Rýchle správy

AFET

V reakcii na neakceptovateľné obchodné kroky Číny voči Litve vyzvalo 41 europoslancov najvyšších predstaviteľov EÚ k spoločnému postupu.

Poslanci Európskeho parlamentu dôrazne odsudzujú politický a ekonomický nátlak Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) na Litovskú republiku a vyzývajú čelných predstaviteľov Európskej únie, aby vyjadrili podporu tejto členskej krajine konkrétnymi skutkami a nevyhnutnou pomocou. List, ktorý tento týždeň podpísalo 41 poslancov, iniciovala slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

Medzi adresátmi sú predseda Európskej rady Charles Michel, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, podpredseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, či ďalší vysokopostavení politici.

Tento ekonomický a politický nátlak ohrozuje základné princípy jednotného trhu EÚ

„Agresívna rétorika predstaviteľov ČĽR spolu s nevysvetlenými a nedeklarovanými závažnými opatreniami voči Litovskej republike sú odsúdeniahodné,“ vysvetľuje europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá totalitný režim v Číne kritizuje dlhodobo. „Tieto opatrenia sa stali de facto sankciami, keďže zakazujú litovským produktom a produktom, ktoré obsahujú komponenty vyrobené v Litve, vstúpiť na čínsky trh,“ dodáva členka Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE).

List ďalej vyzýva aby Európska únia čím skôr prišla s opatreniami na ochranu jednotného trhu ešte pred tým ako sa ukončí príprava takzvanej „antinátlakovej“ legislatívy.

Europoslanci v liste konštatujú, že Čína robí tieto kroky bez toho, aby boli podporené akýmkoľvek legislatívnym konaním, že neboli vopred ohlásené a porušujú všetky medzinárodné pravidlá stanovené Svetovou obchodnou organizáciou. „Takýto ekonomicko-politický nátlak ohrozuje základné princípy jednotného európskeho trhu a preto na nich EÚ musí reagovať jednotne,“ pripomína Miriam Lexmann.

Ustupovanie Číne poškodí do budúcnosti celú Úniu

Nátlakové správanie Číny však nie je nezvyčajné. V septembri 2020 napríklad čínska diplomacia označila plánovanú cestu predsedu českého Senátu Miloša Vystrčila na Taiwan za „prekročenie červenej čiary“, za ktoré mal český politik „zaplatiť vysokú cenu“.  

Politicko-obchodný nátlak zo strany ČĽR sa odohráva v kritickom kontexte: zvyšujúca sa agresivita ČĽR voči jej susedným štátom a tretím krajinám, nerešpektovanie medzinárodného práva a noriem ako napríklad porušovanie Čínsko-britskej deklarácie, alebo vážne porušovanie ľudských práv naprieč Čínou až po Hongkong.

„Som presvedčená, že nereagovanie na kroky Číny ju v budúcnosti povzbudí k ďalšiemu nátlaku voči Litve alebo akémukoľvek inému členskému štátu EÚ vrátane Slovenska. Týmto totiž umožníme čínskym komunistom, aby ďalej oslabovali jednotu Európy a pokračovali v politike štýlu ,rozdeľuj a panuj’“, dodala europoslankyňa za KDH, ktorá prednedávnom vyzvala taktiež na diplomatický a politický bojkot Zimných olympijských hier v Pekingu, či adresovala list vedeniu RTVS s výzvou, aby počas televízneho a rozhlasového vysielania športových prenosov z olympijských hier prebehla aj diskusia o stave ľudských práv v tejto komunistickej veľmoci.

Zdroj foto: lrv.lt

Za jednu z dôležitých udalostí roka 2022 považuje Miriam Lexmann aj pripravované riešenie situácie pracovníkov platforiem, na ktoré v rámci ochrany zamestnancov v novom type zamestnania dlhodobo vyzýva. Prehľad oblastí, ktoré budú podľa nej z pohľadu vzťahu EÚ a Slovenska patriť v tomto roku ku kľúčovým, si môžete prečítať v tomto texte.

Dezinformácie šíriace sa v posledných dňoch vo veci návrhu dohody o
obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA vyvolali opäť spoločensky
zbytočnú polarizáciu. V tejto hlbokej polarizácii vidím bezpečnostné
riziko pre našu krajinu.

Vývoj situácie ma mrzí rovnako ako spôsob politicky motivovanej reakcie
generálneho prokurátora, ktorá vo svetle jeho pracovnej cesty do Ruska
vyznieva účelovo.

Dodržiavanie ľudských práv je základným pilierom slobodnej spoločnosti.
Ruský generálny prokurátor je zodpovedný za hrubé porušovanie ľudských
práv čo vyústilo do zaradenia jeho osoby na sankčný zoznam EÚ. Cestu
slovenského generálneho prokurátora do Ruska považujem za návrat do čias odklonu od základného nastavenia našich vzťahov a hodnôt v európskom a medzinárodnom priestore. Zneucťuje politicky prenasledovaných.

Kým naši partneri v NATO vedú na summite s Ruskom náročné rokovania s
cieľom medzinárodnej bezpečnosti, náš generálny prokurátor si bude
pripíjať na zdravie so strojcami režimu posielajúceho ľudí túžiacich po
slobode do väzenia a oslavovať 300 rokov ruskej generálnej prokuratúry,
ktoré zahŕňajú aj obdobie historicky jedného z najbrutálnejších
totalitných režimov porušovania ľudských práv vrátane genocídy.

Návrat k základným hodnotám, pravde a odbornej diskusii považujem za
pilier kultivácie verejného priestoru, našej vnútornej jednoty, a teda
aj našej bezpečnosti.

Prečítajte si aj celé znenie vyhlásenia KDH: 
https://kdh.sk/polarizovat-narod-pre-zmluvu-s-usa-je-nebezpecne-ustavnost-moze-preverit-ustavny-sud/

Titulná fotografia: theconversation.com

Sedem slovenských europoslancov vrátane Miriam Lexmann požiadalo Maroša Žilinku, aby nešiel na oslavy výročia ruskej generálnej prokuratúry. Naliehajú, aby generálny prokurátor neoslavoval „nedemokratické praktiky a porušovanie ľudských práv“ v tejto krajine.

