Rýchle správy
Ostrý nesúhlas s prijatou smernicou zavádzajúcou kvóty pre riadiacich pracovníkov kótovaných spoločností vyjadrila Miriam Lexmann. Je presvedčená, že na dosiahnutie rovného zastúpenia žien a mužov v týchto pozíciách potrebujeme iný prístup, a to najmä cielene prijímať také opatrenia, ktoré by ženám – mamám – umožnili skĺbiť starostlivosť o rodinu s profesijným uplatnením.
Miriam Lexmann zorganizovala na pôde Európskeho parlamentu konferenciu o budúcnosti práce vo svetle Smernice o pracovných podmienkach pracovníkov platforiem. Zúčastnili sa na nej nielen kolegovia, poslanci Európskeho parlamentu, ale aj zástupcovia platforiem, na ktorých bude mať smernica veľký dopad.
Miriam Lexmann dnes diskutovala so zamestnancami platforiem o modeli ich práce, ktorý si cenia najviac a keďže väčšina z nich boli študenti, alebo prácu pre platformy mali ako doplnkovú činnosť, zhodli sa, že základom pre nich je flexibilita tejto práce. Táto téma je jednou z dôležitých problematík EP v tomto volebnom období.
V prípade, že sa príbuzný rozhodne byť neformálnym opatrovateľom, musí mať dostatočnú podporu, odľahčovacie služby, školenia, ale aj možnosť zachovať si rovnováhu medzi opatrovateľskými povinnosťami a voľným časom. Tieto opatrenia prináša Európska stratégia starostlivosti na ktorej znení intenzívne pracovala aj Miriam Lexmann.
V otázke hľadania riešení zlepšenia pracovných podmienok opatrovateliek sa Miriam Lexmann intenzívne angažuje aj na pôde Európskeho parlamentu od začiatku jej poslaneckého pôsobenia. Už čoskoro predstaví konkrétny spôsob ako napredovať. Aj o tom hovorila s predsedníčkou Komory opatrovateliek Slovenska Danou Grafikovou.
Je krivdou páchanou na občanoch, ak nevieme čerpať eurofondy a musíme ich vracať do Bruselu. Pritom máme stovky obcí bez vodovodu či kanalizácie. Tisícky otcov a mám chodia za prácou do zahraničia. Aj týmito slovami podporila Miriam Lexmann výzvu KDH na zavedenie nulového spolufinancovania eurofondov zo strany miest, obcí a VÚC.
Existujú povolania, ktoré si v určitej fáze života vyskúšame takmer všetci. V tomto prípade najčastejšie popri vlastnej práci a na úkor voľného času. Ide o opatrovanie detí, príbuzného so zdravotným postihnutím alebo pomoc odkázanému seniorovi. V Európe je až 80% takejto neformálnej starostlivosti poskytovaných tzv. neformálnymi opatrovateľmi.
Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS) pripravila v rámci Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) a v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi opatrovateľov, ale aj osoby so zdravotným postihnutím či seniorov, desiatky návrhov, ktorými chce pomôcť zlepšiť dostupnosť poskytovanej starostlivosti, podporiť dôstojnosť opatrovaných osôb, ale najmä skvalitniť podmienky samotných opatrovateľov.
„Väčšina z viac ako šesťdesiatich návrhov našla u kolegov podporu a dostali sa do prijatého textu správy Smerom k spoločným európskym opatreniam v oblasti starostlivosti,“ hovorí Miriam Lexmann a dodáva niektoré z konkrétnych cieľov, ku ktorým ňou navrhnuté opatrenia smerovali: „je nevyhnutné poskytnúť opatrovateľom podporu vo forme finančných príspevkov, školení, psychosociálnej podpory, ale aj odľahčovacej služby. Musíme tiež myslieť aj na stratégie opätovného začlenenia opatrovateľa na trh práce, formálne uznanie nadobudnutých zručností či započítanie období starostlivosti do dôchodkových nárokov.“
Prijatá správa apeluje na vytvorenie dostatočnej a kvalitnej infraštruktúry starostlivosti, ktorá bude dostupná aj vo vzdialenejších oblastiach a založená na podpore nezávislosti, dôstojnosti a komunitnom princípe.
„Špeciálne som sa zamerala na skupinu reumatických a muskuloskeletárnych chorôb, na ktoré sa často zabúda, pritom sú často následkami nášho súčasného životného štýlu – stresu a sedavého spôsobu života – postihujú aktuálne viac ako 100 miliónov Európanov a je potrebné začať im venovať zvýšenú pozornosť,“ priblížila Lexmann aké ciele okrem iného sledovala pri príprave pozmeňovacích návrhov k správe.
Osobitne si tiež všíma nevyhnutnosť i užitočnosť používania digitálnych technológií pri starostlivosti, avšak zároveň apeluje na dôslednú na ochranu ľudskej dôstojnosti, keďže žiadne technológie nemôžu nahradiť ľudský prístup a pozornosť.
„Populácia starne a trpí mnohými, neraz novými civilizačnými chorobami. Počet ľudí, ktorí budú odkázaní na opateru každým rokom pribúda. Tejto oblasti je nevyhnutné venovať plnú pozornosť, ako aj dostatočné zdroje, pretože sa to dotýka každého z nás,“ pripomína Miriam Lexmann a opakuje svoju výzvu Komisii, aby zvýšila úroveň ambícií a navrhla riešenia prevencie a zvládania chorôb pohybového ústrojenstva a reumatických ochorení súvisiacich s prácou.
Je nevyhnutné, aby sme financie z Plánu obnovy využili čo najefektívnejšie a aby boli dostupné rýchlo a bez zbytočných administratívnych prekážok, zdôraznila pri dnešnom vystúpení v pléne EP Miriam Lexmann.
„Zároveň by členské štáty mali mať dostatočnú flexibilitu a možnosť zmeniť plán obnovy tak, aby dokázali reagovať na meniacu sa situáciu, napríklad aj v súvislosti s dopadmi vojny na Ukrajine,“ prízvukuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Lexmann.
Vojna na Ukrajine tvrdo zasiahla aj európskych poľnohospodárov a malé a stredné podniky, a to najmä v podobe nedostupného, resp. omnoho drahšieho krmiva, hnojív či pohonných hmôt.
