Podporu v pléne získal od viac ako 550 poslancov.
Už dávno neplatí, že chronické alebo závažné ochorenie znamená pre človeka „stopku“ na trhu práce. Medicína napreduje, a tým pádom sa mnohí po vyliečení alebo stabilizácii zdravotného stavu chcú vrátiť do práce, v ktorej nachádzajú dôležitú sebarealizáciu.
„Pracovný rytmus po chorobe však musí rešpektovať nové potreby každého zamestnanca. Časť mojich pripomienok sa preto týkala tých, ktorí sa chcú opätovne vrátiť do práce po rekonvalescencii alebo aj starších pracovníkov, ktorí môžu na pracovnom trhu plnohodnotne pôsobiť, ak sa pracovisko prispôsobí ich potrebám, meniacim sa s vyšším vekom,“ vysvetľuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann.
Návrhy slovenskej europoslankyne sa týkali prijatia účinných stratégií pre pomoc a podporu týchto pracovníkov, či už v podobe adaptácie pracoviska alebo flexibilnej organizácie práce.
„V práci trávime čoraz viac času, preto moja druhá požiadavka smerovala k posilňovaniu rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom. Znepokojujú ma totiž výsledky nadácie Eurofound a agentúry EU-OSHA, podľa ktorej zažíva 25 % pracovníkov v Európe nadmerný pracovný stres. V období pandémie a práce z domu bol ešte umocnený kombinovaním práce a starostlivosti o deti či príbuzných,“ pripomína Miriam Lexmann psychosomatické následky stresu, ktoré sa výrazne podpisujú na zdravotnom stave množstva pracujúcich.
Podľa odborníkov dokážeme vhodným pracovným prostredím predchádzať ochoreniam, ktoré vznikajú práve v dôsledku stresu. „Sú to autoimunitné ochorenia, muskuloskeletálne, reumatické či iné chronické zápalové ochorenia,“ menuje Lexmann problémy o ktorých ju na spoločnom stretnutí k problematike a jej riešeniam odborne informovali zástupcovia Európskej aliancie pre reumatológiu.
Schválené pripomienky v Novom rámci sú po dlhej dobe prvé, ktoré sa venujú tejto problematike.
„Je našou povinnosťou zaručiť zamestnancom, aby pracovali v prostredí, ktoré neohrozuje ich zdravie. Zároveň musíme reflektovať na dynamicky meniace sa požiadavky trhu práce a umožniť pracovať každému v dôstojných podmienkach,“ dodáva Miriam Lexmann.
Foto: ilustračné/https://essentialsiteskills.co.uk
Nemôžeme naďalej tolerovať, že krajiny, ktoré nedokážu rešpektovať mier, suverenitu a územnú celistvosť iných krajín, dodržiavanie noriem medzinárodného práva a základných ľudských práv, budú naďalej podkopávať mierotvorný charakter multilaterálnych organizácií, uviedla Miriam Lexmann k vylúčeniu Ruska z Rady Európy.
Nový strategický rámec EÚ pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci schválili europoslanci 550 hlasmi aj s pozmeňovacími návrhmi Miriam Lexmann. Smerovali k posilneniu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ale aj rešpektovaniu pracovného rytmu a podmienok pre zamestnanca, ktorý sa vrátil do práce po rekonvalescencii a chorobe.
Miriam Lexmann považuje návrh na zníženie minimálneho veku voličov za zaujímavú myšlienku, ak by to súviselo aj so zvýšeným záujmom mladých o veci verejné. Nesúhlasí však, aby bola táto otázka riešená v legislatíve na celoeurópskej, ale musí zostať vecou národnej úrovne, inak by to viedlo k chaosu.
Sankcie voči Rusku sú morálnym krokom, ktorý sme museli a musíme robiť, ale nie sú namierené voči Rusom a ruskému národu, ale voči oligarchom a politikom zodpovedným za vojnovú agresiu Kremľa, hovorí Miriam Lexmann v relácii Reportéri na RTVS.
Dostupné digitálne technológie, vzdelávanie a služby aj pre zraniteľné skupiny vrátane osôb so zdravotným postihnutím a ľuďom zo znevýhodneného prostredia boli hlavnými bodmi pozmeňovacích návrhov Miriam Lexmann k pripravovanej Správe o opatreniach k nastávajúcej digitálnej dekáde.