„Svet si viac nemôže dovoliť zatvárať oči pred bezprecedentným porušovaním ľudských práv náboženských a etnických menšín Čínskou komunistickou stranou“, opätovne zdôrazňuje europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), ktorá spoluiniciovala výzvu predsedom európskych inštitúcií, ako aj trom slovenským najvyšším ústavným činiteľom na  diplomatický bojkot Zimných olympijských hier (ZOH) v Pekingu.

Z rastúceho počtu dôveryhodných právnych zistení jasne vyplýva, že v regióne  Sin-ťiang, v ktorom Čínska ľudová republika prenasleduje a vedie brutálnu kampaň proti Ujgurom a iným menšinovým skupinám, dochádza ku genocíde a zločinom proti ľudskosti. Budúcoročné ZOH sa tak, žiaľ, budú konať v kontexte rozsiahleho porušovania ľudských práv. „Olympijské hry ako vrchol oslavy športu prirodzene nemôžu byť obeťou politiky. Vo svetle takto závažného porušovania ľudských práv považujeme za nevyhnutné obrátiť sa s naliehavou žiadosťou o bojkot hier na vrcholových politických predstaviteľov“, zdôrazňuje Miriam Lexmann, ktorá na pôde Európskeho parlamentu už v júli tohto roku vyjednala ľudskoprávne uznesenie obsahujúce výzvu na diplomatický bojkot.

Solidarita s obeťami prenasledovania a obhajoba ľudskej dôstojnosti sú aj hodnotami olympizmu

Dokumenty Xinjiang Papers navyše priniesli dôkazy o tom, že v riadení represívnej politiky v regióne Sin-ťiang zohráva úlohu sám prezident Si Ťin-pching či ďalší vysokí predstavitelia Čínskej ľudovej republiky, ktorá medzitým pokračuje v zásahoch proti hongkonskému prodemokratickému hnutiu a prenasleduje Tibeťanov či iné náboženské a etnické menšiny.

„Vzhľadom na túto pretrvávajúcu neakceptovateľnú ľudskoprávnu situáciu sme presvedčení, že ZOH v Pekingu sa nemôžu uskutočniť bez toho, aby sme dali svoj nesúhlas s týmto dianím jasne najavo“, uvádzajú v liste adresovanom vysokým predstaviteľom EÚ členovia Medziparlamentnej aliancie pre Čínu z celého sveta, ktorej spolupredsedá M. Lexmann.

V tomto duchu sa pridali aj ďalší slovenskí europoslanci, aby spoločne apelovali na troch najvyšších ústavných činiteľov SR, ktorých vyzvali na verejné odmietnutie účasti na ZOH v Pekingu. „Vyzývame na solidaritu s obeťami prenasledovania, na obhajobu ľudskej dôstojnosti a obranu hodnôt, na ktorých sú olympijské hry založené“, uzatvárajú europoslanci a dodávajú, že prípadná účasť politických predstaviteľov môže byť zneužitá na propagandistickú kampaň Čínskej ľudovej republiky. Výzvu spolupodpísali: Peter Pollák, Michal Šimečka, Michal Wiezik, Martin Hojsík, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Vladimír Bilčík.

Foto: olympic.sk/TASR/AP

Toto nie je migračná kríza akej sme čelili v minulosti. Toto je organizovaný, cielený a autokratickými režimami riadený akt, ktorý podkopáva mier a bezpečnosť v Európe. Uviedla na pôde EP Miriam Lexmann ku aktuálnemu dianiu na hraniciach EÚ s Bieloruskom. Viac tu.

Solidarita a principiálna politika musia byť podstatou, na ktorej funguje celé európske partnerstvo. Rozvíjať blízke ekonomické a kultúrne vzťahy medzi krajinami v súlade s ich záujmami a spoločnými hodnotami demokracie, je ich suverénnym rozhodnutím. Uviedla Miriam Lexmann pri príležitosti stretnutia s predsedom českého senátu Milošom Vystrčilom, ktorého na jar verejne podporila pri jeho ceste na Taiwan silne, čo silne kritizovala Čína.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac október. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či v Štrasburgu:

– upozornila som na mnohé národne zle nastavené pravidlá a nesprávne rozhodnutia štátu napr. v oblasti neskorého prideľovania peňazí, či kontroly projektov, ktoré sú základom pre nesystémové a neefektívne čerpanie eurofondov na Slovensku,

– aktívne som participovala na príprave a podpore schválenej Správy o ochrane osôb so zdravotným postihnutím, ktorá myslí na mnohé konkrétnosti, napríklad aj na cezhraničné uznávanie statusu osoby so zdravotným postihnutím vďaka Európskemu preukazu zdravotného postihnutia,

– presadila som návrhy na zlepšenie poradenstva v oblasti dlhov a zadlžovania sa, zvýšenej informovanosti o finančných otázkach a finančného vzdelávania už od školského veku, či cielenej ochrany najzraniteľnejších skupín do schválenej Správy o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne,

– vyjadrila som kritiku na zámer spoločnosti Facebook vyvinúť tzv. metaverzum – virtuálnu a rozšírenú realitu stierajúcu hranice medzi digitálnym a fyzickým svetom. V kontexte doterajších škandálov spoločnosti a bez ďalšej odbornej diskusie a nastavenia jasných pravidiel používania takejto virtuálnej reality aj zo strany štátov, ako aj preskúmania duševného a fyzického vplyvu, ide o nebezpečný zámer,

– nominovala som učiteľku Dominiku Komišakovú z Cirkevnej základnej školy sv. Jána Krstiteľa v Sabinove na ocenenie Učiteľ/ka Slovenska 2021.

– ostro som sa vymedzila voči hlasovaniu EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ kvôli jeho zámeru o ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov v Poľsku,

 – zúčastnila som sa online na konferencii pre učiteľov a pracovníkov s deťmi na tému (Ne)bezpečne v sieti s cieľom podporiť vzdelávanie a nadobúdanie digitálnych zručností pre deti a mládež, najmä v oblasti kritického myslenia

– na stretnutí s ministrom zahraničných vecí Taiwanu som vyzdvihla doterajšiu spoluprácu medzi našimi krajinami, a zároveň podporila nové memorandá o vzájomnej spolupráci, a to aj v kontexte spoločnej snahy oboch krajín ochraňovať bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale aj vo svete,

– podpísala som iniciatívu, aby EK zahrnula do EÚ stratégie pre opatrovateľov aj mladých, často maloletých opatrovateľov.