„Preto sme v Európskom parlamente schválili výnimočnú dočasnú pomoc pre poľnohospodárov, ako aj MSP, ktoré boli najviac zasiahnuté. Konkrétne procesy a kritériá na poskytnutie pomoci si budú stanovovať členské štáty. Podpora bude mať podobu jednorazovej sumy, ktorá sa vyplatí do 15. októbra 2023 a jej maximálna výška bude 15 000 EUR na poľnohospodára a 100 000 EUR na MSP,“ približuje konkrétnu formu pomoci slovenská europoslankyňa.
O tejto konkrétnej pomoci EÚ bude Miriam Lexmann v blízkom čase osobne informovať zástupcov slovenských poľnohospodárov i podnikateľov s dôrazom na vytvorenie prirodzeného tlaku na kompetentné orgány tak, aby kritériá a procesy pre udelenie tejto pomoci nastavili transparentne a spravodlivo.
Europoslankyňa Miriam Lexmann a KDH vyzývajú vládu SR aby trvala na prepracovaní návrhov EÚ k ochrane pracovníkom platforiem. Súčasné znenie smernice totiž môže v konečnom dôsledku zničiť súčasný model fungovania platforiem a tým ohroziť pracovné miesta a podnikanie mnohých malých a stredných podnikateľov.
O doručenie potravín, hotového jedla či kvetov, ale aj o prepravu ľudí sa starajú aj firmy ako Uber, Bolt, Wolt, Deliveroo a mnohé ďalšie. Ide o príklady digitálnych platforiem, ktorých pracovníci by mohli v týchto ťažkých časoch prísť o prácu.
Smernica pripravovaná v Bruseli má za úlohu chrániť práva pracovníkov platforiem, ktorí mnohým z nás dennodenne doručujú zásielky alebo jedlo až k dverám domu. Lenže jej návrh môže spôsobiť presný opak a zničiť to, čo si na tomto inovatívnom modeli cenia najviac jeho pracovníci, ale aj spotrebitelia.
„Oceňujem snahy EÚ vytvoriť pre pracovníkov platforiem lepšie podmienky, ale aktuálne návrhy im skôr ublížia, a preto ich treba zmeniť. Ak by prešli súčasné znenia návrhov, platformy na Slovensku by stratili flexibilitu, tisícky pracovníkov prácu, spotrebitelia dodávané služby a ich bezpečnosť. Úspešný model podnikania platforiem, ako ho poznáme dnes, by zanikol,„ vysvetľuje Miriam Lexmann (EĽS/KDH), ktorá sa v téme dlhodobo angažuje.
Dôsledkom smernice je totiž takmer automatická rekvalifikácia pracovníkov platforiem na zamestnancov, čo by zasiahlo do časovej flexibility vykonávania tejto práce, ktorá je pre nich jej najväčším lákadlom. Množstvo spotrebiteľov využívajúcich tieto služby by tak tento servis stratili alebo si museli výraznejšie priplatiť.
„Podobný experiment rekvalifikovať pracovníkov na zamestnancov sa uskutočnil vo Francúzsku. Po uplatnení tohto opatrenia prišlo k poklesu pracovných pozícií vytvorených platformami o 75 percent,“ približuje ekonomický expert KDH Jozef Hajko.
„Preto z KDH spolu so zástupcami platforiem vysielame vláde jasný apel, aby Slovensko v spolupráci s EÚ žiadalo návrhy prepracovať a zároveň určiť jasnú jednotnú pozíciu na záchranu pracovných miest a slobody podnikania,“ dodáva členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).
Miriam Lexmann tento apel tlmočila spolu so zástupcami platforiem aj na rokovaní na pôde ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Foto: ilustračná snímka, zdroj: breakinglatest.news
Tisíce ľudí na Slovensku môžu prísť o prácu a platformy, kde títo ľudia pracujú, budú musieť zmeniť spôsob podnikania, ak prejde v hlasovaní nový návrh smernice. Miriam Lexmann a KDH preto vyzývajú vládu SR, aby sme zmenili našu pozíciu v rámci rokovaní Európskych inštitúcií a skutočne chránili flexibilnú prácu pracovníkov v platforiem.
Transatlantická spolupráca a jej dimenzie, hlavne v súvislosti s geopolitickým výzvami, akými sú vojna na Ukrajine a komunistický režim v Číne, ale aj sociálne postavenie a riešenia pre pracovníkov online platforiem boli témami vystúpení Miriam Lexmann na kongrese Európskej ľudovej strany v holandskom Rotterdame.
Rýchle jedlo či zásielka až domov, kuriéri na bicykloch, skútroch či kolobežkách, a ako ponúkaný benefit – často nulová uhlíková stopa. Moderný a inovatívny spôsob donáškovej služby cez platformy si obľúbilo množstvo Európanov. Tieto výhody môžu razom zmiznúť, ak z ľudí pracujúcich v tejto službe urobíme proti ich vôli zamestnancov.
Súčasná legislatíva nedokáže účinne pokryť tento inovatívny spôsob práce, čo vyvoláva celú škálu problémov.
„Komisia sa snaží problém riešiť, ale predložený návrh smernice by pre mnohých týchto pracovníkov mohol znamenať automatické zaradenie medzi zamestnancov a stratu flexibility,“ opakovane upozorňuje slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann.
Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pri EP mala v posledných týždňoch niekoľko stretnutí so zástupcami platforiem, zúčastnila sa odbornej konferencie na túto tému a pripravuje pozmeňovacie návrhy k zneniu smernice.
„Ochrana pracovníkov platforiem a zlepšenie ich pracovných podmienok, čo je základný cieľ smernice, jednoznačne podporujem. Zverejnený návrh však k tomuto cieľu neprispieva,“ argumentuje Lexmann a vysvetľuje aj prečo je podľa nej potrebné návrh upraviť: „Musíme si uvedomiť, že práca cez platformy nie je tradičným obchodným modelom, naopak, spojila sa v ňom kreativita a digitálne možnosti. Nesnažme sa ho preto zošnurovať do starých noriem, nesnažme sa za každú cenu spraviť z pracovníkov – ktorí si najviac cenia flexibilitu – zamestnancov.“
Pracovníci platforiem, na ktorých služby sme si tak zvykli najmä počas posledných dvoch rokov pandémie, očakávajú a zaslúžia si sociálne výhody a lepšie podmienky, no nemôžeme zničiť najväčší benefit, pre ktorí sú ochotní túto prácu robiť – časovú flexibilitu.