Ukrajina dnes trpí, krváca a zomiera za naše hodnoty – slobodu, demokraciu a spravodlivosť. Iba ak každý z nás prispeje svojím dielom, tam, kde je a tak, ako môže, môžeme byť spoločne úspešní v zápase za pravdu a skutočnú slobodu. Na Ukrajine, u nás doma a všade vo svete, povedala Miriam Lexmann počas verejného zhromaždenia Mier Ukrajine na Námestí SNP v Bratislave.
Na stretnutí s poslankyňami ukrajinského národného parlamentu sa rozprávala Miriam Lexmann spoločne s kolegami aj o probléme prístupu k SIM-kartám alebo zrušenia roamingu, čo by pomohlo rozdeleným rodinám sa znovu skontaktovať. Takisto je dôležité riešiť momentálne nedostupnú výmenu hrivien na eurá, hovorí slovenská europoslankyňa.
Kľúčové pri energetickej diverzifikácii a odstrihnutí sa od ruských zdrojov bude zameranie sa na pomoc malým a stredným firmám a podnikateľom, ktorí už veľmi utrpeli opatreniami z pandémie, povedala v relácii Rádia Expres Braňo Závodský naživo europoslankyňa Miriam Lexmann.
To, ako dnes zareagujeme na Putinovu agresiu proti Ukrajine a jej ľudu, bude definovať svet, v ktorom budeme v budúcnosti žiť.
Ukrajina dnes bojuje za naše hodnoty a my musíme urobiť všetko pre ukončenie agresie a obnovenie mieru.
Do dnešného dňa už takmer 1,5 milióna obyvateľov Ukrajiny opustilo svoje domovy a prekročilo hranice Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska a Moldavska. Len na Slovensko ich už dorazilo okolo 128-tisíc.
Osobne som sa stretla s dobrovoľníkmi a organizáciami, ktoré od prvého dňa týmto ľuďom pomáhajú a chcem im všetkým poďakovať za ich solidaritu a pomoc tým, ktorí utekajú pred vojnou.
V dnešnej dobe sa často hovorí o polarizácii spoločnosti. Teraz sme však svedkami toho, že sa ľudia dokážu zjednotiť, aby pomohli tým, ktorí to potrebujú. Som hrdá na nás, ako na Slovákov, tak na iných Európanov, že s otvoreným srdcom vítame ľudí v núdzi.
Ako povedal pápež František pred takmer dvoma rokmi, keď sme čelili začiatku pandémie: „sme na jednej lodi, všetci krehkí a dezorientovaní, no zároveň dôležití a potrební, všetci povolaní veslovať spolu“.
Vítam, že Európska únie zareagovala na neospravedlniteľnú agresiu jednotne a vyzývam na to, aby sme sa aj naďalej tejto jednoty držali a vrátili sa k hodnotám, na ktorých bola postavená dnešná slobodná, demokratická a prosperujúca Európska únia. Pretože len zjednotení dokážeme vyriešiť výzvy, ktorým čelíme, len zjednotení môžeme zastaviť tragédiu odohrávajúcu sa pred našimi očami a len zjednotení obránime slobodu a demokraciu.
Foto – Alain Rolland, Európsky parlament
To, ako zareagujeme na Putinovu agresiu sa stane definíciou sveta, v ktorom budeme žiť v budúcnosti, povedala v pléne EP Miriam Lexmann.
V decembri som v službe občanom, ako poslankyňa Európskeho parlamentu, mala možnosť uskutočniť aj tieto aktivity.
Na Slovensku rastie počet detí a mladých ľudí, ktorých trápi osamelosť, neistota či nadmerný stres. Štatistiky nám ukazujú, že naše deti trávia na internete čoraz viac času a stretávajú sa tam často aj s nenávistným obsahom, násilím či kyberšikanou, ktoré majú zásadný vplyv na ich duševný vývoj.
Pred 34 rokmi totalitný režim Komunistickej strany Číny na Námestí brány nebeského pokoja v Pekingu zmasakroval tisíce nevinných.
Ako spravodajkyňa k novej legislatíve pre zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín dnes Miriam Lexmann predstavila v zahraničnom výbore prioritné kroky.
Miriam Lexmann spolu s tímom po roku opäť zorganizovala v Bruseli Pub kvíz.
Viac ako polovica Slovákov (56 %), ktorí majú skúsenosť s vybavovaním opatrovateľskej služby, mala problém nájsť opatrovateľa k chorým alebo seniorom.
Nenávistný obsah, násilie, šikana… Nie, nejde o obsah najnovšieho filmu streamovacej platformy. Aj s týmito závažnými javmi sa na internete stretávajú naše deti. Vyplýva to z výskumu, ktorý nedávno zverejnili slovenskí odborníci.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!