– vzniesla som 16 pozmeňujúcich návrhov k tzv. Európskemu štatútu neziskovej organizácie s cieľom rozšíriť neziskovým a charitatívnym organizáciám možnosti prístupu k finančným zdrojom z európskych štrukturálnych fondov pre ich mimoriadne potrebnú prácu a efektivitu, a to aj počas pandémie,

– aktívne som participovala na texte prijatej správy, ktorá vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel voči európskym produktom a ďalším jednostranným obchodným opatreniam. Text zahŕňa aj moje návrhy s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšiu spoluprácu pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete,

– striktne som sa ohradila voči časti nelegislatívnej správy o transatlantických vzťahoch medzi EÚ a USA, ktorá vyslovuje znepokojenie nad rozhodnutím zákonodarcov štátu Texas, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca,

– zúčastnila som sa na stretnutí Medziparlamentnej aliancie pre Čínu v Ríme, kde sme spoločne vyslali signál členom samitu G20 o potrebe zjednotenia, obrany demokracie a líderstva v ochrane slobody, ľudských práv a hodnôt, ktoré odsudzujú zneužívanie závislosti krajín na dodávateľskom reťazci,

– pokračujem v pomoci neziskovým organizáciám cez vlastný grantový program „Pomôžme si“,

– ako členka pozorovateľskej misie EÚ na regionálnych voľbách v Gruzínsku som dohliadala na ich demokratický priebeh,

– vystúpila som na konferencii Forum 2000 v Prahe k problematike infiltrácie Číny do medzinárodných organizácií, ako aj potreby prehodnotiť naše vzťahy s tamojším režimom a dať ich do súladu s našimi európskymi hodnotami,

– vystúpila som na medzinárodnej konferencii MZV SR v rámci Týždňa OSN o téme ľudských práv, demokracii a dôležitosti podpory pre šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti vo svete,

– opätovne som zdôraznila potrebu rešpektovania dohodnutých právomocí medzi členskými štátmi a európskou úrovňou na celoeurópskom fóre pro-life federácie Jeden z nás. Ide o dodržiavanie princípu subsidiarity, čo znamená konať spoločné dobro na úrovni, ktorá je najviac efektívna pre ľudí,

– vyzvala som občanov k vyjadreniu názoru na funkčnosť či praktickosť rôznych európskych riešení,

– v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla som spustila celoslovenskú súťaž pre vysokoškolákov o najlepšiu esej na tému „Ak by si mohol/mohla zmeniť jednu vec na EÚ, čo by to bolo?“,

– poskytla som rozhovor pre Český rozhlas i ďalšie médiá – okrem iného aj na tému pandémie či aktuálnych bezpečnostných vzťahov v EÚ a susedstve.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas októbra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Pomerne malý ostrov je po Južnej Kórei druhým najväčším ázijským investorom na Slovensku. Podľa europoslankyne Miriam Lexmann (EĽS/KDH) je pre nás Taiwan rozhodujúci partner nielen ekonomicky, ale najmä pri spolupráci v bezpečnostných témach a ochrane slobody a demokracie vo svete.

„Čoraz asertívnejšie autoritárske a totalitné režimy vo svete sa snažia podkopať demokraciu a hodnoty, na ktorých je naša spoločnosť založená“, tvrdí M. Lexmann. Príkladom je Čínska komunistická strana a jej represívna vláda, ktorá sa správa agresívne nielen voči susedom ako Taiwan, ale dokonca i niektorým európskym krajinám, ako to vidíme napríklad v Litve.  

Slobodu a demokraciu netreba len brániť, ale aj podporovať

„Práve preto považujem spoluprácu medzi demokratickými krajinami za nosný pilier spoločnej snahy ochraňovať naše bezpečnostné záujmy, slobodu, demokratické inštitúcie a ľudské práva nielen vo vlastných krajinách, ale vôbec vo svete,“ uviedla europoslankyňa pri príležitosti jej dnešného stretnutia s ministrom zahraničných vecí Taiwanu Josephom Wu v Bratislave. 

Miriam Lexmann a Joseph Wu v Bratislave

„Slobodu a demokraciu však nemôžeme len obraňovať. Som presvedčená, že spolu s ďalšími demokratickými partnermi, ako je aj Taiwan, musíme slobodu a demokraciu vo svete i aktívne podporovať, a to predovšetkým tam, kde je potláčaná. Je to kľúčové aj z pohľadu našich bezpečnostných záujmov,“ hovorí k téme vzájomnej spolupráce členka Výboru pre zahraničné záležitosti v Európskom parlamente (EP).

Druhým významným atribútom slovensko-taiwanského partnerstva je naša ekonomická spolupráca. Taiwanské investície dosahujú na Slovensku hodnotu približne 400 miliónov eur a taiwanské firmy vytvorili v slovenských regiónoch okolo 4000 pracovných miest. „To znamená, že ostrov, ktorý má menej ako 24 miliónov obyvateľov, má na Slovensku väčšie investície než miliardová Čína, pričom naša ekonomická spolupráca s Taiwanom má rastúci potenciál,“ priblížila Lexmann.

Snaha o investičnú dohodu medzi EÚ a Taiwanom

Uvítala zároveň nedávne podpísanie memoránd o spolupráci medzi Slovenskom a Taiwanom v siedmich oblastiach, vrátane priemyselnej inovácie, výskumu a vývoja, investícií, zelenej ekonomiky či oblasti inteligentných miest a alternatívnej mobility. „Pandémia nám všetkým ukázala nebezpečenstvo spočívajúce v našej závislosti na obchode s Čínou. Taiwan je aj tu dôležitým partnerom pri diverzifikovaní našich zásobovacích reťazcov a ich odolnosti. Musíme predchádzať tomu, aby sme boli vydierateľní totalitnými režimami,“ zdôraznila M. Lexmann a poukázala na vzájomné darovanie 700-tisíc masiek a respirátorov a 10-tisíc vakcín, ktoré sa medzi Slovenskom a Taiwanom v pandemických mesiacoch uskutočnilo.