„Práve tá umožňuje pracovníkom platforiem, ktorí robia vonku, často v zlom počasí a rôznych hodinách dňa zariadiť si čas tak, aby sa vedeli postarať o deti, príbuzných, alebo sa venovať vlastnému podnikaniu, a práve tieto benefity sú pre nich motivačné,“ uzatvára Miriam Lexmann.
Zdroj foto: gettyimages.com/EPP Group
Smernica o pracovníkoch platforiem musí zachovať flexibilitu, v rámci ktorej si môžu vybrať kedy pracujú, ale aj možnosť pracovať pre viac platforiem zároveň. Preto Miriam Lexmann aj počas dnešného stretnutia so zástupcami platforiem zdôraznila nutnosť sociálnej podpory tohto inovatívneho spôsobu zamestnávania aj zo strany EÚ komisie a parlamentu.
Slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala zvýšeným dopytom po práci na diaľku cez hranice členských štátov EÚ, o čom hovorí aj nová Správa o umelej inteligencii v digitálnom veku.
„Aby sme uľahčili ľuďom možnosti nájsť si prácu aj v iných členských štátoch EÚ, než kde majú bydlisko, je potrebné, aby sme komplexne preskúmali legislatívne prekážky práce na diaľku a riešili ich v ďalších legislatívnych návrhoch,“ približuje M. Lexmann návrh, na ktorý sama ako členka Výboru pre zamestnanosť (EMPL) opakovane upozorňuje, a teraz sa dostal aj do Správy o umelej inteligencii v digitálnom veku, schválenej Európskym parlamentom počas tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.
Hlavným cieľom správy Osobitného výboru pre umelú inteligenciu v digitálnom veku (AIDA) je navrhnúť plán EÚ pre oblasť umelej inteligencie (AI). Európa sa chce stať lídrom pri nastavení globálnych pravidiel pre AI, čo sa už deje práve prostredníctvom navrhnutého a schváleného aktu.
„Pre Európu a Európanov je kľúčové, aby sme my stanovili princípy a hodnoty, na základe ktorých má byť AI dizajnovaná, vyvíjaná a používaná. Vysoko nastavené štandardy sa potom prirodzene stanú nielen motiváciou, ale postupne i nevyhnutnosťou pre ostatné krajiny. Digitálna transformácia sa totiž týka celého sveta,“ vysvetľuje slovenská europoslankyňa venujúca sa téme od svojho nástupu do Európskeho parlamentu.
Podrobná správa vznikala 18 mesiacov a zaoberá sa výhodami i rizikami, ktoré AI prináša. Dopady rozdeľuje do niekoľkých hlavných oblastí, kde sa budeme s AI najčastejšie stretávať: zdravie, životné prostredie, politika a bezpečnosť, konkurencieschopnosť a pracovný trh, ale aj budúcnosť demokracie. Zaoberá sa tiež zneužívaním AI zo strany autoritárskych režimov, najmä Čínou.
Výsledkom správy by mala byť dynamická tvorba legislatívy a riadenia témy AI v členských krajinách s cieľom podporiť inovácie, spoluprácu, vzdelávanie a zručnosti obyvateľov v AI. Naopak, vyhnúť sa chce prílišnej regulačnej záťaži, ktorá by mohla brzdiť napredovanie vývoja umelej inteligencie.
Foto: ilustračné/restlessabandon.com
Európska ľudová strana navrhla balík hospodárskej pomoci pre podniky vrátane ekonomických, rozpočtových a legislatívnych prvkov. Majú pomôcť zmierniť dopady vojny a inflácie. Podrobnosti o návrhu zverejnila Miriam Lexmann.
Keď sa pokazí vysávač, chladnička alebo telefón, spotrebitelia sa dnes vo veľkej miere stretávajú s nedostupnosťou opravy, nedostatkom informácií o možnostiach opravy alebo finančnou nevýhodnosťou takejto reparácie, kedy je lacnejšie kúpiť si nový výrobok namiesto opravy staršieho.
„Preto vítam a podporujem prijatie uznesenia, ktorým žiadame od výrobcov dostupnosť informácií a ekonomickú rentabilnosť opravy výrobkov – čo bude po aplikovaní výrazne ekologickejšie a prispeje k efektívnemu využívaniu našich zdrojov, zníženiu množstva odpadu a zároveň tento prístup ušetrí spotrebiteľom peniaze,“ hovorí Miriam Lexmann (KDH/EĽS) o prijatom nelegislatívnom uznesení, prostredníctvom ktorého Európsky parlament (EP) zadefinoval požiadavky k pripravovanej iniciatíve Európskej komisie týkajúcej sa práva spotrebiteľov na opravu ich produktu.
„Za dôležité považujem znovuotvorenie témy plánovaného zastarávania softvérov cez vyžadovanie aktualizácií a jej zaradenia medzi nekalé obchodné praktiky, čo sme už raz v EP podporili. Požadujeme však aj predĺženie povinnej záruky pre niektoré kategórie výrobkov,“ spresňuje slovenská europoslankyňa konkrétnosti z prijatého uznesenia.
„Právo na opravu“ by podľa europoslancov malo poskytnúť spotrebiteľom, ale aj firmám v opravárenskom priemysle bezplatný prístup k potrebným informáciám o údržbe a oprave výrobkov. Tieto informácie by mali byť poskytované aj cez rôzne digitálne a inovatívne spôsoby, napr. QR kódy na obaloch alebo cez tzv. digitálny pas výrobku.
„Až 79% občanov EÚ si myslí, že výrobcovia by mali mať povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu jednotlivých súčastí. Musíme im uľahčiť prístup k servisu, náhradným dielom a pokúsiť sa sprístupniť výhodnejšiu cenu opravy ako kúpu nového výrobku,“ vyjadrila Miriam Lexmann zámer 509 europoslancov, ktorí uznesenie podporili.
Konečnú úpravu nariadenia by mala Komisia predstaviť koncom tohto roka. „Tému aj naďalej sledujem, aby sme dosiahli čo najlepšie podmienky pre spotrebiteľov,“ prízvukuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann.
Foto: ilustračné, Zdroj: europarl.europa.eu
Mnohí sa pre opatrovanie príbuzného či inej blízkej osoby vzdávajú práce, voľného času či pohodlia, a to všetko za nedostatočnej systémovej podpory. Aj na toto myslí nová Európska stratégia pre oblasť starostlivosti. Pozmeňovacie návrhy Miriam Lexmann k tejto stratégii prispievajú k riešeniu podpory neformálnych opatrovateľov, ich sociálnej ochrany či poskytovania odľahčovacích služieb.
Flexibilnejší pracovný trh, ktorý umožní dôstojné sociálne zabezpečenie pracovníkov aj v krajinách, kde nemajú trvalý pobyt; podpora zvýšenej rekvalifikácie a vzdelávania v nadobúdaní digitálnych zručností a kompetencií; rozvoj zručností ako kritické myslenie, podnikanie či mediálna gramotnosť, ale aj podpora budovania digitálnej infraštruktúry vo vzdialených regiónoch a na vidieku. To sú len niektoré z pozmeňovacích návrhov, ktoré Miriam Lexmann podala k Správe o vykonávaní plánu obnovy a odolnosti.
Dôraz na zdravé a pozitívne pracovné prostredie, elimináciu stresu zamestnancov a predovšetkým prevenciu proti chorobám z povolania cez proaktívnu pomoc pri vzdelávaní a novinkách v digitalizácii aj zo strany zamestnávateľov, či právo na odpojenie akcentovala Miriam Lexmann v 16 pozmeňovacích návrhoch k Správe o mentálnom zdraví v digitálnom svete.
Od začiatku devastujúcej Putinovej agresie vidíme obrovskú vlnu podpory a solidarity zo strany občanov a rôznych organizácií. Potrebujeme však aj ďalšie zdroje, ktoré nám umožnia zabezpečiť rýchlu a efektívnu pomoc. Vojna totiž ani po mesiaci neutícha a Ukrajinu stále opúšťajú milióny ľudí.
V Európskom parlamente aj preto dnes poslanci prijali návrh novej iniciatívy CARE. „Iniciatíva CARE dáva členským štátom možnosť flexibilne využiť financie z neminutých európskych fondov, ktoré by sa inak museli vrátiť. Teraz budú môcť byť použité aj na zabezpečenie potrieb súvisiacich so zvládaním príchodu veľkého množstva ľudí utekajúcich z Ukrajiny do členských krajín Únie. Peniaze sa budú dať čerpať aj so spätnou účinnosťou a to až do plnej výšky nákladov,“ vysvetľuje použitie financií europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH).
Sama sa aktívne zasadzovala, aby bola iniciatíva CARE prijatá čo najskôr, bez zbytočnej byrokracie a zdržiavania.
„Je pre mňa mimoriadne dôležité, aby aj naše Slovensko, kde od už od prvého dňa vojny hľadá útočisko množstvo Ukrajincov, mohlo začať využívať túto formu EÚ pomoci čo najskôr. Aj preto som sa intenzívne zasadzovala o to, aby sme tento návrh prijali v EP v skrátenom konaní už počas tohto plenárneho zasadnutia,“ dopĺňa členka výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.
Okrem pomoci ľuďom utekajúcim z Ukrajiny je financovanie aj naďalej otvorené pre zvládanie následkov pandémie Covid-19.
Foto: ilustračné/flickr.com
Európsky parlament prijal Nový strategický rámec pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, na ktorého príprave aktívne participovala aj slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Podporu v pléne získal od viac ako 550 poslancov.
Už dávno neplatí, že chronické alebo závažné ochorenie znamená pre človeka „stopku“ na trhu práce. Medicína napreduje, a tým pádom sa mnohí po vyliečení alebo stabilizácii zdravotného stavu chcú vrátiť do práce, v ktorej nachádzajú dôležitú sebarealizáciu.
„Pracovný rytmus po chorobe však musí rešpektovať nové potreby každého zamestnanca. Časť mojich pripomienok sa preto týkala tých, ktorí sa chcú opätovne vrátiť do práce po rekonvalescencii alebo aj starších pracovníkov, ktorí môžu na pracovnom trhu plnohodnotne pôsobiť, ak sa pracovisko prispôsobí ich potrebám, meniacim sa s vyšším vekom,“ vysvetľuje členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) Miriam Lexmann.
Návrhy slovenskej europoslankyne sa týkali prijatia účinných stratégií pre pomoc a podporu týchto pracovníkov, či už v podobe adaptácie pracoviska alebo flexibilnej organizácie práce.
„V práci trávime čoraz viac času, preto moja druhá požiadavka smerovala k posilňovaniu rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom. Znepokojujú ma totiž výsledky nadácie Eurofound a agentúry EU-OSHA, podľa ktorej zažíva 25 % pracovníkov v Európe nadmerný pracovný stres. V období pandémie a práce z domu bol ešte umocnený kombinovaním práce a starostlivosti o deti či príbuzných,“ pripomína Miriam Lexmann psychosomatické následky stresu, ktoré sa výrazne podpisujú na zdravotnom stave množstva pracujúcich.
Podľa odborníkov dokážeme vhodným pracovným prostredím predchádzať ochoreniam, ktoré vznikajú práve v dôsledku stresu. „Sú to autoimunitné ochorenia, muskuloskeletálne, reumatické či iné chronické zápalové ochorenia,“ menuje Lexmann problémy o ktorých ju na spoločnom stretnutí k problematike a jej riešeniam odborne informovali zástupcovia Európskej aliancie pre reumatológiu.
Schválené pripomienky v Novom rámci sú po dlhej dobe prvé, ktoré sa venujú tejto problematike.
„Je našou povinnosťou zaručiť zamestnancom, aby pracovali v prostredí, ktoré neohrozuje ich zdravie. Zároveň musíme reflektovať na dynamicky meniace sa požiadavky trhu práce a umožniť pracovať každému v dôstojných podmienkach,“ dodáva Miriam Lexmann.
Foto: ilustračné/https://essentialsiteskills.co.uk
Nový strategický rámec EÚ pre ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci schválili europoslanci 550 hlasmi aj s pozmeňovacími návrhmi Miriam Lexmann. Smerovali k posilneniu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ale aj rešpektovaniu pracovného rytmu a podmienok pre zamestnanca, ktorý sa vrátil do práce po rekonvalescencii a chorobe.