Europoslankyňa KDH zároveň počas októbrového plenárneho zasadnutia EP aktívne prispela k formulovaniu a prijatiu správy o vzájomných európsko-taiwanských vzťahoch, v ktorej EP apeluje na Vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ ako aj Európsku komisiu, aby sa začali rokovania o bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Taiwanom.

Zdroj foto: Európsky parlament

V rozhodnutí poľského ústavného súdu vidí Miriam Lexmann vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora. Píše o tom v najnovšom vyjadrení po schválení uznesenia EP o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ.

Dnešné hlasovanie o uznesení EP „o kríze právneho štátu a nadradenosti práva EÚ“ považujem za ďalšiu ideologizáciu diskusie o právnom štáte, a to aj vzhľadom na jej opätovné spájanie s otázkou potratov.

Dlhodobo a jasne sa proti takýmto iniciatívam vymedzujem.

Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie poľského súdu nie je naprieč členskými štátmi EÚ ojedinelé. V konkrétnych, individuálnych prípadoch rozhodli o nadradenosti domácej ústavy a práva nad európskym aj Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Litva, Česká republika či Dánsko.

V samotnom rozhodnutí poľského ústavného súdu vidím vážny signál pre EÚ nestať sa arbitrom prekračujúcim výlučné kompetencie členských štátov, a to práve prostredníctvom judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Som presvedčená, že odpoveď je potrebné hľadať v nemeckej teórii konštitučného pluralizmu, ktorý predpokladá konštantný dialóg a zosúlaďovanie úrovní členských štátov a európskou úrovňou namiesto pretláčania jednoduchej prednosti práva EÚ.

Toto dianie považujem za jasný moment pre otvorenú a konštruktívnu diskusiu o dodržiavaní princípu subsidiarity. Práve prebiehajúca Konferencia o budúcnosti Európy je pre to výbornou príležitosťou.

Zdroj: Európsky parlament /Daina Le Lardic

Transatlantické vzťahy medzi EÚ a USA zostávajú v dnešnom svete na všetkých úrovniach mimoriadne dôležité – pre našu bezpečnosť, ochranu slobody, demokracie a v neposlednom rade aj prosperitu.

Text prijatej správy vyzýva USA na zrušenie viacerých ciel zavedených napríklad na európsku oceľ či hliník a ďalších jednostranných obchodných opatrení, čo je mimoriadne podstatný spoločný postoj.

Osobne ma teší, že navrhovaný text zahŕňa aj viaceré pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila s cieľom nájsť spoločný a koordinovaný postup voči Číne či užšej spolupráci pri podpore slobody náboženstva a vierovyznania vo svete.

Zákon o tlkote srdca nie je záležitosťou europarlamentu

Zároveň vyjadrujem hlboké poľutovanie nad tým, že do nelegislatívnej správy, ktorá sa zameriava na budúcnosť transatlantických vzťahov sa dostala aj jednovetová zmienka, v ktorej EP prejavuje znepokojenie nad rozhodnutím texaských zákonodarcov, ktorí prijali tzv. zákon o tlkote srdca. Vďaka tomuto ustanoveniu chránia v americkom štáte Texas život v tele matky od momentu, kedy je možné zaznamenať tlkot srdca dieťaťa.

Vyvinula som všetko úsilie, aby sa táto zmienka absolútne nesúvisiaca s predmetom správy nedostala do finálneho textu a, samozrejme, hlasovala som proti danému pozmeňovaciemu návrhu. V žiadnom prípade nesúhlasím s pranierovaním USA vo veci, ktorá aj v rámci EÚ patrí do výlučnej právomoci členských štátov EÚ.

Zasahujeme do záležitostí iného štátu

Samotná nelegislatívna správa EP aj s prijatým odsúdením tohto konania, samozrejme, nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť dianie v americkom štáte Texas. Keďže snaha o neustále formovanie a zlepšovanie vzťahov medzi EÚ a USA je však pre Európu aj prostredníctvom tejto správy veľmi dôležitá, rozhodla som sa ju napriek tejto jednej problematickej zmienke v záverečnom hlasovaní ako celok podporiť.

Zároveň prirodzene aj naďalej pokračuje moja snaha, aby sme vo štvrtok 7. októbra 2021 neprijali v pléne samostatnú správu, ktorá sa dostala na rokovanie EP a jej témou je výlučne odsúdenie spomínaného zákona o tlkote srdca v Texase. Takéto zasahovanie do vnútorných záležitostí demokratického štátu, ktoré ani nie sú v rozpore s medzinárodným právom, jasne odmietam.

Zdroj foto: irishtimes.com

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít nielen v Európskom parlamente za mesiac september. Aj toto som stihla naživo v Bruseli a na Slovensku, či online v Štrasburgu:

– apelovala som na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zmenu v zákone, ktorý by zmiernil rozdiely vo vyplácaní vdovských dôchodkov medzi vdovami/vdovcami s jedným dieťaťom a vdovami/vdovcami s dvoma a viac deťmi,

– upozornila som na otázniky vo vyšetrovaní prípadu smrti Slováka Jozefa Chovanca, keď belgická prokuratúra ani advokáti zastupujúci Slovensko nepozvali na rekonštrukciu prípadu očitého svedka Romana Behúla,

– môj neúnavný politický tlak a angažovanie sa prinieslo úspech v podobe vytvorenia úradu slovenského splnomocnenca pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia vo svete, čo prispeje k posilňovaniu slobody a dôstojnosti každého človeka,

– vyzvala som predsedu EP na zapojenie sa Európskeho parlamentu do globálnej kampane #WeThe15, ktorej cieľom je poukázať na globálnu diskrimináciu obyvateľov so zdravotným postihnutím,

– odmietla som správu o vyhlásení rodovo motivovaného násilia za trestný čin v zmysle základných zmlúv o EÚ, a to pre množstvo kontroverzných a do kompetencií členských štátov zasahujúcich alebo ideologických ustanovení,