Miriam Lexmann diskutovala o aktuálnych otázkach pracovného trhu s prezidentkou organizácie Nezávislé kresťanské odbory Slovenska Ľubicou Černou. Zhodli sa na potrebe pripraviť zamestnancov i zamestnávateľov na zmeny v dôsledku nastupujúcej digitalizácie tak, aby človek a jeho dobro vždy zostali v centre našej pozornosti.
Stres, zlé ergonomické podmienky, nadčasy, vykonávanie práce v prostredí, ktoré ohrozuje zdravie. To všetko spolu s prácou domu a starostlivosťou o rodinu sa podpisuje na komplexnom zdravotnom stave človeka. Miriam Lexmann predložila niekoľko pozmeňovacích návrhov, ktoré boli v hlasoví výboru EMPL prijaté a zohľadnené v schválenom novom strategickom rámci EÚ pre bezpečnosť a zdravie pri práci.
Vláda musí brať samosprávu ako rovnocenného partnera pri každom vážnom rozhodnutí o živote ľudí v obciach, mestách a regiónoch. Pre porovnanie, kým v susednom Poľsku v predošlom programovom období bolo z celkového balíka eurofondov alokovaných pre regióny až 42 %, u nás to je stále ledva 10 %, uviedla Miriam Lexmann v diskusii na TASR TV. Na Slovensku podľa nej brzdí čerpanie byrokracia, a tiež fakt, že vláda odstavila regióny, starostov a primátorov na vedľajšiu koľaj.
Za jednu z dôležitých udalostí roka 2022 považuje Miriam Lexmann aj pripravované riešenie situácie pracovníkov platforiem, na ktoré v rámci ochrany zamestnancov v novom type zamestnania dlhodobo vyzýva. Prehľad oblastí, ktoré budú podľa nej z pohľadu vzťahu EÚ a Slovenska patriť v tomto roku ku kľúčovým, si môžete prečítať v tomto texte.
Slovensko nevytvára potrebný priestor ani jasné pravidlá, ktorými by uľahčilo a pripravilo sa na nástup digitalizácie a umelej inteligencie. Miriam Lexmann upozornila na nelichotivé zistenia i najnovšieho rebríčka Digital Economy and Society Index, kde sme skončili medzi najpomalšie sa pripravujúcimi krajinami.
Odpočet mojej práce za november 2021
V službe európskej poslankyne som počas mesiaca november uskutočnila aj tieto aktivity :
Pokračujem v nasadení aj naďalej.
Miriam Lexmann vyzvala Komisiu prostredníctvom pozmeňovacích návrhov v uznesení EMPL o zamestnaní a postpandemickej obnove, aby sa zaoberala otázkou duševného zdravia mladých ľudí, a to nielen prostredníctvom prevencie a pomoci adaptovať sa na novú realitu, ale aj v súvislosti s dopadom sociálnych sietí.
Potreba flexibilnejšej legislatívy, ktorá upraví novovznikajúce typy zamestnania ako sú zamestnanci platforiem, zapracovanie etických princípov pre AI využívanú na pracovisku, či nutnosť akceptovania starnutia pracovnej sily a s tým súvisiace vyššie riziko vzniku zdravotných problémov. Miriam Lexmann predložila 20 pozmeňovacích návrhov k správe EMPL o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Technologický vývoj nesmie ísť na úkor práv a dôstojnosti človeka. Platí to aj o chýbajúcich normách a pravidlách pre pracovníkov tzv. platforiem – predovšetkým rôznych donáškových služieb. Miriam Lexmann podporuje v nastávajúcom dialógu na pôde EP jasné určenie pravidiel v záujme právnej ochrany, vhodných pracovných podmienok či sociálneho zabezpečenia pre týchto pracovníkov.
Medzi 18 pozmeňovacími návrhmi k Správe o politikách zamestnanosti a sociálnych politikách Miriam Lexmann upozornila, aby sa daňové systémy zamerali na spravodlivosť a znižovanie nerovností a zároveň pripomenula, že daňová politika patrí do právomocí členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity.
Dobre navrhnuté systémy zdaňovania práce, udržateľné pracovné miesta a dôstojné platy sú nevyhnutné na zabezpečenie vysokých štandardov ochrany pracovníkov pred rizikami, vrátane chudoby pracujúcich alebo chudoby v starobe, uviedla Miriam Lexmann medzi 18 pozmeňovacími návrhmi k Správe o politikách zamestnanosti a sociálnych politikách EÚ.
Cez Európsky sociálny fond vieme rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie pomôcť ľuďom, ktorí prepadli sieťou štátnej sociálnej pomoci. Čerpať však z neho musia aj mimovládne, charitatívne a neziskové organizácie, ako i starostovia cez projekty MAS. Len vtedy bude pomoc naozaj účinná, apeluje Miriam Lexmann.
Kým v zahraničí podpora regiónov cez miestne akčné skupiny (MAS) rastie, Slovensko ich chce okresať. Na pomoc nezamestnaným, osobám so zdravotným postihnutím, veľkým rodinám, osamelým rodičom či seniorom síce Európsky parlament schválil nový balík 88 miliárd eur, ale cez MAS sa k Slovákom nedostanú. Práve tie sú však dôležité pre úspešný regionálny rozvoj a je neakceptovateľné krátiť ich podporu, upozorňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).
„Asi 12 percent slovenských rodín dnes žije pod hranicou príjmovej chudoby. Ide o 640-tisíc ľudí a, žiaľ, predpokladá sa ďalší nárast,“ uvádza Lexmann s tým, že pandémia situáciu ešte zhoršila. Riešením pre najohrozenejšie skupiny je podľa europoslankyne „nová podoba schváleného Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a zvlášť jeho dostupnosť aj pre ľudí a organizácie priamo v regiónoch. Lenže práve tie Slovensko zanedbáva„.
Na riešenie problémov v oblasti zamestnanosti, vzdelania, zdravotnej a sociálnej starostlivosti či bývania schválil europarlament v rámci ESF+ 88 miliárd eur. Konkrétnu pomoc však na Slovensku vôbec neplánujeme využiť na projekty pre združenia MAS, ktoré ich v regiónoch dokážu účinne a adresne využiť na pomoc ľuďom. Práve naopak, vláda ich plánuje okresať.