– aj na základe môjho podnetu adresovaného spolu s kolegami z ďalších členských krajín EÚ vedeniu EP boli z budovy europarlamentu odstránené čínske termokamery Hikvision, ktoré táto spoločnosť používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej autonómnej oblasti Sin-ťiang,

– zúčastnila som sa Konzervatívneho summitu s diskusiou aj na tému dôkladného uplatňovania princípu subsidiarity, ktorého presadzovanie považujem pri výkone svojho poslaneckého mandátu za kľúčové,

– pripojila som sa k otázkam na Európsku komisiu ohľadom jej záväzku zlepšiť podmienky pre včasné odhalenie rakoviny v členských štátoch prostredníctvom kvalitných medicínskych vyšetrení,

– aj naďalej pokračujem v mojom grantovom programe „Pomôžme si“, tentokrát formou podpory neziskových organizácií,

– bola som poctená stretnutím so Svätým Otcom a aktívne som sa zúčastnila programu s ním na Slovensku – svojou návštevou nám jasne ukázal, že nie sme malý ani nedôležitý štát v Európe – viac v mojom komentári o návšteve a odkaze pápeža Františka na Slovensku,

– dlhodobo spolupracujem s medzinárodnou organizáciou Age platform a podporila som jej manifest k starnutiu Európy so snahou vytvoriť medzigeneračnú solidaritu s cieľom vyformovať nediskriminačné a dôstojné prostredie s rovnakými právami pre ľudí v akomkoľvek veku života,

– odmietla som vydávanie a používanie školských učebníc na Blízkom východe financovaných aj z peňazí EÚ s xenofóbnym a antisemitským obsahom,

– viackrát som vystúpila k téme potreby posilnenej medzinárodnej spolupráce pri odhaľovaní online detskej pornografie a zneužívania maloletých,

– mediálne som sa vyjadrila k problematike rovnosti odmeňovania mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty či zohľadnenia materskej a rodičovskej dovolenky aj do výšky poberaného dôchodku,

– poskytla som rozhovory k téme hodnotovej zahraničnej politiky a humanitárnej pomoci EÚ predovšetkým s dôrazom na aktuálnu spoločensko-politickú situáciu v Afganistane.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas septembra. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Počas tohto víkendu som sa ako členka pozorovateľskej misie Európskeho parlamentu (EP) zúčastnila komunálnych volieb v Gruzínsku, ktoré sa konali v sobotu 2. októbra.
 
Voľby do miestnych zastupiteľstiev boli spravidla dobre zorganizované, ale uskutočnili sa na pozadí vleklej politickej krízy, keď vládna strana vystúpila z dohovoru, ktorým sa pod vedením Európskej únie (EÚ) politické strany dohodli na konkrétnych reformných krokoch. Voľby boli charakterizované zvýšenou polarizáciou:

– Objavili sa mnohé svedectvá o útočení na kandidátov s cieľom donútiť ich odstúpiť,
– rôzne formy nátlaku zažívali aj zamestnanci štátu, 
– bolo zaznamenané zneužívanie administratívnych právomocí,
– politickú „súťaž“ sťažovala aj enormná finančná nerovnováha medzi jednotlivými subjektmi.
 
Na boj s týmito javmi bude slúžiť aj takzvaný Jean Monnet dialóg. Do tejto iniciatívy som bola nominovaná ako zástupkyňa najväčšej frakcie Európskeho parlamentu – Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorej členom je aj slovenské KDH. 

Spolu so mnou sa na tomto dialógu podieľajú aj dve významné postavy európskej politiky a poslankyne EP:
 
– Marina Kaljurand, bývalá estónska ministerka zahraničných vecí,
– Viola von Cramon, bývalá poslankyňa nemeckého parlamentu. 
 
Jean Monnet dialóg sa snaží rozvíjať medzistranícku diskusiu a zlepšiť politickú klímu. Je to proces, ktorý EP podporuje vo viacerých strategických krajinách, hlavne v susedstve EÚ. Jeho cieľom je napomáhať krajinám ako Gruzínsko v demokratizačnom procese a viesť kultivovaný a cielený proreformný dialóg naprieč politickými stranami, ktorý má jasné pravidlá a ktorý „dostane za jeden stôl“ politických partnerov aj oponentov. 

Vyššia účasť vo voľbách ukazuje, že obyvatelia Gruzínska chcú mať slovo v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú ich bezprostredného života. Preto sa teším na ďalšiu spoluprácu s politickými lídrami z celého Gruzínska s cieľom zaistiť, aby sa krajina stala úspešnou, stabilnou a prosperujúcou demokraciou.

Zdroj foto: 24news.ge

Je neprijateľné používať kamery čínskeho výrobcu, v súvislosti s ktorým existujú závažné podozrenia na porušovanie ľudských práv. Slovenské firmy, ale i kompetentné orgány by sa mali s týmito okolnosťami dôkladne oboznámiť, a to zvlášť v procese verejného obstarávania. Nesmieme sa stať spolutvorcami systému, ktorý je v hlbokom rozpore s našimi hodnotami, uviedla Miriam Lexmann v súvislosti s odstránením čínskych termokamier z budovy EP.

Európsky parlament (EP) odstránil zo svojich priestorov všetky termokamery čínskej spoločnosti Hikvision. Stalo sa tak aj na podnet slovenskej europoslankyne za KDH Miriam Lexmann, ktorá na to spoločne s niekoľkými kolegami z iných členských krajín vyzvala vedenie EP. Prístroje europarlament používal na meranie teploty osôb v súvislosti s pandémiou COVID-19 pri vstupe do budovy.

Čínska spoločnosť Hikvision totiž kamery a iné technológie podľa rôznych zdrojov používa v rozpore s ľudskými právami v čínskej provincii Sin-ťiang. Spojené štáty túto spoločnosť označili za komplica čínskych represií, svojvoľného masového väznenia a sledovania pomocou sofistikovaných technológií voči Ujgurom, Kazachom a ďalším členom minoritných skupín v tomto regióne. Viac ako milión čínskych občanov sa totiž nachádza v takmer 400 internačných táboroch, v ktorých podľa dostupných dôkazov dochádza k mučeniu, týraniu a znásilňovaniu – mnohí, vrátane britského parlamentu, dnes celkovú situáciu označujú za genocídu.