Vidiecke regióny tvoria až 73 % územia Slovenska. Namiesto doterajších troch fondov, z ktorých pre zle nastavené podmienky nemohli ani doteraz poriadne čerpať, budú môcť MAS využívať už len jeden fond. „V aktuálnom programovom období 2021 – 2027 hrozí drastické – až polovičné obmedzenie podpory MAS, čo sa týka ich počtu, pretože Európsky regionálny a rozvojový fond štát neplánuje na tento účel použiť. Napríklad v susednom Česku už teraz MAS-ky viditeľne úspešne čerpajú podporu zo všetkých troch fondov, dokonca ešte aj z Európskeho sociálneho fondu, ktorý my na Slovensku pre komunitou riadený lokálny rozvoj nevyužívame a ani to neplánujeme,“ vysvetľuje expert KDH na eurofondy Rastislav Horvát.
„Miestne akčné skupiny sú v regiónoch a tvoria ich miestne komunity – obce, malé firmy, podnikatelia a združenia. Riešenia, s ktorými pracujú, prichádzajú priamo od ľudí, a preto sú najefektívnejšie. Ak im nedáme dôveru, neuľahčíme byrokraciu s úradníkmi a nedokážeme naštartovať zmysluplnú a skutočnú podporu pre rozvoj vidieckych oblastí Slovenska,“ zdôrazňuje starosta Oravskej Polhory Michal Strnál (KDH).
Z celkového balíka 88 miliárd eur, ktoré Európsky parlament schválil, majú byť podľa EÚ financované opatrenia na zvyšovanie zamestnanosti, modernizáciu služieb, boj proti extrémnej chudobe a chudobe detí, ale aj na podporu mladých ľudí v členských krajinách.
„Považujem za veľmi dôležité, aby sme cez tento fond vedeli rýchlo, efektívne a bez zbytočnej byrokracie pomôcť ľuďom, ktorí prepadli sieťou štátnej sociálnej pomoci. Ale špeciálne tým, že z neho budú môcť vďaka jednoduchším podmienkam čerpať aj mimovládne, teda neziskové i charitatívne organizácie, ako i starostovia cez projekty MAS, ktorí aj počas pandémie ukázali, ako blízko stoja pri človeku. Len vtedy bude pomoc naozaj účinná,“ apeluje Miriam Lexmann.
Členka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci v EP tiež zdôrazňuje, že dnes, keď potrebujeme podať túto konkrétnu pomoc ľuďom čím skôr, je neakceptovateľné, aby sa finančné prostriedky na podporu MAS krátili a nevhodné, aby sa znižoval ich počet.
Zdroj foto: www.smart-village-network.eu
Takmer 640-tisíc ľudí trápi na Slovensku chudoba. Nezamestnaní, mnohopočetné rodiny, osamelí rodičia, zdravotne postihnutí či seniori potrebujú pomoc, napríklad aj z „nového“ 88 miliardového Európskeho sociálneho fondu +. Kto skôr dáva, dvakrát dáva – najefektívnejšia pomoc je priamo v regiónoch, kde najlepšie vedia, kam potrebujú pomoc z tohto fondu, upozornila Miriam Lexmann v Ranných novinách TV Joj.
Rezolúcia EP z januára vyzvala Komisiu, aby „zahrnula právo na odpojenie do svojej novej stratégie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ a aby navrhla zákon o práve na odpojenie, stanovila minimálne požiadavky na prácu na diaľku a objasnila pracovné podmienky, hodiny a doby odpočinku. Práve k tejto téme vystúpila Miriam Lexmann na medzinárodnej konferencii Európskej aliancie za nedeľu.
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac máj. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:
– ako tieňová spravodajkyňa som spolupracovala na tvorbe schválenej správy o pravidlách pre digitálne formovanie budúcnosti EÚ,
– vystúpila som v pléne EP k dohode o posilnení práv cestujúcich v železničnej doprave. Napriek pozitívam dohody som upozornila na nedostatočné uľahčenie cestovania pre zdravotne postihnuté osoby, za čo som sa zasadzovala,
– v EP sme schválili uznesenia k téme Európskych záruk pre deti spoločne s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím, ale aj bezpečnosti v online priestore,
– odmietam kontroverznú správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú do EP predložil chorvátsky poslanec Matić a ktorá bola schválená vo Výbore pre ženské práva a rodovú rovnosť EP. Neprijateľným spôsobom narúša princíp subsidiarity,
– spoločne s Monikou Kolejákovou z KDH sme upozornili na to, že Ministerstvo zdravotníctva doposiaľ neuskutočnilo žiadne kroky, aby mohlo čerpať z 4 miliardového balíka poskytovaného EÚ určeného na včasné zachytenie a diagnostiku onkologických ochorení,
– iniciovala som spoločný list slovenských europoslancov predsedovi NR SR so žiadosťou o vystúpenie na júnovej schôdzi NR SR pri príležitosti Konferencie o budúcnosti Európy,
– po mojich mnohých apeloch a vytrvalom úsilí bol konečne vymenovaný osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Stal sa ním Cyperčan Christos Stylianides,
– rozporuplnú iniciatívu Európskej komisie o návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva považujem za ďalší nebezpečný pokus porušujúci nielen subsidiaritu, ale i závažne ohrozujúci najlepší záujem dieťaťa v prípade praxe tzv.náhradného materstva. Práve touto v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, ilegálnou praxou by sa totiž musel zaoberať.
– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde som zároveň tieňovou spravodajkyňou pre stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Návrhy boli zamerané na dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritického myslenia, podpory podnikania, tvorivosti či mediálnej gramotnosti
– vyjadrila som podporu návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov pre predstaviteľov komunistického režimu, ktorý je snahou o nastolenie bazálnej spravodlivosti
– podporila som celoeurópsku iniciatívu žiadajúcu znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom je uľahčiť spoluprácu orgánov verejného zdravia a mimovládneho sektora v problematike koordinovania národných a európskych preventívnych programov,
– Komisii som adresovala otázku s cieľom zamedziť diskriminácii pri používaní digitálnych Covid pasov pre deti a dospelých, ktorým zdravotný stav neumožní očkovanie či dokonca ani testovanie,
– podporila som verejnú celonárodnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.