Miriam Lexmann dlhodobo poukazuje na neprijateľnú ľudskoprávnu situáciu v oblasti Sin-ťiang, pravdepodobne aj v dôsledku čoho ju v marci tohto roku Čína zaradila na sankčný zoznam.

Europoslankyňa zároveň ocenila prístup predsedu EP D. Sassoliho, ktorý ju osobne informoval, že tieto kamery boli odstránené.

Kamery čínskeho výrobcu sú pre nás neprijateľné

„Rôzne druhy kamier čínskeho výrobcu sú vybavené pokročilou umelou inteligenciou (AI), ktorá vie rozpoznávať tváre, čítať a zaznamenávať poznávacie značky automobilov, odhaľovať priestupky alebo predvídať správanie, ktoré totalitný režim Komunistickej strany Číny považuje za nežiadúce, čo je už samo o sebe v mnohých ohľadoch eticky hlboko kontroverzné. O to viac, že spoločnosti Hikvision a Dahua na základe verejne dostupných informácií získali v provincii Sin-ťiang od čínskej vlády štátne kontrakty za 1,2 miliardy dolárov na výstavbu minimálne jedenástich rozsiahlych sledovacích systémov,” upresňuje europoslankyňa Lexmann.

Využívanie kamier spoločnosti Hikvision, ktorými mestské a štátne polície sledujú bezpečnosť v obciach, v súčasnosti rieši napríklad susedné Česko.

„Považujem za neprijateľné používať kamery čínskeho výrobcu, v súvislosti s ktorým sú tak závažné podozrenia na porušovanie ľudských práv. Apelujem taktiež na slovenské firmy, ale i kompetentné orgány, aby boli s týmito okolnosťami dôkladne oboznámené, a to zvlášť v procese verejného obstarávania. Nesmieme sa stať spolutvorcami systému, ktorý je v hlbokom rozpore s našimi hodnotami,“ zdôraznila europoslankyňa KDH Miriam Lexmann.

Zdroj foto – AP/wbur.org

Musíme si uvedomiť, že jediným skutočným garantom našej spoločnej bezpečnosti je NATO, avšak ako členské štáty, žiaľ, nie sme schopní dostatočne financovať ani túto formu obrany, uviedla Miriam Lexmann ako jedno z nutných ponaučení diania v Afganistane.

Predstavte si, že by sa naše deti učili matematiku a pri tom by narábali s počtami detí odvezených na maďarizáciu v 19. storočí, alebo by sa na hodine slovenského jazyka učili riekanky o „zlých“ Čechoch. Niečo podobné sa deje v Palestínskej samospráve a deje sa to za európske, teda aj naše peniaze. Viac v najnovšom blogu.

Miriam Lexmann počas plenárnej diskusie Európskeho parlamentu o Magnitskom zákone EÚ vyzvala členské štáty, aby do nástroja zahrnuli aj korupčné činy. Bolo by tak možné použiť ekonomické a finančné sankcie aj za porušovania ľudských práv.

Miriam Lexmann hlasovala proti rezolúcii Európskeho parlamentu, ktorá pranieruje Maďarsko za zákon o ochrane detí a boj proti pedofílii. Pripomenula, že oblasť vzdelávania je výlučnou kompetenciou členských štátov a namiesto porušovania princípu subsidiarity by sme mali hľadať spoločnú reč. Viac tu.

Počas júlového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu vyzvala Miriam Lexmann členské štáty EÚ, aby urýchlene rozšírili rozsah pôsobnosti Magnitského zákona EÚ a zahrnuli tam aj sankcie za korupciu.

Miriam Lexmann spolu so švédskym kolegom Davidom Legom iniciovali list, podpísaní 26 europoslancami, v ktorom žiadajú dôkladné prešetrenie vydaných učebníc pre palestínske deti obsahujúce nenávistný materiál, antisemitizmus a podporu džihádu. Učebnice financovali z príspevkov EÚ a vydala ich agentúra UNRWA (Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe).

Cielené osobné sankcie voči predstaviteľom režimu Aleksandra Lukašenka nie sú dostatočné na jeho zastavenie. Je čas na odvetvové hospodárske sankcie, podmienené prepustením všetkých politických väzňov a ukončením všetkých represií zo strany štátnej moci, v pléne EP parlamentu to počas vystúpenia uviedla Miriam Lexmann.

Potrebujeme silné a strategicky jednotné smerovanie EÚ, ktoré vyplynie z členských štátov. Podporujme hodnoty slobody a demokracie, ktoré musia byť stredobodom nášho záujmu a vybudujme odolné multilaterálne fóra voči zhubným vplyvom napríklad autoritárskych režimov. Uviedla to dnes Miriam Lexmann počas vystúpenia v pléne EP k téme aktuálneho valného zhromaždenia OSN, kde pôsobí ako tieňová spravodajkyňa EP.

Prinášam vám zhrnutie mojich najdôležitejších aktivít v Európskom parlamente za mesiac máj. Aj toto som stihla v Bruseli i na Slovensku:

– ako tieňová spravodajkyňa som spolupracovala na tvorbe schválenej správy o pravidlách pre digitálne formovanie budúcnosti EÚ,

– vystúpila som v pléne EP k dohode o posilnení práv cestujúcich v železničnej doprave. Napriek pozitívam dohody som upozornila na nedostatočné uľahčenie cestovania pre zdravotne postihnuté osoby, za čo som sa zasadzovala,

–  v EP sme schválili uznesenia k téme Európskych záruk pre deti spoločne s mojimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa dotýkajú nutnosti kvalitného prístupu k vzdelávaniu, pomoci charitatívnym organizáciám a deťom so zdravotným postihnutím, ale aj bezpečnosti v online priestore,

– odmietam kontroverznú správu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorú do EP predložil chorvátsky poslanec Matić a ktorá bola schválená vo Výbore pre ženské práva a rodovú rovnosť EP. Neprijateľným spôsobom narúša princíp subsidiarity,

– spoločne s Monikou Kolejákovou z KDH sme upozornili na to, že Ministerstvo zdravotníctva doposiaľ neuskutočnilo žiadne kroky, aby mohlo čerpať z 4 miliardového balíka poskytovaného EÚ určeného na včasné zachytenie a diagnostiku onkologických ochorení,

– iniciovala som spoločný list slovenských europoslancov predsedovi NR SR so žiadosťou o vystúpenie na júnovej schôdzi NR SR pri príležitosti Konferencie o budúcnosti Európy,

– po mojich mnohých apeloch a vytrvalom úsilí bol konečne vymenovaný osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Stal sa ním Cyperčan Christos Stylianides,

– rozporuplnú iniciatívu Európskej komisie o návrhu nariadenia o uznávaní rodičovstva považujem za ďalší nebezpečný pokus porušujúci nielen subsidiaritu, ale i závažne ohrozujúci najlepší záujem dieťaťa v prípade praxe tzv.náhradného materstva. Práve touto v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, ilegálnou praxou by sa totiž musel zaoberať.

– predložila som 26 pozmeňujúcich návrhov k téme európskeho vzdelávacieho priestoru, kde som zároveň tieňovou spravodajkyňou pre stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci. Návrhy boli zamerané na dosiahnutie kvality vzdelávania v odbornej príprave, jazykových zručnostiach, kritického myslenia, podpory podnikania, tvorivosti či mediálnej gramotnosti

– vyjadrila som podporu návrhu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov pre predstaviteľov komunistického režimu, ktorý je snahou o nastolenie bazálnej spravodlivosti

– podporila som celoeurópsku iniciatívu žiadajúcu znovuobnovenie činnosti Európskeho fóra pre alkohol a zdravie. Jeho cieľom je uľahčiť spoluprácu orgánov verejného zdravia a mimovládneho sektora v problematike koordinovania národných a európskych preventívnych programov,

– Komisii som adresovala otázku s cieľom zamedziť diskriminácii pri používaní digitálnych Covid pasov pre deti a dospelých, ktorým zdravotný stav neumožní očkovanie či dokonca ani testovanie,

– podporila som verejnú celonárodnú diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy.

– v EP som jednoznačne podporila nový sedemročný rámec pravidiel a fungovania obľúbeného vzdelávacieho programu Erasmus +, 

– diskutovala som s vyše 200 stredoškolákmi po celom Slovensku v rámci mojej iniciatívy „Hovorme po európsky“ k aktuálnym otázkam EÚ, 

– vyzvala som na okamžité sprísnenie sankcií voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu ako dôsledok bezprecedentného únosu civilného lietadla a následného zatknutia opozičného aktivistu R.Prataseviča s priateľkou a nárastu počtu politických väzňov v Bielorusku, medzi ktorých patrí aj Pavel Seviarynets, líder Bieloruských kresťanských demokratov.  

– položila som otázku Komisii k problematike stratégie EÚ pre demografiu, vzdelávania, informovania a prípravy k narastajúcemu problému medzigeneračnej spravodlivosti,

– odmietla som pokračovanie v procese ratifikácie bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou v dôsledku Čínou uvalených sankcií na osoby a inštitúcie v EÚ,

– verejne som podporila celosvetovú výzvu pápeža Františka na modlitby za zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv, náboženských slobôd, mier a pokoj v Číne a Mjanmarsku,

– vystúpila som v slovenských a zahraničných médiách k aktuálnej politickej, spoločenskej a pandemickej situácii na Slovensku ako aj aktuálnemu európskemu a svetovému dianiu.

Aj takto vyzerala moja práca v prospech občanov počas mája. Pokračujem v plnom nasadení aj naďalej.

Vážna ľudskoprávna situácia v Číne a Mjanmarsku priviedla Svätého Otca Františka k celosvetovej výzve na zapojenie sa do modlitieb za zmier a pokoj v týchto ázijských krajinách.

Čínska provincia Sin-ťiang nie je známa len pre kruté prenasledovanie moslimskej menšiny Ujgurov. O neľudskom správaní sa čínskeho autoritárskeho režimu vedia svoje aj kresťania. Diecézu Sin-ťiang vyhlásil Vatikán ešte v roku 1946, komunistický režim ju však do dnes neuznal.

Bezprecedentné zásahy do cirkevných záležitostí

Cirkev, ktorá tak musí v tejto lokalite pôsobiť len vo svojej „podzemnej“ činnosti, čelí tvrdému prenasledovaniu. Pred pár dňami to opätovne pocítil aj biskup Joseph Zhang Weizhu, ktorého čínska polícia opätovne zatkla. Tentoraz spoločne so siedmimi kňazmi a desiatimi seminaristami. Dôvodom bolo ich stretnutie – seminár v opustenej fabrike, ktorý bol vládou považovaný za ilegálny.

Svätá stolica pritom len vlani obnovila rozporuplnú dohodu s Čínou, podľa ktorej Vatikán uznal siedmich štátom menovaných biskupov, ale chýbala v nej zmienka o biskupoch, ktorí sa odmietajú registrovať v najväčšej ázijskej krajine. To je ďalšia z požiadaviek režimu – každého duchovného oficiálne registrovať a zohrávať úlohu pri menovaní katolíckych biskupov. Podrobnosti dohody zostávajú vo veľkej väčšine tajné, no už tieto náznaky zásahov totalitného režimu do cirkevných záležitostí možno označiť za bezprecedentné.

Nielen utláčanie veriacich, porušovanie ľudských práv, ale aj rastúca agresia Číny voči susedom a nedodržiavanie medzinárodných záväzkov nás vedie k odmietaniu zmieru s brutálnym režimom, ktorý si sám určuje pravidlá hry.

Od roku 2007 si pripomíname 24. máj aj ako Svetový deň modlitby za Cirkev v Číne. Zriadil ho pápež Benedikt XVI. v každoročnom termíne sviatku Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorá je patrónkou Číny. Pápež František tento rok vyzval veriacich k aktívnej účasti na modlitbách pri tejto príležitosti so slovami: Pozývam vás preto sprevádzať horlivou modlitbou kresťanských veriacich v Číne, našich drahých bratov a sestry, ktorých nosím v hĺbke svojho srdca. Nech ich Duch Svätý, hlavný aktér misie Cirkvi vo svete, vedie a pomáha im byť nositeľmi radostného ohlasovania, svedkami dobra a lásky a budovateľmi vlasti spravodlivosti a pokoja.“

Modlitba za srdcia páchajúce teror

Pápež František však rovnako pozval pamätať pri májových modlitbách ruženca aj na Mjanmarsko. Myšlienkou modlitby je prosba Panne Márii, aby sa prihovorila srdciam zodpovedných za teror, aby našli odvahu vykročiť cestou zmierenia a pokoja.