– v EP som jednoznačne podporila nový sedemročný rámec pravidiel a fungovania obľúbeného vzdelávacieho programu Erasmus +,
– diskutovala som s vyše 200 stredoškolákmi po celom Slovensku v rámci mojej iniciatívy „Hovorme po európsky“ k aktuálnym otázkam EÚ,
– vyzvala som na okamžité sprísnenie sankcií voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu ako dôsledok bezprecedentného únosu civilného lietadla a následného zatknutia opozičného aktivistu R.Prataseviča s priateľkou a nárastu počtu politických väzňov v Bielorusku, medzi ktorých patrí aj Pavel Seviarynets, líder Bieloruských kresťanských demokratov.
– položila som otázku Komisii k problematike stratégie EÚ pre demografiu, vzdelávania, informovania a prípravy k narastajúcemu problému medzigeneračnej spravodlivosti,
– odmietla som pokračovanie v procese ratifikácie bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou v dôsledku Čínou uvalených sankcií na osoby a inštitúcie v EÚ,
– verejne som podporila celosvetovú výzvu pápeža Františka na modlitby za zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, náboženských slobôd, mier a pokoj v Číne a Mjanmarsku,
– vystúpila som v slovenských a zahraničných médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku ako aj aktuálnemu európskemu a svetovému dianiu.
Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas mája. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.
Využitie AI na zmierňovanie spoločenských nerovností, pre napomáhanie sociálnej inklúzii zraniteľných osôb, ale aj zabezpečenie efektívnych opatrení v systémoch vzdelávania a na trhu práce, ktoré pomôžu uľahčiť ľuďom prechod k digitalizácii hospodárstva a priemyslu. Aj tieto požiadavky Miriam Lexmann boli dnes jednoznačne schválené v EP ako súčasť správy o formovaní digitálnej budúcnosti Európy.
Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac apríl. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:
– opakovane som vyzvala vládu SR, aby sa ani v novom programovom vyhlásení nevzdala schváleného cieľa vytvoriť úrad vládneho splnomocnenca pre slobodu náboženstva alebo viery,
– apelovala som na premiéra E. Hegera vo veci úspešnosti zapracovania pripomienok k Plánu obnovy a požiadala o otvorenie problému nedodržiavania subsidiarity zo strany Únie voči členským štátom,
– upozornila som v debate k Plánu obnovy na potrebu jeho implementácie v synergii so štrukturálnymi fondmi EÚ: napríklad v oblasti kvality zdravotníctva a jeho dostupnosti v regiónoch,
– podporila som dohodu o obchode a spolupráci s Veľkou Britániou aj po Brexite,
– verejne som sa zasadila o odmietnutie kontroverznej správy o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú v EP predložil chorvátsky socialista Matić a proti ktorej na pôde EP bojujem,
– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde spoločne s kolegami upozorňujeme na potrebu stanovenia konkrétnych cieľov a kritérií pre dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritickom myslení, podnikaní, tvorivosti, tímovej práce či mediálnej gramotnosti,
– iniciovala som list spolupodpísaný slovenskými europoslancami vláde SR s apelom na včasné a dôsledné informovanie občanov pri zavádzaní digitálnych zelených osvedčení, tzv. COVID pasov a implementáciu dôkladne ochraňujúcu osobné údaje,
– spustila som kampaň informačno-edukačných videí s piatimi špičkovými odborníkmi v oblasti umelej inteligencie (AI)s cieľom pravdivo diskutovať o, budúcnosti tejto technológie, v ktorej centre musí byť vždy ľudská dôstojnosť
– ocenila som zverejnený historicky prvý právny rámec o AI v EÚ – spolu s koordináciou plánov jej rozvoja je zárukou dodržiavania základných ľudských práv pri používaní AI
– predložila som pozmeňovacie návrhy k uzneseniu o Európskej záruke pre deti, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím
– moderovala som verejnú diskusiu o úlohe subsidiarity v EÚ a na Slovensku
– všimla som si hodnotnú prácu občianskeho združenia Národného ústavu detských chorôb „Pomáhame deťom NÚDCH“a finančne som ho podporila cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,
– podporila som verejnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy,
– odsúdila som vraždu gréckeho novinára a podporila výzvy pre predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú o podporu v prospech integrity a slobody novinárov v EÚ,
– vyzvala som vládu SR na jasnú komunikáciu a transparentné zverejnenie zmluvy o kúpe vakcíny Sputnik V nadväzujúc namôj predchádzajúci apel na Komisiu, aby zverejnila zmluvy o nákupe vakcín AstraZeneca, Moderna a Pfizer,
– iniciovala som list poslancov EP americkým senátorom o nutnosti hľadať spoluprácu a alternatívu voči čínskym záujmom budovať u nás mobilnú 5G sieť,
– vzhľadom na nové informácie o výbuchu v českých Vrběticích ako zásahu do suverenity iného štátu apelujem, abyodpoveďou Únie bola užšia a cielená spolupráca spojencov na zaistenie bezpečnosti občanov EÚ,
– vystúpila som v médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku,
– absolvovala som rozhovory pre viaceré domáce, ale aj zahraničné médiá v súvislosti s kritickou ľudskoprávnou situáciou menšín v Číne, zahranično-politickou suverenitou a princípmi EÚ a so sankciami, ktoré EÚ a Čína na seba vzájomne uvalili.
Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas apríla. Pokračujem v plnom nasadení aj v ďalších mesiacoch.
Miriam Lexmann predložila 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde spoločne s kolegami upozorňuje na potrebu stanovenia konkrétnych cieľov a kritérií pre dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritickom myslení, podnikaní, tvorivosti, tímovej práce či mediálnej gramotnosti.
Rekvalifikácia a celoživotné vzdelávanie budú súčasťou pracovných pozícií a musíme ich vnímať ako príležitosť, no vyžaduje si to strategickú koordináciu a komunikáciu. K zamysleniu o tejto dôležitej téme pozýva Miriam Lexmann spolu s prezidentom IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emilom Fitošom.