Vo februári tohto roku, veliteľ ozbrojených síl Mjanmaru Generál Min Aung Hlaing zvrhol vládu ministerskej predsedníčky Aung San Suu Kyi a jej strany „Národná Liga pre Demokraciu“ a nahradil ju vojenskou juntou. Prevrat nastal po tom, čo armáda vyhlásila, že voľby boli zmanipulované, volebná komisia ich následne overila, no podľa armády ich preskúmala nedostatočne. V uliciach sa následne rozpútali protesty a nepokoje pri ktorých obyvatelia krajiny vyjadrujú nesúhlas s postupom armády. Počet obetí je zatiaľ nepotvrdený, no odhaduje sa smrť až 700 protestujúcich občanov a tisícky ďalších boli uväznené.

Hoci aj u nás doma, na Slovensku, čelíme v pretrvávajúcej pandemickej
situácii mnohým problémom, som presvedčená, že nesmieme zostať nevšímaví voči týmto výzvam a musíme zaujať postoj ako súčasť medzinárodného spoločenstva. Ide totiž o výzvy pre celý demokratický svet, Európsku úniu, ale i Cirkev. Výzvy, pred ktorými nemôžeme zatvárať oči, pretože nimi budeme konfrontovaní. Ako členka Zahraničného výboru v EP sa intenzívne zasadzujem za to, aby naša európska odpoveď bola jasne postavená na hodnotách a princípoch nielen slovne, ale aj v praxi. Je totiž našou morálnou povinnosťou zastať sa tých, ktorí sú utláčaní, žijú v neslobode či prenasledovaní. Len spoločným úsilím dokážeme na totalitné či autoritárske režimy efektívne vyvinúť tlak, ktorý zmení ich správanie.

Zdroj foto: cbnnews.com

Porušovanie základných ľudských práv a slobôd v totalitných režimoch je pre nás veľkým mementom pre našu vlastnú historickú skúsenosť s neslobodou. Je našou morálnou povinnosťou nebyť ticho, keď nevinných vedú do žalára, reagovala Miriam Lexmann na sedem ročný trest odňatia slobody pre spolupredsedu bieloruských kresťanských demokratov, aktivistu v boji za slobodu a osobného priateľa Pavla Seviarynetsa.

Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať, uviedla Miriam Lexmann v reakcii na bieloruské prinútenie pristátia civilného lietadla na trase z Atén do Vilniusu.

Zinscenovanie nastraženej bomby pre uväznenie opozičného novinára nie je nič iné ako štátny terorizmus v živom prenose. Európska únia musí odpovedať tvrdo a rázne, tvrdí KDH. 

Násilne zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič s priateľkou musia byť okamžite prepustení. Bezprecedentné zadržanie vládneho kritika a navyše za ohrozenia európskych občanov v civilnom lete je neakceptovateľné. EÚ musí vyslať jednoznačný signál, že takéto pošliapanie základných práv a slobôd sa nebude tolerovať,“ vyhlásila europoslankyňa a odborníčka KDH na zahraničnú politiku Miriam Lexmann. 

Europoslankyňa, ktorá je v Európskom parlamente členkou výboru pre zahraničie i delegácie pre vzťahy s Bieloruskom, ďalej žiada prijať rázny postoj aj k ďalším krokom Lukašenkovho režimu v uplynulom období. 

Žiadam tiež preskúmanie smrti aktivistu Vitolda Ašuraka, ktorý zomrel počas uplynulého víkendu vo väzení v Šklove po tom, čo bol v januári odsúdený na päť rokov v trestaneckej kolónii. Znovu zdôrazňujem nevyhnutnosť prepustiť všetkých bieloruských politických väzňov, vrátane lídra Bieloruských Kresťanských Demokratov Pavla Seviarynetsa,“ apeluje Lexmann.

Europoslankyňa očakáva, že dnešné mimoriadne stretnutie Európskej rady prinesie okamžité opatrenia a sankcie EÚ voči predstaviteľom Lukašenkovho režimu. Dôrazné odsúdenie bezprecedentného činu bude žiadať aj na pôde Európskeho parlamentu formou prijatia urgentnej rezolúcie na najbližšom plenárnom zasadnutí. 

Zdroj foto: Európsky parlament

Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH): Pán premiér, budete posielať zbrane totalitným režimom aj naďalej?

Premiér Robert Fico sa nám po celý čas snaží predať svoj obraz mierotvorcu, v skutočnosti však posiela zbrane Azerbajžanu, ktoré režim Alijeva používa aj proti arménskym kresťanom. Len pred pár dňami ohlásilo ministerstvo obrany SR vznik nového zbrojárskeho závodu v Snine, pričom Arménci bijú na poplach, že predaj slovenských zbraní do Azerbajdžanu ohrozuje ich národnú bezpečnosť a pokusy o regionálny mier.

Ministrovi vnútra: biometrické sledovanie kamerami na školách nielenže nerieši problém s nahlasovaním bombových útokov, ale predstavuje aj bezpečnostné riziko

V reakcii na opakované vyhrážky bombovými útokmi na školách, ktoré KDH jasne odsúdilo, prišiel minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s návrhom nepretržitého kamerového sledovania škôl. Tieto kamery by mali podľa ním uvedených informácií fungovať na základe biometrického sledovania, pričom umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.

Lexmann vo vedení europarlamentu

Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann bola dnes, 17. júla 2024 na ustanovujúcej schôdzi Európskeho parlamentu zvolená do jeho vedenia v pozícii kvestorky.

ZOSTAŇME V KONTAKTE

Nechajte mi Váš e-mail a majte prehľad o tom, čo pre Vás robím  v Európskom parlamente! 

Skip to content