Miriam Lexmann spolu s kolegami už roky systematicky upozorňuje na nerovnosti v spoločnosti, a to nielen v spojení so zamestnaním, ale napríklad aj v súvislosti s potrebou riešenia demografických zmien a starnutia populácie. Presadzuje opatrenia, aby sa starostlivosť o deti alebo odkázaných príbuzných neodrážala vo výraznom znížení dôchodkových nárokov v dôsledku vynechania rokov v kariére. Úspešnej jej prešiel pozmeňovací návrh o spravodlivejšom započítaní času stráveného starostlivosťou o deti do dôchodkového systému.
Investície do digitalizácie by pomohli aj odľahlejším oblastiam a menším mestám, ktoré najviac trpia vysťahovalectvom a únikom mozgov, kvôli nedostatku pracovných miest a kvalitnej infraštruktúry. Potenciál digitálnych riešení je aj vo vytváraní možností práce na diaľku, čo umožní ľuďom vykonávať svoju prácu z domu bez toho, aby sa museli za ňou sťahovať. Miriam Lexmann preto predložila návrhy k pripravovanému rozpočtu EÚ na rok 2022, ktoré majú podporou digitalizácie zabrániť odlivu ľudí zo Slovenska a jeho regiónov.
Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj počtu pracovných miest vyriešime aj včasným a účinným vykonávaním agendy zručnosti EÚ – teda výučby a preškolenia ľudí na tie segmenty, ktoré trh práce vyžaduje. Potrebné je aj využitie potenciálu umelej inteligencie a ďalšie opatrenia, ktoré zamedzia aj známemu efektu chudoby pracujúcich. Miriam Lexmann podala spolu až 18 pripomienok k dokumentu Európskeho trimestra: Zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii trvalo udržateľného rastu na rok 2021.
Nové technológie – vrátane AI, musíme využívať na zlepšenie fungovania a vytváranie udržateľných a inkluzívnych podmienok na trhu práce. Potenciál AI je navyše potrebné využiť aj na zmierňovanie nerovností v spoločnosti predovšetkým voči zraniteľným skupinám osôb. Miriam Lexmann to uviedla medzi 18 pripomienkami k správe o tvarovaní digitálnej budúcnosti Európy, pre ktorú je tieňovou spravodajkyňou za EĽS/EPP.
Miriam Lexmann podporila v EP návrh na dodatočných 47,5 miliardy eur pre členské krajiny na riešenie dopadov pandémie v sociálnej, zdravotnej a hospodárskej sfére. Slovensko môže využiť ďalších 780 miliónov na náklady súvisiace s riešením korona krízy vynaloženými od roku 2020 až do roku 2023.
Vystúpenie Miriam Lexmann na decembrovom plenárnom zasadnutí k téme odbornej prípravy.
Odborná príprava je žiaľ často vnímaná ako akási druhoradá možnosť pre mladých ľudí, ktorí pre ňu rozhodnú na základe nie najlepších školských výsledkov.
A pritom to tak nemusí byť. Odborná príprava sa môže pri správnom uchopení stať žiadanou možnosťou uplatnenia sa na trhu práce. Práve preto je potrebné zvyšovať jej atraktívnosť, zavádzať inovatívne metódy učenia a zlepšovať vybavenie škôl. Veľmi dôležité je aj postupne formovať vnímanie spoločnosti o prínosoch odbornej prípravy.
V druhom rade je kľúčové nájsť spôsoby ako sa odborná príprava dokáže rýchlo a flexibilne prispôsobiť zmenám na trhu práce, a to či už ide o tie náhle – oko napríklad počas súčasnej pandémie, alebo vychádzajúce z technologického či spoločenského vývoja.
Ďalej som presvedčená o tom, že takáto príprava by mala byť skutočne pre každého. Na to však musíme nielen deklarovať odstránenie prekážok vzdelávania, ale v rámci širšieho kontextu myslieť aj na lepšiu dostupnosť digitálnych nástrojov, posilňovanie digitálnych zručností, debarierizáciu prostredia a zlepšiť celkové vnímanie verejnosti o možnostiach odborného uplatnenia sa zraniteľných osôb, či sú to už osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby zo znevýhodneného prostredia.
Na záver ešte spomeniem jeden aspekt, ktorý mi v odporúčaniach chýba a ktorý sa týka získavania zručností mimo oficiálnych vzdelávacích štruktúr.
Množstvo ľudí, napríklad počas opatrovania blízkej osoby, získava neoceniteľné zručnosti, ktoré však nie sú formálne uznané. Preto by nový systém odborného vzdelávania mal flexibilne reagovať aj na takéto situácie a prepájať aj neformálne nadobudnuté zručnosti s ich formálnym uznaním.
Foto – Depositphotos.com/Goodluz
Atraktívnosť i moderné vybavenie odborných škôl a inovatívne metódy odbornej prípravy v nich by mali byť centrom záujmu vzdelávania v EÚ krajinách. Nejde o druhoradú voľbu, ako ju mnohí vnímajú, ale o žiadanú možnosť uplatnenia sa na trhu práce, uviedla to počas plenárneho zasadnutia EP Miriam Lexmann. Možnosť odborného vzdelávania a uplatnenia ale musí patriť všetkým, vrátane osôb so zdravotným postihnutím či tým zo znevýhodneného prostredia.
Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.
Zatiaľ čo náš automobilový priemysel upadá a čelí vážnym výzvam s dopadmi na živobytie ľudí, vláda SR investuje peniaze daňových poplatníkov do otáznych projektov, podkopáva našu ekonomickú konkurencieschopnosť a bezpečnosť,
Zatiaľ čo Európska únia vrátane Slovenska čelí vážnym hrozbám s dopadom na živobytie ľudí, náš premiér púta pozornosť zástupnými témami, podkopáva demokratické základy, právny štát a namiesto podpory konkurencie schopnosti prináša ďalšiu ranu nielen ľuďom, ale aj podnikateľskému sektoru.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann dnes v pléne Európskeho parlamentu vyzvala slovenskú vládu na promptnú pomoc pre zasiahnuté regióny, a to za využitia domácich, ako aj európskych nástrojov.
V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.
Nie financovanie projektov totalitných režimov, ale podpora inovácií európskych a slovenských firiem a spolupráca s demokratickými spojencami je kľúčom k prosperite našich regiónov a ekonomickej bezpečnosti.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom,
čo pre Vás robím v Európskom parlamente.
Copyright © Miriam Lexmann 2021
Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím v Európskom parlamente!
